� v o d..................................................................................................	7
1. Filozofick� z�klady existencie..........................................................	9
2. Tajomstvo �tvrt�ho rozmeru..........................................................	25
3. Vedomie a Boh..............................................................................	53
4. Vlastnosti Boha a charakteristiky Vedomia..................................	75
5. Vznik �ivota vznik vedomia......................................................	77
6. Vedomie a pr�rodn� v�ber............................................................	92
7. Sily existencie...............................................................................	101
8. Typy potrieb.................................................................................	105
9. Vedomie a potreby......................................................................	111
10. Zodpovednos� za osud.................................................................	114
11. �tyri revol�cie v procese existencie...........................................	119
12. Dobro a zlo ako sily vedomia....................................................	123
13. Mechanizmus p�sobenia dobra a zla.........................................	127
14. Sily zla, charakteristika a podstata.............................................	137
15. Sily dobra a ich v�znam v procese existencie...............	147
16. Sily dobra a zla v judaizme, kres�anstve a budhizme..............	149
17. Vznik t��ob a ich nap��anie .....................................................	153
18. Minulos�, pr�tomnos�, bud�cnos� ...............................................	159
19. Vedomie a fenom�n smrti...........................................................	167
20. Ni� nie je zabudnut�, ni� nemo�no skry� .....................	181
21. Vitaliz�cia vedomia......................................................................	186
22. Existencia a princ�p rovnov�hy...................................................	195
23. Favorizovanie mo�nosti...............................................................	201
24. V�klad niektor�ch biblick�ch symbolov......................................	207
25. V�klad niektor�ch fenom�nov pod�a Edgara Cayceho..............	210
26. Pr�nos n�bo�enstiev k poznaniu podstaty existencie...............	211
27. �udsk� poznanie a proces existencie.........................................	212
28. Zhrnutie........................................................................................	213
29. Zoznam pou�itej literat�ry ....................................................	219

Ing. Mari�n Lichner, CSc.

(14.10.1949 - 5.9. 2007)

* * *

�... a �lovek neuvid� moju tv�r,

aby pritom zostal �iv�.�

Boh

T�to knihu som nap�sal na obhajobu Boha, ktor� mi uk�zal svoju tv�r. Nie v�ak na obhajobu bytosti, ktorej �udia prisudzuj� svoje zl� �udsk� vlastnosti, ktor� �ud� sk��a a zasahuje v zlosti a v hneve do ich osudov. Nie na obhajobu bytosti, ktorou �ud� stra�ia v kostoln�ch laviciach a deti na hodin�ch n�bo�enstva, ktorej sa �udia boja a v ktor�, z obavy a strachu pred trestom, slepo veria. Viera zalo�en� na strachu je pr��inou mnoh�ch sklaman� z Boha, preto�e �udia vo svojej slepej viere o�ak�vaj� od Boha v�emoh�cnos� a nespravodlivos�, �iadaj� aby ich zv�hod�oval, aby im odp��al hriechy a mor�lne priestupky, ktor�ch sa vedome dopustili, aby konal v ich prospech pod�a nejak�ch in�ch pravidiel a z�sad, ako je organizovan� univerz�lne vesm�rne dianie a ako prebieha v�eobecn� proces existencie. �udia sa zbavuj� vlastnej zodpovednosti a robia Boha zodpovedn�ho za svoje ��astie i ne��astie a s� presved�en�, �e Boh ich neprestajne pozoruje, odme�uje a trest� za ich dobr� a zl� skutky.

V�etko vesm�rne dianie, vznik �ivota a nakoniec i �ivot �loveka poukazuj� na existenciu univerz�lneho, vesm�rneho, �i kozmick�ho vedomia, ktor� �udia nazvali Bohom. �tr�ky �udsk�ho poznania v�dy smerovali k presved�eniu, �e svet je riaden� tajomn�mi, nezn�mymi silami, ktor�m �udia d�vali r�zne men�, a� nakoniec sp�janie t�chto zlomkov poznania vy�stilo vo vieru, �e v�etko je riaden� iba jednou, jedinou silou, ktor� �udia nazvali Bohom. Rast poznania tak ovplyvnil prechod �udstva od polyteizmu k monoteizmu, od viery v r�zne bo�stv�, duchov a b��ikov k viere v jedin�ho v�emoh�ceho Boha.

Zmyslom tejto knihy je pouk�za� na fakt, �e cel� proces existencie je riaden� pod�a nieko�k�ch m�lo jednotn�ch, nemenn�ch, univerz�lnych pravidiel, z ktor�ch ani Boh ned�va v�nimky. R�znos� osudov �ud� a javy s nepoznanou pr��inou vytvorili vo vedom� �ud� predstavu Boha, ktor� je v�emocn� a svojvo�n�, ktor� odme�uje a trest� pod�a toho, �i sa mu �lovek zap��i, alebo nie. Pravda je v�ak niekde inde. Cel� proces existencie, vr�tane �ivota �loveka, je zalo�en� na pevn�ch pravidl�ch, na kauz�lnych vz�ahoch, na vz�ahu pr��iny a ��inku. Iba na�e obmedzen� poznanie pr��in jednotliv�ch javov vytv�ra predstavu vonkaj��ch z�sahov do pozemsk�ho a vesm�rneho diania. T�to predstava je falo�n� a je zalo�en� na na�om nedostato�nom poznan�. Sila z�zraku nie je zalo�en� na jeho absol�tnej v�nimo�nosti z h�adiska p�sobenia nezn�mych s�l a nezn�mych pravidiel, ale je dan� nedostato�n�m poznan�m a neopakovate�nos�ou podmienok, v ktor�ch sa z�zrak udial. Z tohto d�vodu univerz�lne kozmick� vedomie nie je celkom dobre mo�n� stoto�ni� s n�bo�enskou predstavou o Bohu. Pre potreby tejto knihy sme univerz�lne vesm�rne vedomie, na existenciu ktor�ho anal�za procesu existencie poukazuje, nazvali jednoducho Vedom�m.

Priorita zmyslov�ho vn�mania �asu a priestoru v �udskom vedom� vybudovala s��asn� predstavu �tvorrozmern�ho �asopriestoru, na sk�manie ktor�ho sa orientuje s��asn� veda. Nesporn� �spechy pr�rodn�ch vied opakovane potvrdzuj� v na�om vedom� spr�vnos� tejto predstavy. Dnes u� �iadny seri�zny vedec nespochyb�uje z�klady, na ktor�ch s� vedeck� te�rie postaven�. Je v�ak na�a predstava o skuto�nosti naozaj objekt�vne spr�vna a nespochybnite�n�? Mo�no v�bec �asopriestor stoto�ni� so skuto�nos�ou? Je mo�n� pozorova� a spozn�va� skuto�nos� aj na inom ako �asopriestorovom teoretickom z�klade? Ur�ite �no. Sta�il by k tomu nez�visl� pozorovate� vybaven� v�konn�mi zmyslami a rozumom, ktor� by bol schopn� prekona� vesm�rne hranice a pozorova� vesm�rne dianie z bodu umiestnen�ho mimo vesm�ru. Tento pozorovate� v�aka tomu, �e by nebol s��as�ou �asopriestoru, by sa pri poh�ade na n� vesm�r prekvapil, preto�e jeho poh�ad na vesm�rne dianie by nezodpovedal poh�adu a sk�senostiam, ktor� mal vo vn�trovesm�rnych podmienkach. Podstata jeho prekvapenia by bola v uvedomen� si faktu, �e postavenie pozorovate�a, ktor� je s��as�ou pozorovanej skuto�nosti, v�znamne deformuje pozorovan� stav reality. S��asne v�ak treba poveda�, �e tento poh�ad nezainteresovan�ho pozorovate�a by bol poh�ad objekt�vny, ktor� zodpoved� obrazu toho, �o naz�vame skuto�nos�ou.

1. Filozofick� z�klady existencie

V�sledky pr�rodn�ch vied krok po kroku prin�aj� poznanie o jednote procesu existencie. V�etky fenom�ny maj� rovnak� podstatu, s� v�sledkom p�sobenia nieko�k�ch m�lo univerz�lnych princ�pov, na ktor� je mo�n� ka�d� fenom�n zredukova�. Rozmanitos� foriem a pod�b existencie zahmlieva skuto�n� podstatu tohto procesu, av�ak pri h�bkovej anal�ze akoko�vek rozdielnych fenom�nov sa v�dy dopracujeme k rovnak�m v�sledkom, ktor� tvoria univerz�lnu podstatu ka�d�ho existuj�ceho javu.

�ivot �loveka je mnohokr�t zlo�it� v detailoch, ale v�dy je jednoduch� v princ�poch, na z�klade ktor�ch boli tieto detaily vytvoren�. Identifikovan�m univerz�lnych princ�pov existencie a ich oddelen�m od skupiny �pecifick�ch pravidiel sa cel� problematika sk�mania tohto procesu dost�va do nov�ho svetla.

Za�iatok existencie mo�no h�ada� v zrode du�lneho syst�mu, v zrode prv�ho protire�enia � skuto�nosti a mo�nosti, ktor�ch presadzovanie v procese existencie sa uskuto��uje ich vz�jomn�m vz�ahom na princ�pe akcie a reakcie. V�sledkom tohto procesu je kvantitat�vny jednosmern� rast skuto�nosti zalo�en� na jednosmerne determinovanom vz�ahu pr��iny a ��inku.

Jednoduch� pravdy sa prij�maj� �a�ko a neochotne. Pri obrovskej zlo�itosti diania vo svete, aj po pre��tan� tejto knihy, len m�lokto bude chcie� zmeni� svoj vz�ah k realite a uver� faktu, �e z�kladom ak�hoko�vek konania �ud� a ich osudov s� ich v�edn� pocity. Na z�klade pocitov sa rodia potreby a to, �o vn�mame ako konanie �ud�, je vlastne cie�avedom� �innos� egoisticky zameran� na uspokojovanie vlastn�ch potrieb. Keby sa po uspokojen� potreby nedostavil pocit spokojnosti alebo ��astia, vedomie �loveka by nekonalo. Cel� �ivot �loveka je mo�n� zredukova� na snahu vedomia dosiahnu� pocit ��astia a spokojnosti. Dosahovanie tohto pocitu u jednotlivca je rozhoduj�ce pre spolo�ensk� dianie na svete. T��ba po pocite ��astia a spokojnosti jednotlivca je rozhoduj�cou silou svetov�ho diania. Skuto�nos�, �e svetov� dianie je nepreh�adn�, mimoriadne zlo�it� a prebieha na mnoh�ch �rovniach, zakr�va ve�mi jednoduch� fakt, �e pocit ��astia a spokojnosti potrebuj� dosahova� i vysokopostaven� politici, u ktor�ch prostredie, rozsah moci a dostupn� prostriedky sa podie�aj� na generovan� potrieb, uspokojen�m ktor�ch politici dosahuj� pocit spokojnosti a ��astia. Svetov� dianie by zastalo, keby neexistovali potreby odstr�ni� pocit nespokojnosti a nahradi� ho pocitom spokojnosti a ��astia. Tak sa rodia ve�k� svetov� udalosti. Zlo�it� je sie� medzi�udsk�ch vz�ahov, ale ve�mi jednoduch� je mechanizmus, na z�klade ktor�ho tieto vz�ahy vznikaj� a ako p�sobia. H�bkov� anal�za pocitov a potrieb �ud� jednozna�ne ukazuje na pr��inu, pre�o �eny zohr�vali vo v�voji sveta mnohokr�t rozhoduj�cu �lohu, pre�o za mnoh�mi rozhodnutiami mu�ov, ktor� dramaticky menili dejiny sveta, bol subjekt�vny n�zor �eny. Mechanizmus vzniku pocitov, vzniku potrieb a ich uspokojovania je t�m nen�padn�m strojom, ktor� h�be svetom, v�ahuje �ud� do vojen a najr�znej��ch konfliktov, ktor� zaklad� a men� osudy �ud�. V kone�nom d�sledku ka�d� z n�s, bez oh�adu na to, �i podstatu tohto mechanizmu pozn�, alebo nie, je jeho s��as�ou.

Ideov�m z�kladom tejto knihy je predpoklad, �e to, �o je skuto�n�, mus� by� aj mo�n�. Ka�d� mo�nos� je potenci�lnou skuto�nos�ou a ka�d� skuto�nos� m� svoj p�vod v mo�nosti. Znamen� to, �e aj proces existencie, sk�man�m ktor�ho sa chceme v tejto knihe zaobera�, m� dve z�kladn� polohy a treba ho sk�ma� nielen z h�adiska skuto�nosti, ale i z h�adiska mo�nosti. S��asn� veda ako exkluz�vny nosite� nov�ho poznania sa zaober� v rozhoduj�cej miere sk�man�m hmotnej skuto�nosti a jej s�vislos�ami. Takto postaven�mu predmetu vedy a tomuto pr�stupu zodpoved� i �rove�, obsah a kvalita poznania. Objekt�vne poznanie v�ak nie je mo�n� z�ska� bez anal�zy mo�nosti, ktor� je minim�lne tak� v�znamn� pre spozn�vanie procesu existencie ako skuto�nos�. Mo�nos� je prvkom poznania, je inform�ciou nielen o skuto�nosti, ale i o procese existencie ako celku. Takto postaven� probl�m nutne vedie k zamysleniu sa nad t�m, �o je to skuto�nos� a �o je to mo�nos�? 0dkia� poch�dza skuto�nos� a �o je zdrojom mo�nost�, odkia� sa mo�nosti ber� a pod�a ak�ch a k�m ur�en�ch pravidiel sa premie�aj� na skuto�nos�. Z�kladom �udsk�ho poznania je nepopierate�ne empirick� poznanie, z�kladom ktor�ho je na�ich p� zmyslov � zrak, sluch, �uch, chu� a hmat. Mimoriadne d�le�it�m doplnkom empirick�ho poznania je rozumov� poznanie zalo�en� na pam�ti, abstraktn�ch predstav�ch a logike myslenia. Pr�ve rozumov� poznanie m� osobitn� v�znam a je mimoriadne ��inn� pri spozn�van� a uvedomovan� si mo�nost�.

Popredn� svetov� fyzik Albert Michelson a prv� americk� nosite� Nobelovej ceny v roku 1894 verejne vyslovil svoj n�zor na v�voj poznania slovami: �D�le�itej�ie pr�rodn� z�kony a fakty boli u� vo fyzike v�etky objaven� a s� tak pevne potvrden�, �e mo�nos�, aby niekedy mohli by� nahraden� in�mi � ako d�sledky nov�ch objavov � je ve�mi vzdialen�.�

Pod�a Michelsonov�ch predst�v, poznanie z konca 19. storo�ia veda bude m�c� u� iba spres�ova� v d�sledku lep�ieho a v�konnej�ieho pr�strojov�ho vybavenia, ale k z�sadn�m objavom vo fyzike u� nem��e pr�s�, preto�e v�etko je u� objaven�. Ako je zn�me, netrvalo ani dvadsa� rokov, aby sa Michelson e�te za �ivota presved�il o svojom omyle a pre��tal si Einsteinovu �peci�lnu te�riu relativity. Einsteinov objav otvoril pre fyzikov celkom nov� svet, sk�manie ktor�ho si vy�iadalo vytvorenie samostatn�ho vedeck�ho odboru. O relat�vnej kone�nosti poznania bol presved�en� i �al�� nosite� Nobelovej ceny za fyziku Max Born, ke� priamo na univerzitnej p�de vyslovil vetu: �Fyzika, ako ju pozn�me, bude v priebehu nasleduj�cich �iestich mesiacov dokon�en�.�

Uplat�ovan�m s��asnej metodol�gie v sk�man� hmoty skon�ila teoretick� fyzika v stave neur�itosti, ktor� neguje princ�p kauzality. Prekvapuj�co podporn� je reakcia teoretick�ch fyzikov na Heisenbergerov objav princ�pu neur�itosti, ktor� otvoril priestor n�hode vo v�voji vesm�ru, a t�m i snahe potvrdi� �lohu n�hody v tvorbe skuto�nosti. Teoretick� fyzici princ�p neur�itosti prijali ako matematicky dok�zan� fakt, pri�om sa nedostato�ne zam��ali nad t�m, �i je aj interpret�cia matematicky spr�vneho v�sledku vecne spr�vna a �i zo spr�vneho v�po�tu nie s� vyvoden� chybn� z�very. �i definovanie princ�pu neur�itosti nie je iba definovanie vy�erpania obmedzen�ch pozorovac�ch mo�nost� �loveka, teda �i nevych�dza zo subjekt�vneho z�kladu.

Heisenbergerov princ�p neur�itosti treba ch�pa� nie ako koniec determinizmu a popretie kauzality, ale ako nepoznate�nos� podstaty sveta fyzik�lnymi met�dami, ako nemo�nos� experiment�lne potvrdzova� te�rie. Alebo tie� tak, �e za hranicou skuto�nosti je poznate�n� mo�nos�. Uplatnen�m mo�nosti pozorovania sa v�ak str�ca energetick� n�boj mo�nosti, mo�nos� sa premen� na skuto�nos�, v d�sledku �oho sa pozorovan� skuto�nos� zmen�.

Albert Einstein, Max Planck i D�vid Bohm boli presved�en�, �e Heisenbergerov princ�p neur�itosti je iba odrazom s��asnej �udskej nevedomosti a na�ej neschopnosti nenaru�i� pozorovan� syst�m na�imi pozorovac�mi prostriedkami a met�dami. Kres�ansk� astron�m Hugh Ross o tomto probl�me p�e: �Heisenbergerov princ�p neur�itosti nevyvracia princ�p pr��innosti, znamen� len, �e pr��innos� je skryt� pred �udsk�m sk�man�m.� Niels Bohr princ�p neur�itosti nevn�mal ako stav na�ej do�asnej nevedomosti, ale ako z�sadn� a nevyhnutn� obmedzenie �udsk�ho pozn�vania.

Zd� sa, �e podstata nespr�vnej interpret�cie je obsiahnut� v chybnom predpoklade, �e existuj� ak�si element�rne, �alej nedelite�n� hmotn� �astice. Ak�ko�vek element�rna hmotn� �astica je trojrozmern�. Trojrozmernos� v na�om pon�man� je neoddelite�nou charakteristikou hmoty. V tejto s�vislosti si treba uvedomi�, �e hmota je v podstate hra energie na dvojrozmernom ihrisku, a preto i priestor nie je ni��m in�m, ako v�sledkom interakci� kv�nt energie. Ka�d� �element�rna� �astica hmoty v�bec nie je element�rna, ale je v�sledkom zlo�it�ch interakci� kv�nt energie, pri�om ka�d� jedna interakcia je element�rnou dvojrozmernou zmenou na kauz�lnom z�klade. Ka�d� premena mo�nosti na skuto�nos� si vy�aduje zmenu minim�lne v jednom rozmere skuto�nosti, ku ktorej mo�no priradi� i element�rnu zmenu kvanta energie, ktor� sa podie�a na tvorbe hmoty a priestoru a ktor� sa mus� prejavi� ako zmena minim�lne v jednom rozmere �tvorrozmernej skuto�nosti. T�to zmena sa prejavuje ako zmena silov�ho p�sobenia v �tvrtom rozmere, ktor� s ve�k�m zjednodu�en�m si m��eme predstavi� ako nevidite�n� �as. Jednosmernos� �asu alebo �tvrt�ho rozmeru skuto�nosti sp�sobuje to, �e priestor nem��e by� z�porn�. Trojrozmern�, nami vn�man� priestor, m��e v ur�it�ch rozmeroch dosiahnu� nulu, to znamen�, �e sa m��e zmeni� na dvojrozmern� alebo jednorozmern�, ale to, �o existuje, sa v priestorov�ch s�radniciach nem��e dosta� do m�nusov�ch ��sel.

Ka�d� premena mo�nosti na skuto�nos� vo svojej element�rnej podstate �spotrebov�va� �tvrt� rozmer, �o z h�adiska na�ej predstavivosti znamen�, �e na ka�d� element�rnu zmenu je potrebn� ur�it�, �alej nedelite�n� �as. Max Planck ako element�rny, �alej nedelite�n� �as vypo��tal �asov� �sek trvaj�ci 10^-43 sekundy. Vzh�adom na to, �e pre svoj v�po�et potreboval existenciu hmotn�ch �trukt�r, je potrebn� zapochybova� i o tomto �daji. Element�rny �as alebo element�rna vzdialenos� vo �tvrtom rozmere nem��e by� z�visl� od hmotn�ch �trukt�rach, ktor� s� v�sledkom interakci� energetick�ch kv�nt. Dnes nevieme ko�ko energetick�ch interakci� sa mus� uskuto�ni�, aby mohol vznikn�� elektr�n alebo at�mov� jadro. Ur�ite to v�ak mus� by� viac ako jedna interakcia, �o znamen�, �e i element�rny �as alebo element�rna vzdialenos� v �tvrtom rozmere mus� by� men�ia ako Planckov �as. Pr�ve z tohto d�vodu nemo�no experimenty, ktor� �dokazuj�� p�sobenie princ�pu neur�itosti pri tvorbe hmotn�ch �trukt�r, prija� ako objekt�vne. Ak�ko�vek element�rna �astica, ktor� sa pri t�chto pokusoch pou��va, je v�sledkom ukon�en�ch alebo neukon�en�ch mnoh�ch mili�rd interakci�, prebiehaj�cich na kauz�lnom princ�pe. Znamen� to, �e neur�itos� do teoretickej fyziky vn�aj� pr�ve nepoznan� interakcie energetick�ch kv�nt a ich zmeny v �tvorrozmernom priestore. Matematicky dok�zan� Heisenbergerov princ�p neur�itosti preto netreba odmietnu�, ale je ho potrebn� inak interpretova�. Nie tak, �e deje v mikrosvete s� n�hodil�, ale tak, �e �element�rne� �astice hmoty nie s� element�rne, ale s� zlo�itou, dynamickou interakciou energetick�ch kv�nt, pri�om obmedzen� prostriedky n�ho pozorovania nedok�u exaktne spozna� podstatu energetick�ch interakci�. Znamen� to, �e z�kona kauzality sa netreba vzd�va�, ale pr�ve naopak, treba ho prija� ako univerz�lne platn� z�kon, pod�a ktor�ho sa na tvorbe skuto�nosti objekt�vne podie�a pr��ina a ��inok, nie n�hoda. N�hoda m� svoje miesto iba tam, kde je nedostato�n� poznanie. Pri raste inform�ci� vplyv n�hody kles� a pri dostatku inform�ci� n�hoda ako bezpr��inn� jav str�ca svoje existen�n� opodstatnenie. To, �o sa n�m pri na�om poznan� jav� ako chaos, je v podstate nepochopen� poriadok a vn�man� neur�itos� je nepochopenou ur�itos�ou. D�vodom chaosu a neur�itosti s� nezn�me pr��iny zn�mych ��inkov.

Vynikaj�ci americk� teoretick� fyzik Richard P. Faynman pova�oval determinizmus v kvantovej fyzike za prekonan� na rozdiel od Alberta Einsteina, ktor� neveril v uplat�ovanie n�hodil�ch javov vo fyzike. Einstein bol presved�en�, �e uplat�ovanie pravdepodobnosti v jadrovej fyzike s�vis� s existenciou skryt�ch premenn�ch. Za pr��inu nemo�nosti predpoveda� ur�it� javy vo fyzike ozna�oval neznalos� podrobn�ch inform�ci� o sk�manom jave. Podporoval n�zor, �e existencia vedy je podmienen� t�m, aby rovnak� podmienky determinovali rovnak� v�sledky. S��asn� teoretick� fyzika d�va za pravdu sk�r Faynmanovi, ktor� bol presved�en�, �e pre existenciu vedy je d�le�it�, aby vedci nepod�ahli svojim predstav�m o tom, �e pr�roda mus� sp��a� nejak� konkr�tnu podmienku tak, ako si to predstavoval napr. Albert Einstein.

Mo�nosti v�ak nie s� z�visl� od rozumov�ho poznania, nie s� jeho produktom a p�sobia nez�visle od n�ho vedomia, nie s� teda v�sledkom n�ho myslenia. O tom, �e p�sobia v re�lnom svete, je mo�n� predlo�i� nekone�ne mnoho d�kazov. Ka�d� �lovek aj pri jednoduchom zamyslen� sa nad touto t�mou m��e potvrdi�, �e vo�ba a rozhodovanie sa o sp�sobe rie�enia probl�mov nie je vlastne ni� in� ako vo�ba z mo�nost�, ktor� si na z�klade n�ho poznania uvedomujeme. Obmedzenos� n�ho poznania v�ak ve�mi zu�uje n� v�ber. Ve�akr�t sa stret�vame s v�rokmi typu, �e niekto nevyu�il, alebo prep�sol svoju �ancu. Tieto v�roky svoj�m obsahom hovoria o tom, �e na skuto�nos� nebola premenen� najlep�ia v�eobecne zn�ma mo�nos�, ale skuto�nos�ou sa stala menejhodnotn� alebo menej v�hodn� mo�nos�. Tu sa treba zamyslie� nad t�m, pre�o �lovek nevyu��va po�as svojho nie pr�li� dlh�ho �ivota tie najlep�ie mo�nosti. Ve�mi v�nou gnozeologickou ot�zkou je, odkia� sa mo�nosti, ktor� denne vyu��vame, ber� a kto n�m ich pon�ka. Nie je �a�k� pochopi� a dok�za�, �e mo�nosti tvoria obsah n�ho vedomia, s� s��as�ou n�ho poznania, ale nie s� produktom n�ho myslenia a p�sobia nez�visle od n�ho vedomia. Od vedomia je z�visl� iba poznanie a v�ber mo�nost�, ktor� chceme premeni� na skuto�nos�. Hlavn� �lohu vo v�bere mo�nost� m� na�e poznanie korigovan� na�imi citmi a vlastnos�ami. To je d�vodom, pre�o sa v�dy nerozhodneme pre najlep�iu mo�nos�, ktor� objekt�vne existuje a je v objekt�vnej ponuke prostredia, ale vzh�adom na na�e poznanie, vplyv citov a vlastnost� existuj�ca najlep�ia mo�nos� nie je premenen� na skuto�nos�. Mo�nos� je vlastne inform�cia, jej poznanie sa ve�mi v�znamnou mierou podie�a na procese rozhodovania pri v�bere z ponuky mo�nost�, ktor� s� objekt�vne k dispoz�cii pre ich premenu na skuto�nos�. Z�kladnou charakteristikou mo�nosti je, �e obsahuje v sebe potenci�l skuto�nosti a je premenite�n� na skuto�nos�. V�znamn�m znakom skuto�nosti je jej p�vod v mo�nosti. V�etko to, �o vid�me okolo seba, je skuto�nos�ou. T�to skuto�nos� m� v�ak svoj p�vod v mo�nosti, ktor� vzh�adom na podmienky sa zmenila z mo�nosti na skuto�nos�.

Z�kladom vzniku skuto�nosti je uplatnenie du�lneho princ�pu v premene mo�nosti. Mo�nos� m� dva stavy, �no, alebo nie. Mo�nos� sa bu� premen� na skuto�nos�, alebo sa nepremen� a zostane mo�nos�ou. Ak sa mo�nos� premen� na skuto�nos�, tak to m��e by� pod�a n�ho poznania len na kauz�lnom princ�pe, to znamen�, �e mo�nos� sa m��e premeni� na skuto�nos� iba v jednom determinovanom smere (v �tvrtom rozmere, alebo �ase) a v jednom �vo�nom� smere. Determinovan� smer ur�uje kvantitat�vnu str�nku skuto�nosti a �vo�n�� smer ur�uje jej kvalitat�vnu str�nku. Determinovan� smer pohybu medzi mo�nos�ou a skuto�nos�ou je z�kladom matematiky a s�vz�a�nos� determinovan�ho a �vo�n�ho� smeru s� z�kladom fyziky. �Vo�n�� smer v�ak nemo�no vn�ma� ako smer nez�visl� od pr��iny. Ka�d� zmena skuto�nosti vo �vo�nom� smere je v�sledkom kauz�lneho p�sobenia. Pr�ve nekone�ne ve�a mo�nost� smerov�ho ��inku pr��iny je podstatou rozmanitosti kvality a vybudovania trojrozmern�ho priestoru, tak ako ho vn�mame na�imi zmyslami. Ka�d� smerov� ��inok pr��iny m��e by� od ur�it�ho bodu zaznamenan� bu� hore, alebo dole, vpravo, alebo v�avo, vpredu, alebo vzadu. T�to koncepcia trojrozmern�ho priestoru je iba na��m vn�man�m skuto�nosti, vn�man�m skuto�nosti z poh�adu �loveka. V podstate i priestor je zalo�en� na du�lnom princ�pe. Ak sa pozer�me na ur�it� bod a odmysl�me si na�u �lohu pozorovate�a, zist�me, �e hore, vpravo a vpredu s� bez ��asti pozorovate�a nerozl�ite�n�. Podstatou smeru je to, �e ku ka�d�mu smeru existuje protismer, jednoducho du�lnos� syst�mu nepozn� vpravo, vpredu a hore, ale iba tam a opa�ne. Hore � dolu, vpravo � v�avo, vpredu � vzadu, alebo r�zne kombin�cie t�chto smerov s� v�dy jednotou vyjadrenia du�lnej podstaty smeru. Ak uva�ujeme na element�rnej �rovni o kvante �tvrt�ho rozmeru (kvante �asu), potom medzi pr��inou a ��inkom mus� existova� element�rna vzdialenos� v �tvrtom rozmere vo vz�ahu k element�rnej vzdialenosti v niektorom z troch priestorov�ch rozmerov, ktor� s�ce vyjadruj� �es� z�kladn�ch mo�nost�, ale nekone�n� mno�stvo kombin�ci�, charakteristick�ch pre fenom�n kvality. Je to d�sledok premeny mo�nosti na skuto�nos�, d�sledok kauz�lnej reakcie a z�vislosti vz�ahu medzi pr��inou a ��inkom. V takomto pon�man� podstaty kauzality je trojrozmern� priestor kon�trukciou dvojrozmern�ch kauz�lnych vz�ahov. Dvojrozmern� silov� p�sobenie na element�rnej �rovni skuto�nosti umo�nilo vznik fenom�nov polohy a hybnosti, ktor� s� z�kladom fyzik�lneho ch�pania �tvorrozmern�ho �asopriestoru alebo �tvorrozmernej skuto�nosti na makro�rovni. Z tohto d�vodu sa zd�, �e element�rne fyzik�lne z�vislosti nemo�no sk�ma� na �rovni element�rnych �ast�c hmoty, preto�e ak�ko�vek trojrozmern� hmota i t� �element�rna� je v�sledkom zlo�it�ch energetick�ch interakci� medzi mo�nos�ou a skuto�nos�ou, ktorej �element�rna� podoba spotrebovala pre svoj vznik mnoho mili�rd kv�nt �tvrt�ho rozmeru a m� v�dy du�lny z�klad. Energia je p�soben�m mo�nosti na skuto�nos�, sila je konkretiz�ciou energie p�sobiacej medzi dvomi skuto�nos�ami. V kone�nom d�sledku v�etko mo�no zredukova� na energiu � na p�sobenie mo�nosti. Premena mo�nosti na skuto�nos� je v podstate vznik rozmeru premenou energie na hmotu, alebo ohrani�en�m ur�itej skupiny mo�nost� � vznik vedomia. Je z�kladom vzniku priestoru.

S�radnice energetick�ho kvanta s� dvojrozmern�. Vzdialenos� je v�dy jednorozmern�, iba relat�vnos� jednorozmernej vzdialenosti d�va priestoru trojrozmern� charakter. Nie je rozdiel medzi v��kou, ��rkou a d�kou. Tieto pojmy si vytvorilo vedomie na z�klade gravit�cie a n�ho poh�adu na skuto�nos� zo vzpriamenej polohy. Dopredu je tam, kde sa pozeraj� o�i � d�ka, rozmer napravo alebo na�avo je ��rka, nad nami � proti gravit�cii je v��ka a pod nami v smere gravit�cie je h�bka. Vo vesm�re v bezv�hovom stave sa st�vaj� tieto pojmy bezpredmetn� a rozhoduje iba vzdialenos�, teda ak�ko�vek priestorov� rozmer �tvorrozmernej skuto�nosti.

Jednou z najv�znamnej��ch charakterist�k mo�nosti je, �e m� informat�vny n�boj. Ka�d� mo�nos� je vlastne inform�ciou, ktor� v podmienkach vedomia m� podobu poznania. Podoba poznania mo�nosti je mimoriadne d�le�it� a priamo rozhoduj�ca v konan� �loveka pri premene mo�nosti na skuto�nos�.

Pre sk�manie vz�jomn�ho vz�ahu medzi mo�nos�ou a skuto�nos�ou je ve�mi d�le�it� konkretiz�cia t�chto fenom�nov, preto�e umo��uje uplatnenie predstavivosti pri �sil� pochopi� tento vz�ah. Z tohto d�vodu je potrebn� aspo� nakr�tko sa zamyslie� nad t�m, �o mo�no pova�ova� za skuto�nos�. Nesporne najv�znamnej��mi zn�mymi podobami skuto�nosti s� hmota vo svojich najrozmanitej��ch form�ch a vedomie. S� to dve relat�vne samostatn�, vz�jomne komunikuj�ce podoby skuto�nosti. Hmota a vedomie ako zn�me podoby skuto�nosti v�ak museli existova� i v podobe mo�nosti. Preto si nutne treba polo�i� ot�zku, ako do�lo k ich metamorf�ze a �i existuje nejak� univerz�lny mechanizmus, alebo univerz�lne pravidl� premeny mo�nosti na skuto�nos�.

Nastolen� ot�zka m� svoj gnozeologick� v�znam. Jej z�va�nos� je dan� jej fundament�lnos�ou a amb�ciou z�ska� v odpovedi poznanie univerz�lneho pravidla v�eobecne platn�ho a v�estranne pou�ite�n�ho.

Ka�d� mo�nos� je organicky spojen� so skuto�nos�ou, je jej potenci�lnou podobou. Ka�d� skuto�nos� m� svoj p�vod v mo�nosti. Toto poznanie n�m umo��uje zamyslie� sa nad univerz�lnou podobou mo�nosti a skuto�nosti.

Uvedomenie si skuto�nosti i pri na�om obmedzenom poznan� n�m otv�ra obrovsk� svet mo�nost�. Je nesporn�, �e na�e poznanie skuto�nosti sa iba nepatrn�m dielom z��ast�uje na absol�tnom poznan� skuto�nosti, a teda zanedbate�ne sa podie�a i na poznan� absol�tnych mo�nost�. Je rozumovo prijate�n� a pochopite�n�, �e k existuj�cemu stavu skuto�nosti existuje i adekv�tny, v na�om ch�pan� nekone�ne ve�k� po�et mo�nost�, na z�klade ktor�ch sa skuto�nos� men� a vyv�ja. Ak teda existuje mimo n�ho vedomia obrovsk� s�bor mo�nost�, ktor� s� poznate�n� a preto v podmienkach vedomia maj� charakter poznania alebo inform�cie, tak potom ur�ite mus� existova� zdroj, z ktor�ho tieto mo�nosti � inform�cie poch�dzaj�.

H�adanie odpovede na ot�zku zdroja poznania, zdroja mo�nost� a inform�ci� nie je ni��m nov�m a existuje s�be�ne s vznikom vedomia �loveka. Zlo�itos� tohto probl�mu v spojen� s nedostato�n�mi vedomos�ami �ud� viedli k mystifik�cii tejto problematiky. Snaha n�js� odpove� na t�to ot�zku viedla k vzniku r�znych n�bo�enstiev, ktor� v�ak v �iadnom pr�pade nemo�no podce�ova�, preto�e takmer v�etky obsahuj� prvky intuit�vneho poznania, o ktorom sa zmienime v �al�ej �asti tejto knihy.

Ke� by sme sa o tejto problematike rozpr�vali s r�znymi typmi �ud�, odpovede na polo�en� ot�zku takmer v�dy zodpovedaj� ich sveton�zorovej orient�cii. Je to prirodzen�, preto�e ka�d� z n�s �ije v ur�itom sveton�zorovom syst�me, ktor� jeden n�hodil� rozhovor ur�ite nem��e zmeni�. Odpovede bud� v�dy vypo��tate�n�, a to bez oh�adu na vzdelanie, alebo intelektu�lnu �rove� diskutuj�ceho. Veriaci s� presved�en�, �e zdrojom mo�nost� a poznania je jeden konkr�tny, osobn� Boh. Ateisti zase ako zdroj mo�nost� a poznania ozna�ovali hmotu v jej najrozmanitej��ch podob�ch a prejavoch.

Mo�nos� a skuto�nos� s� dvomi str�nkami jedn�ho javu, ktor� naz�vame existencia. Existencia sa rod� ako s��as� du�lneho syst�mu, v tomto syst�me p�sob� a pri z�niku du�lneho syst�mu zalo�en�ho na vz�jomn�ch vz�ahoch mo�nosti a skuto�nosti, spolu s t�mto syst�mom prest�va p�sobi� a zanik�. Vz�ahuje sa to na hmotu, vedomie a v�etky �al�ie zn�me i nezn�me podoby skuto�nosti. Princ�p existencie je neoddelite�ne spojen� s pulzuj�cim pohybom, so snahou o dosiahnutie rovnov�neho stavu a prekon�van�m dosiahnutej rovnov�hy. Biologickou formou existencie je �ivot, ktor� funguje na rovnakom princ�pe. Podstatou existencie je pulzuj�ci pohyb medzi mo�nos�ou a skuto�nos�ou. Ak pulzuj�ci pohyb prestane, existencia ako v�eobecn� alebo �peci�lny jav zanik�. Pulzuj�cim pohybom v pr�pade �loveka je tlkot srdca, d�chanie, striedanie sp�nku a bdenia, metabolizmus � prij�manie potravy a vylu�ovanie, pulzuj�cim pohybom je i narodenie a smr�, striedanie ro�n�ch obdob�, striedanie dn� a noc�. Vzh�adom na univerz�lnos� tohto princ�pu by bolo mo�n� vyslovi� predpoklad, �e i cel� vesm�r m� pulzuj�ci charakter a tak ako vznikol a rozp�na sa, tak sa po dosiahnut� kritickej hranice za�ne zmr��ova� a v s��asnej podobe zanikne.

Problematika vzniku vesm�ru zamestn�va myslenie �ud� po cel� dobu existencie �udstva. V obdob�, ke� pr�rodn� vedy neboli e�te dostato�ne rozvinut�, sa v�eobecne uzn�vala biblick� koncepcia vzniku vesm�ru tak, ako je op�san� v prvej knihe Moj�i�ovej. Boli dokonca vypo��tan� presn� d�tumy, kedy Boh stvoril vesm�r a na�u plan�tu. Sv�t� August�n na z�klade �t�dia knihy Genesis zistil, �e vesm�r vznikol pribli�ne v roku 5000 pred naroden�m Krista. Uv�dzaj� sa i d�tumy 1. september 5508, 7. okt�ber 3761 alebo i d�tum, ktor� vypo��tal anglick� arcibiskup Usher, ktor� stanovil presn� d�tum stvorenia sveta na 23. okt�bra 4004 v nede�u r�no o deviatej hodine. V�etky d�tumy sa samozrejme vz�ahuj� na minul� letopo�et. Nepozn�me s�ce met�du, ktorou boli tieto d�tumy vypo��tan�, ale ka�d� autor v�po�tu sa odvol�va na podrobn� �t�dium biblick�ch textov, na �t�dium rodokme�ov os�b op�san�ch v knihe Genesis.

Pod�a budhistickej koncepcie vesm�r nebol stvoren�, ale je ve�n� rovnako ako priestor a �as. Vesm�r nem� za�iatok ani koniec, iba nepretr�ite pulzuje v men��ch a v��ch cykloch. Pod�a budhizmu je celkov� �ivot s��asn�ho vesm�ru 432 mili�rd rokov, ktor� predstavuje jeden vesm�rny cyklus. Budhistick� predstava o vesm�re hovor�, �e cel� vesm�r pozost�va z miliardy svetov�ch s�stav, z ktor�ch je ka�d� zlo�en� zo zeme, neba a pekla.

E�te i v s��asnosti mnoh� veriaci ber� biblick� spr�vu o stvoren� sveta doslovne a biblick� cit�ciu stavaj� do protikladu s vedeck�m poznan�m. Treba si uvedomi�, �e v obdob� p�sania staroz�konn�ch textov boli znalosti o vesm�re ve�mi mal� a tak i biblick� opis sa sk�r vz�ahuje na vznik na�ej plan�ty ako na vznik cel�ho vesm�ru.

Anaxagoras z Klazom�n (500-428 pred n.l.), ktor� bol obvinen� z bezbo�nosti a ne�cty ku gr�ckym bohom, sa svoj�m myslen�m v�znamne pribl�il k pravd�m, ktor� odhalili v�sledky v�skumu a s��asn� veda. Z �rovne vtedaj�ieho poznania ozna�il za z�klad existencie ve�n�, nemenn�, r�znorod� hmotn� �astice, ktor� naz�val ako semen� vec�. Za �al�ie s��asti procesu existencie ozna�il rozum a akt�vny princ�p, ktor� semen� veci sp�ja a rozde�uje. Objavnos� Anaxagora bola v tom, �e vznik a z�nik jednotliv�ch vec� pova�oval len za pretv�ranie nezn�meho, pre cel� skuto�nos� spolo�n�ho z�kladn�ho s�cna. Toto s�cno pova�oval za ve�n� a st�le sa meniace a preto poznanie sveta si vy�aduje s�hru zmyslov�ho a rozumov�ho poznania.

Idea heliocentrizmu sa prostredn�ctvom intuit�vneho poznania dost�vala do vedomia �ud� takmer o dvetis�c rokov sk�r, ako ju v roku 1512 spr�stupnil Mikul� Kopern�k vo svojom sl�vnom diele Commentariolus. Gr�cky filozof Filolaos, s��asn�k Sokratov, op�sal svoju predstavu o organiz�cii kozmu, v ktorej za stred kozmu ozna�il ohniv� centrum a na�u plan�tu zaradil medzi obe�nice. T�to vskutku origin�lna koncepcia bola e�te doplnen� predstavou, �e Zem sa ot��a okolo svojej osi.

Filozof Martin Heidegger �as nepova�oval za objekt�vnu kateg�riu. Zn�ma je jeho veta: �Nie je �as pred t�m, ako za�al �lovek existova�, nie preto, �e �lovek existoval v�dy, ale preto, �e �as existuje len vo funkcii dejinnej �udskej existencie.� Ke� v roku 1824 Nikolas Carnot objavil fenom�n entropie a obsah tohto pojmu bol postupn�m rastom poznania pov��en� na univerz�lny z�kon, z�sadne sa zmenili n�zory na v�voj. Predstavy o ve�nosti vesm�ru, ktor� nem� svoj za�iatok a svoj koniec, ktor� sa neopotrebov�va a nestarne, sa stali z vedeck�ho h�adiska neudr�ate�n�. Carnotov objav vyvolal v 19. storo�� z�riv� odpor vedcov z oblasti filozofie i pr�rodn�ch vied. Akceptovan�m entropie sa zr�tili mnoh� filozofick� syst�my a pr�rodovedeck� te�rie. Najnov�ie objavy v oblasti teoretickej fyziky potvrdzuj�, �e vesm�r nie je statick� uzavret� syst�m, ale neust�le sa vyv�ja a m� svoju v�vojov� progn�zu. V�voj smeruje od jednoduch�ho k zlo�it�mu, preto i najjednoduch�ie chemick� prvky s� najstar�ie a organick� zl��eniny a biologick� syst�my patria k najmlad��m zlo�k�m vesm�ru.

V s��asnej vede sa naj�astej�ie diskutuje o dvoch te�ri�ch vzniku vesm�ru � o te�rii ve�k�ho tresku a te�rii symetrickej kozmol�gie.

Rusk� fyzik Alexander Friedman na z�klade rev�zie Einsteinov�ch v�po�tov v roku 1922 vyslovil n�zor, �e vesm�r nie je statick�. V roku 1927 nez�visle od Friedmana katol�cky k�az a matematik Georges Lamaitre pri�iel k z�veru, �e ak je Einsteinova te�rie pravdiv�, znamen� to, �e vesm�r sa mus� rozp�na�. Einstein nesk�r priznal, �e obhajoba statick�ho, nekone�n�ho vesm�ru bola najv��m omylom jeho kari�ry. Ke� v roku 1929 Edwin Hubble objavil �erven� posun v spektr�ch vzdialen�ch galaxi� rusk� fyzik George Gamow rozpoznal d�sledky Hubblovho objavu a rozpracoval te�riu rozp�naj�ceho sa vesm�ru. Vyslovil presved�enie, �e vesm�r mus� ma� svoj za�iatok v �ase a zrod vesm�ru nazval ve�k�m treskom. Te�ria ve�k�ho tresku pova�uje za vznik vesm�ru ve�k� expl�ziu pred viac ako desiatimi miliardami rokov. Vesm�r bol vtedy s�streden� do jedin�ho bodu, bol zlo�en� iba zo �iarenia, mal obrovsk� hustotu a teplotu okolo bili�na stup�ov Celzia. Vzniknut� vesm�r sa r�chle rozp�nal a ochladzoval. Vysok� teplota obmedzovala existenciu hmoty iba na prot�ny a neutr�ny, vod�k a jeho izotopy, h�lium, niektor� �al�ie �ahk� prvky a vo�n� elektr�ny.

Pod�a te�rie ve�k�ho tresku mo�no jednotliv� v�znamn� udalosti vo v�voji vesm�ru zoradi� do nasledovn�ho chronologick�ho poradia:

� vznik vesm�ru, ve�k� tresk � pred 10-18 miliardami rokov

� vznik hviezd a synt�za chemick�ch prvkov � pred 7 mld.

� vznik molek�l v materskej hmlovine � 7-5 mld. rokov

� vznik slne�nej s�stavy � 5 mili�rd rokov

� vznik Zeme � 4,6 mili�rd rokov

� vznik �ivota � 3,6 mili�rd rokov

� vstup �ivota na pevninu 0,5 miliardy rokov

� vznik �loveka � 3,6 mili�nov rokov

----------------------------------------------------------------------------

� z�nik Zeme � o 7 mili�rd rokov

� z�nik vesm�ru, ve�k� krach � o 70 mili�rd rokov

Pod�a te�rie ve�k�ho tresku je mo�n� i to, �e sa rozp�nanie vesm�ru nikdy nezastav� a vesm�r bude existova� nekone�ne dlho. Tento probl�m vyrie�i a� �al�� v�skum fyzik�lnych s�l, ktor� vo vesm�re p�sobia. Z h�adiska poznania obsahu fenom�nu existencie je v�ak tento v�voj nepravdepodobn�, preto�e nevych�dza zo v�eobecne platn�ch, univerz�lnych princ�pov, ktor� riadia dynamiku v�voja.

Te�ria symetrickej kozmol�gie je postaven� na du�lnom princ�pe existencie hmoty. Predpoklad�, �e mno�stvo hmoty a antihmoty vo vesm�re je rovnak� a teda, �e cel� vesm�r funguje ako symetrick� pulzuj�ci syst�m. S��asn� vesm�r pod�a tejto te�rie je len jedn�m pulzom v pohybuj�com sa vesm�re, kde doba trvania jedn�ho pulzu je 80 mili�rd rokov. Znamenalo by to, �e cel� vesm�r mo�no vn�ma� ako uzavret� syst�m s dostato�nou koncentr�ciou hmoty, ktor� je v��ia ako kritick�, ��m sa garantuje zachovanie pulzuj�ceho pohybu i v bud�cnosti. Prechod od jedn�ho pulzu k �al�iemu je vysvetlen� takto:

� S��asn� rozp�nanie vesm�ru je d�sledkom premeny energie na hmotu a antihmotu. Na rozhran� hmoty a antihmoty vplyvom anihil�cie vzniklo siln� �iarenie gama, ktor� vygenerovalo odstrediv� sily pre novovzniknut� hmotn� a antihmotn� celky. Tieto sa ve�kou r�chlos�ou za�ali od seba vz�a�ova�.

� Postupn�m slabnut�m odstrediv�ch s�l bud� tieto sily prekonan� gravita�n�mi silami hmoty a antihmoty a vesm�rne celky hmoty a antihmoty sa za�n� k sebe pribli�ova� rast�cou r�chlos�ou.

� Na rozhran� vesm�rnych celkov hmoty a antihmoty sa vplyvom anihil�cie op� vytvor� vrstva ve�mi intenz�vneho �iarenia gama, ktor� znovu obrovskou silou odhod� od seba celky hmoty a antihmoty. Pri�om sa tento jav bude neust�le opakova�, a tak sa bude zachov�va� pulzuj�ci pohyb vesm�ru a jeho existencia.

Univerz�lnos� pulzuj�ceho pohybu nastoluje ot�zku kto, alebo �o reprezentuje univerz�lnu mo�nos� a univerz�lnu skuto�nos�. Predstavivos� �loveka a pou��van� pojmov� apar�t zodpovedaj� n�mu empirick�mu alebo rozumov�mu poznaniu. Na vyjadrenie abstraktn�ch s�vislost�, alebo i na vyjadrenie nezn�mych fenom�nov nem� vedomie �loveka vybudovan� pojmov� apar�t.

Skuto�nos� je konkr�tna forma energie, ktor� nem� spojit� charakter je vn�torne �trukt�rovan�, a teda i stav skuto�nosti je v podstate iba ako s�bor vz�ahov medzi jednotliv�mi element�rnymi prvkami skuto�nosti. Tak ako skuto�nos� m� svoj p�vod v mo�nosti, tak i hmota mus� ma� svoj p�vod v energii. Keby sme boli dokonal�, alebo keby sme mali aspo� dokonal� po��ta�, tak potom cel� skuto�nos� by sme vedeli pop�sa� na z�klade s�boru vz�ahov jej element�rnych zlo�iek. Aby v�ak skuto�nos� vznikla a mohla sa rozvin�� do s��asnej podoby a do svojej mimoriadnej rozmanitosti, musel by� skuto�ne prvou mo�nos�ou transformovanou na skuto�nos� vznik �smeru�, ktor� je z�kladn�m atrib�tom kauzality. Tak vznikla cesta od pr��iny k ��inku a od mo�nosti k skuto�nosti. Druhou podmienkou vzniku skuto�nosti v n�m zn�mej s��asnej podobe bol vznik kvantity. Znamen� to, �e energetick� kvant� museli vst�pi� do vz�jomn�ch interakci� a prostredn�ctvom t�chto interakci� sa �trukturova�. Na tomto z�klade vznikla hmota, ktor� v svojej podstate je t�m fenom�nom, ktor� sk�ma s��asn� fyzika. Znamen� to, �e vznikol i priestor, ktor� sa stal skuto�nos�ou predstavuj�cou �pecifick�, konkr�tne interakcie energie.

Pri sk�man� skuto�nosti je mimoriadne d�le�it� predstava o priestore, v ktorom proces existencie prebieha. S��asn� fyzika pon�ka predstavu �tvorrozmern�ho �asopriestoru a na z�klade tejto predstavy sa rozv�jaj� r�zne te�rie vysvet�uj�ce vz�ahy medzi hmotou, energiou, priestorom a �asom. Na z�klade tejto predstavy sa uskuto��uj� i r�zne pokusy o zjednotenie fyziky. Nikto nem��e da� ruku do oh�a za to, �e t�to cesta vedie k cie�u, aj ke� treba uzna�, �e st�le prin�a elegantn� vysvetlenia mnoh�ch probl�mov. Pochybnosti o spr�vnosti t�chto te�ri� vn�a ich nedostato�n� kompatibilnos� s podstatou du�lnych syst�mov. Zamyslenie sa nad vz�ahmi, ktor� vl�dnu v r�mci �asopriestoru v�ak nutne vedie i k in�m predstav�m o podobe skuto�nosti. Sta�� zjednotenie element�rnej vzdialenosti a element�rneho �asu a odkryj� sa n�m tajomstv� �tvorrozmern�ho priestoru, v ktorom s� si v�etky rozmery rovnocenn� z h�adiska podstaty a ktor� pri trochu predstavivosti n�m prinesie nov� poh�ad na skuto�nos�, ktor� ako sa zd� dobre vystihuje re�lnu podobu tohto fenom�nu.

Ak budeme vych�dza� z anal�zy vedomia �loveka, ktor� predstavuje relat�vne poznanie mo�nost�, potom mo�no analogicky predpoklada�, �e existuje i Vedomie, ktor� predstavuje absol�tne poznanie mo�nost�. Pre rozl�enie od vedomia �loveka ho budeme p�sa� s ve�k�m za�iato�n�m p�smenom. Vedomie t�m, �e je univerz�lnym zdrojom absol�tneho poznania je i absol�tnym zdrojom mo�nost�. Je jednou z dvoch str�nok existencie. Vedomie p�sob� na skuto�nos� ponukou mo�nost�, ktor� sa premie�aj� na skuto�nos� pod�a univerz�lnych nemenn�ch princ�pov. Z tohto d�vodu Vedomie svojim postaven�m absol�tneho zdroja mo�nost� vstupuje do pr��inno-��inkov�ch vz�ahov ponukou mo�nost�, ktor� sa premie�aj� na skuto�nos� pod�a st�le rovnak�ch, jednoduch�ch univerz�lnych princ�pov. Vo vz�ahoch medzi mo�nos�ou a skuto�nos�ou na ktorejko�vek �rovni nep�sob� n�hoda. V celom syst�me existencie n�hoda, ako bezpr��inn� jav nem� svoju p�sobnos�. D�le�itos� a v�znam t�chto charakterist�k Vedomia sa preuk�e hlavne pri anal�ze v�voja skuto�nosti, preto�e v�voj m� nespochybnite�ne kauz�lny charakter, v ktorom n�hoda nem� miesto, a preto v �al��ch anal�zach s jej p�soben�m nebudeme uva�ova�.

Zn�my senzibil Edgar Cayce na ot�zku odkia� �erp� svoje inform�cie, odpovedal, �e zdrojom t�chto inform�ci� je univerz�lne vedomie �i nadvedomie. Tvrdil, �e existuje len jedna univerz�lna sila a ostatn� sily s� len podobou, alebo formou tejto univerz�lnej sily, ktor� je zdrojom absol�tneho poznania. Z Cayceho spr�v tie� vypl�va, �e mal schopnos� prij�ma� inform�cie i z takzvan�ch aka�ick�ch z�znamov obsahuj�cich v�etky my�lienky a skutky, ktor� v dejin�ch �udstva vznikli alebo sa uskuto�nili.

Energia je univerz�lnym z�kladom skuto�nosti. Ka�d� skuto�nos� v akejko�vek podobe je metamorf�zou energie. Energia je vlastne schopnos� mo�nosti premeni� sa na skuto�nos�. Podobou energie je hmota i vedomie. Preto oba tieto fenom�ny podliehaj� univerz�lnym princ�pom, ktor� p�sobia pri premen�ch energie, pri premene mo�nosti na skuto�nos�.

Z�kladn�m, univerz�lnym princ�pom, ktor� p�sob� medzi Vedom�m ako zdrojom mo�nost� a energie na jednej strane a hmotou a vedomiami �iv�ch organizmov ako predstavite�mi skuto�nosti na strane druhej, je princ�p vz�jomn�ho p�sobenia na z�klade akcie a reakcie. Sila, ktorou p�sob� vedomie na hmotu, je mo�nos� so svoj�m energetick�m n�bojom a sila, ktorou hmota p�sob� na vedomie je konkr�tna skuto�nos� vo svojej fyzik�lnej podobe. P�sobenie tohto univerz�lneho princ�pu sa prejavuje v podobe pulzuj�ceho pohybu. Tento princ�p je pr��inou v�voja a neust�lych zmien skuto�nosti, ktor� vn�mame ako v�voj.

Energetick� podstatu vedomia potvrdzuj� i tak� fenom�ny, ako s� telepatia a telekin�za. U� d�vno sa potvrdilo, �e tieto javy nemaj� elektromagnetick� podstatu a mnoho rokov sa ne�spe�ne h�ad� ich vysvetlenie na inom fyzik�lnom z�klade. Z podstaty procesu existencie v�ak vypl�va, �e t�to cesta je neschodn�, preto�e chce fyzik�lnymi postupmi skonkr�tni� nefyzik�lnu skuto�nos�. Konkr�tnos� vedomia nem� fyzik�lny z�klad rovnako ako jeho produkty. Vedomie i jeho produkty v�ak maj� energetick� podstatu, ktor� sa prejavuje prostredn�ctvom vedom�m iniciovanej, riadenej a kontrolovanej premeny mo�nosti na skuto�nos�. Pr�kladom skonkr�tnenia procesu energetick�ho p�sobenia vedomia na in� vedomie je telepatia, skonkr�tnen�m energetick�ho p�sobenia vedomia na fyzik�lnu skuto�nos� s� tak� �tajomn� fenom�ny ako telekin�za alebo fotografovanie my�lienok. V�etky tieto javy maj� energetick� podstatu, ktor� �innos�ou konkr�tneho vedomia nadob�da konkr�tnu podobu skuto�nosti. Ne�spe�nos� vedy v odha�ovan� podstaty fenom�nov telepatie a telekin�zy m� svoj z�klad v mylnej predstave o toto�nosti silov�ho a energetick�ho p�sobenia. Silov� p�sobenie je determinovan� energetick� p�sobenie mo�nosti, je iba jednou podobou energetick�ho p�sobenia, v ktorom dan� skuto�nos� determinuje na kauz�lnom princ�pe ur�it� mo�nos�. Energetick� podstata determinovanej, energeticky skonkr�tnenej mo�nosti m� charakter silov�ho p�sobenia, ktor� sk�ma fyzika. Determinovanie mo�nosti skuto�nos�ou navodzuje il�ziu, akoby nosite�om energie bola skuto�nos� a nie mo�nos�. Tu mo�no h�ada� pr��iny ne�spe�nosti fyzikov v sk�man� energetickej podstaty telepatie a telekin�zy.

Vedomie a energia s� abstraktnou skuto�nos�ou, hmota a vedomie �loveka a in�ch �iv�ch organizmov s� konkr�tnou skuto�nos�ou. Skuto�nos� je mo�nos� definovan� konkr�tnou podobou a konkr�tnym stavom energie.

Cel� existenciu treba vn�ma� ako vz�ah mo�nosti a skuto�nosti. Vedomie ako zdroj mo�nost� mus� by� skuto�n�, teda mus� ma� konkr�tny energetick� n�boj ako predstavite�a univerz�lnej abstraktnej skuto�nosti. Na druhej strane energia ako tvorky�a konkr�tnej skuto�nosti mus� poch�dza� z mo�nosti, preto�e ako sme v �vode tejto knihy uviedli, skuto�n� m��e by� len to, �o je mo�n�. V podstate tu ide o uzatvoren� syst�m, ktor� m��e fungova� len vtedy, ak m� v�etky svoje s��asti. Energia a Vedomie tvoria neoddelite�n� kompaktn� jednotu. Vedomie nem��e existova� bez energie a energia zase nem��e existova� bez Vedomia. Preto mo�no existenciu pochopi� iba ako pulzuj�ci pohyb medzi mo�nos�ou a skuto�nos�ou. Ak skuto�nos� nebude reagova� na ponuku mo�nost� svojou zmenou, tak jednoducho existencia ako fenom�n zanikne. To ist� plat� aj opa�ne. Ke� Vedomie nebude na skuto�nos� reagova� ponukou mo�nost�, existencia ako fenom�n strat� svoj obsah a rovnako zanikne.

Cel� syst�m existencie je zalo�en� na uplat�ovan� favorizovan�ch mo�nost�. Na tomto princ�pe je zalo�en� determinizmus, vznik a v�voj �ivota ako i v�voj vedomia �loveka. Na z�klade tohto princ�pu vznikaj� a zanikaj� rastlinn� a �ivo��ne druhy a na tomto princ�pe sa tvor� i osud �loveka. Na z�klade intuit�vneho poznania princ�pu najlep�ej mo�nosti vznikli, vznikaj� a rozv�jaj� sa n�bo�enstv�. Uplat�ovanie princ�pu favorizovanej mo�nosti ako fundament�lnej podstaty procesu existencie mo�no tie� uzna� za nepriamy d�kaz p�sobenia univerz�lneho vedomia, kozmick�ho vedomia alebo Boha, ktor� tento princ�p �vlo�ili� do podstaty procesu existencie ako jeho hybn� silu. Ak vych�dzame z charakteristiky Vedomia s jeho absol�tnym poznan�m mo�nost�, potom mo�no pochopi� princ�p determinizmu a fungovanie v�voja skuto�nosti na tomto princ�pe. Ke�e v pr�pade zmien skuto�nosti vych�dzaj� mo�nosti z ponuky Vedomia, ktor� je zdrojom v�etk�ch mo�nost�, a t�m s��asne i zdrojom absol�tneho poznania, na skuto�nos� sa premen� v�dy iba najvhodnej�ia mo�nos�. Znamen� to, �e ku ka�d�mu stavu skuto�nosti je priraden� iba jedna jedin� konkr�tna mo�nos�, ktor� z h�adiska procesu existencie je pre existenciu vesm�rneho celku najv�hodnej�ia. T�to mo�nos� sa prostredn�ctvom mechanizmu kauzality premen� na skuto�nos�. Ponuka a uplatnenie najlep�ej mo�nosti ur�uje podstatu princ�pu determinizmu.

Princ�p favorizovania mo�nosti, ako si �alej uk�eme, sa ve�mi d�sledne uplat�uje i v p�soben� a �innosti v�etk�ch typov vedomia prostredn�ctvom uspokojovania potrieb, pri�om sign�lom pre h�adanie lep�ej mo�nosti je pocit ne��astia a nespokojnosti. V skrytej podobe tento princ�p nekompromisne p�sob� i v oblasti vedomia �loveka a rozhoduj�cou mierou sa podie�a na tvorbe na�ich osudov.

2. Tajomstvo �tvrt�ho rozmeru

Pochopenie procesu existencie nie je mo�n� bez priestorovej predstavy skuto�nosti. Zjednodu�en� predstavy �tvorrozmern�ho �asopriestoru vo svojej podstate vyhovuj� be�n�mu vn�maniu reality. Nem��u v�ak zodpoveda� objekt�vnemu stavu skuto�nosti, preto�e s� v�znamne deformovan� nedokonal�mi zmyslami �loveka, na z�klade vn�mania ktor�ch s� tieto predstavy vybudovan�. Kvantov� te�ria pouk�zala na to, �e cel� realita nem� spojit� charakter, ale m� svoju �trukt�ru vybudovan� na diskr�tnych hodnot�ch energie, �asu a priestoru. Max Planck vypo��tal tieto diskr�tne hodnoty, �o prakticky znamen�, �e ak�ko�vek zmena energie, �asu a priestoru je mo�n� len n�soben�m diskr�tnej hodnoty cel�m ��slom a nie jej �al��m delen�m. Na z�klade kvantovej te�rie je mo�n� vytvori� si nov� n�zor na realitu a nov� predstavu o skuto�nosti. Budova� t�to predstavu je mo�n� na predpoklade, �e diskr�tne hodnoty energie, �asu a priestoru v skuto�nosti nie s� hodnoty troch r�znych oddelite�n�ch fenom�nov, ale s� v r�mci du�lnej podstaty existencie znakmi, charakteristikami iba jedn�ho, jedin�ho fenom�nu � energie, maj� spolo�n� z�klad a s� jedinou element�rnou jednotkou skuto�nosti. Energia vyjadruje v svojich najrozmanitej��ch podob�ch podstatu kvality skuto�nosti a �as a priestor tvoria podstatu jej kvantity. Ak v�ak m�me uzn�va� du�lnos� ako z�kladn� princ�p existencie, potom mo�no tvrdi�, �e v oblasti kvantitat�vnej charakteristiky skuto�nosti nie je nie�o v poriadku, preto�e v r�mci du�lneho syst�mu skuto�nosti k abstraktnej kvantite nemo�no priradi� dve, ale iba jednu konkr�tnu rovnorod� element�rnu kvantitat�vnu charakteristiku skuto�nosti, teda bu� �as, alebo priestor. Ak �alej v pozn�van� skuto�nosti uzn�vame princ�p kauzality, ktor� hovor�, �e ka�d� stav skuto�nosti m� svoju pr��inu a uzn�vame tie� zn�my fakt, �e pr��ina predch�dza ��inku, to v�etko s��asne znamen�, �e kauzalita p�sob� iba jedn�m smerom od pr��iny k ��inku. Predpokladajme �alej, �e v�etky uveden� predpoklady sa uplat�uj� pri tvorbe skuto�nosti. Potom sa mo�no dopracova� k poznaniu skuto�nosti na uveden�ch princ�poch. Najd�le�itej��m d�sledkom pop�san�ch predpokladov je zn�my fakt, �e v r�mci skuto�nosti sa z�kladn� kvantitat�vna charakteristika skuto�nosti m��e meni� iba jedn�m smerom, �o prakticky znamen�, �e �iadna zmena skuto�nosti nie je mo�n� bez absol�tneho kvantitat�vneho rastu skuto�nosti. M��u sa meni� vz�jomn� pomery jednotliv�ch zlo�iek skuto�nosti, niektor� sa m��u zmen�ova� a in� zv��ova�. Skuto�nos� ako celok sa v�ak m��e v du�lnom syst�me len zv��ova�. Z�kladom tejto charakteristiky je kauzalita, jednosmernos� pr��iny a ��inku. V re�lnom �ivote sa tento fenom�n jav� ako jednosmern� p�sobenie �asu a nemo�nos� n�vratu do minulosti. Zodpoved� v�ak tak�to vn�manie skuto�nosti objekt�vnej realite? Ur�ite nie a m��eme si to uk�za� na nasledovnom pr�klade. Zaktivizujme svoju predstavivos� a skuto�nos� uvid�me v inom svetle a s in�m obsahom. Pom��eme si jednoduch�m dvojrozmern�m n�kresom, ktor� n�m pom��e zlep�i� na�u predstavivos�.

Ve�k� tresk

Predpokladajme, �e vesm�r vznikol naozaj ve�k�m treskom a z jedn�ho bodu sa za�al rozp�na� v�etk�mi priestorov�mi smermi i jednosmern�m �asom. Po miliard�ch rokov dosiahol pr�ve v t�to chv��u hranicu, ktor� sme zjednodu�ene ozna�ili vonkaj�ou kru�nicou. Vonkaj�ia kru�nica vyzna�uje pr�tomn� okamih, v ktorom sa zaober�me pr�ve t�mito �vahami o podobe skuto�nosti. Zjednodu�ene predpokladajme, �e na na�e �vahy nie je potrebn� �iadny �as. Na�u polohu na vonkaj�ej kru�nici ozna�me ako plan�ta Zem. Predpokladajme �alej, �e vo vzdialenosti dvetis�c sveteln�ch rokov pozorujeme expl�ziu hviezdy, ktor� ozna��me Expl�zia. Vzh�adom na to, �e inform�ciu o expl�zii vn�mame zrakom, prich�dzala k n�m r�chlos�ou svetla dvetis�c rokov. Exploduj�ca hviezda sa nem��e nach�dza� na vonkaj�ej kru�nici, ale mus� sa nach�dza� vo vn�tri kruhu, ktor� zjednodu�ene vyzna�uje skuto�nos�. Jej poloha v �ase expl�zie vo vn�tri kruhu je dan� jej priestorov�mi a �asov�mi s�radnicami.

Post�pme teraz v na�ich �vah�ch �alej a predstavme si, �e vo vzdialenosti dvetis�c sveteln�ch rokov existuje plan�ta s vyspelou civiliz�ciou, ktor� sa rozhodne svojou vyspelou technikou pozorova� na�u Zem. Ozna�me si t�to plan�tu ako Pozorovate� a zamyslime sa nad t�m, ak� inform�cie na t�to plan�tu z na�ej zeme prich�dzaj�. Pozorovate� na svojej plan�te vid� na Zemi narodenie Je�i�a Krista a pozoruje jeho �ivot a ukri�ovanie. Vid� r�mskych cis�rov, z�pasy gladi�torov, pozoruje zni�enie �alam�novho chr�mu v Jeruzaleme a odchod �idov z Izraela. Je tomu tak preto, lebo inform�cia o dian� na na�ej plan�te potrebovala dvetis�c sveteln�ch rokov, aby sa dostala k pozorovate�ovi. Je to prelud, fant�zia, �i skuto�nos�? M��e dnes niekto pozorova� minulos�? Ur�ite m��e a vypl�va to z objekt�vneho charakteru skuto�nosti, v ktorej �as je potrebn� vn�ma� ako �tvrt� priestorov� rozmer a cel� skuto�nos� je potrebn� vn�ma� ako �tvorrozmern� priestorov� realitu. To, �e na�e zmyslov� vn�manie trojrozmernej skuto�nosti je klamn�, si m��eme pomerne jednoducho dok�za�.

�as v na�om pon�man� nie je pod�a kvantovej te�rie spojit�, ale m� diskr�tny charakter. Znamen� to, �e ka�d�, aj t� najmen�ia zmena spotrebuje minim�lne Planckov �as, ktor� bol vypo��tan� na 10^-43 sekundy, a predpokladajme, �e je tento �daj spr�vny. �as vzh�adom na kauz�lny z�klad zmien narast� po �asov�ch kvant�ch, narast� nez�visle od vedomia �loveka a p�sobenia ak�chko�vek fyzik�lnych s�l. Narast� nezadr�ate�ne, systematicky s pravideln�m prib�dan�m jedn�ho �asov�ho kvanta.

Predstavme si teraz, �e sa pozer�me na r�mske koloseum zo vzdialenosti sto metrov. Stoj�me bl�zko kolosea a tak sa n�m zd�, �e n� zrakov� vnem kolosea nespotrebov�va �iadny �as. Pravda je v�ak tak�, �e i na prekonanie stometrovej vzdialenosti je potrebn� ur�it� �as na to, aby svetlo preletelo stometrov� vzdialenos�, preniklo do n�ho oka a aby inform�cia o koloseu bola zaregistrovan� vo vedom� ako zmyslov� vnem.

Keby sme na�u stometrov� vzdialenos� od kolosea odmerali presn�mi c�ziov�mi hodinami, zistili by sme, �e na zrakov� vnem je potrebn�ch 0,000 000 333 564 095 sekundy, �o je �as za ktor� svetlo prelet� stometrov� vzdialenos�. Na uvedomenie si kolosea s� teda potrebn� miliardy �asov�ch kv�nt, �o praktick� znamen�, �e stav kolosea, ktor� sme si uvedomili, je vlastne u� minulos�ou a iba na�a relat�vne mal� vzdialenos� od kolosea navodzuje il�ziu, �e obraz kolosea v na�om vedom� bol zaregistrovan� bez spotreby �asu. Ak� je v�ak kvalitat�vny rozdiel skuto�nosti medzi minulos�ou, ktor� s�visela s na��m pozorovan�m kolosea, a minulos�ou, ktor� s�vis� s poh�adom na koloseum z plan�ty Pozorovate�a. Kvalitat�vne ur�ite �iadny, preto�e nie je �iadny v�eobecn� kvalitat�vny rozdiel medzi predmetom, ktor� pozorujeme zo vzdialenosti jedn�ho metra, sto metrov, kilometra, alebo sveteln�ho roku.

Tento rozdiel je v�ak kvantitat�vny a je dan� rozdielnou vzdialenos�ou pozorovate�a. D�le�it�m d�sledkom uveden�ch �vah je, �e tak ako nem��eme poveda�, �e je neskuto�n� koloseum, ktor� pozorujeme pr�ve teraz zo vzdialenosti sto metrov, rovnako nem��eme tvrdi�, �e je neskuto�n� koloseum pozorovan� z plan�ty Pozorovate�a. Rozdiel je iba vo vzdialenosti a v tom, �e my teraz pozorujeme turistov a pozorovate� zo svojej plan�ty vid� na koloseu gladi�torsk� z�pasy. Oba poh�ady s� skuto�n� a prin�aj� do vedomia pozorovate�a zrakov� vnem re�lnej skuto�nosti.

To, �o my vn�mame ako �as, je v skuto�nosti priestorov� vzdialenos�, je to �tvrt� rozmer skuto�nosti, ktor� sa neopiera o na�u predstavivos�. Je tomu tak preto, lebo na�e vedomie je s��as�ou fyzick�ho tela, ktor� m� v �ase ak�hoko�vek zrakov�ho vnemu prakticky nulov� vzdialenos� v �tvrtom rozmere od pozorovanej skuto�nosti. Z tohto d�vodu sa n�m skuto�nos� jav� ako trojrozmern�, s tromi priestorov�mi rozmermi a �asom. Fakt, �e �as je vlastne priestorov� rozmer, je z�kladom poznania toho, �e v r�mci procesu existencie ni� nie je straten�, alebo objekt�vne zabudnut�. Pozorovate� by sa o tom mohol presved�i� vtedy, keby dok�zal meni� vzdialenos� svojho pozorovania bez spotreby �asu, alebo keby mohol pozorova� n� vesm�r z bodu mimo vesm�ru. Vtedy by bol schopn� prezrie� si d�kladne minulos� a mohol by i vyda� svedectvo o charaktere skuto�nosti a jej nezni�ite�nosti.

D�le�it�m z�verom uveden�ch vz�ahov je, �e inteligentn� bytosti z plan�ty Zem a z plan�ty Pozorovate�a sa nem��u zn�mymi technick�mi prostriedkami vz�jomne pozorova� v jednom �asovom okamihu. Ako to n�zorne ukazuje graf, na�a vz�jomn� vzdialenos� 2 000 sveteln�ch rokov sp�sobuje, �e sa s�ce re�lne pozorova� m��eme, ale v stave skuto�nosti v roku nula, teda v obdob� narodenia Je�i�a Krista. Jednoducho si nem��eme odovzda� �iadne d�le�it� inform�cie, ktor� by sme v r�mci vz�jomn�ho �ivota vedeli obojstranne v�hodne vyu�i�.

(> v��atok z knihy <)

Prof. PhDr. MUDr. Juraj C�ger, DrSc.: �Bytie je ve�n�, rozumie�!�

V rozhovore s autorom knihy (vpravo) si pripili na �ivot a ve�nos� existencie.

(Bansk� �tiavnica, okt�ber 2004)

O autorovi:

Ing. Mari�n Lichner, CSc. (14.10.1949 - 5. 9. 2007) sa narodil v Banskej �tiavnici, v ban�ckom dom�eku pod Star�m mestom. Vyrastal spolu so svojimi dvomi s�rodencami, sestrou a bratom. V Banskej �tiavnici absolvoval z�kladn� a Stredn� v�eobecno � vzdel�vaciu �kolu. Po maturite �tudoval na Prev�dzkovo � ekonomickej fakulte V�P v Nitre, odbor ekonomika p�dohospod�rstva. Po promovan� za in�iniera za�al v roku 1972 pracova� na MsNV v Banskej �tiavnici najsk�r ako samostatn� referent a nesk�r ako ved�ci pl�novacieho a finan�n�ho odboru. V rokoch 1979�1984 �tudoval na N�rodohospod�rskej fakulte V�E v Bratislave. V roku 1986 mu bola udelen� vedeck� hodnos� kandid�ta ekonomick�ch vied. Venoval sa �portu, normu prvej v�konnostnej triedy splnil v �iestich druhoch �portu. Za�iatkom 70. rokov v juniorskej kateg�rii dosahoval v silovom trojboji popredn� umiestnenie na Slovensku a medailov� umiestnenia dosiahol na vysoko�kolsk�ch hr�ch v silov�ch discipl�nach. Bol mnohoro�n�m kapit�nom �achov�ho dru�stva Banskej �tiavnice, ktor� �spe�ne s��a�ilo v krajskej lige. Ve�a rokov tie� reprezentoval na�e mesto v �portov�ch s��a�iach v love r�b udicou. Viac ako 35 rokov sa venoval fotografovaniu a publikoval vy�e tis�c �iernobielych a viac ako 1300 farebn�ch fotografi�. Takmer v�etky z prostredia Banskej �tiavnice. Publikoval tie� viacero teoretick�ch �l�nkov a �t�di� z oblasti priestorov�ho rozvoja a uplat�ovania ekonomick�ch n�strojov v ochrane �ivotn�ho prostredia. Bol autorom viacer�ch kn�h o Banskej �tiavnici a jej okol�, vydal publik�cie Bansk� �tiavnica, Tajchy I., Tajchy II., Monografiu Banskej �tiavnice, knihu Existencia a naposledy Osobnosti mesta Bansk� �tiavnica.
V roku 1988 bol zvolen� za podpredsedu MsNV a v roku 1990 za prim�tora mesta Bansk� �tiavnica. Po�as svojho p�sobenia na MsNV i vo funkcii prim�tora mesta, v ktorej p�sobil nepretr�ite �tyri volebn� obdobia do roku 2006, sa vytrvale sna�il o zlep�enie postavenia Banskej �tiavnice v r�mci Slovenska, o upevnenie autority mesta doma i v zahrani�� a hlavne o zlep�ovanie vybavenosti mesta a jeho postupn� obnovu. Po�as jeho p�sobenia vo funkcii prim�tora sa obnovilo viac ako 35 objektov v historickom jadre mesta a na �al��ch viac ako 17 sa pokra�ovalo v obnove. Bol inici�torom zap�sania Banskej �tiavnice na Listinu svetov�ho kult�rneho a pr�rodn�ho dedi�stva UNESCO v roku 1993, a v�znamnou mierou prispel i k postupu n�ho mesta do svetov�ho fin�le v s��a�i N�rody v rozkvete v roku 1999 a v roku 2000. Mesto z�skalo svetov� ocenenia � v r. 1999 v Japonsku Zelen�ho Oscara za zlep�enie �ivotn�ho prostredia, skrᚾovanie krajiny a environment�lny rozvoj, v r. 2000 v USA z�skalo Zelen�ho Oscara za starostlivos� o kult�rne dedi�stvo. Mimoriadne v�znamn�m a cenn�m uznan�m z�sluhou Ing. Mari�na Lichnera, CSc., bol certifik�t Centra OSN pre �udsk� s�dla, ktor� z�skalo na�e mesto v r. 2000 v Spojen�ch arabsk�ch emir�toch za pou��vanie najlep��ch postupov pri spravovan� �udsk�ho s�dla smerom k trvale udr�ate�n�mu rozvoju. Tento certifik�t z�skalo na�e mesto ako jedno zo 40 ocenen�ch miest plan�ty. �spe�ne spolupracoval s Radou Eur�py, kde pokra�oval program technickej pomoci n�mu mestu.
O dobrej spolupr�ci sved�ilo mnoho pon�k na spolupr�cu zo strany v�znamn�ch eur�pskych historick�ch miest. Mal v�znamn� z�sluhu na etablovan� vysok�ho �kolstva v Banskej �tiavnici. V roku 2000 za�ala v Banskej �tiavnici p�sobi� Fakulta ekol�gie a environmentalistiky TU Zvolen a dve katedry Fakulty pr�rodn�ch vied UMB Bansk� Bystrica. V�aka nemu bola v r. 2000 posv�ten� deklar�cia pokra�ovate�ov Ban�ckej akad�mie. Najvy�� predstavitelia �iestich fak�lt zo �tyroch �t�tov pri�li po 83 rokoch do Banskej �tiavnice, aby vzdali n�mu mestu �ctu a uznali priekopn�cke postavenie.
Cesta jeho �ivotom nebola �ahk�, rie�il stovky n�ro�n�ch pracovn�ch �loh, odstra�oval nedostatky, boril sa s probl�mami silou v�le, ktorou v�dy opl�val a ktor� mu pom�hala prekon�va� �a�kosti. Bol v�dy presved�en�, �e naplnenie zmyslu �udsk�ho �ivota a ��astia je v pr�ci, ktor� je prospe�n� celej na�ej spolo�nosti. Pr�ci, ktor� sa st�va vecou cti a stato�nosti, ktor� m� korene v nevy�erpate�nej t��be �loveka po zdokona�ovan� a t��be po lep�om �ivote. Nikdy sa neuspokojil s dosiahnut�mi v�sledkami, v�dy podporoval pokrok a napriek n�ro�nej pr�ci sa trvale vzdel�val. V r. 2006 z�skal hodnos� docenta Technickej univerzity, BERG fakulty v Ko�iciach. Pracoval v mnoh�ch funkci�ch, bol zakladate�om a predsedom Zdru�enia historick�ch miest Slovenska so s�dlom v Banskej �tiavnici a tie� predsedom rev�znej komisie Zdru�enia miest a obc� Slovenska v Bratislave.
V r. 2002 v�aka Ing. M.Lichnerovi, CSc. sa podarilo dosiahnu� v�nimo�n� v�sledok � schv�lenie Z�kona o ochrane a rozvoji �zemia Banskej �tiavnice a okolia. Z�kon, ktor� pripravilo vedenie mesta Bansk� �tiavnica, bol prijat� 30.1.2002 NR SR pod �. 100 a bol publikovan� v Zbierke z�konov. Zasl��il sa v r. 1996 o navr�tenie okresu do Banskej �tiavnice a cie�avedomou diplomaciou sa mu podarilo v tomto roku umiestni� v na�om meste in�tit�cie s celoslovenskou p�sobnos�ou, a to Hlavn� bansk� �rad a Slovensk� vodohospod�rsky podnik, �.p. V�aka pr�chodu t�chto in�tit�ci� sa podstatne zlep�ili podmienky zamestnanosti Banskej �tiavnice a v�razne st�plo postavenie n�ho mesta v r�mci hospod�rskeho a soci�lneho �ivota. Zasl��il sa o vybudovanie �OV, vodovodu �erven� stud�a � �tefultov, ��m sa zabezpe�ilo z�sobovanie pitnou vodou star�ho ban�ckeho os�dlenia a miestnej �asti �tefultov. Zasadil sa o definit�vne �pravy verejn�ch priestranstiev v historickom jadre, o �al�� rozvoj bytovej v�stavby v na�om meste, vytvoril podmienky na ukon�enie ve�k�ch opr�v 12 historick�ch objektov v MPR a obnovu historick�ho jadra MPR. Po prevzat� zdravotn�ctva pod samospr�vu mesta sa zasadil o stabiliz�ciu nemocnice v B.�tiavnici a vytvorenie podmienok na jej fungovanie. Podporoval bansko�tiavnick� ban�cke trad�cie v �zkej spolupr�ci s ban�ckym spolkom a podporoval zachovanie akademick�ch zvykov v spolupr�ci s fakultami, ktor� sa hl�sili k n�stupn�ctvu po Ban�ckej akad�mii.

�Bol to pre n�s ve�k� sm�tok, ke� sme dostali spr�vu o smrti drah�ho �lena rodiny Organiz�cie miest svetov�ho dedi�stva, b�val�ho prim�tora Banskej �tiavnice, Mari�na Lichnera. Po�as jeho prim�torovania mesto Bansk� �tiavnica bolo ve�mi akt�vne v r�mci Organiz�cie miest svetov�ho dedi�stva, viac rokov organizovalo s��a� detsk�ch v�tvarn�ch pr�c, v roku 2004 spoluorganizovalo region�lnu konferenciu miest strednej a v�chodnej Eur�py. V�etci oce�ovali jeho pr�spevok k �innosti organiz�cie. Osobne si pam�t�m jeho vrel� pohostinnos�, ktor� preuk�zal v�etk�m ��astn�kom konferencie. Pri n�v�teve jeho kancel�rie som bola dojat� vystaven�mi artefaktami Organiz�cie miest svetov�ho dedi�stva, �o sved�ilo o v�nosti, ak� d�val �lenstvu Banskej �tiavnice v tejto unik�tnej medzin�rodnej organiz�cii. V mene Organiz�cie miest svetov�ho dedi�stva odovzdajte, pros�m, na�u �primn� s�stras� rodine Mari�na Lichnera�.

z kondolencie madame Lee Minaidis,

gener�lnej tajomn��ky Organiz�cie miest svetov�ho dedi�stva

v��atok z �l�nku na adrese http://www.banskastiavnica.sk/main.php?id=98&program=noviny&firmy_slovenska_flag=0&id_noviny=2&cislo_m0=1567&clanok_m0=11598

NOVINKY V NA�� NAB�DCE

Pr�v� vy�lo

SLOVENSK� VYDANIE

�ESK� VYD�N�

http://www.cadpress.sk/psychotronika_sk.htm

http://www.cadpress.sk/psychotronika_cz.htm

VNIT�N� �IVOT / �vod do teosofie

Charles Webster LEADBEATER (CAD Press)

Kniha vysv�tluje v intenc�ch theosofick�ho u�eni z�kladn� pojmy a p�edstavy autora samotn�ho i Teozofick� spole�nosti a teozofick�ho hnut�. Za pozn�mku stoj�, �e pr�v� autor Ch. Leadbeater se zaslou�il i o objeven� indick�ho mystika a filozofa Krishnamurtiho, jemu� zprost�edkoval a zajistil vzd�lan� a uvedl jej na Z�pad.

OBSAH: O autorovi * P�edmluva k indick�mu vyd�n� * Velk� du�e * Kristovo d�lo * D�lo Mistr� * Mist�i a ��ci * Stezka pokroku * Starobyl� tajemstv� (myst�ria) * Logos * Buddhismus * K�es�anstv� * H��ch * Pape� * Ob�ady a ritu�ly * Modlitba * ��bel * Hinduismus * Spiritismus * Kasty * Symbologie * Plamen * Zdrav� rozum * Bratrstv� * Pom�h�n� sv�tu * Kritika * P�edsudky * Zv�davost * Poznejte sami sebe * Asketismus * Zbyte�n� starosti * Zni�en� tu�eb * St�ed m�ho kruhu * Na�e povinnosti v��i zv��at�m * Sympatie * N� postoj k d�tem * Strach ze smrti * Spolupr�ce * Den �ivota * Meditace * Nirv�na * Trojjedin� duch * V�dom� buddhick� * Sf�ry *

160 stran / ISBN 978-80-88969-31-0

Podrobnosti o knize jsou k dispozici na str�nce: http://www.cadpress.sk/teosofie.htm

Posv�tn� spis �intoismu (japonsk� n�bo�enstv� shinto) a nejstar�� japonsk� kniha (kronika z r. 712), jedno z nejv�znamn�j��ch d�l sv�tov� mytologie.

Z r�zn�ch pramen� (jmenovit� uveden�ch v bibliografick� p��loze) do sloven�tiny p�elo�il a �vodem a pozn�mkami opat�il PhDr. Viktor Krupa, DrSc, p�edn� slovensk� orientalista, odborn�k na japonskou kulturu a �editel �stavu orientalistiky Slovensk� akademie v�d. P�eklad do �e�tiny a grafick� �prava F. R. Hrabal.

Po�et stran: 314, form�t B5 / 24x16 cm, tvrd� / �it� vazba.

�esk� vyd�n�, ISBN 80-85349-97-3

podrobnosti na str�nce

http://www.cadpress.sk/kodziki.htm

Pr�v� vy�lo

�AMANISMUS IV

�AMANISMUS A ALTERNATIVN� ZP�SOBY L��EN�

SBORN�K 9. MEZIN�RODN� KONFERENCE O V�ZKUMU �AMANISMU A

ALTERNATIVN�CH ZP�SOB� L��EN�

po��dan� 5. a� 7. z�� 1992 v St. Sabina Center (San Rafael, Kalifornie, USA)

2. ��st

Z americk�ho origin�lu Proceedings of the Ninth International Conference on the Study of Shamanism and Alternate Modes of Healing (vyd. Independent Scholars of Asia, Inc., 1992) p�elo�il PhDr. Anton�n Kone�n�.

Redakce a grafick� �prava edice F. R. Hrabal.

ISBN 80-85349-66-3

OBSAH

�lunov� tanec Hup�: Odchod z�rmutku

Distan�n� percepce velice zvl�tn�ho materi�lu

Duchovn� rozm�ry lukost�elby

Dv� psychotechnologie (Stalin a �ern� magie)

H�des a Persefon�: S�atek v pekle

Havajsk� dualita: N�vrat k pramen�m

Hlasy �istoty: L��en� p�sn�mi a symboly u p�vodn�ch obyvatel Kalifornie

Ho�oponopono: Terapeutick� n�stroj z Havaje

Individuace �eny: Tvo�iv� a transforma�n� proces

Kdy� um�r� l��itelka: �amansk� cesta v psychoanal�ze

Panel o vzniku nov�ho paradigmatu

P�sn� kontinuace:

Rytmus, ritu�l a ob�ad u p�vodn�ch obyvatel severoz�padn� Kalifornie

Podobnosti a rozd�ly mezi �amanismem a totalitarismem:

Posv�tn� prostor

Pou� do starov�k� Brit�nie a Bretan�

Proutka�stv� a krajina

Sou�asn� p�em�ny a obnovov�n� lidsk�ch s�dli��

Sv�t duch� na sou�asn�m Islandu

�amansk� cesta a �e�en� konflikt�

Tanec Duhov�ho kon�: Modlitba k Zemi o uzdraven�

Zkoum�n� metaum�n�: F�ze II

Zp�v�n� do �aker a tranzovn� tanec

Bro�. , form�t A5, 175 Stran

Vyjde okolo 10/10/2007

_____________________________________________________________

Podrobnosti o edici / antologii � A M A N I S M U S najdete na str�nce

http://www.cadpress.sk/samanismus.htm

_____________________________________________________________

Dal�� erstv� p��r�stky v na�� nab�dce - novinky a dotisky:

M � N � A TRADICE MANICHEISMU

Fran�ois Decret (CAD Press)

edice SV�TOV� DUCHOVN� PROUDY, 49. svazek (dotisk 2007)

Z francouzsk�ho origin�lu Mani et la tradition manich�enne (coll. Maitres spirituels) p�elo�il PhDr. Zden�k M�ller,CSc.

D�lo p�ibli�uj�c� fundovan� n�bo�ensk� u�en�, kter� vzniklo ve 3. stolet� jako synt�za zoroastrismu a gnostick�ho k�es�anstv�, �erpaj�ce z chaldejsko-babylonsk�ch a persk�ch m�t� a apokryfn�ch (gnostick�ch) text�. Z l�na manicheismu vze�el i sv. Augustin, pozd�ji �hlavn� nep��tel manicheismu. Z�kladem manicheistick�ho n�bo�enstv� je dualismus dobra a zla, jeho my�lenky p�etrvaly v u�en� balk�nsk�ch bogomil� a pauliki�n� i z�padoevropsk�ch kac��sk�ch sekt katar� a albigensk�ch. Jeho stoupenci odm�tali po��v�n� alkoholu a masit�ch j�del, t�lesnou pr�ci, hromad�n� majetku a plozen� d�t�.

Z�kladn�mi texty manicheismu - a zavrhuj�c�ho Star� z�kon - jsou M�n�ho spisy Velk� evangelium, Kniha tajemstv�, Kniha o obrech a Poklad �ivota, kter� byly seps�ny v syr�tin�, a ��hpuhrak�n, sepsan� persky, v n�m� M�n� vysv�tluje sv� posl�n� jako zavr�en� nedokon�en�ho d�la Buddhy, Zoroastra (Zarathu�try) a Je��e Krista. Mnoh� z text� (v koptsk�ch p�ekladech) byly nalezeny p�i vykop�vk�ch ve Fajj�mu. V letech 763-840 byl manicheismus st�tn�m n�bo�enstv�m cel� Ujgursk� ��e (v povod� �eky Orchon). V 7.-14. stol. ovlivnil i �adu ��nsk�ch synkretick�ch sekt.

Bro�., 150 Stran a5. �esk� vyd�n� - ISBN 80-85349-30-2

Podrobnosti na webu:

http://manicheismus.czechian.net

http://www.cadpress.sk/manicheismus.htm

Bestseller vydavate�stva
CAD PRESS

JE�I�OVO EVANJELIUM
�
Po stop�ch jeho p�vodn�ho u�enia
�

John Davidson M.A. (CANTAB)

Z anglick�ho origin�lu The Gospel of Jesus. In Search of His Original Teachings (Element Books Limited, Shaftesbury, U.K. / Rockport, USA / Brisbane, 1995 [ISBN 1-85230-720-X])� prelo�il Tom� Hrusti�
�

Vydanie prv�

ISBN 80-88969-20-4

(Viaz., 848� str�n, form�t 24x16 cm)

(Slovensk� vydanie)

Je�i� Kristus, Biblia a ran� kres�anstvo z poh�adu teol�gie a religionistiky

Monument�lne dielo anglick�ho u�enca, zn�meho religionisty ... V�klad u�enia Je�i�a Krista vo svetle najnov��ch v�skumov rukopisov z Nag Hammadi, zvitkov od M�tveho mora, apokryfn�ch a gnostick�ch spisov (esejsk�ch, koptsk�ch, manichejsk�ch, nestori�nsk�ch, mandejsk�ch ... )
ako aj diel najv�znamnej��ch kres�ansk�ch teol�gov, filozofov, cirkevn�ch otcov a mystikov (s�rskych, egyptsk�ch, gr�ckych, etiopsk�ch aj �idovsk�ch).

Podrobn� inform�cie aj ob�lku knihy n�jdete na internetovej str�nke:

http://www.cadpress.sk/jezisovo_evanjelium.htm

http://mujweb.cz/www/evanjelium

Z� POSLEDN�CH� PUBLIK�CI�

VYDAVATE�STVA��

CAD�� PRESS

(v �e�tine)

DUCHOVN� ASPEKTY L��ITELSTV͠� I,�� II�� (Antologie)

Sborn�k prac� 25 �eln�ch sv�tov�ch odborn�k� - v�dc� i l��itel� - zaob�raj�c�ch se jednotliv�mi aspekty l��itelsk�ho um�n� z hlediska l�ka�sk�ho, antropologick�ho, filosofick�ho, psychologick�ho i psychiatrick�ho.

http://www.cadpress.sk/alternativni_medicina.htm

http://www.mujweb.cz/www/Alternativni_medicina

======================================================

Charles Ponc�:� HRA� �AROD�J� - KO�ENY ESOTERICK�CH UM�N�

Kniha uv�d� �ten��e do v�eobecn�ch z�klad� esotern�ch nauk a spojitosti mezi astrologi�, kabalou, tarotem, I-�ing, alchymi� a jungovskou psychologi�.

http://www.cadpress.sk/magie.htm

http://www.mujweb.cz/www/Magie2

viz t�

======================================================

Guy Casaril:� RABBI �IMON BAR JOCHAJ A KABALA

http://www.cadpress.sk/kabala.htm

http://www.mujweb.cz/www/astrologie_okultismus_a_magie

======================================================

L.Grinspoon & J.Bakalar:�� MARIHUANA - ZAK�ZAN� MEDIC�NA

Velmi d�le�it� a zaj�mav� kniha zaob�raj�c� se seri�zn� l��ebn�m vyu�it�m konop� v historii i sou�asnosti, v�etn� l��en� epilepsie, depres� a rakoviny.

http://www.cadpress.sk/marihuana.htm

http://www.mujweb.cz/www/MARIHUANA_ZAKAZANA_MEDICINA

======================================================

Mistr Mantak Chia & Maneewan Chia:

L��IV�� L�SKA� -� KULTIVACE �ENSK� SEXU�LN� ENERGIE�� I, II

P��ru�ka taoistick�ho mistra obsahuj�c� mno�stv� n�vod� a cvi�en� k nastolen� duchovn� a t�lesn� harmonie.

Podrobnosti na web-str�nk�ch:

http://www.mujweb.cz/www/Kultivace

http://www.cadpress.sk/sexualita.htm

======================================================

Prof. Glasenapp & R�i Kaisen:� BUDDHISMUS A K�ES�ANSTV�

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.mujweb.cz/ww/Knihy_o_buddhismu

http://www.mujweb.cz/www/Antologie_Buddhismus

======================================================

J.Starkbauer:

V��N� TABU - EROS A ETOS V N�BO�ENSK�CH SYST�MECH I

http://www.cadpress.sk/vecne_tabu.htm

http://www.mujweb.cz/www/vecnetabu

�

======================================================

J.K. U'Fon:

POJEDN�N� O PSYCHOLOGII, N�BO�ENSTV�, MAGII A SEXU

http://www.cadpress.sk/ufon.htm

http://www.mujweb.cz/www/UFON2

======================================================

Dr. Viktor Krupa:

LEGENDY A M�TY POLYN�SIE - POLYN�SK� KOSMOGONIE

Fundovan� d�lo z pera p�edn�ho slovensk�ho odborn�ka na historii a kulturu Oce�nie a �editele Kabinetu orientalistiky SAV.

http://www.cadpress.sk/polynesie.htm

http://www.mujweb.cz/www/POLYNESIE

===================================

STAR� POVINNOSTI SVOBODN�CH ZEDN��

======================================================

�ADO - TAJEMSTV� �AJOV�HO OB�ADU

http://www.cadpress.sk/cado.htm

http://www.mujweb.cz/www/CADO

======================================================

Prof. Michio Kushi:

DUCHOVN� CESTA - Pr�vodce k nekone�n� seberealizaci a osvobozen�

Komplexn� �vod do duchovn�ho sv�ta z pera nejv�znamn�j��ho sv�tov�ho p�edstavitele makrobiotiky.

http://www.mujweb.cz/www/makrobiotika_a_vegetarianstvi

NEBO

http://www.cadpress.sk/makrobiotika.htm

======================================================

Prof. Michio Kushi:

K�MEN FILOSOF� - �vod do alchymie, transmutace a Nov� v�dy

V t�to studii Kushi vysv�tluje prost�ednictv�m makrobiotick�ch princip�, �e sv�t hmoty nen� pevn� a statick�, n�br� naopak dynamick� a prom�nliv�.

======================================================

John Heider:� TAO� V�DCE� -� Strategie �sp�n�ho v�dce pro Nov� v�k

Autor, psycholog a profesor �koly psychiatrie p�i Menningerov� nadaci zde p�edkl�d� verzi staro��nsk�ho spisu Tao-te-�ing adaptovanou pro New Age.

======================================================

Swami Kuvalayananda a Dr. Vinekar: J�GOV� TERAPIE

viz

http://www.cadpress.sk/joga.htm

http://www.mujweb.cz/www/ajurveda

======================================================

Prof. Tomio Hirai: ZAZEN -� L��BA� ZENOVOU� MEDITAC�

Autor je p�edn�m japonsk�m psychiatrem a presidentem Japonsk� spole�nosti pro psychiatrii a neurologii. Ve sv� studii se zab�v� pozitivn�m vlivem zenov� meditace na t�lesn� i psychick� zdrav�.

http://www.cadpress.sk/zazen.htm

http://www.mujweb.cz/www/Zazen

======================================================

Mary Burmeister:�

D�IN-�IN-D�UCU - Tradi�n� japonsk� kondi�n� cvi�en�

Starov�k� japonsk� um�n� zdravotn�ch a kondi�n�ch cvi�en�, kter� bylo praktikov�no ji� p�ed 3000 lety.

http://www.cadpress.sk/zazen.htm

http://www.mujweb.cz/www/Zazen

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming: TAJEMSTV͠ ML�D� I-III (I-�in-�ing a Si-suej-�ing)

Kniha obsahuje Spis o prom�n� sval� a �lach a Spis o o�ist� mozku a kostn� d�en�. Obsahuje i recepty a popisy cvi�en� ke zv��en� sexu�ln�ch schopnost� (3 svazky).

http://www.cadpress.sk/bodhidharma.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taichi_a_chikung

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming:� JANG�V STYL TCHAJ-�I �CH�AN (Tai Chi Chuan)� I, II

Obs�hl� a podrobn� p��ru�ka

http://www.cadpress.sk/taichi.htm

http://www.mujweb.cz/www/taichi_a_chikung

http://www.mujweb.cz/www/budo_distribucia

======================================================

Mijamoto Musa�i: KNIHA P�TI KRUH٠ (GO RIN NO �O)

St�edov�k� d�lo o cest� me�e - kend�, jeho� autorem je legend�rn� japonsk� samuraj

viz

http://www.cadpress.sk/zen_a_budo.htm

http://www.mujweb.cz/www/buddhismus_a_bojova_umeni

======================================================

Robert Urgela:

TR�NINK V BOJOV�CH UM�N�CH / Praktick� �vod do kung-fu

======================================================

BUDDHISMUS�� I - V�� (Antologie)

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.cadpress.sk/buddhismus_a_psychologie.htm

http://www.mujweb.cz/www/Antologie_Buddhismus

======================================================

DHARMA GAIA - ESEJE O BUDDHISMU A EKOLOGII

http://www.cadpress.sk/dharmagaia.htm

http://www.mujweb.cz/www/BUDDHISMUS_A_EKOLOGIE

======================================================

Ji�� ernega:� O PO��TKU BUDDHISMU

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

Mistr Lao-c': TAO-TE-�ING (Kniha o Tao a ctnosti)

http://www.cadpress.sk/taoismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taoismus

======================================================

B. Ducourant:

KL��E K DOKONAL�MU �T�ST� - Taoismus v denn�m �ivot�

http://www.cadpress.sk/taoismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taoismus

======================================================

Konfucius: HOVORY (Lun-j�)

viz

http://www.cadpress.sk/konfucius.htm

======================================================

Fran�ois Decret: M�N� A TRADICE MANICHEISMU

http://www.cadpress.sk/manicheismus.htm

======================================================

Paul Carus: BUDDHOVO EVANGELIUM

======================================================

Pchra Khantip�lo:� �VOD DO BUDDHISMU

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

Leopold Proch�zka: O BUDDHISTICK� MEDITACI

======================================================

V�BOR Z BUDDHISTICK�CH S�TER

======================================================

R�i P. Kapleau:

CHR�NIT V�E �IV� - Vegetari�nstv� z hlediska buddhismu

http://www.mujweb.cz/www/Makrobiotika_a_vegetarianstvi

======================================================

R�i P. Kapleau: T�I POJEDN�N� O ZEN-BUDDHISMU

======================================================

Ajahn Sumedho: BD�LOST - CESTA K NESMRTELNOSTI

======================================================

Otmar Dole�al: V�T�ZSTV� DUCHA NAD HMOTOU

http://www.cadpress.sk/teosofie.htm

http://www.mujweb.cz/www/TEOSOFIE

======================================================

Thich Nhat Hanh: M�R V N�S

======================================================

TAJN� CVI�EN� TAOISTICK�CH MNICH�

http://www.cadpress.sk/tajna_cviceni.htm

======================================================

Josef Marek: O MEDITACI

======================================================

R�i Jiyu-Kennett:��

JAK SE ZENOV� BUDDHISTA P�IPRAVUJE NA SMRT

�vod do medita�n� praxe a vysv�tlen� jednotliv�ch pozitivn�ch i negativn�ch aspekt� meditace a s n� spojen�ch viz�.

http://www.cadpress.sk/kniha_zivota.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

ZEN�� 1 - 8 (Antologie zen-buddhismu, 8 samostatn�ch svazk�)

http://www.cadpress.sk/zen_a_budo.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

D.F. Draeger & R.W. Smith:�

ASIJSK� BOJOV� UM�N�

Unik�tn� monografie o historii, v�voji a technik�ch bojov�ch um�n� ��NY, OKINAWY, KOREJE, JAPONSKA, MALAJSIE, INDIE, PAKIST�NU, BARMY, THAJSKA, FILIP�N A INDON�SIE.

Dal�� podrobnosti o p��ru�k�ch bojov�ch um�n�
najdete na adres�ch:

http://www.cadpress.sk/budo.htm

nebo

http://www.mujweb.cz/www/budo_distribucia

======================================================

R�i Kaisen: BUDODHARMA neboli POU�EN� SAMURAJE

Autor - osv�tluje historii vz�jemn�ho sep�t� zenu a bojov�ch um�n� a duchovn� principy bud�.

http://www.cadpress.sk/buddhismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Knihy_o_buddhismu

======================================================

R�i Kaisen: MNICH BOJOVN�K

Vlastn� �ivotopis mistra zenu a u�itele bojov�ch um�n�, p�edstaven�ho zenov�ho kl�tera.

======================================================

Mistr Takuan S�h�: CESTA ZENU - CESTA ME�E

Soubor �ty� nejv�znamn�j��ch spis� proslul�ho opata kl�tera Daitokud�i

http://www.cadpress.sk/cesta_zenu.htm

http://www.mujweb.cz/www/Cesta_zenu

======================================================

�AMANISMUS�� I, II�, III��, IV�� (Antologie),

Ojedin�l� antologie do n� p�isp�ly des�tky sv�tov� proslul�ch l��itel�, psycholog�, antropolog� a odborn�k� na psychotroniku.

http://www.cadpress.sk/samanismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/SAMANISMUS

======================================================

TAO - V�BOR Z KLASICK�CH TAOISTICK�CH SPIS�

Kniha obsahuje proslul� spis Mistra Lie-c' z 5.stol. p�.Kr. a v�bor ze spis� taoistick�ch mistr� 7.-15.stolet�.

http://www.cadpress.sk/taoismus.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taoismus

======================================================

Eva de Vitray-Meyerovitch:

R�M� A S�FISMUS - �VOD DO ISL�MSK� MYSTIKY

http://www.cadpress.sk/islam.htm

======================================================

Dr. Yeshi Donden:

ROVNOV�HOU KE ZDRAV� - �VOD DO TIBETSK� MEDIC�NY

Kniha b�val�ho osobn�ho l�ka�e J.S. Dalajl�my p�ibli�uje formou p�edn�ek tajemnou oblast tibetsk� medic�ny.

http://www.mujweb.cz/www/Alternativni_medicina

======================================================

R�i P. Kapleau:

CHR�NIT V�E �IV� - Vegetari�nstv� z hlediska buddhismu

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming: OSM KUS� BROK�TU / Waj-tan �chi-kung

S�rie cvik� k regulov�n� energie �chi (ki). �pi�kov� p��ru�ka!

VIZ

http://www.cadpress.sk/brokat.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taichi_a_chikung

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming:

�CHI KUNG - Bojov� um�n� a zdrav�

V�eobecn� n�stin princip� �chi-kung a jeho historie. 250 fotografi� a n��rtk�.

http://www.cadpress.sk/taichi.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taichi_a_chikung

======================================================

Dr. Yang Jwing-ming:

Z�KLADY TCHAJ-�I �CHI-KUNG (TAI CHI CHI KUNG)

http://www.cadpress.sk/taichi.htm

http://www.mujweb.cz/www/Taichi_a_chikung

http://www.cadpress.sk/pokrocily_jang.htm

======================================================

Neil Claremon: ZEN A LUKOST�ELBA

Lekce mistra lukost�elby o dechu, dr�en� t�la a cest� intuice.

http://www.cadpress.sk/lukostrelba.htm

http://www.mujweb.cz/www/Lukostrelba2

aktu�ln� nab�dka v�ech - na�ich i ciz�ch - titul�

(z �esk�ch a slovensk�ch vydavatelstv�):

http://www.cadpress.sk

Kompletn� katalog za�leme na po��d�n� v elektronick� podob�

��dejte jej na adrese: cad@atlas.sk , cad@atlas.cz anebo cad@seznam.cz !

informace o na�ich kn�k�ch najdete i na internetu

aktu�ln� nab�dka v�ech titul�

p�es 2 000 knih a videokazet z �esk�ch a slovensk�ch vydavatelstv�

a zahrani�n�ch CD - etnick�, relaxa�n� a ezoterick� hudba -

na str�nk�ch:

http://www.cadpress.sk

http://web.stonline.sk/cad

nebo

http://cad.webpark.sk

mo�nost zkop�rov�n� cen�k� a katalog�