Konfucius a konfucianismus, taoismus a ��nsk� filozofie, etika, kultura, literatura a duchovn� nauky /  ��nsk� n�bo�enstv� a filozofie (taoismus, konfucianismus, �chan-buddhismus), ��nsk� tradi�n� medic�na a bojov� um�n�. �esk� p�eklady klasick�ch spis� V�chodu (��na, Korea, Japonsko) a odborn� literatura z produkce vydavatelstv� CAD PRESS.


KONFUCIUS

 

H O V O R Y

L U N - J �

 

Spis Lun-j�  neboli Hovory (resp. Rozmluvy) je jedn�m z nejv�znamn�j��ch d�l ��nsk� (i sv�tov�)  filosofie, v n�m� Mistr Kchung-fu-c' (552-479 p�.Kr.),  pokl�dan� ��nskou tradic� za nejv�t��ho mudrce v�ech dob, shrnuje principy konfuci�nsk� filosofie a etiky ur�uj�c� po dlouh� stalet� charakter ��nsk� spole�nosti.

 

 

 

Vydalo nakladatelstv�

C A D���� PRESS

P.P. 5, BRATISLAVA 42

SR - 844 05

 

2. vyd�n�: leden 2006

ISBN 80-85349-43-4

(180 stran).


Konfucianismus

Konfucianismus je p�vodn�m ��nsk�m filosofick�m a n�bo�ensk�m u�en�m, kter� na dva a p�l tis�ce let ovlivnilo utv��en� spole�ensk�ho syst�mu nejen v ��n�, ale i v p�ilehl�ch oblastech. Jeho zakladatel Kchung fu-c�, zn�m� u n�s pod latinizovan�m jm�nem Konfucius (551-479 p�.Kr.), �il v 5.stolet� p�. Kr.. Jsou mu p�isuzov�ny tituly jako Mudrc v�ech v�k� �i Prvn� u�itel. Jeho u�en� bylo p�ijato za st�tn� doktr�nu v 2.st. p�.Kr. za c�sa�e Chan-Wu-tiho a obohaceno my�lenkami pozd�j��ch myslitel� p�etrvalo a� do sou�asnosti. Konfucius polo�il z�klady ��nsk�ho vzd�l�vac�ho syst�mu, kter� p�etrval 2 000 let. Jeho eticko-soci�ln� u�en� prosadil p�edev��m jeho n�sledovn�k Mencius (372-289 p�. Kr.) ... V dob�ch, kdy byl konfucianismus  st�tn� doktr�nou mlad� mu�i podstupovali n�ro�n� st�tn� zkou�ky, jen aby mohli z�skat m�sto v n�kter�m ��adu.


    Proto�e byl konfucianismus natolik spjat se st�tn�m z��zen�m, ztratil sice ve 20.stol. sv� v�jime�n� postaven�, av�ak tradi�n� konfuci�nsk� hodnoty z�staly siln� zako�en�n� v �ivotech lid� a novodob� ��n�t� myslitel� a politi�t� v�dci (v�etn� Mao Ce-tunga) v�dy st�li p�ed probl�mem, jak je p�izp�sobit modern�mu st�tu. Dnes se hl�s� ke konfucianismu na cel�m sv�t� miliony lid�. Nejv�ce stoupenc� m� v ��n�, Japonsku, Koreji, Hongkongu,Vietnamu, na Tchaj-wanu a v Singapuru.

 

    Konfucius se nepova�oval za nijak origin�ln�ho myslitele. Vych�zel z odkazu minulosti, kterou pova�oval za zlat� v�k. U�il mor�ln�mu kodexu zalo�en�mu na etice, humanit� a l�sce. I p�es bou�liv� obdob� zd�raz�ovala jeho filosofie ide�ly ��du a humanity.Z�kladem konfucianismu byla v�dy idea, �e lid� maj� v�dy ��t v harmonii jeden s druh�m a s p��rodou. K dosa�en� t�chto c�l� doporu�oval syst�m mezilidsk�ch vztah� a dobr� vl�dy. Podle jeho filosofie byl urozen� mu� takov�, kter� se vyzna�oval p�ti vlastnostmi: vybran�m chov�n�m, u�lechtilost�, dobrou v�l�, p�l� a laskavost�. Mu� by m�l tyto kvality vyu��t pro ��zen� st�tu. Pro n�ho p�edstavovala slu�ba ve st�tn� spr�v� nejvy��� posl�n�, proto�e dobr� vl�da mohla p�in�st blaho v�em lidem. Mlad� mu�i podstupovali n�ro�n� st�tn� zkou�ky, jen aby mohli z�skat m�sto v n�kter�m ��adu.


    
Konfucius se zab�val tak� ot�zkami rodiny, kter� byla v ��n� pova�ov�na za prim�rn� spole�enskou jednotku. Byla ch�p�na jako z�kladn� ekonomick�, soci�ln� a politick� struktura proto, �e se jej� �lenov� pod�leli na v�ech uveden�ch �innostech spole�n�. Rodina byla p�irozen�m prost�ed�m pro mor�ln� v�chovu a mostem mezi jednotlivcem a spole�nost�. U�il, �e v r�mci rodiny si �lov�k pln� uv�domuje svoji humanitn� podstatu. Zd�raz�oval povinnosti a pr�va ka�d�ho jej�ho �lena a v��il, �e v�ichni se budou chvat v souladu se sv�mi �lohami.

 

 

 

Konfuci�v  �ivot

 

Konfucius se narodil v �ou-i, mal�m m�ste�ku kn�ectv� Lu na jihoz�pad� dne�n� provincie �an-tung v severov�chodn� ��n�. Stalo se tak v zim�, 20.dne - "dne II. krysy" - 10.m�s�ce 10.roku panov�n� kn�ete Sianga z Lu anebo 20.roce panov�n� kr�le Linga z rodu �ou. Podle v�po�tu Eul-su Juna to byl 27. srpen 551 (nebo 552) p�.Kr.

 Bylo to p�ibli�n� v dob�, kdy v Indii p�sobil Buddha, a v �ecku P�thagor�s; v obdob� vl�dy Nabuchodonozora (Nebukadnezara) a babyl�nsk�ho zajet�. N�kolik let po Konfuciov� smrti se narodili S�krat�s a Empedokl�s.

 Lu bylo mal� kn�ectv�, vkl�n�n� mezi dva mocn� st�ty v�ce �i m�n� barbarsk�ho p�vodu, �chi na severu a Wu na jihu. Na z�pad� sousedilo s dal��mi mal�mi centr�ln�mi st�ty Chu-nanu, s Wej a Sung. Navz�jem si byly podobn� sv�m postaven�m ve feud�ln�m sv�t�, p�vodem sv�ch vl�dc�, starobylost� sv� civilizace a sv�ho za�azen� v r�mci ��nsk� konfederace. Lu bylo bl� k pob�e��, a bylo m�n� civilizov�no. Hrani�ilo s provinci� Chu-nan, kol�bkou ��ny, a hled�lo k mo�i, tam, kde se ty�� Tchaj-�an, posv�tn� hora s v��n� zelen�mi cedry. Konfucius ji v d�tstv� kontemploval a v hodin� sv� smrti si na ni vzpomn�l.

 Konfucius je jezuity latinizovan� forma jm�na Kchung-fu-c� neboli mistr Kchung. Jeho rodinn� jm�no je Kchung, osobn� jm�no �chiou a p��jmen�, �i p�esn�ji jeho ve�ejn� osobn� jm�no je �ung-ni , neboli nejmlad�� Ni.

 V Konfuciov�ch �il�ch kolovala �dajn� kr�lovsk� krev, pr� byl dokonce potomkem vl�dc� z �ang. Jist� je, �e p�i�el na sv�t ve velmi chud� aristokratick� rodin�. (Jm�no Kchung se objevuje poprv� v VIII.stol. p�.Kr.)

 Jeho otcem byl pravd�podobn� Kchung Che, zvan� pozd�ji �ou Liang-cho, syn Po-chia a vnuk Kchung Fang-�oua, guvern�ra Fanga, prvn�ho �lena linie rodu, n�le�ej�c�ho k vojensk� �lecht�, kter� emigrovala do Lu. I jeho otec byl guvern�rem �ou (n�kdy je Konfucius ozna�ov�n jako syn guvern�ra �ou), a v ml�d� se proslavil hrdinstv�m p�i dob�v�n� kn�ectv� Pi-jang.

 �ou-liang Cho se o�enil nap�ed s d�vkou z rodu �ou. M�l s n� dev�t dcer. S vedlej�� �enou m�l nemocn�ho syna jm�nem Meng-pchi. Dcery ani synov�, kte�� nejsou pln� fyzicky zdr�vi, nejsou schopni tradovat kult p�edk�, co� je v ��nsk� spole�nosti velice d�le�it�. V pokro�il�m v�ku se tedy o�enil s mladi�kou d�vkou z rodu Jen, kter� pr� je�t� nosila sponku ve vlasech, bylo j� tedy patn�ct let.

 D�vku jm�nem �cheng-caj p�ivedli do chr�mu p�edk� rodiny jej�ho mu�e p�esn� t�i m�s�ce pot�, co poprv� vkro�ila do jeho rodiny. Po tomto ob�adu se b�la, �e nebude moci po��t chlapce, vzhledem k v�ku sv�ho mu�e. Potaj� se ode�la modlit do chr�mu na ho�e Ni-�chiou. Z toho poch�z� Konfuciovo jm�no, �chiou, vr�ek nebo mohyla.

 �cheng-caj spat�ila ve snu �ern�ho vl�dce (p�na vod), pozd�ji jednoro�ce, kte�� j� ohl�sili narozen� mudrce, nekorunovan�ho kr�le. P�ed porodem vyhledala jeskyni, zvanou mezi lidem "dut� moru�ovn�k". Ve chv�li narozen� syna usly�ela nebeskou hudbu a hlas, kter� jasn� ��kal:

 Nebesa, pohnuta va�imi modlitbami v�m dala syna sv�tce.

 Moru�ovn�k m��e takt� b�t skrytou nar�kou na ob�ady plodnosti, kter�m se odd�vala ml�de� v n�kter�ch jiho��nsk�ch provinci�ch, a kter� se patriarch�ln� ��nsk� mor�lka - ne bez pot�� - pokou�ela potla�it. Ukazuje to i jm�no Konfucia. Znak Kchung znamen� dut�. Skl�d� se ze dvou graf�m ve v�znamu vla�tov�� hn�zdo. Je to nar�ka na jaro, kdy chlapci a d�vky spolu chodili hledat vla�tov�� vaj��ka. Ale znamen� to tak�, �e Konfuciova rodina poch�zela z kr�lovsk�ho rodu �ang, jeho� prap�edek se "zrodil z vla�tov��ho hn�zda".

 

 

D�TSTV� A ML�D�.

 O Konfuciov� d�tstv� mnoho nev�me. Bylo chud� a smutn�. Ve v�ku t�� let ztratil otce. Jeho mladi�k� matka, osmn�ctilet� vdova, jej �ivila z b�dn�ho v�nosu pole, pronajat�ho zchudl�m vdov�m ��edn�k�. Musel se u�it r�zn�m ru�n�m prac�m, ryba�it a lovit. Nepou��val v�ak s�t� ani pasti a nest��lel po pt�c�ch, kte�� spali na v�tvi (Lun J� VII, 26). Jako d�t� si r�d hr�val s ob�tn�mi p�edm�ty. Ve v�ku sedmi let pr� byl ��kem mistra �chi, ale je to sporn�. On s�m ��k� o sv�m duchovn�m v�voji:

 V patn�cti jsem za�al studovat; ve t�iceti jsem byl pevn� usazen; ve �ty�iceti jsem u� nepochyboval; v pades�ti jsem poznal rozhodnut� nebes; v �edes�ti jsem rozum�l tomu, co jsem sly�el; v sedmdes�ti jsem nep�ekra�oval pravidla, kdy� jsem n�sledoval sklony sv�ho srdce (Lun J� II, 4).

 P�esto�e poch�zel z v�ce ne� skromn�ch pom�r�, dostalo se mu od �tl�ho ml�d� dokonal�ho vzd�l�n�, je� se mu stalo jedin�m majetkem. Na konci studia se konal ob�ad p�evzet� �apky dosp�l�ho mu�e. Mlad�k si nechal nar�st vlasy a ve ��astn� den, ur�en� v�tcem, se ve druh�m m�s�ci roku konal ve v�chodn�m dom� p�ed rodinou a p��teli ob�ad.

 Mlad�k p�i n�m dostal dosp�l� nebo ve�ejn� jm�no, cou, je� nahradilo rodn� jm�no, ming. Osobn� jm�no Konfuciovo je tedy od t�to chv�le �chiou, a jeho "p��jmen�" je �ung-ni.

 V devaten�cti se o�enil Konfucius se s d�vkou z rodu Kien-kuan z kn�ectv� Sung, z n�j� poch�zela jeho matka. V n�sleduj�c�m roce se mu narodil syn Li, Kapr (523-483). Narodila se mu i dcera, nev�me ale kdy. Dal ji za �enu Kung-jie �changovi, mu�i, o n�m� se ��kalo, �e rozum� �e�i pt�k�. V dob� svatby byl nespravedliv� uv�zn�n, ale i p�esto mu Konfucius dal svou dceru za �enu.

 Ve stejn� dob� obdr�el hodnost spr�vce ve�ejn� s�pky. V dal��m roce byl pov��en dohledem nad koly, na n� p�ivazovali ob�tn� zv��ata. Meng-c' n�m dochoval jeho slova:

 Db�m na to, aby m� ��ty byly p�esn�, to� v�e. Db�m na to, aby ob�tn� zv��ata byla tu�n� a zdrav�, to� v�e. Je chybou mluvit o vzne�en�ch v�cech v pon�en�m postaven�.

 Je to u�en�, p�evzat� v �ung Jung (Nem�nn�m prost�ed�); jednat p�esn� podle situace.

 Ve dvaadvaceti letech (v r.530 p�.Kr.) si otev�el �kolu v Lu. ��ci mu platili podle sv�ch mo�nost�. Vy�adoval od nich v�li a inteligenci.

 Byla to opravdov� �kola, nikoliv "filosofick� �kola". Jej� program se t�m�� neli�il od ofici�ln� v�chovy. Nicm�n� vynechal letn� program se cvi�en�m v p��rod� a soust�edil se na zimn� rozvrh. Ve �kole se studovaly ob�ady, hudba a poezie, d�jiny, kr�lovsk� listiny v �u-�ing (Kniha dokument�), a Konfucius k tomu je�t� p�id�val kroniku sv� vlasti, zvanou Jaro a Podzim (�chun-�chiou). Vyu�oval historii a nic jin�ho: Traduji a neobnovuji (Lun J�, VII,1).

 Dva roky nato (v r. 528 p�.Kr.) um�r� jeho matka, sotva �ty�icetilet�. Pochoval ji nakonec vedle sv�ho otce. Na hrob� navr�il mohylu do v��ky �ty� stop. Kdy� mu v�ak ��ci pozd�ji vypr�v�li, �e bou�e mohylu zni�ila, vid�l v tom trest boh�, rozplakal se: "To se v d�vnov�ku ned�lalo. V d�vnov�ku se nenavr�ovaly na hrobech mohyly. J� v�ak pat��m severu i jihu, v�chodu i z�padu. Pot�ebuji, aby mi to n�co p�ipom�nalo."

 Tak vyj�d�il p�edtuchu sv�ho bloud�n�.

 Po skon�en� smutku za matku mohl pokra�ovat ve vzd�l�v�n�. Zdokonaloval se u mistra Sianga v hudb�. Byl velmi muzik�ln�, a jako v�ichni ���an� pova�oval hudbu za velmi d�le�itou. M�la dar odhalovat du�i, p�inejmen��m jin� sp��zn�n� du�i, l��it ji; zaji��ovala ��d a m�r ve spole�nosti i ve vesm�ru.

 

 Konfuciov�mi ��ky se stali Meng I, vysok� st�tn� ��edn�k, a dal�� z potomk� mocn�ho rodu, Nan-kung �ing-�ou. D�ky jejich intervenci dostal Konfucius mo�nost ��dit ob�ady a hudbu v �ou, kde se pr� uchovaly v p�vodn� �istot�.

 Spolu s Nan-kungem p�ijel Konfucius do Lu Ji. Obdivovali kr�lovsk� pal�c a pahorky, na nich� p�i ob�adu kiao Syn Nebes ob�toval Nebi. Prohl�dli si i pahorky, zasv�cen� kultu zem� a zrna, �ou ci, kter� symbolizovaly �d�ln� kn�ectv� a pozd�ji st�t. Nav�t�vili tak� S�� sv�tla, Ming tchang, kde byli p�ij�m�ni lenn�ci.

 �chang Chunga (zem�el r. 492 p�.Kr.) se ptal na hudbu. Tehdej�� mist�i hudby byli zpravidla slep�, a Konfucius k nim i pozd�ji poci�oval velkou �ctu a soucit.

 Lao-c' neboli Star� mistr byl tehdy archiv��em nebo str�cem kr�lovsk� pokladnice v Lu Ji. Konfucius se jej cht�l zeptat na ob�ady. Kdy� mluvil o star�ch mudrc�ch, Lao-c' mu �ekl:

 "V�ichni ti, o nich� mluv�te, se rozpadli na prach; z�stala jen jejich slova. Kdy� se mudrc n���m zab�v�, cestuje ve voze; jinak si nos� s�m sv�j slune�n�k. Sly�el jsem, �e dobr� kupec skr�v� pe�liv� sv� zbo�� a d�l�, jako by nic nem�l, a mudrc se vyd�v� za hlup�ka. Zanechejte py�n� pohled a nenasytn� touhy, v� strojen� v�raz a va�e nez��zen� ambice. To v�echno je v�m k ni�emu."

 Tento rozhovor uv�d� S'-ma �chien (140-90 p�.Kr.) v 63. kapitole sv�ch Historick�ch z�pis� (�-�i), v�novan� Mistru Lao-c'. V kapitole 47. nach�z�me pon�kud jinou verzi:

 "Sly�el jsem, �e bohat� a mocn� �lov�k odm��uje lidi t�m, �e jim d�v� bohatstv�, a bohat� je odm��uje t�m, �e jim d�v� slova. Nikdy nebudu bohat� ani mocn�, ale potaj� si p�isvojuji titul dobr�ho �lov�ka a odm�n�m v�s t�mito slovy: Ten, kdo je moudr� a dobr� pozorovatel, je bl�zko smrti, proto�e spravedliv� kritizuje lidi; ten, jeho� mysl je moudr� a ob��rn�, uv�d� svou osobu do nebezpe��, proto�e odhaluje chyby druh�ch. Ten, kdo je synem, se nem��e vlastnit; ten, kdo je poddan�, se nem��e vlastnit."

 Kdy� se Konfucius vr�til od Mistra Lao-c', nebyl nap�ed schopen mluvit. Pak se sv��il Nan-kungovi:

 V�d�l jsem, �e pt�k l�t�, �e ryba plave, �e zv��ata b�haj�; ale zv��ata lze chytit do pasti; ryby do s�t�; pt�ky lze zas�hnout ��pem. Pokud se t�k� draka, nev�m nic, jen to, �e l�t� do Nebes, vyn�en mraky a v�trem. Dnes jsem vid�l Lao-c'. Je jako drak.

 V�echny verze t�to ud�losti jsou zn�my prost�ednictv�m u�enc� obdob� Chan, dv� st� let p�ed na��m letopo�tem, tedy z doby S'-ma �chiena. Byla dokonce vyryta do kamene.

 

 POLITIKA V LU: UCHV�CEN� MOCI VELMO�I.

 Konfucius se vr�til do Lu je�t� t�ho� roku, kdy se vydal na cestu. Jeho v�hlas rostl, po�et ��k� se zvy�oval snad pr� a� na t�i tis�ce, co� je jist� p�ehnan�.

 Situace v Lu, stejn� jako ve v�ech mal�ch centr�ln�ch st�tech ��nsk� konfederace byla u� dlouho tragick�. ��na byla rozd�lena mezi dv� koalice, Severn� a Ji�n� ligu. Lu bylo sou��st� Ji�n� ligy, ale jeho poloha na hranic�ch byla ne��astn�.

 I vnit�n� situace v Lu byla stejn� zmaten� a slo�it�. O moc se d�lily t�i �lechtick� klany, "t�i Chuangov�". K velk�mu zd�en� Konfuciovu pohlav�r klanu �i si p�isvojil odznaky Syna Nebes: ob�toval na posv�tn� ho�e Tchaj-�an, kde nesm�l vykon�vat ob�ady zrozen� slunce nikdo krom� c�sa�e, a p�i ob�adech v chr�mu sv�ch p�edk� pou��val kr�lovskou hymnu, a� dosud vyhra�enou kr�l�m z �ou.

 Krize vypukla v dev�t�m m�s�ci r. 516 p�.Kr., rok po Konfuciov� n�vratu z Lu Ji. Bezprost�edn� z�minkou byly neshody p�i kohout�ch z�pasech, kter� vy�stily do ozbrojen�ch sr�ek. Kn�e �i musel nakonec kapitulovat a st�� se zachr�nil �t�kem do �chi.

 

 VYHNANSTV� V �CHI.

 Jako spr�vn� legitimista musel Konfucius n�sledovat sv�ho p�na do vyhnanstv�. Na cest� do �chi potkal �enu pla��c� na hrob�. T�z�na na p���inu sv�ho pl��e, odpov�d�la:

 "Otec m�ho mu�e byl se�r�n tygrem, pak m�j man�el, a te� potkal stejn� osud i m�ho syna."

 "A pro� se nep�est�hujete?", zeptal se Konfucius.

 "Nen� tady vl�da, kter� utla�uje lid."

 Konfucius byl velmi pohnut touto odpov�d�:

 "Vid�te, moji ��ci, �patn� vl�dy se boj� v�c ne� tygra."

 V�rnost sv�mu vl�dci byla ctnost�, kter� si ve feud�ln�m prost�ed� velmi cenili, i kdy� se m�lokdy vyskytovala. Feudalismus na t�to ctnosti st�l. V Konfuciov� u�en� n�le�elo podstatn� m�sto koncepci li - soustav� mor�ln� etick�ch z�sad, norem jedn�n�, z�vazn� pro v�echny obyvatele Podnebes� (Tchien-sia). Ide�lem, nositelem t�to etick� koncepce je Dokonal� nebo Ide�ln� �lov�k (�eng-�en), p��padn� jeho p�edstupe�, U�lechtil� �lov�k (��n-c'), za n�j� se pokl�dal i Konfucius. V�znam pojmu li v sob� zahrnuje jak �ctu k p�edk�m a rodi��m (siao), tak respekt v��i star��m, �estnost, up��mnost, snahu o vnit�n� sebezdokonalov�n� atd.

 Vl�dce �chi m�l stejn� probl�my, jako jeho kolega z Lu. To vysv�tluje, pro� se mnohokr�t setkal s Konfuciem. Kdy� se jej ptal na um�n� vl�dnout, Konfucius mu odpov�d�l:

 "Nech� vl�dce jedn� jako vl�dce, poddan� jako poddan�, otec jako otec, syn jako syn." (Lun J� XII, 11).

 T�m kritizoval metody uchv�cen� moci ve sv� dob�. P�esto se vl�dcov� p�edh�n�li v nab�dk�ch vysok�ch ��ad� Konfuciovi. Ten v�ak nevid�l mo�nost, jak sv� u�en� uv�st do praxe. Pochopil, �e p�i�el �as odej�t. Odch�zel zklam�n.

 "D�k reform� se �chi dostal na �rove� Lu, ale Lu je d�k reform� v �padku" (Lun J� VI, 22).

 

 VZPOURY PROTI UTISKOVATEL�M.

 Vnit�n� rozm�ky mezi vl�dci sousedn�ch st�t� a pretendenty na tr�n pokra�ovaly d�l. P�i jist� p��le�itosti jeden z nich, Jang Chou, poslal Konfuciovi do daru sele. Konfucius si vybral okam�ik, kdy Jang Chou nebyl doma, aby mu p�i�el pod�kovat. Bohu�el jej ale cestou potkal. Jang Chou mu �ekl:

 "Mus�m s v�mi mluvit. Zaslou�� si ten, kdo skr�v� sv�j poklad a nech�v� svou zemi v pot��ch, jm�no dobrodinec, �en?"

 "Ne", odpov�d�l Konfucius.

 Jang Chou odpov�d�l:

 "Ten, kdo se zaj�m� o ve�ejn� z�le�itosti a nevyu��v� p��le�itosti, aby je ��dil, m��e b�t naz�v�n moudr�m?"

 "Dny a m�s�ce ub�haj�", pokra�oval Jang Chou, "roky se n�s nedot�kaj�".

 "Dob�e", p�ijmu ��ad.

 Nezn�me p�esn� Konfuciovy �mysly. Ve zmaten� situaci nen� v�dy povinnost jasn�. Nepochybn� m�l v �myslu obnovit legitimn� autoritu �ou a kn�at Lu, nicm�n� nakonec se ��dn�ho ��adu neujal.

 Bylo mu tehdy u� pades�t, a v tom v�ku v ��n� mu� automaticky spadal do kategorie veter�n�. V tomto v�ku byla touha jednat velmi nal�hav�. Podobn� poku�en� se zmocnilo Konfucia i v r. 493 p�.Kr., b�hem jeho toulek.

 

 

 ROKY TOULEK.

 Po dlouh�m obdob� vnit�n�ch v�lek, ve kter�ch se Konfucius s v�t��m nebo men��m �sp�chem anga�oval jako diplomat, si upevnil rod �i svou pozici. Konfucius se stal zbyte�n�m.

 V r. 497 nebo 496 p�.Kr. se v doprovodu sv�ch ��k� vydal na cesty. Bylo mu tehdy asi 56 let. T�in�ct let m�ly b�t jeho �d�lem toulky. Vydal se nap�ed do sousedn�ho st�tu Wej. V pohrani�n�m m�st� ��dal velitele str�e o povolen� vstoupit. Ten si pov�iml smutku jeho ��k�:

 "Pro� se tr�p�te nad t�m, �e v� mistr ztratil sv�j ��ad? Sv�t u� d�vno se�el ze sv� cesty. Nebesa pou�ila va�eho mistra jako zvonu, varuj�c�ho lid" (Lun J� III, 24).

 P�ed hradem Kchuang se musel zastavit, proto�e obyvatel� jej pova�ovali za jednoho z odbojn�ch velmo��, a necht�li jej vpustit. Jeho ��ci cht�li bojovat, ale Konfucius, zcela klidn�, hr�l na loutnu.

 P�i t� p��le�itosti vyj�d�il smysl sv� mise:

 "Zdali mi nebyla sv��eno u�en� kr�le Wen, pot� co ode�el? Nebesa by m� neud�lala d�dicem, kdyby cht�la, aby u�en� zmizelo z povrchu zem�. A jestli si to nep�ej�, co mi mohou ud�lat lid� z Kchuang? (Lun J�, IX, 5)

 Na dvo�e Wej �ila favoritka kn�ete, princezna Nan-c'. Proslula �patn�mi mravy, proto Konfucius v�hal, kdy� jej pozvala na n�v�t�vu. Po n�jak� dob� svolil, co� mu ale jeho obl�ben� ��k Cou Lu vy�etl. Mistr se odvolal op�t k Nebes�m:

 "Pokud jsem jednal zle, a� m� Nebesa odvrhnou, a� m� Nebesa odvrhnou!"

 Z Wej ode�el do �chen. Pozd�ji byl odtud i se sv�mi ��ky vyhn�n do Sung, odkud se vr�til do �chen. Jeden mu� z t�to zem� �ekl Cou Luovi:

 

 "U v�chodn� br�ny je mu�, kter� vypad� jako pes v den poh�bu."

 Kdy� to �ekli Konfuciovi, odpov�d�l:

 "Vn�j�� vzhled nen� d�le�it�. Ale je pravda, �e vypad�m jako pes v den poh�bu."

 

 Cel� skupina p�i�la do �chen v posledn�ch dnech r. 495 p�.Kr. �chen bylo c�lem �ast�ch �tok� sv�ch soused�, hlavn� st�tu Wu. Konfucius se vydal do Wej. Po cest� byl zadr�en, a propu�t�n byl teprve pot�, co sl�bil, �e zanech� toulek. Slib nedodr�el, a sv�m ��k�m �ekl:

 "Tuto p��sahu ode mn� vynutili n�sil�m. Bohov� ji nesly�eli."

 

 

 N�VRAT DO LU.

 V r.483 p�.Kr. p�i�el v Lu k moci kn�e �i Kchang-c'. Na radu sv�ho vojev�dce �en Kioua povolal Konfucia zp�tky do vlasti. �asto se s n�m radil, ale neud�lil mu ��dn� ��ad. Konfucius v��il v s�lu p��kladu, zvl᚝ kdy� p�ich�z� zh�ry.

 

 "Vl�dcova ctnost je ctnost� v�tru; ctnost lidu je

 ctnost� tr�vy. Tr�va se skl�n� po v�tru" (Lun J� XII, 17).

 

 Konfucius tr�vil sv� dny zahrnov�n poctami, ale jinak zbyte�n�. Studoval klasick� knihy a v�noval se tak� v�t�n� podle knihy I �ing (Kniha prom�n), obsahuj�c� 64 hexagram�, zn�zor�uj�c�ch p�irozenou z�konitost prom�ny, neust�l�ho pohybu a dynamick�ho prol�nan� rozli�n�ch aspekt� �ivota. (Kombinac� 64 hexagran� vznik� 4096 variant, vztahuj�c�ch se ke v�em mo�n�m �ivotn�m situac�m.)

 Roku 479 p�.Kr. se dov�d�l o smrti sv�ho v�rn�ho ��ka a pr�vodce Cou Lua. Odv�n� se vrhl do bitevn� v�avy a jeho t�lo bylo rozsek�no na kousky a vystaveno u v�chodn� br�ny. Konfucius mu tento osud p�edpov�d�l, p�esto byl hluboce pohnut.

 Dva roky po zjeven� jednoro�ce, v r. 478 p�.Kr., vstal brzy. Sv�mu ��kovi Cou Kungovi vypr�v�l sen, ve kter�m spat�oval p�edpov�� smrti. Pak se vr�til do pokoje, ulehl a u� v�ce nevstal. O sedm dn� pozd�ji zem�el, v den �i �chou, jeden�ct�ho dne �tvrt�ho m�s�ce �estn�ct�ho roku panov�n� kn�ete Ngai z Lu anebo jedena�ty�ic�t�ho roku vl�dy kr�le �inga z �chou, v r.479 p�.Kr. Bylo mu t�iasedmdes�t let. �hi Kung Chi


�

vyd�v�

C A D�� PRESS

Nejstar�� �esko-slovensk� vydavatelstv� religionistick�, n�bo�ensk� a ezoterick� literatury a knih o l��itelstv�, orient�ln� medic�n� a bojov�ch um�n�ch

 

 

http://web.stonline.sk/cad

http://cad.webpark.sk

http://www.mujweb.cz/www/CADPRESS

***************************

cadpress@seznam.cz

cadpress@stonline.sk

 

Telefon:

0903 159 404

Telefon z �R: 00421 903 159 404

 


 

 

Dal�� tituly z na�� edice

Sv�tov� duchovn� proudy

 

TAO

V�BOR� Z� KLASICK�CH� TAOISTICK�CH� SPIS�

Kniha obsahuje p�edev��m proslul� spis Mistra Lie-c': KLASICKOU KNIHU DOKONAL� PR�ZDNOTY (z 5.stol. p�.Kr.), d�le pak v�bor ze spis� taoistick�ch mistr� 7. a� 15. stolet� (Chuaj Nan-c', L�-c', �ang Po-tuan, Wang-�e, Tchan �chiao, Pan-�an, San-feng, Tun-pu, Chua-c', Kuang-c').

 

�vod

Taoismus je jedn�m ze z�kladn�ch sm�r� staro��nsk� filosofie, jen� vznikl pravd�podobn� v 5.stolet� p�.Kr., i kdy� mnoh� prameny kladou jeho vznik - z�rove� s �daji o �ivot� jeho zakladatele, mudrce Lao-c' - a� do 4.stolet� p�.Kr.; ve 3.stolet� n.l. se zformulovala jeho teologicko-ritu�ln� struktura a taoismus se stal st�tn�m n�bo�enstv�m (a� do 10.stol.).

Osobnost zakladatele taoismu - Lao-c' neboli Star�ho mistra - b�va �asto zpochyb�ov�na. ��nsk� historik S'-ma �chien (cca 145-86 p�.Kr.) o n�m p�e: "Lao-c' poch�zel z vesnice K�-�chen v kraji Li, v lenn�m st�t� �ou. Jeho rodn� jm�no bylo Li, mu�sk� jm�no Po-jang a �estn� posmrtn� titul Tan. P�vodn� byl historikem st�tn�ho arch�vu v �ou. Kchung-c' (Konfucius) se jednou vypravil do st�tu �ou, aby se Lao-c' ot�zal na ceremoni�l. Lao-c' mu �ekl: ,Lid�, o nich� mluv�, u� d�vno zpr�chniv�li a zanechali n�m jen slova'. A d�le pravil: ,Nalezne-li urozen� �lov�k svou dobu, povznese se, nenalezne-li ji, odejde a zanech� po sob� jen plevel. Dobr� obchodn�k pe�liv� skr�v� sv� poklady, jako by jeho domu hrozila b�da, urozen� a ctnostn� mu� se navenek jev� jako hlup�k. Vzdej se, p��teli, sv� p�chy a sv�ch p��n�, sv�ch povrchn�ch gest a cti��dostiv�ch pl�n�'."

Lao-c' je pova�ov�n za autora nejv�znamn�j��ho taoistick�ho k�nonu Tao-te-�ing (Kniha o Tao a ctnosti); jeho nejv�znamn�j��mi n�sledovn�ky jsou �uang-c' a Lie-c', kte�� sv�mi trakt�ty p�isp�li k dal��mu rozvoji taoistick� filosofie.

�uang-c' (ob�ansk�m jm�nem �uang �ou) je prokazateln� historickou osobnost�. Podle S'-ma �chienov�ch z�znam� poch�zel z oblasti Meng (dne�n� provincie Chenan) a byl �inn�m v obdob� vl�dy kr�l� Chueje z Liangu (370-319 p�.Kr.) a S�ana ze �chi (319-301 p�.Kr.). N�kter� prameny uv�d�j�, �e �il v l�tech 350-275 p�.Kr. N�jakou dobu zast�val ni��� ��edn� funkci v �chi-j�anu ve st�t� Sung, kter� se po �ase vzdal ze stejn�ch pohnutek, ze kter�ch pozd�ji �dajn� odm�tl nab�dky kr�le z �chu, aby se stal jeho ministrem (viz �uang-c', kap.17 a 32).

Pokud jde o Mistra Lie-c' neboli Lie J�-kchou, nem�me o n�m podrobn�j��ch zpr�v. Vzhledem k tomu, �e se na n�j odvol�v� n�kolikr�t i �uang-c', jen� mu ve sv�ch Vnit�n�ch kapitol�ch (Nej-pchien) dokonce v�nuje celou t�ic�tou �tvrtou kapitolu, lze p�edpokl�dat, �e tento legend�rn� mistr �il ve 4.stolet� p�.Kr. (I kdy� mnoz� sou�asn� auto�i pochybuj� nejen o tom, �e byl autorem d�la Lie-c', ale dokonce i o histori�nosti postavy Mistra Lie. Egon Bondy klade vznik spisu Lie-c' a� do 3. stolet� n.l.).

"Mistr Lie cestoval na v�tru s lehkost� g�nia, patn�ct dn� tam a zase zp�tky, m�lokdo p�ed n�m dos�hl takov�ho v�konu. Ale i on, p�esto�e se osvobodil od ch�ze, musel se je�t� o n�co op�rat. Jen tomu, kdo si osedl� pravideln� b�h nebes a zem�, sv�tla a tmy, v�tru a de�t�, noci a dne, on�ch �esti podob vesm�rn� energie �chi, otev�r� se cesta k toul�n� bez konce" (Mistr �uang, Vnit�n� kapitoly).

O r�znorodosti ran�ho taoismu sv�d��, �e je�t� konfuci�nsk� u�enec S�n-c' (asi 289-238 p�.Kr.) ned�v� u�en� t�chto t�� taoistick�ch mudrc� do p��m� souvislosti. Stejn� tak i dvorn� historik S'-ma Tchan v r.110 p�.Kr. ozna�uje u�en� Lao-c' jako �kolu Cesty (Tao �ia), p�i�em� o �uang-c' se zmi�uje jako o "�lov�ku, ovl�daj�c�m tajn� um�n� (fang �i)", a p�edstaviteli "�koly Jin-Jang" - nikoli jako o taoistovi. D� se ��ci, �e Lao-c' byl p�edstavitelem filosofick�ho a �uang-c' mystick�ho taoismu; oba dva proudy v�ak pova�ovaly za z�kladn� prvek sv�ho u�en� z�sadu wu-wej (ne-�innosti �i n�sledov�n� p�irozenosti).

Prvky mysticismu - projevuj�c� se nejv�razn�ji v trakt�tu �uang-c'- a koncepce dosa�en� nesmrtelnosti pozd�ji p�isp�ly k tomu, �e se z taoismu stalo n�bo�enstv�. Kniha �uang-c' byla sestavena z p�vodn�ch z�znam� Mistra �uanga, jeho ��k� a n�sledovn�k� formou kompilace asi koncem 2.stolet�, a zaujala sv� m�sto mezi klasick�mi spisy taoistick� filosofie.

Zn�me podoby dos�hla tato antologie d�ky v�znamn�mu filosofovi Kuo Siangovi, jen� spis doplnil vlastn�mi koment��i a p�edev��m jej rozd�lil do 3 ��st�, obsahuj�c�ch celkem 33 kapitol. Prvn� ��st, Vnit�n� kapitoly (Nej-pchien), p�edstavuje zachovan� torzo �uangova autentick�ho u�en�. Druhou ��st, Vn�j�� kapitoly (Waj-pchien), tvo�� texty �uangov�ch ��k�, �vodn� esej je v�ak p�ipisov�n nezn�m�mu "primitivistovi" z 2.stolet� p�.Kr. Rozli�n� kapitoly (Ca-pchien) p�edstavuj� r�znorodou sm�s fragment� z my�lenek �uanga i jeho n�sledovn�k�, taoist� i jangist� (stoupenc� filosofa Jang �ua), a tvo�� t�et� ��st antologie �uang-c'.

V�t�ina historik� rozli�uje mezi filosofickou �kolou Tao (Tao �ia) a taoistick�m n�bo�enstv�m (Tao �iao). Rozd�ly mezi t�mito dv�mi formami taoismu byly zpo��tku zcela zjevn�, av�ak postupem �asu se hranice mezi nimi - tak, jako u v�ech ostatn�ch u�en� v historii - staly m�n� z�eteln�mi. Krom� toho se s p�vodn�m z�kladem pr�b�n� m�sily dal�� n�bo�ensk� a magick� tradice, kter� jej neust�le m�nily. Krom� v�emo�n�ch typ� lidov�ho n�bo�enstv� jsou zde od po��tku na�eho letopo�tu patrny s�l�c� vn�j�� vlivy, z nich� nejv�znamn�j��m je pronik�n� buddhismu do chansk� ��e. Buddhisti�t� kazatel� z Indie a St�edn� Asie zakl�dali kl�tery, z nich� prvn� se nach�zely v Pcheng-�chengu a Luo-jangu. Hlavn� �innost� buddhistick�ch mision��� bylo p�ekl�d�n� sanskrtsk�ch spis� do ��n�tiny. V�znamnou roli p�i zprost�edkov�n� buddhistick�ch nauk sehr�l mnich An �'-kao, jen� se us�dlil v luojangsk�m kl�te�e v r.148 a p�elo�il do ��n�tiny n�kolik des�tek buddhistick�ch s�ter a dal��ch spis�.

Z hlediska p�semn�ch pramen� vedl tento synkretizmus k vytvo�en� velmi rozs�hl� n�bo�ensk� literatury, kter� byla posl�ze - po vzoru buddhistick� Tripitaky (San-cang) - uspo��d�na do Taoistick�ho k�nonu (Tao-cang), skl�daj�c�ho se z 1464 spis�. Tento k�non sice prod�lal s pr�b�hem stalet� mnoh� zm�ny, jeho p�vodn� struktura v�ak nebyla z�sadn� naru�ena. Spisy jsou rozd�leny do t�� hlavn�ch skupin a �ty� skupin dodatk�. Tyto t�i skupiny se naz�vaj� tong, co� doslova znamen� "jeskyn�", ale tak� "sd�lovat", "proniknout do Tajemstv�". Podle tradice byly hlavn� texty zjeveny a slou�� jako prost�edek komunikace mezi bohy a lidmi, kte�� pr� d�ky jim mohou proniknout do tajemstv� a dos�hnout nadp�irozen�ho �ivota. Krom� toho se traduje, �e ur�it� posv�tn� texty byly ukryty v jeskyn�ch uvnit� n�kter�ch hor. Pr�v� proto je mo�n� Tao-cang rozd�len do tong. (Toto slovo z�rove� znamen� tajemnou jeskyni i styky s posv�tn�mi silami.) �vod ka�d�ho tong p�edstavuje origin�ln� text, zjeven� jedn�m ze t�� bo�stev, p�edsedaj�c�ch rozs�hl�mu taoistick�mu panteonu.

Prvn� ��st - Tong �en - je p�ipisov�na Juan-�e T'ien-cuenovi (Ctihodn� nebe��an prvopo��tku), druh� T'ai-�ang Tao-kiunovi (Nejvy��� p�n Tao) a t�et� T'ai-�ang Lao-kiunovi (najvy��� p�n Lao). T�m posledn�m je vlastn� zbo��t�n� Lao-c'. Podle jin�ho v�kladu n�le�� t�i tongy t�em P�n�m, kte�� jsou hypostazemi Juan-�e T'ien-cuena. Traduje se, �e Lao-c' byl ��kem Tao-kiuna, jen� byl s�m ��kem T'ien-cuena.

Jak vidno, Lao-c', neboli Lao-kiun (�i Lao Tan) nebyl v�dy nejd�le�it�j�� osobnost� taoistick�ho panteonu, i kdy� nap��klad n�pis v chr�mu Po-�ou, zhotoven� v r.165 na p��kaz c�sa�e Chuana tvrd�, �e Lao-c' je emanac� Prvotn�ho chaosu, a �e je stejn� v��n�, jako T�i sv�tla (slunce, m�s�c a hv�zdy). Je dokonce ztoto��ov�n s Pchan-kouem, podle mytologie kosmickou bytost� a prvn�m �lov�kem. Jedna z legend prav�: Lao-c' prom�nil sv� t�lo. Jeho lev� oko stalo se sluncem a prav� m�s�cem; jeho hlava zm�nila se v horu K'uen-luen, jeho brada zm�nila se v planet�rn� domy; jeho kosti zm�nily se v draky; jeho maso zm�nilo se ve �tverno�ce; jeho st�eva zm�nila se v hady; jeho b�icho zm�nilo se v mo�e; jeho chlupy zm�nily se ve stromy a byliny; jeho srdce zm�nilo se v souhv�zd� a jeho ledviny zm�nily se v Otce a matku Jsoucna (�en-jao fu mu)".

Zd� se, �e p�evl�daj�c� p�edstavou t� doby bylo p�esv�d�en�, �e Lao-c', stejn� jako Buddha, se nep�etr�it� navrac� na zem, aby v podob� avat�r� u�il d�vn� vl�dce.

O tehdej��m vlivu buddhismu sv�d�� i skute�nost, �e zm�n�n� c�sa� Chuan dal ve sv�m pal�ci z��dit olt��e Chuang-tiho, Lao-c' a Buddhy. Nutnu ov�em zd�raznit, �e buddhismus byl tehdy v ��n� ch�p�n pon�kud zkreslen�, mnohdy a� scestn�, p��padn� ztoto��ov�n s taoismem, a to d�ky filosofick� a n�bo�ensk� terminologii, kterou si prvn� p�ekladatel� vyp�j�ili z taoismu. Buddha byl pova�ov�n za p�evt�len� Lao-c', jen� ode�el na Z�pad. V pozd�j�� dob� je pak t�to legendy zneu�ito v protibuddhistick�m apokryfu Lao-c'chua-chou �ing (Lao-c' obracej�c� barbary). Tato kniha byla po stalet� jablkem sv�ru mezi taoisty a buddhisty a p�es odsuzov�n� c�sa�sk�mi ��ady ob�hala po cel� ��n� a� do 13.stolet�. Jedna z jejich verz� pojedn�v� o jedenaosmdes�ti avat�rech, p�evt�len�ch Lao-c', kte�� p�i�li na zem obracet lidi na v�ru. Jedn�m z avat�r� je podle t�to legendy Buddha ��kjamuni; posledn�m pak je Mani, zakladatel manicheismu.

N�pis z r. 165 se tak� mlhav� zmi�uje o praxi meditace a dlouhov�kosti, je� Lao-c' ovl�dal a vyu�oval. Hagiografick� sborn�k t� doby, Lie-sien �uan, pova�uje Lao-c' a jeho ��ka, zvan�ho Mistr P��vozu, za mistry v t�chto cvi�en�ch. Nach�z�me zde t� zm�nky o cest� na Z�pad a obr�cen� barbar�.

"Lao-c' dok�zal sytit svou �ivotn� energii, ovl�dal um�n�, jak j� nab�t a nepl�tvat s n�. �il v�ce ne� osmdes�t let; v �e-ki se prav�, �e p�es dv�st� let. V t� dob� jej naz�vali Skryt�m mudrcem. Kdy� pak ctnost ve st�t� �ou upadala, Lao-c' nasedl na v�z, do n�j� byl zap�a�en zelen� buvol, a ode�el do zem� Ta Cchin."

V subkultu�e, odsuzovan� liter�ty, se star� taoistick� u�en� postupn� m�n� v n�bo�enstv�. V tygl�ku ��nsk� spole�nosti se m�s� hlavn� z�sady filosofick�ho taoismu s mytologi�, �amansk� praktiky s buddhistickou doktrinou, vznik� lidov� n�bo�enstv�, naz�van� Tao �iao (Nauka o Cest�). Za zakladatele t�to doktriny je pova�ov�n se�u�nsk� mystik �ang Tao-ling, naz�van� t� T'in-�i (nebesk� mistr), a tradice datuje jej� vznik do r.142. V tomto p��pad� se jednalo sp�e o c�rkev - jeji� sekty existuj� dodnes, odvozuj�ce se p��mou lini� od sv�ho zakladatele - ne� o filosofickou �kolu.

Zhruba v t�e dob� vznikly i dal�� dv� taoistick� sekty; Wu-tou-mi-tao (Cesta p�ti m��ic r��e) a Tchaj-pching-tao (Cesta velik�ho klidu). Prvn� z nich zalo�il �ang Tao-pching a druhou u�enec �ang �iao. Jeliko� chansk� taoismus odsuzoval hromad�n� bohatstv� a razil my�lenky rovnosti i v praxi, st�li stoupenci sekty Tchaj-pching-tao v �ele povstaleck�ho hnut� �lut�ch turban� (184-189). V t�to dob� �il i dal�� v�znamn� taoistick� mistr Wej Po-jang, jemu� je p�ipisov�n nejstar�� alchymistick� trakt�t, nazvan� �ou-ji C'an-t'ong-�chi, co� lze nep�esne p�elo�it jako Troj� shoda mezi cestami Nebes, Podnebes� a �lov�ka anebo Troj� shoda cest I-�ingu, taoismu a alchymie. Toto d�lo se zab�va p�edev��m transmutac� kov� a v�robou rum�lky, slou��c� k v�rob� elix�ru nesmrtelnosti;: d�ky esoterick� terminologii jsou v�ak mnoh� pas�e nezasv�cen�m nesrozumiteln�. �st�edn� my�lenkou d�la je, �e v alchymistick� peci lze urychlit p�irozenou p�em�nu.

Ve 3.stolet� vznikly velice v�znamn� koment��e k taoistick�m spis�m. Wang Pi (226-249) sepsal koment�� k Tao-te-�ing a Siang Siou (220-301) a Kuo Siang (+ 312) koment��e k d�lu �uang-c'.

Jejich d�lo pak po��tkem 4.stolet� doplnil sv�m spisem Pao-pchu-c' mistr Ke Chuang (283-345), jen� byl po Wei Po-jangovi nejv�t��m teoretikem alchymie (zd�dil po sv�m mistrovi velkou knihovnu, jej� katalog je prvn�m dochovan�m p�ehledem taoistick�ch spis�).

Ke Chung (Ko Hong) - zvan� t� Mistr Prostota - sepsal krom� uveden�ho d�la i mno�stv� dal��ch spis� o l��iv�ch rostlin�ch, dechov�ch cvi�en�ch, magii i filosofii. Pokud jde l��itelstv�, p�ipou�t� u�ite�nost nealchymistick�ch l�k�, ov�em s v�hradou, �e neumo��uj� dos�hnout nesmrtelnosti. Jeliko� kladl velk� d�raz na dosa�en� dlouhov�kosti a magii, odsuzuje ve sv�m d�le Pao-pchu-c' p��sne mistra �uanga, nebo� nep�ikl�dal v�t�� v�hu �ivotu ne�li smrti a odm�tal t�lesn� techniky. Oproti tomu si Ke Chung velmi v�il Lao-c', a to i p�esto, �e jej nepova�oval za bo�stvo, n�br� za mimo��dn� nadan�ho �lov�ka, jen� miloval nehybnost a nem�l ��dn�ch ��dost�.

V n�kter�ch pozd�j��ch spisech nach�z�me slavn� p��b�h o Kuang �eng-c', u�iteli Chuang-tiho, jen� radil:

"Dr� sv�j �ivotn� dech usebr�n v dokonal�m klidu a tv� t�lo se zharmonizuje samo od sebe. Bu� klidn�, bu� �ist�, neunavuj sv� t�lo, nepl�tvej svou �ivotn� esenc� a bude� dlouho ��t. Pokud tv� o�i nebudou m�t co spat�it, tv� u�i co zaslechnout, tv� srdce co poc�tit, pak tv�j duch zachov� celistvost tv�ho t�la, je� bude dlouho ��t. St�e� sv� nitro, uzav�i se v��i vn�j�ku, p��li�n� v�d�n� �kod�v�! P�ivedu t� na vrchol velk�ho Sv�tla, a� k pramen�m dokonal�ho Jang; p�ivedu t� k bran�m Temnoty, k pramen�m �ir�ho Jin."

My�lenka, �e nehybnost - br�n�c� ztr�t�m energie, zp�sobovan�m touhou jednat - umo�n� zv�t�it vnit�n� s�lu a prodlou�it �ivot, je zde jednozna�n� zd�razn�na. Proto m�l ide�ln� vl�dce praktikovat wu-wej. Podstatou taoistick� hygieny byla p�edstava, �e smyslov� org�ny jsou otvory, cestami, jimi� unikaj� �ivotn� s�ly, a tud� je t�eba je hl�dat a udr�ovat tyto �ivotn� s�ly na sv�m m�st�. Ov�em technik, umo��uj�c�ch dosa�en� a udr�en� t�to plnosti energie, je mnoho; po��naje nehybnost�, je� nikdy nevymizela, i kdy� po jist� �as byla zatemn�na jin�mi technikami, aby se v obdob� Tchang zjevila v podob�, kterou naz�v�me vnit�n� alchymie nebo embryon�ln� d�ch�n�.

Abychom pochopili r�zn� vn�j�� i vnit�n� metody, mus�me si utvo�it obraz o taoistick�ch n�zorech na lidsk� t�lo. Podle nich je lidsk� t�lo p�esnou kopi� vesm�ru a jeho r�zn� prvky maj� sv� analogie ve vn�j��m sv�t�. Viditeln� vesm�r je emanac� Tao, v n�m� byly Jin a Jang �zce propojeny v jeden nediferencovn� dech (�chi), kter� naz�v�me Prvotn� dech (Juan-�chi). Odd�len�m Jin a Jang vznikla Nebesa a Zem�, a z jejich spojen� vznikli lid� i v�echna stvo�en�. Sest�v�me tedy z Jin a Jang, je� jsou vlastn� nebesk�m a pozemsk�m "dechem". Konkr�tn� na�e vy��� du�e, Chuen, je nebesk� a na�e ni��� du�e, P'o, je pozemsk�.

Co se t��e �ivotn� (vesm�rn�) energie �chi, tato m� �est podob: Jin (St�n) a Jang (Sv�tlo), Feng (V�tr) a Ju (D隝), Chuej (Tma) a Ming (Jas). T�to �ivotn� energie by nem�lo b�t ani m�lo, ani p��li�. Kniha utrpen� prav�: "�ivot vznik�, je-li p��tomna �chi: formy se utv��ej�, je-li �chi v rovnov�ze". �ivotn� s�lu �chi z�sk�v�me p�irozen� z vesm�ru a je nutno ji neust�le obnovovat. Zat�mco vrozen� �chi (sien-tchien-�chi) je nezbytn� ke vzniku �ivota, z�skan� �chi (chou-tchien-�chi) �iv� t�lo a zodpov�d� za jeho v�voj. Oba dva prameny energie spolup�sob� vz�jemn�. Sta�� mist�i ��kali, �e "na nebi jsou t�i poklady - slunce, m�s�c a hv�zdy; na zemi takt� t�i - voda, ohe� a v�tr, a pr�v� tak nal�zaj� se t�i poklady i v �lov�ku - esence, �chi a duch". Wu-neng-c' (9.stol.) k tomu poznamen�v�: "Lidsk� p�irozenost je duch a �ivot je �chci. Prol�naj� se vz�jemn� v pr�zdnot�, aby pak spole�n� povstaly a harmonizovaly spolu tak, jako okarina s fl�tnou anebo jin a jang".

Vesm�r je tvo�en p�ti oblastmi �asoprostoru (�ty�i hlavn� body koresponduj� se �ty�mi ro�n�mi obdob�mi, krom� toho je zde St�ed). T�mto p�ti oblastem, symbolizovan�m barvami, odpov�d� na Zemi p�t prvk� a p�t posv�tn�ch hor, a u �lov�ka p�t vnit�n�ch org�n�. Ty jsou nap�jeny ka�d� sv�m p��slu�n�m prvkem a v tom ro�n�m obdob�, jeho� vliv mu vyhovuje. M�me tedy ur�it� k�d, kter� n�m umo��uje p�isp�sobit �ivot mikrokosmu �ivotu makrokosmu. D�le�it� je vybrat si ve vn�j��m sv�t� l�tky, kter� jsou nejvhodn�j�� k tomu, aby �ivily vnit�n� org�ny. Krom� toho je t�eba zajistit dobr� ob�h �ivotn�ch princip� uvnit� t�la t�m, �e se vyh�b�me p�ek�k�m, hlavn� p���in� nemoci.

Taoist� se velice zaj�maj� o medic�nu a nach�z�me mezi nimi mnoho l��itel�. Ale jejich c�le byly dalekos�hlej�� a jejich metody odli�n�. Rozli�ovali v t�le t�i oblasti, kter� naz�vali t�i Rum�lkov� pole, z nich� nejvy��� nal�z� se v mozku; druh� je pobl� srdce a t�et� pak pod pupkem, v m�stech, kde le�� Oce�n dechu (�chi-chai). Rum�lkov� pole jsou z�rove� str�en� - stejn� jako ostatn� ��sti t�la - str�nymi duchy (�en), ale takt� ob�v�na T�emi �ervy, t�emi zlov�stn�mi d�mony. Tito �to�� na vitalitu sv�ho hostitele; nejvy��� d�mon napad� o�i a zp�sobuje rozli�n� pot�e v hlav�; st�edn� d�mon napad� b�icho a vnit�nosti; nejni��� d�mon vyvol�v� nemoci ledvin, zbavuje �lov�ka jeho esence a kostn� d�en�, vysu�uje jeho kosti a oslabuje jeho krev. Adept se jich proto mus� zbavit t�m, �e se z�ekne b�n�ch pokrm�, jejich� esenc� krm� T�i �ervy.

A� po vyhn�n� vnit�n�ch d�mon� stane se skute�n� praxe nesmrtelnosti dokonale ��innou. Od tohoto okam�iku �iv� se adept jen esencemi. Technika zvan� "P�t z�rodk�" umo��uje z�skat "dech" P�ti prvk� a pos�lit p�t vnit�n�ch org�n�. V�echny tyto zp�soby ob�ivy emanacemi nebo dechem jsou vylep�en�m star�ch dechov�ch technik, jejich� hlavn�m principem bylo - vyplivnou star� dech a nechat vstoupit nov�. Prov�d�lo se to pomoc� n�dechu nosem a v�dechu �sty. Ale i s�m sv�t je o�ivov�n mohutn�m d�chan�m, ve kter�m je t�eba odli�it �iv� a mrtv� vzduch. Prvn� p�evl�d� od p�lnoci do poledne, druh� od poledne do p�lnoci. Dechov� cvi�en� se tedy maj� prov�d�t jen v dob� vl�dy �iv�ho vzduchu. Cvi�en� nespo��v� jen v b�n�m d�ch�n�, n�br� ve veden� dechu tak, aby dech Dev�ti Nebes ve�el nosem, pro�el cel�m t�lem a rozlil se v "Pal�ci mozku". Dech vedeme pomoc� "Vnit�n�ho vzhledu", kter� umo��uje adeptovi nasm�rovat sv�j pohled dovnit� (nebo� pohled slou�� ���an�m nejen k vid�n�, ale i k osv�tlen�) a zkoncentrovat svou mysl. Pak vizualizuje sv�j dech, n�kdy v podob� homunkula, a vede jej dle libosti a� na nemocn� m�sto, aby s jeho pomoc� odstranil p�ek�ku, zp�sobuj�ci pot�e. Speci�ln� technika, zvan� Embryon�ln� d�ch�n�, spo��v� v tom, �e neob�h� d�chan� vzduch, n�br� "vnit�n� dech". (Tato technika se prakticky neli�� od Vnit�n� alchymie.)

Dechov� techniky b�vaj� obvykle dopl�ov�ny gymnastick�m cvi�en�m, sexu�ln� hygienou a dietou. D�ky gymnastice je ob�h dechu podporov�n t�lem, proto�e t�lo je pru�nej�� a p�ek�ky jsou odstr�n�ny vnit�n�m veden�m. Pokud jde o sexu�ln� praktiky, nejstar�� m�me dolo�eny z po��tku obdob� Chan (2.stol.p�.Kr.). Jejich c�lem je zabr�nit �bytku �ivotn� energie �chi "spojen�m Jin a Jang". Obvykle je prov�d�j� dva taoisti�t� partne�i, p�i�em� z nich maj� prosp�ch oba. N�kte�� taoist� v�ak vyu��vaj� nezasv�cen� �eny, aby tak pos�lili svou vlastn� vitalitu na jejich �kor: tento druh up�rstv� je odsuzov�n jako neortodoxn�. V�echny tyto metody jsou v�ak druho�ad�mi pro ty �koly, kter� kladou do pop�ed� sv�ch z�jm� hled�n� l�k� a potravy, schopn�ch prodlou�it �ivot. Proto je tak� velk� materia medica, Pen-chao, sou��st� Tao-cangu. Jej�m autorem nen� nikdo jin� ne� �en-nong (Bo�sk� or��), jeden z prvn�ch m�tick�ch vl�dc�, jen� je patronem v�ech bylink��u a l��itel�.

V obdob� dynastie Tchang (618-906) se t�il Lao-c' a taoismus v�t�� �ct�, ale i p��zni c�sa�sk�ho dvora, ne� kdykoliv p�edt�m. Snad i proto, �e c�sa�i t�to dynastie m�li stejn� rodov� p��jm�n� - Li - jako autor Tao-te-�ingu. V r.667 byl Mistru Lao-c' ud�len kr�lem Kao-cungem (+ 683) posmrtn� titul Nejvy��� nebesk� a prvotn� c�sa� (Tchai-�ang chiuan-juan chuang-ti). Jeho n�stupce Suan-cung zvyn� Li Ling-�i (Ming Chuang, 713-756) - jeho� dv�r se mohl skv�lost� rovnat dvoru guptovsk�ho kr�le Har�i anebo florentsk�mu za panov�n� Lorenza de Medici - zavedl v r.737 ofici�ln� vyu�ov�n� taoistick� filosofie. Byly dokonce zavedeny zkou�ky z taoistick�ch klasik�, kter� byly po jistou dobu stejn� v�znamn� jako zkou�ky z konfuci�nsk�ch �ing (S'- �u a Wu-�u). Za jeho vl�dy existovalo v ��n� p�es 1600 taoistick�ch kl�ter�, do nich� odch�zely jako mni�ky i princezny z c�sa�sk�ho rodu.

Od poloviny 8.stolet� v�ak za�alo znovu o��vat konfuci�nsk� u�en� a z�rove� s�lit vliv buddhismu, jen� zapustil ko�eny v ji�n�ch st�tech. Buddhisti�t� mni�i p�ich�zeli do ��ny ji� od 5.stolet� v n�kolika sm�rech - ze St�edn� Asie, Indie a Barmy. Vybudovali duchovn� centra v Kan-su, �en-si, Che-nanu a jinde, a postupn� za�ali zauj�mat postaven� ve v�ech oblastech spole�ensk�ho �ivota, p�edev��m v�ak na �kor taoist�. (V t�e dob� ztratila ostatn� ��na i ve�ker� vliv v Tibetu a z�rove� s arabsk�mi a persk�mi kupci po�al do severov�chodn�ch oblast� pronikat t� isl�m, pozd�ji i k�es�anstv�.)

B�hem vnit�n�ch v�lek a kitansk�ch vp�d�, trvaj�cich tak�ka po cel� 10.stolet�, do�lo k �padku duchovn�ho �ivota. V�nosem z r.955 bylo nap�. zav�eno p�es 30 000 buddhistick�ch a taoistick�ch kl�ter� a chr�m�, a kchajfengsk� ��ady provedly sekularizaci c�rkevn�ho majetku. Po n�stupu dynastie Sung (v r.960) do�lo k obnov� postaven� konfuci�nsk�ho u�en�. �kolsk� syst�m se op�ral o studium star�ch konfuci�nsk�ch spis�, pe�liv� vybran�ch a dopln�n�ch koment��i ji� v tchangsk� dob�.

P�edpokladem z�sk�n� ni��� ��ednick� hodnosti (�u-kche) byla schopnost komentovat klasick� d�la konfuci�nsk�ho k�nonu. Po sekularizaci cirkevn� p�dy a ostr� kritice buddhistick�ho a taoistick�ho u�en� sungsk� ��ady vyhl�sily konfuci�nsk� u�en� za "st�tn� moudrost" (ofici�ln� n�bo�enstv�). Po��tkem 11.stolet� byl c�sa�sk�m v�nosem Konfucius kanonizov�n, na jeho po�est se stav�ly chr�my a jeho potomk�m byla prokazov�na �cta. Podstatnou sou��st� konfuci�nstv� se stal kult c�sa�e - Syna nebes.

Dal�� z�minkou k potla�ov�n� taoistick�ho a buddhistick�ho u�en� byla skute�nost, �e stoupenci obou u�en� se pod�leli na n�kolika povst�n�ch proti Sung�m. Velk� lidov� povst�n�, kter� propuklo v r.1047 v provincii Che-pej a trvalo t�m�� rok, bylo ispirov�no a ��zeno buddhistickou sektou mesi�sk�ho typu Mi-le-�iao.

V letech 1120-22 propuklo v provincii �e-�iang lidov� povst�n�, zorganizovan� tajnou sektou Ming-�iao (U�en� o sv�tle) jej� u�en� p�edstavovalo synt�zu manicheismu, taoismu a buddhismu. V t�e dob� vzniklo i hnut� za nov� v�klad klasick�ch d�l konfuci�nsk�ho k�nonu. N�kte�� z u�enc� zpochyb�ovali autenti�nost star�ch trakt�t� a Konfuciovo autorstv�. Studium, kter� sung�t� v�novali klasick�mu d�dictv�, bylo spojeno s bojem proti mystice a scholastice buddhismu a taoismu.

Pot�, co �ingisch�n rozdrtil tangutsk� st�t Sia, ch�n M�ngke st�t Nan-�ao a ch�n Kublaj sungskou ��i, stali mongol�t� feud�lov� p�ny cel� ��ny. (Kublaj se stal v r.1271 c�sa�em a zalo�il dynastii J�an.) P�esto�e v obdob� vzniku feud�ln�ho st�tu byli Mongolov� �amanisty, ke v�em n�bo�enstv�m sn�enliv�mi - �ingisch�n k sob� dokonce zval taoistick�ho mudrce �chang �chuna - pozd�j�� ch�nov� up�ednost�ovali buddhistickou c�rkev, jej� podporu si zajistili t�m, �e ji obdarov�vali kl�tery a polnostmi. Taoist� byli naopak pron�sledov�ni a jejich knihy byly p�leny.

V polovin� 14.stolet� do�lo ke zna�n�mu roz���en� rozli�n�ch u�en� mesi�sk�ho charakteru a tajn�ch sekt manichejsk�ho typu, jejich� vznik p�edstavoval reakci na v�eobecn� �padek a krutovl�du mongolsk�ch uchvatitel�. Bezpros�edn�m impulsem k masov�mu povst�n� "rud�ch turban�", kter� postupn� zachv�tilo celou zemi a vy�stilo ve v�t�zstv� nad Mongoly, bylo u�en� tajn� sekty Paj-lien-�iao (Spole�nost b�l�ho lotosu), kter� doplnila sv� n�bo�ensk� dogmata v�zvou k boji proti Mongol�m. V roce 1368 obsadila ��nsk� vojska pod veden�m �u J�an-�anga Peking a posledn� z �ingisch�nov�ch potomk� byl nucen se sv�m dvorem uprchnout na sever. �u J�an-�ang byl vyhl�en c�sa�em a zalo�il novou dynastii, nazvanou Ming.

Za vl�dnouc� ideologii a n�bo�enstv� bylo za Ming� (1368-1644) uzn�no �usi�nstv� - konfuci�nstv� reformovan� �u Sim (1130-1200). �u J�an-�ang se sice od sv�ho n�stupu na tr�n ��dil radami konfuci�nsk�ch u�enc�, av�ak nikdy se neuch�lil k pron�sledov�n� jin�ch n�bo�enstv�. Krom� buddhismu, jemu� zcela otev�en� nadr�ovala mongolsk� dynastie, za�al op�t rozkv�tat i taoismus (ale tak� isl�m). Konfuci�nsk� ob�ady a mor�ln� z�sady byly v�ak prohl�eny za povinn� pro v�echny: konfuci�nsk� vzd�l�vac� soustava z�stala nedotknuteln�. Jist� v�ak je, �e i na formov�n� samotn�ho konfuci�nsk�ho u�en� m�l pod�l krom� buddhismu i taoismus. Po��tkem 16.stolet� se na tom pod�lel i filosof Wang Jang-ming (1472-1528), jen� vnesl do konfuci�nsk�ho u�en� prvky taoistick� metafyziky, a Li �' (1527-1602), jen� byl za sv� u�en�, stav�j�ci princip prom�nlivosti proti konfuci�nsk�m dogmat�m, uv�zn�n a ve v�zen� zem�el.

Hlavn� ideologi� z�stalo reformovan� konfuci�nstv� - dopln�n� samoz�ejm� z taoismu p�evzat�mi prvky (medita�n� a dechov� cvi�en�, princip �chi, harmonie �lov�ka s p��rodou) - i za vl�dy mand�usk�ch panovn�k� (dynastie �ching-Abachaj; 1644-1912). Nejroz���en�j��m n�bo�enstv�m v�ak z�st�val nad�le buddhismus, jeho� ��nsk� odno� - �chan (jen� se pozd�ji pod n�zvem zen stal jedn�m z nejd�le�it�j��ch n�bo�ensko-filosofick�ch u�en� v Japonsku) - do sebe transformoval ve�ker� duchovn� potenci�l upadaj�c�ho taoistick�ho n�bo�enstv�. Takto, p�esto�e samotn� taoistick� n�bo�enstv� nehr�lo v ��nsk� spole�nosti 17.stolet� v�znamnou roli, skrze �chanov� buddhismus a neokonfuci�nskou filosofii p�sobil taoismus nad�le velmi siln� na ��nskou kulturu a filosofii.


Taoismus aneb Um�n�, jak vl�dnou spont�nnost�

Navzdory rozd�l�m mezi "apolitick�m" �uang-c' a "politick�m" Lao-c' jejich za�azen� do t�e �koly Cesty m� sv� opodstatn�n�. Sd�lej� spole�n� n�hled - �e, zat�mco ostatn� v�ci se pohybuj� spont�nn� v proudu jim p�irozen�m, �lov�k se od Cesty vzd�lil sv�m uva�ov�n�m, vyhled�v�n�m alternativ a formulov�n�m z�sad pro ur�it� kon�n�.

Zaj�mav� je, �e ji� �chun-�chiou (An�ly jara a podzimu) a S�n-c' (365-230 p�.Kr.) - p�esto�e nep�ikl�daj� zvl�tn� v�hu d�l�m jako Kuei-ku-c' nebo Cho-kuan-c' - cen� si vysoce knihy Tao-te-�ing, a Lao-c' za�azuj� mezi nejv�znamn�j�� filosofy. A�koli jeho kniha p�ipom�n� filosofickou b�se�, nen� �azena mezi poezii (sb�rky b�sn� jsou v ��nsk� literatu�e ozna�ov�ny v�razem �i, nikoli �ing).

Mistrovsk� d�lo Lao-c' nen� zobrazen�m abstraktn�ho my�len�, je to druh my�len�, jen� p�edstavuje protip�l logiky. Tao je pojmem neporovnateln�m s evropskou p�edstavou bo�stva; je to pojmov� neposti�iteln� absolutn� princip, j�m� se ��d� byt�, a t�m i sv�t. Hlavn� my�lenkou jeho spisu je, jak m��e mal� st�t a mal� �lov�k p�e��t ve sv�t� vra�edn�ch, soupe��c�ch mocnost�. Je to snaha nal�zt skute�n� princip v�c�, jen� d�v� �anci uniknout nebezpe��, a autor nal�z� dva hlavn� koncepty; Cesta, kterou kr��� mudrc, a S�la v n�m, kter� mu pom�h� po t�to Cest� kr��et.

Ji� v �vodn�m ver�i se dozv�d�me, �e nelze tuto Cestu nijak formulovat: jakmile se o to pokus�me, Cesta zmiz�. Lao-c' ��k�, �e tato Cesta nem��e b�t vyj�d�ena slovy: "V�douc� nemluv�, mluv�c� nev�!". V hled�n� Jednoho za mnoh�m, stejn� jako st�l�ho za prom�nliv�m, pou��va Lao-c' pojm�, je� jsou bl�zk� na�emu my�len�. Je zde ov�em jedna odli�nost od z�padn�ho my�len�. ��nsk� myslitel si nep�edstavuje Jedno a St�l� jako Byt� �i Realitu, kter� se neprojevuje p��mo, n�br� je ukryta za z�vojem.

V klasick� ��n�tin� jsou v�razy ju ('zde je') a wu ('zde nen�') pou��v�ny v�lu�n� ve vztahu ke konkr�tn� v�ci. ��nsk� jazyk nepou��v� jeden ze z�kladn�ch filosofick�ch pojm� - existenci�ln� sloveso "b�t" ve smyslu kopulativn�m. V z�padn� filosofii m� v�c byt�, kter� zahrnuje jak existenci, tak podstatu v�ci. Z tohoto hlediska m��eme pochopit, pro� je v ��n�tin� up�ednost�ov�no slovo Cesta. Tam, kde my d�v�me p�ednost p�em��len� o absolutn� Realit� (proto�e na�e filosofie p�tr� po smyslu byt�, realit�, pravd� atd.), ���an si polo�� ot�zku: "Kde je cesta ?". ��nsk� myslitel chce v�d�t, jak ��t, jak zharmonizovat sebe se spole�nost�, a spole�nost s cel�m vesm�rem.

Pro zni�en� hranic, je� n�s obklopuj�, je nejd�le�it�j��, abychom se pohybovali v tomt� proudu s nebem a zem�, podle jejich p�irozen�ch cykl�. Taoismus usiluje nal�zti harmonii, a ta le�� uprost�ed protiklad� - Jin a Jang.

Jang p�edstavuje mu�sk� princip: z�rove� i teplo, velikost, s�lu, pohyb (aktivitu).

Jin je �ensk� princip, ale tak� chlad, pr�zdnota, malost, slabost, nehybnost (pasivnost).

Lao-c' ve sv�m v�kladu strategie pro slab�ho neust�le nab�d� k up�ednost�ov�n� pasivn�ho, �ensk�ho principu Jin. V�� si povolnosti: "Kdy� je �lov�k �iv, je ohebn�; jakmile zem�e, ztuhne" nebo: "Slab�� v�dy nakonec m��e siln�j��ho p�emoci, tak, jako �ena mu�e svoj� poddajnost�." Taoistick� Cesta b�v� p�ipodob�ov�na k vod�, kter� je nejpoddajn�j�� a z�rove� i pronikaj�c� v��m bez rozd�lu; je v�dy p�ipravena vyhnout se sebemen�� p�ek�ce, ale z�rove� i schopna odn�st �i rozdrtit sk�lu.

Zd� se b�t paradoxem, �e c�le je dosahov�no tzv. 'nekon�n�m' (wu wej), �ili nezasahov�n�m do p�irozen�ho b�hu v�c�. (S term�nem wu wej se setk�v�me ji� u Konfucia, a je �asto p�ekl�d�n jako 'ne-kon�n�', aby nedoch�zelo k myln� domn�nce, �e taoist� snad nab�daj� k pouh� lenosti).

Wej je oby�ejn� lidsk� �innost, sm��uj�c� k n�jak�mu c�li, co� je v rozporu se spont�nn�m procesem p��rody a p�irozenosti, je� jsou t�m, ��m jsou "samy od sebe". Prost� �lov�k je hrd� na to, �e pr�v� sv�m po��n�n�m li�� se od p��rody. Lao-c' v�ak popisuje chov�n� mudrce, kter� je v p��m�m protikladu s t�m. Jednou z nejd�le�it�j��ch z�sad je - nezasahovat do v�c�, kter� ji� samy dob�e funguj�!

Taoist� nesd�lej� p�esv�d�en�, hl�san� Menciem (Meng-c'; 371-289 p�.Kr.): "�lov�k je dobr�. Lidsk� p�irozenost t�hne k dobru stejn� jako voda v�dy st�k� dol�." - t.j., �e ve�ker� v�ci dojdou spr�vn�ho konce, ponech�me-li je sob� sam�m. �uang-c' zast�v� n�zor, �e spont�nnost jde a� do t� m�ry, �e si lid� uv�dom� sv� podm�nky a tak� jeden druh�ho. Z toho vypl�vaj� dv� mo�nosti - st�t se mudrcem, jen� si je v�dom v�ech mo�n�ch faktor�, anebo zjednodu�it situaci natolik, a� se ocitne v mez�ch na�ich v�domost� a schopnosti ch�p�n�.

Lao-c' osv�tluje principy, kter� zasahuj� do na�eho �ivota. Prav�: "M�m slov�m je snadn� rozum�t, je velmi snadn� je praktikovat...". Ve skute�nosti je nekon�n� nesm�rn� obt�n�m. Podle n�j m��eme v tichu a soust�ed�n�m pozorov�n� p��rodn�ch jev�, kter� jsou vn�j��mi projevy tao, toto tao post�ehnout a doj�t tak klidu a osv�cen�. Osv�cen� �lov�k je prost ulp�v�n� a navrac� se do stavu d�tsk� prostoty.

Taoist� se v�nuj� t�lesn�m cvi�en�m - tchai-�i, �chi-kung atd. - zklid�uj� svou mysl meditac�, uvol�uj� se ze sev�en� omezen�mi a kategoriemi, je� poch�zej� ze zvyku pojmenov�v�n�, a sv� probl�my �e�� tak, �e je ponech�vaj�, aby si samy na�ly sv�j sm�r - a to je Cesta.

Pokud jde o cvi�en� �chi-kung, rozli�uj� taoist� dv� z�kladn� formy; wai-dan, jen� p�edstavoval jednoduch� syst�m denn�ch d�chac�ch cvi�en�, a nei-dan, jen� n�le�� k tzv. "vnit�n�m cvi�en�m". P�i nei-dan �chi-kungu cvi��c� soust�e�uje v�dom� do centra �ivotn� s�ly, zvan�ho tan-tchien, odkud se pak rozv�d� cel�m organismem. ��elem cvi�en� �chi-kungu je navozov�n� vz�jemn� harmonie mezi jin a jang, a t�m udr�ovat zdrav� v organizmu, posilovat t�lo i du�i.

Sta�� mist�i ��kali: "�chi-kungem �lov�k �ije v��n� a nest�rne", ��m� m�li na mysli, �e pomoc� �chi-kungu dos�hne organismus v�t�� odolnosti a ne-li prodlou�en� �ivota, pak alespo� prodlou�en� �inorodosti. Ve spise p�ipisovan�m �lut�mu c�sa�i, Chuang-timu, se prav�: "Jsou lid� na t�to zemi, kte�� znaj� tajemstv� jin a jang, d�chaj� kosmick� vzduch a um� se pono�it do sv�ho nitra." (Suwen)

Sebekultivace je prost�edkem k uvoln�n�, osvobozen� se z pout zvyku, k tvo�ivosti a rychlej��m reakc�m. Cvi�en� mysli v jasnoz�ivosti a "pr�zdnot�" (otev�enosti, pru�nosti) je pova�ov�no za dopln�k a pomocn� prost�edek k ctnostem konfuci�nsk�ho zp�sobu vl�dnut�. Taoist� se usiluj� zbavit se oboj�ho, dobrotivosti, spr�vnosti, a prav�, �e "jen naprostou d�v�rou v jasnoz�ivost a pr�zdnotu lze vl�dnouti". Lao-c' jde d�le, ne� Konfucius, jen� hl�sal sice, �e dobro je t�eba opl�cet dobrem, zlo v�ak spravedlnost�! "Vytvo�me nejdokonalej�� pr�zdnotu a setrvejme v �pln�m klidu" - prav� se v Tao-te-�ing.

 

F. H. Richard


 

Mistr Lao-c' (Lao Tze):

TAO-TE-�ING

(Kniha o Tao a ctnosti)

 

Jedno ze z�kladn�ch d�l ��nsk� filosofie z pera zakladatele taoismu,

jen� �il v 5.stolet� p�ed Kr. (nov� p�eklad, 180 stran).

 

Z ��nsk�ch origin�l� p�elo�il PhDr. Kuo-ying Chang.

ISBN 80-85349-37-X

Mistrovsk� d�lo Mistra Lao-c' nen� zobrazen�m abstraktn�ho my�len�, je to druh my�len�, jen� p�edstavuje protip�l logiky. Tao je pojmem neporovnateln�m s evropskou p�edstavou bo�stva; je to pojmov� neposti�iteln� absolutn� princip, j�m� se ��d� byt�, a t�m i sv�t. Hlavn� my�lenkou jeho spisu je, jak m��e mal� st�t a mal� �lov�k p�e��t ve sv�t� vra�edn�ch, soupe��c�ch mocnost�. Je to snaha nal�zt skute�n� princip v�c�, jen� d�v� �anci uniknout nebezpe��, a autor nal�z� dva hlavn� koncepty; Cesta, kterou kr��� mudrc, a S�la v n�m, kter� mu pom�h� po t�to Cest� kr��et.

 

�vod

Osobnost zakladatele taoismu - Lao-c' neboli Star�ho mistra - b�v� �asto zpochyb�ov�na. �il pravd�podobn� v 5.stolet� p�.Kr. ��nsk� historik S'-ma �chien (cca 145-86 p�.Kr.) o n�m p�e:

"Lao-c' poch�zel z vesnice K�-�chen v kraji Li, v lenn�m st�t� �ou. Jeho rodn� jm�no bylo Li, mu�sk� jm�no Po-jang a �estn� posmrtn� titul Tan. P�vodn� byl historikem st�tn�ho arch�vu v �ou. Kchung-c' (Konfucius) byl �dajn� jeho star��m sou�asn�kem. Podle tradice se pr� Kchung-c' jednou vypravil do st�tu �ou, aby se Lao-c' ot�zal na ceremoni�l. Lao-c' mu �ekl: 'Lid�, o nich� mluv�, u� d�vno zpr�chniv�li a zanechali n�m jen slova'. A d�le pravil: 'Nalezne-li urozen� �lov�k svou dobu, povznese se, nenalezne-li ji, odejde a zanech� po sob� jen plevel. Dobr� obchodn�k pe�liv� skr�v� sv� poklady, jako by jeho domu hrozila b�da, urozen� a ctnostn� mu� se navenek jev� jako hlup�k. Vzdej se, p��teli, sv� p�chy a sv�ch p��n�, sv�ch povrchn�ch gest a cti��dostiv�ch pl�n�'."

Lao-c' je pova�ov�n za autora nejv�znamn�j��ho taoistick�ho k�nonu Tao-te-�ing (Kniha o Tao a ctnosti); jeho nejv�znamn�j��mi n�sledovn�ky jsou �uang-c' (ob�ansk�m jm�nem �uang �ou, �il v l�tech 350-275 p�.Kr.) a Lie-c' (�il �dajn� ve 4.stolet� p�.Kr), kte�� sv�mi trakt�ty p�isp�li k dal��mu rozvoji taoistick� filosofie.

Zaj�mav� je, �e ji� �chun-�chiou (An�ly jara a podzimu) a S�n-c' (365-230 p�.Kr.) - p�esto�e nep�ikl�daj� zvl�tn� v�hu d�l�m jako Kuei-ku-c' nebo Cho-kuan-c' - cen� si vysoce knihy Tao-te-�ing, a Lao-c' za�azuj� mezi nejv�znamn�j�� filosofy. A�koliv jeho kniha p�ipom�n� filosofickou b�se�, nen� �azena mezi poezii (sb�rky b�sn� jsou v ��nsk� literatu�e ozna�ov�ny v�razem �i, nikoli �ing).

Mistrovsk� d�lo Lao-c' nen� zobrazen�m abstraktn�ho my�len�, je to druh my�len�, jen� p�edstavuje protip�l logiky. Tao je pojmem neporovnateln�m s evropskou p�edstavou bo�stva; je to pojmov� neposti�iteln� absolutn� princip, j�m� se ��d� byt�, a t�m i sv�t. Hlavn� my�lenkou jeho spisu je, jak m��e mal� st�t a mal� �lov�k p�e��t ve sv�t� vra�edn�ch, soupe��c�ch mocnost�. Je to snaha nal�zt skute�n� princip v�c�, jen� d�v� �anci uniknout nebezpe��, a autor nal�z� dva hlavn� koncepty; Cesta, kterou kr��� mudrc, a S�la v n�m, kter� mu pom�h� po t�to Cest� kr��et.

Ji� v �vodn�m ver�i se dozv�d�me, �e nelze tuto Cestu nijak formulovat: jakmile se o to pokus�me, Cesta zmiz�.

Lao-c' ��k�, �e tato Cesta nem��e b�t vyj�d�ena ��dn�mi slovy: "V�douc� nemluv�, mluv�c� nev�!". V hled�n� Jednoho za mnoh�m, stejn� jako st�l�ho za prom�nliv�m, pou��v� Lao-c' pojm�, je� jsou bl�zk� na�emu my�len�. Je zde ov�em jedna odli�nost od z�padn�ho my�len�. ��nsk� myslitel si nep�edstavuje Jedno a St�l� jako Byt� �i Realitu, je� se neprojevuje p��mo, n�br� je ukryta za z�vojem.

V klasick� ��n�tin� jsou v�razy ju ('zde je') a wu ('zde nen�') pou��v�ny v�lu�n� ve vztahu ke konkr�tn� v�ci. ��nsk� jazyk nepou��v� jeden ze z�kladn�ch filosofick�ch pojm� - existenci�ln� sloveso "b�t" ve smyslu kopulativn�m. V z�padn� filosofii m� v�c byt�, kter� zahrnuje jak existenci, tak podstatu v�ci. Z tohoto hlediska m��eme pochopit, pro� je v ��n�tin� up�ednost�ov�no slovo CESTA.

Tam, kde my d�v�me p�ednost p�em��len� o absolutn� Realit� (proto�e na�e filosofie p�tr� po smyslu byt�, realit�, pravd� atd.), ���an si polo�� ot�zku: "Kde je cesta?". ��nsk� myslitel chce v�d�t, jak ��t, jak zharmonizovat sebe se spole�nost�, a spole�nost s cel�m vesm�rem.

Pro zni�en� hranic, je� n�s obklopuj�, je nejd�le�it�j��, abychom se pohybovali v tomt� proudu s nebem a zem�, podle jejich p�irozen�ch cykl�. Taoismus usiluje nal�zti harmonii, a ta le�� uprost�ed protiklad� - Jin a Jang.

Jang p�edstavuje mu�sk� princip; z�rove� i teplo, s�lu, velikost, pohyb (aktivitu).

Jin je �ensk� princip, ale tak� chlad, pr�zdnota, malost, slabost, nehybnost (pasivnost).

Lao-c' ve sv�m v�kladu strategie pro slab�ho neust�le nab�d� k up�ednost�ov�n� pasivn�ho, �ensk�ho principu Jin. V�� si povolnosti: "Kdy� je �lov�k �iv, je ohebn�; jakmile zem�e, ztuhne" nebo: "Slab�� v�dy nakonec m��e siln�j��ho p�emoci, tak, jako �ena mu�e svoj� poddajnost�." Taoistick� Cesta b�v� p�ipodob�ov�na k vod�, kter� je nejpoddajn�j�� a z�rove� i pronikaj�c� v��m bez rozd�lu; je v�dy p�ipravena vyhnout se sebemen�� p�ek�ce, ale z�rove� i schopna odn�st �i rozdrtit sk�lu.

Zd� se b�t paradoxem, �e c�le je dosahov�no tzv. 'nekon�n�m' (wu wej), �ili nezasahov�n�m do p�irozen�ho b�hu v�c�. (S term�nem wu wej se setk�v�me ji� u Konfucia, a je �asto p�ekl�d�n jako 'ne-kon�n�', aby nedoch�zelo k myln� domn�nce, �e taoist� snad nab�daj� k pouh� lenosti).

Wej je oby�ejn� lidsk� �innost, sm��uj�c� k n�jak�mu c�li, co� je v rozporu se spont�nn�m procesem p��rody a p�irozenosti, je� jsou t�m, ��m jsou "samy od sebe". Prost� �lov�k je hrd� na to, �e pr�v� sv�m po��n�n�m li�� se od p��rody. Lao-c' v�ak popisuje chov�n� mudrce, kter� je v p��m�m protikladu s t�m. Jednou z nejd�le�it�j��ch z�sad je - nezasahovat do v�c�, kter� ji� samy dob�e funguj�!

Taoist� nesd�lej� p�esv�d�en�, hl�san� Menciem (Meng-c'; 371-289 p�.Kr.): "�lov�k je dobr�. Lidsk� p�irozenost t�hne k dobru stejn�, jako voda v�dy st�k� dol�." - t.j., �e ve�ker� v�ci dojdou spr�vn�ho konce, ponech�me-li je sob� sam�m. �uang-c' zast�v� n�zor, �e spont�nnost jde a� do t� m�ry, �e si lid� uv�dom� sv� podm�nky a tak� jeden druh�ho. Z toho vypl�vaj� dv� mo�nosti - st�t se mudrcem, jen� si je v�dom v�ech mo�n�ch faktor�, anebo zjednodu�it situaci natolik, a� se ocitne v mez�ch na�ich v�domost� a schopnosti ch�p�n�.

Lao-c' osv�tluje principy, kter� zasahuj� do na�eho �ivota. Prav�: "M�m slov�m je snadn� rozum�t, je velmi snadn� je praktikovat...". Ve skute�nosti je nekon�n� nesm�rn� obt�n�m. Podle n�j m��eme v tichu a soust�ed�n�m pozorov�n� p��rodn�ch jev�, kter� jsou vn�j��mi projevy Tao, toto Tao post�ehnout a doj�t tak klidu a osv�cen�. Osv�cen� �lov�k je prost ulp�v�n� a navrac� se do stavu d�tsk� prostoty.

Taoist� zklid�uj� svou mysl meditac�, v�nuj� se t�lesn�m cvi�en�m - tchai-�i, �chi-kung atd. -, uvol�uj� se ze sev�en� omezen�mi a kategoriemi, je� poch�zej� ze zvyku pojmenov�v�n�, a sv� probl�my �e�� tak, �e je ponech�vaj�, aby si samy na�ly sv�j sm�r - a to je Cesta.

Sebekultivace je prost�edkem k uvoln�n�, osvobozen� se z pout zvyku, k tvo�ivosti a rychlej��m reakc�m. Cvi�en� mysli v jasnoz�ivosti a "pr�zdnot�" (otev�enosti, pru�nosti) je pova�ov�no za dopln�k a pomocn� prost�edek k ctnostem konfuci�nsk�ho zp�sobu vl�dnut�. Taoist� se usiluj� zbavit se oboj�ho, dobrotivosti i spr�vnosti, a prav�, �e "jen naprostou d�v�rou v jasnoz�ivost a pr�zdnotu lze vl�dnouti".

Lao-c' jde d�le, ne� Konfucius, jen� hl�sal sice, �e dobro je t�eba opl�cet dobrem, zlo v�ak spravedlnost�!

"Vytvo�me nejdokonalej�� pr�zdnotu a setrvejme v �pln�m klidu" - prav� se v Tao-te-�ing.

 

F. H. Richard



John Heider:��

 

TAO� V�DCE�

Strategie �sp�n�ho v�dce pro Nov� v�k (New Age)

 

Autor, psycholog, profesor �koly psychiatrie p�i Menningerov� nadaci a �editel �koly lidsk�ho potenci�lu v Mendocinu, zde p�edkl�d� nov� adaptovanou verzi staro��nsk�ho spisu Tao-te-�ing (Spis o Tao a ctnosti) pro New Age.

 

V�t�ina ilustrac� byla p�evzata z publikace The Mustard Seed Garden Manual of Painting (anglick�ho vyd�n� ��nsk� mal��sk� p��ru�ky ze 17.stolet� - �chie c'j�an chua �ch�an), vydan� v Bollingensk� edici Princeton University Press, New York 1956.

(�esky: CAD Press 1997)


 

B. Ducourant:

KL��E K DOKONAL�MU �T�ST͠�

Taoismus v denn�m �ivot�

 

Zasv�cen� �vod do taoistick�ho ch�p�n� sv�ta a jeho praktick� aplikace, dopln�n� 20 testy a tabulkami k rozezn�n� vlivu prvk� JIN a JANG, umo��uj�c� dosa�en� harmonie v �ivot� jedince, rodiny i spole�nosti, rozvoje osobnosti a optim�ln� seberealizace (170 str.).

 

Obsah:

Portr�t osoby JANG / Portr�t osoby JIN / Portr�t osoby JIN/JANG / Rytmus JANG a rytmus JIN / V�hody a nev�hody aktivn�ho temperamentu (JANG) / 16 rad osob�m JANG / V�hody a nev�hody neaktivn�ho temperamentu (JIN) / 16 rad osob�m JIN / Nev�hody temperamentu neprav�ho JANG / 17 rad osob�m s neprav�m JANG / JIN a l�ska / JANG a l�ska / NEPRAV� JANG a l�ska / Jak rozeznat temperament JIN a JANG / Jak dob�e vyj�t s osobou s neprav�m JANG / JANG a pen�ze / JIN a pen�ze / NEPRAV� JANG a pen�ze / Ide�ln� vl�da 153


 

TAJN� CVI�EN�

TAOISTICK�CH MNICH��

 

P��ru�ka vych�zej�c� z ��nsk� tradice regulov�n� �ivotn� energie �chi. Jej� obsah tvo�� jednak univerz�ln� cvi�en�, jednak techniky k odstran�n� konkr�tn�ch zdravotn�ch pot��. Kniha je dopln�na ilustracemi a n�zorn�mi popisy cvi�en� a mas��.

podrobnosti najdete na adrese

http://mojweb.sk/tajnacviceni   anebo  http://mujweb.cz/zdravi/cviceni

 


 


�

vyd�v�

C A D�� PRESS

Nejstar�� �esko-slovensk� vydavatelstv� religionistick�, n�bo�ensk� a ezoterick� literatury a knih o l��itelstv�, orient�ln� medic�n� a bojov�ch um�n�ch

 

F. R. HRABAL

Office: Luda Zubka 23 (PP 5)

SK-844 05 Bratislava 42 - Dubravka

 

http://web.stonline.sk/cad

http://cad.webpark.sk

http://www.mujweb.cz/www/CADPRESS

***************************

cadpress@stonline.sk

 

Telefon:

6436 9928

0903 159 404

Telefon z �R: 00421 903 159 404



 

MANTAK� CHIA� &� MANEEWAN� CHIA

 

L��IV���� L�SKA

KULTIVACE

�ENSKɠ SEXU�LN͠ ENERGIE

�I - II.

 

Z anglick�ho origin�lu Healing Love Through the Tao. Cultivating Female Sexual Energy (vyd. Healing Tao Books, Huntington, 1986)

p�elo�il PhDr. Anton�n Kone�n�. Ilustrace Juan Li.

Copyright (c) 1986 Mantak and Maneewan Chia

(The International Healing Tao Center, Luang Nua, Doi Saket, Chiang Mai, Thailand).

Czech Edition (c) RI-EL / CAD Press, Bratislava 1996.

ISBN 85349-61-2

 

 

OBSAH

1. Taoistick� pohled na �enskou energii �chi

�IVOTN� ENERGIE (�CHI)

1. P�em�na negativn� energie na �ivotn� energii (�chi)

2. Z�sk�n� dal�� �chi p�i milov�n�

3. �chi - kl�� k z�sk�n� dobr�ho zdrav�

TVO�IV� S�LA - SEXU�LN� ENERGIE

1. Pozitivn� energie zvy�uje sexu�ln� tvo�ivou energii

2. Ctnost - srdce l��iv�ho Tao

3. Rozko�, p�i kter� se energie ztr�c�, a rozko�, p�i kter� seenergie z�sk�v�

4. "Superorgasmus"

CO JE TO OVARI�LN� KUNG-FU?

�ENSK� SEXU�LN� ENERGIE

�Trv�n� sexu�ln�ho �ivota �eny

�Org�nov� orgasmus - skute�n� orgasmus

a. Vn�j�� orgasmus

b. Vnit�n� orgasmus

 

DOBR� SEXU�LN� VZTAH - T�I �ROVN� SEXU�LN� ENERGIE

1. Fyzick� �rove�

2. Emo�n� �rove�

3. Duchovn� �rove�

 

C�L TAOISTICK� MEDITACE

 

2. Sexu�ln� anatomie �eny

A. VENU�IN PAHOREK

B. MAL� PYSKY

C. KLITORIS

D. MO�OV� TRUBICE A POCHVA

E. BOD G

F. �ENSK� EJAKULACE

G. PRVN� LUBRIKATIVN� TEKUTINA POCHVY

H. SVAL P-C A SVAL �CHI

I. PERINE�LN� DUT� T�LESO

J. PERINEUM

 

3. Cyklus sexu�ln� reakce

A. KLITORIDN� A VAGIN�LN� ORGASMUS

B. VY�ERP�N� SEXU�LN� ENERGIE

C. OVARI�LN� KUNG-FU

 

4. Mikrokosmick� ob�n� dr�ha

 

5. P�stov�n� ovari�ln� energie

 

II.

Cvi�en� bez partnera: ovari�ln� d�ch�n�, stla�ov�n� vaje�n�k� a pochvy

1. P�ehled cvi�en�

2. Polohy

 

 

5. Shrnut� ovari�ln�ho d�ch�n�

6.� Orgasmick� zdvih

A. SEXU�LN� ENERGIE MU�E A �ENY

B. OVARI�LN� D�CH�N� A ORGASMICK� ZDVIH

INDIVIDU�LN� A P�ROV� PRAXE�

C. P�EHLED ORGASMICK�HO ZDVIHU�

D. ORGASMICK� ZDVIH, ANEB JAK TRANSFORMOVAT VYBUZENOU

SEXU�LN� ENERGII DO TOT�LN�HO T�LESN�HO ORGASMU�

MAS�� PRS� ZV݊� �CHI ORG�N� A �L�Z

�Mas�

�Bezpe�nostn� opat�en� p�i ovari�ln�m d�ch�n��

�O�istn� vedlej�� ��inky

�Souhrn cvi�en� orgasmick�ho zdvihu�

Orgasmick� zdvih je z�kladem alchymistick�ho sexu

 

7. Cvi�en� s vaj��kem a jin� tipy pro �eny, jak zv��it svou sexu�ln� energii�

 

B. TECHNIKY MAS��E PRS� P�ED CVI�EN�M S VAJ��KEM

C. SOUHRN CVI�EN� S VAJ��KEM KROK ZA KROKEM�

D. CVI�EN� S VAJ��KEM P�I OVARI�LN�M D�CH�N� A ORGASMICK�M

ZDVIHU

E. ZVED�N� Z�VA�� POCHVOU

F. BYLINY PRO POS�LEN� VA�ICH VAJE�N�K�

�MANEEWANINY

SPECI�LN� RECEPTY PRO �ENY

G. SLUN�N�

 

8. P�rov� praxe

 

A. �VOD DO P�ROV� PRAXE

1. Otev�en� energetick� dr�hy l��iv� l�sky

2. Pohlavn� org�ny jsou ko�eny �ivota�

3. Energetizace v�ech org�n� a �l�z�

4. V�m�na energie s va��m partnerem�

5. �doln� orgasmus a jak k n�mu dosp�t

6. Polohy p�i cvi�en� pohlavn�ch org�n��

7. Polohy rukou spojuj� meridi�ny prst� na rukou i na

nohou s odpov�daj�c�mi org�ny

 

B. POPIS POLOH P�I MILOV�N� A �

POLOH RUKOU PRO L��IVOU L�SKU

1. Polohy p�i milov�n�

2. Tradi�n� polohy p�i soulo�i a l��en��

3. Z�kladn� polohy rukou k energetizaci t�la

C. POSTUP KROK ZA KROKEM P�I CVI�EN� NA ROVNOV�HU

A HARMONIZACI CEL�HO SYST�MU

D. �DOLN� ORGASMUS

1. N�R�ST SEXU�LN� ENERGIE POMOC� N�KOLIKA ZDVIH٠

2. P�ROV� �DOLN� ORGASMUS�

3. P�EM�NA SEXU�LN� ENERGIE V DUCHOVN� L�SKU: ROZV�JEN�

VRCHOLN�HO ORGASMU

4. �DOLN� ORGASMUS KROK ZA KROKEM�

5. ROZV�JEN� �DOLN�HO ORGASMU�

Ment�ln� pohyb energie

6. SOUHRN �DOLN�HO ORGASMU

E. U�ITE�N�RADY�

1. Pro lesbick� p�ry

2. Jak u�it sv�ho mu�e


Autorova pozn�mka

 

V�echny m� knihy dohromady tvo�� kompendium tohoto taoistick�ho sv�ton�zoru. Ka�d� z m�ch knih je tedy v�kladem jedn� d�le�it� ��sti tohoto syst�mu. Ka�d� vykl�d� metodu l��en� a zkvalitn�n� �ivota, kterou lze studovat a praktikovat samostatn�, pokud si to �ten�� zvol�. Ka�d� z t�chto metod se v�ak t�k� i ostatn�ch, a nejl�pe se praktikuje v kombinaci s ostatn�mi.

Z�klad v�ech technik v taoistick�m syst�mu, meditace mikrokosmick� ob�n� dr�hy, je zp�sob ob�h�n� energie �chi v t�le, je� je pops�na v m� knize Awaken Healing Energy Through the Tao [Probu� l��ivou energii prost�ednictv�m Tao]. Po t�to technice n�sleduje meditace vnit�n�ho �sm�vu a �est l��iv�ch zvuk�, vylo�en� v m� knize Taoist Way To Transform Stress Into Vitality [Taoistick� zp�sob p�em�ny stresu na vitalitu]. V�echny t�i meditace jsou v cel�m taoistick�m syst�mu velmi d�le�it� a jejich zvl�dnut� je z�kladem �sp�n� praxe l��iv� l�sky.

Kdy� si p�e�tete informace obsa�en� v t�to knize a uv�dom�te si my�lenky, kter� nejsou obsa�eny v z�padn�m zp�sobu my�len�, prohloub�te sv� pochopen� v�znamu t�chto technik pro v� t�lesn�, emocion�ln� a duchovn� pokrok.

[Pozn�mky v hranat�ch z�vork�ch byly vlo�eny do textu editorem �esk�ho vyd�n�!]


V��atek:

 

��IVOTN� ENERGIE (�CHI)

1. P�em�na negativn� energie na energii �ivotn� (�chi)

Pot�ebujete v�d�t, jak transformovat negativn� energii na energii pozitivn� a na dobr� pocity. Tato kniha v�s nau��, jak postupn� obnovit ztracenou sexu�ln�, tvo�ivou a plodivou energii otev�en�m ur�it�ho kan�lu, prob�haj�c�ho va��m t�lem. Jakmile se v� kan�l otev�e pomoc� technik, jako je ovari�ln� d�ch�n�, m��ete t�mto kan�lem nechat prob�hat negativn� i sexu�ln� energii. Kdy� se tyto dv� energie zkombinuj� a ob�haj�, p�irozen� proces spalov�n� m�n� negativn� energii v �ivotn� s�lu. T�m se vytv��� cyklus pozitivn� energie, jen� v�m dod�v� v�c �ivotn� energie k tomu, abyste zvl�dli sv� negativn� emoce.

Existuje je�t� dal�� zp�sob, jak zach�zet s negativn� emo�n� energi�: jej� p��m� p�em�na zp�t na pozitivn� �chi. Pozd�ji v praxi l��iv�ho Tao, kdy� se nau��me spojen� p�ti prvk�, neboli druhou ��st taoistick� meditace, nau��me se, jak zharmonizovat r�zn� typy emo�n� energie s org�ny, je� jsou s nimi spojov�ny. Rozezn�v�me tato spojen� (hork�/srdce/netrp�liv�/usp�chan�, studen�/ledviny/ustra�en�, tepl�/j�tra/hn�viv�, vla�n�/tepl�/slezina/starost, a chladn�/studen�/smutn�/�al), uv�domujeme si jejich p��tomnost nebo objeven� se, stejn� jako r�zn� druhy negativn� energie, kter� z�st�vaj� uv�zn�n� v na�ich org�nech, kde se pozd�ji mohou zm�nit v nemoci. Pou�it�m spojen� p�ti prvk� tomu m��eme zabr�nit, zharmonizovat a p�em�nit negativn� energii v pozitivn� �ivotn� s�lu.

 

2. Z�sk�n� dal�� �chi p�i milov�n�

Jedinou cestou, jak z�skat dodate�nou �chi, je p�em�na sexu�ln� energie, je� je norm�ln� uvol�ov�na p�i milov�n�, jej�m recyklov�n�m v �chi, ��m� z�sk�me nav�c 30-40% �ivotn� s�ly. Tato kniha v�s nau�� taoistick�m metod�m, vedouc�m k tomuto c�li: jmenovit� ovari�ln�mu d�ch�n� a orgasmick�mu zdvihu. Ob� metody pom�haj� recyklovat a transformovat ��st sexu�ln� energie na �chi.

 

3. �chi - kl�� k z�sk�n� dobr�ho zdrav�

Taoisti�t� mist�i pova�uj� �chi za kl�� k dosa�en� dobr�ho zdrav� a uv�domuj� si, �e dobr� zdrav� n�m umo��uje kondenzovat a p�esouvat v�ce �chi na vy��� energetickou �rove�. To n�m umo�n� m�t k dispozici je�t� v�ce �chi, abychom vybudovali energetick� neboli du�evn� t�lo a stvo�ili a posilovali to nejd�le�it�j�� v ka�d�m z na�ich �ivot�: na�eho nesmrteln�ho ducha neboli duchovn� t�lo. P�i na�� sou�asn� �rovni v�deje energie nem�me k tomuto ��elu ��dnou energii nav�c.

V oblasti zdravotnictv� m�me dnes k dispozici mnoho metod, kter� n�m pom�haj� zv��it na�i �ivotn� s�lu (�chi), nap��klad mas�, akupresuru, �iacu, d�in-�in-do, d�in-�in-d�ucu, tchaj-�i-�ch�an, �chi-kung, zdrav� v��iva, l��iv� rostliny, meditace, j�ga atd. Nicm�n� taoisti�t� mist�i se domn�vaj�, �e nejhojn�j�� a nejsnadn�j�� energie, ji� lze transformovat na �chi a na vy��� energetickou �rove�, je sexu�ln� energie. V praxi l��iv� l�sky jasn� ukazujeme, jak recyklovat a uchovat sexu�ln� energii, ale nejd�le�it�j�� je transformovat ji nap�ed na �chi a pak na duchovn� energii. Jinak postupn� nahromad�te p��li� mnoho �chi, co� m��e v�st k velk� nerovnov�ze.

Mlad� lid� maj� nap��klad k dispozici mnoho �ivotn� s�ly, ale nev�d�, jak ji spr�vn� usm�rnit. Jejich reakc� je spalov�n� p�ebyte�n� energie t�m nejrychlej��m zp�sobem: u��v�n�m drog, alkoholu, kou�en�m nebo jin�mi stimulanty. Tyto metody stimulace na po��tku d�vaj� deset nebo dvacetkr�t v�ce energie, ale odv�d�j� tuto energii odev�ad, kde je k dispozici, zvl᚝ z org�n�, �l�z a z mozku. Konzumentovi pak z�stane jen tlumen� energie. Pokud se chce dostat na stejnou energetickou �rove�, znamen� to n�vrat ke stimulant�m, ale tentokr�t m� konzument m�n� energie k odv�d�n�, a vrchol nebude stejn�. V�sledkem je vy��� d�vka anebo p�echod na siln�j�� stimulant. Osoba, kter� je na n�zk� energetick� �rovni �chi, nebude tolik zasa�en� drogou, proto�e droga nem� dostatek �ivotn� s�ly, kterou by mohla odv�d�t. Z tohoto d�vodu jsou mlad� lid� mnohem snadn�ji z�visl� na drog�ch, sexu a pod. Spr�vn� transformace p�eb�vaj�c� �chi odstran� pot�ebu spalovat energii stimulanty anebo ��ast� v p��li�n� sexu�ln� aktivit�.

 

 


� Dr. Yang Jwing-ming �

TAJEMSTV͠ ML�D�

�
�CHI-KUNG M�N�C� SVALY/�LACHY
A O�I��UJ�C� D�E�/MOZEK
�

I-III�

Z anglick�ho origin�lu MUSCLE/TENDON CHANGING AND MARROW/BRAIN WASHING CHI KUNG - THE SECRET OF YOUTH (Yang's Martial Arts Association (YMAA), Jamaica Plain, Massachusetts 1989) p�elo�il V�clav Li�ka.Transkripce ��nsk�ch term�n� M. Slobodn�k. Editor �esk�ho vyd�n� F.H. Richard.
� � Yang's Martial Arts Association (YMAA)
ISBN 80-85349-69-8�

� Obsah: �

��ST PRVN� - OBECN� KONCEPTY ..
Kapitola 1. -� �vod ..
1-1. Hodnota tradice ..
1-2. Co je to I-�in �ing a Si-suej �ing? ..
1-3. Jak I-�in �ing a Si-suej �ing ovlivnily ��nskou kulturu
1-4. V�znam I-�in �ingu a Si-suej �ingu v dne�n�m sv�t� ..
1-5. Jak p�istupovat k t�to knize ..
1-6. O t�to knize ..
Kapitola 2. - Historick� p�ehled ..
2-1. P�ed Ta-moem ..
2-2. Ta-mo, I-�in �ing a Si-suej �ing ..
2-3. Po Ta-moovi ...
2-4. P��b�hy ...
Kapitola 3. -� Buddhistick� a taoistick� �chi-kung ...
3-1. Buddhistick� a taoistick� �chi-kung ...
3-2. Rozd�l mezi buddhistick�m a taoistick�m �chi-kungem ...
3-3. Dva hlavn� styly taoistick�ho �chi-kungu ...
Kapitola 4.� - Kchan a Li
4-1. Co je Kchan a Li
4-2. Kchan a Li v modern� v�d�
4-4. Kchan a Li v I-�in �ingu a Si-suej �ingu
�

��ST DRUH�- SVALY/�LACHY M�N�C� �CHI-KUNG (I-�in �ing)
Kapitola 5.� - Teorie a principy
5-1. �vod
5-2. Obecn� koncepty ze star�ch dokument�
5-3. ��ely, v�hody a nev�hody
5-4. Waj-tanov� a nej-tanov� I-�in �ing
5-5. Waj-tan �uang a nej-tan �uang
5-6. �elezn� ko�ile a Pokr�vka zlat�ho zvonu
5-7. Tr�ninkov� teorie
5-8. Jin� z�le�itosti
�

OBSAH DRUH�HO SVAZKU

Kapitola 6.� - Tr�nink I-�in �ing �chi-kungu ...
6-1. D�le�it� cvi�ebn� pravidla ...
6-2. Kdo m��e cvi�it? ...
6-3. Kl��e ke cvi�en� ...
6-4. Kdy cvi�it ...
6-5. Tr�nink waj-tanov�ho I-�in �ingu ...
6-6. Tr�nink nej-tanov�ho I-�in �ingu ...
6-7. Cvi�ebn� pravidla I-�in �ingu ...
6-8. Ostatn� �vahy ...
6-9. Z�v�r ...
�

��ST T�ET�-D�E�/MOZEK O�I��UJ�C� �CHI-KUNG (Si-suej �ing) ...
Kapitola 7.� - Teorie a principy ...
7-1. �vod ...
7-2. Osm c�v a Si-suej �ing �chi-kung ...
7-3. Teorie ...
7-4. Tr�ninkov� koncepty ...
7-5. Waj-tanov� a nej-tanov� Si-suej �ing ...
�

OBSAH T�ET�HO SVAZKU

Kapitola 8.� - Tr�nink Si-suej �ing �chi-kungu ...
8-1. �vod ...
8-2. Kdo je zp�sobil� cvi�it? ...
8-3. B�sn� ...
8-4. O�i��ov�n� Podstaty a jej� p�etv��en� v �chi� (lien �ing chua �chi) ...
8-5. �ist�n� �chi a jej� p�etv��en� na �en (lien� �chi chua �en) ...
8-6. Myt� d�en� a p�ekon�n� vlas� (si-suej fa mao) ...
8-7. P�e�ist�n� �enu a N�vrat do nicoty (lien �en fan s�)...
8-8. Drcen� nicoty (fen suej s�-kchung) ...
�

��ST �TVRT� - OT�ZKY A Z�V�R ...
Kapitola 9.� - Ot�zky ...
Kapitola 10.� - Z�v�r ...
�

DODATEK� A. Bylinn� p�edpisy pro tr�nink I-�in �ingu a� Si-suej �ingu
DODATEK� B. Rejst��k ��nsk�ch pojm� ...
DODATEK� C. P�eklad ��nsk�ch pojm�
�
�

O� AUTOROVI
Dr. Yang Jwing-Ming (�ti: Jang ��n-min) se narodil v r. 1946 na Tchaj-wanu. V 15 letech se za�al u�it wu-�u (kung-fu) u �aolinsk�ho mistra stylu B�l�ho Je��ba (odd�l paj-che) Ccheng �in-caoa. Za 13 let sv�ch studi� u mistra Cchenga se stal dr. Yang odborn�kem v metod� B�l�ho Je��ba pro obranu a �tok, co� zahrnuje jak pou�it� hol�ch rukou, tak r�zn�ch zbran� jako jsou �avle, h�l, kop�, trojzubec a dv� kr�tk� ty�e. U stejn�ho mistra studoval tak� styl B�l�ho Je��ba, odd�l �chin-na, mas� a l��bu bylinami. Ve v�ku 16 let za�al studovat Jang�v styl tchaj-�i-�ch�an u mistra Kao Tchao. Po studiu u mistra Kao Tchao pokra�oval dr. Yang ve studiu a v�zkumu tchaj-�i-�ch�anu pod veden�m n�kolika mistr� v Tchaj-peji. Z�skal kvalifikaci u�itele tchaj-�i.
Kdy� bylo Yangovi 18 let, vstoupil do koleje Tamkang v Tchaj-peji [institut Tan-�iang], aby tam studoval fyziku. Za pobytu na koleji za�al studovat �aolinskou Dlouhou P�st (�chang-�ch�an) u mistra Li Mao-�chinga v klubu Kuo-�u koleje Tamkang (1964-1968) a nakonec se stal pomocn�m instruktorem u mistra Li. V r.1971 z�skal titul bakal��e na tchajwansk� N�rodn� universit� a pak (v letech 1971-1972) slou�il u vojensk�ho letectva. Za t�to slu�by dr. Yang vyu�oval fyziku na akademii ��nsk�ho letectva a z�rove� tak� vyu�oval wu-�u. Po ��dn�m propu�t�n� z arm�dy se v r. 1972 vr�til na kolej Tamkang, kde vyu�oval fyziku a pokra�oval i ve v�cviku pod veden�m Mistra Li. Li Mao-�ching jej u�il severn�mu stylu wu-�u, kter� zahrnuje jak techniky beze zbran� (zejm�na kop�n�), tak pou�it� �etn�ch zbran�.
V r.1974 p�i�el dr. Yang do USA studovat stroj�renstv� na Purdue University. Na ��dost n�kolika student� za�al vyu�ovat kung-fu a to vedlo k zalo�en� "��nsk�ho universitn�ho klubu pro studium kung-fu" na ja�e 1975. Za sv�ho pobytu na Purdue University vyu�oval dr. Yang tak� tchaj-�i-�ch�an v kursech financovan�ch kolej�. V kv�tnu 1978 z�skal doktor�t.
Nyn� �ije dr. Yang se svou rodinou v Massachusetts. V lednu 1984 zanechal in�en�rstv�, aby mohl v�novat v�ce �asu v�zkumu, psan� a vyu�ov�n� na Yangov� akademii bojov�ch um�n� v Bostonu.
Celkem vzato se nyn� dr. Yang zab�v� v�ce ne� 20 let ��nsk�m wu-�u (kung-fu). Z toho 13 let zasv�til v�cviku �aolinsk�ho stylu B�l�ho Je��ba (paj-che), �aolinsk� Dlouh� P�sti (�chang-�ch�an) a tchaj-�i-�ch�an. Dr. Yang m� za sebou 16 let praxe s vyu�ov�n�m: 7 let na Tchaj-wanu, 5 let na Purdue University, 2 roky v Houstonu a 2 roky v Bostonu, Massachusetts.
� �


Podrobn�j�� informace poskytneme na po��d�n�.

Na po��d�n� za�leme aktu�ln� nab�dku, cen�ky a kompletn� katalog!

 

Na�e web-str�nky

http://web.stonline.sk/cad

http://cad.webpark.sk

http://www.mujweb.cz/www/CADPRESS

 

 

Informace o na�� nab�dce videokazet najdete na adrese

http://web.stonline.sk/cad/kazety.htm

 

Distribuujeme i

knihy a v�ukov� videokazety

firmy

TEMPLE

a vydavatelstv�

BUDO INTERNATIONAL PUBLICATIONS

 

 

KOMPLETN� KATALOG

KNIH O BOJOV�CH UM�N�CH, TR�NINKOV�CH P��RU�EK
a
V�CVIKOV�CH VIDEOKAZET


pro v�echna bojov� um�n�, sebeobranu a zdravotn� cvi�en� je na adrese

http://web.stonline.sk/cad/budo_katalog.zip

 

____________________________________
na po��d�n� za�leme v elektronick� podob�


kontaktn� e-mail

 

 

 

Objedn�vky a ��dosti o informace zas�lejte na na�e adresy:

cadpress@stonline.sk

cad@atlas.cz

d�le�it� zpr�vy pos�lejte v kopii i na druhou adresu!

 

 

Telefon:

(2) 6436 9928

Mobil:

0903 159 404

Telefon z �R: 00421 903 159 404


zaji��ujeme i

VELKOOBCHODN� DISTRIBUCI

pro knihkupce, organizace a knihovny

V �ESK� REPUBLICE i na SLOVENSKU

 

Z�le�� JEN na knihkupc�ch, zda na�e knihy objednaj� a za�ad� do sv� nab�dky !
od 1.5. 2004 u� jsme schopni pr�b�n� z�sobovat knihkupce v cel� �R

V�echny na�e publikace by m�ly b�t k dost�n� tak� v s�ti knihkupectv� firmy
Kanzelsberger
ve v�ech velk�ch m�stech �R
(Brno, Beroun, �. Bud�jovice, Hradec Kr., J. Hradec, Kladno, Krom���, Liberec, Litom��ice, Ml. Boleslav, Olomouc, Ostrava, Pardubice, P�sek, Plze�, Praha, P�erov, Rakovn�k, Strakonice, Teplice, Trutnov, �st� n.L. a Zl�n)

Z�le�� LEN na kn�hkupcoch �i po�iadovan� tituly od n�s objednaj� !

Pokia� v niektorej predajni na�e publik�cie nan�jdete - s�a�ujte si u ved�ceho pr�slu�n�ho kn�hkupectva (nie u n�s), nako�ko je v jeho komptencii na�e kni�ky objedna� a my objedn�vky pre SR vybavujeme okam�ite !!!

 

N a v � t i v t e

�esko-slovensk� virtu�ln�
obchodn� d�m


knihkupectv�, prodej hudebn�ch CD (orient�ln� a etnick� hudba) a budo-shop

Po�itadlo funguje od   03. 03.. 2006