MUDr. Teodor Rosinsk�, EIS - energoinforma�n� medic�na / energoinforma�n� medic�na, l��itelstv� / lie�ite�stvo, psychotronika, kletba, kliatba, o�arov�n� / u�arov�n�, ��ry, porobenie, prekliatie, porobenina, proklet�, urieknutie, u�knut�, vn�j�� informa�n

Autor tejto knihy, MUDr. Teodor Rosinsk�, CSc. (*26. 2. 1937), je zn�my slovensk� lek�r-psychiater (dlhoro�n� prim�r Psychiatrickej nemocnice vo Ve�kom Z�lu��, 1963-1997), filozof, polyglot a psychotronik, zakladate� energoinforma�nej medic�ny a priekopn�k akupunkt�ry na Slovensku.

Okrem vlastnej pr�ce lek�ra sa venoval aj pedagogickej �innosti � a� do r. 2005 vyu�oval na Univerzite Kon�tant�na Filozofa v Nitre neurofyziol�giu a psychiatriu pre psychol�gov a soci�lnych pracovn�kov, a organizoval a na�alej organizuje pre lek�rov v SR a v �R kurzy energoinforma�nej medic�ny, o ktorej predn�al aj v Nemecku a Rak�sku. Je st�lym lektorom kurzov akupunkt�ry, biodiagnostiky a bioterapie pre lek�rov, najm� homeopatov, a zast�va r�zne funkcie vo v�boroch Spolo�nosti akupunkt�ry Slovenskej lek�rskej spolo�nosti a Lek�rskej spolo�nosti natur�lnej medic�ny.

Autor je aj znalcom �zijsk�ch lie�ebn�ch met�d, ktor� mal mo�nos� sk�ma� aj v zahrani�� pod z�titou Slovenskej lek�rskej spolo�nosti (najm� pri jeho �tudijn�ch pobytoch vo Vietname a ��ne). V tejto s�vislosti treba spomen�� aj jeho geni�lne jazykov� schopnosti, umo��uj�ce mu pr�stup k be�ne nedostupn�m prame�om. Jeho vz�ah k jazykom, ktor�ch akt�vne ovl�da 16 a pas�vne �al��ch nieko�ko desiatok � vr�tane ��n�tiny, sa prejavil aj v zameran� jeho kandid�tskej pr�ce z psychopatolingvistiky, ktor� obh�jil na Fakulte v�eobecn�ho lek�rstva KU v Prahe v r.1968.

V r. 1962 nadviazal kontakt s vtedy u� emeritn�m nestorom �eskej akupunkt�ry dr. Karsk�m a s dr. Umlaufom, ktor� bol v tom �ase jedin�m slovensk�m akupunkturistom, p�sobiacim vo VN Ru�omberok, a v r. 1965 spolo�ne zalo�ili �eskoslovensk� Spolo�nos� akupunkt�ry. Od t�ch �ias a� doteraz je nepretr�ite �lenom v�etk�ch v�borov Spolo�nosti akupunkt�ry. Rovnako je lektorom v�etk�ch doteraj��ch kurzov akupunkt�ry a pravidelne sa akt�vne z��ast�uje psychiatrick�ch vedecko-odborn�ch podujat�. Ako jeden zo spoluzakladate�ov natur�lnej medic�ny u n�s je akt�vnym ��astn�kom v�etk�ch celo�t�tnych aj medzin�rodn�ch podujat� natur�lnej medic�ny a lektorom v�etk�ch jej kurzov. Pozn�me ho tie� z mnoh�ch diskusi� o tejto problematike v masm�di�ch, kde v�dy vecne a fundovane argumentoval v dial�goch s odporcami tejto �asti medic�ny. Z��astnil sa akt�vne v�etk�ch kongresov Lek�rskej spolo�nosti natur�lnej medic�ny, ktor� pom�hal zaklada� a ktorej je viceprezidentom.

Jeho bohat� a plodn� pr�ca v medic�ne bola ocenen� viacer�mi poctami. Je nosite�om Guothovej medaily Ministerstva zdravotn�ctva SR, ako aj bronzovej, striebornej aj zlatej medaily SLS, a je �estn�m �lenom �LAS.

Vy�e 50 rokov sa venuje aj b�daniu na poli psychotroniky. V r. 1967 st�l u zrodu �eskoslovenskej spolo�nosti pre psychotronick� v�skum. Je jedn�m zo zakladate�ov Svetovej asoci�cie psychotronick�ho v�skumu, ktor� vznikla v Prahe v r. 1973, a spoluzakladate�om Slovenskej psychotronickej spolo�nosti, ktor� na Slovensku p�sob� u� vy�e 20 rokov (od jej vzniku bol jej viceprezidentom, od r. 1996 z�stava funkciu prezidenta SPS).

Akt�vne sa podie�al na organizovan� v�etk�ch odborn�ch podujat� psychotroniky, ktor� sa pravidelne konali od r. 1985 pod n�zvom Psychotronika a zdravie v Bratislave a mali feder�lny charakter, nesk�r kongresov Psychotronica Slovaca. Bol �lenom v�boru Sekcie psychotroniky Gerontologickej spolo�nosti SLS, ktor� vznikla v r. 1984, a od r. 1987 aj �lenom v�boru Sekcie psychotroniky SR �SVTS.

Od roku 1991 usporad�va v r�mci Slovenskej psychotronickej spolo�nosti teoretick� semin�re pre z�ujemcov o bioterapiu, kde autor predn�a a oboznamuje frekventantov s postupmi energoinforma�nej medic�ny, ako s��asti natur�lnej medic�ny, ktor� m� amb�ciu sta� sa doplnkom be�nej medic�ny.

V r�mci svojej ve�mi bohatej publika�nej �innosti doma aj v zahrani��, je MUDr. Teodor Rosinsk� tie� spoluautorom dvoch slovensk�ch u�ebn�c akupunkt�ry, publika�ne je akt�vny aj vo svojom z�kladnom odbore � v psychiatrii, ako aj v pridru�en�ch discipl�n�ch. Je tie� autorom dvoch obecne zn�mych titulov − Bioterapia, pr�ru�ka pre lie�ite�ov (1991) a �lovek, bytie a umenie (1993) − ktor� sa popul�rnou formou zaoberali tematikou, ktorej je venovan� t�to kniha, prezentuj�ca najnov�ie poznatky o energoinforma�nej medic�ne a zhrnuj�ca jeho celo�ivotn� sk�senosti z praxe lie�ite�a.

V s��asnej dobe sa neust�le zvy�uje z�ujem o problematiku, ktor� �tuduje psychotronika, a tie� o problematiku lie�ite�stva a in�ch sp�sobov diagnostiky a lie�by, ako pon�ka s��asn� �kolsk� medic�na. Z�ujem o t�to t�mu sa pohybuje vo ve�mi �irokom spektre od h�adania senz�ci� na jednej strane, cez prost� snahu by� informovan�, a� po odborn� z�ujem na strane druhej. Vzrastaj�ci dopyt stimuluje ponuku a t� � �ia� � pr�li� neopl�va kvalitou a seri�znos�ou. Len mal� zlomok publik�ci� s touto tematikou je skuto�ne zmyslupln�ch a odborne fundovan�ch tak, aby pou�ili a nazav�dzali. O to viac je preto treba uv�ta� publik�ciu popredn�ho slovensk�ho lek�ra, jedn�ho z nestorov akupunkt�ry, psychotroniky a natur�lnej medic�ny, prim�ra MUDr. Teodora Rosinsk�ho, CSc.

Ke� sme v roku 1984 zalo�ili prv� Sekciu psychotroniky pri vtedaj�ej Gerontologickej spolo�nosti SLS, bol MUDr. Teodor Rosinsk� �lenom jej v�boru. A ke� sa v roku 1985 konalo v Bratislave prv� symp�zium Psychotronika a zdravie, ktor� od�tartovalo odvtedy ka�doro�n� odborn� podujatia o psychotronike aj o natur�lnej medic�ne, ktor� mali v tom �ase feder�lny a nesk�r medzin�rodn� rozsah, bol autor tejto kni�ky jedn�m z k��ov�ch predn�ate�ov. Hoci tieto podujatia u� d�vnej�ie zmenili n�zov aj obsah, ost�va MUDr. Rosinsk� st�le jedn�m z naj�iadanej��ch predn�ate�ov a lektorov kurzov a tematick�ch semin�rov.

Autor v predlo�enej publik�cii z�ro�uje svoje osobn� mnohoro�n� poznatky a sk�senosti v danej problematike, ako aj svoje autorsk� sk�senosti z jeho predch�dzaj�cich publik�ci�. Obracia pozornos� �itate�ov a tie� �irokej verejnosti na m�lo zn�me, ale ve�mi z�va�n� skuto�nosti. Predov�etk�m upozor�uje na �skalia pr�ce s t�mito energo-informa�n�mi procesmi cez ktor� mo�no aj �kodi� a ubli�ova�. A to jednak druh�m �u�om a jednak predov�etk�m sebe, a to bez oh�adu na prim�rny �mysel. To je vari jedno z najd�le�itej��ch pou�en� z tejto kni�ky, lebo toto nebezpe�enstvo je pomerne m�lo zn�me z�ujemcom ale aj t�m, ktor� ak�mko�vek sp�sobom bez n�le�it�ho vzdelania a mor�lneho zakotvenia pracuj� s t�mito technikami, a to nielen z komer�n�ch d�vodov. Ve�mi fundovan� poh�ad sk�sen�ho odborn�ka je preto cenn� a pou�n�.

Publik�cia je prezentovan� ako s�hrn aktu�lnych poznatkov o problematike, ktorej sa autor venuje desiatky rokov a ktor� ani v svetovej literat�re nie je ucelen�m sp�sobom rozpracovan�. V �vodnej �asti oboznamuje autor �itate�a so z�kladn�mi pojmami, aby sa postupne prepracoval k �peci�lnym postupom najm� pri vonkaj��ch vplyvoch, ktor� s� nosnou t�mou tejto publik�cie. T�to problematika � napriek svojej z�va�nosti a frekventovanosti � nebola doteraz odpovedaj�cim sp�sobom rozpracovan� a treba vysoko oceni�, �e sa o nej dozved�me vari od toho najkompetentnej�ieho odborn�ka, ktor� je skuto�n�m priekopn�kom systematick�ho �t�dia vonkaj��ch vplyvov. Tu sa m��u naplni� aj jeho terminologick� a normotvorn� amb�cie.

Autor podrobne vysvet�uje jednotliv� druhy vonkaj��ch vplyvov, ich diagnostiku aj � ako ich s�m naz�va − postupy �pravy. S��asne sa na z�klade svojich dlhoro�n�ch sk�senost� pok��a postulova� aj z�kladn� teoretick� paradigmy. Kniha obsahuje mnoh� ve�mi cenn�, origin�lne a pou�n� postrehy , n�vody a hodnotenia pre laikov aj odborn�kov, a vecn�m a kritick�m sp�sobom hodnot� �skalia a rizik� r�znych lie�ite�sk�ch aktiv�t. Z�vere�n� �as� je ve�mi fundovanou apologetikou energoinforma�n�ch procesov.

Samozrejme, �e t�to problematika tvor� len �as� energoinforma�nej medic�ny a tak publik�cia z�aleka nepokr�va a nem��e pokr�va� cel� okruh energoinforma�nej medic�ny, ktor� zah��a aj in� medic�nske okruhy diagnostiky, terapie, prevencie a v�skumu a m� jednozna�ne interdisciplin�rny charakter. Zrejme v z�ujme pribl�enia sa �irok�mu okruhu �itate�ov je pojem energoinforma�n� medic�na zjednodu�ene interpretovan� a z��en� a z rovnak�ch d�vodov sa � pre odborn�kov − tro�ku vo�ne zaobch�dza s fyzik�lnymi pojmami aj so samotnou interpret�ciou energoinforma�n�ch syst�mov organizmu. Treba zoh�adni�, �e mnoh� teoretick� v�chodisk� energoinforma�nej medic�ny nie s� jednozna�ne akceptovan� ani odborn�kmi z okruhov energoinforma�nej medic�ny ani interdisciplin�rne. T�to problematika vy�aduje dlhoro�n� a systematick� v�skum, ktor� sa na Slovensku pomaly rozbieha na odborn�ch pracovisk�ch, a seri�zna odborn� v�mena inform�ci� a koordin�cia v�skumn�ch aktiv�t v oblasti energoinforma�nej medic�ny sa len postupne iniciuje. O to viac treba oceni� jednak faktografick� hodnotu publik�cie a jednak osobn� pr�nos autora do tejto problematiky. V�znamn� je aj jej pr�nos k normotvorbe energoinforma�nej medic�ny.

Autor disponuje � okrem svojich bohat�ch praktick�ch sk�senost� − aj mimoriadne bohatou a rozsiahlou datab�zou kazuist�k (jednotliv�ch klinick�ch pr�padov), �o mu umo��uje aspo� z ur�it�ch aspektov seri�zne hodnoti� a zov�eobec�ova�. Kni�ka zapad� do cel�ho spektra �ctyhodnej a nesmierne z�slu�nej pr�ce prim. MUDr. Rosinsk�ho v tejto oblasti, za ktor� mu patr� na�a v�aka a obdiv.

MUDr. Rosinsk� je zn�m� medic�nsk� osobnost s n� jsme m�l tu �est se sezn�mit v souvislosti s akupunkturou a velice si v��m jeho p��nosu pro tento znovu objevovan� obor orient�ln� medic�ny. S pot�en�m zji��uji, �e n�s spojuje i dal�� z�jem o n�kter� dosud nevysv�tlen� jevy. S�m jsem jako student l�ka�sk� fakulty v Praze koncem �edes�t�ch let participoval na v�zkumu, kter� organizoval profesor Franti�ek Kahuda (n�kdej�� ministr �kolstv� a kultury), jen� tehdy st�l v �ele psychotronick�ch v�zkum�. Soud�m tud�, �e v�ci nejasn� a (doposud) nevysv�tliteln� nelze jen m�vnut�m ruky odb�vat a ��kat, �e neexistuj� a zav�rat p�ed nimi o�i.

Ve stejn� dob� vydal v�znamn� psychiatr a p�ednosta psychiatrick� kliniky v Praze profesor Vladim�r Vondr��ek svou knihu Fantastick� a magick� z hlediska psychiatrie, kter� se z�hy stala bestsellerem. Zab�vala se toti� pr�v� mnoha doposud opom�jen�mi, tak zvan� okrajov�mi jevy, kter� se nepochybn� staly, byly pops�ny, ale z�staly nevysv�tleny. Sna�il se d�ky sv�m encyklopedick�m znalostem proniknout pod povrch v�c� a st��zliv� hodnotit. Vzpom�n�m si, �e kr�tce po promoci mne a kolegu Mar��lka po��dala redakce Mlad�ho sv�ta, abychom se vydali po m�stech, kde v posledn� dob� zaznamenali podivn� jevy, kter� popisovali jako ��d�n� up�ra. Zna�n� skepti�t� jsme se vydali na neuv��iteln� zaj�mavou cestu po ji�n� i severn� Morav� a �li po stop�ch jedn� rodiny. Cesta n�s zavedla a� do obce Ivanka na Slovensku, kde jsme cel� z�le�itosti p�i�li �na kloub�, jednalo se toti� o rodinu, kde matka byla posti�en� parafreni�, p�i n� doch�z� k mno�stv� t�lov�ch halucinac�, kter� sugestivn� vysv�tlovala okol� a vznikala tak �folie a plusieur�� sd�len� po�itky ostatn�ch byly v�dy limitov�ny spole�nost� matky. Pr�v� tato ud�lost mne utvrdila v tom, �e je t�eba v�em podobn�m p��pad�m v�novat z�jem a sna�it se j�t za podstatou, i kdy� se to v mnoha p��padech nepovede.

Akupunkturou se zab�v�m ji� dvacet let a fascinuje mne, jak pr�v� tato d�vn� metoda, ov��ena na stovk�ch generac�, funguje i u slo�it�ch p��pad� modern� psychiatrie. Jde toti� o harmoniza�n�, stimuluj�c� a reguluj�c� syst�m, kter� je zcela neodvisl� na v��e �i nev��e pacienta. Obvykle i skeptik b�v� p�ekvapen, jak jeho t�lo odpov� � a to m� pr�v� v t� �h�e na pravdu�, kdy mu p�esn� ozna�� jeho energetick� p�edpoklady, p��le�itost si s�m na sob� ov��it, jak� je skute�n� stav energetick�ch z�sob v jeho organismu. N�kdo si p�ipad�, jako by po sezen� z n�ho v�echno �spadlo� a c�t� se jako p�edt�m, v obdob� zdrav�, jin� m� pocit, jako by si dodal energii alkoholem, a dal�� je unaven� nebo se mu chce sp�t� spektrum je �irok� a odpov�d� p�esn� stavu energetick� regulace v organismu.

V posledn� dob� tyto poznatky v�znamn� podporuje v�zkum stresov�ho selh�v�n�, kde se ji� mluv� o n�kolika syst�mech energie, p�i�em� energie A je z�kladn� vit�ln� energie, nutn� pro z�kladn� p�e�it� (tr�ven�, srde�n� �innost atd.) a tato energie m� v�dy p�ednost p�ed jin�mi, energie B je energie d�le�it� pro psychick� v�dom� vlastn� osoby, a energie C a D jsou energie studijn� a pozn�vac�, pracovn� a rekrea�n� a kone�n� je�t� existuje zvl�tn� energie E, kter� je v organismu zak�dov�na a deliberuje se pouze v okam�ic�ch ohro�en� �ivota.

S t�m souvis� neust�l� v�zkum mozku a jeho ��d�c� funkce, kde je p�ekvapuj�c� i zji�t�n�, �e n�m vl�dne nikoliv mozkov� k�ra, ale star� et�e mozku, kter� m�me spole�n� i s mnohem m�n� �d�stojn�mi� �ivo�ichy. Ty rozhoduj� o na�ich reakc�ch! A stejn� jako p�ed des�tkami tis�c let.

Modern� medic�na se sna�� oprostit od �zce specializovan�ho pohledu na �lov�ka a nemoc, a v mnoha p��padech se u� sna�� nahradit jej pohledem celostn�m. Vyt�snit p��strojovou p�etechnizovanost a doplnit ji p�irozen�m kontaktem s nemocn�m. Pr�v� v tom je psychiatrie ve v�jime�n�m postaven�, proto�e mus� s pacientem hovo�it. Vzpom�n�m si na internistu, kardiologa, profesora Herlese, kter� n�m po st�tnici z interny prozradil �tajemstv� medic�ny�, ��kal: �pacient nen� v nemocnici, proto�e by z toho m�l n�jak� obzvl�tn� plez�r, ale boj� se, nechce doktora na�tvat t�m, �e se nelep�� jeho stav, a tak mu rad�ji ne�ekne pravdu. Jestli chcete sly�et, co skute�n� c�t�, nehledejte v chorobopisu, ale vezm�te ho za ruku, jako byste cht�li m��it plus. A pak tu ruku �zapome�te pustit��... Vrt�li jsme hlavami, p�ipadalo n�m to velice jednouch�, snad i primitivn� Ale v�ichni jsme si to vz�p�t� v praxi vyzkou�eli! A ono to fungovalo! Jde toti� nejen o skv�l� laborato�e a funguj�c� magnetick� rezonance a komputerov� tomografie � ale i o komunikaci.

V knize MUDr. Rosinsk�ho se tak dot�k�me obou d�le�it�ch oblast�, nevysv�tlen�ch jev�, ozna�ovan�ch za magick� �i sugestivn�, a na druh� stran� i celkov�ch �i �celostn�ch� reakc� �lov�ka.

Domn�v�m se, �e je to nejen kn�ka, kter� si zasluhuje p�e��st, ale kter� by m�la �ten��e i podn�tit k zamy�len� nad probl�my, kter� jsou mu p�edlo�eny. �irok� z�b�r z�jmu i o v�ci, je� t�eba nech�peme a kter�m nerozum�me, neum�me je dostate�n� vysv�tlit, vede k dal��mu z�jmu a to posunuje oded�vna lidsk� pozn�n� kup�edu.

1. PREDHOVOR AUTORA A �VOD

Predhovor autora

L�skavej pozornosti �itate�ov predklad�m aktu�lne poznatky o problematike, ktorej sa venujem vy�e 50 rokov. Vych�dzam z vlastn�ch pokusov, sk�senost� a teoretick�ch zov�eobecnen�, len v minim�lnom rozsahu vyu��vam poznatky z druhej ruky, v�dy v�ak preveren�, a z�skan� len od osobne zn�mych d�veryhodn�ch odborn�kov. V svetovej odbornej literat�re som nena�iel relevantn� diela, ktor� by som mohol pou�i� ako seri�zne prim�rne alebo sekund�rne zdroje poznatkov, preto nem��em k detailom z�kladnej t�my citova� �iadnych autorov ako je zau��van� v odbornom pojednan�.

T�to kniha nie je u�ebnicou pre postgradu�lne �t�dium medic�ny, je v�ak ako informa�n� text vyu�ite�n� pre frekventantov lek�rskych kurzov energoinforma�nej medic�ny. Nie je ani pr�ru�kou pre lie�ite�ov alebo z�ujemcov o praktick� pou��vanie tu uverejnen�ch poznatkov; je v�ak − ako informa�n� text − vyu�ite�n� pre frekventantov teoretick�ch semin�rov o energoinforma�n�ch syst�moch.

T�to kniha m� by� s�hrnom aktu�lnych poznatkov o problematike, ktor� sa v ostatnej dobe r�chlo vyv�ja v te�rii aj v�aka nov�m poznatkom kvantovej fyziky. Poznatky, ktor� som prezentoval popul�rnej�ie v knih�ch Bioterapia (1991) a �lovek, bytie a umenie (1993), s� u� zastaran� a preto�e v ostatn�ch desiatich rokoch sa musela zmeni� paradigma pr�stupu k problematike pod tlakom faktov, ktor� predch�dzaj�ca storo�n� te�ria u� nedok�zala vysvetli�, bolo potrebn� novelizovan� te�riu i jej praktick� d�sledky novo spracova�. Nov� po�atie te�rie viedlo k vzdaniu sa pou��vania mnoh�ch zau��van�ch, ale teoreticky nepodlo�en�ch pojmov a nutnosti vytvorenia s�boru definovan�ch term�nov, ktor� v tejto knihe pou��vam. Ich pou�itie kombinujem s najnutnej��mi odkazmi na star� term�ny len tam, kde by mohlo pr�s� k nedorozumeniu. Okrem informa�n�ch m� teda tento text i terminologick�, mo�no normotvorn� amb�cie.

Mno�stvo literat�ry, �ast� reed�cie star��ch diel i bez uvedenia skuto�nej doby vzniku a najm� polobulv�rne �asopiseck� �l�nky a rozhovory, ktor� sa okrajovo dot�kaj� na�ej problematiky, s� tak terminologicky i faktograficky prekr�ten�, �e nemaj� okrem vzbudzovania opr�vnenej kritiky �iadnu pozn�vaciu hodnotu. Neskromnou amb�ciou tejto knihy je vnies� v intenci�ch tematiky do veci jasno a da� tak medi�lnym sprostredkovate�om inform�ci� o tejto t�me s�hrn a vysvetlenie z�kladn�ch pojmov.

Fakt i pojem energoinforma�n�ho syst�mu �loveka existuje v u��ch i �ir��ch s�vislostiach, v praktick�ch v�zb�ch i teoretick�ch korel�ci�ch, je teda vhodn� hne� v �vode o t�ch najv�raznej��ch s�vislostiach a v�zb�ch pohovori�.

�o to je psychotronika

Pojem psychotronika ako ozna�enie pre novokon�tituovan� odbor sk�mania zaviedol Franc�z Fernand Clerc v r. 1955. I�lo mu o odl�enie nov�ho odboru od u� vtedy zastaralej a kritizovanej parapsychol�gie, preto�e nov� odbor a�piroval pri roz��ren� predmetu sk�mania na modernej�ie po�atie javov ka�dodenn�ho �ivota, ktor�m sa nevenoval �iadny z etablovan�ch vedn�ch odborov. N�zov nie je ��astne zvolen�, ale vtedy sa predpokladalo, �e tieto javy maj� s�vislosti s psychikou i technikou, preto vymysleli n�zov psychotronika. Spo�iatku psychotroniku definovali ako odbor sk�mania di�tan�n�ch javov a korel�ci� �loveka a prostredia. S roz�irovan�m poznatkov sa defin�cia odboru roz�irovala a modifikovala. Psychotronick� v�skumn� zdru�enia a spolo�nosti ako i odborn� pracovisk�, najm� vo v�zbe na vysok� �koly, sa za�ali zaklada� rovnako v USA ako i v ZSSR. Vo vtedaj�ej �SSR sme zalo�ili ofici�lne psychotronick� pracovn� skupinu v r.1967 a v r.1973 sme usporiadali prv� svetov� kongres psychotroniky s vy�e tis�ckou ��astn�kov v Prahe. Tam sa zalo�ila IAPR � Medzin�rodn� asoci�cia pre psychotronick� v�skum a t� usporiadala �al�ie svetov� kongresy postupne v Par�i, Tokiu a Monte Carlu. U n�s sa popri dvoch psychotronick�ch v�skumn�ch pracovisk�ch v Prahe, funguj�cich pri vysok�ch �kol�ch ako samostatn� pracovisk�, organiza�n� a informa�n� �innos� etablovala na Slovensku. Vedeckotechnick� spolo�nos� (VTS) zriadila Komisiu psychotroniky, ktor� poriadala konferencie a semin�re a v r. 1983 usporiadala aj 5. svetov� kongres psychotroniky v Bratislave za ��asti skoro troch tis�c odborn�kov. Jednania prebiehali cel� t��de� v mnoh�ch sekci�ch v budove dne�n�ho Istropolisu a pri�ahl�ho Domu techniky, zborn�k vy�iel v troch zv�zkoch na vy�e 600 stran�ch. Od r. 1986 za�ala VTS organizova� pokra�uj�ce semin�re pre z�ujemcov o hlb�ie spoznanie v�sledkov sk�mania. V r. 1990 po z�niku VTS vznikla Slovensk� psychotronick� spolo�nos� s �lenmi i z �R, kde tak� spolo�nos� ani predt�m nebola, a na Slovensku sme organizovali z�ujemcov z celej vtedaj�ej republiky. SPS poriada pravidelne konferencie a semin�rov� behy pre �lenov, vyd�va zborn�ky. S��asn� defin�cia psychotroniky hovor�, �e je to odbor v�skumu energoinforma�n�ch javov spojen�ch s energoinforma�n�m syst�mom �loveka v �ir��ch s�vislostiach.

Psychotronika je teda odbor sk�mania �peci�lne definovan�ch javov a teoretick�ho zobecnenia v�sledkov sk�mania. Nem� �iadne praktick� v�stupy. Samotn� sk�man� javy s� hmotnej, energetickej a informa�nej podstaty, nezaober� sa teda priamo ani psychick�mi ani mimomateri�lnymi oblas�ami. Toto sa sna��me opakovane zd�raz�ova�, ale ani m�di� ani kritici z radov odborn�kov v in�ch odboroch to nech�pu a bu� psychotroniku prezentuj� ako nejak� lie�ebn� met�du (k �omu prispievaj� i rozli�n� amat�rski lie�itelia, ktor� sa sami neopr�vnene naz�vaj� psychotronikmi) alebo ju sp�jaj� s psychikou, ezoterikou, okultizmom �i duchovn�mi vedami, �o je v�etko celkom odporuj�ce n�plni p�sobnosti psychotroniky.

Vzh�adom na zameranie sk�mania na energoinforma�n� procesy a najm� na energoinforma�n� syst�m �loveka je logick�, �e psychotronika okrem in�ch objektov a javov sk�ma i deje, ktor�mi sa prakticky zaober� energoinforma�n� medic�na a to hlavne vo svojej lek�rskej forme, ale i tomu zodpovedaj�ce praktiky tradi�n�ch a �udov�ch foriem medic�ny v r�znych kult�rach v minulosti i s��asnosti na celej plan�te. Psychotronika teda nesk�ma cel� �k�lu ofici�lnych a ani tradi�n�ch �i �udov�ch lie�ite�sk�ch metod�k, len tie, ktor� sa kryj� s n�pl�ou energoinforma�nej medic�ny a k nej pridru�enej morfoenergetickej medic�ny, av�ak len z teoretick�ho h�adiska. Nesk�ma teda napr�klad psychoterapeutick� postupy, vr�tane hypn�zy, �o sa jej tie� z neinformovanosti m�diami pripisuje.

�o to je energoinforma�n� medic�na

Ofici�lna z�padn�, akademick�, �kolsk�, be�n� a inak r�zne naz�van� medic�na sa postupne vyvinula od za�iatku novoveku. Na v�chodnej pologuli na�ej plan�ty existovali zv��a rozvinut� syst�my tradi�nej medic�ny, zachovali sa jednotliv� �udov� met�dy i na z�padnej pologuli, historici odhalili existenciu ucelen�ch tradi�n�ch medic�n i u vyhynut�ch etn�k. Spozn�vanie t�chto rozli�n�ch pr�stupov k poznaniu, rozl�eniu a najm� lie�eniu ochoren� uk�zalo ur�it� z�kladn� princ�py a prekvapiv� jednotnos� v z�kladnom pon�man� zdravia a choroby a ich z�konitost�. Celistvos� vn�mania �loveka a ch�panie choroby v�dy ako naru�enia organizmu vcelku a pr��in ochoren� ako komplexu javov, v ktor�ch hraj� �lohu nielen pr�padn� aktu�lna pr��ina, ale i celkov� stav organizmu, jeho psychika (em�cie, zameranie myslenia, osobnos�, postoje), �ivotospr�va, pracovn�, hygienick� i stravovacie n�vyky, s�lad s prostred�m a jeho zmenami a to nielen pr�rodn�m, ale i spolo�ensk�m prostred�m, vz�jomn�mi vz�ahmi s in�mi �u�mi � to v�etko tieto tradi�n� a �udov� medic�nske predstavy zoh�ad�ovali a zapracovali do svojich diagnostick�ch a lie�ebn�ch postupov. Naproti tomu ofici�lna z�padn� medic�na sa s�ce vyv�jala r�chlo, osvojovala si v�sledky pr�rodn�ch a technick�ch vied, najm� ch�mie, st�le viac sa �pecializovala, s��asne v�ak str�cala celistvos� poh�adu na chor�ho, koncentrovala sa na chorobu a nie na chor�ho �loveka. I ke� je integra�n� prepojenie oboch medic�nskych postojov mo�n� a bolo by �iad�ce v z�ujme trpiaceho �loveka, nie je o to z�ujem, ba pr�ve i u vzdelan�ch pracovn�kov v medic�ne bada� snahu o zazn�vanie v�etk�ho, �o nevzniklo v z�padnej Eur�pe a Amerike a akt�vny nez�ujem spozna� �oko�vek in�, �o prekra�uje horizont medic�ny pod�a jeho ohrani�enia v 19. storo��.

Ako reakcia na tento stav sa v priebehu druhej polovice 19. storo�ia za�ali izolovan� pokusy jednotlivcov, ktor� sa zozn�mili i s in�mi postojmi k �loveku a chorobe, upozor�ova� na nebezpe�ie straty kontaktu medzi lek�rom a pacientom a varova� pred zav�dzan�m postupov, ktor� nie s� pre �loveka tak �etriace ako pr�rodn� postupy tradi�n�ch medic�n. Tieto snahy sa v 20. storo�� zosilnili a prer�stli v koncepcie holistickej, alternat�vnej, komplement�rnej a in�ch medic�nskych variant. Nedostato�n� vymedzenie a roz�tiepenos� skupiniek ich reprezentantov v�ak viedli k zn�eniu presved�ivosti o spr�vnosti zvolen�ch postupov. Reakciou na biomedic�nsky redukcionistick� pr�stup, ktor� prakticky opanoval cel� medic�nsky v�skum a prenikol i do praktickej medic�ny bolo iniciovanie biopsychosoci�lneho pr�stupu protagonistami najm� spomedzi psychiatrov. Logick� od�vodnenie tohto pr�stupu (napr. G. L. Engelom) na�lo odozvu medzi lek�rmi a takto nazvan� pr�stup k po�atiu zdravia a choroby i vz�ahu medzi lek�rom a pacientom sa proklamuje v s��asnej medic�ne, ale viac proklamuje ako naozaj uskuto��uje. V na�ich podmienkach sa etablovali n�zory na potrebu zjednoten�ho s�boru diagnostick�ch a lie�ebn�ch postupov, zalo�en�ch na vyu�it� pr�rodn�ch a teda �lovekom len v minim�lnom rozsahu modifikovan�ch prostriedkov a postupov bez zbyto�n�ho chemick�ho a fyzik�lneho zasahovania do organizmu. Preto sa vytvoril pojem a n�pl� natur�lnej medic�ny. Do jej r�mca by mali patri� i tradi�ne zakotven� postupy ako je napr�klad akupunkt�ra, tradi�n� fytoterapia a dietoterapia, svojou informa�nou nealopatickou podstatou charakterizovan� homeopatia, ale hlavne tie zlo�ky, ktor� nie s� samostatne etablovan� ako pr�ve spomenut� a to energoinforma�n� medic�na, morfoenergetick� medic�na a �al�ie.

Energoinforma�n� medic�na je vlastne praktickou aplik�ciou teoretick�ch poznatkov psychotroniky o energoinforma�nom syst�me a s��asne jej praktick� sk�senosti so �irok�m spektrom konkr�tnych pr�padov naru�en� energoinforma�n�ho syst�mu �loveka s� objektom sk�mania a teoretick�ho zov�eobecnenia psychotroniky. Nejde v�ak o �plne prel�nanie predmetu sk�mania psychotroniky a predmetu kompetencie energoinforma�nej medic�ny. Objektmi sk�mania psychotroniky s� i in� javy nepatriace k medic�ne a kompetencia energoinforma�nej medic�ny zasahuje i mimo samotn� energoinforma�n� syst�my. T�to kniha je v�ak zameran� len na energoinforma�n� syst�my, preto z oboch spom�nan�ch odborov, teoretick�ho i praktick�ho, budem informova� len k t�me, i ke� samozrejme i v potrebnom rozsahu o �al��ch s�vislostiach.

...... Rozmanitos� n�lezov �o do miesta a zlo�enia zdrojov, situ�ci� a okolnost� i kuri�zne detaily ilustrujem na viacer�ch pr�padoch:

Jeden lie�ite� si v�imol, �e jeho bl�zki pr�buzn�, man�elia v strednom veku, za�ali ma� rozli�n� nakopen� ochorenia. Ich deti v �kolskom veku a s nimi �ij�ca star� matka v�ak boli zdrav�. Podozrieval nejak� vonkaj�ie vplyvy, ako pr�buzn�m sa im v�ak nesna�il pom�c� i ke� ho o to �iadali, usmernil ich na n�s. V tej dobe pr�ve prebiehal pokra�uj�ci kurz natur�lnej medic�ny pre lek�rov a tak som pr�pad vybral na praktick� demon�tr�ciu diagnostiky pred posluch��mi. Pre�etrenie zistilo vplyv z miesta a lokaliz�cia odhalila a� tri zdroje v z�hrade pri dome, v letnej kuchyni a v drev�rni. Prekvapivo sa prihl�sil jeden z posluch��ov, bol to obvodn� lek�r v tej dedine, ktor� pr�pad poznal a nevedel si s n�m rady. Po dohode potom i�li spolu s t�m lie�ite�om preveri� na miesto pr�tomnos� ur�en�ch lokal�t n�lezov . Bez probl�mov na�li na ur�enom mieste v z�hrade pod jednou v��ou okrasnou rastlinou zakopan� vrecko s typick�m obsahom kost� a klincov, v drev�rni sa zdroj signalizoval na �rovni povrchu zeme, �o je nezvykl�, ale na�iel sa tam skuto�ne a to polo�en� pod ve�k�m kl�tom na �tiepanie dreva. Tret� zdroj sa signalizoval v letnej kuchyni v s�radniciach v spodnej skrinke star�ho pr�born�ka. Tam v�ak t� dvaja h�ada�i ni� nena�li. Obaja v�ak poznali metodiku lokaliza�nej diagnostiky a na mieste identifikovali in� miesto zdroja - na zadnej strane pr�born�ka hore. Ke� ho odsunuli od steny, na�li tam zavesen� vrec��ko so su�en�mi rastlinami, nitkami a kosti�kami. Ke� i�li v�etko sp�li�, ozvala sa star� matka, �e ni�ia ��astie rodiny, preto�e ona dostala tie veci aby ich poukr�vala, �e dones� ��astie a preto aj ke� videla �o h�adaj�, chcela zachr�ni� aspo� jedno a premiestila to v tom pr�born�ku. Niekto teda vyu�il naivitu starej panej na �ikovn� a bezpracn� deponovanie zdrojov do bl�zkosti domu. Zlikvidovalo sa to skor�ie ako sa ich ��inok prejavil u det� i samotnej starej panej.

Rodina s de�mi sa po nas�ahovan� do pr�ve dokon�ovan�ho, ale dlh�ie nedokon�en�ho domu po p�r mesiacoch za�ala c�ti� zle, ochoreli rodi�ia a potom i deti. Pri diagnostike sa zdroj s typick�mi n�sledkami a n�lezmi lokalizoval na jednom mieste na dvore. Dom�ci zistili, �e je to e�te st�le nezabet�nov� �achta ved�ca k pr�vodov�mu a odpadov�mu vodn�mu potrubiu. Vzh�adom na presn� lokaliz�ciu pozreli sa do nej a na�li zospodu medzi dvomi r�rami, teda zhora nepostrehnute�ne ulo�en� gu�u toaletn�ho papiera (nepou�it�ho), v ktorej bol v handri�ke zabalen� asi tucet nov�ch ve�k�ch klincov, namieren�ch hrotmi na dom. Po likvid�cii sa zdravotn� stav v�etk�ch upravil.

Stavebn� podnikate� sa nas�ahoval s rodinou do novostavby, ktor� robila jeho firma. Po troch mesiacoch za�ali u neho i man�elky chorobn� pr�znaky. Po ne�spe�nej be�nej lie�be h�adal pomoc a zistilo sa porobenie s lokaliz�ciou vo vonkaj�om bet�novom schodi�ti. Dal ho hne� rozb�ra�, na�li vbet�novan� kovov� r�rku, vyplnen� zn�mou zmesou typick�ch materi�lov. I�lo teda o celkom nov� zdroj ukryt� moderne.

Mu� a jeho deti v �kolskom veku mali zdravotn� probl�my, man�elka tvrdila, �e je zdrav�. Pre�etrenie zistilo zdroj v prie�nom m�re medzi izbami. Po rozb�ran� ur�enej �asti m�ru asi meter nad podlahou na�li pod omietkou v m�re v mieste odstr�nenej poltehly tmav� zmes cementu a zeminy s nasekan�mi kos�ami a mal�mi klin�ekmi. Po zlikvidovan� sa stav postihnut�ch za�al upravova�, vtedy man�elka u� bola n�hle vo ve�mi zlom stave, diagnostikovali zatajovan� a teda nelie�en� gynekologick� rakovinu v infaustnom stave. Tesne pred smr�ou vyznala man�elovi, �e o poroben� vedela, urobil to jej otec pri stavbe domu s t�m, �e to malo pod�a neho p�sobi� len na za�a, ktor�ho nen�videl aj s celou jeho rodinou. Svoje ochorenie brala ako trest za spolup�chate�stvo. Na jej pohrebe otec pred v�etk�mi vyznal �o spravil a vzal na seba vinu za smr� dc�ry. Zrejme v�ak vplyv z miesta to jej onkologick� ochorenie nezapr��inil, mohol ho nanajv�� skomplikova�.

Rodina v �in�iaku mala pre vonkaj�� vplyv typick� zdravotn� probl�my. Dodato�ne si spomenuli, �e tie za�ali asi tri mesiace po tom, ke� prichytili ich upratova�ku pri kr�de�i a prepustili ju. K��e od bytu im vr�tila o nie�o neskor�ie. Zdroj sa lokalizoval na �rovni podlahy v ob�va�ke, predpoklad teda bol, �e je pripevnen� zospodu koberca. Tam v�ak nebol n�jden� ani pri kompletnom prezret�. Objavili v�ak, �e je nie�o v milimetrov�ch �k�rach medzi parketami. Po vytrhan� parkiet v ploche asi pol metra �tvorcov�ho pod�a lokaliza�n�ho sign�lu na�li medzi parkety vtla�en� vazel�nu s nadrobno posekan�mi kos�ami. Po likvid�cii parkiet i zo�krabanej hornej vrstvy podkladov�ho bet�nu sa ich zdravotn� stav upravil.

Man�elia-lek�ri v Nemecku s 12-ro�nou dc�rou mali asi rok zdravotn� probl�my bez jasnej diagn�zy napriek mno�stvu vy�etren� a konzult�ci� s kolegami. Diagnostika zistila typick� n�lez. Lokaliz�cia zdroja na stene v sp�lni presne zodpovedala miestu, kde mali ako suven�r zavesen� prv� p�r papu�iek dc�rky. Spo�iatku matka odmietla pre �u absurdn� predstavu, �e by tieto papu�ky mohli by� nosi�om zdroja. Predsa len papu�ky pozornej�ie pozreli a na�li v jednej v prednej �asti, teda pri letmom poh�ade na nezbadate�nom mieste, zalepen� papier s ich priezviskom a pod n�m k�sok dr�tu omotan� nitkou. I�lo teda o tradi�n� materi�l na profesion�lnu porobeninu s dosahom asi 4 metre, �o zodpovedalo miestu postel�. To priezvisko rodiny bolo asi region�lnou zvyklos�ou. Po sp�len� tej papu�ky, lebo druh� si za ka�d� cenu chcela matka ponecha�, sa v priebehu mesiaca zdravotn� stav v�etk�ch troch upravil. Na sp�lenie detskej ko�enkovej papu�ky vraj potrebovali asi 10 l petroleja, tak problematicky horela. T�m sa dok�zala spr�vnos� z�meru likvid�cie celej papu�ky, i ke� matka spo�iatku s�hlasila len s likvid�ciou toho nalepen�ho papierika a vlastn�ho zdroja. Bolo v�ak vysoko pravdepodobn�, �e ur�it� �truktur�lne zmeny hmoty nastali i v tej papu�ke a teda jej ponechanie by s�ce ��inok p�sobenia asi zmen�il, ale celkom neodstr�nil, �o sa pr�ve t�mi materi�lu celkom nezodpovedaj�cimi pr�znakmi extr�mne zn�enej hor�avosti potvrdilo.

Tento rad pr�kladov mal uk�za� nielen ��rku sortimentu n�lezov zdrojov, ale i nutnos� individu�lnej variability samotn�ho diagnostick�ho a ob�as aj �pravu zabezpe�uj�ceho postupu.

E�te by som uviedol dva pr�pady toho vonkaj�ieho vplyvu, kde si zhoda okolnost� zahrala e�te zlo�itej�iu hru:

V rodine, teda v jednom dome mala zdravotn� probl�my len jedna osoba � mlad� dc�ra majite�a. Prejavovalo sa to ako ochorenie �t�tnej ��azy bez mo�nosti stanovi� presn� diagn�zu. Vzh�adom na spomenut� �daj mohli sme predpoklada� in� poddruh porobenia, ale n�lez neadresnosti vplyvu to vylu�oval. Pri pr�ci s pl�nom sa v�ak jav vysvetlil. Nena�iel sa �iadny zdroj na dvore, zistil sa len dosah vplyvu, ktor�ho zdroj bol vzdialen� vy�e 20 metrov a tu zasahoval cez mal� predz�hradku do jedinej miestnosti domu na vzdialenos� maxim�lne poldruha metra v obl�ku. Presne v tom mieste dosahu mala po�koden� poste�. Zdroj bol zrejme cez ulicu u n�protivn�ch susedov asi v ich predz�hradke. Vzh�adom na nesusedsk� vz�ahy � ani sa nezdravili � nebolo mo�n� nejak� dorozumenie o likvid�cii zdroja a samozrejme ani pre�etrenie niekoho z toho n�protivn�ho domu, tak�e ostalo len jedno � pres�ahova� poste� na opa�n� stranu izby spod predn�ho okna a na to miesto zak�za� vstup dom�cim. �t�tna ��aza sa upravila i laborat�rne za p�r t��d�ov.

V �al�om pr�pade i�lo l6-ro�n�ho chlapca, ktor� bol tie� postihnut� ako jedin� z rodiny v dome. Mal zisten� nenorm�lne hodnoty hypofyz�rnych horm�nov bez vz�jomn�ch s�vislost� a vypad�vanie vlasov. Endokrinol�govia ani dermatol�govia nemohli pom�c�. N�lez bol zhodn� ako pri predch�dzaj�com pr�klade, lo�isko v�ak bolo asi ve�mi star�, lebo malo mal� dosah � len asi 5 metrov a ke�e sa nach�dzalo asi 4 metre od domu, zasahovalo len pr�ve t� �as� domu, kde chlapec sp�val. Vy�etrenie sa robilo v zime, dvor bol pod snehom a na mieste zdroja bol bet�nov� chodn�k. Chlapec teda zatia� zmenil miesto postele, stav sa u� upravoval, ke� bolo mo�n� zdroj vykopa�. Zohnali si zb�ja�ku, aby mohli odstr�ni� z ur�en�ho miesta bet�n, ale na v�eobecn� prekvapenie, bet�n hrub� asi l5 cm bol presne nad miestom zdroja tak naru�en�, �e ho rozbili p�r �dermi �akanu, hne� ved�a bol v�ak tak� pevn�, �e by i pneumatick� zb�ja�ka mala �o robi�. Tento fenom�n si nevieme vysvetli�. Samotn� zdroj pol metra pod bet�nom bol u� len zvy�kov�, asi 80-ro�n�, �elezo temer len vo forme hrdze, ostatn� okrem kost� zotlet�, kosti evidentne �udsk�. Po likvid�cii v ohni sa chlapec r�chlo uzdravil, vlasy mu dor�stli.

�iadny z na�ich pr�padov vyroben�ho porobenia sa neprejavoval ako importovan�, bolo by to zrejme problematick�. Pre �plnos� a pochopenie je treba toti� uvies�, �e profesion�l po zostaven� vhodn�ch materi�lov a vykonan� potrebn�ch postupov vlastne cel� objem porobeniny aktivuje a� v momente tesne pred odovzdan�m objedn�vate�ovi. Pochopite�ne, nechce sa s�m vystavi� opakovan�m p�sobeniam neadresn�ch a teda na ka�d�ho p�sobiacich zdrojov. Objedn�vate� je in�truovan�, �e pre jeho bezpe�nos� sa mus� zdroja ��m skor�ie zbavi� a teda ho deponova� na miesto, kde m� �kodlivo vo�i niekomu p�sobi�. I napriek s��asnej r�chlej doprave importova� tak�to aktivovan� zdroj by bolo riskantn�, tak�e asi preto nem�me starosti s mo�n�mi pre n�s nezvykl�mi zdrojmi tohto poddruhu. O to viac si to v�ak vynahrad�me pri �al�om poddruhu porobenia.

V krajin�ch, kde napriek aktu�lne dominantn�mu n�bo�enstvu � kres�anstvu �i islamu � pretrv�vaj� skryte reminiscencie na d�vne stredovek� �i dokonca historicky d�vno ofici�lne nepraktizovan� n�bo�enstvo a v �ude ost�va �cta k star�m n�bo�ensk�m symbolom, a i ke� sa st�vaj� objektom suven�rov�ho priemyslu, pri ru�nej v�robe tak�ch suven�rov si tieto symboly u jednotlivcov ponech�vaj� osobit� postavenie. Mo�no je toto tvrdenie zveli�en�m, ale inak si nevieme vysvetli� jav, ktor� dokumentuje u� viac pr�padov egyptsk�ch suven�rov zn�zor�uj�cich skarabeov alebo H�rovo oko �i niektor� in� staroegyptsk� bo�sk� symboly, ktor� v celkom jasnej s�vislosti sa uk�zali by� adresne �kodliv� v typickom obraze preroben�ho porobenia. Osobitos�ou je tu nejak� program, ktor� sa aktivuje len v pr�pade po�kodenia tak�ho predmetu a to adresne len proti tomu, kto toto po�kodenie zapr��inil.

Pr�pad na ilustr�ciu: 5-ro�n�, predt�m st�le zdrav� chlapec n�hle ochorel na stav podobn� astme, ale bez dok�zanej alergie a s��asne mal bli��ie neidentifikovan� bolesti brucha. Symptomatick� lie�ba nezaberala. Pri energoinforma�nom vy�etren� a ur�en� tohto poddruhu vonkaj�ieho vplyvu sa lokaliz�ciou identifikoval zdroj p�sobenia. I�lo o hlinen� pr�vesok v tvare skarabea, ktor� mu priviezol z dovolenky v Egypte asi pred dvomi rokmi jeho str�ko. Chlapcovi sa pr�vesok ve�mi p��il a nosil ho po cel� dobu zavesen� na krku. Asi mesiac pred za�iatkom zdravotn�ch probl�mov mu pr�vesok spadol na zem a od�tiepil sa pr�ve ten koniec, kde bolo o�ko na prevle�enie �n�rky, tak�e ho u� nemohol nosi�, mal ho v�ak polo�en� ved�a svojej postie�ky. Po zlikvidovan� pr�vesku sa stav celkom upravil. Aktiv�cia teda bola nesporne �asovo spojen� s po�koden�m, predt�m bol pr�vesok celkom ne�kodn�.

Pravdepodobne zhodn� motiv�cia bola v pozad� pr�padu, ktor� bol v na�ej praxi ojedinel� a svojou bizarnos�ou naozaj v�nimo�n�. Ukazuje na rozmanitos� presahuj�cu i bujn� fant�ziu spisovate�a a i ke� z jedn�ho pr�padu nemo�no robi� �iadne zov�eobecnenia, uv�dzam ho ako pr�klad:

Man�elia v diplomatick�ch slu�b�ch boli 8 rokov v jednej juhoamerickej republike. Po�as toho pobytu v 80. rokoch mala man�elka z�ujem zbiera� p�vodn� indi�nske umenie, najm� mal� so�ky fig�rok �ud� i star�ch bo�stiev z rozli�n�ch materi�lov, staro�itn� i s��asn� ru�nej v�roby. Nazbierala ich asi 200 kusov a naplnili nimi cel� ve�k� kufor a tak si ich aj doviezli po ukon�en� pobytu na Slovensko. Ako diplomati b�vali predt�m v byte ministerstva a po n�vrate im dali zasa k dispoz�cii tak� zariaden� byt. Kufor so so�kami ostal zavret�, nebolo ich kde rozostavi�. Len nieko�ko mesiacov po n�vrate za�ali najprv u man�elky, neskor�ie i u man�ela rozli�n� telesn� probl�my. Ona bola i predt�m neurotick�, tak�e svoje pr�znaky spo�iatku brala ako adapta�n� probl�my na chladnej�iu kl�mu, ale ke� sa probl�my objektivizovali na �t�tnej ��aze i inak endokrinologicky a ke� probl�my za�ali i u man�ela, h�adali pomoc a tak sa dostali k dobr�mu zn�memu, ktor� sa zaoberal touto problematikou i prakticky popri svojej riadiacej funkcii a ten na ich �iados� zistil, �e s� obaja pod vplyvom nejak�ho zdroja, ktor� v�ak nevedel ur�i�, lebo to nebolo ni� obvykl�. Pre�etrenie zistilo vplyvy na oboch (�o pri adresn�ch vplyvoch samozrejme je len zriedka a ka�d� m� vtedy ten �svoj� zdroj nez�visle na druhom), pri�om adresnos� alebo neadresnos� nevych�dzala jednozna�ne. Lokaliz�cia priniesla �al�ie prekvapenie. Zdroje sa signalizovali dva a to oby�ajn� masovo vyroben� vytla�en� obr�zky Panny M�rie a Je�i�a, ktor� si pani k�pila hne� po n�vrate , preto�e tam na ambas�de nemohli ma� ni� podobn�ho v byte a ch�balo jej to. N�lez bol celkom absurdn�, tak�e sme h�adali �alej. Pri celkom in�ch usporiadaniach pr�padov a in�ch druhoch vonkaj��ch �i in�ch vplyvov sme ob�as narazili na fenom�n odrazu, kedy nejak� lokalizovate�n� vplyv sa celkom mechanicky odr�al od zrkadiel alebo in�ch podobn�ch pl�ch �i zvl�tnych tvarov, samozrejme tam v�dy i�lo o javy fyzik�lne a ne�lo o porobenie. Metodika sledovania zdroja tak�ho sign�lu pred jeho odrazen�m sa tu teda tie� sk�sila a uk�zalo sa, �e tie obr�zky � nezasklen�, tak�e ne�lo o �iadny opticky vysvetlite�n� odraz � naozaj akoby zosil�ovali a odr�ali prich�dzaj�ci sign�l smerom na man�elsk� postele, oproti ktor�m boli na stene zavesen�, pri�om odr�an� sign�l prich�dzal spopod postele. A� potom sme sa dozvedeli, �e ten kufor so so�kami maj� odlo�en� pod poste�ou a teda vlastn� vplyv vych�dza z kufra. So�ky mali d�vno na ambas�de a ni� nevyvolali, identifikova� t� jednu �i viac so�iek medzi dvomi stovkami by bolo di�tan�ne problematick�, tak�e sme to nechali ako posledn� mo�nos� a uva�ovalo sa, pre�o sa tu spustil ten odraz a �o je tak� na t�ch obrazoch, aby mohli by� sprostredkovate�om odrazu alebo vzbudzovate�om prebudenej aktivity niektorej so�ky. Kone�n� verdikt znel: ke�e kufor nieto kam da� a nechc� sa jeho obsahu zbavi� ani za cenu choroby, treba prelo�i� tie obr�zky do druhej izby. Zistili sme, �e dosah p�sobenia so�iek je okolo 5 metrov, tak�e sa obr�zky prelo�ili do druhej izby nad t� vzdialenos�. Experiment vy�iel, probl�my vymizli. Bolo teda jasn�, �e niektor� so�ka je tvorcom tak preroben�, aby sa aktivizovala kres�anskou symbolikou. Bola to samozrejme hypot�za, ale preto�e probl�my vymizli, viac sme nemohli experimentova�. Asi po dvoch rokoch sa t�to man�ela ozvali znova, probl�my sa vr�tili. Medzi�asom sa pres�ahovali do in�ho bytu, ale kufor so so�kami ostal i tam pod poste�ou, �iadne kres�ansk� symboly v sp�lni nemali. Nov� diagnostika, nov� lokaliz�cia, rovnak� n�lez � v kufri sa zasa nie�o aktivizovalo, miesto odrazu v�ak bolo in�m smerom a vo v��ke okolo 60-70 cm nad podlahou vy�e 4 metre od kufra. Na ur�enom mieste mali vo ved�aj�ej izbe na stol�ku polo�en� bronzov� kr�ik v podstavci, k�pen� a tam umiesten� asi dva mesiace pred za�iatkom novej vlny probl�mov. Hypot�za sa potvrdila, presun kr�ika na druh� stranu miestnosti nad 6 metrov od kufra znamenal zasa �pravu probl�mov. Tu by sa �iadalo poveda� pre odborn� kni�ku nevhodn� heslo �Kto to neza�il, neuver�.

KRITIKA A ANTIKRITIKA

V priebehu mnoh�ch rokov pri publikovan� �iastkov�ch teoretick�ch poznatkov alebo faktov z problematiky EIS sme zak�sili priamo �i nepriamo viac kritick�ch postojov, z ktor�ch boli niektor�, najm� zo strany fyzikov, opr�vnen� � a v �al�om sme tak�to podnety vyu�ili na zmenu paradigmy teoretick�ch v�chod�sk � ale bolo dos� aj tak�ch kritick�ch vyjadren�, ktor� sa uk�zali ako produkt nedostato�n�ch vedomost� o problematike a to jednako, �i boli z poz�ci� materialistickej vedy a redukcionistickej medic�ny alebo zo strany rozli�n�ch ideologick�ch zoskupen�.

Pova�ujem preto za vhodn� vo forme kritick�ch pozn�mok a odpoved� na ne pred�s� zbyto�n�m nedorozumeniam, ktor� vlastne u� v r�znych situ�ci�ch odzneli a bolo by nevhodn� aby sa znova a znova pre nedostatok inform�ci� opakovali.

Kritika (K): Cel� te�ria je vy�pekulovan� a nem� oporu v s��asnej fyzike.

Antikritika (AK): I ke� pri postupnom vytv�ran� teoretick�ho zov�eobecnenia javov, ktor� s� v praxi d�vno zn�me, ale ich interpret�cia osciluje medzi fant�ziou a popieran�m, s� nutn� i niektor� my�lienkov� experimenty, nejde o �pekul�cie, ale tvoriv� racion�lne postupy. Fyzika sa r�chlo vyv�ja a prich�dza st�le s nov�mi poznatkami, ktor� mnoh� predch�dzaj�ce koncepcie dop��aj� alebo dokonca vyvracaj�. Hovori� o s��asnej fyzike pri takej jej dynamike je nepresn�. Mnoh� na�e hypot�zy (zd�raz�ujem, �e nikdy ne�lo o tvrdenia na �rovni fyzik�lnych faktov) v�ak ve�mi dobre zapadaj� do niektor�ch nov�ch poznatkov kvantovej fyziky. Pos�denie je v�ak vecou fyziky, �o je v bud�cnosti mo�n�. Je v�ak mo�n� i to, �e bud�ce poznanie skoriguje s��asn� na�e hypot�zy i fyzik�lne poznatky. Korektn� je v�ak to, �e ani fyzika (napriek �elaniam niektor�ch redukcionistick�ch fyzikov) neost�va st� na doteraz z�skan�ch poznatkoch a ani psychotronika ako teoretick� odbor sa nedogmatizuje na doteraz spoznan�ch poznatkoch. Tie vych�dzaj� z faktov, ktor�mi bohato opl�va energoinforma�n� medic�na a tie fakty je nutn� vysvetli�.

K: Z h�adiska medic�ny v�etky alternat�vne met�dy odporuj� modern�mu princ�pu medic�ny zalo�enej na d�kazoch a nemaj� v seri�znej praxi lek�rov miesto.

AK: Tak�to rigor�zne tvrdenie b�va �ast� a preto je potrebn� odpoveda� postupne na jeho v�etky prvky. Pojem alternat�vnej medic�ny �i alternat�vnych met�d vznikol nezn�mo na �� podnet, proste je nejak� roky tu. Mo�no prv� pou��vate� to bral doslovne a predpokladal, �e nejak� n�m vyvinut� met�dy s� alternat�vou � teda bu� be�n� medic�na alebo jeho postupy, �iadna spolupr�ca � a teda nie��m in�m, podobne ako sa teraz pou��va pojem alternat�vne zdroje energie. Mnoh� postupy, zahrnut� do stre�n�ho n�zvu natur�lnej medic�ny pod�a slovensk�ho konceptu, vr�tane energoinforma�nej medic�ny, nem��u a nemienia by� nejakou alternat�vou. Jednak plne re�pektuj� v�etky princ�py a v�sledky be�nej akademickej medic�ny, jednak svoje postupy pou��vaj� tam, kde be�n� medic�na nem� �spechy, kde nedok�e pre �pecificitu svojich metod�k zachyti� diagnosticky tie fakty, ktor� v podstate znemo��uj� efekt lie�by be�n�mi postupmi alebo tieto postupy be�nej medic�ny maj� tak� riziko ne�iad�cich ��inkov, �e je nutn� pou�i� postupy bez tak�ho rizika a s rovnak�m potenci�lnym efektom. Konkr�tne problematika EIS v prezentovan�ch �irok�ch s�vislostiach je pripraven� na pln� integr�ciu do jedinej medic�ny nie ako alternat�va, ale ako jej s��as�, �o u� niektor� lek�ri bez zbyto�nej publicity aj v praxi aplikuj� pre dobro pacientov. Idea medic�ny zalo�enej na d�kazoch (z USA ako evidence based medicine) vych�dzala z nutnosti odborne podlo�en�ho preverovania ��innosti a bezpe�nosti liekov, chrlen�ch mnoh�mi farmaceutick�mi firmami a nevhodne sk��an�ch a prezentovan�ch. Preto sa kladie d�raz na dvojit� slep� placebom kontrolovan� sk��anie, rozsiahle metaanal�zy a �irok� �tatistick� vyhodnotenia. Zakr�tko po rozbehnut� tak�ch projektov sa v�ak ozvali i kritici jednak preto, �e tak sa nedaj� vyhodnocova� mnoh� in� lie�ebn� postupy, kde nie je mo�n� pou�i� placebo ani dvojit� slep� postupy, napr�klad psychoterapia, chirurgick� z�kroky alebo i energoinforma�n� z�kroky, jednak preto, �e tie novouzn�van� pr�stupy neber� v�bec do �vahy v�chodziu individu�lnu situ�ciu osobnosti a anamn�zy pacienta a tak s�bory pacientov s� celkom nes�rod� a preto aj celkov� v�sledky vlastne nedostato�ne podlo�en�. Energoinforma�n� medic�na, zhodne ako spomenut� in� lie�ebn� postupy, celkom logicky nem��e by� preverovan� dvojit�mi slep�mi sk��kami ani z h�adiska metodiky ani etiky, je v�ak preverovan� st�le praktick�mi sk��kami. Lek�ri, ktor� sa z��astnili kurzov a semin�rov o tejto tematike, i ke� sa tam niektor� prihl�sili len zo zvedavosti, po absolvovan� pochopili s�vislosti, viacer� si to za�ali prakticky sk��a� a niektor� tieto postupy vintegrovali do svojej praxe v r�znych odboroch klinickej medic�ny. T�, �o sa e�te neodv�ili sami prakticky nie�o v tom robi�, osvojili si aspo� diagnostiku a zisten� pr�pady pos�vaj� kolegom, ktor� praktizuj� i lie�ebn� postupy. V�sledky utvrdzuj� v�etk�ch v potrebe pokra�ova�. Spr�vy o tom sa medzi lek�rmi ��ria a �koliace akcie maj� st�le dos� z�ujemcov, i ke� je �kolenie relat�vne dlhodob� a nam�hav� pre nutnos� naladi� sa na in� sp�sob medic�nskeho myslenia. Slovensko a cez n�s i �esko maj� tak pod�a vyjadrenia odborn�kov z EU prvenstvo v obohaten� medic�ny o �al�� potrebn� rozmer. Kritika je asi zalo�en� na b�ze psychologick�ch z�bran prijatia nie�oho, �o nezodpoved� hrubo materialistick�m trad�ci�m starej z�padnej medic�ny a nov��m transatlantick�m redukcionistick�m snah�m trhovo po�at�ho zdravotn�ctva. Mo�n� redukcia objemu pou��van�ch liekov ako d�sledok roz��renia energoinforma�nej medic�ny m��e tie� by� dostato�n�m mot�vom na snahu o jej znemo�nenie. V z�sade v�ak pri v�etk�ch konkr�tnych prejavoch kritiky zo strany predstavite�ov medic�ny sa uk�zalo, �e nemali osobne dostato�n� vedomosti o problematike a vych�dzali len z podkladov m�di�, �o naozaj b�va neraz na �rovni, ktor� neodbornos�ou vyjadrovania a �asto nezmyseln�mi tvrdeniami tak� kritiku mus� vyvola�. Niektor� seri�znej�� kritici po obozn�men� sa so skuto�ne odborne podan�mi inform�ciami o problematike svoje kritick� vyjadrenia korigovali.

AK: Ak pacient vie, �e je lie�en� akoko�vek, dokonca nielen ke� t� lie�bu chce a jej alebo lek�rovi ver�, ale aj ke� ost�va pas�vny alebo vyjadruje svoje pochybnosti o v�sledku, podlieha autosugescii v ur�itej variabilnej miere. T�ka sa to i tak�ch postupov ako s� oper�cie, ktor� sa po rozrezan� ko�e nakoniec nemohli realizova�, ale pacient sa zlep�il tak ako by bola oper�cia �spe�ne prebehla. Je teda logick�, �e i postupy energoinforma�nej medic�ny maj� vlastnos� podnieti� autosugesciu. V pr�padoch, kedy pacient vie kedy sa di�tan�n� v�kon rob� a hne� potom poc�ti subjekt�vnu ��avu, hodnot�me situ�ciu ako �ist� autosugesciu, preto�e skuto�n� efekt sa dostav� a� po dlh�om �ase, potrebnom na zmeny v tele po �pravnom z�sahu cez EIS a EIP alebo cez program v informa�nom subsyst�me. Efekty u det� v ranom veku, u �ud� v bezvedom� a efekty veterin�rov u zvierat v�ak vyvracaj� absolutiz�ciu autosugescie ako jedin�ho ��inn�ho faktora a stavaj� objekt�vne efekty energoinforma�nej lie�by na �rove� akejko�vek inej lie�by. Ako objektiviza�n� fakty m�me i materi�lne n�lezy pri lokaliz�cii poroben�, pozit�vne historick� fakty pri vonkaj��ch vplyvoch spusten�ch v d�vnej�ej minulosti a objekt�vne fenom�ny vyskytuj�ce sa �asto pri likvid�cii materi�lnych zdrojov nepriazniv�ch vplyvov.

AK: Iste, aj tak�ch �ud�, ktor� sa nech�vaj� titulova� psychotronikmi alebo lie�ite�mi, v skuto�nosti bu� svoje ak�-tak� vedomosti zneu��vaj� alebo s� to �arlat�ni, je dos� a vyjadrenie kritiky je pravdiv�. Nemo�no to v�ak tvrdi� o v�etk�ch a u� vonkoncom nie o lek�roch, ktor� vyu��vaj� v�etky svoje vedomosti a mo�nosti na pomoc pacientom i postupmi, ktor� sa na fakulte neu�ili. Na zisk sa d� zneu�i� v�etko mo�n�, pre pr�klady dnes nie je treba �s� �aleko. Ak sa tak deje na �kor zdravia �i dokonca �ivota trpiacich je to treba ods�di� a potresta�, nemo�no to v�ak pod�a spr�vania jednotlivcov pren�a� na v�etk�ch a na cel� jeden �irok� odbor.

K: Ak�ko�vek �innos� v tejto oblasti po�kodzuje du�u pacienta a br�ni jej spaseniu.

AK: Energoinforma�n� medic�na ako i cel� natur�lna medic�na zhodne s be�nou medic�nou zasahuj� do hmotne-energo-informa�n�ch dejov v organizme a nijako nezasahuj� a ani svojimi postupmi nem��u zasahova� do duchovna. I z teologick�ho poh�adu duchovn� podstatu �loveka nemo�no ovplyvni� hmotn�mi prostriedkami. Za svoju duchovn� bud�cnos� je zodpovedn� ka�d� �lovek a svoju slobodn� v��u m��e uplatni� pre ten ��el len na duchovnej rovine, teda rozhodn�� sa pozit�vne alebo negat�vne. Na��astie niet v �udskej moci toto u in�ho �loveka zvr�ti�. Ak sa d� �lovek nahovori� na zl� cestu, je to jeho rozhodnutie a pr�padn� p�vodca z duchovna na to predsa nepotrebuje �iadne hmotno-energetick� prostriedky. Tak�to n�zor vlastne stavia hmotu nad ducha a je teda materialistick�m postojom.

AK: Pod ozna�en�m okultizmus sa rozumelo a rozumie v�eli�o, z�vis� to od uhla poh�adu. V princ�pe tam patria v�etky praktiky, ktor� maj� za ��el z�ska� nejak� v�hody, ktor� by �lovek nez�skal norm�lnym �sil�m a poctiv�m sna�en�m. Mo�no to pova�ova� za zneu��vanie mo�nost� vyu��vania pr�rody a schopnost� �loveka na nevhodn� z�skavanie nie�oho, �o si nezasl��il ani na svetskej ani na duchovnej rovine. Kto si v�ak pre��tal t�to knihu nem��e nevidie�, �e je o nie�om celkom inom a �e nem� �iadne s�vislosti s okultizmom, ezoterikou at�. Producenti tak�ch kritick�ch postojov sa v�ak nezvykn� pridr�iava� odporu�en� n�bo�enstva, filozofie a zdrav�ho �sudku: Najprv poznaj, potom pochop a a� potom s��, ak m� pr�vo s�di�.

M�me na sklad� i p�edchoz� titul dr. Rosinsk�ho - BIOTERAPIA - jako� i dal�� tituly tematicky bl�zk�

Jan Johann Jaroslav Mi�ka

Zapom�n�n� pras�ly	9
Kosmick� vejce a Velk� t�esk, b�je a symboly pras�ly, nev�douc� v�da versus pras�la

Zapomenut� pras�la p��rody	45
Viditeln� a z�hadn� projevy pras�ly, br�ny a kameny pras�ly, skaln� svatyn� a maskovan� skali�t�, nacisti�t� m�gov� a energie svastiky

Bezradn� krotitel� duch� a stra�ideln� m�sta	97
��d�n� poltergeist�, proklet� domy a z�zra�n� m�sta, pra�sk� mumie Elekta se p�edstavuje

M�s��n� bohyn�, hadi a draci	107
Bezhlav� pohansk� bohyn� s M�s�cem, m�s��n� bohyn� s hady a draky, m�s��n� srpek s lidskou tv��, zk��en� st��brn� a zlat� kl��, tajemstv� stavebn�ch hut� a mal��sk�ch a socha�sk�ch cech�

�ern� bohyn� a dra�� sluj	145
B�je a pov�sti, z�zra�n� p�soben� �ern�ch bohy� a madon, loret�nsk� stavby a dvouhlav� bohyn�, v�roba �arod�jnic, Svat� schody, poustevn�k a dra�� sluj.

T�i m�gov�	185
Tajemstv� dvou c�sa�� − Fridricha II. a Karla IV. − a hrab�te �porka

14. m�je L�ta P�n� 1316	203
aneb v�pov�� o mimo��dn� vzd�lan�m a vn�mav�m jedinci

Dv� tajn� poselstv� dvoj� koruny	217
Tajemstv� pras�ly d�razn� p�ipom�naj� jak c�sa� a jeho syn, tak tak� o n�kolik stolet� pozd�ji zedn��sk� architekt a stavitel

Pokus o stru�n� �vod do historie Dra��ho ��du	233

V�b�r z na�ich titul� o alternativn� medic�n� a l��itelstv�