RU�ER JOSIP BO�KOVI� � MU�,
KTOR� PREDBEHOL DOBU O 200 ROKOV

Emil B�t�k

Abstract: R. Bo�kovi� was a Jezuit priest, diplomat and scientist living in 18^th century. His remarkable life, activities and ideas would probably mark him to be a worldwide known personality, if he would not come from Balkan.

Nie je �ahk� nap�sa�, kto bol Ru�er Bo�kovi�. Je po �om nazvan� najprest�nej�� chorv�tsky v�skumn� �stav v Z�hrebe, viackr�t sa objavil na juhoslovansk�ch a chorv�tskych bankovk�ch a po�tov�ch zn�mkach, d�Alembert ho nespr�vne pova�oval za Taliana (proti �omu Bo�kovi� protestoval), naturalizoval sa vo Franc�zsku, za svojho ho pova�uje aj Bosna a Hercegovina. Viacero pr�rodovedcov a filozofov ho ozna�uje za �mozog dvadsiateho storo�ia, ktor� �il v storo�� osemn�stom� (citovan� pod�a [3]), V�clav Ho�ej��, riadite� �stavu molekul�rn� genetiky AV �R a profesor Karlovej univerzity, sa o �om vyjadril: �Jedna z najpozoruhodnej��ch a najviac opom�nan�ch post�v v dejin�ch modernej eur�pskej vedy� [4] a Peter Hodgson, britsk� fyzik a dlhoro�n� prezident Pax Romana, ho pova�oval za najv�znamnej�ieho z jezuitsk�ch vedcov minulosti [4, s. 74 � 75]. Jednoduch� nie je ani ur�i�, �o vlastne bolo jeho povolan�m: bol matematikom, astron�mom, fyzikom, geo�metrom, stavebn�m in�inierom, diplomatom a b�snikom; bol zvolen� za �lena prest�nej britskej Kr�ovskej spolo�nosti, aj za �lena Ruskej akad�mie vied.

Ru�er Josip Bo�kovi�¹ (anglicky a franc�zsky Roger Joseph Boscovich, taliansky Ruggiero Giuseppe Boscovich a latinsky Rogerius Josephus Boscovich)² sa narodil v Rag�ze (teraj�� Dubrovn�k) � vtedy samostatnom �t�te na dalm�tskom pobre�� � v m�ji 1711. Jeho otec Nikola Bo�kovi� sa narodil r. 1642 pravdepodobne v meste�ku Orahov Do (vtedy Otomansk� r�a, Hercegovina, dnes Feder�cia Bosny a Hercegoviny). Bol pravosl�vny a bol kupcom. Neskor�ie sa pres�ahoval do Rag�zy a stal sa katol�kom. Bo�kovi� ho u� poznal iba ako invalida. Matka Paola �Pavica� Bettera bola Talianka, nar. 1674; poch�dzala z rodiny z�mo�n�ho kupca, ktor� za�iatkom sedemn�steho storo�ia pri�la do Rag�zy z Bergama v severnom Taliansku. Bola to akt�vna temperamentn� �ena, mala osem det� (z nich Ru�er bol najmlad�� syn) a do�ila sa 103 rokov.

Z�kladn� vzdelanie z�skal Bo�kovi� v Rag�ze na Collegiu Regusinu. U� v �kole vynikal dobrou pam�ou a h�bavou mys�ou. R. 1725 odi�iel � v starostlivosti dvoch jezuitov � do R�ma. V tom �ase boli jezuiti zn�mi v�chovou ml�de�e a kvalitou poskytovan�ho vzdelania � mali 800 zariaden� a okolo 200 000 �iakov. Bo�kovi� sa stal novicom a �tudentom najsl�vnej�ieho jezuitsk�ho kol�gia Collegium Romanum Sant Andrea delle Fratte. Osem rokov sa tam vzdel�val vo filozofii a �matematickej fyzike�. V R�me bol v �ast�ch kontaktoch s Valentim Gonzagom, p�pe�sk�m �t�tnym tajomn�kom, a Gonzagov dom sa stal jeho �druh�m domovom� (James 2004). Po skon�en� �t�dia na Collegiu Romanu si zar�bal p� rokov ako u�ite� poetiky a jazykov bez st�leho miesta. Od r. 1740 sa vr�til na Collegium Romanum ako profesor matematiky a nahradil tam svojho b�val�ho u�ite�a, otca Hor�ca Borgondiho. P�sobil tak do r. 1759 a s�be�ne s v�u�bou �tudentov s�m �tudoval teol�giu a pripravoval sa na ordinari�t (1744). V tom �ase bol mimoriadne vedecky �inn�: okrem in�ch t�m p�sal vedeck� pr�ce o prechode Merk�ra cez Slnko (rozumej pred Slnkom), slne�n�ch �kvrn�ch, mo�nosti �i nemo�nosti atmosf�ry Mesiaca (De lunae atmosphera 1753)³, pol�rnych �iarach, tvare Zeme a odch�lkach v zemskej gravit�cii, o pozorovan� st�lic (hviezd), matematickej te�rii �alekoh�adov, medziach neur�itosti v astronomick�ch pozorovaniach (v te�rii ch�b ako krit�rium pou��val s��et odch�lok � dnes ho nahr�dza s��et �tvorcov), te�rii kom�t, pr�livoch, z�kone (rovnici) kontinuity, zaoberal sa mikrometrom s dvojnou refrakciou, cykloidami, sf�rickou trigonometriou, � Viacero v�sledkov z tohto obdobia zhrnul do knihy De viribus vivis (O �iv�ch sil�ch, 1745).

Je tie� autorom trin�stich v�znamn�ch pr�c praktick�ho v�znamu, ako projektovanie a riadenie stavieb (najm� v s�vislosti s vodou: pr�stavy, rieky, ochrana pred z�topami a obnova po�koden�ch stavieb). V tretine 18. storo�ia sa za�ali zvy�ova� obavy, �e praskliny v chr�me sv. Petra (dokon�enom r. 1590) v R�me hrozia bezprostredn�m zr�can�m. Preto r. 1742 p�pe� Benedikt XIV. zvolal viacero u�encov, aby navrhli rie�enie. Projekt Bo�kovi�a (p� koncentrick�ch kruhov�ch v�stu��) bol nakoniec prijat� � a je dobr� si uvedomi�, �e v tom �ase mal Bo�kovi� iba 31 rokov a stavebn� in�inierstvo nebolo jeho jedinou (asi ani nie hlavnou) aktivitou (!). Zasl��il sa aj o zlep�enie statiky Mil�nskeho d�mu, pod jeho veden�m bola opraven� kupola dvornej kni�nice Cesarea vo Viedni a postavil hvezd�re� v Brere pri Mil�ne, kde sa stal riadite�om.

Vedel komunikova� s �u�mi. Tak napr. dostal pozvanie portugalsk�ho kr�a J�na V. ��achetn�ho, naz�van�ho tie� �portugalsk� Kr�l Slnko�, aby i�iel do Braz�lie mera� poludn�k a overi� splo�tenie Zeme. Jeho dobr� styky s k�azmi vr�tane najvy���ch cirkevn�ch hierarchov (spomenieme p�pe�sk�ho �t�tneho tajomn�ka V. Gonzagu, ale aj z�chranu chr�mu sv. Petra) ho nakoniec ale viedli k tomu, �e na p�pe�ove presvied�anie ostal v Taliansku a v r. 1751 � 1753 meral � spolu s anglick�m (?) jezuitom Christopherom Le Maireom � poludn�k na �seku R�m-Rimini. Na tieto merania nadviazal pri svojom pozvan� do Rak�skej r�e, ke� M�ria Ter�zia prijala jeho n�vrh, aby sa aj Rak�sko pripojilo k in�m eur�pskym krajin�m pri meran� rozmerov Zeme (1755). Je dos� mo�n�, �e kontakty a rozhovory Bo�kovi�a so Sv�t�m Otcom sp�sobili, �e ten r. 1757 odvolal uvedenie Kopern�kovho syst�mu na indexe.

Bo�kovi� bol aj obratn� vyjedn�va� a diplomat. Ve�kovojvoda Tosk�nska Francis mal vlekl� spor s Republikou Lucca oh�adne vysu�enia jazera, ktor� sp�sobovalo z�plavy a le�� na hranici obidvoch kraj�n. Diplomatick� umenie Bo�kovi�a dopomohlo k tomu, �e tento spor bol v r. 1756 � 1957 vyrie�en� dohodou. Po tomto �spechu bol Bo�kovi� poslan� (1760) ako ve�vyslanec Republiky Rag�za do Anglicka. To podozrievalo Rag�zu, �e pripravuje vojnov� lode pre Franc�zsko, �o by bolo poru�enie deklarovanej neutrality. Aj t�to misiu splnil v�borne, a navy�e sa po�as svojho � aj ke� pomerne kr�tkeho � lond�nskeho pobytu stal �lenom prest�nej britskej Kr�ovskej spolo�nosti (F.R.S. � Fellow of the Royal Society).

Vr�me sa teraz sp� k jeho vedeckej pr�ci. R. 1758 vy�la v Ben�tkach jeho hlavn� vedeck� pr�ca, Theoria philosophiae naturalis redacta ad unicam legem virium in natura existentium (Te�ria pr�rodnej filozofie odvoden� z jedin�ho Z�kona s�l, ktor� v pr�rode existuj�), skr�tene Theoria philosophiae naturalis, ktor� sa u� po piatich rokoch do�kala druh�ho vydania (a na tretie (lond�nske) potom �akala viac ako poldruha storo�ia). Je to spis s pribli�ne 250 stranami ve�k�ho form�tu, kde zhrnul svoje najd�le�itej�ie v�sledky. Bo�kovi� bol z�stancom Newtonovej te�rie gravit�cie a napomohol jej ��reniu na eur�pskom kontinente. Uznanie si z�skal aj t�m, �e dok�zal vysvetli� koh�ziu, chemick� afinitu a i. �o m� v�ak mimoriadny v�znam a nebolo dostato�ne docenen� jeho s��asn�kmi, je jeho pr�nos k ch�paniu vz�jomnej interakcie �ast�c (at�mov, molek�l a pod.). Odmietol vtedy roz��ren� predstavu, �e p�sobenie �ast�c a ich fyzik�lne a chemick� vlastnosti s� dan� ich rozdielnym tvarom a hmotnos�ou, a �e na seba p�sobia najm� gravita�ne, a to na dia�ku. Pod�a Bo�kovi�a s� �astice iba bodmi, ktor� generuj� silov� polia, a preto nie je mo�n� ich p�sobenie na dia�ku. Na rozdiel od in�ch fyzikov t�ch �ias (aj Newtona!) bol presved�en�, �e sila medzi �asticami sa m��e v z�vislosti od vzdialenosti meni� z pr�a�livej na odpudiv� (a naopak) a mimoriadne v�znamn� s� nulov� body potenci�lu. Na mal�ch vzdialenostiach prevl�daj� odpudiv� sily, preto sa �astice (resp. mat�ria ako tak�) nem��u zhroma�di� v jednom mieste (a preto aj napr. at�mov� jadr� � v tom �ase e�te nielen nezn�me, ale netu�en� � maj� zhruba rovnak� hustotu) a na ve�k�ch vzdialenostiach prech�dzaj� odpudiv� kr�tkodosahov� sily na pr�a�liv� (zn�me) sily dlh�ho dosahu, napr. pod�a Newtonovho gravita�n�ho z�kona. Ak aplikujeme jeho te�riu s�l na dnes zn�mu stavbu hmoty (molekuly, elektr�nov� obal at�mu), potom striedav� znamienko potenci�lu umo��uje existenciu stabiln�ch elektr�nov�ch dr�h (el�ps, nie kru�n�c (!)) aj molek�l zlo�en�ch z r�znych at�mov (van der Waalsove sily alebo Lenard-Jonesov potenci�l).

Uva�oval aj o mo�nosti in�ch vesm�rov (napr. v r�znych priestoroch � t�ma rezonuj�ce s �vahami fyzikov na rozhran� 20. a 21. storo�ia), zaoberal sa principi�lnymi ot�zkami, ako napr. �i s� d�ky invariantn�, ako sa at�my kombinuj� do stabiln�ch �tvarov a pod. To v�etko sa stalo d�le�it� a� v prvej polovici 20. storo�ia. Stoj� za zmienku, �e � ke�e ne�pecifikoval, ako vyzer� potenci�l na ve�k�ch vzdialenostiach � jeho te�ria je zlu�ite�n� dokonca aj s ideou kvarkov (!).

Bol to prv� �lovek, ktor� tu�il, h�adal a nakoniec aj navrhol matematick� te�riu Pr�rody (prv� vedeck� �te�riu v�etk�ho�⁴). Jedn�m z d�sledkov toho, �e silov� p�sobenie uva�ovan� Bo�kovi�om m��e v z�vislosti od vzdialenosti meni� svoje znamienko, je aj potenci�lna mo�nos� vysvetli�, pre�o elektr�ny v at�moch m��u by� iba na niektor�ch orbit�ch (dr�hach), a nepribli�ova� sa �pir�lovite k jadru, ako by vypl�valo zo z�konov elektromagnetick�ho po�a � vec v t�ch �asoch nielen nepochopen�, ale dokonca nezn�ma, ktor� bola jednou z ve�k�ch h�daniek na prelome 19. a 20. storo�ia.

V knihe Theoria philosophiae naturalis prezentoval otvorene (podobne ako aj inde) aj svoje filozofick� a n�bo�ensk� n�zory: ��o sa t�ka Bo�sk�ho Stvorite�a, je moja te�ria v�nimo�ne objas�uj�ca s v�sledkom pozna� Ho � a preto s� celkom vyl��en� m�rne sny t�ch, ktor� veria, �e svet bol vytvoren� n�hodou, alebo �e mohol by� vybudovan� ako osudov� nutnos�, alebo �e existoval ve�ne riadiac sa svojimi vlastn�mi z�konmi.� [1, 2].

Kr�tko po vyjden� svojho hlavn�ho diela sa Bo�kovi� vybral do Istanbulu pozorova� prechod Venu�e cez Slnko⁵. Cestou v�ak v�ne ochorel a oneskoril sa. Potom pokra�oval v ceste cez Bulharsko, Moldavsko, Po�sko a� do Sankt Peterburgu. Tam bol zvolen� za �lena Ruskej akad�mie vied.

Z R�ma Bo�kovi� odi�iel � aj pre nezhody s gener�lom jezuitsk�ho r�du, ktor� jeho n�zory pova�oval za nebezpe�n� � r. 1764 do P�vie, kde mu zverili katedru matematiky na univerzite [4], a stal sa tie� riadite�om hvezd�rne v Brere.

To u� v�ak ale bolo jeho �spechov prive�a, a jeho nepriatelia sa zjednotili. Nakoniec viedensk� s�d odvolal r. 1772 Bo�kovi�a z funkcie riadite�a hvezd�rne. �a�kosti sa t�m ale neskon�ili. O rok neskor�ie p�pe� Klement XIV. rozpustil jezuitsk� r�d. Preto Bo�kovi� r�d prijal pozvanie franc�zskeho kr�a Louisa XV. do Par�a, stal sa riadite�om optiky pre n�morn�ctvo, �o bola dobre platen� poz�cia vytvoren� �peci�lne pre Bo�kovi�a a naturalizoval sa. Bol tie� pozvan� britskou Kr�ovskou spolo�nos�ou na exped�ciu do Kalifornie, ktor� mala pozorova� prechod Venu�e cez Slnko⁶. Ako pred rokmi, ani tentokr�t mu nebolo dopriate z��astni� sa jeho pozorovania. Nezabr�nila mu v tom choroba, ale �panielsky dekr�t, ktor� v nadv�znosti na rozpustenie jezuitsk�ho r�du vyk�zal jezuitov zo v�etk�ch �panielskych dom�ni�.

Koncom sedemdesiatych rokov sa Bo�kovi� op� vr�til do Talianska a op�tovne bol � aj ke� pomerne kr�tko � riadite�om observat�ria v Brere. Odtia� odi�iel na dva roky do Bassana a str�vil nieko�ko mesiacov v kl�tore Vallombrosa.

R. 1786 sa po tret�kr�t vr�til do Brery. V tom �ase u� mal ale podlomen� zdravie. V�eobecn� uznanie, ktor�mu sa te�il v��inu svojho �ivota, u� ochladlo a jeho pr�ce sa nepred�vali. V tomto stave chor� a roz�arovan� Bo�kovi� zomrel v Mil�ne 13. febru�ra 1787 a je pochovan� v kostole Santa Maria Podone.

Tak odi�iel jeden z najv�znamnej��ch vedcov 18. storo�ia. S�m sa ozna�oval niekedy za Dalmat�nca, inokedy za Chorv�ta. Za svoj rodn� jazyk pova�oval chorv�t�inu, ale v��inu �ivota str�vil v Taliansku a diela p�sal po latinsky. Ozna�enie za Taliana odmietal. Naturalizoval (aj) vo Franc�zsku. Bol �spe�n�m diplomatom a stal sa �lenom dvoch prest�nych akad�mi� vied. Jeho vedeck� v�sledky boli �iroko uzn�van�, menujme aspo� tak�ch pr�rodovedcov, ako boli Michael Faraday, Sir William Rowan Hamilton, James Clera Maxwell, Lorda Kelvin, Nikola Tesla⁷, John Dalton, a �o m��e by� pre n�ho �itate�a obzvl᚝ zauj�mav�, Pavol Mak�, profesor Trnavskej a nesk�r Bud�nskej univerzity a dekan jej filozofickej fakulty [6]. Bo�kovi� zomrel v �stran�, chor� a nepochopen�, a takmer na dvesto rokov upadol do zabudnutia. A� dvadsiate storo�ie znovuobjavilo jeho v�znam. Jeho meno nesie kr�ter na Mesiaci a tie� jeden z asteroidov.

Literat�ra

[1]��� BO�KOVI�, R.: Theoria philosophiae naturalis redacta ad unicam legem virium in natura existentium (Te�ria pr�rodnej filozofie odvoden� z jedin�ho Z�kona s�l, ktor� v pr�rode existuj�), 2. vydanie, Ben�tky 1763 (reprintovan� v USA 1966).

[2]��� Bo�kovi�, R. � Wikipedia (3. 6. 2012).

[3]��� HODGSON, P. E.: The Roots of Science and its Fruits, Saint Austin Press, London 2002.

[4]��� HO�EJ��, V.: Roger Bo�kovi� svou dobu p�ekonal nejm�n� o 200 let. http://3pol.cz/1070-print (2. 12. 2011).

[5]��� JAMES, I. M.: Remarkable Physicists: From Galileo to Yukawa, Cambridge University, 2004, s. 47 � 54.

[6]��� MOROVICS, M.: pripraven� do tla�e pre �asopis Rados� a n�dej.

¹ ���� Chorv�tske �� sa niekedy prepisuje ako �dj�; v�slovnos�ou je bl�zke slovensk�mu �d��.

² ���� �daje o �ivote a diele R. Bo�kovi�a s� �erpan� s��asne z viacer�ch v literature uveden�ch prame�ov. V tak�ch pr�padoch nie je na danom mieste textu �pecificky uveden� cit�cia.

³ ���� Spr�vne dedukoval, �e Mesiac alebo atmosf�ru nem� v�bec, alebo ak �no, tak iba nesmierne riedku.

⁴ ���� Term�n �te�ria v�etk�ho� sa v s��asnej fyzike pou��va na ozna�en� te�ri�, ktor� v sebe obsahuj� v�etky zn�me p�sobenia �ast�c. Pravda, skuto�n� te�ria v�etk�ho zatia� neexistuje.

⁵ ���� Podobne ako v pr�pade Merk�ra, aj tu ide nie o prechod Venu�e cez Slnko ako teleso, ale o prechod pred Slnkom, kde potom vid�me mal� tmav� kot��ik. Je to pravdepodobne najvz�cnej�� z pravide�n�ch opakuj�cich sa (a predpovedate�n�ch) astronomick�ch javov.

⁶ ���� Prechody Venu�e cez Slnko sa vyskytuj� v p�roch, oddelen�ch od seba viac ako storo�n�m intervalom.

⁷ ���� Pod�a Nikolu Teslu sa Bo�kovi� zaoberal aj relativitou a sformuloval aj jadro jej te�rie. Dok�za� toto tvrdenie je v�ak v s��asnosti na z�klade dochovan�ch publik�ci� Bo�kovi�a dos� problematick�.