Konsolidovaný TEXT: 32018L1673 — SK

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.

Touto smernicou sa stanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti prania špinavých peňazí.

2.

Táto smernica sa nevzťahuje na pranie špinavých peňazí, pokiaľ ide o majetok pochádzajúci z trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá stanovené v smernici (EÚ) 2017/1371.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„trestná činnosť“ je akýkoľvek druh trestnej účasti na spáchaní akéhokoľvek trestného činu, za ktorý možno v súlade s vnútroštátnym právom uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s hornou hranicou trestnej sadzby viac ako jeden rok, alebo v prípade členských štátov, ktoré majú vo svojich právnych systémoch stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby za trestné činy, akékoľvek trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby viac ako šesť mesiacov. V každom prípade sa za trestnú činnosť považujú trestné činy v rámci týchto kategórií:

a)

účasť v zločineckej skupine a vymáhanie peňazí alebo inej výhody vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/841/SVV;

b)

terorizmus vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 ( 1 );

c)

obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v smernici 2011/36/EÚ ( 2 ) a rámcovom rozhodnutí Rady 2002/946/SVV ( 3 );

d)

sexuálne vykorisťovanie vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/93 ( 4 );

e)

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v rámcovom rozhodnutí Rady 2004/757/SVV ( 5 );

f)

nedovolené obchodovanie so zbraňami;

g)

nedovolené obchodovanie s odcudzeným tovarom a iným tovarom;

h)

korupcia vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v Dohovore o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie ( 6 ) a v rámcovom rozhodnutí Rady 2003/568/SVV ( 7 );

i)

podvod vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v rámcovom rozhodnutí Rady 2001/413/SVV ( 8 );

j)

falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ ( 9 );

k)

falšovanie a pirátstvo výrobkov;

l)

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES ( 10 ) alebo v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES ( 11 );

m)

vražda, závažné ublíženie na zdraví;

n)

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka;

o)

lúpež alebo krádež;

p)

pašovanie;

q)

daňové trestné činy súvisiace s priamymi a nepriamymi daňami, ako sú uvedené vo vnútroštátnom práve;

r)

vydieranie;

s)

falšovanie;

t)

pirátstvo;

u)

obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s trhom vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ ( 12 );

v)

počítačová kriminalita vrátane ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2013/40/EÚ ( 13 );

▼M1

w)

porušenie reštriktívnych opatrení Únie.

▼B

2.

„majetok“ sú aktíva akéhokoľvek druhu, hmatateľné alebo nehmatateľné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmotné alebo nehmotné, ako aj právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme vrátane elektronickej alebo digitálnej, ktorými sa dokazuje právny titul k takýmto aktívam alebo podiel na nich;

3.

„právnická osoba“ je každý subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa rozhodného práva, s výnimkou štátov alebo verejných subjektov pri výkone štátnej moci a verejných medzinárodných organizácií.

Článok 3

Trestné činy prania špinavých peňazí

1.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce konanie, ak je spáchané úmyselne, bolo postihnuteľné ako trestný čin:

a)

zmena povahy alebo prevod majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti, s cieľom zatajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku alebo pomôcť akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do páchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania;

b)

zatajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu majetku, práv na majetok alebo vlastníctva majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti;

c)

nadobudnutie, držba alebo používanie majetku s vedomím, že v čase nadobudnutia tento majetok pochádzal z trestnej činnosti.

2.

Členské štáty môžu prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v odseku 1 bolo trestané ako trestný čin, keď osoba, ktorá ho spáchala, tušila alebo mala vedieť, že daný majetok pochádza z trestnej činnosti.

3.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby:

a)

predchádzajúce alebo súbežné odsúdenie za trestnú činnosť, z ktorej daný majetok pochádza, nebolo nevyhnutnou podmienkou na odsúdenie za trestné činy uvedené v odsekoch 1 a 2;

b)

odsúdenie za trestné činy uvedené v odsekoch 1 a 2 bolo možné, ak sa zistí, že majetok pochádza z trestnej činnosti, a to bez toho, aby bolo potrebné preukázať všetky znaky skutkovej podstaty alebo všetky okolnosti týkajúce sa uvedenej trestnej činnosti vrátane totožnosti páchateľa;

c)

sa trestné činy uvedené v odsekoch 1 a 2 vzťahovali aj na majetok pochádzajúci z konania, ku ktorému došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny, ak by uvedené konanie bolo trestnou činnosťou, ak by k nej došlo v domovskej krajine.

4.

V prípade odseku 3 písm. c) tohto článku členské štáty môžu ďalej vyžadovať, aby príslušné konanie bolo trestným činom podľa vnútroštátneho práva toho členského štátu alebo tej tretej krajiny, na území ktorých bolo spáchané, okrem prípadov, keď je uvedené konanie niektorým z trestných činov uvedených v článku 2 bode 1 písm. a) až e) a h) a vymedzeným v príslušnom práve Únie.

5.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v odseku 1 písm. a) a b) bolo postihnuteľné ako trestný čin, ak ho spáchali osoby, ktoré spáchali trestnú činnosť, z ktorej majetok pochádza, alebo sa na nej zúčastnili.

Článok 4

Napomáhanie a navádzanie, podnecovanie a pokus

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby napomáhanie trestného činu, navádzanie na spáchanie trestného činu, podnecovanie k trestnému činu a pokus trestného činu uvedeného v článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 5 boli postihnuteľné ako trestný čin.

Článok 5

Sankcie ukladané fyzickým osobám

1.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4 bolo možné uložiť účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie.

2.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 a 5 bolo možné uložiť trest odňatia slobody s hornou trestnou sadzbou najmenej štyri roky.

3.

Členské štáty tiež prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na fyzické osoby, ktoré spáchali trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4 v prípade potreby uplatnili aj ďalšie sankcie alebo opatrenia.

Článok 6

Priťažujúce okolnosti

1.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článku 3 ods. 1 a 5 a článku 4, za priťažujúce považovali tieto okolnosti:

a)

trestný čin bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV; alebo

b)

páchateľ je povinným subjektom v zmysle článku 2 smernice (EÚ) 2015/849 a trestný čin spáchal pri výkone svojej odbornej činnosti.

2.

Členské štáty môžu stanoviť, že vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článku 3 ods. 1 a 5 a článku 4 sa za priťažujúce považujú tieto okolnosti:

a)

legalizovaný majetok má značnú hodnotu; alebo

b)

legalizovaný majetok pochádza z jedného z trestných činov uvedených v článku 2 bode 1 písm. a) až e) a h).

Článok 7

Zodpovednosť právnických osôb

1.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby uznané za zodpovedné za akýkoľvek trestný čin uvedený v článku 3 ods. 1 a 5 a článku 4, ak ho spáchala v ich prospech akákoľvek osoba konajúca buď samostatne, alebo ako člen orgánu tejto právnickej osoby, ktorá má v tejto právnickej osobe vedúce postavenie, a to na základe ktoréhokoľvek z týchto aspektov:

a)

právomoci zastupovať túto právnickú osobu;

b)

oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby; alebo

c)

oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.

2.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli byť právnické osoby uznané za zodpovedné, ak zanedbanie dohľadu alebo kontroly osobou uvedenou v odseku 1 tohto článku umožnilo osobe, ktorá jej je podriadená, spáchať akýkoľvek trestný čin uvedený v článku 3 ods. 1 a 5 a článku 4 v prospech tejto právnickej osoby.

3.

Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 tohto článku nevylučuje trestné konanie proti fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo účastníkmi niektorého z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 a 5 a článku 4.

Článok 8

Sankcie ukladané právnickým osobám

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnickým osobám zodpovedným podľa článku 7 bolo možné uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ktoré zahŕňajú peňažné sankcie trestnoprávnej alebo inej povahy a môžu zahŕňať aj iné sankcie, napríklad:

a)

vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;

b)

dočasné alebo trvalé vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane postupov verejného obstarávania, grantov a koncesií;

c)

dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;

d)

uloženie súdneho dohľadu;

e)

súdny príkaz na zrušenie právnickej osoby;

f)

dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzkarní, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu.

Článok 9

Konfiškácia

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podľa potreby ich príslušné orgány v súlade so smernicou 2014/42/EÚ zmrazili alebo skonfiškovali príjmy, ktoré pochádzajú zo spáchania ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v tejto smernici, ako aj nástroje, ktoré boli použité alebo určené na použitie pri ich spáchaní alebo ktorých použitie prispelo k ich spáchaniu.

Článok 10

Právomoc

1.

Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby stanovil svoju právomoc vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článkoch 3 a 4, ak:

a)

je trestný čin spáchaný celý alebo sčasti na jeho území;

b)

je páchateľ jeho štátnym príslušníkom.

2.

Členský štát informuje Komisiu, ak sa rozhodne rozšíriť svoju právomoc vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článkoch 3 a 4, ktoré boli spáchané mimo jeho územia, ak:

a)

má páchateľ obvyklý pobyt na jeho území;

b)

je trestný čin spáchaný v prospech právnickej osoby so sídlom na jeho území.

3.

Ak trestný čin uvedený v článkoch 3 a 4 patrí do právomoci viac ako jedného členského štátu a ak ktorýkoľvek z dotknutých členských štátov môže právoplatne začať trestné stíhanie na základe tých istých skutočností, príslušné členské štáty spolupracujú pri rozhodovaní o tom, ktorý z nich bude trestne stíhať páchateľa, s cieľom centralizovať konanie v jednom členskom štáte.

Prihliada sa na tieto faktory:

a)

územie členského štátu, na ktorom bol trestný čin spáchaný;

b)

štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu páchateľa;

c)

krajinu pôvodu obete alebo obetí; a

d)

územie, na ktorom bol páchateľ nájdený.

V prípade potreby a v súlade s článkom 12 rámcového rozhodnutia 2009/948/SVV sa vec postúpi Eurojustu.

Článok 11

Nástroje vyšetrovania

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby osoby, útvary alebo orgány zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie konania uvedeného v článku 3 ods. 1 a 5 a článku 4 mali k dispozícii účinné nástroje vyšetrovania, ako sú napríklad nástroje používané v boji proti organizovanej trestnej činnosti alebo iným závažným trestným činom.

Článok 12

Nahradenie niektorých ustanovení rámcového rozhodnutia 2001/500/SVV

Článok 1 písm. b) a článok 2 rámcového rozhodnutia 2001/500/SVV sa nahrádzajú vo vzťahu k členským štátom viazaným touto smernicou, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uvedených členských štátov vo vzťahu k lehote na transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia do vnútroštátneho práva.

Vo vzťahu k členským štátom viazaným touto smernicou, odkazy na ustanovenia rámcového rozhodnutia 2001/500/SVV uvedeného v prvom odseku sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 13

Transpozícia

1.

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 3. decembra 2020. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 14

Podávanie správ

Komisia do 3. decembra 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

Komisia do 3. decembra 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi pridanú hodnotu tejto smernice v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí, ako aj jej vplyv na základné práva a slobody. Na základe tejto správy Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zmenu tejto smernice. Komisia zohľadní informácie poskytnuté členskými štátmi.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024	L 1226	1	29.4.2024