4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/34

1.1

EHSV si uvedomuje, že je v záujme Európskej únie i Moldavskej republiky, aby sa vzájomne zblížili, a preto sa v nadväznosti na svoju služobnú cestu v marci 2012 podujal navrhnúť v tomto stanovisku nasledujúce odporúčania s cieľom

1.2

Výbor odporúča Komisii a Európskemu parlamentu, aby uzavreli vyváženú dohodu o voľnom obchode a dbali pri tom na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do všetkých fáz procesu. Na to, aby mohla byť uzavretá DCFTA je potrebné zosúladiť činnosť Komisie s ESVČ. Výbor odporúča:

1.3

Výbor vo svojich odporúčaniach moldavským verejným orgánom vyzýva vládu a parlament, aby:

1.4

Tým, že výbor adresuje svoje odporúčania organizáciám moldavskej občianskej spoločnosti, by chcel rozvinúť vzťahy s moldavskou občianskou spoločnosťou v rámci Východného partnerstva. Predkladá občianskej spoločnosti nasledujúce návrhy, ktoré je ochotný prezentovať na konferencii v Moldavsku s cieľom skonkretizovať platformu Východného partnerstva „Medziľudské vzťahy“. EHSV okrem vytvorenia MHSER odporúča sociálnym partnerom a aktérom občianskej spoločnosti:

2.1

Moldavská občianska spoločnosť sa už prostredníctvom niektorých existujúcich nástrojov zapája do politiky zbližovania s EÚ. Tridsaťčlenný poradný orgán Národná participatívna rada vytvorená v januári 2011 spolupracuje s vládou, zatiaľ čo ďalší podobný poradný orgán existuje aj pri parlamente. Národný konvent pre európsku integráciu založený v novembri 2010 združuje viaceré organizácie v snahe predkladať návrhy a šíriť informácie o procese európskej integrácie, s cieľom umožniť bezprostredný a otvorený dialóg so zainteresovanými stranami. Okrem toho sa na vnútroštátnej scéne objavili viaceré tematické platformy organizácií občianskej spoločnosti.

2.2

Moldavské organizácie sa zapájajú do rôznych skupín vo fóre občianskej spoločnosti Východného partnerstva zameraných na témy ako demokracia, ľudské práva, dobrá správa vecí verejných a stabilita, všeobecné odporúčania, životné prostredie, energetika a klimatické zmeny, medziľudské vzťahy. EHSV by rád podporil vytvorenie 5. pracovnej skupiny pre sociálny dialóg, ktorá by sa všeobecnejšie zameriavala aj na hospodárske a sociálne otázky (3).

2.3

Sociálni partneri zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri zbližovaní EÚ a Moldavska. Ústavne uznaná nezávislosť odborových organizácií je právne zakotvená zákonom z júla 2000, ktorý zaručuje slobodu združovania, kolektívne vyjednávanie a ochranu ich majetku. V uplynulých rokoch sa odborárska scéna radikálne zmenila: existujúce odbory CSRM a Solidaritate sa zlúčili do jedného ústredného odborového zväzu – Národnej konfederácie odborových zväzov Moldavska (CNSM). Od svojho vstupu do Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov sa CNSM začala zapájať do činnosti a stretnutí na medzinárodnej úrovni. Mohla by tiež požiadať o udelenie štatútu pozorovateľa v európskej konfederácii odborových zväzov.

2.3.1

Najreprezentatívnejšou organizáciou zamestnávateľov je 32-členná národná konfederácia zamestnávateľov Moldavska, založená v roku 1996, ktorá sa profiluje ako nepolitická a nezávislá organizácia. Národná agentúra pre zamestnanosť pracovnej sily spravuje projekt „Partnerstvo v oblasti mobility“ medzi EÚ a Moldavskom v snahe zabezpečiť hladkú integráciu moldavského pracovného trhu. Organizácie zamestnávateľov sa na tejto integrácii zúčastňujú tak, že rozhodnutia prijaté v rámci projektu uskutočňujú na miestnej a regionálnej úrovni.

2.3.2

Bolo by preto potrebné posilniť sekcie zamerané na poskytovanie informácií o otázkach týkajúcich sa DCFTA medzi sociálnymi partnermi, v spolupráci s ich európskymi náprotivkami z členských štátov.

2.4

Situácia istých skupín obyvateľstva, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, je naďalej neistá. Zhoršenie sociálnej situácie pociťujú najmä ženy: ide napr. o vysokú mieru nezamestnanosti, nízku kvalifikáciu, nižšie platy, sezónnu prácu či nedostatočné sociálne zabezpečenie. Ženy majú porovnateľné práva s mužmi, ale na trhu práce je ich pozícia oveľa neistejšia. Navyše medzi moldavskými podnikateľmi je iba 14 % žien. Obyvatelia vidieka tvoria naďalej prevažnú časť osôb žijúcich pod hranicou chudoby (4) a podiel chudobného vidieckeho obyvateľstva sa v roku 2009 ešte zvýšil. Deti sú v Moldavsku vystavené viacerým hrozbám a je znepokojujúce, že mnohé z nich nemajú stále bydlisko, stávajú sa obeťami detskej práce, obchodu s ľuďmi a prostitúcie. Naďalej sú veľmi časté prípady tzv. sociálnych sirôt, t. j. detí, ktoré ich rodiny umiestňujú do detských domovov, pretože ich nedokážu uživiť.

2.5

V uplynulých rokoch sa zlepšilo fungovanie médií. Koordinačná rada pre audiovizuálne médiá schválila v októbri 2010 s pomocou EÚ a Rady Európy novú metodiku dohľadu nad politickým spravodajstvom v médiách. Okrem toho v roku 2010 vznikli dva nové televízne kanály (Jurnal TV a Publika TV) ako aj štyri nové rádiá (Radio Sport, Aquarelle FM, Publika FM, Prime FM). Prioritou by malo byť vyškolenie novinárov o európskej problematike. Dosiahnuté úspechy v oblasti slobody prejavu umožnia lepšie informovať občanov a podnikateľskú sféru, najmä poľnohospodárov, o výzvach vyplývajúcich zo zbližovania s EÚ.

2.6

Napriek neodškriepiteľnému pokroku občianska spoločnosť ešte stále zápasí s vážnymi organizačnými problémami. Naďalej pretrvávajú územné rozdiely: mimovládny sektor vyvíja aktívnu činnosť vo veľkých centrách, ako Kišiňov, Balti, Cahul a Ungheni, ale je málo aktívny na veľkej časti zvyšného územia. Naopak odbory majú oveľa lepšie územné zastúpenie. V dôsledku pretrvávajúceho rozkolu je spolupráca medzi oblasťami na protiľahlých brehoch Dnestra pomerne obmedzená. Navyše MVO v pomerne veľkej miere závisia od nemnohých externých darcov, čo môže ohroziť ich nezávislosť i prežitie. Siete odborníkov sa napriek svojej kvalite opierajú o príliš úzky okruh špecialistov, keďže zoznam existujúcich veľkých MVO sa za uplynulé roky takmer vôbec nezmenil.

3.1

Pripravovaná DCFTA medzi EÚ a Moldavskom sa týka tovaru, služieb a investícií, ale jej prehĺbená a komplexná povaha vedie k skutočnej transpozícii a uplatňovaniu acquis communautaire v oblasti obchodu. Vyžaduje si primerané sprievodné opatrenia a rozsiahle reformy. Moldavské hospodárstvo trpí nedostatkom konkurencieschopnosti v dôsledku rôznych faktorov: sú to o. i. slabo rozvinutá dopravná infraštruktúra (najmä cestná), malý objem vnútorného trhu, málo inovatívne prostredie, chronická nestabilita v oblasti politiky, zložitý prístup k financovaniu a korupcia. Vývoz sa už nezameriava výhradne na bývalé sovietske trhy. Preorientovanie zahraničného obchodu do Európy je skutočnosťou: smeruje sem takmer polovica vyvážaného tovaru. To sa odrazilo na zvýšení podielu textilného sektora na vývoze (z 10 % v roku 1999 na 22,7 % v roku 2008) (5) vďaka nízkej cene kvalifikovanej pracovnej sily.

3.2

Prebiehajúce hodnotenie vplyvu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja súbežné so začiatkom rokovaní by malo do septembra 2012 poskytnúť informácie o kladnom a zápornom vplyve plánovaného otvorenia v oblasti obchodu (6). Medzi úlohy EHSV ako poradcu (7) v tejto súvislosti patrí povinnosť vyjadriť sa o výzvach vyplývajúcich z týchto rokovaní, ako aj o príspevkoch v rámci verejnej konzultácie. Okrem toho bude výbor venovať osobitnú pozornosť „pozičnému dokumentu“, ktorý Komisia vypracuje na základe tohto hodnotenia vplyvu a bude pozorne sledovať sprievodné opatrenia.

3.3

Riziká spojené s dohodou sú pre EÚ obmedzené: týkajú sa v zásade hygienických a fytosanitárnych noriem a investičných záruk. Potrebné zlepšenie podnikateľského prostredia s cieľom prilákať európskych investorov si vyžaduje rozhodný boj proti korupcii. Podľa indexu vnímania korupcie sa Moldavsko v roku 2011 umiestnilo v celosvetovom rebríčku na 112. mieste s výsledkom 2,9 bodov z 10 (8). V tejto oblasti pôsobia inštitúcie ako Stredisko na boj proti hospodárskej trestnej činnosti a korupcii ako aj oddelenie osobitného prokurátora na boj proti korupcii. Platné právne predpisy sú primerané, ale naďalej viazne zavádzanie protikorupčnej politiky do praxe. Poľutovaniahodný je nedostatok prostriedkov na financovanie politického života, prevažne fatalistický postoj občanov a slabé pôsobenie občianskej spoločnosti v tejto oblasti. Boj proti korupcii patrí medzi hlavné priority medzinárodných darcov (Rada Európy, EÚ, SIDA, Svetová banka, UNDP, USAID atď.). Viaceré koalície MVO sa tiež angažovali v tomto sektore (stredisko pre analýzu a prevenciu korupcie, Transparency International Moldova, alliance anticorruption, či Stredisko investigatívnej žurnalistiky). Zmeny na politickej scéne nepriniesli doteraz žiadne konkrétne výsledky v tejto oblasti.

3.4

DCFTA bude mať mnohoraký vplyv na sociálnu oblasť. V tejto súvislosti EHSV vyzdvihuje význam sociálneho dialógu pre rozvoj krajiny. Odporúča prijať protokol o kolektívnej sťažnosti Sociálnej charty Rady Európy, zlepšiť inšpekciu práce a vytvoriť pracovné súdy. Moldavské orgány spolupracujú s MOP v otázkach práce na čierno, aby sa priblížili európskym normám, a v roku 2012 sa zapájajú do aktivít v rámci Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Rovnako je potrebné zlepšiť prijímanie prisťahovalcov prichádzajúcich do Moldavska a podporovať práva Moldavcov v zahraničí. Uprednostňovať by sa mala tiež odborná príprava a rekvalifikácia pracovnej sily.

3.5

Ústredné postavenie v rámci rokovaní o dohode prislúcha poľnohospodárskemu a potravinárskemu sektoru Moldavska. Ak chce moldavské poľnohospodárstvo vyvážať svoje výrobky na európske trhy a zaručiť svoju potravinovú bezpečnosť, musí ešte dosiahnuť určité zlepšenie v oblasti označovania pôvodu, kontroly dodržiavania hygienických a fytosanitárnych noriem, či rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Zatiaľ boli prijaté normy, ale ich účinné zavádzanie do praxe je zdĺhavý a nákladný proces, najmä pre živočíšnu výrobu (v roku 2008 bol med jediným exportovateľným moldavským výrobkom). Zosúladenie s európskymi normami sa pre malých výrobcov spája s vysokými nákladmi, takže verejné orgány by mali viesť politiku inštitucionálnych reforiem a poskytovať pomoc potravinársko-poľnohospodárskemu sektoru a vinohradníctvu. Projekty financované v rámci nástroja Európskej komisie „Pomoc obchodu“ budú pre túto harmonizáciu cenným prínosom.

3.6

Zdá sa, že dlho upadajúci priemysel bude môcť ťažiť z výhodného pomeru medzi konkurencieschopnosťou a cenou v blízkosti európskych trhov, ako o tom svedčí prudký rozmach textilného sektora. Tento ľahký priemysel sa dá rozmiestniť po celom území, najmä v znevýhodnených južných regiónoch. Automobilový priemysel nedávno vďaka nemeckým investorom prenikol do severnej oblasti krajiny. Prínosom pre rozvoj by bolo zapojenie Moldavska do stratégie pre podunajskú oblasť a modernizácie veľkých priemyselných závodov (najmä na pravom brehu Dnestra).

3.7

Dohoda o voľnom obchode s EÚ môže byť označená za prehĺbenú a komplexnú len za predpokladu, že si Moldavsko dokáže osvojiť acquis communautaire. To si vyžiada primerané sprievodné financovanie. Zo skúseností s rozširovaním vnútorného trhu jasne vyplýva, že štrukturálne fondy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre zaručenie sociálnej a územnej súdržnosti. Výbor preto odporúča zlúčiť sprievodné opatrenia s porovnateľnou hodnotou v snahe zabrániť prehlbovaniu sociálnych nerovností alebo územných rozdielov. Výbor pre monitorovanie dohody bude preto veľmi pozorne sledovať uplatňovanie programu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka ENPARD.

3.8

Environmentálny stav Moldavska vyvoláva vážne obavy do budúcnosti (pôda, voda, energetika), čo by sa pri rokovaniach o dohode malo zohľadniť. Sovietske dedičstvo je v tejto oblasti obzvlášť ťaživé, najmä pokiaľ ide o spracovanie toxického odpadu. Časté suchá v uplynulých rokoch odhalili bezmocnosť moldavského hospodárstva proti úpadku životného prostredia a klimatickým zmenám. Navyše je znečistená viac než polovica zásob podzemných vôd, pričom sa z nich pokrývajú dve tretiny spotreby pitnej vody obyvateľstva. Na environmentálnu politiku sa vyčleňuje málo prostriedkov napriek medzinárodným záväzkom, ako napr. voči EIB. Okrem toho je potrebné zvyšovať povedomie všetkých hospodárskych aktérov, ktorí si ešte len málo uvedomujú výzvy v oblasti dopravy či stavebníctva. Moldavsko, ktoré sa stalo členom európskeho energetického spoločenstva, je tiež výrazne závislé od dovozu energie z fosílnych zdrojov, zatiaľ čo energetická účinnosť je stále veľmi nízka. EHSV odporúča podporovať environmentálne organizácie v oblasti šetrenia energiou, racionálneho využívania zdrojov a spracovania odpadu.

3.9

Osobitnú pozornosť treba v hodnotení vplyvu venovať situácii Podnesterska, aby sa so zreteľom na DCFTA mohol posúdiť možný vplyv dohody na bezpečnosť hraníc a na sociálnu a hospodársku oblasť. Táto dohoda by mohla prispieť k stlmeniu vnútorných rozbrojov a pomôcť zaručiť územnú celistvosť.

4.1

EHSV odporúča vytvoriť MHSER podľa vzoru iných krajín regiónu, aby sa tak podporila snaha občianskej spoločnosti zintenzívniť dialóg a konzultačnú činnosť. Štúdia s prehľadom rôznych európskych skúseností umožní Moldavsku nájsť si svoju vlastnú cestu.

4.2

Plánovaná MHSER bude odpoveďou na požiadavku dať občianskej spoločnosti potrebnú štruktúru a posilní jej vplyv a reprezentatívnosť. Narastajúci počet štruktúr ad hoc, ktorý je súčasným trendom, zabezpečuje pružný a experimentálny rámec, ale ich prežitie je neisté a ich fungovanie krehké. Juxtapozícia postojov sociálnych partnerov a združení alebo MVO im uberá na prehľadnosti vo verejných diskusiách.

4.3

MHSER by zaujímavým spôsobom prispela k snahám o dosiahnutie konsenzu pri prijímaní rozhodnutí spoločnosti, keďže by umožnila zohľadniť v modeli rozvoja rozličné záujmy. Spoločné úsilie založené na konzultáciách sa musí opierať o tri piliere trvalo udržateľného rozvoja. Je to zároveň dôležitý krok ku schodnej stratégii na reintegráciu Podnesterska.

4.4

MHSER môže byť garantom nezávislosti analýz, lebo ich ochráni pred straníckymi spormi a spochybňovaním pôvodu zdrojov, ale zároveň umožní konfrontáciu názorov. Okrem toho by sa v tomto rámci mali riešiť aj otázky boja proti diskriminácii na základe pohlavia, pôvodu alebo náboženského vyznania.

4.5

Moldavská HSER by uspokojila potrebu zhodnotiť verejné opatrenia v súvislosti s transpozíciou acquis communautaire. Táto inštitúcia by mohla zastrešiť výbor na monitorovanie obchodnej dohody v spolupráci s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.