30.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 207/95

1.

víta spoločné oznámenie s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy  (1) a činnosti, ktoré sú v ňom uvedené, pretože ho považuje za hodnotný základ pre vytvorenie komplexného a integrovaného strategického prístupu k medzinárodným vzťahom v oblasti kultúry zameraný na podporu spolupráce s partnerskými krajinami a na posilnenie úlohy Európskej únie ako silného aktéra v celosvetovom meradle;

2.

zastáva názor, že by bolo veľkým rozdielom, ak by sa v rámci návrhu predložila konečná stratégia namiesto krokov smerujúcich k tejto stratégii, keďže predmetná téma má kľúčový význam. VR preto vyzýva členské štáty, aby urýchlili proces prijímania stratégie;

3.

zdôrazňuje, že kultúra musí byť stredobodom záujmu medzinárodných vzťahov EÚ v neposlednom rade preto, lebo v súčasnom globalizovanom prostredí je medzinárodná diplomacia zodpovedná za nové oblasti a objavili sa alternatívne formy a prístupy. Medzi nimi je aj kultúrna diplomacia, na ktorú sa okrajovo odkazuje v oznámení;

4.

súhlasí s tým, že sa kladie dôraz na povinnosť členských štátov rešpektovať, chrániť a podporovať právo na slobodu presvedčenia a prejavu vrátane umeleckého a kultúrneho prejavu. Cieľom politiky v oblasti kultúry je zabezpečiť, aby kultúra mala potenciál byť slobodnou, nezávislou a stimulujúcou silou v spoločnosti. Tá by mala byť základom úsilia, pokiaľ ide o podporu vzájomného rešpektu a dialógu medzi kultúrami;

5.

preto vyzýva Európsku komisiu, aby sa prioritne zaoberala ďalším rozvojom kultúrnej diplomacie s cieľom zahrnúť ju do zahraničnej politiky EÚ;

6.

oceňuje skutočnosť, že prostredníctvom oznámenia sa kultúra a kultúrne dedičstvo uznávajú za nástroje regionálneho a miestneho rozvoja. Zavedením komplexného rámca a konzistentného prístupu k rozširovaniu kultúrnych aktivít sa jednak vytvorí silná európska pridaná hodnota a taktiež sa môže podporiť vypracovanie a rozvoj programov na úrovni regiónov a miest v členských štátoch EÚ a s partnerskými tretími krajinami, čo by bolo vzájomne prínosné pre všetky zúčastnené strany;

7.

zdôrazňuje, že kultúrna rozmanitosť je neoddeliteľnou súčasťou hodnôt EÚ a že EÚ je pevne odhodlaná podporovať medzinárodný poriadok založený na mieri, právnom štáte, slobode vyjadrovania, vzájomnom porozumení a rešpektovaní základných práv. EÚ okrem toho, ako kľúčový partner Organizácie Spojených národov (OSN), úzko spolupracuje s organizáciou Unesco (2) na ochrane svetového kultúrneho dedičstva. EÚ je ako zmluvná strana Dohovoru Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 (3) zaviazaná podporovať rozmanitosť kultúrneho prejavu ako súčasť svojich medzinárodných kultúrnych vzťahov;

8.

víta skutočnosť, že bola uznaná úloha kultúry v geografickom rámci EÚ pre spoluprácu vrátane a) politiky rozširovania, b) európskej susedskej politiky, c) rozvojovej spolupráce a d) Dohody o partnerstve z Cotonou podpísanej v júni 2000 (4);

9.

európska kultúrna diplomacia sa sústreďuje na propagáciu Európy a jej členských štátov vrátane vzdelávacích a kultúrnych výmen. Zameriava sa však aj na verejnú mienku v tretích krajinách a na ich občanov s jasným záujmom prispieť k vytváraniu pozitívneho obrazu Európy a jej členských štátov. Kultúrna diplomacia je dôležitá aj z hľadiska dialógu medzi krajinami, podpory mieru a kultúrnej rozmanitosti a hospodárskych výmen;

10.

o význame kultúrnej diplomacie svedčí aj skutočnosť, že v posledných rokoch sa objavuje aj v rozvíjajúcich sa a východných krajinách. Je dôležité rozvíjať kultúrnu diplomaciu v Európskej únii, aby sme dokázali súťažiť na medzinárodnej scéne s novými rozvíjajúcimi sa mocnosťami na všetkých úrovniach vrátane kultúrnej;

11.

pripomína, že medzi hlavné zásady činnosti EÚ v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov patrí „zabezpečiť rešpektovanie komplementárnosti a subsidiarity (5)“. Pokiaľ ide o oblasť kultúry, Únia má právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov (6). V nedávnych záveroch Rady o kultúre vo vonkajších vzťahoch EÚ sa zdôrazňuje, že je „potrebné lepšie koordinovať úsilie smerom k strategickému európskemu prístupu (7)“;

12.

dôrazne poukazuje na to, že je potrebná silnejšia a hlbšia spolupráca na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, pokiaľ ide o iniciovanie a rozvoj stratégií na podporu medzinárodných kultúrnych vzťahov a činností. Cieľom by malo byť konsolidovať ich jednotlivé stratégie ako prostriedok na vytvorenie osobitejšej, pluralistickej, európskej kultúrnej identity, ktorú budú uznávať občania všetkých členských štátov v medzinárodnom meradle, ako aj v rámci EÚ;

13.

sa domnieva, že je dôležité, aby občianska spoločnosť, mimovládne organizácie, kluby, skupiny, podniky, umelci, združenia a organizácie ešte aktívnejšie a koordinovanejšie prispievali k rozvíjaniu iniciatív ako súčasti stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry;

14.

konštatuje, že stratégia EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry bude mať obmedzený vplyv, ak neprinesie bezprostredné konsolidované opatrenia a konkrétne výhody, alebo ak sa tieto výhody budú prejavovať iba vo vzdialenej budúcnosti;

15.

zdôrazňuje osobitnú hodnotu umeleckej a kultúrnej produkcie a konštatuje, že kultúra sa nesmie považovať za samoúčelnú. Preto by v stredobode záujmu mala byť výmena tvorcov kultúry. Podpora mobility umelcov, ako aj kultúrnych statkov predstavuje dôležitú úlohu v oblasti kultúrnej politiky na úrovni EÚ, keďže vytvára európsku pridanú hodnotu;

16.

zastáva názor, že navrhovaná stratégia EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry musí byť cielená a v úzkej koordinácii s členskými štátmi, a teda musí zahŕňať ustanovenia týkajúce sa a) mechanizmov na realizáciu a presadzovanie politiky, ktoré budú založené na spoločnej koordinácii rámca a budú zahŕňať všetky príslušné strany a b) osobitných cieľov a stanovenia konkrétnych jasných termínov realizácie svojich jednotlivých politík. Takisto je žiaduce, aby bolo možné posudzovať účinnosť a efektívnosť uplatňovaných stratégií;

17.

opakovane poukazuje na svoje predchádzajúce postoje týkajúce sa kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti (8), a na svoju výzvu, aby kultúrne a tvorivé sektory boli na jednej strane lepšie začlenené do stratégie Európa 2020, a aby sa na strane druhej uznal význam lepšieho vzájomného prepojenia a taktiež prepojenia s ostatnými politickými oblasťami, ako napr. s priemyslom, cestovným ruchom, životným prostredím, vzdelávaním a financovaním;

18.

konštatuje, že prioritou členských štátov EÚ a partnerských krajín EÚ musí byť to, aby boli kultúrne činnosti skutočne inkluzívne a prístupné pre všetkých ľudí bez ohľadu na vek, pohlavie, zdravotné postihnutie, štátnu príslušnosť, rasu, etnický pôvod, náboženstvo alebo sociálno-ekonomické zázemie. Podpora väčšieho zapojenia mladých ľudí do vytvárania a zavádzania inkluzívnych kultúrnych aktivít má z hľadiska sociálneho začlenenia kľúčový význam;

19.

kultúrne a tvorivé sektory (film, výtvarné umenie, literatúra atď.) patria medzi odvetvia s najväčším vplyvom na kultúrnu diplomaciu a vďaka forme svojho šírenia oslovujú veľmi rôznorodé publikum. Kultúrna diplomacia by mala výrazne podporovať šírenie týchto sektorov v zahraničí s cieľom viac zviditeľniť Európu vo svete;

20.

sa domnieva, že osobitným aspektom stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry je koordinácia opatrení EÚ s opatreniami partnerských krajín, pokiaľ ide o utečencov a migrantov. Súčasná kríza a nárast prílevu utečencov do EÚ predstavujú nové výzvy, ktoré treba náležite riešiť. Rozvoj aktivít v oblasti kultúry by mohol zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide a) zmierňovanie strachu, nepokoja a nedôvery, b) podporu lepšieho porozumenia kultúrnym identitám a zázemiu, c) posilňovanie procesu integrácie utečencov do spoločnosti, d) upevňovanie a ochranu osvedčeného modelu EÚ týkajúceho sa slobodnej, demokratickej a tolerantnej spoločnosti, e) posilňovanie vzájomného rešpektu medzi utečencami a hostiteľskými spoločenstvami a f) šírenie osvety v európskej hostiteľskej spoločnosti o prijatí, akého sa v minulosti dostalo našim predkom, keď boli nútení emigrovať z Európy z ekonomických, politických či náboženských dôvodov alebo utekali pred vojnou;

21.

osobitne upozorňuje na najnovší nárast prejavov extrémizmu a populizmu s xenofóbnym programom, ktorý sa môže prejaviť aj určitými formami euroskepticizmu. VR sa preto domnieva, že je naliehavo potrebné posilniť kultúrne aktivity zamerané na podporu lepšieho poznania umeleckého a kultúrneho prejavu a kultúrneho dedičstva v Európe. Nazdáva sa, že dôležitými nástrojmi v tejto oblasti sú programy mobility, ako je napr. Erasmus+, spolupráca medzi univerzitami a program Horizont 2020, ktorý je najrozsiahlejším multilaterálnym programom na svete v oblasti výskumu a inovácie, pretože udržujú otvorené komunikačné kanály a uľahčujú výmenu nápadov, nezávisle od kultúrneho, etnického alebo náboženského zázemia ľudí;

22.

víta skutočnosť, že sa kladie dôraz na podporu kultúrneho a tvorivého odvetvia, keďže ide o dôležité subjekty, ktoré ponúkajú kvalitné pracovné miesta a podporujú inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

23.

opakovane poukazuje na svoje predchádzajúce názory, ktoré vyjadril v súvislosti s kultúrnymi a tvorivými sektormi pre rast a zamestnanosť (9), a síce, že ak majú byť hospodárske prínosy čo najväčšie, bude treba podporovať produkciu a spotrebu kultúrnych produktov a stimulovať tvorivosť. VR podčiarkuje význam podnecovania tvorivých zručností už od útleho veku v oblasti vzdelávania, ako aj počas aktivít vyvíjaných vo voľnom čase, aby mladá generácia mohla v plnej miere využívať nové formy prístupu ku kultúre;

24.

uznáva, že niektoré regióny, ako napríklad ostrovy a najvzdialenejšie regióny, nemôžu vzhľadom na svoje geografické podmienky rozvíjať svoje kultúrne a tvorivé sektory rovnakým spôsobom ako ostatné európske regióny. Pohraničné a najvzdialenejšie regióny EÚ zohrávajú dôležitú úlohu, pretože vďaka svojim historickým, kultúrnym a lingvistickým väzbám vytvoreným s inými kontinentmi v priebehu stáročí poskytujú Európskej únii jedinečnú pridanú hodnotu. Preto je nevyhnutné podporovať kultúrne výmeny a kontakty týchto regiónov so zvyškom EÚ, a to vypracovaním opatrení na uľahčenie mobility umelcov z týchto regiónov a ich diel do zvyšku EÚ a jej susedných krajín a naopak. Vďaka tomu by mohli využívať rovnaké konkurenčné výhody, ktoré majú k dispozícii kultúrne a tvorivé sektory, najmä z hľadiska hospodárskeho rastu a zamestnanosti, ako uvádza VR vo svojom stanovisku CDR2391-2012_00_00_TRA_AC;

25.

upozorňuje na následky, ktoré majú politické voľby, najmä pokiaľ ide o zostavovanie rozpočtu a prideľovanie zdrojov, na kultúrne dedičstvo a kultúrnu politiku vrátane dlhodobého horizontu;

26.

domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť nástroj zameraný osobitne na mladé talenty s cieľom podporiť ich mobilitu a možnosti odbornej prípravy a výmen s inými krajinami, a to nielen v EÚ, ale aj za jej hranicami. Jeho základom by mohla byť verzia programu Erasmus pre mladých tvorcov, v rámci ktorého by sa zasa venovala osobitná pozornosť mladým ľuďom z najodľahlejších regiónov, ako sú najvzdialenejšie regióny. Dôvodom je skutočnosť, že vzhľadom na osobitné charakteristiky regiónov, v ktorých títo tvorcovia žijú, majú často obmedzený prístup k programom mobility za takých podmienok, aké majú mladí ľudia z kontinentu;

27.

konštatuje, že v čase hospodárskych a finančných problémov boli výrazne zasiahnuté a obmedzené investície v oblasti kultúry v mnohých členských štátoch;

28.

zdôrazňuje, že výdavky na kultúru nie sú luxusom, ale investíciou, a že pre rast odvetvia, ktoré zamestnáva viac ako tri milióny ľudí a zahŕňa milión spoločností v Európe, je potrebná strategická podpora;

29.

zdôrazňuje, že vo väčšine členských štátov sú miestne a regionálne orgány zodpovedné za sektory uvedené v spoločnom oznámení, najmä pokiaľ ide o kultúru a kultúrne dedičstvo, výskum, vzdelávanie, cestovný ruch, rozvojovú spoluprácu a zamestnanosť;

30.

zdôrazňuje, že je žiaduce zahrnúť oblasť kultúry do národných a regionálnych plánov internacionalizácie a podporovať internacionalizáciu zo strany samotného odvetvia kultúry;

31.

upozorňuje na význam zachovania tradičného vzhľadu krajiny a zastavaných oblastí a na význam tohto aspektu z hľadiska zachovania kultúrneho dedičstva. V záujme zatraktívnenia zastavaných oblastí je potrebné podporovať programy, ktoré rešpektujú tradície z architektonického hľadiska, ako aj z hľadiska plánovania a používaných materiálov, a zároveň zodpovedajú súčasným priestorovým požiadavkám;

32.

upozorňuje na skutočnosť, že budúca stratégia by mohla prispieť k položeniu základov pre udržateľný cestovný ruch v krajinách susediacich s EÚ a podporiť uznávanie významných prínosov, ktoré vytvára kultúrne dedičstvo na miestnej a regionálnej úrovni;

33.

vyzýva Komisiu, aby Výbor regiónov zapojila do fázy plánovania a regionálne a miestne orgány do rozvoja a realizácie činností a opatrení navrhnutých v spoločnom oznámení v súlade so zásadou subsidiarity;

34.

považuje za dôležité, aby sa zjednodušili a urýchlili postupy prideľovania finančných prostriedkov na kultúrne aktivity, aby sa tak zabezpečilo, že regionálne a miestne orgány budú mať priamy prístup k súčasným rámcom spolupráce a financovaniu tematických programov EÚ na podporu medzinárodných vzťahov v oblasti kultúry;

35.

víta návrh na zriadenie domov európskej kultúry, ktorý je založený na spolupráci EÚ s príslušnými partnerskými krajinami, pričom sa domnieva, že v tejto súvislosti bude potrebné vykonať ďalšiu rozpočtovú analýzu, a žiada, aby boli miestne a regionálne orgány zapájané súbežne s kultúrnymi inštitútmi a ostatnými subjektmi. VR konštatuje, že súčasné centrá by mohli mať rôzne formy. Mohli by napr. fungovať ako knižnice, a to digitálne alebo iné. Prebiehajúca odborná príprava zainteresovaných strán v tejto súvislosti zaistí úspech iniciatívy iba vtedy, ak sa medzi subjektmi EÚ pôsobiacimi v partnerských krajinách bude namiesto konkurencie realizovať skutočná spolupráca;

36.

navrhuje, aby do platformy pre kultúrnu diplomaciu EÚ, ktorá bola vytvorená vo februári 2016, boli zapojené regionálne a miestne zainteresované strany so zameraním na strategických partnerov;

37.

opakovane poukazuje na predchádzajúce postoje VR týkajúce sa európskych hlavných miest kultúry (EHMK), ako hodnotnej iniciatívy, ktorá vyzdvihuje bohatstvo, rôznorodosť a spoločné aspekty európskych kultúr (10). Spolu so značkou „Európske dedičstvo“ by sa mohli ďalej využívať ako laboratóriá spolupráce a účasti občanov;

38.

trvá na svojom predchádzajúcom postoji v súvislosti s tým, aby iniciatíva EHMK zahŕňala nielen účasť miest z kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín, ale aj z krajín podieľajúcich sa na európskej susedskej politike a krajín EZVO (11). Iniciatíva EHMK sa považuje za jeden z možných príspevkov k európskej politike susedstva, ako aj k vzťahom s inými európskymi krajinami, keďže umožňuje nielen posilniť kultúrnu spoluprácu v rámci EÚ, ale pomáha aj rozvíjať ešte pevnejšie vzťahy EÚ s jej východnými a južnými susedmi s cieľom podporovať prosperitu, stabilitu a bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ;

39.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány majú dôležité právomoci pri podpore dialógu medzi kultúrami, pretože mnohé medzikultúrne iniciatívy sú koordinované na miestnej a/alebo regionálnej úrovni. Miestne a regionálne orgány majú vzhľadom na svoju blízkosť k občanom strategicky dobrú pozíciu, aby mohli uspokojovať špecifické potreby a požiadavky skupín rôznych kultúr na ich území a účinne ich mobilizovať, aby sa podnietil intenzívnejší dialóg medzi kultúrami (12);

40.

so záujmom očakáva legislatívny návrh Komisie zameraný na boj proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom, pričom zdôrazňuje, že tento návrh by sa mal týkať nielen nezákonného dovozu kultúrnych statkov do EÚ, ale aj ich nezákonného vývozu z EÚ, a to s cieľom bojovať proti nezákonnému obchodovaniu a chrániť národné kultúrne pamiatky s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou. Zdôrazňuje však, že tento návrh nesmie stanoviť neprimerané obmedzenia pre zákonný obchod s kultúrnymi statkami a musí zabezpečiť, aby sa administratívna záťaž pre zákonne podnikajúcich obmedzila na absolútne minimum. Považuje za nevyhnutné, aby sa navrhli prísne opatrenia aj v súvislosti s nepovolenými vykopávkami v EÚ;

41.

zdôrazňuje skutočnosť, že návrh Komisie vyhlásiť rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva bude okrem iného príležitosťou podporiť medzikultúrny dialóg a úlohu kultúry v rámci mierových vzťahov medzi komunitami.