21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/1

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/2

—

so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 26,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

—

so zreteľom na spoločnú deklaráciu zo Sorbonny o harmonizácii štruktúry európskeho systému vysokoškolského vzdelávania, ktorú 25. mája 1998 podpísali štyria príslušní ministri Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva (Sorbonnská deklarácia) (1),

—

so zreteľom na spoločnú deklaráciu, ktorú v Bologni podpísali 19. júna 1999 ministri školstva z 29 európskych krajín (Bolonská deklarácia) (2),

—

so zreteľom na komuniké vydané konferenciou ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, ktorá sa konala 28. a 29. apríla 2009 v Leuvene a v Louvain-la-Neuve (3),

—

so zreteľom na Budapeštiansko-viedenskú deklaráciu z 12. marca 2010, ktorú prijali ministri školstva zo 47 krajín a ktorou sa oficiálne zaviedol európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA) (4),

—

so zreteľom na komuniké vydané konferenciou ministrov a tretie bolonské politické fórum, ktoré sa konalo 26. a 27. apríla 2012 v Bukurešti (5),

—

so zreteľom na stratégiu mobility 2020 pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA) prijatú na konferencii ministrov EHEA, ktorá sa konala v Bukurešti 26. a 27. apríla 2012 (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (7),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum (8),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (9),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EQF-LLL) (10),

—

so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (11),

—

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 26. novembra 2009, o posilnení úlohy vzdelávania v plne funkčnom vedomostnom trojuholníku (12),

—

so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania (13),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (14),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí (15),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2006 s názvom Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie (COM(2006)0208),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

—

so zreteľom na správu s názvom Vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2009: vývoj v rámci bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2009) (16),

—

so zreteľom na správu s názvom Sústredenie sa na vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2010: vplyv bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2010) (17),

—

so zreteľom na správu s názvom Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2012: správa o vykonávaní bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2012) (18),

—

so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2007 o reforme vysokého školstva medzi učiteľmi (19),

—

so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2009 o reforme vysokého školstva medzi študentmi (20),

—

so zreteľom na publikáciu Eurostatu zo 16. apríla 2009 s názvom Bolonský proces v európskom vysokom školstve – kľúčové ukazovatele sociálneho rozmeru a mobility (21),

—

so zreteľom na konečnú správu medzinárodnej konferencie o financovaní vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa konala v Jerevane v Arménsku v dňoch 8. až 9. septembra 2011 (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o prispievaní európskych inštitúcií k upevneniu a pokroku bolonského procesu (25),

—

so zreteľom na Európsky fond pre strategické investície (EFSI) (26),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0121/2015),

A.

keďže význam bolonského procesu v súčasnej hospodárskej situácii by mal spočívať v plnení cieľov rozvoja najvyššej možnej úrovne znalostí a inovácií pre občanov prostredníctvom širokého prístupu k vzdelaniu a jeho neustálej aktualizácie a keďže toto by sa malo premietnuť do revízie stratégie Európa 2020 a do vykonávania Junckerovho investičného plánu pre Európu;

B.

keďže z analýz vyplýva, že takmer každý tretí zamestnávateľ v EÚ má ťažkosti s hľadaním primerane kvalifikovaných zamestnancov; keďže z hľadiska cieľa, ktorým je zníženie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ (rozdiel medzi pracovnými zručnosťami jednotlivca a požiadavkami trhu práce), nebol bolonský reformný proces doteraz veľmi úspešný; keďže nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami sa stal pre Európu kľúčovou výzvou s dosahom na všetky oblasti spoločnosti, od produktivity a efektívnosti podnikov po súčasné a budúce blaho mladých ľudí;

C.

keďže problém nezamestnanosti mladých ľudí sa od začiatku krízy v roku 2008 výrazne nezlepšil; keďže na konci roku 2014 bolo v EÚ asi 5 miliónov nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 25 rokov;

D.

keďže slovami filozofa by „hlavnou črtou univerzít malo byť hľadanie pravdy a krásy“, popri jej povinnosti, ktorou je príprava nových odborníkov, vedcov, inžinierov, učiteľov, lekárov, politikov a občanov;

E.

keďže je dôležité považovať univerzity za skutočných kľúčových aktérov bolonského procesu, ktorých úloha presahuje podporné úlohy v oblasti koordinácie, regulácie a zdrojov regionálnych a vnútroštátnych inštitúcií;

F.

keďže vďaka tejto medzivládnej iniciatíve sa v spolupráci s akademickou obcou vynaložilo úsilie s cieľom stanoviť spoločnú európsku reakciu na vážne problémy v mnohých krajinách, ktoré však bolo nedostatočné;

G.

keďže skutočným účelom bolonského procesu je podporovať mobilitu a internacionalizáciu, zabezpečiť kompatibilitu a porovnateľnosť noriem a kvality rôznych systémov vysokoškolského vzdelávania pri súčasnom rešpektovaní autonómie univerzít, a teda napomáhaní vytvoreniu autenticky demokratického európskeho priestoru, ktorý občanom ponúka rovnaké príležitosti;

H.

keďže je potrebné vykonať hodnotenie pokroku dosiahnutého za uplynulých 15 rokov, v ktorom sa zohľadnia úspechy z hľadiska medziregionálnej spolupráce, ako aj zistené pretrvávajúce problémy a nerovnaké výsledky v dosahovaní stanovených cieľov;

I.

keďže bolonský proces bol síce vo väčšine krajín smerodajným a motivačným nástrojom na uskutočnenie reforiem v oblasti vzdelávania, ale v niektorých krajinách sa môže vzhľadom na nesprávnu interpretáciu a nepochopenie jeho skutočnej vízie vnímať ako byrokratická záťaž;

J.

keďže je dôležité uznať celoeurópsky charakter bolonského procesu, ako aj zapojenie všetkých jeho aktérov vrátane študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a nepedagogických zamestnancov;

K.

keďže je nevyhnutná pretrvávajúca a zvýšená finančná podpora vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania, znalostí a výskumu, najmä v týchto časoch hospodárskej krízy;

L.

keďže za týchto neustále sa meniacich okolností je potrebné opätovne potvrdzovať politický záväzok, ktorý je základom bolonského procesu, a zapojenie do realizácie procesu európskych inštitúcií, národných vlád a všetkých ostatných príslušných zúčastnených strán;

1.

poznamenáva, že vzdelanie a výskum sú jedným z hlavných pilierov našej spoločnosti, pokiaľ ide o podporu rozvoja zručností, rastu a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje, že väčšie investície do vzdelávania majú zásadný význam pre účinné riešenie problematiky chudoby, sociálnych rozdielov a nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých, a pre podporu sociálneho začlenenia;

2.

poznamenáva, že bolonský proces by mohol pomôcť pri riešení nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ, ak by študentom umožnil získať a rozvinúť kompetencie požadované na trhu práce, a tak by mohol dosiahnuť dôležitý cieľ, ktorým je zlepšenie zamestnateľnosti absolventov;

3.

uvedomuje si úlohu bolonského procesu pri vytváraní Európy znalostí; zdôrazňuje, že šírenie poznatkov, vzdelávanie a výskum sú kľúčovými prvkami stratégie Európa 2002 a že prispievajú k podpore európskeho občianstva; zdôrazňuje však aj potrebu konzultácií v rámci vysokoškolskej obce (učitelia, študenti a nepedagogickí pracovníci) s cieľom pochopiť odpor k reformám spojeným s bolonským procesom, ako aj potrebu zaručiť verejné vzdelávanie, ktoré je bezplatné a prístupné pre všetkých a ktoré zodpovedá potrebám spoločnosti;

4.

poznamenáva, že bolonské reformy viedli k vytvoreniu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) a za uplynulých 15 rokov umožnili dosiahnutie úspechov, ktoré spočívajú v tom, že štruktúry vysokoškolského vzdelávania sa stali porovnateľnejšími, zvýšila sa mobilita, poskytli sa systémy zabezpečenia kvality, uznávanie titulov, zlepšila sa kvalita vzdelávacích systémov, ako aj príťažlivosť vysokoškolského vzdelávania v Európe;

5.

poznamenáva, že v rámci bolonského procesu je naďalej potrebné prijať množstvo opatrení v oblasti prispôsobenia vzdelávacích systémov trhu práce a zlepšenia celkovej zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, ako aj atraktivity vysokoškolského vzdelávania v Európe; konštatuje, že európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mali byť schopné pohotovo reagovať na hospodárske, kultúrne, vedecké a technologické zmeny v modernej spoločnosti, aby bol v plnej miere využitý ich potenciál stimulovať rast, zamestnateľnosť a sociálnu súdržnosť;

6.

berie na vedomie ciele pre nadchádzajúce roky a vnútroštátne priority týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať do roku 2015, ako boli navrhnuté konferenciou ministrov EHEA 2012 v Bukurešti, ako aj jej odporúčania pre stratégiu mobility 2020 pre EHEA, pričom podporuje vytvorenie nových monitorovacích stredísk, nových prístupov k rôznym európskym univerzitným obciam a nových systémov na zaradenie členov týchto univerzitných obcí do reformného procesu pre tento plán;

7.

vyzýva krajiny EHEA, aby vykonávali spoločné dohodnuté reformy zamerané na urýchlenie dosiahnutia cieľov bolonského procesu a zároveň aby posilnili dôveryhodnosť EHEA; nabáda na podporu krajín, ktoré majú ťažkosti pri vykonávaní týchto reforiem; podporuje v tejto súvislosti vytváranie širokých partnerstiev medzi krajinami, regiónmi a zúčastnenými stranami;

8.

vyzýva členské štáty, aby ďalej zlepšovali a aktualizovali hodnotenie zariadení vysokoškolského vzdelávania so zreteľom na normy stanovené v minulosti prostredníctvom vzdelávacích systémov na medzinárodnej úrovni a aby v záujme podpory poznatkov, výskumu a vedy odmeňovali excelentnosť;

9.

zdôrazňuje, že je dôležité zachovať rozmanitosť výučby vrátane rozmanitosti jazykov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili študentské granty a zabezpečili ich ľahkú prístupnosť;

10.

zdôrazňuje potrebu vynaložiť ďalšie úsilie na rozvoj EHEA a stavať na pokroku dosiahnutom pri plnení jeho cieľov a v koordinácii s európskym priestorom vzdelávania a odbornej prípravy, európskym priestorom celoživotného vzdelávania (LLL) a Európskym výskumným priestorom;

11.

vyzýva všetky zúčastnené strany zapojené do vykonávania bolonského procesu, aby posilnili zabezpečenie kvality s cieľom vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, ktorý zlepší jeho atraktivitu ako referenciu akademickej excelentnosti na celom svete;

12.

vyzýva členské štáty, krajiny EHEA a EÚ ako celok, aby pomáhali rozvoju verejného porozumenia a podpory bolonského procesu vrátane opatrení na najnižšej úrovni s cieľom dosiahnuť účinnejšie a dynamickejšie zapojenie pri dosahovaní jeho cieľov;

13.

upozorňuje, že Komisia má ako člen bolonského procesu dôležitú úlohu pri rozvoji EHEA, a vyzýva ju, aby prehlbovala svoju úlohu pri oživovaní procesu a urýchlení úsilia na dosiahnutie stanovených cieľov;

14.

upozorňuje na potrebu zahrnúť kvalitu vzdelávania a výskumu v terciárnom sektore medzi uvedené ciele; domnieva sa, že jedným z ukazovateľov splnenia týchto cieľov by bolo zvýšenie zamestnateľnosti absolventov, čo je tiež cieľom stratégie Európa 2020;

15.

vyzýva na uskutočnenie dialógu medzi vládami, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a výskumnými ústavmi s cieľom zamerať sa na dostupné prostriedky, ich maximalizáciu a účinnejšie využitie a hľadať nové a rozmanité modely financovania na doplnenie verejného financovania; zdôrazňuje tiež dôležitosť iniciatívy Horizont 2020 pri vedení projektov spolupráce medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v oblasti výskumu a vyjadruje znepokojenie v súvislosti s neprestávajúcimi snahami znížiť ich financovanie, kým iné rozpočtové oblasti sú ponechané bez povšimnutia;

16.

vyzýva vlády, aby zlepšili efektívnosť využívania verejného financovania v oblasti vzdelávania a rešpektovali hlavný cieľ EÚ, ktorým je investovanie 3 % HDP Únie do vývoja a výskumu do roku 2020; zdôrazňuje, že je potrebné ambiciózne financovanie vzdelávania a výskumu, keďže predstavujú jeden z kľúčových nástrojov na zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých, ako aj na boj proti hospodárskej kríze a nezamestnanosti;

17.

všíma si potenciálne možnosti financovania pre vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré by mal poskytovať Európsky fond pre strategické investície (EFSI); vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s plánovaním znížením finančných prostriedkov pre iniciatívu Horizont 2020, ktoré sú priamo spojené s výskumom a vzdelávaním, v prospech EFSI;

18.

upozorňuje, že akékoľvek zníženie finančných prostriedkov pre iniciatívu Horizont 2020 by malo nepochybne vplyv na plné vykonávanie bolonského procesu, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby stiahla všetky takéto návrhy;

19.

podporuje prístupy zhora nadol aj zdola nahor, do ktorých je zapojená celá akademická obec a sociálni partneri, a vyzýva na politickú angažovanosť a spoluprácu ministrov EHEA pri rozvoji spoločnej stratégie na dosiahnutie bolonských reforiem;

20.

vyzýva na ďalší rozvoj študijných programov s jasne vymedzenými cieľmi, ktoré zabezpečujú znalosti a kombináciu všeobecných aj odborných zručností, ktoré sú potrebné nielen na prípravu absolventov na požiadavky pracovného trhu a budovanie ich schopnosti celoživotného vzdelávania, ale aj na integráciu občanov, čo má rozhodujúci význam; podporuje plné vykonávanie európskeho rámca pre osvedčovanie odborných kvalifikácií;

21.

zdôrazňuje úlohu disciplín STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a ich význam pre spoločnosť, hospodárstvo a zamestnateľnosť absolventov;

22.

vyzýva na správne vykonávanie európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) a dodatku k diplomu v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EHEA), ktoré sú kľúčovými nástrojmi spojenými so študijným úväzkom a učebnými výsledkami, s cieľom uľahčiť mobilitu a pomôcť študentom zlúčiť svoje akademické a mimoškolské úspechy;

23.

zdôrazňuje význam zaručenia vzájomného uznávania a kompatibility akademických titulov pre posilnenie systému zabezpečenia kvality na európskej úrovni a vo všetkých krajinách, ktoré sa stali súčasťou EHEA, v súlade s revidovanou verziou európskych noriem a usmernení pre zabezpečenie kvality (ESG) v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania; vyzýva všetky krajiny, ktoré sú súčasťou EHEA, a ich príslušné agentúry zabezpečovania kvality, aby sa stali členmi európskych sietí pre zabezpečenie kvality (Európskeho združenia zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania – ENQA a Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania – EQAR);

24.

nabáda partnerské strany bolonského procesu, a najmä Európsku komisiu, aby pravidelne hodnotili nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými kompetenciami a zručnosťami v čase vstupu absolventov do sveta práce;

25.

zdôrazňuje význam cieľa stratégie Európa 2020, podľa ktorého by malo mať 40 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov skončené terciárne vzdelanie a získať zodpovedajúce zručnosti a schopnosti potrebné na nájdenie zamestnania, ktoré ich bude napĺňať;

26.

zdôrazňuje hodnotu kvalifikačných rámcov na zlepšenie transparentnosti a vyzýva všetky krajiny bolonského procesu, aby zabezpečili kompatibilitu svojich národných kvalifikačných rámcov s kvalifikačnými rámcami EHEA a s európskymi kvalifikačnými rámcami;

27.

zdôrazňuje, že národné kvalifikačné rámce (NQF) v mnohých členských štátoch ešte stále treba prispôsobiť európskemu kvalifikačnému rámcu (EQF), ako aj európskym normám a usmerneniam pre zabezpečenie kvality (ESG); konštatuje, že mnohé NQF stále nie sú registrované v Európskom registri zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR);

28.

poznamenáva, že mobilita študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a nepedagogických zamestnancov je jednou z hlavných priorít bolonského procesu; vyzýva členské štáty, aby zvýšili množstvo príležitostí na mobilitu a zlepšili jej kvalitu, a zdôrazňuje potrebu posilniť vykonávanie stratégie mobility 2020 pre EHEA a zároveň dosiahnuť do roku 2020 v oblasti mobility študentov kvantitatívny cieľ 20 %; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčovú úlohu programu Erasmus+ a dôležitosť zabezpečenia jeho bezproblémového a efektívneho vykonávania a podpory; zdôrazňuje, že štipendiá udeľované v rámci programu Erasmus+ by sa mali oslobodiť od daní a sociálnych dávok;

29.

žiada o postupné začleňovanie mobility študentov do oficiálnych osnov univerzít;

30.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do programov mobility EÚ zapojil primeraný počet študentov hudobných a výtvarných odborov, ako aj ich vyučujúcich;

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby európske a medzinárodné partnerstvá a opatrenia na podporu mobility zahrnuli medzi kritériá hodnotenia univerzít a zariadení ďalšieho vzdelávania;

32.

berie na vedomie ústrednú úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri podpore mobility a pri rozvíjaní vedomostí a zručností absolventov vysokých škôl a výskumných pracovníkov, ktoré im umožnia, aby sa v globálnom hospodárstve dokázali uplatniť na trhu práce;

33.

vyzýva členské štáty, EÚ a EHEA, aby posilnili mobilitu podporovaním výučby jazykov, odstránením administratívnych prekážok a zabezpečením primeraného mechanizmu finančnej podpory a prenosnosti grantov, štipendií a kreditov; konštatuje, že mobilita je ešte stále menej dostupná pre študentov z menej majetných pomerov;

34.

zdôrazňuje posun vzdelávacej paradigmy tak z hľadiska vypracúvania, ako aj realizácie programov, smerom k prístupu zameranému viac na študentov, ktorý zahŕňa osobný rozvoj študentov; zdôrazňuje význam účasti študentov na riadení vysokoškolského vzdelávania;

35.

zdôrazňuje, že študijné programy by sa mali zameriavať na dlhodobé požiadavky trhu; zdôrazňuje tiež, že zamestnateľnosť znamená, že študenti by si mali osvojiť širokú škálu rôznych kompetencií, ktoré ich pripravia na trh práce a na celoživotné vzdelávanie; v tomto smere nabáda k aktívnemu dialógu a vnútroštátnej a cezhraničnej spolupráci univerzitnej a podnikateľskej obce v oblasti programov a pracovných stáží, čo by pomohlo riešiť hospodársku krízu, oživiť hospodársky rast a prispieť k vybudovaniu znalostnej spoločnosti, a teda ponúknuť príležitosti v širšom spoločenskom zmysle; nabáda inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby boli otvorené interdisciplinárnym štúdiám, zriaďovaniu univerzitných výskumných ústavov a spolupráci s rôznymi partnermi;

36.

zdôrazňuje potrebu poskytnúť široké možnosti pre celoživotné vzdelávanie a pre doplnkové formy vzdelávania, ako je neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozvoj mäkkých zručností;

37.

požaduje úsilie o posilnenie prepojenia medzi vysokoškolským vzdelávaním, výskumom a inováciami, a to aj prostredníctvom podpory vzdelávania na základe výskumu, a zdôrazňuje program Horizont 2020 ako kľúčový mechanizmus financovania na podporu výskumu; žiada lepšiu synchronizáciu činností podporujúcich bolonský proces, ako sú programy Horizont 2020 a Erasmus+;

38.

požaduje pružnejšie spôsoby vzdelávania, ktoré zahŕňajú spoločné študijné programy a medziodborové štúdie a ktoré podporujú inovácie, kreativitu, odborné vzdelávanie a prípravu (VET), duálne vzdelávanie a podnikanie v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a vyzýva na prieskum potenciálu, ktorý ponúkajú nové technológie, digitalizácia a IKT, s cieľom obohatiť učenie a vyučovanie a ďalej rozvíjať celý rad zručností a nové modely učenia, vyučovania a hodnotenia;

39.

vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, verejnú správu, sociálnych partnerov a podniky, aby viedli neustály dialóg na uľahčenie a zvýšenie zamestnateľnosti; z tohto hľadiska zdôrazňuje potrebu zamerať diskusiu na nevyužitý potenciál vysokoškolského vzdelávania z hľadiska stimulácie rastu a zamestnanosti; vyzýva krajiny EHEA a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby posilnili spoluprácu s cieľom zabezpečiť kvalitné stáže a učňovskú prípravu a aby v tejto súvislosti zlepšili mobilitu; zdôrazňuje, že zainteresované strany by mali lepšie spolupracovať na zvyšovaní základných kvalifikácií a obnove kvalifikovanej pracovnej sily, ako aj na zlepšení poskytovania, dostupnosti a kvality kariérneho a pracovného poradenstva; okrem toho sa domnieva, že by sa mali viac podporovať pracovné stáže, ktoré sú súčasťou študijných programov, a učenie na pracovisku;

40.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby mali utečenci prístup ku všetkým inštitúciám v rámci EHEA, čo im umožní vybudovanie nezávislého života prostredníctvom vzdelávania; okrem toho zdôrazňuje, že by sa mali viac liberalizovať povolenia na pobyt pre absolventov, ktorí si hľadajú kvalifikovanú pracovnú činnosť; zdôrazňuje, že úsilie o vzájomné uznávanie utečencov by sa malo vymáhať, a to najmä vzhľadom na mobilitu týchto študentov;

41.

zdôrazňuje, že členské štáty, Únia a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa stali súčasťou EHEA, sú zodpovedné za poskytnutie kvalitného vzdelania, ktoré reaguje na sociálne a hospodárske výzvy a zdôrazňuje potrebu ich úzkej vzájomnej spolupráce s cieľom dosiahnuť splnenie cieľov stanovených v rámci bolonského procesu;

42.

poznamenáva, že len niekoľko členských štátov vytvorilo komplexnú stratégiu na začlenenie študentov z menej privilegovaných sociálno-ekonomických pomerov do vysokoškolského vzdelávania, čím riešia problém tzv. sociálneho filtra;

43.

vyzýva na väčšie zapojenie učiteľov stredných škôl do bolonského procesu z hľadiska podpory kvality odbornej prípravy učiteľov a profesijnej mobility s cieľom splniť nové požiadavky na vzdelávanie a odbornú prípravu znalostnej spoločnosti a prispievať k zlepšeniu výsledkov študentov;

44.

zdôrazňuje úlohu vzdelávania, jeho kvalitu a výchovné poslanie, pokiaľ ide o formovanie budúcich generácií a prispievanie k širšej sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ako aj k tvorbe pracovných miest, vyššej konkurencieschopnosti a potenciálu rastu; v tejto súvislosti vyzýva na lepšie ocenenie učiteľského povolania;

45.

žiada, aby sa vynaložilo hospodárske a sociálne úsilie o zlepšenie sociálneho začlenenia zabezpečením spravodlivého a otvoreného prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých, uľahčením uznávania akademických a odborných kvalifikácií, ako aj študijných pobytov v zahraničí a predchádzajúceho vzdelania, programov tzv. mäkkých zručností, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ako aj poskytnutím príslušného vzdelania rozličným skupinám študentov prostredníctvom celoživotného vzdelávania;

46.

zdôrazňuje sociálny rozmer bolonského procesu; požaduje opatrenia, ktoré sa budú zameriavať na zvýšenú účasť nedostatočne zastúpených a znevýhodnených skupín, a to aj prostredníctvom medzinárodných programov mobility;

47.

zdôrazňuje úlohu mobility v oblasti vzdelávania pri medzikultúrnom učení, ako aj skutočnosť, že v rámci bolonského procesu by sa mali prijať aktívne opatrenia na podporu medzikultúrnych poznatkov študentov a vzájomného rešpektu jednotlivých kultúr;

48.

požaduje snahy o ďalšie rozvíjanie stratégie pre vonkajší rozmer EHEA prostredníctvom spolupráce s ostatnými regiónmi sveta s cieľom zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a príťažlivosť v celosvetovom meradle, zlepšiť informácie o priestore EHEA, posilniť spoluprácu založenú na partnerstve, zintenzívniť politický dialóg a ďalej uznávať kvalifikácie;

49.

zdôrazňuje potrebu posilnenia zhromažďovania údajov v krajinách priestoru EHEA s cieľom lepšie identifikovať a riešiť výzvy bolonského procesu;

50.

zdôrazňuje význam ďalšej konferencie ministrov EHEA, ktorá sa bude konať v Jerevane v máji 2015, pokiaľ ide o objektívne a kritické preskúmanie pokroku a nezdarov pri plnení priorít stanovených na obdobie 2012 – 2015, a to v záujme posilnenia a ďalšej konsolidácie EHEA s plnou podporou Únie;

51.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/10

—

so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (3),

—

so zreteľom na závery Rady o európskej audiovizuálnej politike v digitálnej ére z 25. novembra 2014 (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

—

so zreteľom na prvú správu Komisie zo 4. mája 2012 o uplatňovaní smernice 2010/13/EÚ – „smernice o audiovizuálnych mediálnych službách“ Audiovizuálne mediálne služby a pripojené zariadenia: Minulosť a budúce perspektívy (COM(2012)0203),

—

so zreteľom na prvú správu Komisie z 24. septembra 2012 o uplatňovaní článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ na obdobie 2009 – 2010 Podpora európskych diel v plánovaných audiovizuálnych mediálnych službách a v službách na požiadanie (COM(2012)0522),

—

so zreteľom na tretiu správu Komisie zo 7. decembra 2012 s názvom O výzvach pre európske filmové dedičstvo pochádzajúce z analógovej a digitálnej éry (SWD(2012)0431) týkajúcu sa realizácie odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2005/865/ES zo 16. novembra 2005 o filmovom dedičstve a konkurencieschopnosti súvisiacich priemyselných činností,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 24. apríla 2013 s názvom Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet: rast, tvorba a hodnoty (COM(2013)0231),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2013 o štátnej pomoci pre filmy a iné audiovizuálne diela (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2014 s názvom Európsky film v digitálnej ére – Prepojenie kultúrnej rozmanitosti a konkurencieschopnosti (COM(2014)0272),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. decembra 2014 s názvom Európsky film v digitálnej ére,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2011 o európskej kinematografii v digitálnom veku (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o internetovej distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2013 o vykonávaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o príprave na plne konvergovaný audiovizuálny svet (9),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0123/2015),

A.

keďže filmy sú tak kultúrnym, ako aj hospodárskym tovarom a vo veľkej miere prispievajú k európskej ekonomike, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť, pričom súčasne pomáhajú formovať európske identity odzrkadľovaním kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, podporou európskych kultúr naprieč hranicami a uľahčovaním kultúrnej výmeny a vzájomného porozumenia medzi občanmi, a rovnako prispievajú k formovaniu a rozvoju kritického myslenia;

B.

keďže potenciál kultúrneho a tvorivého sektora v Európe, a najmä európskeho filmového priemyslu, stále nie je v plnej miere využívaný pri podpore európskej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva a vytváraní udržateľného rastu a pracovných miest, ktoré môžu byť zasa prínosom pre ostatné hospodárske odvetvia, čo Európe zabezpečí konkurenčnú výhodu na celosvetovej úrovni;

C.

keďže európsky filmový priemysel je s 1 500 filmami uvedenými do distribúcie v roku 2014 jedným z najväčších svetových producentov, no vyznačuje sa rôznorodou štruktúrou, čo sa týka financovania a typu produkcie;

D.

keďže európske filmy sa vyznačujú kvalitou, originalitou a rozmanitosťou, ale trpia v dôsledku obmedzenej propagácie a distribúcie v rámci Únie, čo sa odráža v pomerne nízkom počte divákov, pričom zároveň sú vystavené silnej medzinárodnej konkurencii a ťažkostiam pri distribúcii v Európe a mimo nej;

E.

keďže cirkulácia inonárodných európskych filmov v členských štátoch je naďalej nedostatočná napriek tomu, že každoročne sa vyrobí veľké množstvo filmov, kým neeurópska produkcia je v Únii distribuovaná vo veľkej miere;

F.

keďže rozmanitosť európskych filmov, ktorá je zrkadlom bohatstva a sily európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, znamená, že európsky filmový trh je prirodzene fragmentovaný;

G.

keďže podpora výroby kvalitných filmov je mimoriadne dôležitá v prípade menších členských štátov, ktorých jazyky majú málo používateľov;

H.

keďže podprogram MEDIA (ďalej len „MEDIA“) programu Tvorivá Európa ponúka nové zdroje financovania a možnosti pre distribúciu a cirkuláciu európskych inonárodných filmov, ako aj na rozvíjanie publika a podporu mediálnej gramotnosti;

I.

keďže jedným z kľúčových cieľov jednotného digitálneho trhu by malo byť budovanie dôvery v internet a zlepšenie prístupu k legálnemu audiovizuálnemu obsahu, a teda prispievanie k investovaniu do európskych filmov;

J.

keďže kinematografické premietanie ako prvá forma uvedenia filmu má naďalej veľký podiel na príjmoch z filmov, a preto má zásadný význam pre financovanie európskej filmovej produkcie a distribúcie a zároveň značný vplyv na úspech príslušných filmov v nasledujúcich fázach ich uvádzania;

K.

keďže však rastúci počet európskych filmov so skromným rozpočtom na produkciu a propagáciu by mal prospech z pružnejších distribučných stratégií a skoršej dostupnosti v rámci služieb videa na požiadanie (VOD);

L.

keďže lepšia organizácia termínov uvádzania by maximalizovala potenciálne publikum a zároveň by zabezpečila, že neoprávnená spotreba filmov by bola menej atraktívna;

M.

keďže v článku 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb na požiadanie podporovali európske diela; keďže toto ustanovenie bolo implementované odlišnými spôsobmi s rôznymi úrovňami právnych požiadaviek a táto skutočnosť viedla k tomu, že poskytovatelia sa usádzajú v tých členských štátoch, v ktorých platia najmiernejšie požiadavky;

N.

keďže väčšina verejných finančných prostriedkov pre európsky filmový priemysel, a to tak z vnútroštátnych zdrojov, ako aj zo zdrojov Únie, je určená na filmovú produkciu;

O.

keďže článok 14 nariadenia (EÚ) č. 1295/2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa, uvádza, že Komisia zriadi „záručný mechanizmus zameraný na kultúrne a kreatívne sektory“ s cieľom uľahčiť prístup MSP k financovaniu v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a umožniť zúčastneným finančným sprostredkovateľom účinnejšie posúdiť riziká spojené s projektmi, pre ktoré sa MSP usilujú získať úvery a finančné prostriedky;

P.

keďže vo svojej tretej správe zo 7. decembra 2012 o výzvach pre európske filmové dedičstvo pochádzajúce z analógovej a digitálnej éry Komisia poukázala na to, že doteraz sa digitalizovalo len 1,5 % európskeho filmového dedičstva; keďže toto percento sa dodnes nezmenilo, a to aj napriek opakovaným obavám, že veľká časť uvedeného dedičstva môže byť pre budúce generácie navždy stratená, o čom svedčí napríklad skutočnosť, že sa zachovalo len 10 % nemých filmov;

Q.

keďže digitalizácia a konvergencia médií vytvárajú nové príležitosti pre distribúciu a propagáciu európskych filmov v zahraničí, ako aj väčší potenciál pre inovácie a flexibilitu, pričom vyvolávajú významné zmeny v správaní a očakávaniach divákov;

R.

keďže je nevyhnutné zabezpečiť financovanie digitalizácie, uchovávania a dostupnosti filmového dedičstva a ostatných materiálov na internete a stanoviť európske normy uchovávania digitálnych filmov;

S.

keďže mediálna a najmä filmová gramotnosť môže občanom poskytnúť možnosť na rozvíjanie kritického myslenia a porozumenia a môže podnietiť ich vlastnú kreativitu a schopnosť vyjadrenia;

T.

keďže autorské práva v digitálnom veku by mali naďalej stimulovať investície do filmovej produkcie a tvorby, zabezpečovať primeranú odmenu pre držiteľov práv a zároveň podporovať rozvoj nových služieb a cezhraničný prístup pre občanov a umožňovať kultúrnym a kreatívnym odvetviam, aby pokračovali v prispievaní k rastu a vytváraniu pracovných miest;

U.

keďže je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie smernice (2012/28/EÚ) o určitých spôsoboch použitia osirelých diel a zaistiť verejnú dostupnosť filmov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu osirelé diela;

1.

nabáda európsky filmový priemysel, aby pokračoval vo vývoji inovatívnych služieb, nových obchodných modelov a distribučných kanálov s cieľom zlepšiť cezhraničnú dostupnosť európskych filmov v Únii a aby okrem toho umožnil divákom na území celej Únie prístup k ešte väčšej škále filmov prostredníctvom čoraz väčšieho počtu platforiem; v tejto súvislosti navrhuje, aby si európsky filmový priemysel vzal ponaučenie z najlepších obchodných praktík mimo EÚ;

2.

uznáva, že neoprávnené používanie kreatívnych diel má vplyv na kreatívny cyklus a práva tvorcov; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť legálnu ponuku vysokej kvality a zvýšiť povedomie mladých ľudí;

3.

navrhuje, aby sa vzhľadom na rýchly vzostup VOD a online transakcií v celej Únii dôkladnejšie preskúmal rozvoj cezhraničnej prenosnosti audiovizuálnych služieb, pretože by to divákom umožnilo získať prístup k filmom nezávisle od toho, kde sa nachádzajú;

4.

zdôrazňuje význam cieleného marketingu v celej Únii, ktorý zohľadňuje kultúrne špecifiká európskeho publika s cieľom zabezpečiť lepšiu a efektívnejšiu propagáciu európskych filmov;

5.

vyzýva preto na lepšiu dostupnosť filmov s titulkami s cieľom podporiť cezhraničnú cirkuláciu európskych filmov, zvýšiť povedomie divákov o európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a zlepšiť vzájomné porozumenie;

6.

poukazuje najmä na úlohu, ktorú zohráva podprogram MEDIA pri podpore titulkovania a dabovania s cieľom zvýšiť dostupnosť európskych filmov, a to predovšetkým v originálnych verziách s titulkami, ktoré uľahčujú ich cirkuláciu a zlepšujú znalosti o európskych kultúrach a jazykoch a ich pochopenie;

7.

zdôrazňuje význam nedávno prijatej prípravnej akcie s názvom Kolektívne financovanie titulkovania s cieľom zvýšiť cirkuláciu európskych diel, ako aj krokov, ktoré musí Komisia podniknúť pri realizácii tejto akcie;

8.

podporuje aj iniciatívy, ako je pilotný projekt Komisie s názvom Podpora európskej integrácie prostredníctvom kultúry, ktorých cieľom je rozšíriť poskytovanie európskych filmov s titulkami zabezpečením nových, otitulkovaných verzií vybraných televíznych programov v rámci celej Európy;

9.

opätovne zdôrazňuje zásadný význam ďalšieho zlepšovania dostupnosti filmov pre ľudí so zdravotným postihnutím, najmä prostredníctvom hlasového komentovania a titulkovania;

10.

zdôrazňuje mimoriadny význam súkromných a verejných európskych televíznych staníc pri filmovej produkcii, a to v prípade televíznej i kinematografickej koprodukcie, a vyzdvihuje úlohu, ktorú môžu zohrávať pri zabezpečení budúcnosti početných, najmä malých a stredných filmových produkčných spoločností v EÚ;

11.

pripomína úlohu ceny Európskeho parlamentu LUX, ktorá rokmi získava čoraz väčšie uznanie, pri propagácii európskych filmov tým, že sa vďaka nej preložia titulky víťazného filmu do všetkých 24 úradných jazykov Únie a zabezpečí sa tak väčšia viditeľnosť a dostupnosť európskych filmov, ako aj väčšie povedomie o nich; vyzýva národné parlamenty, aby v členských štátoch v spolupráci s informačnými kanceláriami Európskeho parlamentu viac propagovali cenu LUX;

12.

konštatuje, že je potrebné presadzovať a podporovať európsku koprodukciu a že zvýšenie objemu takejto produkcie môže viesť k rozsiahlejšej distribúcii európskych filmov v rámci celej Európy;

13.

zdôrazňuje navyše rastúci úspech vysokokvalitných európskych televíznych seriálov a strategický význam ďalšej podpory produkcie, distribúcie a propagácie takýchto seriálov na európskych a svetových trhoch;

14.

vyzýva členské štáty, aby podporovali a propagovali mimoriadne podujatia, ako sú filmové festivaly a iniciatívy pojazdných kín, s cieľom podnecovať a podporovať šírenie a cirkuláciu európskych filmov na svojom území;

15.

navrhuje posilnenie existujúcich opatrení pre lepšiu optimalizáciu cien lístkov do kina, rozvoj inovatívnej propagácie a ponuky predplatného, ktoré by pomohli zabezpečiť atraktívnosť kín a ich dostupnosť pre všetkých;

16.

nabáda distribútorov a prevádzkovateľov kín, aby zvýšili viditeľnosť a dostupnosť inonárodných európskych filmov s cieľom osloviť širšie publikum;

17.

uznáva, že kiná sú stále najvýznamnejšími miestami na prezentáciu a propagáciu filmov, ako aj miestami s dôležitým spoločenským rozmerom, kde sa ľudia stretávajú a vymieňajú si názory; zdôrazňuje, že zánik malých a nezávislých kín, najmä v malých mestách a menej rozvinutých regiónoch, obmedzuje prístup k európskym kultúrnym zdrojom, dedičstvu a dialógu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vybavenie všetkých kinosál digitálnou projekčnou technikou a zvukovou technikou, aby sa takéto kiná zachovali;

18.

zdôrazňuje význam propagácie filmov v počiatočnom štádiu produkcie s cieľom zlepšiť ich cirkuláciu a zabezpečiť väčšiu informovanosť potenciálnych divákov v celej Európe;

19.

zdôrazňuje význam podprogramu MEDIA pri testovaní inovačných prístupov v rámci rozširovania publika, a to najmä podporou festivalov, iniciatív týkajúcich sa filmovej gramotnosti a akcií zameraných na rozširovanie publika;

20.

pripomína, že v článku 13 ods. 1 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb na požiadanie podporovali európske diela; zdôrazňuje, že toto ustanovenie bolo implementované nerovnomerne s rôznymi úrovňami právnych požiadaviek a že táto skutočnosť by mohla viesť k tomu, že poskytovatelia sa budú usadzovať v tých členských štátoch, v ktorých budú platiť najmiernejšie požiadavky;

21.

domnieva sa, že všetci, čo majú hospodársky prospech z európskych kinematografických diel, či už nepriamo, z priamych príjmov, marketingu alebo šírenia vrátane odkazov alebo poskytovania prostredníctvom videa na požiadanie, by mali finančne prispievať na tvorbu európskych filmov; vyzýva Komisiu, aby takéto prispievanie stanovila ako hlavnú zásadu, a to aj pri skúmaní systémov financovania filmov v členských štátoch z hľadiska hospodárskej súťaže;

22.

vyzýva Komisiu, aby uvedenú skutočnosť vzala do úvahy pri navrhovaní revízie súčasného právneho rámca s cieľom zabezpečiť pre všetkých poskytovateľov spravodlivé a rovnaké podmienky na európskom audiovizuálnom trhu;

23.

vyzýva platformy poskytujúce služby videa na požiadanie (VOD) a služby predplateného videa na požiadanie (SVOD), aby sprístupnili verejnosti údaje o spotrebe každého filmu vo svojom katalógu s cieľom zabezpečiť riadne posúdenie vplyvu;

24.

domnieva sa, že na zlepšenie cirkulácie európskych filmov na európskych i medzinárodných trhoch je potrebné lepšie vyváženie verejného financovania produkcie a distribúcie s cieľom zvýšiť podporu určenú na rozvoj, propagáciu a medzinárodnú distribúciu;

25.

považuje za dôležité zvýšenie financovania distribúcie filmov, propagácie a marketingu v reálnych hodnotách, čo by sa však nemalo diať na úkor financovania produkcie;

26.

vyzýva najmä členské štáty, aby zvýšili verejné financovanie s cieľom podporiť už v počiatočnom štádiu distribúciu a propagáciu domácich filmov v zahraničí, ako aj inonárodných európskych filmov;

27.

vyzýva členské štáty, aby presadzovali stimuly na uľahčenie produkcie, distribúcie, dostupnosti a atraktívnosti európskych filmov; zastáva názor, že uplatňovanie rovnakých znížených sadzieb DPH v prípade kultúrnych audiovizuálnych diel predávaných či už online alebo offline stimuluje rast nových služieb a platforiem;

28.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory patriaci pod program Kreatívna Európa, pokiaľ ide o uľahčenie prístupu MSP v kultúrnych a kreatívnych sektoroch k financovaniu a o podnietenie intenzívnejšieho investovania zo strany finančných sprostredkovateľov, a tým zvyšovanie možností financovania filmového priemyslu;

29.

navrhuje hodnotenie účinnosti a efektívnosti európskych a vnútroštátnych systémov na financovanie filmov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať kvalite a zameraniu filmov, ktoré získali finančné prostriedky, a zároveň by sa mala posúdiť dostupnosť a účinnosť nástrojov financovania pre marketing a rozširovanie publika; vyzýva Komisiu, aby informovala ostatné členské štáty o príkladoch najlepších postupov vyplývajúcich z výsledkov;

30.

pripomína, že produkcia a koprodukcia filmov si vyžaduje značné finančné investície, pričom platný právny rámec nebráni multiteritoriálnym licenciám, a preto zdôrazňuje, že by sa mala naďalej uplatňovať rôznorodosť systémov produkcie a distribúcie, aby sa podnecovali investície do európskych filmov s cieľom reagovať na európsky trh vyznačujúci sa jazykovou a kultúrnou rozmanitosťou a chrániť a podporovať kultúrnu rozmanitosť;

31.

zdôrazňuje, že európske filmy získavajú prostriedky z mnohých európskych, národných a regionálnych verejných fondov a že by sa mala podporovať väčšia komplementárnosť používania týchto fondov s cieľom dosiahnuť ich väčšiu účinnosť;

32.

víta iniciatívu Komisie vytvoriť európske filmové fórum s cieľom uľahčiť štruktúrovaný dialóg so všetkými zainteresovanými stranami v audiovizuálnom sektore o výzvach, ktorým je v súčasnosti tento sektor v digitálnej ére vystavený, aby sa zlepšila spolupráca, zhromažďovanie informácií a výmena najlepších postupov;

33.

vyzýva v tejto súvislosti na širokú účasť a spoluprácu medzi všetkými príslušnými inštitúciami, najmä s Európskym parlamentom;

34.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie mediálnej gramotnosti a najmä filmovej gramotnosti v rámci školských osnov a v inštitúciách kultúrneho vzdelávania a aby rozvíjali iniciatívy na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré by zahŕňali všetky úrovne formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy;

35.

uvedomuje si osobitný význam kín ako medzigeneračných vzdelávacích miest pre filmovú a mediálnu gramotnosť a uvíta akékoľvek opatrenia na cielenú podporu tejto ich funkcie;

36.

upriamuje pozornosť na propagáciu vzdelávacích filmov pre mladých ľudí a podporuje súťaže, v ktorých majú vytvárať audiovizuálne diela poukazuje tiež na možnosti podprogramu MEDIA pri podpore projektov v oblasti filmovej gramotnosti;

37.

podporuje inovačné projekty a postupy, ako je prípravná akcia Komisie týkajúca sa cirkulácie európskych filmov v digitálnom veku, ktorej cieľom je preveriť pružnejšie uvádzanie filmov prostredníctvom rôznych médií vo viacerých členských štátoch, a víta začlenenie tejto akcie do programu Kreatívna Európa;

38.

domnieva sa, že takéto iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa fázy uvádzania stanú pružnejšími, môžu byť pre určité druhy európskych filmov prospešné z hľadiska zviditeľnenia, oslovenia publika, príjmov a úspor nákladov, a nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa týmito iniciatívami ďalej zaoberali;

39.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili digitalizáciu kinematografických diel a zaviedli povinný mechanizmus na úschovu digitálnych formátov alebo takýmto formátom prispôsobili svoje súčasné mechanizmy tak, že budú v prípade digitálnych filmov vyžadovať úschovu medzinárodného štandardného digitálneho mastra;

40.

zdôrazňuje dôležitosť audiovizuálnych archívov, a to najmä v prípade inštitúcií pre uchovávanie filmového dedičstva a verejnoprávnych vysielateľov, a naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili primeranú úroveň financovania a systémy na vysporiadanie práv s cieľom uľahčiť plnenie ich poslania vo verejnom záujme vrátane uchovávania, digitalizácie a sprístupňovania filmového dedičstva verejnosti;

41.

zdôrazňuje dôležitú úlohu európskej digitálnej knižnice EUROPEANA, ktorá je digitálnou knižnicou pre európske audiovizuálne dedičstvo (filmové a televízne);

42.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/17

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva (COM(2013)0659),

—

so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2013)0342 a SWD(2013)0343), ktoré sú pripojené k tomuto oznámeniu,

—

so zreteľom na závery Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo z 19. mája 2014 o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ,

—

so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov z 30. januára 2014 s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva,

—

so zreteľom na návrh stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júla 2014 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2006 o vykonávaní stratégie lesného hospodárstva Európskej únie (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“,

—

so zreteľom na stratégiu Európa 2020 a jej iniciatívy Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0126/2015),

A.

keďže Európska únia nemá právomoc vypracovať spoločnú politiku lesného hospodárstva, ale niektoré politiky Únie môžu mať dôsledky na vnútroštátne lesohospodárske politiky, pričom o politickom prístupe k problematike lesov a lesného hospodárstva rozhodujú členské štáty;

B.

keďže táto oblasť síce jednoznačne patrí do právomoci členských štátov, pre lesohospodárske podniky by však mohla byť prínosom lepšia a aktívnejšia koordinácia a výraznejšie postavenie tohto dôležitého hospodárskeho odvetvia, ktoré zabezpečuje pracovné miesta na európskej úrovni a zároveň chráni ekosystémy a prináša ekologické výhody pre všetkých, bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov;

C.

keďže drevo je udržateľný zdroj, ktorý sa v Európe často nevyužíva v dostatočnej miere, a treba zaručiť jeho inteligentné a udržateľné využívanie, okrem iného aj rozvíjaním a výmenou odborných znalostí;

D.

keďže lesy sú zdrojom jedinečnej flóry, fauny a húb;

E.

keďže lesy sa výrazne líšia z hľadiska rozsahu a charakteru, pričom v niektorých členských štátoch pokrývajú vyše polovice územia; udržateľne obhospodarované lesy majú obrovský význam pre miestnu a regionálnu tvorbu hodnôt, zabezpečenie pracovných miest vo vidieckych oblastiach a prínos k tvorbe spoločnosti založenej na zásadách biohospodárstva, sú výhodou pre ľudské zdravie, najmä v štrukturálne znevýhodnených regiónoch, a zároveň významne prispievajú k ochrane životného prostredia a klímy a k biodiverzite;

F.

keďže lesná biomasa je veľmi dôležitým zdrojom energie z obnoviteľných zdrojov; keďže európske lesy v súčasnosti absorbujú a zachytávajú približne 10 % emisií uhlíka v EÚ, čím sa výrazne podieľajú na úsilí o zmiernenie zmeny klímy;

G.

keďže v dôsledku urbanizácie našej spoločnosti sa zmenšuje vzťah občanov Únie k lesom a zhoršujú sa ich vedomosti o lesnom hospodárstve a jeho vplyve na blahobyt, zamestnanosť, klímu, životné prostredie, ľudské zdravie a celý hodnotový reťazec v spojení so širšími ekosystémami;

H.

keďže pribúda množstvo požiadaviek, ktoré na lesy kladie čoraz viac politík EÚ; keďže tieto požiadavky musia byť starostlivo vyvážené, pričom požiadavky na nové spôsoby využitia dreva v biohospodárstve a v bioenergetike musí sprevádzať efektívne využívanie zdrojov, využívanie nových technológií a rešpektovanie možností udržateľných dodávok surovín;

I.

keďže európske lesné hospodárstvo je založené na udržateľnom hospodárení a dlhodobom plánovaní a zásada udržateľnosti by sa mala v záujme tvorby pracovných miest, ochrany biodiverzity, zmierňovania zmeny klímy a boja proti dezertifikácii dôraznejšie presadzovať na všetkých úrovniach – od miestnej až po celosvetovú;

J.

keďže je potrebné vyzdvihovať hospodársku, spoločenskú a environmentálnu úlohu lesov, a to aj v kontexte ochrany a podpory kultúrneho a prírodného dedičstva a propagácie udržateľného (ekologického) cestovného ruchu;

K.

keďže nárast svetového obyvateľstva znamená rastúci dopyt po energii, a preto by v budúcom energetickom mixe EÚ mala lesom patriť významnejšia úloha;

1.

víta oznámenie Komisie o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ a sprievodné pracovné dokumenty a zdôrazňuje, že akákoľvek stratégia lesného hospodárstva EÚ sa musí sústrediť na udržateľné obhospodarovanie lesov a ich multifunkčnú úlohu z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska a musí zabezpečovať lepšiu koordináciu a informovanosť o politikách Spoločenstva, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s lesným hospodárstvom; v tejto súvislosti poukazuje na to, že zvyšujúci sa počet európskych politických iniciatív, napr. v oblastiach hospodárskej politiky, politiky zamestnanosti, energetickej politiky a politiky v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany klímy, si vyžaduje väčšiu angažovanosť odvetvia lesného hospodárstva;

2.

zdôrazňuje, že je potrebné systematickejšie určovať hodnotu lesných ekosystémových služieb a zohľadňovať ju pri rozhodovaní vo verejnom aj v súkromnom sektore;

3.

konštatuje, že len zdravé a stabilné horské lesy si dokážu v plnej miere plniť funkcie ochrany ľudí a prírody tým, že zabraňujú lavínam a bahenným zosuvom a slúžia ako prirodzená ochrana pred povodňami; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutná najmä komunikácia na nadnárodnej úrovni;

4.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že by sa malo zabrániť akýmkoľvek pokusom o komunitarizáciu lesného hospodárstva a že sa musí rešpektovať lokálny a regionálny charakter odvetvia a právne stanovené právomoci členských štátov, pričom sa treba usilovať o súdržnosť príslušných právomocí EÚ a členských štátov;

5.

zdôrazňuje, že pre lesy EÚ je typická mimoriadna rozmanitosť vrátane veľkých rozdielov z hľadiska ich vlastníctva, rozsahu, charakteru a problémov, ktorým čelia;

6.

zdôrazňuje, že stratégia lesného hospodárstva EÚ musí zohľadniť skutočnosť, že lesy v niektorých členských štátoch pokrývajú vyše polovicu územia a že udržateľne obhospodarované lesy majú obrovský význam pre miestnu a regionálnu tvorbu hodnôt a zabezpečenie pracovných miest vo vidieckych oblastiach a súčasne rozhodujúcim spôsobom prispievajú k ochrane životného prostredia;

7.

vyzdvihuje mimoriadne hodnotnú úlohu stabilných zmiešaných lesov s pôvodnými druhmi stromov, ktoré sa hodia do miestnych podmienok, ako aj zásadnú úlohu zmiešaných lesov v rámci ekosystémov a ich prínos k biodiverzite;

8.

vyzýva členské štáty, aby podporovali vlastníkov lesov pri udržiavaní a tiež pri tvorbe pôvodných zmiešaných lesov typických pre konkrétne oblasti;

9.

vyjadruje sklamanie z toho, že do navrhovanej stratégie neboli ako referenčný bod zaradené pracovné podmienky lesných pracovníkov, a žiada Komisiu, aby zohľadnila aj problematiku inteligentnej organizácie práce, vysokých technologických noriem a kvalitných pracovných miest;

10.

poznamenáva, že sektor lesného hospodárstva v súčasnosti zamestnáva viac než 3 milióny európskych občanov, a zdôrazňuje, že jeho dlhodobú konkurencieschopnosť možno dosiahnuť iba prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily;

11.

domnieva sa, že stratégia lesného hospodárstva EÚ by mala vytvoriť podmienky, ktoré umožnia EÚ, aby mala príslušné zariadenia odbornej prípravy a pracovnú silu, ktorá si bude v plnej miere uvedomovať súčasné výzvy a hrozby, ktorým čelí sektor lesného hospodárstva, ale aj bezpečnostné pravidlá neoddeliteľne späté s obhospodarovaním lesov;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spoločnú komplexnú a holistickú stratégiu, a víta uznanie hospodárskej, environmentálnej a spoločenskej úlohy a výhod lesov a európskeho sektora lesného hospodárstva v EÚ;

13.

je presvedčený, že toto uznanie predstavuje pevný základ pre podporu sektora lesného hospodárstva EÚ, okrem iného z hľadiska prevencie a riadenia lesných katastrof, zlepšenia efektívnosti využívania zdrojov, zvýšenia konkurencieschopnosti, oživenia zamestnanosti, posilnenia odvetví lesného hospodárstva a zachovania ekologických funkcií;

14.

vyzdvihuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva biohospodárstvo pri plnení nových priorít Komisie v oblasti rastu, zamestnanosti a investícií;

15.

uznáva, že EÚ musí zohrávať svoju úlohu pri podpore vnútroštátnych politík v záujme dosiahnutia aktívneho, multifunkčného a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov vrátane obhospodarovania rôznych typov lesa, ako aj pri posilňovaní spolupráce na riešení problémov cezhraničného charakteru, akými sú napríklad lesné požiare, zmena klímy a prírodné pohromy, či invázne nepôvodné druhy;

16.

zastáva názor, že stratégia by sa mala vo väčšej miere venovať problematike chorôb stromov, napríklad hynutiu dubov, ktoré ničí korkové plantáže v Portugalsku, Francúzsku a Španielsku a postihuje aj osobitne chránené územia a rezervácie biosféry;

17.

zdôrazňuje, že predpokladaný rast dopytu po dreve je pre lesy a všetky odvetvia lesného hospodárstva príležitosťou aj výzvou, najmä preto, že vinou zmeny klímy sa očakávajú častejšie a závažnejšie škody na lesoch v dôsledku sucha, požiarov, búrok a škodcov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné chrániť lesy pred týmito rastúcimi hrozbami a zladiť ich produktívnu a ochrannú funkciu;

18.

víta zalesňovanie hlavne pôvodnými druhmi v oblastiach, ktoré nie sú vhodné na produkciu potravín, najmä v tesnej blízkosti mestských oblastí, s cieľom zmierniť nepriaznivé účinky horúčav, znížiť znečistenie a posilniť prepojenie ľudí a lesov;

19.

rozhodne podporuje snahy Komisie podporovať tvorbu pracovných miest v odvetviach spojených s lesným hospodárstvom a zvyšovať blahobyt v Európe udržateľným spôsobom;

20.

zdôrazňuje dôležitú úlohu udržateľnej produkcie a využívania dreva a iných lesných materiálov, napríklad korku a výrobkov na báze dreva vrátane textilných vlákien, z hľadiska rozvoja udržateľných koncepcií hospodárstva a tvorby ekologických pracovných miest;

21.

vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala ťažkosti v dolnej časti dodávateľského reťazca týkajúce sa zvýšeného dopytu tretích krajín najmä po guľatine a aby podporila tento sektor;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly, ktorými budú motivovať čoraz väčšiu skupinu vlastníčok lesov k využívaniu špeciálneho poradenstva a podpory v súvislosti s aktívnym a udržateľným obhospodarovaním ich lesov;

23.

zdôrazňuje, že zhruba 60 % lesov EÚ je v súkromnom vlastníctve, pričom počet súkromných vlastníkov lesov dosahuje približne 16 miliónov, a v tejto súvislosti poukazuje na význam majetkových a vlastníckych práv a podporuje všetky opatrenia, ktorými sa združeniam zainteresovaných strán umožní zúčastňovať sa na dialógu o posilňovaní a vykonávaní udržateľného obhospodarovania lesov a zlepšovať výmenu informácií;

24.

konštatuje, že vlastníci lesov sú kľúčovými aktérmi vo vidieckych oblastiach, a v tejto súvislosti víta skutočnosť, že v programe Rozvoj vidieka v rámci SPP na roky 2014 – 2020 sa uznáva úloha lesného hospodárstva a agrolesníctva;

25.

domnieva sa, že vykonávanie stratégie lesného hospodárstva EÚ by sa zlepšilo, ak by bolo podporené vhodnou koordináciou s dostupným financovaním z prostriedkov EÚ vrátane EPFRV;

26.

poukazuje na možnosť členských štátov a regiónov využívať dostupné finančné prostriedky z ich príslušných programov rozvoja vidieka s cieľom podporovať udržateľné obhospodarovanie lesov, pozdvihnúť agrolesníctvo a zabezpečovať environmentálne verejné statky, napríklad produkciu kyslíka, záchyt uhlíka a ochranu plodín pred klimatickými vplyvmi, ako aj oživenie miestnych ekonomík a tvorbu ekologických pracovných miest;

27.

uznáva, že pre obhospodarovanie lesov a ťažbu dreva treba zlepšiť dopravu a logistiku; vyzýva preto členské štáty, aby vytvorili udržateľné logistické a ťažobné systémy, ktoré budú mať obmedzený negatívny vplyv na klímu a ich súčasťou bude používanie nákladných áut a lodí poháňaných udržateľnými biopalivami, ako aj rozšírené využívanie železníc; odporúča, aby sa na tieto účely využívali štrukturálne fondy EÚ a programy rozvoja vidieka;

28.

uznáva úlohu lesov pre spoločnosť z hľadiska telesného a duševného zdravia občanov a skutočnosť, že verejné statky, ktoré lesy zabezpečujú, majú vysokú environmentálnu a rekreačnú hodnotu a prispievajú ku kvalite života, najmä pokiaľ ide o zásobovanie kyslíkom, sekvestráciu oxidu uhličitého, filtrovanie vzduchu, zachytávanie a filtrovanie vody, kontrolu erózie a ochranu pred lavínami, a zároveň poskytujú priestor pre aktivity na čerstvom vzduchu;

29.

podporuje verejné dopravné spojenia medzi mestskými oblasťami a lesmi s cieľom uľahčiť prístup k lesom a zalesneným oblastiam;

30.

vyzdvihuje dôležitosť ďalších lesných aktivít, ako je zber nedrevných lesných produktov, napr. húb či bobuľového ovocia, či pastva a včelárstvo;

31.

vyzýva Komisiu, aby podporovala hospodárske činnosti, ktoré môžu byť zdrojom surovín pre farmaceutické odvetvie, kozmetický priemysel a potravinárstvo a môžu predstavovať alternatívny spôsob riešenia otázky nezamestnanosti a vyľudňovania vidieka, a aby propagovala prospešnosť produktov získaných týmito činnosťami pre ľudské zdravie;

32.

zdôrazňuje, že využívanie dreva a iných produktov z vyťaženého dreva ako obnoviteľných surovín šetrných ku klíme na jednej strane a udržateľné obhospodarovanie lesov na druhej strane zohrávajú dôležitú úlohu pri plnení spoločensko-politických cieľov Európskej únie, ako je energetická transformácia, zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, a pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a cieľov v oblasti biodiverzity; poukazuje na to, že chýbajúce aktívne obhospodarovanie lesov je v rozpore s týmito cieľmi;

33.

zdôrazňuje, že obhospodarované lesy majú vyššiu schopnosť absorbovať CO2 ako neudržiavané lesy, a podčiarkuje význam trvalo udržateľného obhospodarovania lesov z hľadiska maximalizácie potenciálu sekvestrácie oxidu uhličitého v lesoch EÚ;

34.

je presvedčený, že lesy by sa nemali považovať len za úložiská uhlíka;

35.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť efektívne využívanie a opätovné použitie lesných zdrojov a drevných materiálov, čo je spôsobom, ako znížiť deficit obchodnej bilancie EÚ, zlepšiť sebestačnosť EÚ z hľadiska zásobovania drevom, posilniť konkurencieschopnosť odvetvia lesného hospodárstva, prispieť k zníženiu neudržateľného obhospodarovania lesov, chrániť životné prostredie a znížiť odlesňovanie v krajinách mimo EÚ;

36.

výslovne podporuje zdrojovo efektívne využívanie dreva ako obnoviteľného, všestranného materiálu s obmedzenou dostupnosťou a nesúhlasí s právne záväznými predpismi pre prednostné využívanie dreva, pretože sa nimi nielenže obmedzí energetický trh a vývoj nových, inovatívnych spôsobov využitia biomasy, ale zároveň bude už len z infraštruktúrnych dôvodov nemožné presadzovať ich v mnohých vzdialených a vidieckych oblastiach;

37.

podporuje otvorený, trhovo orientovaný prístup a slobodu pre všetky trhové subjekty prostredníctvom uprednostňovania dreva vyťaženého z miestnych zdrojov s cieľom zminimalizovať uhlíkovú stopu v dôsledku zámorskej prepravy a povzbudiť udržateľnú miestnu výrobu;

38.

považuje za prvoradé – vzhľadom na to, že časť najväčších zdrojov biomasy v Únii sa nachádza v jej najredšie osídlených a najodľahlejších regiónoch –, aby sa v stratégii naplno zohľadnili aj špecifiká týchto regiónov;

39.

uznáva hodnotu dreva využívaného na energetické účely ako spôsobu boja proti energetickej chudobe, ktorý prispieva k cieľom Rámca pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 týkajúcim sa energie z obnoviteľných zdrojov a otvára nové obchodné možnosti;

40.

domnieva sa, že nová stratégia lesného hospodárstva musí umožniť lepšiu spoluprácu v otázke štrukturalizácie drevospracujúceho priemyslu a preskupenia hospodárskych subjektov s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie lesných zdrojov;

41.

domnieva sa, že udržateľné obhospodarovanie lesov musí vychádzať zo všeobecne uznávaných a akceptovaných kritérií a nástrojov, napríklad z ukazovateľov udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré sa musia vždy uplatňovať na celé odvetvie bez ohľadu na konečné využitie dreva;

42.

podporuje úmysel Komisie vypracovať spolu s členskými štátmi a zúčastnenými stranami ambiciózny, objektívny a preukázateľný súbor kritérií a ukazovateľov udržateľného obhospodarovania lesov, pričom zdôrazňuje, že tieto kritéria by sa mali zosúladiť s požiadavkami konferencie Lesy v Európe (ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe) (2), ktoré predstavujú celoeurópsky základ jednotného vypracúvania správ o udržateľnom obhospodarovaní lesov, ako aj vydávania osvedčení o udržateľnosti; a aby zohľadnila rozmanitosť typov európskych lesov;

43.

uznáva, že zvyšujúci dopyt po lesných materiáloch, hlavne v dôsledku nárastu množstva obnoviteľných energií na báze biomasy, si v záujme zabezpečenia udržateľného využívania lesov vyžaduje nové spôsoby zvyšovania dostupnosti dreva;

44.

poukazuje na výrazný pokrok rokovaní vedených v rámci konferencie Lesy v Európe, ktoré sa týkajú európskeho dohovoru o lesoch (3) ako záväzného rámca na udržateľné obhospodarovanie lesov a na lepšie vyváženie záujmov v rámci politiky lesného hospodárstva, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyvinuli maximálne úsilie o obnovenie týchto rokovaní a dosiahnutie ich kladného výsledku;

45.

zastáva názor, že lesohospodárske plány alebo rovnocenné nástroje môžu predstavovať dôležité strategické nástroje na uskutočňovanie konkrétnych opatrení na úrovni podnikov, na dlhodobé plánovanie a na vykonávanie udržateľného obhospodarovania európskych lesov; zdôrazňuje však, že vykonávanie konkrétnych opatrení uvedených v týchto plánoch na úrovni lesohospodárskeho podniku musí naďalej podliehať vnútroštátnym právnym úpravám;

46.

vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality monitorovali a podporovali vykonávanie plánov obhospodarovania lesov bez vytvárania zbytočnej administratívnej záťaže;

47.

víta jasné oddelenie plánov lesného hospodárstva a plánov hospodárenia v rámci sústavy Natura 2000;

48.

poukazuje na to, že plány obhospodarovania lesov sú podmienkou prijímania finančných prostriedkov EÚ na rozvoj vidieka iba v prípade lesohospodárskych podnikov, ktoré presahujú určitú veľkosť, a že pre lesy pod touto hranicou daná podmienka neplatí; navyše konštatuje, že možno schváliť aj rovnocenné nástroje;

49.

vyzýva členské štáty, aby túto existujúcu možnosť flexibility naplno využili pri vykonávaní právnych predpisov, najmä v prospech malých hospodárskych subjektov;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly a podporovali nové obchodné modely, napríklad výrobné družstvá, ktoré by nabádali drobných súkromných vlastníkov lesov, aby svoje lesy obhospodarovali aktívne a udržateľne;

51.

domnieva sa, že pre riadne vykonávanie stratégie je rozhodujúci osobitný dlhodobý akčný plán, ktorý zdôrazní význam mobilizácie a udržateľného využívania lesného dreva, s cieľom vytvoriť pridanú hodnotu a pracovné miesta a zároveň poskytnúť prostriedky na posilnenie súkromných lesohospodárskych podnikov a podporu organizovaných zoskupení vlastníkov lesov;

52.

zdôrazňuje, že súčasťou efektívneho riadenia zdrojov by mali byť programy podpory pre zalesňovanie oblastí, ktoré sa nehodia na poľnohospodárske účely, ako aj pre výsadbu vetrolamov;

53.

domnieva sa, že prioritou by malo byť praktické využitie výsledkov výskumu, keďže celý sektor môže ťažiť z nových nápadov a drevospracujúci priemysel má veľký potenciál z hľadiska rastu; domnieva sa tiež, že ďalšie investície do inovácií v tomto sektore môžu vytvoriť nové špecializované výrobné segmenty a účinnejšie postupy, ktorými sa by sa mohlo zabezpečiť inteligentnejšie využívanie dostupných zdrojov a zminimalizovať negatívne vplyvy na lesné zdroje;

54.

vyzýva Komisiu, aby z hľadiska priorít lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu vyhodnotila európske programy pre výskum a vývoj (Horizont 2020) a program pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov (COSME) a prípadne vytvorila nové nástroje pre sektor lesného hospodárstva a presadzovala výskum zameraný na nákladovo efektívne riešenia v prospech nových, inovatívnych produktov z dreva s cieľom podporovať rozvoj udržateľného biohospodárstva na báze dreva;

55.

víta prínosy výmeny najlepších postupov a existujúcich vedomostí o lesoch medzi členskými štátmi a žiada členské štáty a Komisiu, aby podporovali výmeny medzi priemyselným odvetvím, vedcami a výrobcami;

56.

zdôrazňuje význam podpory rámcových programov EÚ pre výskum, vývoj a inovácie z hľadiska dosiahnutia inteligentného a udržateľného rastu, produktov s vyššou pridanou hodnotou, čistejšej technológie a vyššej miery technologického pokroku, najmä pokiaľ ide o rafinované biopalivá a priemyselnú výstavbu z dreva, ako aj automobilový a textilný priemysel;

57.

pripomína, že biohospodárstvo predstavovalo v roku 2009 podľa Komisie trh, ktorého hodnota sa odhadovala na 2 bilióny EUR, poskytovalo 20 miliónov pracovných miest a tvorilo 9 % celkovej zamestnanosti v EÚ;

58.

poznamenáva, že každé euro investované do výskumu a inovácií v oblasti biohospodárstva v rámci programu Horizont 2020 generuje približne 10 EUR v pridanej hodnote; zdôrazňuje, že lesy zohrávajú v biohospodárstve v súčasnosti kľúčovú úlohu a budú ju zohrávať aj v budúcnosti;

59.

domnieva sa, že nahrádzanie surovín na báze ropy alebo tepelne náročných surovín drevom a produktmi z vyťaženého dreva by sa malo podporovať v súlade s pokrokom v oblasti výskumu a technológií, čo môže pozitívne prispieť k ďalším ziskom z hľadiska zmiernenia zmeny klímy, ako aj k tvorbe pracovných miest;

60.

zdôrazňuje, že je potrebné vykonať posúdenie nákladov všetkých právnych predpisov EÚ s vplyvom na hodnotové reťazce drevospracujúceho priemyslu s cieľom odstrániť všetku zbytočnú a zaťažujúcu administratívu a vytvoriť podporný rámec na udržateľné zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti tohto odvetvia, a že zároveň treba podporiť zásadu, že každý legislatívny návrh s vplyvom na sektor lesného hospodárstva a na hodnotové reťazce drevospracujúceho priemyslu by sa mal dôkladne preskúmať prostredníctvom posúdenia vplyvu;

61.

domnieva sa, že prehlbovanie základných vedomostí o lesoch má veľký význam pre výskum a že na vykonávanie stratégie lesného hospodárstva sú nevyhnutné spoľahlivé informácie;

62.

všíma si dostupnosť informácií a monitorovanie zdrojov prostredníctvom programu Copernicus a ďalšie iniciatívy na európskej úrovni týkajúce sa vesmíru a odporúča zintenzívniť využívanie týchto zdrojov a nástrojov;

63.

konštatuje, že národné inventarizácie lesov predstavujú komplexný monitorovací nástroj na hodnotenie stavu lesov, zohľadňujú regionálne hľadisko a zároveň reagujú na požiadavku znižovať byrokraciu a náklady;

64.

víta snahy Komisie o vytvorenie európskeho systému informácií o lesoch, založeného na vnútroštátnych údajoch, a iniciatívy, ktorými sa zlepší porovnateľnosť nových a existujúcich údajov, a v tejto súvislosti očakáva posilnenie analýz údajov o hospodárstve a zamestnanosti v sektore lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu;

65.

odporúča najmä vytváranie viacerých súborov dlhodobých údajov, ktoré pomôžu pochopiť vývoj v sektore lesného hospodárstva a jeho prispôsobenie sa zmene klímy;

66.

zastáva názor, že pre úspešnú realizáciu udržateľného obhospodarovania lesov má rozhodujúci význam kvalifikovaná a riadne vyškolená pracovná sila, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali opatrenia a podľa možností využívali existujúce európske nástroje, napríklad Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a európske programy odbornej prípravy (ET 2020), s cieľom podporiť generačnú výmenu a riešiť nedostatok kvalifikovaných pracovných síl v lesnom hospodárstve;

67.

vyzýva Komisiu, aby podporila prípravu informačných kampaní pre sektor zameraných na zvyšovanie povedomia o možnostiach, ktoré ponúka z hľadiska riešenia nezamestnanosti a odlevu obyvateľstva, ako aj na zvyšovanie príťažlivosti tohto sektora v očiach mladých ľudí;

68.

domnieva sa, že by sa mali rozvíjať programy odbornej prípravy, a to najmä pre začínajúcich podnikateľov v tomto odvetví a mladých lesohospodárov, ako aj pre pracovníkov v odvetví stavebníctva s cieľom zvýšiť ich informovanosť o možnostiach, ktoré prináša používanie dreva, aby sa zabezpečil prenos poznatkov týkajúci sa udržateľného obhospodarovania lesov a vo vzťahu k nadväzujúcim priemyselným odvetviam;

69.

uznáva, že udržateľné obhospodarovanie počas celého životného cyklu lesných produktov môže výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov ekologického poľnohospodárstva, najmä k tým, ktoré sa spájajú s politikami na zmiernenie zmeny klímy a efektívnym využívaním zdrojov;

70.

domnieva sa, že členské štáty by mali presadzovať udržateľné využívanie lesných produktov v stavebníctve vrátane ich využívania pri výstavbe finančne dostupnejších domov stavaných z udržateľných surovín;

71.

poukazuje na význam tradičných spôsobov používania s vysokou hodnotou, ktoré majú naďalej vysoký potenciál rastu, ako je používanie dreva v stavebníctve a baliarenskom priemysle;

72.

konštatuje, že súčasný technologický vývoj umožňuje výstavbu veľkokapacitných bytových zástavieb postavených prevažne z dreva, čím sa výrazne obmedzujú emisie CO2 v stavebníctve;

73.

poukazuje na to, že pravidlá využívania dreva na stavebné účely sa v jednotlivých členských štátoch líšia; požaduje preto záväzok na prijatie pravidiel EÚ na podporu širšieho využívania dreva v stavebníctve;

74.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali iniciatívy na podporu prenosu znalostí a technológií a aby v plnej miere využívali existujúce programy EÚ na podporu výskumu a inovácií v sektore lesného hospodárstva a v drevospracujúcom priemysle;

75.

všíma si výrazné medzery vo vedecko-technickom výskume v súvislosti s prispôsobením sa lesného hospodárstva zmene klímy, a to aj pokiaľ ide o výskum vplyvu čoraz častejšieho výskytu škodcov a chorôb, ktoré prestavujú závažnú hrozbu pre európske lesy a odvetvie lesného hospodárstva;

76.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby zvyšovali informovanosť o hospodárskej, ekologickej a sociálnej úlohe európskych lesov a európskeho lesného hospodárstva a o význame udržateľného lesného biohospodárstva a dreva ako jednej z kľúčových obnoviteľných surovín EÚ;

77.

domnieva sa, že je dôležité podporovať vedecký výskum orientovaný na racionálne využívanie biomasy a vývoj rýchlorastúcich energetických plodín a vytvoriť model, ktorý bude poskytovať hospodárske stimuly na využívanie odpadu z biomasy;

78.

zdôrazňuje, že udržateľné obhospodarovanie lesov má pozitívny dosah na biodiverzitu a zmierňovanie účinkov zmeny klímy a môže znížiť riziká lesných požiarov, poškodenia v dôsledku napadnutia škodcami a chorôb;

79.

zdôrazňuje, že Únia pristúpila na to, že do roku 2020 musí byť zastavená strata biodiverzity a degradácia ekosystémových služieb vrátane opeľovania, musia sa zachovať ekosystémy a ich služby a malo by byť obnovených aspoň 15 % degradovaných ekosystémov; dodáva, že Únia navyše súhlasila s tým, že obhospodarovanie lesov sa musí realizovať udržateľným spôsobom, že lesy, ich biodiverzitu a služby, ktoré poskytujú, treba chrániť a v najväčšej možnej miere posilňovať a že sa musí zvýšiť odolnosť lesov voči zmene klímy, požiarom, búrkam, škodcom a chorobám; okrem toho zdôrazňuje, že je teda potrebné vypracovať a implementovať obnovenú stratégiu lesného hospodárstva Únie, ktorá sa bude zaoberať rozmanitými požiadavkami kladenými na lesy a prínosom lesov a ktorá prispeje k strategickejšiemu prístupu k ochrane a zveľaďovaniu lesov, a to okrem iného prostredníctvom trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (4);

80.

poukazuje na to, že by sa mali podrobnejšie preskúmať ďalšie otázky, najmä problematika premnoženia bylinožravcov, dobrého stavu lesov a uľahčenia udržateľnej produkcie dreva, lesných genetických zdrojov, opatrení na prevenciu a potláčanie lesných požiarov a predchádzanie pôdnej erózii a obnovy vegetácie;

81.

uznáva, že pestovaním lesov s krátkou rubnou dobou by sa mohla zabezpečiť udržateľná drevná biomasa a zároveň potrebná údržba územia, čím by sa znížili riziká pôdnej erózie a zosuvov pôdy na nevyužívanom alebo zanedbanom území;

82.

vyzýva Komisiu a členské štáty na prijatie osobitných opatrení zameraných na dosiahnutie cieľa 5 z Aichi, podľa ktorého by sa rýchlosť úbytku všetkých prírodných biotopov vrátane lesov mala do roku 2020 znížiť aspoň na polovicu a tam, kde to je možné, priblížiť k nule, a zároveň by sa mala významne znížiť degradácia a fragmentácia;

83.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali svoje politiky lesného hospodárstva spôsobom, ktorý plne zohľadňuje význam lesov z hľadiska ochrany biodiverzity, prevencie erózie pôdy, zabezpečenia sekvestrácie oxidu uhličitého a čistenia vzduchu a udržiavania kolobehu vody;

84.

konštatuje, že biohospodárstvo ako základný prvok inteligentného a ekologického rastu v Európe je nevyhnutné na splnenie cieľov hlavných iniciatív „Inovácia v Únii“ a „Európa efektívne využívajúca zdroje“ v rámci stratégie Európa 2020 a že drevo ako surovina zohráva dôležitú úlohu z hľadiska pokroku v uplatňovaní biohospodárstva;

85.

zdôrazňuje potrebu urýchlene objasniť, aký účinok má energetické využívanie lesnej biomasy z hľadiska tvorby skleníkového efektu, a určiť tie druhy využitia, ktorými sa dá dosiahnuť najvýraznejší prínos k zmierneniu tohto efektu v rámci lehôt relevantných pre príslušnú oblasť politiky;

86.

považuje za dôležité podporovať uplatňovanie koncepcie biohospodárstva a súčasne rešpektovať hranice udržateľného zásobovania surovinami s cieľom podnietiť hospodársku životaschopnosť hodnotových reťazcov lesného hospodárstva prostredníctvom inovácií a prenosu technológií;

87.

požaduje väčšiu podporu rozličným lesným produktom, čím sa zabezpečí vyváženosť rôznorodého dopytu po lesných produktoch a jeho posúdenie vzhľadom na potenciál udržateľných dodávok surovín a iné ekosystémové funkcie a služby lesov;

88.

vyjadruje závažné znepokojenie nad tempom odlesňovania vo svete, najmä v rozvojových krajinách a často vinou nezákonnej ťažby dreva;

89.

podporuje mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa na celosvetovej úrovni presadzuje ďalší rozvoj lesného hospodárstva smerom k udržateľnejšiemu využívaniu, a upozorňuje pritom predovšetkým na nariadenie EÚ o dreve (5), ktorého cieľom je boj proti nezákonnej ťažbe a uvádzaniu nezákonne vyťaženého dreva, dovezeného z tretích krajín, na európsky trh, ako aj na licenčný systém na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (FLEGT) (6) a na dobrovoľné partnerské dohody;

90.

vyzýva Komisiu, aby uverejnila očakávané preskúmanie fungovania a účinnosti nariadenia EÚ o dreve, a zdôrazňuje, že nové nariadenie by malo byť primerané a malo by sa venovať spôsobom, ako znížiť zbytočné náklady a požiadavky na vypracúvanie správ pre európskych vlastníkov lesov a lesohospodárov bez toho, aby tým bol ohrozený cieľ nariadenia;

91.

zastáva názor, že vzhľadom na výzvy, ktoré prináša globálne otepľovanie a zmena klímy, musia byť ekosystémy a populácie druhov zdravé, biologicky rozmanité a silné, aby sa tak zaručila ich odolnosť;

92.

vyzdvihuje možnosti, ktoré ponúkajú lokality sústavy Natura 2000, v ktorých možno vďaka ich mimoriadnym prírodným zdrojom produkovať lesné produkty a služby vysokej environmentálnej a kultúrnej hodnoty;

93.

vyzdvihuje dôležitosť zdravých lesných ekosystémov, ktoré sú domovom živočíchov a rastlín, ale zdôrazňuje, že dobre mienené právne predpisy, napríklad smernica EÚ o biotopoch, majú vplyv na rozhodnutia o priestorovom manažmente a musia sa vykonávať proporcionálne;

94.

uznáva úlohu lesov pri rozvoji súvisiacich odvetví a v tomto smere trvá na tom, že je dôležité podporovať pestovateľov medonosných stromov, čo na druhej strane pomáha procesu opeľovania;

95.

zastáva názor, že niektoré problémy, najmä nelegálna ťažba, ovplyvňujú lesohospodárstvo na globálnej úrovni, a preto vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu lesného hospodárstva v pridružených medzinárodných orgánoch;

96.

všíma si, že sa zvyšuje dopyt po biomase, najmä po dreve, a preto víta snahy Komisie a členských štátov podporovať rozvojové krajiny pri vykonávaní opatrení na zlepšenie politík a právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva, predovšetkým v rámci programu REDD+ (7) (riešenie príčin odlesňovania a degradácie lesov);

97.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán týkajúci sa odlesňovania a degradácie lesov, prostredníctvom ktorého bude riešiť ciele vytýčené vo svojom oznámení o odlesňovaní, ako sa to vyžaduje v siedmom environmentálnom akčnom programe; považuje za dôležité, aby sa zabezpečila nielen ochrana a obhospodarovanie existujúcich lesov, ale aj opätovné zalesnenie odlesnených plôch;

98.

domnieva sa, že osobitne treba poukázať aj na potrebu rozsiahleho opätovného zalesnenia oblastí, ktoré opakovane postihli lesné požiare;

99.

zdôrazňuje, že vykonávanie stratégie lesného hospodárstva EÚ by malo byť viacročným koordinovaným procesom, v rámci ktorého by sa mali zohľadniť stanoviská Parlamentu, a že táto stratégia by sa mala v konávať efektívne, súvisle a čo najmenej byrokratickým spôsobom;

100.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že proces vykonávania sa čiastočne začal pred tým, než Parlament prijal svoju pozíciu, a domnieva sa, že to nie je v súlade s cieľom lepšej koordinácie lesohospodárskych politík, ktorú proklamovala Komisia v svojom dokumente o stratégii;

101.

zastáva názor, že nová stratégia by mala vytvoriť prepojenia medzi stratégiami a plánmi financovania EÚ a členských štátov a mala by posilniť súdržnosť z hľadiska plánovania, financovania a vykonávania medziodvetvových činností;

102.

požaduje inkluzívne, riadne štruktúrované a vyvážené vykonávanie stratégie;

103.

domnieva sa preto, že by sa mal posilniť mandát Stáleho lesníckeho výboru, ktorý by mal disponovať lepšími zdrojmi, aby tak Komisia mohla pri vykonávaní novej stratégie lesného hospodárstva EÚ na úrovni EÚ naplno využívať odborné znalosti členských štátov; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala konzultácie so Stálym lesníckym výborom v dostatočnom predstihu pred predložením akejkoľvek iniciatívy alebo návrhu textu, ktorý bude mať dosah na riadenie lesného hospodárstva a drevospracujúci priemysel;

104.

vyzdvihuje dôležitú úlohu skupiny pre občiansky dialóg o lesníctve a korku a iných príslušných zainteresovaných strán a žiada, aby boli riadne zapojení do vykonávania stratégie;

105.

zastáva názor, že vertikálny charakter lesohospodárskej problematiky si vyžaduje spoluprácu rôznych útvarov Komisie v prípade, ak sa zvažujú opatrenia, ktoré by mohli mať dosah na osobitnú povahu udržateľného obhospodarovania lesov a súvisiace odvetvia; vyzýva preto GR pre životné prostredie, GR pre oblasť klímy, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, GR pre energetiku, GR pre výskum a inováciu a iné zainteresované generálne riaditeľstvá, aby strategicky spolupracovali v záujme zabezpečenia účinného vykonávania stratégie prostredníctvom rozšírenej spolupráce a komunikácie;

106.

domnieva sa, že vzhľadom na priority stanovené Komisiou v oblasti rastu, zamestnanosti a investícií by sa pri vykonávaní novej stratégie lesného hospodárstva EÚ mala venovať prioritná pozornosť aj podpore konkurencieschopnosti a udržateľnosti lesného hospodárstva, podpore vidieckych aj mestských komunít, posilneniu vedomostnej základne, ochrane lesov a zachovaniu ich ekosystémov, podpore koordinácie a komunikácie a zvyšovaniu udržateľného používania drevných a nedrevných lesných produktov;

107.

vyzýva Komisiu, aby stratégiu doplnila o spoľahlivý akčný plán, ktorý bude obsahovať konkrétne opatrenia, a aby Parlamentu každoročne podávala správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní konkrétnych krokov navrhnutých v stratégii;

108.

žiada zvolanie rozšíreného výboru AGRI, ENVI a ITRE, aby sa umožnila vyvážená diskusia o pokroku vo vykonávaní novej stratégie lesného hospodárstva EÚ;

109.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/27

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (1),

—

so zreteľom na návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (2),

—

so zreteľom na návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na články 2, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii a na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 30. novembra 2009 o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 86, 218, 263, 265, 267, 268 a 340,

—

so zreteľom na článok 99 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0055/2015),

A.

keďže na základe údajov, ktoré Komisia zozbierala a analyzovala, sa určilo, že podozrenia z podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie vo výške približne 500 miliónov EUR ročne, hoci existujú pádne dôvody domnievať sa, že podvodmi by mohli byť ohrozené finančné prostriedky vo výške až 3 miliardy EUR ročne;

B.

keďže miera obvinení je nízka – približne 31 % za osem rokov od roku 2006 do roku 2013 – v porovnaní s počtom súdnych odporúčaní, ktoré vydal Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) pre členské štáty; keďže jedným z cieľov Európskej prokuratúry (EPPO) je vyrovnať tento rozdiel;

C.

keďže niektoré členské štáty by mohli byť menej efektívne, pokiaľ ide o odhaľovanie a stíhanie podvodov týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, čím by poškodzovali daňovníkov všetkých členských štátov, ktorí prispievajú do rozpočtu Únie;

D.

keďže Parlament vo svojom uznesení z 12. marca 2014 požiadal Radu, aby ho prostredníctvom stáleho toku informácií a nepretržitých konzultácií v širokej miere zapojila do legislatívnej činnosti;

E.

keďže rozdielne jurisdikcie, právne tradície, systémy presadzovania práva a súdne systémy v členských štátoch by nemali brániť boju proti podvodom a trestnej činnosti, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ani ho oslabovať;

F.

keďže terorizmus je financovaný aj z organizovanej trestnej činnosti, keď zločinecké skupiny získavajú finančné prostriedky podvodmi;

G.

keďže v článku 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa umožňuje rozšírenie právomocí EPPO s cieľom zahrnúť závažnú trestnú činnosť, ktorá má cezhraničný rozmer; keďže Rada bude môcť túto možnosť zvážiť, keď sa EPPO zriadi a bude riadne fungovať;

1.

opätovne potvrdzuje svoje pevné odhodlanie zaoberať sa prioritami v súvislosti so zriadením EPPO a určiť zásady a podmienky, za ktorých môže udeliť svoj súhlas;

2.

opätovne potvrdzuje obsah svojej predchádzajúcej predbežnej správy prijatej v uznesení z 12. marca 2014, a snaží sa ho doplniť a aktualizovať na základe najnovšieho vývoja rokovania Rady;

3.

vyzýva Radu, aby zabezpečila transparentnosť a demokratickú legitimitu tým, že Parlament bude v plnej miere informovať a pravidelne s ním konzultovať; naliehavo žiada Radu, aby náležite zohľadňovala jeho názory, čo je nevyhnutná podmienka na zabezpečenie súhlasu s prijatím nariadenia o EPPO;

4.

pripomína, že EPPO by mala mať právomoc v oblasti trestných činov súvisiacich s podvodmi poškodzujúcimi finančné záujmy Únie; v tejto súvislosti pripomína, že príslušné trestné činy sa musia vymedziť v navrhovanej smernici o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov); vyzýva Radu, pričom uznáva pokrok, ktorý spoluzákonodarcovia dosiahli pri rokovaniach o prijatí smernice o ochrane finančných záujmov, aby obnovila svoje úsilie o dosiahnutie dohody o tejto smernici v záujme zriadenia EPPO;

5.

domnieva sa, že pri vyšetrovaní, trestnom stíhaní a obžalovávaní páchateľov podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie treba uplatňovať inovatívny prístup, aby sa zvýšila účinnosť boja proti podvodom, miera vymáhania a dôvera daňovníkov v inštitúcie EÚ;

6.

považuje za rozhodujúce, aby sa zabezpečilo zriadenie jedinej silnej, nezávislej EPPO, ktorá bude schopná vyšetrovať, trestne stíhať a obžalovávať páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, a domnieva sa, že akékoľvek slabšie riešenie by predstavovalo náklady pre rozpočet Únie;

7.

zdôrazňuje, že štruktúra EPPO by mala byť úplne nezávislá od národných vlád a inštitúcií EÚ a chránená pred politickým vplyvom a tlakom; vyzýva preto na otvorenosť, objektívnosť a transparentnosť v rámci postupov výberu a vymenúvania hlavného európskeho prokurátora a jeho zástupcov, európskych prokurátorov a delegovaných európskych prokurátorov; domnieva sa, že európsky prokurátor mal byť zamestnaný na plný úväzok, aby sa zabránilo prípadným konfliktom záujmov;

8.

zdôrazňuje význam svojho zapojenia do postupov vymenúvania európskych prokurátorov a navrhuje vyhlásiť otvorené výberové konanie pre uchádzačov, ktorí spĺňajú potrebné kritériá týkajúce sa integrity, odborných znalostí, skúseností a zručností; domnieva sa, že európski prokurátori by mali byť vymenovaní Radou a Parlamentom po vzájomnej dohode vychádzajúc z užšieho zoznamu zostaveného Komisiou, a to na základe hodnotenia nezávislej skupiny odborníkov vybraných spomedzi sudcov, prokurátorov a uznávaných odborníkov v oblasti práva; domnieva sa, že európsky prokurátor by sa mal vymenovať v súlade s tým istým postupom v nadväznosti na vypočutie Parlamentom;

9.

je presvedčený, že členovia kolégia by mali byť odvolaní v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie na základe žiadosti Rady, Komisie, Parlamentu a/alebo hlavného európskeho prokurátora;

10.

zdôrazňuje, že členské štáty musia do postupov vymenúvania delegovaných európskych prokurátorov zapojiť vnútroštátne súdne samosprávne orgány, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi;

11.

víta ustanovenie obsiahnuté v texte Rady o podávaní výročnej správy inštitúciám EÚ, aby sa zabezpečilo nepretržité hodnotenie činnosti vykonávanej novým subjektom; vyzýva Radu, aby zabezpečila, že výročná správa bude okrem iného obsahovať podrobnosti týkajúce sa ochoty vnútroštátnych orgánov spolupracovať s EPPO;

12.

domnieva sa, že pravidlá upravujúce rozdelenie právomocí medzi EPPO a vnútroštátne orgány by mali byť jasne vymedzené, aby zabránili prípadnej neistote alebo akémukoľvek nesprávnemu výkladu v operačnej fáze: EPPO by mala mať právomoc vyšetrovať a stíhať trestné činy podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie podľa smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva; domnieva sa, že EPPO by mala najprv rozhodnúť, či má v danom prípade kompetencie, a začať vlastné vyšetrovania skôr ako vnútroštátne orgány, aby sa zabránilo paralelným vyšetrovaniam, ktoré sú neefektívne;

13.

trvá na tom, aby vnútroštátne orgány vykonávajúce vyšetrovania trestných činov, ktoré môžu patriť do právomoci EPPO, mali povinnosť informovať tento orgán o takýchto vyšetrovaniach; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby EPPO mala právo prevziať takéto vyšetrovania, ak dospeje k záveru, že je to vhodné, a to v záujme zabezpečenia nezávislosti a efektívnosti tohto orgánu;

14.

opakuje, že právomoci Európskej prokuratúry by sa mali rozšíriť aj na trestné činy, ktoré neovplyvňujú finančné záujmy Únie, len v prípade, že budú splnené tieto podmienky:

domnieva sa tiež, že v prípade sporu medzi EPPO a vnútroštátnymi orgánmi trestného stíhania, pokiaľ ide o výkon právomoci, by EPPO mala na ústrednej úrovni rozhodnúť o tom, ktorý z nich bude vyšetrovať a trestne stíhať; okrem toho sa domnieva, že určenie právomoci v súlade s týmito kritériami by malo byť vždy predmetom súdneho preskúmania;

15.

považuje za poľutovaniahodné, že namiesto hierarchickej štruktúry, ktorú pôvodne navrhla Komisia, členské štáty zvažujú možnosť kolektívnej štruktúry; v tejto súvislosti sa domnieva, že rozhodnutie o trestnom stíhaní, rozhodnutie o voľbe príslušnej jurisdikcie, rozhodnutie o inom pridelení alebo zamietnutí veci a rozhodnutie o transakciách by mali prijímať senáty na ústrednej úrovni;

16.

zdôrazňuje skutočnosť, že senáty by mali zohrávať vedúcu úlohu pri vyšetrovaniach a stíhaniach a zároveň by nemali neobmedzovať svoju činnosť len na koordinačné funkcie, ale mali by dohliadať na prácu delegovaných európskych prokurátorov;

17.

vyjadruje znepokojenie nad automatickým prepojením medzi európskym prokurátorom v ústrednom úrade a vecou podanou v jeho členskom štáte vzhľadom na skutočnosť, že by to mohlo spôsobovať zjavné problémy, pokiaľ ide o nezávislosť prokurátorov a rovnomerné prideľovanie vecí;

18.

požaduje preto racionálnu organizáciu práce orgánu na centrálnej úrovni; v tejto súvislosti poznamenáva, že systém prideľovania vecí jednotlivým senátom by sa mal riadiť vopred stanovenými a objektívnymi kritériami; taktiež navrhuje, aby sa v neskoršej fáze mohla navrhnúť konkrétna špecializácia senátov;

19.

je presvedčený, že potrebné znalosti, skúsenosti a odbornosť, pokiaľ ide o vnútroštátne systémy presadzovania práva, zabezpečia aj pracovníci EPPO v ústrednom úrade;

20.

vyzýva zákonodarcu, aby zaručil zjednodušené postupy, prostredníctvom ktorých bude EPPO získavať povolenie na vyšetrovacie opatrenia v cezhraničných veciach, a to v súlade s právnymi predpismi členských štátov, kde sa príslušné opatrenie vykonáva; pripomína, že spoluzákonodarcovia sa dohodli na kritériách, podľa ktorých môžu členské štáty požiadať o vyšetrovacie opatrenia na základe zásady vzájomného uznávania podľa smernice 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach; domnieva sa, že rovnaké kritériá by sa mali vzťahovať na vyšetrovacie opatrenia, ktoré má povoľovať EPPO, najmä čo sa týka dôvodov zamietnutia;

21.

vyzýva Radu, aby zabezpečila prípustnosť dôkazov, ktoré získa EPPO v rámci Únie pri plnom dodržiavaní príslušných európskych a vnútroštátnych právnych predpisov, pretože je to rozhodujúce pre zabezpečenie účinnosti trestných stíhaní, a to v súlade s článkom 6 ZEÚ, Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ľudských právach;

22.

opätovne pripomína potrebu, aby sa EPPO aktívne usilovala o získanie všetkých relevantných dôkazov, či už obviňujúcich alebo zbavujúcich viny; okrem toho trvá na tom, aby sa podozrivým alebo obvineným osobám v každom vyšetrovaní vedenom EPPO poskytli určité práve týkajúce sa dôkazov, najmä:

23.

vzhľadom na možné viaceré jurisdikcie v prípade cezhraničných trestných činov patriacich do právomoci EPPO považuje za rozhodujúce zabezpečiť, aby európski prokurátori, delegovaní európski prokurátori a vnútroštátne orgány trestného stíhania v plnej miere dodržiavali zásadu ne bis in idem, pokiaľ ide o trestné stíhania súvisiace s trestnými činmi patriacimi do právomoci EPPO;

24.

potvrdzuje, že v súvislosti s činnosťou EPPO by sa malo vždy rešpektovať právo na opravný prostriedok, a uznáva tiež, že je potrebné, aby EPPO pracovala efektívne; domnieva sa preto, že akékoľvek rozhodnutie prijaté EPPO by malo podliehať súdnemu preskúmaniu na príslušnom súde; zdôrazňuje, že rozhodnutia prijaté senátmi, ako sú rozhodnutia o výbere jurisdikcie trestného stíhania, zamietnutí alebo inom pridelení veci alebo o transakcii, by mali byť predmetom súdneho preskúmania na súdoch Únie;

25.

domnieva sa, že na účely súdneho preskúmania všetkých vyšetrovacích a iných procesných opatrení, ktoré EPPO prijala v rámci výkonu trestného stíhania, by príslušné súdy členských štátov mali EPPO považovať za vnútroštátny orgán;

26.

pripomína, že nová prokuratúra by mala svoju činnosť vykonávať pri plnom dodržiavaní práv podozrivých alebo obvinených osôb, ktoré sú zakotvené v článku 6 ZEÚ, článku 16 ZFEÚ a v Charte základných práv Európskej únie a v legislatívnych opatreniach už prijatých na úrovni Únie, ktoré sa týkajú procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní, ako aj ochrany osobných údajov;

27.

potvrdzuje, že budúca smernica o právnej pomoci by sa mala rovnako vzťahovať na všetky podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré EPPO vyšetruje alebo trestne stíha; vyzýva členské štáty, aby v čase neexistencie tejto smernice EÚ zabezpečili efektívny prístup k právnej pomoci v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi;

28.

zdôrazňuje, že všetky podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré EPPO vyšetruje alebo trestne stíha, majú právo na ochranu svojich osobných údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonáva EPPO, musí podliehať smernici (ES) č. 45/2001; zdôrazňuje, že akékoľvek osobitné ustanovenia o ochrane údajov obsiahnuté v nariadení Rady o zriadení EPPO môže len dopĺňať a podrobnejšie rozpracúvať ustanovenia uvedené v nariadení (ES) č. 45/2001, a to v takom rozsahu, aký je potrebný;

29.

znovu potvrdzuje svoje pevné odhodlanie zriadiť EPPO a uskutočniť reformu Eurojustu tak, ako s tým Komisia počítala v oboch svojich návrhoch; požaduje, aby Komisia upravila odhady, pokiaľ ide o vplyv kolektívnej štruktúry na rozpočet; požaduje objasnenie vzťahov medzi Eurojustom, EPPO a úradom OLAF, aby sa odlíšili ich príslušné úlohy pri ochrane finančných záujmov EÚ; vyzýva Radu a Komisiu, aby v záujme zefektívnenia vyšetrovaní preskúmali možnosti pre dôraznejší integrovaný prístup týchto agentúr;

30.

naliehavo vyzýva Radu, aby postupovala podľa týchto odporúčaní, a zdôrazňuje skutočnosť, že uvedené podmienky sú rozhodujúce na to, aby Parlament udelil súhlas s návrhom nariadenia Rady;

31.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/32

—

so zreteľom na otázku Komisii o stratégii EÚ v oblasti požívania alkoholu (O-000008/2015 – B8-0108/2015);

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014 z 11. marca 2014 o ustanovení tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (2014 – 2020), ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1350/2007/ES (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ (2),

—

so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Únia iba dopĺňa činnosť členských štátov v oblasti verejného zdravia,

—

so zreteľom na výročnú správu Platformy EÚ pre stravovanie, telesnú aktivitu a zdravie za rok 2011,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2007 o stratégii Európskej únie na podporu členských štátov pri zmenšovaní rozsahu problémov spôsobených alkoholom (3),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, ktoré sa uskutočnilo 1. – 2. decembra 2011, o vyrovnaní rozdielov v zdravotnom stave v rámci EÚ prostredníctvom spoločných opatrení na podporu zdravého životného štýlu,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže nadmerné požívanie alkoholu je druhou najčastejšou príčinou ochorení súvisiacich so životným štýlom v niektorých členských štátoch a závislosť od alkoholu je rizikovým faktorom vzniku vyše 60 chronických ochorení vrátane alkoholického ochorenia pečene, alkoholickej pankreatitídy a takmer všetkých ochorení tráviaceho ústrojenstva, rakoviny, cukrovky, kardiovaskulárnych ochorení, obezity, fetálnych porúch alkoholového spektra a neuropsychiatrických porúch, akou je závislosť od alkoholu;

B.

keďže príslušné orgány členských štátov sú najlepšie pripravené na vypracovanie individuálne prispôsobených politík zameraných na zamedzenie tomu, aby ľudia nadmerne užívali alkohol;

C.

keďže medzi nadmerným požívaním alkoholu a mnohými duševnými poruchami a poruchami správania, neprenosnými chorobami a úrazmi je kauzálny vzťah;

D.

keďže sa odhadovalo, že sociálne náklady, ktoré možno priamo či nepriamo pripísať nadmernému požívaniu alkoholu, v roku 2010 dosiahnu v Európe 155,8 miliardy EUR, z čoho väčšina (82,9 miliardy EUR) je mimo systému zdravotníckej starostlivosti;

E.

keďže nadmerné požívanie alkoholu každoročne spôsobuje 3,3 milióna úmrtí na celom svete (t.j. 5,9 % úmrtí); keďže asi 25 % všetkých úmrtí vo vekovej skupine 20 až 39 rokov možno pripísať nadmernému požívaniu alkoholu; keďže tieto úmrtia sú často dôsledkom nehôd, násilností alebo ochorení pečene;

F.

keďže približne 5 až 9 miliónov detí žije v rodinách negatívne zasiahnutých konzumáciou alkoholu;

G.

keďže nie všetky formy konzumácie alkoholu majú rovnaké dôsledky, pretože to vo veľkej miere závisí od spôsobu spotreby vrátane toho, čo a ako sa spotrebúva; keďže spôsoby požívania alkoholu a trendy v jeho pití sa medzi regiónmi Európskej únie značne líšia, pričom existujú výrazné subregionálne modely spotreby a zdravotné účinky spojené so škodlivým požívaním alkoholu v celej EÚ; keďže na základe sociálnych, kultúrnych, zemepisných a hospodárskych rozdielov v rámci EÚ treba rozlišovať medzi rozličnými návykmi a trendmi v konzumácii alkoholu;

H.

keďže politika zameraná na zmenšovanie problémov súvisiacich s požívaním alkoholu a podporu zodpovedného požívania alkoholu, prispôsobená špecifickým miestnym a regionálnym podmienkam, by viedla k zníženiu zdravotníckych a sociálnych výdavkov na priame a nepriame škody spôsobené alkoholom, ako sú alkoholová závislosť, chronické ochorenia, úmrtnosť a domáce násilie, ako aj náklady spojené s alkoholizmom; keďže politika na zmenšenie problémov súvisiacich s požívaním alkoholu by nemala zahrnovať iba zdravotníctvo, ale aj príslušné zainteresované subjekty vrátane združení, ktoré podporujú ľudí trpiacich alkoholizmom a mala by byť úplne v súlade so zásadami subsidiarity a Zdravie vo všetkých politikách, pričom by sa malo zabezpečiť výrazné zlepšenie v oblasti verejného zdravia;

I.

keďže nadmerná a škodlivá spotreba alkoholu môže viesť k alkoholovej závislosti, ktorú treba riešiť venovaním väčšej pozornosti a podpory v rámci systémov zdravotníckej starostlivosti členských štátoch;

J.

keďže treba zdôrazniť, že niektoré skupiny častejšie prejavujú nevhodné správanie súvisiace s požívaním alkoholu, aj mladí ľudia, pričom 25 % úmrtí mladých mužov vo veku od 15 do 29 rokov a každá jednu smrť z 10 úmrtí mladých žien má príčinu v alkohole; keďže nadmerná konzumácia alkoholu medzi mladými ľuďmi je praxou, ktorá sa v členských štátoch stáva čoraz rozšírenejšou, pričom ide najmä o spôsob spotreby, ako je bezmedzné opíjanie sa; keďže pečeň muža spravidla spracúva alkohol oveľa rýchlejšie než pečeň ženy, čo znamená, že ženy sa stávajú chronickými alkoholičkami oveľa rýchlejšie, a to aj pitím menšieho množstva alkoholu;

K.

keďže problémy súvisiace s požívaním alkoholu súvisia s mnohými faktormi, ako je sociálno-ekonomická úroveň, kultúrne pozadie a vzory pitia, vplyv rodičov a rovesníkov, ako aj rozsah a úroveň uplatňovania a presadzovania vhodných politík v tejto oblasti; keďže zraniteľnosť v rámci jednej spoločnosti sa niekedy môže líšiť rovnako ako zraniteľnosť medzi rôznymi spoločnosťami;

L.

keďže v niektorých regiónoch Európy je remeselná výroba alkoholických nápojov základom miestneho cestovného ruchu;

M.

keďže reklama a marketing majú vplyv na úroveň spotreby alkoholu, najmä medzi mladými ľuďmi; keďže uplatňovanie smernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách je mimoriadne dôležité na ochranu telesného, duševného a morálneho vývoja detí a maloletých osôb; keďže existuje vzájomný vzťah medzi začatím pitia v ranom veku a pravdepodobnosťou problémov súvisiacich s požívaním alkoholu v dospelosti; keďže najúčinnejšie nástroje na zabránenie nadmernej konzumácii alkoholu mladými ľuďmi sú vzdelávacie a informačné kampane a kampane zamerané na prevenciu; keďže Komisia by preto mala bezodkladne začať na prípravách novej európskej stratégie v oblasti požívania alkoholu, ktorá pomôže obmedziť nadmernú konzumáciu alkoholu, pričom verejnosť by mala získavať informácie pomocou informačných kampaní o nepriaznivých účinkoch požívania alkoholu na zdravie;

N.

keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zdôrazňuje potrebu ďalších poznatkov a opatrení na témy, ako sú vzťah medzi konzumáciou alkoholu a nenarodeným dieťaťom, alkoholom a staršími osobami, vplyv na sociálne znevýhodnené osoby a sociálne vyčleňovanie spojené s požívaním alkoholu;

O.

keďže rozličné sociálne, kultúrne, geografické a hospodárske faktory v rámci Európskej únie vytvárajú návyky a trendy v konzumácii alkoholu, ktoré sa líšia, dokonca aj na miestnej úrovni, čím sa vytvárajú odlišné postoje k pitiu;

P.

keďže treba jasne odlišovať zodpovedné a škodlivé požívanie alkoholu; keďže zodpovedná konzumácia alkoholu je zlučiteľná so zdravým spôsobom života;

Q.

keďže približne každú štvrtú dopravnú nehodu možno pripísať jazde pod vplyvom alkoholu a v EÚ zahynie každoročne najmenej 5 200 ľudí pri dopravných nehodách súvisiacich s požitím alkoholu; keďže alkohol za volantom je druhou hlavnou príčinou smrteľných nehôd na cestách v EÚ;

R.

keďže mnohí občania EÚ, najmä mladí ľudia, nemajú dostatok informácií o zdravotných rizikách nadmernej konzumácie alkoholu ani o závislosti od neho, a keďže prevencia a zlepšovanie informovanosti sú preto mimoriadne dôležité v rámci novej európskej stratégie v oblasti požívania alkoholu; keďže včasná identifikácie osôb so škodlivými modelmi konzumácie alkoholu a poskytovanie poradenstva týmto osobám sa ukázali byť účinnými; keďže existuje veľký priestor na zlepšenie, čo sa týka ochrany maloletých osôb pred propagáciou alkoholu;

S.

keďže z nariadenie (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002 (4) vyplýva, že potravina sa považuje za nebezpečnú, ak sa považuje za zdraviu škodlivú;

T.

keďže v rôznych vekových skupinách sa prejavujú rozličné spôsoby pitia, ktoré sa doteraz primerane nepreskúmali;

U.

keďže v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (5) sa vylúčili nápoje s obsahom alkoholu vyše 1,2 % objemu z dvoch ustanovení, najmä zo zoznamu zložiek a z požiadaviek na označovanie výživovej hodnoty; keďže vzhľadom na povahu rizík súvisiacich s požívaním alkoholu však treba uvádzať komplexné informácie týkajúce sa alkoholických nápojov;

V.

keďže na základe nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 Komisia mala do decembra 2014 predložiť správu s hodnotením, či by sa na alkoholické nápoje mala v budúcnosti vzťahovať požiadavka na poskytovanie informácií o energetickej hodnote spolu s dôvodmi na prípadné výnimky, ako aj legislatívny návrh, ktorým by sa určili pravidlá týkajúce sa zoznamu zložiek alebo povinného označovania výživovej hodnoty týchto výrobkov;

W.

keďže stratégia EÚ v oblasti požívania alkoholu bola úspešná pri podpore krokov členských štátov zameraných na zmenšovanie problémov súvisiacich s požívaním alkoholu, a to najmä výmenou najlepších postupov v oblastiach, ako sú ochrana mladých ľudí, zníženie počtu dopravných nehôd spôsobených pod vplyvom alkoholu, vzdelávanie zamerané na zlepšovanie informovanosti o konzumácii alkoholu, spoločná databáza a monitorovanie na úrovni EÚ, ako aj pri posilňovaní koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorej výsledkom bol akčný plán týkajúci sa pitia mladých a nárazového nadmerného pitia (2014 – 2016), ktorý vypracoval Výbor pre národné politiky a činnosti v oblasti kontroly alkoholu (CNAPA);

X.

keďže zapojenie veľkého počty zainteresovaných subjektov v rámci Európskeho fóra pre problematiku alkoholu a zdravia (EFAZ) aj mimo neho podporilo rozvoj konkrétnych a merateľných opatrení na miestnej úrovni zameraných na obmedzovanie problémov súvisiacich s nadmerným požívaním alkoholu v celej Európskej únii;

Y.

keďže tretí akčný program Únie v oblasti zdravia (2014 – 2020) podporuje preberanie schválených najlepších postupov, pokiaľ ide o nákladovo efektívne opatrenia v oblasti prevencie zamerané na hlavné rizikové faktory vrátane nadmerného požívania alkoholu;

Z.

keďže externé hodnotenie stratégie, ktoré sa vypracovalo v roku 2012, potvrdilo význam a užitočnosť prístupu existujúcej stratégie a jej prioritných tém;

1.

konštatuje, že na stretnutí CNAPA, ktoré sa uskutočnilo 22. októbra 2013, Komisia oznámila svoj zámer na úzku spoluprácu s členskými štátmi a na vypracovanie európskeho akčného plánu na obmedzenie problémov spôsobeným nadmerným požívaním alkoholu; berie na vedomie prijatie akčného plánu týkajúceho sa pitia mladých a nárazového nadmerného pitia (2014 – 2016) v septembri 2014 a vyzýva Komisiu, aby monitorovala jeho realizáciu v členských štátoch;

2.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila poradenstvo pri obmedzovaní problémov súvisiacich s požívaním alkoholu a pokračovala v podporovaní príslušných orgánov v členských štátoch, ak to prináša úžitok, pri súčasnom dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality;

3.

zdôrazňuje, že zmenšovanie problémov zapríčinených alkoholom v oblasti zdravia, bezpečnosti a sociálno-ekonomických problémov by si vyžadovalo opatrenia zamerané na rozsah, modely a súvislosti spotreby alkoholu, ako aj na širšie súvisiace sociálne determinanty, napríklad prostredníctvom vzdelávania a organizovania informačných kampaní;

4.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala prácu na novej stratégii EÚ zameranej na požívanie alkoholu (2016 – 2022) s rovnakými cieľmi, pričom by aktualizovala regulačný rámec, aby pomáhal vládam členských štátov pri riešení problémov súvisiacich s požívaním alkoholu, podporoval monitorovanie a zber spoľahlivých údajov, podporoval prevenciu, propagáciu a vzdelávanie v oblasti zdravia, včasnú diagnostiku, zlepšený prístup k liečbe, stálu podporu postihnutým ľuďom a ich rodinám, a to aj pomocou programov poradenstva, aby sa znižoval počet dopravných nehôd spôsobených jazdou pod vplyvom alkoholu a lepšie rozlišovalo medzi modelmi konzumácie alkoholu, ako aj medzi návykmi a postojmi k spotrebe alkoholu;

5.

domnieva sa, že súčasná stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní problémov súvisiacich s požívaním alkoholu by sa mala obnoviť v zásade v rovnakom formáte a s rovnakými cieľmi, t. j. riešiť problémy súvisiace s požívaním alkoholu na úrovni členských štátov, zamerať sa na konkrétne kroky a podporovať prístup založený na účasti viacerých zainteresovaných subjektov;

6.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila správu, ktorá mala byť podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 vypracovaná do decembra 2014, v ktorej vyhodnotí, či by sa na alkoholické nápoje mala v budúcnosti vzťahovať požiadavka na poskytovanie informácií o zložení a nutričnom obsahu; pričom posúdi predovšetkým vplyv tejto požiadavky na MSP a remeselnú výrobu;

7.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) o prehodnotenie používania acetaldehydu ako dochucovadla v alkoholických a nealkoholických nápojoch;

8.

zdôrazňuje, že treba, aby sa čo najskôr začal zreteľne označovať na etiketách aspoň obsah kalórií alkoholických nápojov, a vyzýva Komisiu, aby najneskôr v roku 2016 predložila príslušné legislatívne návrhy;

9.

vyzýva Komisiu, aby začala bezodkladne pracovať na novej stratégii EÚ v oblasti požívania alkoholu na roky 2016 – 2022, pričom sa zohľadní akčný plán CNAPA a závery nezávislého hodnotenia stratégie EÚ týkajúcej sa problémov súvisiacich s požívaním alkoholu tak, aby sa zabezpečil trvalý vplyv výsledkov, ktoré sa doteraz dosiahli, a aby ďalej poskytovala dlhodobá podpora vládam členských štátov pri riešení problémov súvisiacich s požívaním alkoholu;

10.

zdôrazňuje, že komplementárnosť medzi právnymi predpismi a kódexmi správania o ochrane maloletých osôb pred negatívnymi následkami nebezpečnej konzumácie alkoholu je potrebná na zabezpečenie účinnej ochrany maloletých osôb; vyzýva členské štáty, aby rozhodne presadzovali platné vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vekovej hranice na konzumáciu alkoholu a vyhodnotili, či treba ďalšie právne záväzné požiadavky na zabezpečenie efektívnej ochrany maloletých;

11.

vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich systémov zdravotníckej starostlivosti vykonávali politiky a uplatňovali liečebné postupy, ktoré zmenšujú alkoholovú závislosť jednotlivcov;

12.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o vzdelávanie širokej verejnosti, najmä maloletých osôb a ťarchavých žien, o škodlivých účinkoch alkoholu, a aby podľa potreby prijali príslušné právne predpisy;

13.

uznáva rozdielne modely spotreby medzi členskými štátmi a kultúrne aspekty zodpovednej konzumácie alkoholu;

14.

zdôrazňuje, že v celej EÚ treba začať informačnú kampaň varujúcu ťarchavé ženy upozorňujúce, aby nekonzumovali alkohol, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinky príslušných označení a najneskôr v roku 2016 predložila príslušný legislatívny návrh;

15.

naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré sú primárne zodpovedné v tejto oblasti, aby vypracovali, vykonávali a hodnotili politiky verejného zdravia zamerané na obmedzenie škodlivého požívania alkoholu a zavedenie prísnych predpisov o predaji alkoholických nápojov, najmä maloletým osobám;

16.

vyzýva Komisiu, aby posúdila označovanie platné v celej EÚ, ktoré by spotrebiteľov upozorňovalo na nebezpečenstvo vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu;

17.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila a prípadne reformovala úlohu a fungovanie EFAZ s cieľom zabezpečiť, aby boli skutočne a vyvážene zastúpené všetky zainteresované subjekty vrátane riadneho zastúpenia hospodárskych subjektov a mimovládnych organizácií, a pracovala na povzbudzovaní a podpore ich účasti vo fóre a záväzku na rozvoj konkrétnych a účinných opatrení na zmenšovanie problémov súvisiacich s požívaním alkoholu a na podporu cielených akcií, ktoré sú dôležité na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

18.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla ďalšie operačné zlepšenie súčasnej realizácie stratégie EÚ, ako sú: rozšírenie členstva v EFAZ na všetky dôležité zainteresované subjekty; posilňovanie interakcie s CNAPA na úrovni EÚ; podpora výmeny osvedčených postupov na navrhovanie, monitorovanie a hodnotenie záväzkov; zhromažďovanie lepších ukazovateľov poskytujúcich objektívny, aktualizovaný a realistický obraz o modeloch konzumácie alkoholu a problémoch súvisiacich s požívaním alkoholu; a podpora cielených činností, ktoré sú dôležité na miestnej úrovni, v plnom súlade so základnými ustanoveniami Zmluvy o EÚ;

19.

zdôrazňuje, že nová stratégia EÚ zameraná na požívanie alkoholu by nemala stanovovať nové ciele, ale skôr podporovať tie, ktoré už boli dohodnuté v rámci európskeho akčného plánu WHO na roky 2012 – 2020 na obmedzenie škodlivého požívania alkoholu;

20.

konštatuje, že nová stratégia EÚ môže byť hodnotná preto, že členským štátom ponúkne možnosti na opatrenia založené na dôkazoch, pretože použitie najvhodnejšieho prístupu k obmedzovaniu problémov súvisiacich s požívaním alkoholu je v kompetencii národných, regionálnych a miestnych orgánov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aj ďalej zohrávala významnú úlohu pri podpore dobrého výskumu a výmeny dôkazov;

21.

pripomína dôležitosť toho, aby Komisia, Parlament, Rada a členské štáty EÚ preukázali pevné politické odhodlanie a zintenzívnili úsilie v oblasti prevencie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu a primerane zareagovali politikou založenou na dôkazoch, ktorá by odrážala závažné a rôznorodé zdravotné a sociálno-ekonomické vplyvy problémov súvisiacich s požívaním alkoholu a vzájomné prepojenia s ďalšími rizikovými faktormi;

22.

pripomína, že na zabezpečenie účinného uplatňovania stratégie vo všetkých členských štátoch treba mať k dispozícii merateľné, časovo obmedzené ciele politiky a vhodné viacročné mechanizmy na monitorovanie pokroku; zdôrazňuje, že treba monitorovať uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov súvisiacich s alkoholom;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali zlepšovanie ukazovateľov, zberu spoľahlivých údajov, porovnateľnosti a včasných analýz vzhľadom na konzumáciu alkoholu a jej zdravotných a sociálnych dôsledkov, aby vyčlenili primerané zdroje na zmenšenie záťaže v dôsledku zneužívania alkoholu a priamych a nepriamych nákladov pre spoločnosť, ktoré súvisia s problémami spôsobenými požívaním alkoholu, a aby presadzovali účinné zahrnovanie dôležitých údajov politík súvisiacich s požívaním alkoholu na úrovni EÚ a členských štátov za využívania spoločného dôkazového základu;

24.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili úsilie zamerané na ochranu mladých ľudí pred problémami súvisiacimi s požívaním alkoholu, najmä prísnym presadzovaním vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa vekovej hranice a zabezpečením zodpovednej reklamy;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do vzdelávania s cieľom zdôrazniť účinky škodlivého požívania alkoholu na zdravie a spoločnosť a zároveň podporovali umiernenosť a zodpovednosť pri konzumácii alkoholických nápojov;

26.

zdôrazňuje, že na propagáciu konzumácie alkoholu by sa nemali vynakladať verejné prostriedky s výnimkou propagačných opatrení, na ktoré sa vzťahujú nariadenia (EÚ) č. 1144/2014 a 1308/2013;

27.

zdôrazňuje, že treba, aby členské štáty obmedzili predaj alkoholu pre osoby, ktoré nedosiahli zákonný vek na nákup alkoholu, vykonávaním pravidelných kontrolných opatrení, najmä v blízkosti škôl; vyzýva Komisiu, aby dôkladne riešila cezhraničný predaj alkoholu na internete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali kampane na zlepšenie informovanosti o nebezpečenstvách nárazového nadmerného pitia, najmä pre neplnoleté osoby, a aby vyvíjali ďalšie úsilie o znižovanie počtu dopravných nehôd súvisiacich s jazdou pod vplyvom alkoholu;

28.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala uplatňovanie smernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách a aby posúdila revíziu tejto smernice, z hľadiska predaja alkoholu mladým ľuďom, a sponzorstvo spojené s alkoholom s cieľom obmedziť vystavovanie mladých ľudí marketingu alkoholických nápojov;

29.

vyzýva členské štáty a Komisiu, ako aj všetky zainteresované subjekty, aby preskúmali a posilnili kampane na zlepšenie informovanosti zamerané na škodlivosť konzumácie alkoholu, najmä pre ťarchavé ženy, a vplyv alkoholu na nenarodené dieťa;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili konkrétne opatrenia na obmedzenie konzumácie alkoholu, najmä u maloletých a vážne chorých osôb, chronicky chorých osôb alebo osôb s vážnymi závislosťami spojenými s konzumáciou alkoholu;

31.

vyzýva Komisiu, aby v stratégii zachovala finančnú podporu účinným projektom založeným na vedeckej báze a zameraným na problémy súvisiace s požívaním alkoholu a na pochopenie základných príčin nadmerného požívania alkoholu v rámci nového programu zdravia a programu Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že jej finančná podpora bude smerovať len do projektov s dôslednou vedeckou metodikou a s objektívnym operátorom;

32.

vyzýva členské štáty, Komisiu a ďalšie zainteresované subjekty, aby diverzifikovali informačné kampane upozorňujúce na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje konzumácia alkoholu pre rôzne vekové skupiny, ako aj pre správanie za volantom, a na vplyv pitia na riadenie s cieľom prispôsobiť tieto kampane rôznym vekovým skupinám a zintenzívniť ich;

33.

vyzýva členské štáty, aby uplatňovali opatrenia v oblasti zlepšovania informovanosti a vzdelávania mladých ľudí ako súčasť stratégií zameraných na predchádzanie nadmernému požívaniu alkoholu a na šírenie najlepších postupov;

34.

vyzýva členské štáty, aby na základe stratégie WHO v oblasti požívania alkoholu zdokonaľovali včasné zisťovanie škodlivej konzumácie alkoholu v rámci primárnej starostlivosti, a to podporou preventívnych zdravotných vyšetrení a zabezpečením primeraných podporných služieb na liečbu porúch spôsobených konzumáciou alkoholu a súvisiacich chronických ochorení;

35.

zdôrazňuje, že pravidlá jednotlivých orgánov členských štátov musia prispievať k zlepšovaniu informovanosti o dôsledkoch nadmerného požívania alkoholu, k tomu, aby liečenie bolo dostupné a cenovo primerané osobám trpiacim poruchami spojenými s nadmernou konzumáciou alkoholu, a k zavedeniu programov preventívnych zdravotných vyšetrení a malých zásahov v prípadoch škodlivého a nebezpečného požívania alkoholu; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali pri hľadaní riešení, ako pomôcť ľuďom, ktorí trpia poruchami, chronickými ochoreniami alebo vážnou závislosťou od alkoholu, vyliečiť sa a zbaviť sa závislosti;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hlavné služby poskytujúce pomoc ľuďom závislým od alkoholu sa v niektorých členských štátoch obmedzili;

37.

vyzýva členské štáty a ďalšie zainteresované subjekty, aby pokračovali v politikách a opatreniach na podporu zdravého životného štýlu vrátane správnej výživy, športu a zdravých rekreačných aktivít, aby tieto politiky a opatrenia posilňovali alebo rozvíjali, a zároveň uznali, že striedme požívanie alkoholických nápojov je významnou súčasťou kultúrneho života v mnohých členských štátoch a nemusí byť v rozpore so zdravým životným štýlom;

38.

vyzýva členské štáty, aby pozorne posúdili vhodnosť zavedenia vnútroštátnych politík zameraných na zabraňovanie predaja veľmi lacného alkoholu, za predpokladu, že tieto opatrenia zabezpečia účinnú ochranu zdravia a riadne zohľadnia zásady proporcionality a subsidiarity a očakávané stanovisko Súdneho dvora Európskej únie k zlučiteľnosti minimálnej cenovej politiky škótskej vlády s právnymi predpismi EÚ;

39.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby preskúmali existujúce právne predpisy a iniciatívy týkajúce sa informovania spotrebiteľa a príslušnej kultúry požívania alkoholu, aby tak vzdelávali a zlepšovali informovanosť o dôsledkoch škodlivého požívania alkoholu a aby zmenšovali škody spôsobené alkoholom; predovšetkým odporúča členským štátom, aby monitorovali reklamu na alkohol a jej vplyv na mladých ľudí a prijali vhodné opatrenia, ktorými obmedzia vystavovanie mladých ľudí tejto reklame;

40.

vyzýva Komisiu, aby posúdila existujúce európske právne predpisy vzhľadom na potrebu zlepšenia informovanosti spotrebiteľov o alkohole, čím by sa zabezpečilo, aby spotrebitelia mali informácie o obsahu alkoholu a kalórií bez toho, aby sa vytvárali prekážky pre jednotný trh; zdôrazňuje dôležitosť jasných, presných a efektívnych informácií o účinkoch a zdravotných rizikách konzumácie alkoholu; vyzýva Komisiu, aby posúdila zavedenie označovania na úrovni EÚ obsahujúceho upozornenie pre spotrebiteľov na nebezpečenstvo nápojov s obsahom alkoholu počas ťarchavosti a pri riadení motorových vozidiel;

41.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali vhodné stratégie a zintenzívnili kontroly s cieľom riešiť problém falšovania alkoholu, ako aj nezákonného a neregulárneho predaja alkoholu, čo má negatívny vplyv predovšetkým na najviac znevýhodnené časti spoločnosti a na mladých ľudí, a chrániť zemepisné označovanie v rámci Únie a celosvetovo prostredníctvom medzinárodných obchodných dohôd;

42.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/39

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši, najmä na uznesenia z 18. septembra 2014 (1), zo 16. januára 2014 (2), z 21. novembra 2013 (3) a zo 14. marca 2013 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a ekologických normách v medzinárodných obchodných dohodách (5) a o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (6),

—

so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Bangladéšskou ľudovou republikou o partnerstve a rozvoji (7),

—

so zreteľom na pakt udržateľnosti na súvislé zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární na výrobu konfekčného oblečenia a pleteného tovaru v Bangladéši,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej, komisárky pre obchod Cecilie Malmströmovej, komisárky pre zamestnanosť, sociálne veci, kvalifikáciu a pracovnú mobilitu Marianny Thyssenovej a komisára pre medzinárodnú spolupráce a rozvoj Nevena Mimicu pri príležitosti druhého výročia tragédie na Rana Plaza,

—

so zreteľom na johannesburskú deklaráciu o udržateľnej spotrebe a výrobe na podporu sociálneho a hospodárskeho rozvoja,

—

so zreteľom na Dohovor MOP o podpornom rámci pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (2006, C-187) a Dohovor o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (1981, C-155), ktoré Bangladéš neratifikoval, ako aj ich príslušné odporúčania (R-197); so zreteľom na Dohovor o inšpekcii práce (1947, C-081), ktorého signatárom je aj Bangladéš, a na jeho odporúčania (R-164),

—

so zreteľom na program MOP týkajúci sa lepšej práce pre Bangladéš, ktorý sa začal realizovať v októbri roku 2013,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681) a na výsledky verejných konzultácií o práci Komisie v otázke smerovania jej politiky sociálnej zodpovednosti podnikov po roku 2014,

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. februára 2013 o Sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast (8) a o Sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove (9),

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré stanovujú rámec pre vlády a podniky na ochranu a rešpektovanie ľudských práv a ktoré schválila Rada pre ľudské práva v júni 2011,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva prijatú 26. júna 2014, ktorou sa zriaďuje medzivládna pracovná skupina na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu činnosti nadnárodných spoločností.

—

so zreteľom na deklaráciu MOP o základných zásadách a právach pri práci,

—

so zreteľom na globálny dohovor Organizácie Spojených národov o ľudských právach, práci, životnom prostredí a boji proti korupcii,

—

so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa vytvára systém Únie týkajúci sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci (COM(2014)0111), zameraný na transpozíciu usmernenia OECD vyplývajúceho z hĺbkovej analýzy a týkajúceho sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom,

—

so zreteľom na návrh zákona týkajúci sa náležitej starostlivosti materských spoločností a hlavných dodávateľských spoločností (č. 2578), ktorý bol prijatý v prvom čítaní vo francúzskom národnom zhromaždení 30. marca 2015,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 24. apríla 2013 sa v meste Savar pri Dháke zrútila osemposchodová budova Rana Plaza, v ktorej sídlili viaceré odevné podniky, v dôsledku čoho zahynulo vyše 1 100 osôb a približne 2 500 osôb bolo zranených; keďže zrútenie budovy Rana Plaza v Bangladéši je najhorším priemyselným nešťastím a náhodným zrútením budovy s najväčším počtom obetí v moderných dejinách;

B.

keďže 24. novembra 2012 prišlo o život najmenej 112 osôb pri požiari v továrni Tazreen vo štvrti Ashulia v meste Dháka v Bangladéši; keďže požiare v továrňach, zrútenie budov a ďalšie nešťastia súvisiace s otázkami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa neobmedzujú len na odvetvie výroby konfekčného oblečenia v Bangladéši, ale a zostávajú vážnym problémom aj v iných rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách, ako Pakistan alebo Kambodža, kde je odvetvie výroby konfekčného oblečenia silne orientované na vývoz;

C.

keďže po skončení platnosti dohody o obchode s textilnými výrobkami (Multifibre Agreement) a vzhľadom na vysokú pracovnú intenzitu výroby konfekčného oblečenia sa rozvojové krajiny ako Čína, Bangladéš, India a Vietnam stali svetovými výrobcami; keďže Bangladéš sa stal druhým najväčším vývozcom oblečenia na svete po Číne s najnižšími mzdami v odevnej výrobe, pričom textilný priemysel predstavoval takmer 85 % vývozu krajiny; keďže 60 % jeho odevnej výroby odchádzalo do EÚ, ktorá je hlavným vývozným trhom Bangladéša;

D.

keďže odvetvie výroby konfekčného oblečenia v Bangladéši zamestnáva asi 4 milióny ľudí a nepriamo podporuje živobytie až 40 miliónov ľudí, t. j. približne štvrtiny obyvateľstva Bangladéša; keďže odvetvie výroby konfekčného oblečenia veľkou mierou prispelo k zmenšovaniu chudoby; keďže Bangladéš dosiahol veľký pokrok pri zmenšovaní rodových rozdielov v spoločnosti, čím úspešne naplnil tretí rozvojový cieľ milénia OSN pre rodovú rovnosť, a keďže odvetvie výroby konfekčného oblečenia predstavovalo významný príspevok, pretože 3,2 milióna zo 4 miliónov zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví sú ženy; keďže zamestnanosť žien v mnohých prípadoch prispela k posilneniu ich postavenia;

E.

keďže reorganizácia odvetvia výroby konfekčného oblečenia na základe modelu integrovaného hodnotového reťazca znamená, že objednávky možno zabezpečiť iba zvýšením produktivity a ďalším znižovaním výrobných nákladov, čím sa pracovné sily Bangladéša a iných rozvojových krajín stávajú osobitne zraniteľné; keďže v Kambodži a na Srí Lanke, kde hospodárstvo do veľkej miere závisí od odvetvia odevnej výroby, sa zaznamenal pokles miezd napriek prudkému nárastu počtu výrobných podnikov a zamestnanosti; keďže minimálna mzda sa v Bangladéši výrazne zvýšila v dôsledku nešťastia na Rana Plaza, ale stále nedosahuje primeranú úroveň na to, aby pokrývala základné potreby zamestnancov;

F.

keďže podľa rozličných správ zomrelo pri továrenských požiaroch v Bangladéši od roku 2006 až do začiatku roku 2013 vyše 600 textilných pracovníkov, pričom podľa správ organizácií pre ľudské práva nikto z vlastníkov tovární ani z riadiacich pracovníkov nebol nikdy postavený pred súd;

G.

keďže zrútená budova komplexu Rana Plaza bola postavená nezákonne a nespĺňala bezpečnostné normy; keďže po nešťastí v Bangladéši natrvalo zatvorili 32 tovární v dôsledku vážnych bezpečnostných problémov a 26 tovární je zatvorených čiastočne; keďže stále existuje veľa tovární, ktoré ešte musia sprísniť normy na zákonnú úroveň; keďže MOP podporuje iniciatívu bangladéšskej vlády na vykonávanie štrukturálnych, protipožiarnych inšpekcií a inšpekcií elektrickej bezpečnosti v asi 1 800 továrňach na výrobu konfekčného oblečenia, z ktorých mnohé boli pôvodne komerčnými alebo obytnými budovami;

H.

keďže predstavitelia bangladéšskej vlády, miestnych výrobcov odevov a medzinárodných odevných značiek, miestnych a medzinárodných odborových organizácií a medzinárodných mimovládnych organizácií podpísali 24. apríla 2013, dohodu týkajúcu sa praktických aspektov platby odškodnenia obetiam nešťastia v budove Rana Plaza a ich rodinám (donorský trustový fond) na odškodnenie obetí nešťastia a ich rodín; keďže suma určená na pokrytie nákladov všetkých nárokov predstavuje 30 miliónov USD; keďže celková suma vyzbieraná dobrovoľnými príspevkami podnikov predstavovala v čase druhého výročia nešťastia približne 27 miliónov USD, pričom 3 milióny zostali nezaplatené;

I.

keďže peňažná náhrada je podstatnou hospodárskou pomocou a keďže nebude možné platiť liečebné náklady obetiam vyžadujúcim si dlhodobú zdravotnícku starostlivosť, ak fond zostane podfinancovaný; keďže Európsky parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že kompenzačný mechanizmus na báze dobrovoľnosti prostredníctvom donorského trustového fondu nedosiahol svoj cieľ, a skonštatoval, že povinný mechanizmus by tým, ktorí prežili, a rodinám obetí priniesol viac osohu;

J.

keďže v dôsledku týchto tragických udalostí v budove Rana Plaza a na základe protestov verejnosti a výzvy Európskeho parlamentu konať EÚ v spolupráci s bangladéšskou vládou a MOP 8. júla 2013 uviedli do života pakt udržateľnosti na trvalé zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární v odvetví konfekčných a pletených odevov v Bangladéši (pakt udržateľnosti), pričom Bangladéš sa zaviazal, že prijme opatrenia na zlepšenie pracovných noriem a podmienok v odvetví výroby konfekčného oblečenia;

K.

keďže Bangladéš mal pred nešťastím len 92 inšpektorov na kontrolu asi 5 000 tovární na výrobu konfekčného oblečenia a ďalších odvetví v krajine; keďže bangladéšska vláda sa zaviazala, že do konca roku 2013 prijme ďalších 200 inšpektorov;

L.

keďže prvé hodnotenie paktu sa uskutočnilo v októbri 2014, pričom sa dospelo k záveru, že sa síce dosiahol slušný pokrok, ale vláda Bangladéša musela prijať ďalšie dôležité opatrenia, najmä čo sa týka zlepšenia a uplatňovania pracovného práva, zlepšenia pracovných práv vo vývozných spracovateľských zónach (EPZ) a zamestnávania väčšieho počtu inšpektorov práce; keďže druhé hodnotenie paktu sa uskutoční na jeseň roku 2015;

M.

keďže bangladéšsky zákonník práce bol pozmenený v júli roku 2013; keďže zákonník obsahuje niektoré pozitívne reformy, napríklad v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale stále nespĺňa medzinárodné normy so zreteľom na slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie, ako zdôraznil výbor odborníkov MOP vo svojich pripomienkach k dohovorom 87 a 98, vrátane obmedzenia práva voliť zástupcov v úplnej slobode, mnohých obmedzení práva na štrajk a rozsiahlych administratívnych právomocí na rušenie registrácie odborov, a keďže vláda opakovane uvádzala, že nemá v úmysle uvažovať o ďalších zmenách;

N.

keďže bangladéšsku právne záväznú dohodu o požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov (dohodu) podpísalo 187 odevných korporácií, globálnych a miestnych odborov, mimovládnych organizácií a skupín zaoberajúcich sa právami zamestnancov 13. mája 2013 a Aliancia pre bezpečnosť pracovníkov v Bangladéši (aliancia) bola založená 9. júla 2013, pričom združovala 26 najmä severoamerických značiek; keďže v súčasnosti 175 módnych a maloobchodných značiek podpísalo dohodu; keďže dohoda a aliancie vykonali inšpekcie 1 904 tovární zameraných na vývoz;

O.

keďže vláda Bangladéša napriek opakovaným prísľubom ešte musí prijať vykonávacie pravidlá a predpisy pre bangladéšsky zákonník práce napriek opakovaným prísľubom, že tak urobí, pričom naposledy uviedla, že ich prijme v lete roku 2015; keďže uplatňovanie zákonníka je nevyhnutnou podmienkou oprávnenosti na Program lepšej práce MOP a na fungovanie vzdelávacieho programy v rámci dohody;

P.

keďže 10 % pracovnej sily v odvetví výroby konfekčného oblečenia v Bangladéši je zamestnanej vo vývozných spracovateľských zónach; keďže vláda schválila nový zákonník práce pre vývozné spracovateľské zóny v júli 2014, ale stále sa ním nezaručujú porovnateľné práva s právami zamestnancov priznávanými v iných odvetviach v Bangladéši; keďže zákaz štrajkovať síce uplynul 1. januára 2014, ale združenia pracovníkov sociálnej starostlivosti nemajú rovnaké práva a výsady ako odborové zväzy;

Q.

keďže od začiatku roka 2013 sa zaregistrovalo približne 300 nových odborových organizácií v odevnom priemysle; keďže v roku 2014 bolo zamietnutých 66 žiadostí, ktoré predstavujú 26 % všetkých podaných žiadostí; keďže proti odborová diskriminácia je stále veľmi vážnym a rýchlo sa stupňujúcim problémom; keďže odborové organizácie oznamujú, že bangladéšska vláda aktívne bráni pracovníkom a zamestnávateľom pri vytváraní vlastných bezpečnostných výborov, ako to požaduje dohoda;

R.

keďže Bangladéš na indexe transparentnosti obsadil 136. priečku zo 177 krajín a pre dodávateľský reťazec odevného priemyslu je typická korupcia, do ktorej sú zapojení politickí predstavitelia, ako aj miestne a nadnárodné korporácie;

S.

keďže podľa konzorcia pre zamestnanecké práva by sa cena každého odevu z celkového počtu 7 miliárd odevov, ktoré Bangladéš predáva západným značkám, zvýšila len o 10 centov, ak by sa zlepšila bezpečnosť v 5 000 bangladéšskych odevných tovární na úroveň západných krajín do piatich rokov; keďže neexistuje náznak, že by sa ceny odevov a textilných výrobkov zvýšili za uplynulé dva roky;

T.

keďže odvetvie výroby konfekčných odevov ovládajú predovšetkým veľkí maloobchodníci, značkoví výrobcovia a predajcovia, ktorí kontrolujú globálne výrobné siete a priamo určujú dodávateľské podmienky; keďže výrobcovia odevov a textilu, v kontexte globalizovaného priemyslu, často nemajú inú možnosť ako akceptovať nižšie ceny, prísnejšie kvalitatívne normy, kratšie dodávacie lehoty, zníženie minimálneho množstva a prevzatie čo najväčšieho rizika; keďže v transparentnosti a vysledovateľnosti v celosvetovom dodávateľskom reťazci existujú vážne nedostatky; keďže dôstojná práca v celosvetovom dodávateľskom reťazci bude hlavným bodom programu konferencie MOP v roku 2016;

U.

keďže po nešťastí sa zaznamenal nevídaný dopyt európskych spotrebiteľov po lepších informáciách o tom, odkiaľ výrobky pochádzajú a za akých podmienok sa vyrábajú; keďže európski občania predložili nespočetné množstvo petícií a organizovali kampane požadujúce väčšiu zodpovednosť odevných značiek, aby zaručili, že ich produkty sa vyrábajú etickým spôsobom;

V.

keďže Bangladéš ako najmenej rozvinutá krajina využíva bezcolný a bezkvótový prístup na trh EÚ pre všetky svoje výrobky v rámci iniciatívy Všetko okrem zbraní, ktorý pokrýva 55 % vývozu Bangladéša, z toho väčšinou odevy/textílie, a je preto povinný zabezpečiť účinné uplatňovanie viacerých kľúčových dohovorov OSN/MOP týkajúcich sa ľudských práv a pracovných práv;

1.

spomína na obete pri príležitosti druhého výročia tragédie na Rana Plaza, ktorá je jedným z najhroznejších priemyselných nešťastí; znovu vyjadruje sústrasť smútiacim rodinám a zraneným, ako aj zmrzačeným osobám; zdôrazňuje, že pomocou lepších systémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa mohlo týmto stratám predísť;

2.

pripomína, že koordinačný výbor Rana Plaza zriadil donorský trustový fond Rana Plaza na výber dobrovoľných darov spoločností na účely odškodnenia obetí a ich rodín; odsudzuje skutočnosť, že z celkovej sumy na odškodné vo výške 30 miliónov USD v apríli 2015 ešte chýbali 3 milióny USD, a naliehavo vyzýva medzinárodné značky, ktorých dodávateľom bola továreň Rana Plaza alebo ktoré majú úzke väzby s Bangladéšom, vládu Bangladéša a Asociáciu bangladéšskych výrobcov a vývozcov odevov (BGMEA), aby zabezpečili, že všetky nevyplatené náhrady sa bezodkladne vyplatia;

3.

kritizuje, že asi tretina spoločností, ktoré pravdepodobne mali väzby s továrenským komplexom, napríklad Adler Modemarkte, Ascena Retail, Carrefour, Grabalok, J.C. Penney, Manifattura Corona, NKD, PWT alebo YesZee, ešte musí zaplatiť do trustového fondu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že po mesiacoch odkladov prispela spoločnosť Benetton do trustového fondu darcov Rana Plaza len sumou 1,1 milióna napriek tomu, že potrebný príspevok na základe rozsahu aktivít spoločnosti v budove Rana Plaza sa odhadoval oveľa vyššie; podobne vyjadruje poľutovanie nad tým, že všetky značky, ktoré sa spájajú s budovou Rana Plaza, vrátane značiek Mango, Matalan a Inditex, ktoré nezverejnili výšku príspevkov a iných, ako Walmart a The Children’s Place, ktoré prispeli len minimálnou sumou, prispeli nedostatočne a nedokázali tak prevziať zodpovednosť voči obetiam;

4.

konštatuje, že o náhradách za požiar v továrni spoločnosti Tazreen sa rokuje na rovnakom základe ako v súvislosti s továrňou Rana Plaza, vyjadruje hlboké poľutovanie nad súčasným oneskorením a žiada, aby sa odškodnenie poskytlo včas;

5.

víta kroky, ktoré sa prijímajú na vytvorenie trvalé systému poistenia pracovných úrazov, a vyzýva vládu Bangladéša, aby v tejto súvislosti dodržala záväzok v rámci národného tripartitného akčného plánu; vyzýva Komisiu, aby podporila túto snahu, ak je to vhodné, no poznamenáva, že kým aktuálne snahy o kompenzáciu nie sú dokončené, zostávajú bariérou progresu v tejto oblasti;

6.

vyzýva Komisiu a vlády členských štátov EÚ a iných štátov, aby posúdili návrhy na povinné regulačné rámce, ktorými sa zabezpečí, aby bol prístup k náprave a odškodneniu založený na potrebách a zodpovednosti, a nie iba na schopnosti skupín, ktoré vedú kampane za zverejnenie a pranierovanie alebo dobrovoľnom úsilí spoločností;

7.

víta iniciatívu pod vedením EÚ na začatie uplatňovania paktu, ktorý sa zameriava na zabezpečenie nového začiatku v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, dodržiavania pracovných práv a podpory zodpovedného správania podnikov v odvetví výroby konfekčného oblečenia v Bangladéši;

8.

berie na vedomie závery prvého hodnotenia paktu z októbra 2014, v ktorých sa uvádza, že bangladéšske orgány dosiahli slušný pokrok a priznáva pozitívny vplyv paktu na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia v továrňach a pracovných podmienok v bangladéšskom odvetví výroby konfekčného oblečenia; naliehavo však vyzýva vládu Bangladéša, aby čo najskôr rozšírila svoj záujem o aktívnu realizáciu všetkých záväzkov plynúcich z paktu; verí, že v druhom hodnotení paktu, ktoré sa uskutoční na jeseň 2015, sa zaznamená významný posun vo všetkých otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to najmä v súvislosti s pracovnými právami, pracovnými inšpekciami, slušnými mzdami, štrukturálnou integritou budov, bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a zodpovedným správaním podnikov;

9.

berie na vedomie opatrenia, ktoré Bangladéš prijal v dôsledku nešťastia v Rana Plaza, že doplnil zákonník práce, čím posilnil základné práva v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovných práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pozornosť sa nevenovala množstvu obmedzení slobôd združovania zamestnancov a že zákonník stále nevyhovuje základným dohovorom MOP;

10.

dodržiavajúc záväzky vyplývajúce z pakty naliehavo vyzýva vládu a parlament Bangladéša, aby čo najskôr v spolupráci s tripartitnou konzultačnou radou a s osobitným dôrazom na uplatňovanie dohovorov MOP č. 87 a 98 o slobode združovania a kolektívnom vyjednávaní schválili predpisy a nariadenia, ktoré sú potrebné na účinné uplatňovanie zákona;

11.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou vo vývozných spracovateľských zónach, kde sú odbory aj naďalej zakázané a pracovné podmienky a úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je nízka, a zdôrazňuje, že zamestnanci v nich by mali mať rovnaké základné zákonné slobody a bezpečnostné normy ako zamestnanci v iných častiach krajiny; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v navrhovanom zákonníku práce pre vývozné spracovateľské zóny sa naďalej zakazovalo zamestnancom, aby zakladali odborové organizácie vo vývozných spracovateľských zónach, a poukazuje na to, že združenia zamestnancov sociálnej starostlivosti vôbec nemajú práva ani výsady porovnateľné s právami a výsadami odborových organizácií; naliehavo vyzýva vládu Bangladéša, aby bezodkladne a v plnej miere rozšírila platnosť zákonníka práce aj na vývozné spracovateľské zóny;

12.

víta zvýšenie minimálnej mzdy v odvetví výroby konfekčného oblečenia o 77 % z 35 EUR na 62 EUR mesačne a vyzýva na jej všeobecnejšie uplatňovanie; konštatuje však, že minimálna mzda v odevnom priemysle v praxi stále nepokrýva základné potreby zamestnancov, inak by musela dosahovať úroveň aspoň 104 EUR, a vyzýva vládu Bangladéša, aby stanovila životné minimum na základe konzultácií s odborovými organizáciami a zamestnancami; ďalej naliehavo vyzýva vládu, aby zabezpečila, že odevné továrne skutočne vyplatia nevyplatené mzdy;

13.

víta registráciu približne 300 nových odborových organizácií v odevnom priemysle od začiatku roku 2013, čím sa ich počet v odevnom sektore zdvojnásobil, je však znepokojený tým, že proces registrácie sa v rokoch 2014 a 2015 spomalil; nabáda bangladéšske orgány, aby pokračovali v zmysle počiatočného pozitívneho trendu pri plnení cieľa, ktorým je primerané zastúpenie 4 miliónov zamestnancov v odvetví výroby konfekčného oblečenia;

14.

je veľmi znepokojený správami, že novo založené odborové zväzy sa stali obeťami diskriminácie, prepúšťania a odvetných opatrení; je zhrozený rozšírenou diskrimináciou proti odborovým organizáciám, ktorú zdôrazňujú dobre zdokumentované prípady vyhrážania, zastrašovania a fyzického násilia proti zástupcom zamestnancov, vrátane vraždy odborárskeho predáka Aminula Islama; naliehavo vyzýva vládu Bangladéša, aby sa uplatňovaním nevyhnutných opatrení na predchádzanie protiprávnemu konaniu, na rýchle a transparentné vyšetrovanie a stíhanie týchto činov účinne riešila nekalé praktiky v zamestnávaní, a tak skoncovala s beztrestnosťou a postavila vrahov Aminula Islama pred spravodlivosť; je presvedčený, že primerané školenia a zlepšovanie informovanosti o pracovných právach sú účinným spôsobom na oslabovanie proti odborovej diskriminácie;

15.

domnieva sa, že existencia demokratických odborových štruktúr zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napríklad v prípade pokračujúceho rozvoja bezpečnostných výborov pod vedením zamestnancov vo všetkých továrňach; ďalej zdôrazňuje dôležitosť prístupu odborových organizácií do tovární, aby mohli vzdelávať zamestnancov o tom, ako môžu chrániť svoje práva a svoju bezpečnosť, okrem iného aj právo odmietnuť nebezpečnú prácu;

16.

víta záväzok vlády prebudovať ministerstvo pre kontrolu tovární a zariadení, ktoré by malo mať 993 zamestnancov a 23 obvodných kancelárií, aktualizovanie jeho inšpekčných služieb v januári 2014 a prijatie štátnej politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj jednotné normy na inšpekcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; vyzýva Komisiu a medzinárodných partnerov, aby na podporu vylepšenia fungovania ministerstva pre kontrolu tovární a zariadení poskytli technickú podporu a umožnili výmenu osvedčených postupov; vyzýva vládu Bangladéša, aby splnila záväzky týkajúce sa pracovných inšpekcií a dodržiavala dohovor MOP č. 81; víta zatvorenie tovární, ktoré nevyhovovali bezpečnostným normám;

17.

naďalej je znepokojený informáciami o rozšírenej korupcii v Bangladéši medzi inšpektormi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a majiteľmi odevných závodov a požaduje, aby sa spravilo viac v boji proti týmto praktikám;

18.

chápe ťažkosti pri nábore inšpektorov, ktoré vyplývajú z toho, skôr ako budú ľudia naozaj prijatí, musia sa primerane vyškoliť na dodržiavanie jednotných noriem a harmonizovaných operačných postupov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že cieľ prijať ďalších 200 inšpektorov do konca roka 2013 sa ešte nesplnil, pričom doteraz bolo prijatých 173 nových inšpektorov, a zdôrazňuje, že počet 200 inšpektorov je oveľa nižší než treba na kontrolu priemyselného odvetvia so štyrmi miliónmi zamestnancov;

19.

víta skutočnosť, že dohoda a aliancia dokončili inšpekcie všetkých tovární v ich pôsobnosti a pripravili viac ako 400 plánov nápravných opatrení; naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby doplnila tieto opatrenia urýchleným vykonaním inšpekcií tovární pod jej kontrolou a prijala vhodné nápravné opatrenia; podporuje dôležitú prácu MOP pri zabezpečovaní úloh v tejto oblasti; víta angažovanosť tých výrobcov, ktorí chcú zlepšiť normy, a žiada všetky zainteresované subjekty, aby zabezpečili správnu realizáciu plánov nápravných opatrení;

20.

víta skutočnosť, že vyše 250 významných módnych a maloobchodných značiek, ktoré dostávajú dodávky konfekčného oblečenia z Bangladéša, podpísalo dohodu alebo sa pridali k aliancii s cieľom koordinovať úsilie na pomoc pri zlepšovaní bezpečnosti v bangladéšskych továrňach, ktoré ich zásobujú; v tejto súvislosti vyzýva ďalšie spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov, aby sa pridali k dohode; zdôrazňuje, že na účinné uplatňovanie dohody treba primerane zapojiť všetky zainteresované subjekty, a vyzýva na jej replikáciu aj v iných vysoko rizikových krajinách;

21.

nabáda signatárov dohody a aliancie, aby posilnili spoluprácu a aby si sústavne vymieňali správy o kontrolách v továrňach s cieľom zabrániť zdvojovaniu činnosti a rozdielnym normám; vyzýva alianciu, aby zverejňovala správy aj v Bangladéši, a to aj na internete, a dopĺňala ich fotografiami, aby boli dostupné každému občanovi krajiny;

22.

je presvedčený, že globálni maloobchodní predajcovia a značkoví výrobcovia nesú významnú zodpovednosť, pretože situácie v otázkach súčasných vzorcov výroby, zlepšovania pracovných podmienok a miezd v krajinách, v ktorých sa vyrába, je zložitá; je presvedčený, že spravodlivejšia štruktúra trhu a sociálne podmienky by sa mohli vytvoriť vtedy, keby tieto spoločnosti vo všetkých dodávateľských reťazcoch zabezpečili základné pracovné normy MOP, normy medzinárodne uznávanej sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä nedávno aktualizované usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, desať zásad iniciatívy Globálneho paktu OSN, normu ISO 26000 Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti, tripartitné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, ako aj usmerňujúcich zásad OSN týkajúcich sa podnikania a ľudských práv; víta hlavnú iniciatívu Komisie týkajúcu sa zodpovedného riadenia dodávateľského reťazca v odevnom sektore, pričom zohľadňuje už existujúce štátne iniciatívy v Nemecku, Holandsku, Francúzsku a Dánsku, a je presvedčený, že EÚ má schopnosť a povinnosť byť globálnym bojovníkom za zodpovednosť v dodávateľskom reťazci;

23.

domnieva sa, že prístup k informáciám v odevnom sektore je často najväčšou prekážkou boja proti porušovaniu ľudských práv v celosvetovom dodávateľskom reťazci a že treba zaviesť systém povinného predkladania správ, ktorý poskytuje informácie a spája všetkých aktérov v rámci hodnotového reťazca jedného výrobku, od miesta výroby až po maloobchodníkov; domnieva sa, že nové právne predpisy EÚ sú potrebné na vytvorenie právnej povinnosti náležitej starostlivosti spoločností EÚ, ktoré presúvajú výrobu do tretích krajín, spolu s opatreniami na zabezpečenie vysledovateľnosti a transparentnosti, v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

24.

vyzýva Radu a Komisiu, aby do všetkých dvojstranných obchodných a investičných dohôd, ktoré EÚ podpíše, zahrnuli povinnú a vymáhateľnú doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorou by sa európski investori zaväzovali, že budú dodržiavať zásady sociálnej zodpovednosti podnikov, ako sú definované na medzinárodnej úrovni, a to aj do aktualizovanej verzie usmernení OECD z roku 2010, noriem, ktoré stanovili OSN, MOP a EÚ; žiada, aby bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v budúcich obchodných dohodách EÚ s tretími krajinami zaujímali významnejšie miesto ako súčasť programu dôstojnej práce a aby EÚ poskytovala technickú pomoc na realizáciu týchto opatrení tak, aby neboli prekážkou obchodovania;

25.

uznáva, že zamestnanosť v odevnom priemysle pomohla miliónom chudobných vidieckych žien v Bangladéši a inde uniknúť pred núdzou a závislosťou od mužskej podpory; konštatuje, že odborovo neorganizovanú pracovnú silu tvoria najmä nekvalifikovaní zamestnanci a ženy v odvetví výroby konfekčného oblečenia v rozvojových krajinách; uznáva, že pokrok v oblasti práv a ochrany zamestnancov je nevyhnutný na posilnenie postavenia žien, a zdôrazňuje potrebu posilnenia zastúpenia žien v odboroch, vrátane novovytvorených organizácií v Bangladéši, a víta pakt pri uznávaní dôležitosti posilňovania rodovej rovnosti pri zlepšovaní pracovných noriem;

26.

konštatuje, že iniciatíva Všetko okrem zbraní má dôležitú úlohu v bangladéšskom hospodárskom rozvoji a prispela k zlepšeniu materiálnych podmienok miliónov ľudí, najmä žien; je však presvedčený, že bez riadnej podmienenosti v oblasti dodržiavania ľudských a pracovných práv by iniciatíva Všetko okrem zbraní a systém všeobecných preferencií mohli zhoršiť už chabé normy na ochranu zamestnancov a ohroziť dôstojnú prácu; vyzýva Komisiu, aby zistila, či Bangladéš dodržiava ľudské práva, pracovné a ekologické dohovory v rámci všeobecného systému preferencií, a aby o tom informovala Európsky parlament; zdôrazňuje, že krajiny, ktoré dosahujú pokrok v oblasti sociálnych a pracovných noriem, by sa mali odmeniť tým, že pre ich produkty sa zabezpečí úplný prístup k trhom;

27.

vyzýva PK/VP pani Mogheriniovú a komisárku pani Malmströmovú, aby naďalej zahrnovali ratifikáciu kľúčových noriem MOP, inšpekcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a slobodu združovania do diskusií s Bangladéšom o pokračovaní preferenčného obchodovania;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Bangladéša a generálnemu riaditeľov MOP.

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/47

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o migračných tokoch v oblasti Stredozemia s osobitným zreteľom na tragické udalosti pri pobreží Lampedusy (1),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. mája 2014 o vykonávaní oznámenia o činnosti osobitnej skupiny pre Stredozemie,

—

so zreteľom na rozpravu o situácii v Stredozemí a o potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii, ktorá sa v Európskom parlamente konala 25. novembra 2014,

—

so zreteľom na svoje uznesenie o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii zo 17. decembra 2014 (2),

—

so zreteľom na iniciatívu UNHCR pre strednú časť Stredozemného mora a na návrhy UNHCR, ktoré sa zoberajú súčasným a budúcim prílevom žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov do Európy,

—

so zreteľom na desaťbodový akčný plán pre prisťahovalectvo prijatý na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a vnútorné veci, ktoré sa uskutočnilo 20. apríla 2015,

—

so zreteľom na závery z osobitného samitu Rady EÚ z 22. apríla 2015 týkajúceho sa utečeneckej krízy v Stredozemnom mori,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) zahynulo v Stredozemnom mori od začiatku tohto roka viac ako 1 500 osôb;

B.

keďže podľa IOM sa od 1. januára 2015 dostalo k talianskym brehom približne 23 918 migrantov; keďže podľa gréckych úradov zachránila grécka pobrežná stráž v prvom štvrťroku roku 2015 v Egejskom mori 10 445 migrantov;

C.

keďže talianske námorné sily, pobrežná stráž, námorníctvo a niekoľko obchodných lodí vykonali v Stredozemnom mori niekoľko neúnavných operácií na záchranu migrantov v núdzi a v priebehu šiestich dní od piatku 10. apríla do štvrtku 16. apríla 2015 zachránili približne 10 000 migrantov;

D.

keďže v rámci poslednej operácie s názvom Mare Nostrum, ktorá sa venovala výlučne pátraniu po migrantoch v Stredozemnom mori a ich záchrane, bolo v priebehu 364 dní zachránených 150 810 migrantov; keďže počiatočné odhady nesvedčia o znížení počtu migrantov, ktorí sa aktuálne snažia preplaviť cez Stredozemné more;

E.

keďže väčšina osôb, ktoré sa pokúšajú preplaviť cez Stredozemné more, uniká pred konfliktom alebo prenasledovaním v Sýrii, Iraku, Eritrei a Líbyi; keďže až 700 migrantov je nezvestných a existujú obavy, že sa utopili potom, ako sa ich drevené rybárske plavidlo, na ktorom boli natlačení, prevrátilo pri pobreží Líbye, keď im v sobotu 18. apríla 2015 v neskorých hodinách prichádzala na pomoc portugalská obchodná loď; keďže podľa nepotvrdených správ jedna z osôb, ktoré prežili, informovala talianske orgány, že na palube sa mohlo nachádzať až 950 osôb; keďže začiatkom mesiaca sa odohrala podobná tragédia, pri ktorej údajne na mori zahynulo približne 400 migrantov, keď sa prevrátila drevená rybárska loď podľa odhadov prevážajúca asi 550 osôb;

F.

keďže spoločná operácia Triton, ktorú koordinuje agentúra FRONTEX, začala plne fungovať 1. novembra 2014 s počiatočným rozpočtom vo výške len 2,9 milióna EUR mesačne v porovnaní s viac ako 9 miliónmi EUR mesačne v prípade Mare Nostrum; keďže viac ako 24 400 neregulárnych migrantov bolo zachránených na centrálnej stredomorskej trase od začatia spoločnej operácie Triton, a to vrátane takmer 7 860 osôb s pomocou zdrojov spolufinancovaných agentúrou Frontex;

G.

keďže prevádzači a obchodníci s ľuďmi zneužívajú neregulárnu migráciu a ohrozujú životy migrantov v záujme vlastných obchodných ziskov, sú zodpovední za tisícky úmrtí a predstavujú vážnu výzvu pre EÚ a členské štáty; keďže obchodníci s ľuďmi dosahujú zo svojej trestnej činnosti ročný zisk vo výške 20 miliárd EUR; keďže podľa Europolu majú organizované zločinecké skupiny, ktoré aktívne uľahčujú prepravu neregulárnych migrantov v oblasti Stredozemného mora, väzby na obchodovanie s ľuďmi, drogy, strelné zbrane a terorizmus; keďže 17. marca 2015 Europol uviedol do činnosti spoločnú pracovnú skupinu „Mare“ na boj proti týmto zločineckým skupinám;

H.

keďže regionálna nestabilita a konflikt majú vplyv na masívny prílev migrantov a toky vysídlených osôb, a teda aj na počet jednotlivcov, ktorí sa snažia dostať do EÚ; keďže rýchle rozšírenie IŠ a Dá’iš v susedných konfliktných oblastiach bude mať v konečnom dôsledku vplyv na masový prílev migrantov a prúdenie vysídlených osôb;

1.

vyjadruje hlboké poľutovanie a zármutok nad opakujúcimi sa tragickými stratami životov v Stredozemnom mori; naliehavo vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby nadviazali na existujúcu spoluprácu a urobili všetko na zabránenie ďalším stratám na životoch na mori; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie pri identifikácii tiel a nezvestných osôb a informovaní príbuzných;

2.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytli nevyhnutné prostriedky s cieľom zabezpečiť účinné plnenie záväzkov v oblasti záchranných a pátracích činností, ktoré si vyžadujú náležité financovanie; vyzýva členské štáty, aby naďalej preukazovali solidaritu a odhodlanie tým, že zvýšia svoj príspevok do rozpočtu a na operácie agentúry Frontex a EASO, a zaväzuje sa poskytnúť týmto agentúram prostredníctvom rozpočtu EÚ a príslušných fondov ľudské zdroje a zariadenia potrebné na splnenie ich záväzkov;

3.

pripomína, že je potrebné, aby EÚ v reakcii na najnovšie tragédie v Stredozemnom mori vychádzala zo zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, stanovenej v článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a aby uplatňovala komplexný európsky prístup; opakuje, že je potrebné, aby sa EÚ ešte viac usilovala zabezpečiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a solidarity vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré v absolútnom alebo relatívnom vyjadrení prijímajú najvyšší počet utečencov a žiadateľov o azyl;

4.

víta odhodlanie Európskej rady posilniť operáciu Triton zvýšením finančných prostriedkov a aktív; naliehavo vyzýva EÚ, aby schválila jasný mandát pre operáciu Triton s cieľom rozšíriť oblasť jej pôsobenia a zvýšiť mandát pre pátracie a záchranné činnosti na úrovni EÚ;

5.

požaduje silnú a trvalú humanitárnu európsku záchrannú operáciu, ktorá by podobne ako Mare Nostrum fungovala na šírom mori a do ktorej by prispievali všetky členské štáty finančne, ako aj vybavením a prostriedkami; naliehavo vyzýva EÚ, aby takúto operáciu spolufinancovala;

6.

víta návrh Európskej rady na spoločné spracovanie žiadostí o azyl s podporou tímov EASO; vyzýva Komisiu, aby rozšírila mandát EASO a posilnila tým jeho operačnú úlohu pri spracúvaní žiadostí o azyl;

7.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali existujúce možnosti vydávania humanitárnych víz na diplomatických a konzulárnych úradoch; v tejto súvislosti poukazuje na to, že Rada by mala seriózne zvážiť možnosť uplatniť smernicu o dočasnej ochrane z roku 2001 alebo článok 78 ods. 3 ZFEÚ, ktoré predpokladajú mechanizmus solidarity v prípade hromadného a náhleho prílevu vysídlených osôb;

8.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili príspevky do existujúcich programov presídľovania, a to najmä tie členské štáty, ktoré vôbec neprispievajú;

9.

žiada Komisiu, aby vypracovala záväzné kvóty pre rozdelenie žiadateľov o azyl medzi všetky členské štáty;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať politiku dobrovoľného návratu, pričom by mala byť zároveň zabezpečená ochrana práv všetkých migrantov, ako aj bezpečný a legálny prístup do azylového systému EÚ s náležitým ohľadom na zásadu nevyhostenia;

11.

víta skutočnosť, že VP/PK a lotyšské predsedníctvo okamžite zvolali mimoriadne zasadnutie spoločnej rady ministrov zahraničných vecí a ministrov vnútra v Luxembursku, rovnako ako skutočnosť, že členské štáty okamžite zvolali mimoriadny samit s cieľom nájsť spoločné riešenie v reakcii na krízovú situáciu v Stredozemnom mori; berie na vedomie, že sa uskutočnila prvá široká diskusia o možnostiach záchrany životov, boji proti pašerákom a prevádzačom a o rozdelení zodpovednosti medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prijímanie a ochranu migrantov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty svoj záväzok ďalej rozvíjali, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada sa dostatočne neusiluje vytvoriť dôveryhodný celoeurópsky záväzný mechanizmus solidarity;

12.

žiada rýchlu a plnú transpozíciu a účinné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému vo všetkých zúčastnených členských štátoch, čím sa zabezpečia spoločné európske normy, vrátane prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl a rešpektovania základných práv, ako sa predpokladá v platných právnych predpisoch;

13.

žiada väčšiu koordináciu politík EÚ a členských štátov pri riešení základných príčin migrácie; zdôrazňuje potrebu holistického prístupu EÚ, ktorý posilní súdržnosť jej vnútorných a vonkajších politík, a najmä jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, rozvojovej politiky a politiky v oblasti migrácie; žiada posilnenie spolupráce EÚ s partnerskými krajinami na Blízkom východe a v Afrike v záujme podpory demokracie, základných slobôd a práv, bezpečnosti a prosperity;

14.

naliehavo vyzýva členské štáty a tretie krajiny, aby prijali najprísnejšie možné trestné sankcie proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu, a to v smere do EÚ, ako aj v rámci nej, a tiež voči jednotlivcom alebo skupinám zneužívajúcim zraniteľných migrantov v EÚ, a aby zároveň zabezpečili, že jednotlivci, ktorí prídu na pomoc žiadateľom o azyl a ohrozeným plavidlám, nebudú trestne stíhaní;

15.

vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s Europolom, agentúrou Frontex, EASO a Eurojustom v boji proti obchodníkom s ľuďmi a zločineckým sieťam prevádzačov, aby odhaľovali a vystopovali ich finančné toky a zisťovali, akým spôsobom fungujú s cieľom zabrániť im v tom, aby v záujme vlastných ziskov ohrozovali životy migrantov; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu v oblasti odbornej prípravy týkajúcej sa presadzovania práva a poskytovania informačných služieb s tretími krajinami, najmä tými, ktoré susedia s Líbyou, čo je nevyhnutné, ak majú byť tieto zločinecké siete úspešne rozložené; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tretie krajiny dodržiavali medzinárodné právo, pokiaľ ide o záchranu životov na mori, a aby zabezpečili ochranu utečencov a dodržiavanie základných práv;

16.

zdôrazňuje, že základné príčiny násilia a nedostatočného rozvoja je potrebné riešiť v krajinách pôvodu s cieľom zamedziť prílevu utečencov a ekonomických migrantov; v tejto súvislosti poukazuje na to, že výrazné posilnenie štruktúr riadenia vytvorením účinných a inkluzívnych verejných inštitúcií, zabezpečenie budovania kapacít v azylových systémoch tretích krajín, zavedenie právneho štátu a zameranie sa na boj proti všadeprítomnej korupcii na všetkých úrovniach, ako aj podpora ľudských práv a prehlbovanie demokracie by mali byť hlavnými prioritami všetkých vlád v krajinách pôvodu;

17.

opätovne zdôrazňuje svoju podporu všetkým rokovaniam pod vedením OSN, ktoré sú zamerané na opätovné nastolenie vládnej autority v Líbyi, ako aj odhodlaniu OSN zintenzívniť úsilie o vyriešenie konfliktu a nestability v Líbyi a Sýrii ako kľúčových faktorov spôsobujúcich migráciu; zdôrazňuje, že vytváranie regionálnej stability v konfliktných oblastiach má kľúčový význam z hľadiska znižovania miery ďalšieho vysídľovania osôb;

18.

pripomína, že cieľom tohto uznesenia je reagovať na nedávne tragické udalosti v Stredozemnom mori a na závery Európskej rady z 23. apríla 2015 a navrhnúť súbor naliehavých opatrení, ktoré treba okamžite prijať, pričom uvádza, že Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorý je v týchto veciach príslušným výborom, momentálne pracuje na správe, ktorá bude zohľadňovať strednodobé a dlhodobé politické usmernenia Európskeho parlamentu v otázkach migrácie;

19.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala a predložila ambiciózny európsky program v oblasti migrácie, ktorý bude obsahovať všetky jej aspekty;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/51

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Keni,

—

so zreteľom na druhú revidovanú Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), najmä na jej články 8, 11 a 26,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 23. novembra 2014 o masakre 28 civilných cestujúcich a z 3. apríla 2015 o krvavých jatkách na univerzite v Garisse,

—

so zreteľom na tlačové vyhlásenie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie (AÚ) vydané na jej 497. zasadnutí, ktoré sa konalo 9. apríla 2015, o teroristickom útoku spáchanom v Garisse v Keni,

—

so zreteľom na nálet kenských vzdušných síl na výcvikové tábory skupiny aš-Šabáb v Somálsku, ktorý bol vykonaný v reakcii na krviprelievanie na univerzite v Garisse,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže najnovší teroristický útok v Garisse v Keni bol namierený proti mladým ľuďom, vzdelávaniu, a teda proti budúcnosti krajiny; keďže mladí ľudia predstavujú prísľub a mier a rozvoj krajiny bude v ich rukách; keďže vzdelanie je mimoriadne dôležité pre boj proti násilnému extrémizmu a fundamentalizmu;

B.

keďže v posledných mesiacoch vo svete nesmierne narástol počet útokov na náboženské menšiny, najmä na kresťanov; keďže každý deň dochádza k vraždeniu, bitiu a zatýkaniu kresťanov, najmä džihádistickými teroristami v niektorých častiach arabského sveta;

C.

keďže kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou; keďže extrémizmus a prenasledovanie tohto druhu vystupuje ako významný faktor čoraz častejšieho fenoménu hromadnej migrácie; keďže podľa údajov je každoročne zabitých vyše 150 000 kresťanov;

D.

keďže 15. februára 2015 členovia ISIS/Dá’iš sťali v Líbyi 21 egyptských koptských kresťanov;

E.

keďže útočníci v Garisse sa cielene zameriavali na nemoslimov a vyčlenili kresťanov, aby ich brutálne popravili; keďže skupina aš-Šabáb otvorene a verejne hlása, že v tomto regióne vedie vojnu proti kresťanom;

F.

keďže ochrana práv detí a mladých ľudí a posilňovanie zručností, vzdelávania a inovácií sú nevyhnutné na zlepšenie ich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych príležitostí a na posilnenie rozvoja krajiny;

G.

keďže skupina aš-Šabáb sa pravidelne zameriava na študentov, školy a iné vzdelávacie zariadenia; keďže, okrem iných útokov, v decembri 2009 samovražedný bombový atentátnik zabil 19 ľudí na promóciách študentov medicíny v Mogadiše v Somálsku a v októbri 2011 sa táto teroristická skupina prihlásila k zodpovednosti za bombový útok, tiež v Mogadiše, pri ktorom zahynulo 70 ľudí vrátane študentov čakajúcich na výsledky skúšky na somálskom ministerstve školstva;

H.

keďže 25. marca 2015 prišlo o život najmenej 15 ľudí pri útoku skupiny aš-Šabáb v hoteli v Mogadiše a keďže Júsuf Muhammad Ismáíl Bari-Bari, stály predstaviteľ Somálska pri OSN v Ženeve vo Švajčiarsku, bol medzi obeťami útoku;

I.

keďže Keňa čelí zvýšenému počtu útokov zacielených na civilné obyvateľstvo od októbra 2011, keď jej jednotky vstúpili do južného Somálska, aby sa so somálskou armádou podieľali na koordinovanej operácii proti územiu kontrolovanému skupinou aš-Šabáb po tom, ako táto teroristická skupina zadržala štyri rukojemníčky;

J.

keďže od novembra 2011 sú kenské jednotky súčasťou misie Africkej únie v Somálsku (AMISOM), ktorú 19. januára 2007 zriadila Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie a ktorú 20. februára 2007 schválila Bezpečnostná rada OSN (rezolúciou č. 1744 (2007)), ktorá nedávno dala AÚ zelenú, aby vo svojej misii pokračovala do 30. novembra 2015 (rezolúcia č. 2182 (2014));

K.

keďže jedným z hlavných prispievateľov k boju proti teroristickej skupine aš-Šabáb je etiópska armáda a v menšom rozsahu aj ugandská armáda;

L.

keďže aš-Šabáb vytvoril prepojenia s inými islamistickými skupinami v Afrike, napríklad skupinou Boko Haram v Nigérii a al-Káidou v islamskom Maghrebe;

M.

keďže teroristická skupina aš-Šabáb pravidelne bombarduje a zabíja prevažne civilné obyvateľstvo v Somálsku, ako aj v susedných krajinách, napríklad v júli 2010 v Kampale v Ugande a oveľa častejšie v Keni, kde medzinárodnú pozornosť upútali len rozsiahle akcie, hoci k útokom menšieho rozsahu dochádza stále;

N.

keďže skupina aš-Šabáb sa prihlásila k zodpovednosti za útoky z júla 2014 na dediny Hindi, Gamba, Lamu a Tana River na kenskom pobreží, pri ktorých bolo popravených viac ako sto ľudí, a za dva útoky v okrese Mandera koncom roka 2014, pri ktorých bolo zabitých 64 ľudí;

O.

keďže po teroristickom útoku na univerzitu v Garisse kenská vláda pohrozila Agentúre OSN pre utečencov (UNHCR) zavretím utečeneckého tábora Dadaab do troch mesiacov; keďže UNHCR upozornil, že by to malo „extrémne humanitárne a praktické následky“; keďže Dohovor OSN o utečencoch zakazuje nútený návrat utečencov späť do oblastí, kde je ich život alebo sloboda ohrozená;

P.

keďže africké pohotovostné sily (ASF) ešte nie sú akcieschopné a keďže EÚ vyjadrila ochotu podporiť spôsobilosti Afriky na udržiavanie mieru v rámci svojej bezpečnostnej stratégie pre Afriku;

Q.

keďže podľa článku 11 dohody o partnerstve AKT – EÚ „aktivity v oblasti budovania mieru, predchádzania konfliktom a ich riešenia zahŕňajú najmä podporu vyrovnaných politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych príležitostí medzi všetkými časťami spoločnosti, posilňovania demokratickej legitimity a účinnosti vládnutia, zavádzania efektívnych mechanizmov mierového zosúladenia skupinových záujmov, […] preklenutia deliacich čiar medzi rôznymi časťami spoločnosti, ako aj podporu aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti“;

1.

absolútne odsudzuje zámerný teroristický útok spáchaný skupinou aš-Šabáb 2. apríla 2015 v Garisse, pri ktorom zavraždila 147 mladých, nevinných študentov univerzity a ďalších 79 zranila; rázne odsudzuje všetky porušenia ľudských práv, najmä keď dochádza k zabíjaniu ľudí na základe ich náboženstva, viery alebo etnického pôvodu;

2.

opätovne odsudzuje útoky, ktoré spáchala skupina aš-Šabáb počas leta 2014 na viaceré pobrežné kenské dediny vrátane Mpeketoni, kde bolo popravených 50 ľudí; dôrazne odsudzuje útok v nákupnom centre Westgate v Nairobi z 24. septembra 2013, ktorý si vyžiadal 67 mŕtvych; odsudzuje útok skupiny aš-Šabáb v Mogadiše, pri ktorom 25. marca 2015 prišiel o život veľvyslanec Júsuf Muhammad Ismáíl Bari-Bari, stály predstaviteľ Somálska pri OSN v Ženeve;

3.

vyjadruje sústrasť rodinám obetí a obyvateľom a vláde Kenskej republiky; stojí pri kenskom ľude, ktorý čelí týmto odsúdeniahodným aktom agresie;

4.

pripomína, že sloboda náboženského vyznania je základným právom, a dôrazne odsudzuje každé násilie alebo diskrimináciu na základe náboženstva;

5.

odsudzuje nedávne útoky na kresťanské komunity v rôznych krajinách, najmä pokiaľ ide o hodenie 12 kresťanov cez palubu počas nedávnej plavby z Líbye a zmasakrovanie 30 etiópskych kresťanov 19. apríla 2015, a vyjadruje solidaritu rodinám obetí;

6.

vyjadruje vážne znepokojenie nad zneužívaním náboženstva páchateľmi teroristických činov vo viacerých častiach sveta a hlboké znepokojenie nad čoraz častejším výskytom prípadov netolerancie, útlaku a násilia voči kresťanom, najmä v niektorých častiach arabského sveta; odsudzuje využívanie náboženstva v rôznych konfliktoch; odsudzuje rastúci počet útokov na kostoly po celom svete, najmä útok v Pakistane, ktorý 15. marca 2015 pripravil o život 14 ľudí; ostro odsudzuje väznenie, zmiznutia, mučenie, zotročovanie a verejné popravy kresťanov v Severnej Kórei; potvrdzuje a podporuje neodňateľné právo všetkých náboženských a etnických menšín žijúcich v Iraku a Sýrii vrátane kresťanov naďalej žiť vo svojich historických a tradičných domovských oblastiach v podmienkach dôstojnosti, rovnosti a bezpečia; konštatuje, že príslušníci rôznych náboženských skupín v tomto regióne spolu po stáročia žili v mieri;

7.

naliehavo žiada inštitúcie EÚ o plnenie ich povinnosti uvedenej v článku 17 ZFEÚ udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s cirkvami a náboženskými, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami s cieľom zabezpečiť, aby otázka prenasledovania kresťanských a iných náboženských spoločenstiev bola prioritou EÚ;

8.

odsudzuje skutočnosť, že ISIS/Dá’iš uplatňuje v Sýrii a Iraku starobylý zákon (tzv. zmluvu dhimma) s cieľom nútiť kresťanov pod hrozbou trestu smrti k plateniu náboženskej dane a dodržiavaniu povinností a obmedzení;

9.

opätovne potvrdzuje svoju solidaritu so všetkými kresťanmi prenasledovanými v rôznych častiach Afriky, najmä pokiaľ ide o nedávne zverstvá v Líbyi, Nigérii a Sudáne;

10.

odsudzuje a odmieta akýkoľvek nesprávny výklad posolstva islamu s cieľom vytvárať násilnú, krutú, totalitnú, represívnu a expanzívnu ideológiu, ktorá legitimizuje vyhladzovanie kresťanských menšín; naliehavo vyzýva moslimských predstaviteľov, aby v plnej miere odsúdili všetky teroristické útoky vrátane tých, ktoré sú namierené proti náboženským komunitám a menšinám, a najmä proti kresťanom;

11.

vyzýva na dôkladné, bezodkladné, nestranné a účinné vyšetrenie s cieľom identifikovať zodpovedné osoby a postaviť pred súd páchateľov, organizátorov, financovateľov a podporovateľov týchto odsúdeniahodných teroristických činov;

12.

uznáva, že skutočná odpoveď musí vychádzať z opatrení koordinovaných s ďalšími africkými krajinami, a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Radu, aby sa zaoberali bezpečnostnými a teroristickými hrozbami v tejto oblasti v spolupráci s Africkou úniou v rámci podpory jej kľúčovej snahy bojovať proti skupine aš-Šabáb prostredníctvom misie AMISOM; naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby dôrazne podporovala zavádzanie kontinentálnych a regionálnych mechanizmov na zvládanie konfliktov, najmä afrických pohotovostných síl (ASF);

13.

vyzýva kenskú vládu, aby prevzala zodpovednosť a zaoberala sa násilím skupiny aš-Šabáb, ako aj jeho základnými príčinami; domnieva sa, že bezpečnosť sa dá dosiahnuť, len ak sa budú náležite riešiť rozpory v rámci kenskej politickej a občianskej spoločnosti a regionálne rozdiely v rozvoji; považuje oneskorenú reakciu policajných síl za poľutovaniahodnú; predovšetkým naliehavo žiada vládu, aby sa zdržala využívania teroristických útokov ako zámienky na potláčanie občianskych slobôd; vyzýva kenské orgány, aby svoju stratégiu boja proti terorizmu založili na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; trvá na tom, že je potrebný demokratický a súdny dohľad nad politikami boja proti terorizmu;

14.

naliehavo vyzýva kenské orgány, aby zabezpečili, že sa zabráni akýmkoľvek rozporom medzi vierovyznaniami a prirovnávaniu moslimskej komunity a skupiny aš-Šabáb, a aby prijali všetky opatrenia na zabezpečenie zachovania jednoty krajiny v záujme jej sociálneho a hospodárskeho rastu a stability, ako aj dôstojnosti a ľudských práv jej obyvateľov; vyzýva kenskú vládu, vodcov opozície a náboženských predstaviteľov, aby sa zaoberali historickými krivdami marginalizácie, regionálnymi rozdielmi v rámci krajiny a inštitucionálnou diskrimináciou a zabezpečili, aby sa protiteroristické operácie zameriavali len na páchateľov, a nie na širšie etnické a náboženské spoločenstvá;

15.

pripomína Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a členským štátom ich záväzok v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatého v júni 2012, že zabezpečia nastoľovanie otázky ľudských práv vo všetkých formách dialógu o boji proti terorizmu s tretími krajinami;

16.

vyzýva EÚ, aby v Keni implementovala program vojenskej výcvikovej misie a poskytla moderné vybavenie a aby pri tom spolupracovala s kenskými vojenskými a policajnými silami a cvičila ich v boji proti terorizmu a bránení rozširovaniu skupiny aš-Šabáb;

17.

naliehavo vyzýva kenskú vládu, aby vynaložila maximálne úsilie na dodržiavanie zásad právneho štátu, ľudských práv, demokratických zásad a základných slobôd, a vyzýva EÚ, aby viedla svojho medzinárodného partnera týmto smerom a aby zorganizovala finančný príspevok na posilnenie existujúcich programov správy s cieľom zaistiť národnú bezpečnosť a priniesť krajine a regiónu mier a stabilitu; trvá na tom, že prudko narastajúcim násilím skupiny aš-Šabáb sa treba zaoberať spolu so susednými krajinami; žiada EÚ, aby v tejto súvislosti poskytla všetku potrebnú finančnú, logistickú a odbornú podporu vrátane možnosti obrátiť sa na mierový nástroj pre Afriku a nástroje krízového riadenia EÚ;

18.

vyzýva kenské bezpečnostné sily, aby v boji proti teroristickej hrozbe zabezpečili zákonné reakcie; vyzýva kenskú vládu, aby zaistila bezpečnosť a ochranu utečeneckých táborov na svojom území v súlade s medzinárodným právom;

19.

zdôrazňuje, že medzinárodný terorizmus je financovaný prostredníctvom nelegálneho prania špinavých peňazí, výkupného, vydierania, obchodovania s drogami a korupcie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami, pokiaľ ide o výmenu spravodajských informácií o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu;

20.

opätovne zdôrazňuje svoju podporu všetkým iniciatívam zameraným na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania sa náboženských a iných komunít; vyzýva všetkých náboženských predstaviteľov, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

21.

odsudzuje cielené teroristické útoky na vzdelávacie zariadenia a priestory, ktorých cieľom je oslabiť vzdelávanie, znížiť dôstojnosť všetkých občanov a zasiať nedôveru a rozkol medzi komunity; pripomína únos a zmiznutie kresťanských dievčat z nigérijského mesta Chibok v roku 2014, ktoré má na svedomí džihádistická teroristická skupina Boko Haram a ktoré si vyslúžili odsúdenie na celom svete;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Kene, inštitúciám Africkej únie, Medzivládnemu úradu pre rozvoj (IGAD), generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

21.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/55