Úradný vestník L 8/2012

12.1.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 8/1

ROZHODNUTIE RADY

z 12. decembra 2011

o pristúpení Európskej únie k protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, s výnimkou jeho článkov 10 a 11

(2012/22/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Protokolom z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (ďalej len „Aténsky protokol“) sa výrazne vylepšuje režim, ktorý sa týka zodpovednosti prepravcov a odškodnenia cestujúcich po mori. Stanovuje sa v ňom najmä prísna zodpovednosť prepravcu, vrátane povinného poistenia, s právom na priamu žalobu proti poisťovateľom až do určenej sumy, ako aj pravidlá o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov. Aténsky protokol je preto v súlade s cieľom Únie zlepšiť právny režim týkajúci sa zodpovednosti prepravcov.

(2)	Aténskym protokolom sa upravuje Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (ďalej len „Aténsky dohovor“), pričom v jeho článku 15 sa ustanovuje, že zmluvné strany Aténskeho protokolu tieto dva nástroje chápu a vykladajú spolu ako jeden jediný dokument.

(3)

Väčšina pravidiel Aténskeho protokolu sa začlenila do právnych predpisov Únie prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd (1). Únia teda uplatnila svoju právomoc, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa upravujú uvedeným nariadením. Členské štáty si však ponechávajú svoju právomoc, pokiaľ ide o niekoľko ustanovení Aténskeho protokolu, ako napríklad doložku o neuplatňovaní (opt-out), podľa ktorej môžu stanoviť vyššie limity zodpovednosti ako tie, ktoré sú stanovené v Aténskom protokole. Záležitosti, ktoré patria do právomoci členských štátov podľa Aténskeho protokolu sú prepojené so záležitosťami, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie. Z tohto dôvodu by preto členské štáty v záležitostiach patriacich do ich právomoci podľa Aténskeho protokolu mali konať koordinovaným spôsobom so zreteľom na zásadu lojálnej spolupráce.

(4)	Aténsky protokol môžu ratifikovať, prijať, schváliť alebo k nemu pristúpiť štáty a organizácie regionálnej ekonomickej integrácie tvorené zvrchovanými štátmi, ktoré na tieto organizácie preniesli právomoc v určitých záležitostiach, ktoré upravuje Aténsky protokol.

(5)	Podľa článku 17 ods. 2 písm. b) a článku 19 Aténskeho protokolu môžu Aténsky protokol uzavrieť organizácie regionálnej ekonomickej integrácie.

(6)	Právny výbor Medzinárodnej námornej organizácie prijal v októbri 2006 výhradu a usmernenia na vykonávanie Aténskeho dohovoru (ďalej len „usmernenia IMO“), aby sa v rámci Aténskeho dohovoru riešili niektoré otázky, najmä náhrada škody, ktorá vznikla v súvislosti s terorizmom.

(7)	V prílohách k nariadeniu (ES) č. 392/2009 sa uvádzajú príslušné ustanovenia konsolidovanej verzie Aténskeho dohovoru zmeneného a doplneného Aténskym protokolom a usmerneniami IMO.

(8)	V zmysle článku 19 Aténskeho protokolu musí organizácia regionálnej ekonomickej integrácie v čase podpísania, ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia vydať vyhlásenie o rozsahu svojej právomoci vzhľadom na záležitosti, ktoré upravuje tento Aténsky protokol.

(9)	Z toho dôvodu by Únia mala pristúpiť k Aténskemu protokolu, pričom by mala vzniesť výhradu uvedenú v usmerneniach IMO. Táto výhrada by sa nemala vykladať ako zmena súčasného rozdelenia právomocí medzi Úniou a členskými štátmi v oblasti osvedčovania a kontrol štátnymi orgánmi.

(10)	Niektoré ustanovenia Aténskeho protokolu upravujú justičnú spoluprácu v občianskych veciach, a preto patria do rozsahu pôsobnosti časti III hlavy V Zmluvy o fungovaní EÚ. V súvislosti s uvedenými ustanoveniami sa prijme osobitné rozhodnutie paralelne s týmto rozhodnutím.

(11)

Členské štáty, ktoré majú Aténsky protokol ratifikovať alebo k nemu pristúpiť, by tak mali podľa možnosti urobiť súčasne. Členské štáty by si preto mali vymieňať informácie o stave svojich procesov ratifikácie alebo pristúpenia s cieľom pripraviť, pokiaľ je to možné, súčasné uloženie listín o ratifikácii alebo pristúpení. Členské štáty by pri ratifikácii Aténskeho protokolu alebo pristúpení k nemu mali vzniesť výhradu uvedenú v usmerneniach IMO,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Európskej únie schvaľuje pristúpenie Európskej únie k protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (ďalej len „Aténsky protokol“), pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, s výnimkou jeho článkov 10 a 11.

Text protokolu sa s výnimkou článkov 10 a 11 nachádza v prílohe.

Článok 2

1. Týmto sa predseda Rady oprávňuje určiť osobu alebo osoby splnomocnenú(-é) na uloženie listiny o pristúpení Únie k Aténskemu protokolu v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. c), článkom 17 ods. 3 a článkom 19 uvedeného protokolu.

2. Únia v čase uloženia listiny o pristúpení vydá toto vyhlásenie o právomoci:

„1.

V článku 19 Aténskeho protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 sa ustanovuje, že organizácie regionálnej ekonomickej integrácie tvorené zvrchovanými štátmi, ktoré preniesli právomoci týkajúce sa určitých záležitostí upravovaných uvedeným protokolom na uvedené organizácie, môžu podpísať uvedený protokol pod podmienkou, že vydajú vyhlásenie podľa uvedeného článku. Únia sa rozhodla pristúpiť k Aténskemu protokolu, a preto vydáva toto vyhlásenie.

V súčasnosti sú členskými štátmi Európskej únie Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Malta, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

3.	Toto vyhlásenie sa neuplatňuje na územia členských štátov Európskej únie, v ktorých sa neuplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a nie sú ním dotknuté akty alebo pozície, ktoré môžu v rámci protokolu prijať dotknuté členské štáty v mene a v záujme týchto území.

Členské štáty Európskej únie preniesli výlučnú právomoc na Úniu, pokiaľ ide o opatrenia prijaté na základe článku 100 ZFEÚ. Takéto opatrenia boli prijaté v súvislosti s článkami 1 a 1a, článkom 2 ods. 2, článkami 3 až 16 a článkami 18, 20 a 21 Aténskeho dohovoru zmeneného a doplneného Aténskym protokolom a ustanoveniami usmernení IMO, prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd.

Výkon právomoci, ktorú na Európsku úniu členské štáty previedli podľa ZFEÚ, podlieha z hľadiska svojej podstaty neustálemu vývoju. V rámci ZFEÚ môžu príslušné inštitúcie prijímať rozhodnutia, ktorými sa určuje rozsah právomoci Európskej únie. Európska únia si preto vyhradzuje právo toto vyhlásenie zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, čo však nie je nevyhnutnou podmienkou pre výkon jej právomoci v záležitostiach upravených Aténskym protokolom. Európsky únia oznámi zmenu a doplnenie tohto vyhlásenia generálnemu tajomníkovi Medzinárodnej námornej organizácie.“.

3. Osoba alebo osoby určená(-é) podľa odseku 1 tohto článku vznesie(-ú) pri ukladaní listiny o pristúpení Únie k Aténskemu protokolu výhradu uvedenú v usmerneniach IMO.

Článok 3

Únia uloží svoju listinu o pristúpení k Aténskemu protokolu do 31. decembra 2011.

Článok 4

1. Členské štáty podniknú kroky potrebné na uloženie listiny o ratifikácii Aténskeho protokolu alebo o pristúpení k nemu v primeranej lehote a pokiaľ možno do 31. decembra 2011.

2. Členské štáty vznesú pri ukladaní svojich listín o ratifikácii Aténskeho protokolu alebo o pristúpení k nemu výhradu uvedenú v usmerneniach IMO.

V Bruseli 12. decembra 2011

Za Radu

predseda

S. NOWAK

(1) Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 24.

PRÍLOHA

PREKLAD

PROTOKOL Z ROKU 2002 K ATÉNSKEMU DOHOVORU O PREPRAVE CESTUJÚCICH A ICH BATOŽINY PO MORI Z ROKU 1974

ZMLUVNÉ ŠTÁTY TOHTO PROTOKOLU,

POVAŽUJÚC za potrebné revidovať Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori, podpísaný 13. decembra 1974 v Aténach, aby sa ustanovila lepšia náhrada, zaviedla prísna zodpovednosť a zjednodušený postup aktualizácie limitných súm a zabezpečilo povinné poistenie v prospech cestujúcich,

PRIPOMÍNAJÚC, že protokolom z roku 1976 k dohovoru sa namiesto zlatého franku ako účtovná jednotka zaviedli zvláštne práva čerpania,

BERÚC NA VEDOMIE, že protokol z roku 1976 k dohovoru, ktorým sa ustanovuje lepšia náhrada a zjednodušený postup aktualizácie limitov, nenadobudol platnosť,

SA DOHODLI takto:

Článok 1

Na účely tohto protokolu:

1.	„dohovor“ je Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974;

2.	„organizácia“ je Medzinárodná námorná organizácia;

3.	„generálny tajomník“ je generálny tajomník organizácie.

Článok 2

V článku 1 dohovoru sa bod 1 nahrádza takto:

„1.

a)	„prepravca“ je osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o preprave alebo v ktorej mene bola zmluva o preprave uzatvorená, bez ohľadu na to, či prepravu skutočne vykonáva táto osoba alebo vykonávajúci prepravca;
b)	„vykonávajúci prepravca“ je osoba odlišná od prepravcu, ktorá je vlastníkom, nájomcom alebo prevádzkovateľom lode a ktorá skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť, a
c)	„dopravca“ je vykonávajúci prepravca alebo prepravca, ktorý skutočne vykonáva celú prepravu alebo jej časť.“.

Článok 3

1. V článku 1 dohovoru sa bod 10 nahrádza takto:

„10. „organizácia“ je Medzinárodná námorná organizácia.“.

2. Do článku 1 dohovoru sa vkladá tento nový bod 11:

„11. „generálny tajomník“ je generálny tajomník organizácie.“.

Článok 4

Článok 3 dohovoru sa nahrádza takto:

„Článok 3

Zodpovednosť prepravcu

1. Prepravca zodpovedá za škodu v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, spôsobenú v dôsledku mimoriadnej udalosti lode, do výšky 250 000 účtovných jednotiek za takého cestujúceho v každom jednotlivom prípade, pokiaľ prepravca nepreukáže, že udalosť:

a)	nastala v dôsledku vojnového aktu, nepriateľského aktu, občianskej vojny, povstania alebo prírodného javu výnimočného, neodvrátiteľného a neprekonateľného charakteru alebo

b)	bola v plnom rozsahu spôsobená konaním alebo opomenutím tretej strany uskutočneným s úmyslom spôsobiť udalosť.

Prepravca zodpovedá za škodu aj v rozsahu, ktorý presahuje uvedený limit, pokiaľ nepreukáže, že udalosť, ktorá škodu spôsobila, nenastala v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti prepravcu.

2. Prepravca zodpovedá za škodu v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, ktorá nebola spôsobená mimoriadnou udalosťou lode, ak bola udalosť, ktorá zapríčinila škodu, spôsobená zavinením alebo nedbanlivosťou prepravcu. Dôkazné bremeno týkajúce sa zavinenia alebo nedbanlivosti znáša osoba, ktorá si uplatňuje nárok.

3. Prepravca zodpovedá za škodu spôsobenú v prípade straty alebo poškodenia príručnej batožiny, ak udalosť, ktorá škodu spôsobila, nastala zavinením alebo nedbanlivosťou prepravcu. V prípade škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou lode sa predpokladá zavinenie alebo nedbanlivosť prepravcu.

4. Prepravca zodpovedá za škodu spôsobenú v prípade straty alebo poškodenia inej ako príručnej batožiny, pokiaľ nepreukáže, že udalosť, ktorá spôsobila škodu, nenastala v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti prepravcu.

5. Na účely tohto článku:

a)	„mimoriadna udalosť lode“ je stroskotanie, prevrhnutie, zrážka alebo nabehnutie lode na plytčinu, výbuch alebo požiar na lodi alebo porucha lode;

b)	„zavinenie alebo nedbanlivosť prepravcu“ zahŕňa zavinenie alebo nedbanlivosť zamestnancov prepravcu pri plnení ich pracovných úloh;

„porucha lode“ je akákoľvek funkčná porucha, zlyhanie alebo nedodržanie platných bezpečnostných predpisov v súvislosti s ktoroukoľvek časťou lode alebo jej zariadením, keď sa používa na únik, evakuáciu, nalodenie a vylodenie cestujúcich; alebo keď sa používa na pohon, kormidlovanie, bezpečnú navigáciu, uväzovanie, kotvenie, priplávanie do prístaviska alebo kotviska alebo vyplávanie z neho alebo na kontrolu poškodenia po zaplavení; alebo ak sa používa na spustenie záchranných prostriedkov a

d)	„škoda“ nezahŕňa náhradu škody s odradzujúcimi účinkami alebo exemplárnu náhradu škody.

6. Zodpovednosť prepravcu podľa tohto článku sa vzťahuje iba na škody spôsobené udalosťami, ktoré nastali v priebehu prepravy. Dôkazné bremeno, že udalosť, ktorá spôsobila škodu, nastala v priebehu prepravy, a dôkazné bremeno týkajúce sa rozsahu škody znáša osoba, ktorá si uplatňuje nárok.

7. Žiadnym ustanovením tohto protokolu nie je dotknuté právo prepravcu vymáhať náhradu od tretej strany alebo práva na obhajobu založenú na spoluzavinení z nedbanlivosti podľa článku 6 tohto dohovoru. Žiadnym ustanovením tohto protokolu nie je dotknuté právo na obmedzenie zodpovednosti podľa článkov 7 alebo 8 tohto dohovoru.

8. Prezumpcia zavinenia alebo nedbanlivosti strany alebo skutočnosť, že strana nesie dôkazné bremeno, nebráni tomu, aby sa zvážili dôkazy v prospech tejto strany.“.

Článok 5

Do dohovoru sa vkladá tento nový článok 4a:

„Článok 4a

Povinné poistenie

1. Ak sú cestujúci prepravovaní na palube lode registrovanej v zmluvnom štáte, ktorá má licenciu na prepravu viac ako dvanástich cestujúcich, a ak sa uplatňuje tento dohovor, každý dopravca je poistený alebo iným spôsobom finančne zabezpečený, napríklad formou záruky banky alebo podobnej finančnej inštitúcie, na pokrytie zodpovednosti podľa tohto dohovoru pre prípad smrti a zranenia cestujúcich. Limit povinného poistenia alebo iného finančného zabezpečenia nesmie byť nižší ako 250 000 účtovných jednotiek za cestujúceho v každom jednotlivom prípade.

2. Osvedčenie, ktorým sa potvrdzuje, že poistenie alebo iné finančné zabezpečenie je platné v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, sa vydáva pre každú loď po tom, ako príslušný orgán zmluvného štátu rozhodne, že požiadavky podľa odseku 1 boli splnené. Pokiaľ ide o loď zaregistrovanú v zmluvnom štáte, takéto osvedčenie vydáva alebo potvrdzuje príslušný orgán štátu, v ktorom je loď registrovaná; pokiaľ ide o loď, ktorá nie je zaregistrovaná v zmluvnom štáte, môže ho vydať alebo potvrdiť príslušný orgán ktoréhokoľvek zmluvného štátu. Toto osvedčenie je vo formáte podľa vzoru uvedeného v prílohe k tomuto dohovoru a obsahuje tieto údaje:

a)	meno lode, rozlišujúce číslo alebo písmená a prístav registrácie;

b)	meno a hlavné miesto podnikania dopravcu;

c)	identifikačné číslo lode IMO;

d)	typ a trvanie zabezpečenia;

e)	názov a hlavné miesto podnikania poisťovateľa alebo inej osoby, ktorá poskytla finančné zabezpečenie, a v prípade potreby miesto podnikania, kde bolo uzatvorené poistenie alebo dohodnuté iné finančné zabezpečenie, a

f)	doba platnosti osvedčenia, ktorá nesmie byť dlhšia ako doba platnosti poistenia alebo iného finančného zabezpečenia.

Zmluvný štát môže splnomocniť na vydávanie osvedčení ním uznanú inštitúciu alebo organizáciu. Táto inštitúcia alebo organizácia informuje tento štát o vydaní každého osvedčenia. Zmluvný štát vo všetkých prípadoch ručí v plnom rozsahu za úplnosť a správnosť takto vydaného osvedčenia a zaväzuje sa, že prijme opatrenia potrebné na splnenie tejto povinnosti.

Zmluvný štát informuje generálneho tajomníka o:

i)	konkrétnych povinnostiach a podmienkach viažucich sa na oprávnenie delegované na ním uznanú inštitúciu alebo organizáciu;

ii)	odňatí takého oprávnenia a

iii)	dátume nadobudnutia účinnosti takého oprávnenia alebo odňatia takého oprávnenia.

Delegované oprávnenie nadobudne účinnosť najskôr tri mesiace od dátumu jeho oznámenia generálnemu tajomníkovi.

Inštitúcia alebo organizácia, ktorá je splnomocnená vydávať osvedčenia v súlade s týmto odsekom, musí byť prinajmenšom splnomocnená odnímať tieto osvedčenia v prípade nedodržiavania podmienok, za ktorých boli osvedčenia vydané. Inštitúcia alebo organizácia vo všetkých prípadoch oznámi také odňatie osvedčenia štátu, v ktorého mene bolo osvedčenie vydané.

4. Osvedčenie sa vystavuje v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho štátu. Ak použitým jazykom nie je angličtina, francúzština alebo španielčina, text musí obsahovať preklad do jedného z týchto jazykov, a ak sa tak štát rozhodne, jeho úradný jazyk nie je potrebný.

5. Osvedčenie sa musí nachádzať na palube lode a kópia musí byť uložená u orgánov, ktoré vedú záznam o registrácii lode alebo, ak loď nie je zaregistrovaná v zmluvnom štáte, u orgánu štátu, ktorý osvedčenie vydal alebo osvedčil.

6. Poistenie alebo iné finančné zabezpečenie nespĺňa požiadavky podľa tohto článku v prípade, že môže zaniknúť z iných dôvodov, ako je uplynutie doby platnosti poistenia alebo zabezpečenia uvedenej v osvedčení, pred uplynutím troch mesiacov od dátumu, keď bolo orgánom uvedeným v odseku 5 doručené oznámenie o jeho skončení, ak nebolo týmto orgánom osvedčenie odovzdané alebo ak nebolo v uvedenom období vydané nové osvedčenie. Predchádzajúce ustanovenia sa obdobne vzťahujú na akúkoľvek zmenu, ktorá má za následok, že poistenie alebo iné finančné zabezpečenie prestane spĺňať požiadavky podľa tohto článku.

7. Štát, v ktorom je loď zaregistrovaná, určí v súlade s ustanoveniami tohto článku podmienky vydávania a platnosti osvedčení.

8. Nič v tomto dohovore nie je možné vykladať tak, aby to bránilo zmluvnému štátu spoliehať sa na informácie získané od iných štátov, organizácie alebo od iných medzinárodných organizácií, ktoré sa týkajú finančnej situácie poskytovateľov poistenia alebo iného finančného zabezpečenia na účely tohto dohovoru. V takých prípadoch nie je zmluvný štát, ktorý sa spolieha na také informácie, zbavený zodpovednosti, ktorá sa naň vzťahuje ako na štát, ktorý vydal osvedčenie.

9. Ostatné zmluvné štáty uznávajú na účely tohto dohovoru osvedčenia vydané alebo osvedčené na základe splnomocnenia zmluvného štátu a priznávajú im rovnaký účinok ako nimi vydaným alebo osvedčeným osvedčeniam, a to aj v prípade, ak boli vydané alebo osvedčené v súvislosti s loďou nezaregistrovanou v zmluvnom štáte. Zmluvný štát môže kedykoľvek požiadať o konzultáciu štát, ktorý vydal alebo osvedčil osvedčenie, ak sa domnieva, že poisťovateľ alebo ručiteľ uvedený v poistnom osvedčení nie je finančne spôsobilý splniť záväzky, ktoré ukladá tento dohovor.

10. Akýkoľvek nárok na odškodné pokrytý poistením alebo iným finančným zabezpečením v súlade s týmto článkom je možné priamo uplatniť u poisťovateľa alebo inej osoby, ktorá poskytla finančné zabezpečenie. V takom prípade sa ako limit zodpovednosti poisťovateľa alebo inej osoby, ktorá poskytla finančné zabezpečenie, uplatňuje suma stanovená v odseku 1, a to aj vtedy, ak prepravca alebo vykonávajúci prepravca nemá nárok na obmedzenie zodpovednosti. Odporca sa ďalej môže uplatniť námietky (iné ako úpadok alebo likvidácia), ktoré by v súlade s týmto dohovorom mohol uplatniť prepravca uvedený v odseku 1. Okrem toho môže odporca uplatniť námietku, že škoda bola spôsobená v dôsledku úmyselného zneužitia zo strany poisteného, nemôže však inú námietku, ktorú by mohol uplatniť odporca v konaní, ktoré by bolo začaté na podnet poisteného proti odporcovi. Odporca má v každom prípade právo vyžadovať, aby prepravca a vykonávajúci prepravca boli účastníkmi konania.

11. Každá suma ustanovená v rámci poistenia alebo iného finančného zabezpečenia uzavretého v súlade s odsekom 1 je určená výhradne na uspokojenie nárokov podľa tohto dohovoru a každá výplata takej sumy predstavuje plnenie záväzku vyplývajúceho z tohto dohovoru do výšky vyplatenej sumy.

12. Zmluvný štát nepovolí prevádzku lode plaviacej sa pod jeho vlajkou, na ktorú sa vzťahuje tento článok, kým nie je vydané osvedčenie podľa odseku 2 alebo 15.

13. Ak v tomto článku nie je ustanovené inak, každý zmluvný štát musí vo svojom vnútroštátnom práve zabezpečiť, aby poistenie alebo iné finančné zabezpečenie v rozsahu stanovenom v odseku 1 platilo pre každú loď, ktorá má licenciu na prepravu viac ako dvanástich cestujúcich, bez ohľadu na to, kde je registrovaná, a ktorá vstupuje do prístavu alebo odchádza z prístavu na jeho území.

14. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 5 môže zmluvný štát oznámiť generálnemu tajomníkovi, že na účely odseku 13 sa od lodí nevyžaduje, aby mali na palube alebo aby predkladali osvedčenie vyžadované podľa odseku 2, keď vstupujú do prístavu alebo opúšťajú prístav na jeho území pod podmienkou, že zmluvný štát, ktorý vydal osvedčenie, informoval generálneho tajomníka, že vedie záznamy v elektronickej forme, ktoré sú dostupné všetkým zmluvným štátom, a ktorými sa potvrdzuje existencia osvedčenia a zmluvným štátom umožňuje plniť povinnosti podľa odseku 13.

15. Ak loď, ktorá je vo vlastníctve zmluvného štátu, nemá uzavreté poistenie alebo iné finančné zabezpečenie, ustanovenia tohto článku, ktoré sa toho týkajú, sa na takú loď nevzťahujú, loď však musí mať na palube osvedčenie vydané príslušnými orgánmi štátu registrácie, v ktorom je uvedené, že loď je vo vlastníctve tohto štátu a že zodpovednosť je pokrytá do výšky predpísanej v súlade s odsekom 1. Takéto osvedčenie v čo najväčšej miere zodpovedá vzoru predpísanému v odseku 2.“.

Článok 6

Článok 7 dohovoru sa nahrádza takto:

„Článok 7

Obmedzenie zodpovednosti za smrť a zranenie

1. Zodpovednosť prepravcu za smrť alebo zranenie cestujúceho podľa článku 3 v žiadnom prípade nepresiahne 400 000 účtovných jednotiek na jedného cestujúceho v každom jednotlivom prípade. Ak sa v súlade s právom súdu, ktorý vo veci koná, poskytuje náhradu škody vo forme pravidelných platieb, nesmie kapitálová hodnota takýchto platieb presiahnuť uvedený limit.

2. Zmluvný štát môže osobitnými ustanoveniami vnútroštátneho práva upraviť obmedzenie zodpovednosti stanovené v odseku 1 pod podmienkou, že prípadné vnútroštátne obmedzenie zodpovednosti nie je nižšie ako obmedzenie stanovené v odseku 1. Zmluvný štát, ktorý využije možnosť ustanovenú v tomto odseku, informuje generálneho tajomníka o prijatom obmedzení zodpovednosti alebo o skutočnosti, že žiadne obmedzenie nie je stanovené.“.

Článok 7

Článok 8 dohovoru sa nahrádza takto:

„Článok 8

Obmedzenie zodpovednosti za stratu alebo poškodenie batožiny a vozidiel

1. Zodpovednosť prepravcu za stratu alebo poškodenie príručnej batožiny nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 2 250 účtovných jednotiek na cestujúceho a na prepravu.

2. Zodpovednosť prepravcu za stratu alebo poškodenie vozidiel vrátane všetkej batožiny prepravovanej vo vozidle nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 12 700 účtovných jednotiek na vozidlo a na prepravu.

3. Zodpovednosť prepravcu za stratu alebo poškodenie inej batožiny ako je batožina uvedená v odsekoch 1 a 2 nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 3 375 účtovných jednotiek na cestujúceho a na prepravu.

4. Prepravca a cestujúci sa môžu dohodnúť, že zodpovednosť prepravcu podlieha spoluúčasti cestujúceho nepresahujúcej 330 účtovných jednotiek v prípade poškodenia vozidla a 149 účtovných jednotiek za cestujúceho v prípade straty alebo poškodenia inej batožiny, taká suma sa odpočíta zo škody spôsobenej stratou alebo poškodením.“.

Článok 8

Článok 9 dohovoru sa nahrádza takto:

„Článok 9

Účtovná jednotka a prepočet

1. Účtovnou jednotkou uvádzanou v tomto dohovore sú zvláštne práva čerpania vymedzené Medzinárodným menovým fondom. Sumy uvedené v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8 sa prepočítavajú na národnú menu štátu súdu, ktorý koná vo veci, na základe hodnoty tejto meny vo vzťahu k zvláštnym právam čerpania v deň vydania rozhodnutia súdu alebo v deň, na ktorom sa strany dohodnú. Hodnota národnej meny zmluvného štátu, ktorý je členom Medzinárodného menového fondu, vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, sa vypočíta podľa metódy oceňovania uplatňovanej Medzinárodným menovým fondom na jeho operácie a transakcie, ktorá platí v príslušný deň. Hodnota národnej meny zmluvného štátu, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu, vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, sa vypočíta spôsobom, ktorý stanoví tento zmluvný štát.

2. Napriek tomu štát, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu a ktorého právo neumožňuje uplatňovanie ustanovení odseku 1, môže v čase ratifikácie, prijatia alebo schválenia tohto dohovoru alebo pristúpenia k nemu alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že účtovná jednotka uvedená v odseku 1 sa rovná 15 zlatým frankom. Zlatý frank uvedený v tomto odseku zodpovedá šesťdesiatpäť a pol miligramu zlata s rýdzosťou deväťsto tisícin. Prepočet zlatého franku na národnú menu sa uskutočňuje podľa práva dotknutého štátu.

3. Výpočet uvedený v poslednej vete odseku 1 a prepočet uvedený v odseku 2 sa uskutočňuje takým spôsobom, aby bola v národnej mene zmluvných štátov v čo najväčšej možnej miere vyjadrená rovnaká reálna hodnota súm uvedených v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8, k akej by sa dospelo na základe uplatňovania prvých troch viet odseku 1. Štáty oznámia generálnemu tajomníkovi spôsob výpočtu podľa odseku 1, prípadne výsledok prepočtu v odseku 2, pri uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení tohto dohovoru alebo pristúpení k nemu a vždy, keď dôjde k zmene uvedeného výpočtu alebo prepočtu.“.

Článok 9

V článku 16 dohovoru sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Dôvody pre neplynutie a prerušenie premlčacích lehôt sa riadia právom súdu, ktorý vo veci koná, v žiadnom prípade však nie je možné podať žalobu podľa dohovoru po uplynutí ktorejkoľvek z týchto lehôt:

a)	päť rokov od dátumu vylodenia cestujúceho alebo od dátumu, keď sa vylodenie malo uskutočniť, podľa toho, ktorý dátum je neskorší; alebo, ak nasledujúca lehota uplynie skôr,

b)	tri roky od dátumu, keď sa žalobca dozvedel, alebo sa možno odôvodnene domnievať, že sa musel dozvedieť o zranení, strate alebo škode spôsobenej udalosťou.“.

Článok 10

[Znenie sa neuvádza.]

Článok 11

[Znenie sa neuvádza.]

Článok 12

Článok 18 dohovoru sa nahrádza takto:

„Článok 18

Neplatnosť zmluvných ustanovení

Akékoľvek zmluvné ustanovenie prijaté predtým, ako došlo k udalosti, ktorá spôsobila smrť alebo zranenie cestujúceho alebo stratu alebo poškodenie batožiny cestujúceho, ktorého cieľom je zbaviť akúkoľvek osobu zodpovednú podľa tohto dohovoru zodpovednosti voči cestujúcemu alebo stanoviť nižší limit zodpovednosti, ako je limit stanovený v tomto dohovore, okrem prípadu podľa článku 8 ods. 4, a akékoľvek také ustanovenie, ktorého cieľom je presunúť dôkazné bremeno, ktoré znáša prepravca alebo vykonávajúci prepravca, alebo ustanovenie s účinkom, ktorý obmedzuje možnosti ustanovené v článku 17 ods. 1 alebo 2, je neplatné; neplatnosť takéhoto ustanovenia však nemá za následok neplatnosť zmluvy o preprave, ktorá naďalej podlieha ustanoveniam tohto dohovoru.“.

Článok 13

Článok 20 dohovoru sa nahrádza takto:

„Článok 20

Škoda spôsobená jadrovou haváriou

Podľa tohto dohovoru nevzniká žiadna zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou haváriou:

ak za takú škodu zodpovedá prevádzkovateľ jadrového zariadenia buď podľa Parížskeho dohovoru o zodpovednosti tretích strán v oblasti jadrovej energie z 29. júla 1960 v znení Dodatkového protokolu z 28. januára 1964, alebo podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo podľa akýchkoľvek jeho zmien alebo doplnení alebo protokolu k nemu, ktoré nadobudli platnosť alebo

ak za takú škodu zodpovedá prevádzkovateľ jadrového zariadenia na základe vnútroštátneho právneho predpisu upravujúceho zodpovednosť za takú škodu za predpokladu, že taký právny predpis je v každom ohľade rovnako priaznivý pre osoby, ktoré môžu utrpieť škodu, ako Parížsky alebo Viedenský dohovor alebo akékoľvek jeho zmeny alebo doplnenia alebo protokol k nemu, ktoré nadobudli platnosť.“.

Článok 14

Vzor osvedčenia

1. Vzor osvedčenia uvedený v prílohe k tomuto protokolu sa vkladá ako príloha k dohovoru.

2. Do dohovoru sa vkladá tento nový článok 1a:

„Článok 1a

Príloha

Príloha k tomuto dohovoru tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť.“.

Článok 15

Výklad a vykonávanie

1. Pokiaľ ide o zmluvné strany tohto protokolu, dohovor a tento protokol sa chápu a vykladajú spolu ako jeden jediný písomný dokument.

2. Dohovor v znení revidovanom týmto protokolom sa vzťahuje len na nároky, ktoré vznikli zo skutočností, ku ktorým došlo po nadobudnutí platnosti tohto protokolu pre jednotlivé štáty.

3. Články 1 až 22 dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom v spojení s článkami 17 až 25 tohto protokolu a prílohou k nemu predstavujú a nazývajú sa Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 2002.

Článok 16

Do dohovoru sa vkladá tento nový článok 22a:

„Článok 22

Záverečné ustanovenia dohovoru

Záverečnými ustanoveniami tohto dohovoru sú články 17 až 25 protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974. Odkazy na zmluvné štáty, ktoré sú uvedené v tomto dohovore, sa považujú za odkazy na zmluvné štáty uvedeného protokolu.“.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie a pristúpenie

1. Tento protokol je otvorený na podpis v sídle organizácie od 1. mája 2003 do 30. apríla 2004 a potom zostáva otvorený na pristúpenie.

2. Štáty môžu vyjadriť svoj súhlas s tým, že budú viazané týmto protokolom:

a)	podpisom bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia alebo

b)	podpisom s výhradou ratifikácie, prijatia alebo schválenia, po ktorom nasleduje ratifikácia, prijatie alebo schválenie, alebo

c)	pristúpením.

3. Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie sa uskutoční uložením príslušnej listiny u generálneho tajomníka.

4. Každá listina o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení uložená po nadobudnutí platnosti zmien a doplnení k tomuto protokolu pre všetky existujúce zmluvné štáty alebo po uskutočnení všetkých opatrení potrebných na nadobudnutie platnosti zmien a doplnení pre tieto zmluvné štáty sa považuje za listinu, ktorá sa vzťahuje na tento protokol v znení jeho zmien a doplnení.

5. Štát môže vyjadriť svoj súhlas s tým, že bude viazaný týmto protokolom, len vtedy, ak ako zmluvná strana vypovie:

a)	Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori uzavretý 13. decembra 1974 v Aténach;

b)	protokol k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori uzavretý 19. novembra 1976 v Londýne a

c)	protokol z roku 1990, ktorým sa mení a dopĺňa Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori, uzavretý 19. novembra 1990 v Londýne,

s účinkom ku dňu nadobudnutia platnosti tohto protokolu pre daný štát v súlade s článkom 20.

Článok 18

Štáty s viac ako jedným právnym systémom

1. Ak má štát dva územné celky alebo viacero územných celkov, v ktorých sa na záležitosti, ktoré sú predmetom úpravy tohto protokolu, uplatňujú rôzne právne systémy, môže taký štát v čase podpisu, ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia vyhlásiť, že tento protokol sa vzťahuje na všetky jeho územné celky alebo iba na jeden alebo viaceré z nich, a toto vyhlásenie môže kedykoľvek zmeniť tým, že predloží iné vyhlásenie.

2. Každé také vyhlásenie sa oznámi generálnemu tajomníkovi a výslovne sa v ňom uvedú územné celky, na ktoré sa vzťahuje tento protokol.

3. V súvislosti so zmluvným štátom, ktorý vydal také vyhlásenie:

sa odkazy na štát, v ktorom je loď zaregistrovaná, a v súvislosti s osvedčením o povinnom poistení, odkazy na štát, ktorý osvedčenie vydal alebo osvedčil, považujú v prvom prípade za odkazy na územný celok, v ktorom je loď registrovaná, a v druhom prípade za odkazy na územný celok, ktorý osvedčenie vydáva alebo osvedčuje;

b)	odkazy na požiadavky podľa vnútroštátneho práva, na vnútroštátne obmedzenie zodpovednosti a na národnú menu sa považujú za odkazy na požiadavky podľa práva, na obmedzenie zodpovednosti a na menu príslušného územného celku a

c)	odkazy na súdy a na rozhodnutia, ktoré musia byť uznané v zmluvných štátoch, sa považujú za odkazy na súdy príslušného územného celku a na rozhodnutia, ktoré musia byť uznané v príslušnom územnom celku.

Článok 19

Organizácie regionálnej ekonomickej integrácie

1. Tento protokol môže podpísať, ratifikovať, prijať, schváliť alebo k nemu pristúpiť organizácia regionálnej ekonomickej integrácie, ktorú tvoria suverénne štáty, ktoré na túto organizáciu preniesli v určitých záležitostiach upravených týmto protokolom právomoc. Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, ktorá je zmluvnou stranou tohto protokolu, má práva a povinnosti štátu, ktorý je zmluvnou stranou, v takom rozsahu, v akom má táto organizácia regionálnej ekonomickej spolupráce právomoc v záležitostiach upravených týmto protokolom.

2. Ak organizácia regionálnej ekonomickej spolupráce vykonáva svoje hlasovacie právo v záležitostiach, ktoré patria do jej právomoci, jej počet hlasov sa rovná počtu jej členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto protokolu a ktoré na ňu preniesli v príslušnej záležitosti právomoc. Organizácia regionálnej ekonomickej spolupráce nevykonáva svoje hlasovacie právo, ak hlasovacie právo vykonávajú jej členské štáty, a naopak.

3. V prípadoch, v ktorých je v tomto protokole relevantným faktorom počet zmluvných štátov, vrátane prípadov podľa článkov 20 a 23 tohto protokolu, nie však výlučne len v týchto prípadoch, sa organizácia regionálnej ekonomickej spolupráce nepočíta medzi zmluvné strany popri členských štátoch, ktoré sú zmluvnými štátmi.

4. Organizácia regionálnej ekonomickej spolupráce vydá v čase podpísania, ratifikácie, prijatia, schválenia alebo pristúpenia vyhlásenie pre generálneho tajomníka, v ktorom upresní záležitosti upravené týmto protokolom, v súvislosti s ktorými na ňu jej členské štáty, ktoré sú signatármi alebo zmluvnými stranami tohto protokolu, preniesli právomoc, a uvedie aj akékoľvek iné relevantné obmedzenia rozsahu tejto právomoci. Organizácia regionálnej ekonomickej spolupráce bezodkladne informuje generálneho tajomníka o akýchkoľvek zmenách v rozdelení právomoci vymedzenej vo vyhlásení podľa tohto odseku, vrátane nových prípadov prenesenia právomoci. Generálny tajomník každé také vyhlásenie sprístupní podľa článku 24 tohto protokolu.

5. V prípade zmluvných štátov, ktoré sú členskými štátmi organizácie regionálnej ekonomickej integrácie, ktorá je zmluvnou stranou tohto protokolu, sa predpokladá, že tieto štáty majú právomoc vo všetkých záležitostiach upravených týmto protokolom, v súvislosti s ktorými nebolo vydané osobitné vyhlásenie o prenesení právomoci na organizáciu podľa odseku 4.

Článok 20

Nadobudnutie platnosti

1. Tento protokol nadobúda platnosť dvanásť mesiacov od dátumu, keď 10 štátov podpísalo tento protokol bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia, alebo uložilo listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení u generálneho tajomníka.

2. Pre každý štát, ktorý ratifikuje, prijme, schváli tento protokol alebo k nemu pristúpi po tom, čo boli splnené podmienky pre nadobudnutie platnosti podľa odseku 1, nadobudne tento protokol platnosť tri mesiace od dátumu, keď taký štát uloží príslušnú listinu, nie však skôr, ako dôjde k nadobudnutiu platnosti tohto protokolu v súlade s odsekom 1.

Článok 21

Vypovedanie

1. Ktorýkoľvek zmluvný štát môže vypovedať tento protokol kedykoľvek po dátume, ktorým tento protokol nadobudol pre tento štát platnosť.

2. Vypovedanie sa uskutoční uložením príslušnej listiny u generálneho tajomníka.

3. Vypovedanie nadobudne účinnosť dvanásť mesiacov od uloženia listiny o vypovedaní u generálneho tajomníka alebo uplynutím dlhšej lehoty uvedenej v listine o vypovedaní.

4. Vo vzťahu medzi zmluvnými štátmi tohto protokolu sa vypovedanie dohovoru v súlade s jeho článkom 25 ktorýmkoľvek zo zmluvných štátov nepovažuje za vypovedanie dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom.

Článok 22

Revízia a zmena a doplnenie

1. Organizácia môže zvolať konferenciu na účely revízie alebo zmeny a doplnenia tohto protokolu.

2. Organizácia zvolá konferenciu zmluvných štátov tohto protokolu na účely revízie alebo zmeny a doplnenia tohto protokolu na žiadosť najmenej jednej tretiny zmluvných štátov.

Článok 23

Zmena limitov

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 22, osobitný postup v tomto článku sa uplatňuje výhradne na účely zmeny limitov stanovených v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a v článku 8 dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom.

2. Na žiadosť najmenej polovice zmluvných štátov tohto protokolu, v žiadnom prípade však nie menej ako šiestich zmluvných štátov tohto protokolu, zašle generálny tajomník všetkým členom organizácie a všetkým zmluvným štátom každý návrh na zmenu limitov vrátane spoluúčastí stanovených v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a v článku 8 dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom.

3. Všetky zmeny navrhnuté a rozoslané tak, ako je uvedené vyššie, sa predkladajú právnemu výboru organizácie (ďalej len „právny výbor“) na posúdenie najskôr šesť mesiacov od ich rozoslania.

4. Všetky zmluvné štáty dohovoru v znení v znení revidovanom týmto protokolom bez ohľadu na to, či už sú členmi organizácie, sú oprávnené zúčastňovať sa na konaní právneho výboru na účely posúdenia a prijatia zmien.

5. Zmeny sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou zmluvných štátov dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom, ktoré sú prítomné a hlasujú v právnom výbore rozšírenom tak, ako je stanovené v odseku 4, pod podmienkou, že v čase hlasovania je prítomná najmenej polovica zmluvných štátov dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom.

6. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu limitov právny výbor zohľadňuje skúsenosti vyplývajúce z udalostí, a najmä rozsah nimi spôsobených škôd, zmeny v peňažných hodnotách a vplyv navrhovaných zmien na náklady poistenia.

a)	Zmeny limitov podľa tohto článku sa nemôžu posudzovať skôr ako po uplynutí piatich rokov od dátumu, ktorým bol protokol otvorený na podpis, ani skôr ako po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti predošlých zmien podľa tohto článku.
b)	Limit nie je možné zvýšiť tak, aby presahoval sumu, ktorá zodpovedá limitu stanovenému v dohovore v znení revidovanom týmto protokolom, zvýšenému o šesť percent ročne vypočítanému na zloženom základe od dátumu, kedy bol tento protokol otvorený na podpis.
c)	Limit nie je možné zvýšiť tak, aby presahoval sumu, ktorá zodpovedá trojnásobku limitu stanoveného v dohovore v znení revidovanom týmto protokolom.

8. Organizácia oznamuje všetkým zmluvným štátom všetky zmeny prijaté v súlade s odsekom 5. Zmeny sa považujú za schválené po uplynutí osemnásťmesačnej lehoty od dátumu oznámenia, pokiaľ najmenej jedna štvrtina štátov, ktoré boli zmluvnými štátmi v čase schválenia zmien, v tejto lehote neoznámi generálnemu tajomníkovi, že zmeny neschvaľuje; v takom prípade sú zmeny zamietnuté a nemajú žiadny účinok.

9. Zmeny, ktoré sa považujú za schválené v súlade s odsekom 8, nadobúdajú platnosť osemnásť mesiacov po ich schválení.

10. Všetky zmluvné štáty sú zmenami viazané, pokiaľ nevypovedajú protokol v súlade s článkom 21 ods. 1 a 2 najmenej šesť mesiacov pred tým, ako zmeny nadobudnú platnosť. Také vypovedanie nadobudne účinnosť, keď zmeny nadobudnú platnosť.

11. Ak bola prijatá zmena, ale ešte neuplynula osemnásťmesačná lehota na jej schválenie, štát, ktorý sa stal zmluvným štátom počas tejto lehoty, bude viazaný zmenou, ak nadobudne platnosť. Štát, ktorý sa stane zmluvným štátom po uplynutí tejto lehoty, je viazaný zmenou, ktorá bolo schválená v súlade s odsekom 8. V prípadoch uvedených v tomto odseku sa štát stáva viazaný zmenou, keď taká zmena nadobudne platnosť alebo keď pre tento štát nadobudne platnosť tento protokol, ak je tento dátum neskorší.

Článok 24

Depozitár

1. Tento protokol a všetky zmeny prijaté podľa článku 23 sa uložia u generálneho tajomníka.

2. Generálny tajomník:

informuje všetky štáty, ktoré podpísali protokol alebo k nemu pristúpili, o:

i)	každom novom podpise alebo uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení a o ich dátume;

ii)	každom vyhlásení a oznámení podľa článku 9 ods. 2 a 3, článku 18 ods. 1 a článku 19 ods. 4 dohovoru v znení revidovanom týmto protokolom;

iii)	dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu;

iv)	každom návrhu na zmenu limitov, ktorý bol podaný v súlade s článkom 23 ods. 2 tohto protokolu;

v)	všetkých zmenách, ktoré boli prijaté v súlade s článkom 23 ods. 5 tohto protokolu;

vi)	všetkých zmenách, ktoré sa považujú za schválené podľa článku 23 ods. 8 tohto protokolu, a o dátume nadobudnutia platnosti týchto zmien v súlade s odsekmi 9 a 10 uvedeného článku;

vii)	uložení každej listiny o vypovedaní tohto protokolu spoločne s dátumom uloženia a dátumom, kedy nadobúda účinnosť;

viii)

každom oznámení, ktoré sa vyžaduje podľa ktoréhokoľvek článku tohto protokolu;

b)	rozošle overené kópie tohto protokolu všetkým štátom, ktoré podpísali tento protokol alebo k nemu pristúpili.

3. Hneď ako tento protokol nadobudne platnosť, generálny tajomník zašle text protokolu Sekretariátu Organizácie Spojených národov na zaregistrovanie a uverejnenie v súlade s článkom 102 Charty Organizácie Spojených národov.

Článok 25

Jazyky

Tento protokol je vyhotovený v jedinom origináli v jazyku arabskom, čínskom, anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.

V LONDÝNE prvého novembra dvetisícdva.

NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní zástupcovia splnomocnení svojimi vládami podpísali tento protokol.

PRÍLOHA K ATÉNSKEMU PROTOKOLU

Text obrazu

OSVEDČENIE O POISTENÍ ALEBO INOM FINANČNOM ZABEZPEČENÍ V SÚVISLOSTI SO ZODPOVEDNOSŤOU ZA SMRŤ A ZRANENIE CESTUJÚCICH

Vydané v súlade s ustanoveniami článku 4a Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 2002

Meno lode	Identifikačné číslo alebo písmená	Identifikačné číslo lode IMO	Registračný prístav	Meno/názov a úplná adresa hlavného miesta podnikania dopravcu

Týmto sa osvedčuje, že pokiaľ ide o uvedenú loď, existuje platné poistenie alebo iné finančné zabezpečenie, ktoré spĺňa požiadavky článku 4a Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 2002.

Typ zabezpečenia …

Trvanie zabezpečenia …

Meno/názov a adresa poisťovateľa(-ov) a/alebo ručiteľa(-ov)

Meno/názov …

Adresa …

Toto osvedčenie je platné do …

Vydala alebo osvedčila vláda …

(Úplný názov štátu)

ALEBO

Ak zmluvný štát uplatňuje článok 4a ods. 3, malo by sa použiť toto znenie:

Toto osvedčenie na základe poverenia vlády

… (úplný názov štátu) vydáva …

(názov inštitúcie alebo organizácie)

V …

Dňa …

(Miesto)

(Dátum)

(Podpis a funkcia vydávajúceho alebo osvedčujúceho úradníka)

Vysvetlivky:

1. V prípade potreby môže označenie štátu obsahovať odkaz na príslušný orgán verejnej moci krajiny, v ktorej sa osvedčenie vydalo.

2. Ak sa celková suma zabezpečenia poskytla z viac ako jedného zdroja, mala by sa uviesť výška každej sumy.

3. Ak sa zabezpečenie poskytuje vo viacerých formách, tieto formy by sa mali vymenovať.

4. V kolónke „Trvanie zabezpečenia“ sa musí uviesť dátum, ktorým takéto zabezpečenie nadobúda účinnosť.

5. V kolónke „Adresa“ poisťovateľa(-ov) a/alebo ručiteľa(-ov) sa musí uviesť hlavné miesto podnikania poisťovateľa(-ov) a/alebo ručiteľa(-ov). V prípade potreby sa uvedie miesto podnikania, kde sa poistenie alebo iné zabezpečenie uzatvorilo.

12.1.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 8/13

ROZHODNUTIE RADY

z 12. decembra 2011

o pristúpení Európskej únie k protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, pokiaľ ide o jeho články 10 a 11

(2012/23/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 1 a článok 81 ods. 2 písm. a) a c) v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	Protokolom z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (ďalej len „Aténsky protokol“) sa výrazne vylepšuje režim, ktorý sa týka zodpovednosti prepravcov a odškodnenia cestujúcich po mori.

(2)	Aténskym protokolom sa upravuje Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, pričom v jeho článku 15 sa ustanovuje, že zmluvné strany Aténskeho protokolu tieto dva nástroje chápu a vykladajú spolu ako jeden jediný dokument.

(3)	Články 10 a 11 Aténskeho protokolu majú vplyv na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1). Únia má teda výlučnú právomoc, aj pokiaľ ide o články 10 a 11 Aténskeho protokolu.

(4)	Po pristúpení Únie k Aténskemu protokolu by pravidlá súdnej príslušnosti stanovené v jeho článku 10 mali mať prednosť pred príslušnými pravidlami Únie.

(5)

Pravidlá o uznávaní a výkone rozsudkov ustanovené v článku 11 Aténskeho protokolu by však nemali mať prednosť pred príslušnými pravidlami Únie, ktorých uplatňovanie sa rozšírilo na Dánsko na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2), ani pred pravidlami Dohovoru o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaným 16. septembra 1988 v Lugane (3), či pred Dohovorom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaným 30. októbra 2007 v Lugane (4), keďže cieľom uplatňovania týchto pravidiel je zabezpečiť uznávanie a vykonávanie rozsudkov prinajmenšom v tom istom rozsahu ako podľa pravidiel Aténskeho protokolu.

(6)	Aténsky protokol môžu ratifikovať, prijať, schváliť alebo k nemu pristúpiť štáty a organizácie regionálnej ekonomickej integrácie tvorené zvrchovanými štátmi, ktoré na tieto organizácie preniesli právomoc v určitých záležitostiach, ktoré upravuje Aténsky protokol.

(7)	Podľa článku 17 ods. 2 písm. b) a článku 19 Aténskeho protokolu môžu Aténsky protokol uzavrieť organizácie regionálnej ekonomickej integrácie.

(8)

Spojené kráľovstvo a Írsko, na ktoré sa uplatňuje Protokol (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, budú ako súčasť Európskej únie viazané článkami 10 a 11 Aténskeho protokolu.

(9)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu, pokiaľ ide o články 10 a 11 Aténskeho protokolu. Dánsko bude viazané týmito článkami len ako samostatná zmluvná strana.

(10)

Väčšina pravidiel Aténskeho protokolu sa začlenila do právnych predpisov Únie nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd (5). Únia teda uplatnila svoju právomoc, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa upravujú uvedeným nariadením. V súvislosti s uvedenými ustanoveniami sa prijme osobitné rozhodnutie paralelne s týmto rozhodnutím.

(11)

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Text týchto článkov sa uvádza v prílohe.

Článok 2

1. Týmto sa predseda Rady oprávňuje určiť osobu alebo osoby splnomocnenú(-é) na uloženie listiny o pristúpení Únie k Aténskemu protokolu, pokiaľ ide o jeho články 10 a 11 v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. c), článkom 17 ods. 3 a článkom 19 uvedeného protokolu.

2. Únia v čase uloženia listiny o pristúpení vydá toto vyhlásenie o právomoci:

„Členské štáty Európskej únie s výnimkou Dánskeho kráľovstva v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, preniesli v záležitostiach, ktoré sa upravujú v článkoch 10 a 11 Aténskeho protokolu k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 a na ktoré sa vzťahuje článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, svoje právomoci na Úniu. Únia túto právomoc uplatnila prijatím nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.“.

3. Únia vydá v čase uloženia listiny o pristúpení toto vyhlásenie k článku 17a ods. 3 Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 zmeneného a doplneného článkom 11 Aténskeho protokolu:

„1.

Rozsudky v záležitostiach upravovaných Aténskym protokolom k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, ktoré vydá súd Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Estónskej republiky, Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Maďarskej republiky, Malty, Holandského kráľovstva, Rakúskej republiky, Poľskej republiky, Portugalskej republiky, Rumunska, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, sa uznávajú a vykonávajú v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie v súlade s príslušnými pravidlami Európskej únie vzťahujúcimi sa na danú oblasť.

Rozsudky v záležitostiach upravovaných Aténskym protokolom, ktoré vydá súd Dánskeho kráľovstva, sa uznávajú a vykonávajú v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie v súlade s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Rozsudky v záležitostiach upravovaných Aténskym protokolom, ktoré vydá súd tretieho štátu

a)	viazaného Dohovorom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaným 30. októbra 2007 v Lugane, sa v členských štátoch Európskej únie uznávajú a vykonávajú v súlade s týmto dohovorom;

b)	viazaného Dohovorom o právomoci a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaným 16. septembra 1988 v Lugane, sa v členských štátoch Európskej únie uznávajú a vykonávajú v súlade s týmto dohovorom.“.

4. Osoba alebo osoby určená(-é) podľa odseku 1 tohto článku vznesie(-ú) pri ukladaní listiny o pristúpení Únie k Aténskemu protokolu výhradu uvedenú v usmerneniach IMO, pokiaľ ide o jeho články 10 a 11.

Článok 3

Únia uloží svoju listinu o pristúpení k Aténskemu protokolu, pokiaľ ide o jeho články 10 a 11 do 31. decembra 2011.

Článok 4

Členské štáty podniknú kroky potrebné na uloženie listiny o ratifikácii Aténskeho protokolu alebo o pristúpení k nemu v primeranej lehote a pokiaľ možno do 31. decembra 2011.

V Bruseli 12. decembra 2011

Za Radu

predseda

S. NOWAK

(1) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2005, s. 62.

(3) Ú. v. ES L 319, 25.11.1988, s. 9.

(4) Ú. v. EÚ L 339, 21.12.2007, s. 3.

(5) Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 24.

PRÍLOHA

PREKLAD

ČLÁNKY 10 A 11 PROTOKOLU Z ROKU 2002 K ATÉNSKEMU DOHOVORU O PREPRAVE CESTUJÚCICH A ICH BATOŽINY PO MORI Z ROKU 1974

Článok 10

Článok 17 dohovoru sa nahrádza takto:

„Článok 17

Príslušný súd

1. Nárok, ktorý vznikol podľa článkov 3 a 4 tohto dohovoru, si žalobca môže uplatniť na základe vlastnej voľby na jednom z nasledujúcich súdov, ak sa zvolený súd nachádza v zmluvnom štáte tohto dohovoru a s výhradou vnútroštátneho práva každého zmluvného štátu, ktorým sa riadi príslušnosť súdov v rámci štátov, v ktorých prichádzajú do úvahy viaceré súdy:

a)	súd v štáte trvalého pobytu odporcu alebo hlavného miesta podnikania odporcu, alebo

b)	súd v štáte odchodu alebo miesta určenia podľa zmluvy o preprave, alebo

c)	súd v štáte bydliska alebo trvalého pobytu žalobcu, ak sa v tomto štáte nachádza miesto podnikania odporcu a odporca podlieha súdnej právomoci tohto štátu, alebo

d)	súd v štáte, v ktorom bola uzavretá zmluva o preprave, ak sa v tomto štáte nachádza miesto podnikania odporcu a odporca podlieha súdnej právomoci tohto štátu.

2. Nároky podľa článku 4a tohto dohovoru si žalobca môže na základe vlastnej voľby uplatniť na jednom zo súdov, na ktorom je možné uplatniť nárok proti dopravcovi alebo vykonávajúcemu dopravcovi podľa odseku 1.

3. Po tom, čo došlo k udalosti, ktorou bola spôsobená škoda, sa zmluvné štáty môžu dohodnúť na súde alebo rozhodcovskom súde, na ktorom sa uplatní nárok na náhradu škody.“.

Článok 11

Do dohovoru sa vkladá tento nový článok 17a:

„Článok 17a

Uznanie a výkon

1. Každé rozhodnutie súdu príslušného podľa článku 17, ktoré je vykonateľné v štáte pôvodu, v ktorom už nepodlieha obvyklým formám preskúmania, sa uznáva v každom zmluvnom štáte, okrem prípadu, ak

a)	sa k rozhodnutiu dospelo podvodným spôsobom alebo

b)	odporca nebol včas oboznámený s konaním a nemal možnosť sa vyjadriť.

2. Rozhodnutie uznané podľa odseku 1 je vykonateľné v každom zmluvnom štáte po tom, čo boli splnené formálne požiadavky vyžadované v tomto štáte. Formálnymi požiadavkami sa nesmie pripustiť nové rozhodnutie vo veci.

3. Zmluvný štát tohto protokolu, môže uplatňovať iné pravidlá uznávania a výkonu rozhodnutí za predpokladu, že na základe ich účinku sa zabezpečí, že rozhodnutia sa uznávajú a vykonávajú prinajmenšom v tom istom rozsahu ako podľa odsekov 1 a 2.“.

12.1.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 8/17

VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 13/2012

zo 6. januára 2012,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1292/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz poly-etyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 ods. 4 a článok 11 ods. 3, 5 a 6,

so zreteľom na návrh predložený Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“) po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Predchádzajúce prešetrovania a existujúce antidumpingové opatrenia

(1)

V auguste 2001 Rada nariadením (ES) č. 1676/2001 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom okrem iného v Indii. Opatrenia boli vo forme antidumpingového cla ad valorem v rozsahu od 0 % do 62,6 % uloženého na dovoz od individuálne vymenovaných vyvážajúcich výrobcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 53,3 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností.

(2)	Rozhodnutím 2001/645/ES (3) Komisia prijala v auguste 2001 cenové záväzky ponúknuté piatimi indickými výrobcami. Prijatie týchto záväzkov následne v marci 2006 stiahli (4).

(3)

V marci 2006 Rada nariadením (ES) č. 366/2006 (5) zmenila a doplnila opatrenia uložené nariadením (ES) č. 1676/2001. Uložené antidumpingové clo sa pohybovalo v rozmedzí od 0 % do 18 %, pričom sa zohľadnili zistenia preskúmania pred uplynutím platnosti týkajúceho sa konečných vyrovnávacích ciel, ktoré sú uvedené v nariadení Rady (ES) č. 367/2006 (6).

(4)

V septembri 2006 Rada na základe žiadosti nového vyvážajúceho výrobcu nariadením (ES) č. 1424/2006 (7) zmenila a doplnila nariadenie (ES) č. 1676/2001 v súvislosti s jedným indickým vývozcom. Zmeneným a doplneným nariadením sa pre príslušnú spoločnosť stanovilo dumpingové rozpätie na úrovni 15,5 % a sadzba antidumpingového cla vo výške 3,5 % so zreteľom na rozpätie jej vývozných subvencií, ktoré sa potvrdilo pri antisubvenčnom prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu nariadenia (ES) č. 367/2006. Keďže pre túto spoločnosť nebolo stanovené individuálne vyrovnávacie clo, použila sa sadzba cla stanovená pre všetky ostatné spoločnosti.

(5)

V novembri 2007 Rada po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia uložila nariadením (ES) č. 1292/2007 (8) konečné antidumpingové clo na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii. Tým istým nariadením sa ukončilo čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, rozsahom obmedzené na preskúmanie dumpingu v súvislosti s jedným indickým vyvážajúcim výrobcom.

(6)	Nariadením (ES) č. 1292/2007 sa takisto zachovalo rozšírenie opatrení na Brazíliu a Izrael, pričom určité spoločnosti dostali výnimku. Posledné zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1292/2007 v tejto súvislosti boli zavedené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 806/2010 (9).

(7)

V januári 2009 Rada nariadením (ES) č. 15/2009 (10) po čiastočnom predbežnom preskúmaní, ktoré začala Komisia z vlastnej iniciatívy a ktoré sa týkalo subvencovania piatich indických výrobcov PET filmu, upravila konečné antidumpingové clá uložené týmto spoločnostiam nariadením (ES) č. 1292/2007 a konečné vyrovnávacie clá uložené týmto spoločnostiam nariadením (ES) č. 367/2006.

(8)	V máji 2011 Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 469/2011 (11) zmenila a doplnila nariadenie (ES) č. 1292/2007, a tým upravila antidumpingové colné sadzby vzhľadom na uplynutie vyrovnávacieho cla uloženého nariadením (ES) č. 367/2006 dňa 9. marca 2011 (12).

(9)	Na spoločnosť Ester Industries Limited, ktorá podala žiadosť o toto predbežné preskúmanie, sa vzťahuje konečné antidumpingové clo vo výške 29,3 %.

2. Žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie

(10)

V júli 2010 Komisia prijala žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Žiadosť rozsahom obmedzenú na preskúmanie dumpingu podala spoločnosť Ester Industries Limited, vyvážajúci výrobca z Indie (ďalej len „Ester“ alebo „žiadateľ“). Žiadateľ vo svojej žiadosti tvrdil, že okolnosti, na základe ktorých boli uložené opatrenia, sa zmenili a že tieto zmeny sú trvalého charakteru. Žiadateľ poskytol dôkazy prima facie, že zachovanie uloženého opatrenia na jeho súčasnej úrovni už nie je na vyrovnanie dumpingu potrebné.

3. Začatie preskúmania

(11)

Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie čiastočného predbežného preskúmania, a prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (13) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) 29. októbra 2010 informovala o začatí čiastočného predbežného preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia, rozsahom obmedzeného na preskúmanie dumpingu v súvislosti so žiadateľom.

(12)

V oznámení o začatí preskúmania sa uvádza, že v rámci čiastočného predbežného revízneho prešetrovania by sa mala v závislosti od výsledkov preskúmania zvážiť aj potreba upraviť sadzbu cla, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje na dovoz príslušného výrobku od vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, ktorí nie sú jednotlivo vymenovaní v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1292/2007, t. j. sadzbu antidumpingového cla, ktorá sa vzťahuje na „všetky ostatné spoločnosti“ v Indii.

4. Prešetrovanie

(13)	Prešetrovanie úrovne dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2009 do 30. septembra 2010 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(14)	Komisia oficiálne informovala žiadateľa, orgány vyvážajúcej krajiny a výrobné odvetvie Únie o začatí čiastočného predbežného revízneho prešetrovania. Zainteresované strany mali možnosť predložiť písomné stanoviská a byť vypočuté.

(15)	S cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie Komisia poslala žiadateľovi dotazník, ktorý jej bol po vyplnení v lehote stanovenej na tento účel doručený.

(16)	Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu. V priestoroch žiadateľa sa uskutočnila tiež overovacia návšteva.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(17)

Výrobkom, ktorého sa toto preskúmanie týka, je ten istý výrobok ako výrobok vymedzený v nariadení (ES) č. 1292/2007 v znení neskorších zmien a doplnení, ktorým sa ukladajú platné opatrenia, t. j. polyetyléntereftalátový (PET) film s pôvodom v Indii, ktorý v súčasnosti patrí pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90 .

2. Podobný výrobok

(18)

Podobne ako pri predchádzajúcich prešetrovaniach, aj týmto prešetrovaním sa preukázalo, že PET film vyrábaný v Indii a vyvážaný do Únie a PET film vyrábaný a predávaný na domácom indickom trhu, ako aj PET film vyrábaný a predávaný v EÚ výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitia.

(19)	Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C. DUMPING

a) Normálna hodnota

(20)	V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol žiadateľov domáci predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny, t. j. či celkový objem takéhoto predaja tvoril najmenej 5 % celkového objemu zodpovedajúceho predaja na vývoz do Únie.

(21)	Komisia následne určila tie typy podobného výrobku predávané spoločnosťou na domácom trhu, ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Únie.

(22)

Ďalej sa preskúmalo, či bol domáci predaj žiadateľa reprezentatívny pre každý typ výrobku, t. j. či domáci predaj každého typu výrobku predstavoval najmenej 5 % objemu predaja toho istého typu výrobku do Únie. V súvislosti s typmi výrobku predanými v reprezentatívnom množstve sa potom preskúmalo, či sa takýto predaj realizoval pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

Preskúmanie toho, či sa domáci predaj každého typu výrobku predaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol považovať za predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní, sa uskutočnilo stanovením podielu ziskového predaja príslušného typu výrobku nezávislým zákazníkom. Vo všetkých prípadoch, keď sa domáci predaj osobitného typu výrobku realizoval v dostatočnom množstve a pri bežnom obchodovaní, bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer celého domáceho predaja uvedeného typu počas ORP.

(24)

Pre zostávajúce typy výrobku, v prípade ktorých domáci predaj nebol reprezentatívny alebo ktoré neboli predané pri bežnom obchodovaní, sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Normálna hodnota bola vytvorená tak, že sa do výrobných nákladov na vyvážané typy, upravených v prípade potreby, započítalo primerané percento za predajné, všeobecné a administratívne náklady a primerané ziskové rozpätie na základe skutočných údajov, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom zapojeným do prešetrovania v súlade s článkom 2 ods. 6 prvou vetou základného nariadenia.

b) Vývozná cena

(25)

Počas predchádzajúceho predbežného preskúmania, ktoré viedlo k nariadeniu (ES) č. 366/2006, sa zistilo, že cenové záväzky mali vplyv na vývozné ceny v minulosti a stali sa nespoľahlivými, pokiaľ ide o určenie správania v súvislosti s vývozom v budúcnosti. Počas tohto predbežného preskúmania sa vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Ester predávala príslušný výrobok na svetových trhoch v značných množstvách, dospelo k rozhodnutiu stanoviť vývoznú cenu na základe cien skutočne platených alebo splatných všetkým tretím krajinám.

(26)

Je potrebné pripomenúť, že prijatie cenových záväzkov bolo v marci 2006 stiahnuté, t. j. viac ako tri roky pred súčasným ORP. Na vývozné ceny spoločnosti Ester do Únie nemali v súčasnom ORP vplyv žiadne cenové záväzky. Preto možno dospieť k záveru, že na účely určenia správania v súvislosti s vývozom v budúcnosti sa môžu považovať za spoľahlivé.

(27)	Pretože celý vývozný predaj žiadateľa do Únie sa vykonával priamo nezávislým zákazníkom, vývozné ceny sa stanovili na základe cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo splatné za príslušný výrobok podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

c) Porovnanie

(28)

Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou na základe cien zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely vo faktoroch, v prípade ktorých sa preukázalo, že majú vplyv na ceny a porovnateľnosť cien. Na tieto účely sa v náležitých a odôvodnených prípadoch formou úprav zohľadnili rozdiely, ktoré sa týkali nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu a naloženie a vedľajších nákladov, nákladov na provízie, finančných nákladov a nákladov na balenie zaplatených žiadateľom.

(29)

Žiadateľ tvrdil, že v porovnaní s predchádzajúcim predbežným revíznym prešetrovaním ponúka svojim zákazníkom širšiu škálu chemických úprav povrchu, a tento aspekt by sa mal brať do úvahy pri zatrieďovaní rozličných typov príslušného výrobku. Spoločnosť však nepreukázala, že jednotlivé typy chemickej úpravy povrchu mali vplyv na porovnateľnosť cien, a najmä že zákazníci stále platili iné ceny na domácom trhu a iné na vývozných trhoch v EÚ v závislosti od typu chemickej úpravy povrchu. Preto by sa malo ponechať zaradenie výrobku použité pri predchádzajúcich prešetrovaniach a tvrdenie žiadateľa sa musí zamietnuť.

(30)

Žiadateľ si ďalej nárokoval úpravu vývoznej ceny na základe výhod získaných za vývoz v rámci systému úverových colných knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme, ďalej len „DEPB“) po uskutočnení vývozu. V tejto súvislosti sa zistilo, že v rámci tohto systému sa úvery získané pri vývoze príslušného výrobku mohli používať na kompenzáciu cla splatného za dovoz akéhokoľvek tovaru alebo sa mohli voľne predávať iným spoločnostiam. Okrem toho neexistujú žiadne obmedzenia, že by sa dovážaný tovar mal používať len na výrobu príslušného vyvážaného výrobku. Spoločnosť Ester nepreukázala, že výhody získané v rámci systému DEPB po uskutočnení vývozu ovplyvnili porovnateľnosť cien, a najmä že zákazníci stále platili iné ceny na domácom trhu pre výhody získané v rámci systému DEPB. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(31)

Žiadateľ požadoval úpravu vývoznej ceny na základe subvencií získaných v rámci systému podpory vývozu investičného tovaru (Export Promotion Capital Goods Scheme, ďalej len „EPCG“) a v rámci systému vývozných úverov. Z tohto hľadiska je potrebné poznamenať, že podobne ako v prípade uvedených systémov neexistuje obmedzenie, že dovážaný tovar v rámci systému EPCG by sa mal používať len pri výrobe príslušného vyvážaného výrobku. A potom žiadateľ nepredložil žiadne dôkazy o zrejmej súvislosti medzi tvorbou cien vyvážaného tovaru a subvenciami získanými v rámci systému EPCG a systému vývozných úverov. Žiadateľ ďalej nepreukázal, že subvencie v rámci týchto dvoch systémov ovplyvnili porovnateľnosť cien, a najmä že v dôsledku subvencií v rámci systému EPCG a systému vývozných úverov platili zákazníci na domácom trhu trvalo odlišné ceny. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

d) Dumpingové rozpätie

(32)

Ako je ustanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota podľa typu sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku. V nadväznosti na pripomienky k zverejneniu informácií uvedené ďalej v odôvodneniach 44 a 45 dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, je 8,3 %.

D. TRVALÝ CHARAKTER ZMENENÝCH OKOLNOSTÍ

(33)	V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa preskúmalo aj to, či by sa zmeny okolností mohli odôvodnene považovať za zmeny trvalého charakteru.

(34)

Preskúmanie v tejto súvislosti ukázalo, že spoločnosť Ester naozaj prijala celý rad opatrení na zníženie nákladov a zvýšenie efektívnosti. Spoločnosť konkrétne zmodernizovala a postavila novú výrobnú linku. Okrem toho v dôsledku značného zvýšenia výroby výrazne poklesli režijné náklady. Spoločnosť začala efektívnejšie získavať suroviny (z bližších lokalít), a tým sa jej podarilo výrazne znížiť náklady na prepravu. Toto zníženie nákladov malo priamy vplyv na dumpingové rozpätie. Túto zmenu okolností preto možno považovať za zmenu trvalého charakteru.

(35)

Pokiaľ ide o vývoznú cenu, prešetrovanie poukázalo na určitú cenovú stabilitu cenovej politiky spoločnosti Ester počas dlhého obdobia od roku 2006 (roku, v ktorom bol stiahnutý záväzok) do roku 2010 (ktorý je takmer koncom ORP). Vzhľadom na túto zmenu metodiky určovania vývoznej ceny spoločnosti Ester do Únie, ako je opísaná v odôvodneniach 24 a 25, a vzhľadom na uvedenú stabilitu cien novovypočítané dumpingové rozpätie bude pravdepodobne mať trvalý charakter.

(36)

Usúdilo sa preto, že okolnosti, ktoré viedli k začatiu tohto predbežného preskúmania, sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmenia spôsobom, ktorý by mal vplyv na zistenia v rámci predbežného preskúmania. Preto sa dospelo k záveru, že zmeny okolností majú trvalý charakter a že uplatňovanie opatrenia na jeho súčasnej úrovni už nie je odôvodnené.

E. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(37)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že v prípade, že by sa na základe súčasného predbežného preskúmania dospelo k nižšiemu dumpingovému rozpätiu pre spoločnosť Ester (ktorá bola jednou zo spoločností vo vzorke), ako je to, ktoré bolo stanovené predtým, malo by sa prepočítať priemerné dumpingové rozpätie. Treba pripomenúť, že rozsah súčasného čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia je výslovne obmedzený na preskúmanie dumpingového rozpätia žiadateľa, individuálneho vývozcu, konkrétne spoločnosti Ester. Preto sa prešetrovanie obmedzilo na konkrétne okolnosti žiadateľa, berúc do úvahy všetky relevantné a riadne zdokumentované dôkazy (14). Takto dosiahnuté závery sa netýkajú ostatných spoločností vo vzorke ani žiadneho iného výrobcu v príslušnej krajine.

(38)

Predpokladá sa, že určenie nového priemerného dumpingového rozpätia za vzorku podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia nie je za týchto okolností možné ani z právnej stránky, ani ekonomicky vhodné z dôvodov uvedených ďalej v texte. Naozaj treba pripomenúť, že výpočet priemerného dumpingového rozpätia za vzorku sa použije len vtedy, keď sa v rámci jedného daného prešetrovania predpokladá, že počet vývozcov je taký veľký, že individuálne prešetrenie všetkých spolupracujúcich vývozcov by neprimerane zaťažilo inštitúcie a ohrozilo dokončenie prešetrovania v povinnej lehote uvedenej v základnom nariadení. Potom sa predpokladá, že výpočet váženého priemerného rozpätia na základe dumpingových rozpätí vývozcov zaradených do vzorky je reprezentatívnym dumpingovým rozpätím spolupracujúcich výrobcov, ktorí sa nenachádzali vo vzorke. Môže to však byť len v prípade, keď sa tento výpočet robí na základe dumpingových rozpätí týkajúcich sa rovnakého časového obdobia. Žiadna z uvedených okolností neexistuje v rámci čiastočného predbežného preskúmania obmedzeného na jedinú spoločnosť, ktorá bola pôvodne zaradená do vzorky, ako je to v prípade súčasného prešetrovania. V dôsledku toho sa dospelo k záveru, že skutkové okolnosti súčasného čiastočného predbežného preskúmania sú také, že sa zjavne neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 6.

(39)

Treba pripomenúť, že vyhlásenie uvedené v oznámení o začatí konania, podľa ktorého „ak sa stanoví, že by sa v súvislosti s týmto žiadateľom mali opatrenia odstrániť alebo zmeniť a doplniť, môže byť potrebné zmeniť colnú sadzbu, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje na dovoz príslušného výrobku inými spoločnosťami z Indie“, znamená, že v dôsledku preskúmania sa zostatkové clo môže zvýšiť, aby sa zabránilo obchádzaniu opatrenia (15). Keďže clo žiadateľa je upravené smerom nadol, uvedené ustanovenie oznámenia o začatí konania nie je relevantné.

(40)	Vzhľadom na dôvody opísané v odôvodneniach 37 až 39 sa tvrdenie, že by sa priemerné dumpingové rozpätie vzorky malo prepočítať, musí zamietnuť.

(41)	Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo navrhnutie úpravy colnej sadzby uplatniteľnej na žiadateľa, a dostali príležitosť predložiť pripomienky.

(42)

Žiadateľ zopakoval svoje požiadavky týkajúce sa klasifikácie výrobku uvedeného v odôvodnení 29, ako aj svoje požiadavky týkajúce sa úpravy vývoznej ceny o colné znevýhodnenie v dôsledku subvencií v rámci systémov DEPB, EPCG a systému vývozných úverov, ako je uvedené v odôvodneniach 30 a 31. Vzhľadom na to, že neboli poskytnuté žiadne nové informácie, ktoré by mohli zmeniť zistenia Komisie, museli byť tieto tvrdenia zamietnuté.

(43)

Žiadateľ ďalej spochybnil metódu výpočtu hodnoty CIF tých transakcií, ktoré boli vykonané na základe FOB. Pri stanovení jednotkovej hodnoty CIF Komisia spojila celkové náklady na dopravu zaplatené spoločnosťou so všetkými vývoznými transakciami vrátane transakcií FOB. Spoločnosť uviedla, že celkové náklady na dopravu by sa mali týkať len transakcií CIF. Toto tvrdenie bolo prijaté.

(44)	Žiadateľ ďalej uviedol, že nie všetky predaje vzorky boli vylúčené zo stanovenia dumpingového rozpätia. Toto tvrdenie bolo tiež prijaté.

(45)	V nadväznosti na revízne prešetrovanie navrhované revidované dumpingové rozpätie a sadzba antidumpingového cla, ktoré by boli použiteľné na dovoz príslušného výrobku vyrábaného spoločnosťou Ester Industries Limited, predstavuje 8,3 %,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zápis v tabuľke v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1292/2007 týkajúci sa spoločnosti Ester Industries Limited sa nahrádza takto:

„Ester Industries Limited, DLF City, Phase II, Sector 25, Gurgaon, Haryana – 122022, India

8,3

A026 “

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. januára 2012

Za Radu

predseda

N. WAMMEN

(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2) Ú. v. ES L 227, 23.8.2001, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 227, 23.8.2001, s. 56.

(4) Ú. v. EÚ L 68, 8.3.2006, s. 37.

(5) Ú. v. EÚ L 68, 8.3.2006, s. 6.

(6) Ú. v. EÚ L 68, 8.3.2006, s. 15.

(7) Ú. v. EÚ L 270, 29.9.2006, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ L 242, 15.9.2010, s. 6.

(10) Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2009, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ L 129, 17.5.2011, s. 1.

(12) Oznámenie o uplynutí platnosti (Ú. v. EÚ C 68, 3.3.2011, s. 6).

(13) Ú. v. EÚ C 294, 29.10.2010, s. 10.

(14) Rozsudok Všeobecného súdu zo 17. decembra 2010 vo veci T-369/08, EWRIA a iní/Komisia, body 7 a 79 a v ňom citovaná judikatúra.

(15) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 270/2010 z 29. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 452/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz žehliacich dosiek s pôvodom okrem iného v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 13).

12.1.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 8/22

VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 14/2012

z 9. januára 2012,

ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 511/2010 na dovoz určitých molybdénových drôtov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz určitých molybdénových drôtov odosielaných z Malajzie, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii, a ktorým sa ukončuje prešetrovanie dovozu molybdénových drôtov odosielaných zo Švajčiarska

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Európska komisia (ďalej len „Komisia“) po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Existujúce opatrenia

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 511/2010 (2) (ďalej len „základné nariadenie“) uložila Rada konečné antidumpingové clo vo výške 64,3 % na dovoz určitých molybdénových drôtov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“). Tieto opatrenia sa budú ďalej uvádzať ako „platné opatrenia“ a prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu opatrení pôvodným nariadením, sa bude ďalej uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie“.

2. Žiadosť

(2)	Komisia prijala 4. apríla 2011 žiadosť podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia o prešetrenie údajného obchádzania platných opatrení. Žiadosť podalo Európske združenie pre kovy (Eurometaux) v mene jedného výrobcu určitých molybdénových drôtov z Únie (ďalej len „žiadateľ“).

(3)	V žiadosti sa tvrdilo, že po uložení platných opatrení došlo k významnej zmene štruktúry obchodu medzi ČĽR, Malajziou a Švajčiarskom na jednej strane a Úniou na strane druhej. Žiadateľ tvrdil, že táto zmena bola spôsobená prekládkou molybdénových drôtov cez Malajziu alebo Švajčiarsko.

(4)	V žiadosti sa dospelo k záveru, že neexistovala iná dostatočne náležitá príčina ani ekonomické opodstatnenie prekládky ako obchádzanie platných opatrení.

(5)	Napokon žiadateľ tvrdil, že nápravné účinky platných opatrení narúšali tak množstvá, ako aj ceny a že ceny molybdénových drôtov z Malajzie a Švajčiarska boli dumpingové pri porovnaní s normálnou hodnotou zistenou pri pôvodnom prešetrovaní.

3. Začatie

(6)

Po porade s poradným výborom Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy prima facie na začatie prešetrovania podľa článku 13 základného nariadenia, a začala prešetrovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 477/2011 (3) (ďalej len „nariadenie o začatí prešetrovania“). Podľa článku 13 ods. 3 a článku 14 ods. 5 základného nariadenia Komisia tiež nariadila colným orgánom prostredníctvom nariadenia o začatí prešetrovania, aby od 19. mája 2011 registrovali dovoz príslušného výrobku odosielaného z Malajzie a Švajčiarska, ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii a Švajčiarsku.

4. Prešetrovanie

(7)	Komisia oficiálne upovedomila o začatí prešetrovania orgány ČĽR, Malajzie a Švajčiarska, vyvážajúcich výrobcov a obchodníkov v týchto krajinách, dovozcov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, ako aj výrobcov v Únii.

(8)

Výrobcom/vývozcom v Malajzii, Švajčiarsku a ČĽR, ako aj dovozcom v Únii, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka a/alebo boli uvedení v žiadosti, boli zaslané dotazníky. Zainteresované strany dostali v lehote stanovenej v nariadení o začatí prešetrovania príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Všetky strany boli informované, že nespolupráca môže viesť k uplatneniu článku 18 základného nariadenia a založeniu zistení na dostupných skutočnostiach.

(9)	Jeden dovozca z Únie sa obrátil na Komisiu a tvrdil, že nikdy nekúpil žiadne molybdénové drôty z krajín mimo Únie.

(10)	Dve malajzijské spoločnosti konštatovali, že počas OP uvedeného v odôvodnení 14 nevyrábali ani nevyvážali do Únie žiadne molybdénové drôty.

(11)	Jedna švajčiarska spoločnosť vyhlásila, že sa počas uplynulých rokov nepodieľala na výrobe ani predaji molybdénových drôtov.

(12)	Jeden výrobca z ČĽR v odpovediach na dotazník uviedol, že od roku 2009 nevyvážal molybdénové drôty ani do Únie, ani do Malajzie, ani do Švajčiarska.

(13)	Komisia nedostala žiadne pripomienky ani od čínskych, ani od malajzijských a ani od švajčiarskych orgánov.

5. Obdobie prešetrovania

(14)	Obdobie prešetrovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2010 do 31. marca 2011 (ďalej len „OP“). Údaje sa zhromažďovali za obdobie od roku 2007 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“) s cieľom prešetriť údajnú zmenu v štruktúre obchodu.

B. VÝSLEDKY PREŠETROVANIA

1. Všeobecné úvahy/miera spolupráce

(15)

Ako je uvedené v odôvodnení 10, v Malajzii spolupracovali len dve spoločnosti, ale tie počas OP nevyvážali príslušný výrobok do Únie. Ako je uvedené v odôvodnení 11, informácie poskytla len jedna švajčiarska spoločnosť, ktorá sa údajne počas uplynulých troch rokov nepodieľala na výrobe ani predaji príslušného výrobku. Preto sa zistenia tohto prešetrovania museli založiť na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(16)

Podľa článku 13 ods. 1 základného nariadenia sa hodnotenie možných praktík obchádzania urobilo postupnou analýzou: 1. či došlo k významnej zmene štruktúry obchodu medzi ČĽR, Malajziou a Švajčiarskom na jednej strane a Úniou na strane druhej; 2. či táto zmena vyplývala z praxe, procesu alebo z činnosti, pre ktoré neexistuje iná dostatočne náležitá príčina ani ekonomické opodstatnenie ako uloženie cla; 3. či existovali dôkazy o ujme alebo o oslabovaní nápravných účinkov cla z hľadiska cien a/alebo množstiev podobného výrobku a 4. či existovali dôkazy o dumpingu vo vzťahu k normálnym hodnotám, ktoré boli predtým v prípade potreby stanovené pre podobný výrobok v súlade s ustanoveniami článku 2 základného nariadenia.

2. Príslušný výrobok a podobný výrobok

(17)

Príslušný výrobok je výrobok vymedzený pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. molybdénový drôt obsahujúci hmotnostne minimálne 99,95 % molybdénu, ktorého maximálny rozmer priečneho prierezu presahuje 1,35 mm, ale nepresahuje 4,0 mm, s pôvodom v ČĽR, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje pod číselný znak KN ex 8102 96 00 .

(18)	Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, je rovnaký ako výrobok vymedzený v odôvodnení 17, ale je odosielaný z Malajzie alebo Švajčiarska, ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii alebo Švajčiarsku.

(19)	Pokiaľ ide o dovoz, ktorý má deklarovaný pôvod v Švajčiarsku, na základe údajov z databázy Surveillance II sa zistilo, že počas OP sa neuskutočnil žiadny dovoz príslušného výrobku do Únie.

(20)

Pokiaľ ide o dovoz, ktorý má deklarovaný pôvod v Malajzii, z dôvodu nespolupráce vychádzalo porovnanie molybdénových drôtov vyvezených do Únie z ČĽR s molybdénovými drôtmi odoslanými z Malajzie do Únie z dostupných informácií v súlade s článkom 18 základného nariadenia vrátane informácií uvedených v žiadosti. Žiadne informácie získané počas súčasného prešetrovania nenaznačili, že by molybdénové drôty vyvezené do Únie z ČĽR a molybdénové drôty odoslané z Malajzie do Únie nemali rovnaké fyzické vlastnosti a rovnaké použitia. Preto sa považujú za rovnaké výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Počas prešetrovania neboli predložené žiadne informácie, ktoré by to vyvrátili.

3. Zmena v štruktúre obchodu

Dovoz molybdénových drôtov do Únie.

3.1. ČĽR a Malajzia

(21)

V dôsledku nedostatočnej spolupráce vyvážajúcich výrobcov z ČĽR sa na účely posúdenia úrovne dovozu v roku 2010 a počas OP porovnali rozličné štatistické zdroje. Medzi tieto zdroje patrili verejne dostupné zdroje, ako je Eurostat, ako aj ostatné zdroje, ako je databáza podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia a databáza Surveillance II.

(22)	Ako sa uvádza v odôvodnení 27 pôvodného nariadenia, dovoz z ČĽR predstavoval 87 ton v roku 2007, 100 ton v roku 2008 a 97 ton v pôvodnom OP (od 1. apríla 2008 do 31. marca 2009).

(23)	Dovoz príslušného výrobku z ČĽR po uložení opatrení výrazne poklesol (približne z 97 ton v pôvodnom OP na menej ako 10 ton v OP). Na druhej strane sa dovoz z Malajzie v roku 2009 zvýšil z nuly približne na 6 ton v OP.

3.2. ČĽR a Švajčiarsko

(24)

Podľa údajov Eurostatu, t. j. údajov na úrovni číselného znaku KN, sa dovoz zo Švajčiarska zvýšil prakticky z nuly v roku 2009 a predchádzajúcich rokoch na 5 ton v rokoch 2010 a 2011. V rámci prešetrovania sa však zistilo, že počas sledovaného OP sa neuskutočnil žiadny vývoz príslušného výrobku zo Švajčiarska, ktorý má deklarovaný pôvod v Švajčiarsku, do Únie. Okrem toho žiadny takýto dovoz sa neuskutočnil počas celého roka 2010, zatiaľ čo pôvodné dočasné opatrenia platili od decembra 2009.

3.3. Dovoz z ČĽR do Malajzie a Švajčiarska

(25)	Štatistické zdroje z ČĽR naznačujú, že vývoz príslušného výrobku do Malajzie sa začal v roku 2010, zatiaľ čo v rokoch 2009 a 2008 sa vyviezli len zanedbateľné množstvá.

(26)

Švajčiarske štatistické zdroje ukazujú, že dovoz z ČĽR do Švajčiarska sa začal v roku 2010 a pokračoval aj v roku 2011, zatiaľ čo v rokoch 2009 a 2008 sa doviezli len zanedbateľné množstvá. Tieto údaje o dovoze sa však týkajú len údajov na úrovni číselného znaku KN, a teda majú širší rozsah ako vymedzenie príslušného výrobku v súčasnom prešetrovaní. Ako už bolo uvedené, zistilo sa, že sa neuskutočnil žiadny vývoz príslušného výrobku zo Švajčiarska, ktorý má deklarovaný pôvod v Švajčiarsku, do Únie. Preto sa prešetrovaním nepreukázali žiadne praktiky prekládky molybdénových drôtov s pôvodom v ČĽR cez Švajčiarsko.

3.4. Záver o zmene v štruktúre obchodu

Malajzia

(27)	Celkový pokles vývozu príslušného výrobku z ČĽR do Únie od roku 2010 a súbežný nárast vývozu z Malajzie a vývozu z ČĽR do Malajzie po uložení pôvodných opatrení predstavovali zmenu v štruktúre obchodu medzi uvedenými krajinami na jednej strane a Úniou na strane druhej.

Švajčiarsko

(28)	Pokiaľ ide o Švajčiarsko, nezistila sa žiadna zmena v štruktúre obchodu medzi ČĽR, Švajčiarskom a Úniou, pokiaľ ide o dovoz príslušného výrobku. Preto by sa prešetrovanie možného obchádzania antidumpingových opatrení pri dovoze molybdénových drôtov odoslaných zo Švajčiarska malo ukončiť.

4. Povaha praktík obchádzania a nedostatočne náležitá príčina alebo ekonomické opodstatnenie

(29)

V článku 13 ods. 1 základného nariadenia sa vyžaduje, aby zmena v štruktúre obchodu vychádzala z praxe, procesu alebo činnosti, pre ktorú neexistuje dostatočne náležitá príčina ani iné ekonomické opodstatnenie ako uloženie cla. Prax, proces alebo práca zahŕňa okrem iného zasielanie výrobku podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny.

(30)

Porovnanie obchodných tokov medzi ČĽR a Malajziou na jednej strane a Malajziou a Úniou na strane druhej naznačuje existenciu praktík prekládky. Tvrdenie uvedené v žiadosti nespochybnil žiadny hospodársky subjekt ani z ČĽR, ani z Malajzie, ani z Únie. Je potrebné pripomenúť, že počas tohto prešetrovania nespolupracoval žiadny výrobca molybdénových drôtov z Malajzie.

(31)

Prešetrovaním sa neodhalila žiadna iná náležitá príčina ani ekonomické opodstatnenie pre prekládku ako obchádzanie platných opatrení. Nezistili sa žiadne iné prvky ako vyhýbanie sa plateniu cla, ktoré by sa mohli považovať za náhradu nákladov za prekládku príslušného produktu z ČĽR prostredníctvom Malajzie.

(32)	Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že počas súčasného prešetrovania sa neprihlásil žiadny výrobca molybdénových drôtov z Malajzie.

(33)	Okrem toho treba poznamenať, že dovoz z Malajzie sa skončil v čase uverejnenia nariadenia o začatí prešetrovania.

(34)

Preto sa dospelo k záveru, že z dôvodu neexistencie žiadnej inej nenáležitej príčiny ani ekonomického opodstatnenia v zmysle článku 13 ods. 1 druhej vety základného nariadenia došlo k zmene v štruktúre obchodu medzi ČĽR a Malajziou na jednej strane a Úniou na strane druhej v dôsledku uloženia platných opatrení.

5. Narušenie nápravných účinkov cla v dôsledku cien a/alebo množstiev podobného výrobku

(35)	Na zhodnotenie toho, či výrobky dovážané z Malajzie, pokiaľ ide o množstvá a ceny, narušili nápravné účinky platných opatrení, sa použili údaje z dostupných štatistických zdrojov, ktoré sú opísané v odôvodnení 21, ako najlepšie dostupné údaje týkajúce sa množstiev a cien vývozu z Malajzie.

(36)	Nárast dovozu z Malajzie sa považoval za významný z hľadiska množstva. Úroveň dovozu z Malajzie dosahovala v OP približne 6 % úrovne dovozu tohto výrobku s pôvodom v ČĽR do Únie pred uložením opatrení.

(37)	Z porovnania úrovne odstránenia ujmy stanovenej v pôvodnom nariadení s váženou priemernou vývoznou cenou vyplynulo, že dochádzalo k závažnému predaju pod cenu. Preto sa dospelo k záveru, že nápravné účinky platných opatrení sú oslabené tak z hľadiska množstva, ako aj z hľadiska ceny.

6. Dôkazy o dumpingu vo vzťahu k normálnej hodnote, ktorá bola stanovená pre podobný výrobok

(38)	Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu vyvážajúcich výrobcov sa vývozné ceny museli stanoviť na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Ceny dostupné zo štatistických zdrojov, ktoré sú opísané v odôvodnení 21, sa považovali za najspoľahlivejšie.

(39)

V súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia sa považovalo za vhodné, aby normálnou hodnotou, ktorá sa má použiť počas prešetrovania obchádzania, bola normálna hodnota stanovená počas pôvodného prešetrovania. Vzhľadom na nespoluprácu a na základe článku 18 základného nariadenia sa na účely porovnania vývoznej ceny a normálnej hodnoty považovalo za primerané predpokladať, že sortiment výrobkov v prípade tovaru sledovaného počas súčasného prešetrovania bol rovnaký ako v prípade pôvodného prešetrovania.

(40)

Počas pôvodného prešetrovania sa za vhodnú analogickú krajinu s trhovým hospodárstvom považovali Spojené štáty. Keďže výrobca z analogickej krajiny uskutočnil na domácom trhu USA iba minimálny predaj, zistilo sa, že je neprimerané použiť na účely stanovenia alebo vytvorenia normálnej hodnoty údaje o domácom predaji v USA. V dôsledku toho sa normálna hodnota pre ČĽR predbežne stanovila na základe vývozných cien z USA do iných tretích krajín vrátane Únie.

(41)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumping vypočítal porovnaním váženého priemeru normálnej hodnoty stanovenej v pôvodnom nariadení s váženým priemerom vývozných cien stanovených počas OP tohto prešetrovania, vyjadrený ako percentuálny podiel čistej frankoceny na hranici Únie pred preclením.

(42)	Z porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s takto určenými váženými priemernými vývoznými cenami vyplynul dumping.

C. OPATRENIA

(43)	Vzhľadom na uvedené zistenia sa dospelo k záveru, že konečné antidumpingové clo uložené na dovoz molybdénových drôtov s pôvodom v ČĽR sa obchádzalo prostredníctvom prekládky cez Malajziu.

(44)	V súlade s článkom 13 ods. 1 prvou vetou základného nariadenia by sa mali existujúce antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR rozšíriť na dovoz rovnakého výrobku zasielaného z Malajzie, ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii.

(45)	Opatrenia, ktoré sa majú rozšíriť, by mali byť tie, ktoré sú ustanovené v článku 1 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 511/2010, ktoré predstavujú konečné antidumpingové clo vo výške 64,3 % uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením.

(46)

V súlade s článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 5 základného nariadenia, v ktorých sa ustanovuje, že každé prípadné opatrenie by sa malo uplatňovať na výrobky, ktoré boli pri dovoze do Únie zaregistrované v súlade s nariadením o začatí prešetrovania, by sa z registrovaného dovozu molybdénových drôtov odosielaných z Malajzie malo vyberať clo.

D. UKONČENIE PREŠETROVANIA V SÚVISLOSTI S DOVOZOM ZO ŠVAJČIARSKA

(47)

Vzhľadom na zistenia týkajúce sa Švajčiarska by sa prešetrovanie možného obchádzania antidumpingových opatrení dovozom príslušných výrobkov odosielaných zo Švajčiarska malo ukončiť a registrácia dovozu molybdénových drôtov odosielaných zo Švajčiarska, ktorá bola zavedená nariadením o začatí prešetrovania, by sa mala zastaviť.

E. ŽIADOSTI O OSLOBODENIE

(48)

Je potrebné pripomenúť, že v Malajzii sa počas súčasného prešetrovania neprihlásil ani nenašiel žiadny výrobca/vývozca molybdénových drôtov do Únie. Napriek tomu od každého výrobcu z Malajzie, ktorý nevyvážal počas OP výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, a ktorý zvažuje podanie žiadosti o oslobodenie z rozšírenia antidumpingového cla podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 4 základného nariadenia, sa bude vyžadovať, aby vyplnil dotazník, aby umožnil Komisii určiť, či oslobodenie možno udeliť. Toto oslobodenie sa môže udeliť po vyhodnotení situácie na trhu s príslušným výrobkom, výrobnej kapacity a miery využitia kapacity, obstarávania a predaja a pravdepodobnosti pokračovania praktík, pre ktoré neexistuje žiadny dostatočný dôvod ani hospodárske opodstatnenie a dôkaz o dumpingu. Komisia zvyčajne vykoná aj overovaciu návštevu na mieste. Žiadosť by sa mala bezodkladne adresovať Komisii so všetkými relevantnými informáciami, najmä v súvislosti s akoukoľvek zmenou činností spoločnosti, ktoré sú spojené s výrobou a predajom.

(49)	Komisia po porade s poradným výborom navrhne zodpovedajúcu zmenu a doplnenie rozšírenia platných opatrení v tých prípadoch, v ktorých je oslobodenie odôvodnené. Každé udelené oslobodenie sa bude následne monitorovať, aby sa zabezpečil súlad s podmienkami, ktoré sú v ňom stanovené.

F. ZVEREJNENIE

(50)	Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, ktoré viedli k uvedeným záverom, a dostali príležitosť vyjadriť sa a byť vypočuté,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 511/2010 na dovoz molybdénových drôtov obsahujúcich minimálne 99,95 % molybdénu, ktorého maximálny rozmer priečneho prierezu presahuje 1,35 mm, ale nepresahuje 4,0 mm, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje pod číselný znak KN ex 8102 96 00 , s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, sa týmto rozširuje na dovoz molybdénových drôtov obsahujúcich minimálne 99,95 % molybdénu, ktorého maximálny rozmer priečneho prierezu presahuje 1,35 mm, ale nepresahuje 4,0 mm, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje pod číselný znak KN ex 8102 96 00 (kód TARIC 8102 96 00 11), odosielaných z Malajzie, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii.

2. Clo rozšírené v odseku 1 sa vyberá za dovoz molybdénových drôtov odosielaných z Malajzie, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii, ktorý je registrovaný v súlade s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 477/2011 a v súlade s článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009.

3. Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1. Žiadosti o oslobodenie od cla rozšíreného v článku 1 sa podávajú písomne v jednom z úradných jazykov Únie a musia byť podpísané osobou oprávnenou zastupovať subjekt žiadajúci o oslobodenie. Žiadosť sa musí zaslať na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: N105 4/92

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax +32 22979881

E-mail: [email protected].

2. V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1225/2009 môže Komisia po porade s poradným výborom povoliť formou rozhodnutia oslobodenie dovozu od cla rozšíreného v článku 1 tohto nariadenia, ktorým sa neobchádzajú antidumpingové opatrenia uložené vykonávacím nariadením (ES) č. 511/2010.

Článok 3

Prešetrovanie, ktoré sa začalo nariadením (EÚ) č. 477/2011 týkajúcim sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených vykonávacím nariadením (ES) č. 511/2010 na dovoz určitých molybdénových drôtov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike prostredníctvom dovozu určitých molybdénových drôtov odosielaných zo Švajčiarska, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Švajčiarsku, sa týmto ukončuje.

Článok 4

Colným úradom sa týmto nariaďuje, aby ukončili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 477/2011.

Článok 5

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 9. januára 2012

Za Radu

predseda

N. WAMMEN

(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2) Ú. v. EÚ L 150, 16.6.2010, s. 17.

(3) Ú. v. EÚ L 131, 18.5.2011, s. 14.

12.1.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 8/38

ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU ZRIADENÉHO PODĽA DOHODY INTERBUS O MEDZINÁRODNEJ PRÍLEŽITOSTNEJ PREPRAVE CESTUJÚCICH AUTOKARMI A AUTOBUSMI č. 1/2011

z 11. novembra 2011,

ktorým výbor prijíma svoj rokovací poriadok a prispôsobuje prílohu 1 k dohode, týkajúcu sa podmienok, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov cestnej osobnej dopravy, prílohu 2 týkajúcu sa technických noriem pre autobusy a autokary a požiadavky týkajúce sa sociálnych ustanovení uvedené v článku 8 dohody

(2012/25/EÚ)

SPOLOČNÝ VÝBOR,

so zreteľom na dohodu Interbus o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (1), a najmä na jej články 23 a 24,

keďže:

(1)	Podľa článku 23 ods. 3 dohody Interbus o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (ďalej len „dohoda“) sa od výboru žiada, aby ustanovil svoj rokovací poriadok.

(2)

V súlade s článkom 24 ods. 2 písm. c) dohody je výbor zodpovedný za prispôsobenie prílohy 1 k dohode týkajúcej sa podmienok, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov cestnej osobnej dopravy, a prílohy 2 k dohode týkajúcej sa technických noriem pre autobusy a autokary. Spoločný výbor je zodpovedný v súlade s článkom 24 ods. 2 písm. e) dohody aj za prispôsobenie požiadaviek týkajúcich sa sociálnych ustanovení uvedených v článku 8 dohody s cieľom zahrnúť do nich nové opatrenia prijaté v rámci Únie,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

Týmto sa prijíma rokovací poriadok spoločného výboru stanovený v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Týmto sa prispôsobuje príloha 1 k dohode týkajúca sa podmienok, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov cestnej osobnej dopravy, a príloha 2 k dohode týkajúca sa technických noriem pre autobusy a autokary a požiadavky týkajúce sa sociálnych ustanovení uvedené v článku 8 dohody, ako sú stanovené v prílohe II k tejto dohode.

V Bruseli 11. novembra 2011

predseda

Sz. SCHMIDT

tajomník

G. PATRIS

(1) Ú. v. ES L 321, 26.11.2002, s. 13.

PRÍLOHA I

Rokovací poriadok spoločného výboru zriadeného podľa dohody Interbus o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi

Článok 1

Názov spoločného výboru

Spoločný výbor zriadený podľa článku 23 dohody Interbus o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi, ďalej len „výbor“.

Článok 2

Predsedníctvo

1. Výboru v mene Európskej únie predsedá zástupca Európskej komisie (ďalej len „Komisia“).

2. Povinnosti predsedu výboru plní vedúci delegácie Únie, v prípade potreby jeho zástupca.

3. Predseda riadi prácu výboru.

Článok 3

Delegácie

1. Zmluvné strany, pre ktoré dohoda nadobudla platnosť (ďalej len „zmluvné strany“), vymenujú svojich zástupcov do výboru. Delegáciu Únie tvoria zástupcovia Komisie, ktorým pomáhajú zástupcovia členských štátov.

2. Každá zmluvná strana vymenuje vedúceho svojej delegácie, v prípade potreby jeho zástupcu.

3. Každá zmluvná strana môže vymenovať nových zástupcov do výboru. Každá takáto zmena sa bezodkladne písomne oznámi tajomníkovi výboru.

4. Zástupcovia Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach výboru ako pozorovatelia. Predseda so súhlasom ostatných vedúcich delegácií môže na zasadnutie výboru pozvať osoby, ktoré nie sú členmi delegácií, aby poskytli informácie k osobitným otázkam.

5. Zmluvné strany najmenej týždeň pred zasadnutím oznámia tajomníkovi výboru zloženie svojich delegácií.

Článok 4

Sekretariát

1. Zástupca Komisie poskytuje výboru sekretariát. Tajomníka menuje predseda výboru a vykonáva svoje povinnosti do menovania nového tajomníka. Predseda oznámi ďalším zmluvným stranám meno tajomníka a súvisiace informácie.

2. Tajomník je zodpovedný za komunikáciu medzi delegáciami vrátane postupovania dokumentov a dozerá na plnenie úloh sekretariátu.

Článok 5

Zasadnutia výboru

1. Výbor zasadá na požiadanie aspoň jednej zmluvnej strany. Zvoláva ho predseda.

2. Predseda zasiela vedúcim ostatných delegácii oznam o zvolaní zasadnutia spolu s návrhom programu a dokumentmi na zasadnutie najneskôr 15 pracovných dní pred začiatkom zasadnutia.

3. Zmluvná strana môže požiadať predsedu, aby skrátil lehotu uvedenú v odseku 2 s prihliadnutím na naliehavosť konkrétnej záležitosti.

4. Zasadnutia výboru nie sú verejné, ak vedúci delegácií nerozhodnú inak.

5. Výbor zasadá v Bruseli, ak sa zmluvné strany nedohodnú zasadať inde.

Článok 6

Program

1. Predseda, ktorému pomáha tajomník, pripravuje návrh programu na každé zasadnutie a po porade s vedúcimi ostatných delegácií stanoví dátum a miesto zasadnutia. Predseda zasiela predbežný program ostatným vedúcim delegácií najneskôr 15 pracovných dní pred začiatkom zasadnutia. K programu sa pripájajú všetky potrebné pracovné dokumenty.

2. Lehota stanovená v odseku 1 sa neuplatňuje v prípade naliehavých zasadnutí zvolaných v súlade s článkom 5 ods. 3.

3. Každá zmluvná strana môže do predbežného programu navrhnúť doplniť jeden alebo viacero bodov najneskôr 24 hodín pred začiatkom zasadnutia. Žiadosti o zaradenie bodov do programu spolu s odôvodnením sa písomne zasielajú predsedovi.

4. Výbor na začiatku zasadnutia schvaľuje program. Výbor môže rozhodnúť, že sa do programu zaradí bod, ktorý nie je uvedený v predbežnom programe.

Článok 7

Prijímanie aktov

1. Výbor prijíma rozhodnutia na základe jednomyseľného súhlasu zúčastnených zmluvných strán v súlade s článkom 23 ods. 5 a 6 dohody. Odporúčania, a najmä tie, ktoré sa uvádzajú v článku 24 ods. 2 písm. g) dohody, sa prijímajú konsenzom delegácií zastúpených zmluvných strán. Rozhodnutia a odporúčania majú v názve slovo „rozhodnutie“ alebo „odporúčanie“, za ktorým nasleduje poradové číslo, dátum prijatia a označenie podľa obsahu.

2. Rozhodnutia a odporúčania výboru podpisuje predseda a tajomník. Tajomník ich odosiela ostatným vedúcim delegácií.

3. Každá zmluvná strana môže rozhodnúť o uverejnení ktoréhokoľvek aktu, ktorý výbor prijal.

4. Akty výboru sa v prípade súhlasu vedúcich delegácií môžu prijímať písomným postupom. Predseda predkladá návrh aktu ostatným vedúcim delegácií, ktorí v odpovedi uvádzajú, či návrh prijímajú, či navrhujú zmeny a doplnenia návrhu alebo či požadujú viac času na zváženie návrhu. Ak sa návrh schváli, predseda finalizuje rozhodnutie alebo odporúčanie v súlade s odsekmi 1 a 2.

5. Odporúčania a rozhodnutia sa vypracujú v angličtine, francúzštine a nemčine, pričom všetky tri znenia sú autentické. Každá zmluvná strana zodpovedá za správny preklad odporúčaní a rozhodnutí do svojho úradného jazyka alebo jazykov. Preklad do ostatných jazykov Únie vykoná Komisia.

Článok 8

Zápisnice

1. Tajomník v mene predsedu vypracuje návrh zápisnice z každého zasadnutia výboru do 15 pracovných dní od ukončenia zasadnutia.

2. Zápisnice vo všeobecnosti uvádzajú ku každému bodu programu:

—	údaje o dokumentoch predložených výboru,

—	vyhlásenia zaznamenané na žiadosť zmluvnej strany,

—	prijaté rozhodnutia, odporúčania a závery.

3. Návrh zápisnice sa v súlade s písomným postupom uvedeným v článku 7 ods. 4 predkladá výboru na schválenie. Ak sa tento postup neukončí, výbor schváli zápisnicu na svojom nasledujúcom zasadnutí.

4. Po schválení výborom zápisnicu podpisuje predseda a tajomník; zápisnicu uchováva tajomník. Tajomník odosiela kópiu ostatným vedúcim delegácií.

Článok 9

Dôvernosť informácií

Bez ohľadu na ustanovenie o uverejnení aktov uvedené v článku 7 ods. 3 sú dokumenty výboru a priebeh diskusií počas zasadnutia predmetom služobného tajomstva.

Článok 10

Výdavky

1. Každá zmluvná strana znáša výdavky, ktoré jej vzniknú v súvislosti s účasťou na zasadnutiach výboru.

2. Výbor rozhoduje o úhrade výdavkov, ktoré vzniknú expertom v súvislosti s misiami, na ktoré ich povolá predseda v súlade s článkom 3 ods. 4.

Článok 11

Korešpondencia

Všetka korešpondencia, ktorú prijíma alebo posiela predseda výboru, sa posiela tajomníkovi výboru. Tajomník posiela kópiu korešpondencie súvisiacej s dohodou všetkým delegáciám.

Článok 12

Jazyky

Výbor rozhoduje o tom, ktoré jazyky sa použijú na zasadnutiach výboru a v dokumentoch. Zmluvná strana, ktorá organizuje zasadnutie, nie je povinná poskytovať tlmočenie do iných jazykov.

PRÍLOHA II

Prispôsobenie prílohy 1 k dohode týkajúcej sa podmienok, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov cestnej osobnej dopravy, prílohy 2 k dohode týkajúcej sa technických noriem platných pre autobusy a autokary a požiadaviek týkajúcich sa sociálnych ustanovení uvedených v článku 8 dohody (1)

1. Prispôsobenie prílohy 1 k dohode týkajúcej sa podmienok, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov cestnej osobnej dopravy

K aktom uvedeným v prílohe 1 k dohode sa dopĺňajú tieto akty Únie:

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51)“.

2. Prispôsobenie prílohy 2 k dohode týkajúcej sa technických noriem platných pre autobusy a autokary

V článku 1 prílohy 2 k dohode sa písmená a), b), c) a d) nahrádzajú takto:

„a)

testy spôsobilosti motorových a ich prípojných vozidiel:

—	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/40/ES zo 6. mája 2009 o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (Ú. v. EÚ L 141, 6.6.2009, s. 12),

—	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových automobilov prevádzkovaných v Spoločenstve (Ú. v. ES L 203, 10.8.2000, s. 1), zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/26/ES (Ú. v. EÚ L 90, 8.4.2003, s. 37);

zariadenia obmedzujúce rýchlosť:

—

smernica Rady 92/6/EHS z 10. februára 1992 o montáži a používaní zariadení obmedzujúcich rýchlosť pre určité kategórie motorových vozidiel v spoločenstve (Ú. v. ES L 57, 2.3.1992, s. 27), naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/85/ES (Ú. v. ES L 327, 4.12.2002, s. 8);

maximálne povolené rozmery a maximálne povolené hmotnosti:

—

smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59), naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/7/ES (Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 47),

—

smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/27/ES z 22. júla 1997 týkajúca sa hmotností a rozmerov určitých kategórií motorových a ich prípojných vozidiel, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 70/156/EHS (Ú. v. ES L 233, 25.8.1997, s. 1), zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/19/ES (Ú. v. EÚ L 79, 26.3.2003, s. 6);

záznamové zariadenie v cestnej doprave:

—

nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 8), naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (EÚ) č. 1266/2009 (Ú. v. EÚ L 339, 22.12.2009, s. 3) alebo ekvivalentné pravidlá ustanovené dohodou AETR vrátane jej protokolov.“

Článok 2 prílohy 2 k dohode sa mení a dopĺňa takto:

za prvý odsek a pred tabuľku sa vkladá tento text:

„Emisie výfukových plynov:

—

smernica Rady 88/77/EHS z 3. decembra 1987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených pre používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom určených pre používanie vo vozidlách (Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 33), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2001/27/ES (Ú. v. ES L 107, 18.4.2001, s. 10),

—

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES z 28. septembra 2005 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2005, s. 1), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2008/74/ES (Ú. v. EÚ L 192, 19.7.2008, s. 51),

—

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1);

Dym:

—

smernica Rady 72/306/EHS z 2. augusta 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa opatrení, ktoré sa majú prijať proti emisiám znečisťujúcich látok z dieselových motorov vozidiel (Ú. v. ES L 190, 20.8.1972, s. 1), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/21/ES (Ú. v. EÚ L 61, 8.3.2005, s. 25);

Hlukové emisie:

—

smernica Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa prípustnej hladiny zvuku a výfukovom systéme motorových vozidiel (Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 16), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2007/34/ES (Ú. v. EÚ L 155, 15.6.2007, s. 49);

Brzdový systém:

—	smernica Rady z 26. júla 1971 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o brzdových zariadeniach určitých kategórií motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (Ú. v. ES L 202, 6.9.1971, s. 37), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2002/78/ES (Ú. v. ES L 267, 4.10.2002, s. 23);

Pneumatiky:

—	smernica Rady 92/23/EHS z 31. marca 1992 o pneumatikách motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a ich montáži (Ú. v. ES L 129, 14.5.1992, s. 95), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/11/ES (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2005, s. 42);

Zariadenia pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu:

—

smernica Rady 76/756/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa osvetlenia a svetelných signalizačných zariadení na motorových a ich prípojných vozidlách (Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 1), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2008/89/ES (Ú. v. EÚ L 257, 25.9.2008, s. 14);

Palivové nádrže:

—

smernica Rady 70/221/EHS z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o nádržiach na kvapalné palivá a o zadných ochranných zariadeniach motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, s. 23), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/20/ES (Ú. v. EÚ L 48, 18.2.2006, s. 16);

Spätné zrkadlá:

—

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/97/ES z 10. novembra 2003 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa vzťahujú na typové schválenie zariadení pre nepriamy výhľad a vozidiel vybavených takými zariadeniami, o zmene a doplnení smernice 70/156/EHS a o zrušení smernice 71/127/EHS (Ú. v. EÚ L 25, 29.1.2004, s. 1), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/27/ES (Ú. v. EÚ L 81, 30.3.2005, s. 44);

Bezpečnostné pásy – inštalácia:

—

smernica Rady 77/541/EHS z 28. júna 1977 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o bezpečnostných pásoch a zadržiavacích systémoch motorových vozidiel (Ú. v. ES L 220, 29.8.1977, s. 95), naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/40/ES (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 146);

Bezpečnostné pásy – kotvové úchytky bezpečnostných pásov:

—

smernica Rady 76/115/EHS z 18. decembra 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kotvových úchytiek bezpečnostných pásov motorových vozidiel (Ú. v. ES L 24, 30.1.1976, s. 6), naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/41/ES (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 149);

Sedadlá:

—

smernica Rady 74/408/EHS z 22. júla 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o vnútornom zariadení motorových vozidiel (pevnosť sedadiel a ich uchytenie) (Ú. v. ES L 221, 12.8.1974, s. 1), naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/39/ES (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 143);

Konštrukcia interiéru (prevencia rizika šírenia požiaru):

—	smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/28/ES z 24. októbra 1995 o horľavosti materiálov používaných v konštrukcii interiéru určitých kategórií motorových vozidiel (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 1);

Vnútorné usporiadanie (núdzové východy, prístupnosť, rozmery sedadiel, pevnosť nadstavby atď.):

—

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/85/ES z 20. novembra 2001 týkajúca sa osobitných ustanovení pre vozidlá používané na prepravu cestujúcich, v ktorých sa nachádza viac ako osem sedadiel okrem sedadla pre vodiča a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 70/156/EHS a smernica 97/27/ES (Ú. v. ES L 42, 13.2.2002, s. 1).“

tabuľka sa nahrádza touto tabuľkou:

„Položka	Predpis EHK-OSN/posledná séria zmien a doplnení	Akt Únie (pôvodný – najnovší)
Emisie výfukových plynov	49/01 49/02, schválenie A 49/02, schválenie B	smernica 88/77/EHS smernica 2001/27/ES smernica 2005/55/ES smernica 2008/74/ES nariadenie (ES) č. 595/2009
Dym	24/03	smernica 72/306/EHS smernica 2005/21/ES
Hlukové emisie	51/02	smernica 70/157/EHS smernica 2007/34/ES
Brzdový systém	13/11	smernica 71/320/EHS smernica 2002/78/ES
Pneumatiky	54	smernica 92/23/EHS smernica 2005/11/ES
Zariadenia pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu	48/01	smernica 76/756/EHS smernica 2008/89/ES
Palivové nádrže	34/02 67/01 110	smernica 70/221/EHS smernica 2006/20/ES
Spätné zrkadlá	46/01	smernica 2003/97/ES smernica 2005/27/ES
Bezpečnostné pásy – inštalácia	16/06	smernica 77/541/EHS smernica 2005/40/ES
Bezpečnostné pásy – kotvové úchytky	14/07	smernica 76/115/EHS smernica 2005/41/ES
Sedadlá	17/08 80/01	smernica 74/408/EHS smernica 2005/39/ES
Konštrukcia interiéru (prevencia rizika šírenia požiaru)	118	smernica 95/28/ES
Vnútorné usporiadanie (núdzové východy, prístupnosť, rozmery sedadiel)	107.02	smernica 2001/85/ES
Ochrana proti prevráteniu	66.01	smernica 2001/85/ES“

3. Prispôsobenie požiadaviek týkajúcich sa sociálnych ustanovení uvedených v článku 8 dohody

Vzhľadom na zahrnutie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES sa článok 8 prílohy 2 k dohode, príloha IIa k dohode a príloha IIb k dohode vypúšťajú.

Akty Únie uvedené v článku 8 dohody sa nahrádzajú týmito aktmi Únie (2):

„—

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1), naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1073/2009 (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 88),

—	nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 8), naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (EÚ) č. 1266/2009 (Ú. v. EÚ L 339, 22.12.2009, s. 3),

—

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 35), naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2009/5/ES (Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2009, s. 45),

—	smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9),

—	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35),

—

smernica 2003/59/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS (Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4).“

(1) Aktualizácia aktov zohľadňuje nové opatrenia, ktoré Európska únia prijala do 31. decembra 2009.

(2) Aktualizácia aktov zohľadňuje nové opatrenia, ktoré Európska únia prijala do 31. decembra 2009.

		ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2012.008.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 8

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 55 12. januára 2012

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
		2012/22/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady z 12. decembra 2011 o pristúpení Európskej únie k protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, s výnimkou jeho článkov 10 a 11	1
		2012/23/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady z 12. decembra 2011 o pristúpení Európskej únie k protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, pokiaľ ide o jeho články 10 a 11	13
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 13/2012 zo 6. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1292/2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz poly-etyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii	17
	*	Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 14/2012 z 9. januára 2012, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 511/2010 na dovoz určitých molybdénových drôtov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na dovoz určitých molybdénových drôtov odosielaných z Malajzie, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii, a ktorým sa ukončuje prešetrovanie dovozu molybdénových drôtov odosielaných zo Švajčiarska	22
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 15/2012 z 10. januára 2012, ktorým sa stošesťdesiaty druhýkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným so sieťou al-Káida	27
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 16/2012 z 11. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, pokiaľ ide o požiadavky na mrazené potraviny živočíšneho pôvodu určené na ľudskú spotrebu ( 1 )	29
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 17/2012 z 11. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 32/2000, pokiaľ ide o predĺženie colných kvót Únie na výrobky z juty a kokosových vlákien	31
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 18/2012 z 11. januára 2012, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	32
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 19/2012 z 11. januára 2012, ktorým sa stanovuje percento prijatia pre vydávanie vývozných povolení, zamietnutie žiadostí o vývozné povolenia a ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o vývozné povolenia na cukor mimo kvóty	34
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 20/2012 z 11. januára 2012, ktorým sa stanovuje koeficient pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na žiadosti o dovozné povolenia podané v období od 1. januára do 6. januára 2012 v rámci colnej kvóty otvorenej pre jačmeň nariadením (ES) č. 2305/2003	35
		ROZHODNUTIA
		2012/24/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 11. januára 2012 o ukončení antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu vinylacetátu s pôvodom v Spojených štátoch amerických a o uvoľnení súm zaistených prostredníctvom uložených dočasných ciel	36
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
		2012/25/EÚ
	*	Rozhodnutie spoločného výboru zriadeného podľa dohody Interbus o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi č. 1/2011 z 11. novembra 2011, ktorým výbor prijíma svoj rokovací poriadok a prispôsobuje prílohu 1 k dohode, týkajúcu sa podmienok, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľov cestnej osobnej dopravy, prílohu 2 týkajúcu sa technických noriem pre autobusy a autokary a požiadavky týkajúce sa sociálnych ustanovení uvedené v článku 8 dohody	38
		Odporúčanie spoločného výboru zriadeného podľa dohody Interbus o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi č. 1/2011 z 11. novembra 2011 týkajúce sa využívania technických správ pre autobusy a autokary s cieľom uľahčiť monitorovanie ustanovení článkov 1 a 2 prílohy 2 k dohode	46

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	62,1
	TN	101,1
	TR	107,7
	ZZ	90,3
0707 00 05	EG	206,0
	TR	160,5
	ZZ	183,3
0709 91 00	EG	208,4
0709 91 00	ZZ	208,4
0709 93 10	MA	74,1
	TR	143,7
	ZZ	108,9
0805 10 20	EG	55,7
	MA	65,9
	TR	65,7
	ZZ	62,4
0805 20 10	MA	94,1
0805 20 10	ZZ	94,1
0805 20 30 , 0805 20 50 , 0805 20 70 , 0805 20 90	IL	67,0
	MA	62,0
	TR	83,5
	ZZ	70,8
0805 50 10	TR	50,6
0805 50 10	ZZ	50,6
0808 10 80	CA	125,9
	US	134,7
	ZZ	130,3
0808 30 90	CN	99,0
	US	133,6
	ZZ	116,3

Značka a typ vozidla:	Registračné číslo a kód krajiny:
Dátum prvej registrácie:	Číslo podvozku:

	Právne predpisy Únie	Predpis EHK-OSN	Schvaľovacie číslo	Označenie na vozidle
Zariadenie obmedzujúce rýchlosť	smernica 92/6/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/85/ES	—
Maximálne povolené rozmery	smernica 96/53/ES, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/7/ES smernica 97/27/ES, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/19/ES	—
Tachograf	nariadenie (EHS) č. 3821/85, naposledy zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. 1266/2009	—
Emisie výfukových plynov	smernica 88/77/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/27/ES smernica 2005/55/ES, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2008/74/ES nariadenie (ES) č. 595/2009	49/01 49/02, schválenie A 49/02, schválenie B
Dym	smernica 72/306/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/21/ES	24/03
Hlukové emisie	smernica 70/157/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2007/34/ES	51/02
Brzdový systém	smernica 71/320/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/78/ES	13/11
Pneumatiky	smernica 92/23/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/11/ES	54
Zariadenie pre osvetlenie a svetelnú signalizáciu	smernica 76/756/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2008/89/ES	48/01
Palivová nádrž	smernica 70/221/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/20/ES	34/02 67/01 110
Spätné zrkadlá	smernica 2003/97/ES, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/27/ES	46/01
Bezpečnostné pásy – inštalácia	smernica 77/541/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/40/ES	16/06
Bezpečnostné pásy – kotvové úchytky	smernica 76/115/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/41/ES	14/07
Sedadlá	smernica 74/408/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/39/ES	17/08 80/01
Konštrukcia interiéru (prevencia rizika šírenia požiaru)	smernica 95/28/ES	118
Vnútorné usporiadanie (núdzové východy, prístupnosť, rozmery sedadiel)	smernica 2001/85/ES	107/02
Ochrana proti prevráteniu	smernica 2001/85/ES	66/01