ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2013.352.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 352

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 56
24. decembra 2013


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis  ( 1 )

1

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva

9

 

*

Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1409/2013 z 28. novembra 2013 o štatistike platieb (ECB/2013/43)

18

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1410/2013 z 23. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

45

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1411/2013 z 23. decembra 2013, ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. januára 2014

47

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2013/797/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Rady zo 16. decembra 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami

50

 

*

Rozhodnutie Rady 2013/798/SZBP z 23. decembra 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Stredoafrickej republike

51

 

 

2013/799/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie zo 17. decembra 2013 o oznámení Španielskeho kráľovstva týkajúcom sa prechodného národného programu uvedeného v článku 32 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách [oznámené pod číslom C(2013) 9089]

53

 

 

2013/800/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 18. decembra 2013 o finančnom príspevku Únie na rok 2013 na pokrytie výdavkov vzniknutých Francúzsku, Holandsku, Nemecku, Portugalsku a Španielsku na účely zneškodňovania organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty [oznámené pod číslom C(2013) 8999]

58

 

 

2013/801/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 23. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre inovácie a siete a zrušuje Rozhodnutie 2007/60/ES zmenené rozhodnutím 2008/593/ES

65

 

 

AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

 

 

2013/802/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady pre spoluprácu EÚ – Irak č. 1/2013 z 8. októbra 2013, ktorým sa prijíma jej rokovací poriadok a rokovací poriadok Výboru pre spoluprácu

68

 

 

2013/803/EÚ

 

*

Rozhodnutie Rady pre spoluprácu EÚ – Irak č. 2/2013 z 8. októbra 2013 o vytvorení troch špecializovaných podvýborov a schválení ich právomocí

74

 

*

Odporúčanie asociačnej rady EÚ – Maroko č. 1/2013 zo 16. decembra 2013, o vykonávaní akčného plánu EÚ – Maroko európskej susedskej politiky, ktorým sa vykonáva posilnený štatút (2013 – 2017)

78

 

 

2013/804/EÚ

 

*

Rozhodnutia Výboru pre vnútrozemskú dopravu Spoločenstva a Švajčiarska č. 1/2013 zo 6. decembra 2013, ktorým sa mení príloha 1 k dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o železničnej a cestnej preprave tovaru a cestujúcich

79

 

 

Korigendá

 

*

Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 1256/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku na základe konania podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 384/96, s pôvodom v Thajsku na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, s pôvodom na Ukrajine na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia a ktorým sa ukončujú konania týkajúce sa dovozu uvedeného výrobku s pôvodom v Bosne a Hercegovine a v Turecku ( Ú. v. EÚ L 343, 19.12.2008, s. 1 )

88

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1407/2013

z 18. decembra 2013

o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (1),

po uverejnení návrhu tohto nariadenia (2),

po porade s Poradným výborom pre štátnu pomoc,

keďže:

(1)

Štátne financovanie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, predstavuje štátnu pomoc a podľa článku 108 ods. 3 zmluvy sa musí Komisii notifikovať. Podľa článku 109 zmluvy však Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od tejto notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci. Nariadením (ES) č. 994/98 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy rozhodla, že pomoc de minimis môže tvoriť jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis poskytnutá jedinému podniku počas určitého časového obdobia, ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu, považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a nevzťahuje sa na ňu teda notifikačný postup.

(2)

Komisia v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia takisto vysvetlila svoju politiku, pokiaľ ide o strop pomoci de minimis, do ktorého výšky sa na takúto pomoc hľadí tak, že sa na ňu článok 107 ods. 1 zmluvy neuplatní, a to najprv vo svojom oznámení o pravidle de minimis pri štátnej pomoci (3), neskôr v nariadení Komisie (ES) č. 69/2001 (4) a v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 (5). Vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1998/2006 je vhodné vykonať revíziu niektorých podmienok stanovených v uvedenom nariadení a nahradiť ho.

(3)

Je vhodné zachovať strop 200 000 EUR ako výšku pomoci de minimis, ktorú na jednotlivý členský štát môže jeden podnik dostať v ktoromkoľvek období troch rokov. Uvedený strop je naďalej potrebný na zabezpečenie toho, aby všetky opatrenia patriace do pôsobnosti tohto nariadenia mohli byť považované za opatrenia, ktoré nijako neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi a nenarúšajú hospodársku súťaž, ani nehrozia jej narušením.

(4)

Na účely pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v zmluve je podnikom každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na svoje právne postavenie a spôsob financovania (6). Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že všetky subjekty, ktoré sú kontrolované (právne alebo de facto) tým istým subjektom, by sa mali pokladať za jediný podnik (7). V záujme právnej istoty a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by toto nariadenie malo poskytovať vyčerpávajúci zoznam jasných kritérií na určovanie toho, kedy sa dva alebo viaceré subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť v jednom členskom štáte majú považovať za jediný podnik. Komisia vybrala z ustálených kritérií na vymedzenie „prepojených podnikov“ z definície malých a stredných podnikov (MSP) v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (8) a v prílohe I k nariadeniu Komisie (ES) č. 800/2008 (9) tie kritériá, ktoré sú vhodné na účely tohto nariadenia. Orgány verejnej moci už tieto kritériá poznajú a mali by byť vzhľadom na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia uplatňované na MSP aj na veľké podniky. Tieto kritériá by mali zabezpečiť, aby bola skupina prepojených podnikov na účely uplatňovania pravidla de minimis považovaná za jediný podnik, ale aby subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, ktoré nie sú medzi sebou v žiadnom vzťahu okrem skutočnosti, že každý z nich je priamo napojený na ten istý orgán alebo orgány verejnej moci, neboli považované za navzájom prepojené. Berie sa teda do úvahy osobitná situácia subjektov vykonávajúcich hospodársku činnosť, ktoré kontroluje ten istý orgán alebo orgány verejnej moci, no ktoré môžu mať nezávislú rozhodovaciu právomoc.

(5)

S cieľom zohľadniť malú priemernú veľkosť podnikov pôsobiacich v sektore cestnej nákladnej dopravy je vhodné zachovať strop pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu na 100 000 EUR. Poskytovanie integrovaných služieb, pri ktorých skutočná doprava tvorí len jeden prvok, ako sú sťahovacie služby, poštové a kuriérne služby alebo zber odpadu a jeho spracovanie, by sa nemalo pokladať za dopravné služby. Vzhľadom na nadbytočné kapacity sektora cestnej nákladnej dopravy a na ciele dopravnej politiky, pokiaľ ide o preťaženie cestnej siete a nákladnú dopravu, by mala byť z rozsahu uplatňovania tohto nariadenia vylúčená pomoc na nadobúdanie vozidiel cestnej nákladnej dopravy podnikmi vykonávajúcimi cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu. Vzhľadom na vývoj v sektore cestnej osobnej dopravy už nie je vhodné uplatňovať na tento sektor nižší strop.

(6)

Vzhľadom na osobitné pravidlá uplatňované v sektoroch prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov, rybolovu a akvakultúry a na riziko, že aj objem pomoci nepresahujúci strop stanovený v tomto nariadení by mohol spĺňať kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na uvedené sektory.

(7)

Vzhľadom na podobnosti medzi spracovaním a marketingom poľnohospodárskych výrobkov a spracovaním a marketingom nepoľnohospodárskych výrobkov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov za predpokladu, že sa splnia určité podmienky. V tejto súvislosti by sa za spracovanie alebo marketing nemali považovať poľnohospodárske činnosti potrebné na prípravu výrobku na prvý predaj ako zber, sekanie a mlátenie obilnín alebo balenie vajec, ani prvý predaj ďalším predajcom alebo spracovateľom.

(8)

Súdny dvor Európskej únie stanovil, že hneď ako Únia prijme právny predpis týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, sú členské štáty povinné zdržať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť z neho výnimky (10). Z uvedeného dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených výrobkov alebo výrobkov uvedených na trh. Rovnako by sa nemalo vzťahovať na podporu, na ktorú sa viaže povinnosť deliť sa o pomoc s prvovýrobcami.

(9)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na pomoc na podporu vývozu ani na pomoc podmienenú uprednostňovaním používania domácich výrobkov pred dovážanými. Nemalo by sa uplatňovať najmä na pomoc, ktorou sa financuje založenie a prevádzka distribučnej siete v iných členských štátoch alebo v tretích krajinách. Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch, so štúdiami alebo s poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh v inom členskom štáte alebo v tretej krajine obvykle nepredstavuje pomoc na podporu vývozu.

(10)

Trojročné obdobie, ktoré je potrebné zohľadniť na účely tohto nariadenia, by sa malo hodnotiť priebežne, takže pri každom novom poskytnutí pomoci de minimis je potrebné zohľadniť celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutú počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov.

(11)

Ak podnik pôsobí v sektoroch, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a zároveň pôsobí v iných sektoroch alebo vykonáva iné činnosti, toto nariadenie by sa malo uplatňovať na tieto iné sektory alebo činnosti za predpokladu, že dotknutý členský štát zabezpečí pomocou primeraných prostriedkov, ako je oddelenie činností alebo rozlíšenie nákladov, aby činnosti vykonávané v rámci vylúčeného sektora neboli podporované z pomoci de minimis. Tá istá zásada by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak podnik pôsobí v sektoroch, na ktoré sa uplatňujú nižšie stropy pomoci de minimis. Ak nie je možné zabezpečiť, aby činnosti vykonávané v sektoroch, na ktoré sa uplatňujú nižšie stropy pomocide minimis, boli podporované z pomoci de minimis iba do výšky týchto nižších stropov, mal by sa na všetky činnosti podniku uplatniť najnižší strop.

(12)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá na zabezpečenie toho, aby nebolo možné obchádzať maximálne intenzity pomoci stanovené v osobitných nariadeniach alebo rozhodnutiach Komisie. Mali by sa v ňom stanoviť aj jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlá kumulácie.

(13)

Toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie sa nebude pokladať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy z iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení, napríklad preto, že je v súlade so zásadou podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve alebo preto, že nezahŕňa presun verejných zdrojov. Najmä financovanie zo zdrojov Únie, ktoré centrálne riadi Komisia a nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, nepredstavuje štátnu pomoc a nemalo by sa zohľadňovať pri určovaní toho, či je dodržaný príslušný strop.

(14)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného dohľadu by sa toto nariadenie malo uplatňovať len na pomoc de minimis, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu bez akejkoľvek potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“). Takýto presný výpočet sa môže urobiť napríklad v prípade grantov, bonifikácie úrokových sadzieb a obmedzených oslobodení od dane či iných nástrojov so stanovenou hornou hranicou, ktorá zaručuje, že nebude prekročený príslušný strop. Stanovenie hornej hranice znamená, že pokiaľ nie je známa alebo ešte nie je známa presná výška pomoci, členský štát musí vychádzať z predpokladu, že výška pomoci sa rovná hornej hranici, aby sa zabezpečilo, že viacero opatrení pomoci spolu nepresiahne strop stanovený v tomto nariadení, a aby sa dodržali pravidlá kumulácie.

(15)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropu de minimis by všetky členské štáty mali uplatňovať tú istú metódu výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet je vhodné, aby sumy pomoci, ktoré sa neposkytujú formou hotovostného grantu, boli prekonvertované na ich ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu hrubého grantu v prípade transparentných druhov pomoci iných než granty a v prípade pomoci splatnej v niekoľkých splátkach si vyžaduje používanie trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia takejto pomoci. S cieľom zabezpečiť jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by uplatniteľnými trhovými sadzbami na účely tohto nariadenia mali byť referenčné sadzby, ktoré sú stanovené v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (11).

(16)

Pomoc v podobe úverov vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie v podobe úverov by mala byť považovaná za transparentnú pomoc de minimis, ak bol ekvivalent hrubého grantu vypočítaný na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia pomoci. Aby sa zjednodušilo nakladanie s malými krátkodobými úvermi, malo by byť v tomto nariadení uvedené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku úveru a dĺžku jeho trvania. Ekvivalent hrubého grantu úverov zabezpečených zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a nepresahujúcich výšku buď 1 000 000 EUR počas najviac piatich rokov, alebo 500 000 EUR počas najviac desiatich rokov, možno na základe skúseností Komisie považovať za neprekračujúci strop pomoci de minimis. Vzhľadom na ťažkosti spojené s určovaním ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej podnikom, ktoré možno nebudú schopné úver splatiť, by sa toto pravidlo nemalo na také podniky vzťahovať.

(17)

Pomoc vo forme kapitálových injekcií by sa nemala pokladať za transparentnú pomoc de minimis, s výnimkou prípadu, keď celková výška injekcie z verejných zdrojov nepresahuje strop de minimis. Pomoc tvorená opatreniami rizikového financovania vo forme kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, ako je uvedené v usmerneniach o rizikovom financovaní (12), by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď sa príslušným opatrením poskytuje kapitál nepresahujúci strop pomoci de minimis.

(18)

Pomoc v podobe záruk vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie v podobe záruk by sa mala pokladať za transparentnú, ak bol ekvivalent hrubého grantu vypočítaný na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie pre príslušný druh podniku (13). Aby sa zjednodušilo nakladanie s krátkodobými zárukami zabezpečujúcimi maximálne 80 % relatívne malého úveru, malo by byť v tomto nariadení stanovené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku príslušného úveru a dĺžku trvania záruky. Toto pravidlo by sa nemalo uplatňovať na záruky súvisiacich transakcií, ktoré nepredstavujú úver, ako sú záruky na transakcie s vlastným kapitálom. Ak záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 1 500 000 EUR a trvanie záruky nepresahuje päť rokov, ekvivalent hrubého grantu záruky možno považovať za neprekračujúci strop pomoci de minimis. Rovnaké pravidlo platí v prípadoch, keď záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 750 000 EUR a trvanie záruky nepresahuje desať rokov. Členské štáty môžu okrem toho použiť metodiku na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruk, ktorá bola oznámená Komisii podľa iného nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase a ktorá bola schválená Komisiou ako metodika, ktorá je v súlade so oznámením o zárukách alebo akýmkoľvek nasledujúcim oznámením, za predpokladu, že schválená metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia. Vzhľadom na ťažkosti spojené s určovaním ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej podnikom, ktoré možno nebudú schopné úver splatiť, by sa toto pravidlo nemalo na také podniky vzťahovať.

(19)

Ak sa schéma pomoci de minimis vykonáva prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, malo by sa zabezpečiť, aby títo finanční sprostredkovatelia nedostali žiadnu štátnu pomoc. Dá sa to uskutočniť napríklad tým, že od finančných sprostredkovateľov, ktorí využívajú štátne záruky, sa bude vyžadovať, aby zaplatili poplatok zodpovedajúci trhovým podmienkam alebo postúpili všetky zvýhodnenia konečným príjemcom, alebo že sa bude vyžadovať dodržiavanie stropu pomoci de minimis a iných podmienok tohto nariadenia aj na úrovni sprostredkovateľov.

(20)

Komisia môže na základe oznámenia členského štátu preskúmať, či opatrenie, ktoré nemá podobu grantu, úveru, záruky, kapitálovej injekcie alebo opatrenia rizikového financovania v podobe kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, vedie k ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis, a preto by mohlo spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(21)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá štátnej pomoci a v súlade so zásadou spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii by mali členské štáty uľahčiť plnenie tejto úlohy prostredníctvom vytvorenia potrebných nástrojov, ktoré by zabezpečili, aby celková suma pomoci de minimis poskytnutá jedinému podniku v rámci pravidla de minimis nepresiahla celkový povolený strop. Členské štáty by na tieto účely pri poskytovaní pomoci de minimis mali informovať príslušný podnik o výške poskytnutej pomoci de minimis a o skutočnosti, že ide o pomoc de minimis, pričom by sa mali výslovne odvolať na toto nariadenie. Členské štáty by mali mať povinnosť dohliadať na poskytnutú pomoc, aby sa zabezpečilo, že nebudú prekročené príslušné stropy a že budú dodržané pravidlá kumulácie. Na účely splnenia tejto povinnosti by mal príslušný členský štát pred poskytnutím takejto pomoci získať od podniku vyhlásenie o inej pomoci de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie alebo iné predpisy o pomoci de minimis a ktorú podnik prijal počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Členské štáty by mali mať aj alternatívnu možnosť zriadiť centrálny register s úplnými informáciami o poskytnutej pomoci de minimis, na základe ktorého by sa kontrolovalo, že akékoľvek nové poskytnutie pomoci neprekračuje príslušný strop.

(22)

Každý členský štát by mal pred poskytnutím novej pomoci de minimis overiť, či sa novou pomocou de minimis v danom členskom štáte neprekročí strop pomoci de minimis a či boli dodržané ostatné podmienky uvedené v tomto nariadení.

(23)

So zreteľom na skúsenosti Komisie, a najmä na častú potrebu revidovať politiku v oblasti štátnej pomoci, by sa malo obdobie uplatňovania tohto nariadenia obmedziť. Ak účinnosť tohto nariadenia uplynie bez toho, aby bola predĺžená, členské štáty by mali mať šesťmesačné obdobie na prispôsobenie sa, pokiaľ ide o pomoc de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú podnikom vo všetkých sektoroch okrem:

a)

pomoci v prospech podnikov pôsobiacich v sektore rybolovu a akvakultúry, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (14);

b)

pomoci poskytovanej podnikom pôsobiacim v oblasti prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov;

c)

pomoci poskytovanej podnikom pôsobiacim v sektore spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov, a to v týchto prípadoch:

i)

ak je výška pomoci stanovená na základe ceny alebo množstva takýchto výrobkov kúpených od prvovýrobcov alebo výrobkov umiestnených na trhu príslušnými podnikmi;

ii)

ak je pomoc podmienená tým, že bude čiastočne alebo úplne postúpená prvovýrobcom;

d)

pomoci na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoci priamo súvisiacej s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;

e)

pomoci, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovážaným.

2.   Ak podnik pôsobí v sektoroch uvedených v ods. 1 písm. a), b) alebo c) a zároveň pôsobí v jednom alebo viacerých iných sektoroch alebo vyvíja ďalšie činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, vzťahuje sa toto nariadenie na pomoc poskytovanú v súvislosti s týmito ďalšími sektormi alebo na tieto ďalšie činnosti za podmienky, že dotknutý členský štát zabezpečí pomocou primeraných prostriedkov, ako je oddelenie činností alebo rozlíšenie nákladov, aby činnosti vykonávané v sektoroch vylúčených z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia neboli podporované z pomoci de minimis poskytovanej v súlade s týmto nariadením.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky vymenované v prílohe I k zmluve, s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000;

b)

„spracovanie poľnohospodárskych výrobkov“ je akékoľvek pôsobenie na poľnohospodársky výrobok, výsledkom ktorého je takisto poľnohospodársky výrobok, s výnimkou poľnohospodárskych činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného výrobku na prvý predaj;

c)

„marketing poľnohospodárskych výrobkov“ je prechovávanie alebo vystavovanie výrobku na účely jeho predaja, ponúkanie výrobku na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob umiestňovania výrobku na trh, s výnimkou prvého predaja od prvovýrobcu obchodníkom alebo spracovateľom a akejkoľvek činnosti, ktorou sa výrobok pripravuje na takýto prvý predaj; predaj od prvovýrobcu konečným spotrebiteľom sa považuje za marketing, ak sa uskutoční v osobitných prevádzkach vyhradených na tento účel.

2.    „Jediný podnik“ na účely tohto nariadenia zahŕňa všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, medzi ktorými je aspoň jeden z týchto vzťahov:

a)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v inom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť;

b)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť;

c)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo dominantným spôsobom ovplyvňovať iný subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť na základe zmluvy, ktorú s daným subjektom vykonávajúcim hospodársku činnosť uzavrel, alebo na základe ustanovenia v zakladajúcom dokumente alebo stanovách spoločnosti;

d)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, ktorý je akcionárom alebo spoločníkom iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť, má sám na základe zmluvy s inými akcionármi alebo spoločníkmi daného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť pod kontrolou väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v danom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť.

Subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, medzi ktorými sú typy vzťahov uvedené v písm. a) až d) prvého pododseku prostredníctvom jedného alebo viacerých iných subjektov vykonávajúcich hospodársku činnosť, sa takisto považujú za jediný podnik.

Článok 3

Pomoc de minimis

1.   Opatrenia pomoci sa považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sú oslobodené od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení.

2.   Celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytol jedinému podniku, nepresiahne 200 000 EUR v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov.

Celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytol jedinému podniku vykonávajúcemu cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu, nepresiahne 100 000 EUR v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov. Táto pomoc de minimis sa nepoužije na nákup vozidiel cestnej nákladnej dopravy.

3.   Ak podnik vykonáva cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu a zároveň iné činnosti, na ktoré sa uplatňuje strop vo výške 200 000 EUR, strop vo výške 200 000 EUR sa na tento podnik uplatní za predpokladu, že dotknutý členský štát zabezpečí pomocou primeraných prostriedkov, ako je oddelenie činností alebo rozlíšenie nákladov, aby podpora pre činnosti cestnej nákladnej dopravy nepresiahla 100 000 EUR a aby sa žiadna pomoc de minimis nepoužila na nákup vozidiel cestnej nákladnej dopravy.

4.   Pomoc de minimis sa považuje za poskytnutú v okamihu, keď podnik nadobudne na základe platného vnútroštátneho právneho režimu právny nárok na poskytnutie pomoci, a to bez ohľadu na dátum vyplatenia pomoci de minimis podniku.

5.   Stropy stanovené v odseku 2 sa uplatňujú bez ohľadu na formu pomoci de minimis alebo sledovaný cieľ, ako aj nezávisle od toho, či je pomoc, ktorú poskytuje členský štát, financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Únie. Obdobie troch fiškálnych rokov sa určí podľa fiškálnych rokov, ktoré daný podnik používa v príslušnom členskom štáte.

6.   Na účely stropov stanovených v odseku 2 sa pomoc vyjadruje ako hotovostný grant. Všetky číselné údaje sú uvedené v hrubom vyjadrení, čiže pred odrátaním dane alebo ďalších poplatkov. Ak sa pomoc poskytuje inou formou než formou grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci.

Pomoc splatná v niekoľkých splátkach je diskontovaná na jej hodnotu v čase jej poskytnutia. Ako úroková sadzba na diskontné účely sa použije diskontná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia pomoci.

7.   Ak by sa poskytnutím novej pomoci de minimis presiahol príslušný strop stanovený v odseku 2, na nijakú časť takejto novej pomoci sa nevzťahujú výhody spojené s týmto nariadením.

8.   V prípade fúzií alebo akvizícií sa pri zisťovaní toho, či prípadná nová pomoc de minimis pre tento nový alebo nadobúdajúci podnik presahuje príslušný strop, zohľadní každá pomoc de minimis poskytnutá predtým ktorémukoľvek zo spájajúcich sa podnikov. Pomoc de minimis zákonne poskytnutá pred fúziou alebo akvizíciou zostáva zákonnou.

9.   V prípade rozdelenia jedného podniku na dva či viac samostatných podnikov sa pomoc de minimis poskytnutá pred rozdelením priradí tomu podniku, ktorý z nej profitoval, čo je v zásade ten podnik, ktorý preberá činnosti, na ktoré sa pomoc de minimis využila. Ak takéto priradenie nie je možné, pomoc de minimis sa priradí úmerne na základe účtovnej hodnoty vlastného kapitálu nových podnikov v deň nadobudnutia účinnosti rozdelenia podniku.

Článok 4

Výpočet ekvivalentu hrubého grantu

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje iba na pomoc, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu pomoci bez potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“).

2.   Pomoc vo forme grantov alebo bonifikácie úrokových sadzieb sa považuje za transparentnú pomoc de minimis.

3.   Pomoc vo forme úverov sa pokladá za transparentnú pomoc de minimis, ak:

a)

príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania, ani nespĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na návrh svojich veriteľov. V prípade veľkých podnikov musí byť príjemca v situácii porovnateľnej s úverovým ratingom aspoň B-, a

b)

úver je zabezpečený zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a dosahuje výšku buď 1 000 000 EUR (alebo 500 000 EUR pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu) počas piatich rokov, alebo 500 000 EUR (alebo 250 000 EUR pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu) počas desiatich rokov; ak je úver nižší ako uvedené sumy a/alebo sa poskytuje na obdobie kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu daného úveru sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel príslušného stropu stanoveného v článku 3 ods. 2, alebo

c)

bol ekvivalent hrubého grantu vypočítaný na základe referenčnej sadzby uplatniteľnej v čase poskytnutia pomoci.

4.   Pomoc vo forme kapitálových injekcií sa považuje za transparentnú pomoc de minimis len vtedy, ak celková výška injekcie z verejných zdrojov nepresahuje strop pomoci de minimis.

5.   Pomoc skladajúca sa z opatrení rizikového financovania vo forme kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií sa považuje za transparentnú pomoc de minimis len vtedy, ak kapitál poskytnutý jedinému podniku nepresahuje strop pomoci de minimis.

6.   Pomoc vo forme záruk sa považuje za transparentnú pomoc de minimis, ak:

a)

príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania, ani nespĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na návrh svojich veriteľov. V prípade veľkých podnikov musí byť príjemca v situácii porovnateľnej s úverovým ratingom aspoň B-, a

b)

záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru a garantovaná suma je buď 1 500 000 EUR (alebo 750 000 EUR pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu) a trvanie záruky päť rokov, alebo 750 000 EUR (alebo 375 000 EUR pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu) a trvanie záruky desať rokov; ak je garantovaná suma nižšia než uvedené sumy a/alebo záruka má obdobie trvania kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu záruky sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel príslušného stropu stanoveného v článku 3 ods. 2, alebo

c)

ekvivalent hrubého grantu bol vypočítaný na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie alebo

d)

ešte pred jej uplatnením bola

i)

metodika použitá na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruky oznámená Komisii podľa iného nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase a schválená Komisiou ako metodika, ktorá je v súlade s oznámením o zárukách alebo akýmkoľvek nasledujúcim oznámením, a

ii)

táto metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia.

7.   Pomoc vo forme iných nástrojov sa pokladá za transparentnú pomoc de minimis, ak nástroj stanovuje hornú hranicu, ktorá zabezpečuje, že nebude prekročený príslušný strop.

Článok 5

Kumulácia

1.   Pomoc de minimis poskytnutá v súlade s týmto nariadením sa môže kumulovať s pomocou de minimis poskytnutou v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 360/2012 (15) až do výšky stropu stanoveného v uvedenom nariadení. Môže byť kumulovaná s pomocou de minimis poskytnutou v súlade s inými predpismi o pomoci de minimis až do výšky príslušného stropu stanoveného v článku 3 ods. 2 tohto nariadenia.

2.   Pomoc de minimis sa nekumuluje so štátnou pomocou vo vzťahu k rovnakým oprávneným nákladom alebo štátnou pomocou na to isté opatrenie rizikového financovania, ak by takáto kumulácia presahovala najvyššiu príslušnú intenzitu pomoci alebo výšku pomoci stanovenú v závislosti od osobitných okolností jednotlivých prípadov v nariadení alebo rozhodnutí o skupinovej výnimke prijatých Komisiou. Pomoc de minimis, ktorá sa neposkytuje na konkrétne oprávnené náklady, ani sa k nim nedá priradiť, možno kumulovať s inou štátnou pomocou poskytnutou na základe nariadenia o skupinovej výnimke alebo rozhodnutia prijatých Komisiou.

Článok 6

Dohľad

1.   Ak má členský štát v úmysle poskytnúť určitému podniku pomoc de minimis podľa tohto nariadenia, písomne informuje uvedený podnik o predpokladanej výške pomoci vyjadrenej ako ekvivalent hrubého grantu a o tom, že ide o pomoc de minimis, pričom výslovne uvedie odkaz na toto nariadenie, jeho názov a údaje o jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa pomoc de minimis poskytuje v súlade s týmto nariadením rôznym podnikom na základe určitej schémy a v rámci uvedenej schémy sa týmto podnikom poskytujú rôzne sumy individuálnej pomoci, príslušný členský štát sa môže rozhodnúť, že si splní uvedenú povinnosť informovaním podnikov o pevne stanovenej sume zodpovedajúcej maximálnej výške pomoci, ktorá sa má poskytnúť v rámci tejto schémy. V takom prípade sa prostredníctvom pevne stanovenej sumy zisťuje, či sa dosiahol príslušný strop stanovený v článku 3 ods. 2. Pred poskytnutím pomoci by členský štát mal získať v písomnej alebo elektronickej forme vyhlásenie od príslušného podniku o akejkoľvek inej pomoci de minimis prijatej na základe tohto nariadenia alebo na základe iných predpisov o pomoci de minimis počas predchádzajúcich dvoch fiškálnych rokov a počas prebiehajúceho fiškálneho roka.

2.   V prípadoch, keď členský štát zriadil centrálny register pomoci de minimis s úplnými informáciami o každej pomoci de mimimis, ktorú poskytol akýkoľvek orgán v danom členskom štáte, odsek 1 sa prestane uplatňovať od okamihu, keď register bude zachytávať obdobie troch fiškálnych rokov.

3.   Členský štát poskytne novú pomoc de minimis v súlade s týmto nariadením až po tom, ako si overí, že táto nezvýši celkový objem pomoci de minimis poskytnutej príslušnému podniku nad úroveň príslušného stropu stanoveného v článku 3 ods. 2 a že sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto nariadení.

4.   Členské štáty zaznamenávajú a zhromažďujú všetky informácie, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia. Tieto záznamy obsahujú všetky informácie potrebné na preukázanie splnenia podmienok tohto nariadenia. Záznamy týkajúce sa individuálnej pomoci de minimis sa uchovajú po dobu 10 fiškálnych rokov od dátumu jej poskytnutia. Záznamy týkajúce sa schémy pomoci de minimis sa uchovajú po dobu 10 fiškálnych rokov od dátumu, kedy sa poskytla posledná individuálna pomoc v rámci takejto schémy.

5.   Na písomnú žiadosť predloží príslušný členský štát Komisii do 20 pracovných dní alebo v rámci dlhšej lehoty uvedenej v žiadosti všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na posúdenie, či boli dodržané podmienky tohto nariadenia, najmä celková výška pomoci de minimis v zmysle tohto nariadenia a iných predpisov o pomoci de minimis, ktorú akýkoľvek podnik dostal.

Článok 7

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak pomoc spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. Pomoc, ktorá tieto podmienky nespĺňa, bude posúdená Komisiou v súlade s príslušnými rámcami, usmerneniami a oznámeniami.

2.   Akákoľvek individuálna pomoc de minimis poskytnutá medzi 2. februárom 2001 a 30. júnom 2007, ktorá spĺňa podmienky nariadenia (ES) č. 69/2001, sa považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a je teda oslobodená od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy.

3.   Akákoľvek individuálna pomoc de minimis poskytnutá medzi 1. januárom 2007 a 30. júnom 2014, ktorá spĺňa podmienky nariadenia (ES) č. 1998/2006, sa považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a je teda oslobodená od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy.

4.   Po skončení platnosti tohto nariadenia sa na každú schému pomoci de minimis, ktorá spĺňa podmienky tohto nariadenia, bude toto nariadenie vzťahovať počas obdobia ďalších šiestich mesiacov.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti a obdobie uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Uplatňuje sa do 31. decembra 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. decembra 2013

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)   Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.

(2)   Ú. v. EÚ C 229, 8.8.2013, s. 1.

(3)  Oznámenie Komisie o pravidle de minimis pri štátnej pomoci (Ú. v. ES C 68, 6.3.1996, s. 9).

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30).

(5)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5).

(6)  Vec C-222/04, Ministero dell’Economica e delle Finanze/Cassa di Risparmio di Firenze SpA et al, Zb. 2006, s. I-289.

(7)  Vec C-382/99, Holandsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-5163.

(8)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(9)  Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3).

(10)  Vec C-456/00 Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-11949.

(11)  Oznámenie Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6).

(12)  Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 2).

(13)  Napríklad oznámenie Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 20.6.2008, s. 10).

(14)  Nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22).

(15)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012, s. 8).


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/9


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1408/2013

z 18. decembra 2013

o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (1),

po uverejnení návrhu tohto nariadenia (2),

po porade s Poradným výborom pre štátnu pomoc,

keďže:

(1)

Štátne financovanie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, predstavuje štátnu pomoc a podľa článku 108 ods. 3 zmluvy sa musí Komisii notifikovať. Podľa článku 109 zmluvy však Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od tejto notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci. Nariadením (ES) č. 994/98 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy rozhodla, že pomoc de minimis môže tvoriť jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis poskytnutá jedinému podniku počas určitého časového obdobia, ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu, považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a teda sa na ňu nevzťahuje notifikačný postup.

(2)

Komisia v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia takisto vysvetlila svoju politiku, pokiaľ ide o strop pomoci de minimis, do ktorého výšky sa na takúto pomoc hľadí tak, že sa na ňu článok 107 ods. 1 zmluvy neuplatní, a to najprv vo svojom oznámení o pravidle de minimis pri štátnej pomoci (3), neskôr v nariadení Komisie (ES) č. 69/2001 (4) a v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 (5). Vzhľadom na osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú v sektore poľnohospodárstva, a vzhľadom na existujúce riziko, že aj nízke úrovne pomoci by mohli spĺňať kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, sa sektor poľnohospodárstva alebo jeho časti vylúčili z rozsahu pôsobnosti uvedených nariadení. Komisia už prijala celý rad nariadení s pravidlami o pomoci de minimis poskytovanej v sektore poľnohospodárstva, posledným z nich bolo nariadenie Komisie (ES) č. 1535/2007 (6). Vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1535/2007 je vhodné vykonať revíziu niektorých podmienok stanovených v tomto nariadení a nahradiť ho.

(3)

Vzhľadom na skúsenosti Komisie s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 1535/2007 by sa maximálna suma pomoci jedinému podniku na obdobie troch rokov mala zvýšiť na 15 000 EUR a vnútroštátna horná hranica by sa mala zvýšiť na 1 % ročnej produkcie. Tieto nové stropy naďalej zaručujú, že všetky opatrenia patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia možno považovať za opatrenia, ktoré nijako neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, nenarúšajú hospodársku súťaž ani nehrozia jej narušením.

(4)

Na účely pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v zmluve je podnikom každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na svoje právne postavenie a spôsob financovania (7). Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že všetky subjekty, ktoré sú kontrolované (právne alebo de facto) tým istým subjektom, by sa mali pokladať za jediný podnik (8). V záujme právnej istoty a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by toto nariadenie malo poskytovať vyčerpávajúci zoznam jasných kritérií na určovanie toho, kedy sa dva alebo viaceré subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť v jednom členskom štáte majú považovať za jediný podnik. Komisia vybrala z ustálených kritérií na vymedzenie „prepojených podnikov“ v definícii malých a stredných podnikov (MSP) v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (9) a v prílohe I k nariadeniu Komisie (ES) č. 800/2008 (10) tie kritériá, ktoré sú vhodné na účely tohto nariadenia. Orgány verejnej moci už tieto kritériá poznajú a mali by sa vzhľadom na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia uplatňovať na MSP, ako aj na veľké podniky. Tieto kritériá by mali zabezpečovať, aby sa skupina prepojených podnikov na účely uplatňovania pravidla o pomoci de minimis považovala za jediný podnik, ale aby sa subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, ktoré nie sú medzi sebou v žiadnom vzťahu okrem skutočnosti, že každý z nich je priamo napojený na ten istý orgán alebo orgány verejnej moci, nepovažovali za navzájom prepojené. Berie sa teda do úvahy osobitná situácia subjektov vykonávajúcich hospodársku činnosť, ktoré kontroluje ten istý orgán alebo orgány verejnej moci, no ktoré môžu mať nezávislú rozhodovaciu právomoc. Podobne by tieto kritériá mali zaručovať, aby sa jednotliví členovia právnickej osoby alebo skupiny fyzických alebo právnických osôb len pre uvedený dôvod nepovažovali za prepojených v tých prípadoch, keď sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovuje, že takíto jednotliví členovia majú prevziať práva a povinnosti podobné právam a povinnostiam jednotlivých poľnohospodárov s postavením najvyššieho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, a v tých prípadoch, keď predmetní jednotliví členovia prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.

(5)

Vzhľadom na podobnosti medzi spracovaním a marketingom poľnohospodárskych výrobkov a nepoľnohospodárskych výrobkov spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (11).

(6)

Súdny dvor Európskej únie stanovil, že hneď ako Únia prijme právny predpis týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, sú členské štáty povinné zdržať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť z neho výnimky (12). Z uvedeného dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených výrobkov alebo výrobkov uvedených na trh. Rovnako by sa nemalo vzťahovať ani na podporu, na ktorú sa viaže povinnosť deliť sa o pomoc s prvovýrobcami.

(7)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na pomoc na podporu vývozu ani na pomoc podmienenú uprednostňovaním používania domácich výrobkov pred dovážanými. Nemalo by sa uplatňovať najmä na pomoc, ktorou sa financuje založenie a prevádzka distribučnej siete v iných členských štátoch alebo tretích krajinách. Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch, so štúdiami alebo s poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh v inom členskom štáte alebo tretej krajine obvykle nepredstavuje pomoc na podporu vývozu.

(8)

Trojročné obdobie, ktoré je potrebné zohľadniť na účely tohto nariadenia, by sa malo hodnotiť priebežne, takže pri každom novom poskytnutí pomoci de minimis je potrebné zohľadniť celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutú počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov.

(9)

Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň pôsobí v iných sektoroch alebo vykonáva iné činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1407/2013, ustanovenia uvedeného nariadenia by sa mali vzťahovať na pomoc poskytnutú v súvislosti so sektormi a činnosťami podliehajúcimi uvedenému nariadeniu za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nebola podporovaná z pomoci de minimis poskytovanej v súlade s uvedeným nariadením.

(10)

Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň v sektore rybolovu a akvakultúry, nariadenie Komisie (ES) č. 875/2007 (13) by sa malo uplatňovať na pomoc poskytnutú v súvislosti so sektorom rybolovu a akvakultúry za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nebola podporovaná z pomoci de minimis poskytovanej v súlade s uvedeným nariadením.

(11)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá na zabezpečenie toho, aby nebolo možné obchádzať maximálne intenzity pomoci stanovené v osobitných nariadeniach alebo rozhodnutiach Komisie. Mali by sa tu stanoviť aj jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlá kumulácie.

(12)

Toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie sa nebude pokladať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy na základe iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení, napríklad preto, že je v súlade so zásadou podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve, alebo preto, že nezahŕňa presun verejných zdrojov. Najmä financovanie zo zdrojov Únie, ktoré centrálne riadi Komisia a nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, nepredstavuje štátnu pomoc a nemalo by sa zohľadňovať pri určovaní toho, či sa dodržiava príslušný strop, alebo vnútroštátna horná hranica.

(13)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného dohľadu by sa toto nariadenie malo uplatňovať len na pomoc de minimis, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu bez akejkoľvek potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“). Takýto presný výpočet sa môže urobiť napríklad v prípade grantov, bonifikácie úrokových sadzieb a obmedzených oslobodení od dane či iných nástrojov so stanovenou hornou hranicou, ktorá zaručuje, že nebude prekročený príslušný strop. Stanovenie hornej hranice znamená, že pokiaľ nie je známa alebo ešte nie je známa presná výška pomoci, členský štát musí vychádzať z predpokladu, že výška pomoci sa rovná hornej hranici, aby sa zabezpečilo, že viacero opatrení pomoci spolu nepresiahne strop stanovený v tomto nariadení, a aby sa dodržali pravidlá kumulácie.

(14)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropu de minimis by všetky členské štáty mali uplatňovať tú istú metódu výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet je vhodné, aby sumy pomoci, ktoré sa neposkytujú formou hotovostného grantu, boli prekonvertované na ich ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu hrubého grantu v prípade iných transparentných druhov pomoci než granty a v prípade pomoci splatnej v niekoľkých splátkach si vyžaduje používanie trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia takejto pomoci. S cieľom zabezpečiť jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by uplatniteľnými trhovými sadzbami na účely tohto nariadenia mali byť referenčné sadzby, ktoré sú stanovené v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (14).

(15)

Pomoc v podobe úverov vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie v podobe úverov by sa mala považovať za transparentnú pomoc de minimis, keď sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia pomoci. Aby sa zjednodušilo zaobchádzanie s malými krátkodobými úvermi, malo by byť v tomto nariadení uvedené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku úveru a dĺžku jeho trvania. Ekvivalent hrubého grantu úverov zabezpečených zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a nepresahujúcich výšku buď 75 000 EUR počas najviac piatich rokov, alebo 37 500 EUR počas najviac desiatich rokov, možno na základe skúseností Komisie považovať za neprekračujúci strop pomoci de minimis. Vzhľadom na ťažkosti spojené s určovaním ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej podnikom, ktoré možno nebudú schopné úver splatiť, by sa toto pravidlo nemalo na také podniky vzťahovať.

(16)

Pomoc vo forme kapitálových injekcií by sa nemala pokladať za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď celková výška vkladu z verejných zdrojov nepresahuje strop de minimis. Pomoc obsiahnutá v opatreniach rizikového financovania vo forme kapitálových alebo kvázikapitálových investícií, ako je uvedené v usmerneniach o rizikovom financovaní (15), by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď príslušné opatrenie poskytuje kapitál nepresahujúci strop de minimis.

(17)

Pomoc v podobe záruk vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie v podobe záruk by sa mala pokladať za transparentnú, ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie pre druh dotknutého podniku (16). Aby sa zjednodušilo nakladanie s krátkodobými zárukami zabezpečujúcimi maximálne 80 % relatívne malého úveru, malo by byť v tomto nariadení stanovené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku príslušného úveru a dĺžku trvania záruky. Toto pravidlo by sa nemalo uplatňovať na záruky súvisiacich transakcií, ktoré nepredstavujú úver, ako sú záruky na transakcie s vlastným kapitálom. Ak záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 112 500 EUR a trvanie záruky nepresahuje päť rokov, ekvivalent hrubého grantu záruky možno považovať za neprekračujúci strop pomoci de minimis. Rovnaké pravidlo platí v prípadoch, keď záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 56 250 EUR a trvanie záruky nepresahuje desať rokov. Členské štáty môžu okrem toho použiť metodiku na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruk, ktorá bola oznámená Komisii podľa iného nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase a ktorá bola schválená Komisiou ako metodika, ktorá je v súlade so oznámením o zárukách alebo akýmkoľvek nasledujúcim oznámením, za predpokladu, že schválená metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia. Vzhľadom na ťažkosti spojené s určovaním ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej podnikom, ktoré možno nebudú schopné úver splatiť, by sa toto pravidlo nemalo na také podniky vzťahovať.

(18)

Ak sa schéma pomoci de minimis vykonáva prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, malo by sa zabezpečiť, aby títo finanční sprostredkovatelia nedostávali žiadnu štátnu pomoc. Dá sa to uskutočniť napríklad tým, že od finančných sprostredkovateľov, ktorí využívajú štátne záruky, sa bude vyžadovať, aby zaplatili poplatok zodpovedajúci trhovým podmienkam alebo postúpili všetky zvýhodnenia konečným príjemcom, alebo že sa bude vyžadovať dodržiavanie stropu pomoci de minimis a iných podmienok tohto nariadenia aj na úrovni sprostredkovateľov.

(19)

Komisia môže na základe notifikácie členského štátu preskúmať či opatrenie, ktoré nemá podobu grantu, úveru, záruky, kapitálovej injekcie alebo opatrenia rizikového financovania v podobe kapitálových alebo kvázikapitálových investícií, vedie k ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis, a preto by mohlo spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(20)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá štátnej pomoci v súlade so zásadou spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, členské štáty by mali uľahčiť plnenie tejto úlohy prostredníctvom vytvorenia potrebných nástrojov, ktoré by zabezpečili, aby celková suma pomoci de minimis poskytnutá jedinému podniku v rámci pravidla de minimis nepresiahla celkový povolený strop. Členské štáty by na tento účel pri poskytovaní pomoci de minimis mali informovať príslušný podnik o výške poskytnutej pomoci de minimis a o skutočnosti, že ide o pomoc de minimis, pričom by sa mali výslovne odvolať na toto nariadenie. Členské štáty by mali mať povinnosť dohliadať na poskytnutú pomoc, aby sa zabezpečilo, že nebudú prekročené príslušné stropy a že budú dodržané pravidlá kumulácie. Na účely splnenia tejto povinnosti by príslušný členský štát mal pred poskytnutím takejto pomoci získať od podniku vyhlásenie o inej pomoci de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie alebo iné predpisy o pomoci de minimis a ktorú podnik prijal počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Členské štáty by mali mať aj alternatívnu možnosť zriadiť centrálny register s úplnými informáciami o poskytnutej pomoci de minimis, na základe ktorého by sa kontrolovalo, že akékoľvek nové poskytnutie pomoci neprekračuje príslušný strop.

(21)

Každý členský štát by mal pred poskytnutím novej pomoci de minimis overiť, či sa novou pomocou de minimis v danom členskom štáte neprekročí strop pomoci de minimis ani vnútroštátna horná hranica a či boli dodržané ostatné podmienky uvedené v tomto nariadení.

(22)

So zreteľom na skúsenosti Komisie, a najmä na častú potrebu revidovať politiku v oblasti štátnej pomoci, by sa malo obdobie uplatňovania tohto nariadenia obmedziť. Ak účinnosť tohto nariadenia uplynie bez toho, aby bola predĺžená, členské štáty by mali mať šesťmesačné obdobie na prispôsobenie sa, pokiaľ ide o pomoc de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú podnikom pôsobiacim v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov s výnimkou:

a)

pomoci, ktorej výška sa stanovuje na základe ceny alebo množstva výrobkov uvedených na trh;

b)

pomoci na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoci priamo súvisiacej s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;

c)

pomoci, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovážaným.

2.   Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň pôsobí v jednom alebo vo viacerých zo sektorov alebo vykonáva iné činnosti, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1407/2013, vzťahuje sa uvedené nariadenie na pomoc poskytnutú v súvislosti so sektormi alebo činnosťami podliehajúcimi uvedenému nariadeniu za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nebola podporovaná z pomoci de minimis poskytovanej v súlade s uvedeným nariadením.

3.   Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň v sektore rybolovu a akvakultúry, ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 875/2007 sa uplatňujú na pomoc poskytnutú v súvislosti s činnosťami v sektore rybolovu a akvakultúry za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nebola podporovaná z pomoci de minimis poskytovanej v súlade s uvedeným nariadením.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia „poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky vymenované v prílohe I k zmluve s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (17).

2.    „Jediný podnik“ na účely tohto nariadenia zahŕňa všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, medzi ktorými je aspoň jeden z týchto vzťahov:

a)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v inom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť;

b)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť;

c)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo dominantným spôsobom ovplyvňovať iný subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť na základe zmluvy, ktorú s daným subjektom vykonávajúcim hospodársku činnosť uzavrel, alebo na základe ustanovenia v zakladajúcom dokumente alebo stanovách spoločnosti;

d)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, ktorý je akcionárom alebo spoločníkom iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť, má sám na základe zmluvy s inými akcionármi alebo spoločníkmi daného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť pod kontrolou väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v danom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť.

Subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, medzi ktorými sú typy vzťahov uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku prostredníctvom jedného alebo viacerých iných subjektov vykonávajúcich hospodársku činnosť, sa takisto považujú za jediný podnik.

Článok 3

Pomoc de minimis

1.   Opatrenia pomoci sa považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sú oslobodené od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení.

2.   Celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytuje jedinému podniku, nepresahuje 15 000 EUR v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov.

3.   Kumulatívna výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytuje podnikom pôsobiacim v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov v období troch fiškálnych rokov, nesmie presiahnuť vnútroštátnu hornú hranicu stanovenú v prílohe.

4.   Pomoc de minimis sa považuje za poskytnutú v okamihu, keď podnik nadobudne na základe uplatniteľného vnútroštátneho právneho režimu právny nárok na poskytnutie pomoci, a to bez ohľadu na dátum vyplatenia pomoci de minimis podniku.

5.   Strop stanovený v odseku 2 a vnútroštátna horná hranica uvedená v odseku 3 sa uplatňujú bez ohľadu na formu pomoci de minimis alebo sledovaný cieľ, ako aj nezávisle od toho, či je pomoc, ktorú poskytuje členský štát, financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Únie. Obdobie troch fiškálnych rokov sa určí podľa fiškálnych rokov, ktoré daný podnik používa v príslušnom členskom štáte.

6.   Na účely stropu stanoveného v odseku 2 a vnútroštátnej hornej hranice uvedenej v odseku 3 sa pomoc vyjadrí ako hotovostný grant. Všetky číselné údaje sú uvedené v hrubom vyjadrení, čiže pred odrátaním dane alebo ďalších poplatkov. Ak sa pomoc poskytuje inou formou než formou grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci.

Pomoc splatná v niekoľkých splátkach je diskontovaná na jej hodnotu v čase jej poskytnutia. Ako úroková sadzba na diskontné účely sa použije diskontná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia pomoci.

7.   Ak by sa poskytnutím novej pomoci de minimis presiahol strop stanovený v odseku 2 alebo vnútroštátna horná hranica uvedená v odseku 3, na nijakú časť takejto novej pomoci sa nevzťahujú výhody spojené s týmto nariadením.

8.   V prípade fúzií alebo akvizícií sa pri zisťovaní toho, či prípadná nová pomoc de minimis pre tento nový alebo nadobúdajúci podnik presahuje strop alebo vnútroštátnu hornú hranicu, zohľadní každá pomoc de minimis poskytnutá predtým ktorémukoľvek zo spájajúcich sa podnikov. Pomoc de minimis zákonne poskytnutá pred fúziou alebo akvizíciou zostáva zákonnou.

9.   V prípade rozdelenia jedného podniku na dva či viac samostatných podnikov sa pomoc de minimis poskytnutá pred rozdelením priradí tomu podniku, ktorý z nej profitoval, čo je v zásade ten podnik, ktorý preberá činnosti, na ktoré sa pomoc de minimis využila. Ak takéto priradenie nie je možné, pomoc de minimis sa priradí úmerne na základe účtovnej hodnoty vlastného kapitálu nových podnikov v deň nadobudnutia účinnosti rozdelenia podniku.

Článok 4

Výpočet ekvivalentu hrubého grantu

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje iba na pomoc, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu pomoci bez potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“).

2.   Pomoc vo forme grantov alebo bonifikácie úrokových sadzieb sa považuje za transparentnú pomoc de minimis.

3.   Pomoc vo forme úverov sa pokladá za transparentnú pomoc de minimis, ak:

a)

príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania ani nespĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na návrh svojich veriteľov. V prípade veľkých podnikov musí byť príjemca v situácii porovnateľnej s úverovým ratingom aspoň B– a

b)

úver je zabezpečený zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a dosahuje výšku buď 75 000 EUR počas piatich rokov alebo 37 500 EUR počas desiatich rokov; ak je úver nižší ako uvedené sumy a/alebo sa poskytuje na obdobie kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu daného úveru sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel stropu stanoveného v článku 3 ods. 2, alebo

c)

bol ekvivalent hrubého grantu vypočítaný na základe referenčnej sadzby uplatniteľnej v čase poskytnutia pomoci.

4.   Pomoc vo forme kapitálových injekcií sa považuje za transparentnú pomoc de minimis len vtedy, ak celková výška injekcie z verejných zdrojov nepresahuje strop pomoci de minimis.

5.   Pomoc skladajúca sa z opatrení rizikového financovania vo forme kapitálových alebo kvázikapitálových investícií sa považuje za transparentnú pomoc de minimis len vtedy, ak kapitál poskytnutý jedinému podniku nepresahuje strop de minimis.

6.   Pomoc vo forme záruk sa považuje za transparentnú pomoc de minimis, ak:

a)

príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania ani nespĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na návrh svojich veriteľov. V prípade veľkých podnikov musí byť príjemca v situácii porovnateľnej s úverovým ratingom aspoň B– a

b)

záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru a garantovaná suma je buď 112 500 EUR a trvanie záruky päť rokov, alebo 56 250 EUR a trvanie záruky desať rokov; ak je garantovaná suma nižšia než uvedené sumy a/alebo záruka má obdobie trvania kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu záruky sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel stropu stanoveného v článku 3 ods. 2, alebo

c)

ekvivalent hrubého grantu bol vypočítaný na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie, alebo

d)

ešte pred jej uplatnením bola:

i)

metodika použitá na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruky oznámená Komisii podľa iného nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase a schválená Komisiou ako metodika, ktorá je v súlade s oznámením o zárukách alebo akýmkoľvek nasledujúcim oznámením, a

ii)

táto metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia.

7.   Pomoc vo forme iných nástrojov sa pokladá za transparentnú pomoc de minimis, ak nástroj stanovuje hornú hranicu, ktorá zabezpečuje, že nebude prekročený príslušný strop.

Článok 5

Kumulácia

1.   Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň pôsobí v jednom alebo vo viacerých zo sektorov, alebo vykonáva činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1407/2013, pomoc de minimis poskytnutá na činnosti v sektore poľnohospodárskej výroby v súlade s týmto nariadením sa môže kumulovať s pomocou de minimis poskytnutou v sektoroch alebo na činnosti podliehajúce uvedenému nariadeniu až do výšky príslušného stropu stanoveného v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1407/2013 za predpokladu, že dotknutý členský štát primeranými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nevyužívala pomoc de minimis poskytovanú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1407/2013.

2.   Ak podnik pôsobí v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a zároveň v sektore rybolovu a akvakultúry, pomoc de minimis poskytnutá na činnosti v sektore poľnohospodárskej výroby v súlade s týmto nariadením sa môže kumulovať s pomocou de minimis poskytnutou na činnosti v sektore rybolovu a akvakultúry v súlade s nariadením (ES) č. 875/2007 až do výšky stropu stanoveného v uvedenom nariadení za predpokladu, že dotknutý členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, aby prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov nevyužívala pomoc de minimis poskytovanú v súlade s nariadením (ES) č. 875/2007.

3.   Pomoc de minimis sa nekumuluje so štátnou pomocou vo vzťahu k rovnakým oprávneným nákladom alebo štátnou pomocou na to isté opatrenie rizikového financovania, ak by takáto kumulácia presahovala najvyššiu príslušnú intenzitu alebo výšku pomoci stanovenú v závislosti od osobitných okolností jednotlivých prípadov v nariadení alebo rozhodnutí o skupinovej výnimke prijatých Komisiou. Pomoc de minimis, ktorá sa neposkytuje na konkrétne oprávnené náklady ani sa k nim nedá priradiť, možno kumulovať s inou štátnou pomocou na základe nariadenia alebo rozhodnutia o skupinovej výnimke prijatých Komisiou.

Článok 6

Dohľad

1.   Ak má členský štát v úmysle poskytnúť určitému podniku pomoc de minimis podľa tohto nariadenia, písomne informuje uvedený podnik o predpokladanej výške pomoci vyjadrenej ako ekvivalent hrubého grantu a o tom, že ide o pomoc de minimis, pričom výslovne uvedie odkaz na toto nariadenie, jeho názov a údaje o jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa pomoc de minimis poskytuje v súlade s týmto nariadením rôznym podnikom na základe určitej schémy a v rámci uvedenej schémy sa týmto podnikom poskytujú rôzne sumy individuálnej pomoci, príslušný členský štát sa môže rozhodnúť, že si splní uvedenú povinnosť informovaním podnikov o pevne stanovenej sume zodpovedajúcej maximálnej výške pomoci, ktorá sa má poskytnúť v rámci tejto schémy. V takom prípade sa prostredníctvom pevne stanovenej sumy zisťuje, či sa dodržal strop stanovený v článku 3 ods. 2 a či sa neprekročila vnútroštátna horná hranica uvedená v článku 3 ods. 3. Pred poskytnutím pomoci by členský štát mal získať v písomnej alebo elektronickej podobe vyhlásenie od príslušného podniku o akejkoľvek inej pomoci de minimis prijatej na základe tohto nariadenia alebo na základe iných predpisov o pomoci de minimis počas predchádzajúcich dvoch fiškálnych rokov a počas prebiehajúceho fiškálneho roka.

2.   V prípadoch, keď členský štát zriadil centrálny register pomoci de minimis s úplnými informáciami o každej pomoci de minimis, ktorú poskytol akýkoľvek orgán v danom členskom štáte, odsek 1 sa prestane uplatňovať od okamihu, keď register bude zachytávať obdobie troch fiškálnych rokov.

3.   Členský štát poskytne novú pomoc de minimis v súlade s týmto nariadením až po tom, ako si overí, že táto pomoc nezvýši celkový objem pomoci de minimis poskytnutej príslušnému podniku nad úroveň stropu stanoveného v článku 3 ods. 2 a vnútroštátnej hornej hranice uvedenej v článku 3 ods. 3 a že sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto nariadení.

4.   Členské štáty zaznamenávajú a zhromažďujú všetky informácie, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto nariadenia. Tieto záznamy obsahujú všetky informácie potrebné na preukázanie splnenia podmienok tohto nariadenia. Záznamy týkajúce sa individuálnej pomoci de minimis sa uchovajú 10 fiškálnych rokov od dátumu jej poskytnutia. Záznamy týkajúce sa schémy pomoci de minimis sa uchovajú 10 fiškálnych rokov od dátumu, kedy sa poskytla posledná individuálna pomoc v rámci takejto schémy.

5.   Na písomnú žiadosť predloží dotknutý členský štát Komisii do 20 pracovných dní alebo v rámci dlhšej lehoty uvedenej v žiadosti všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na posúdenie, či sa dodržali podmienky tohto nariadenia, najmä celková výška pomoci de minimis v zmysle tohto nariadenia, a iných predpisov o pomoci de minimis, ktorú akýkoľvek podnik dostal.

Článok 7

Prechodné ustanovenia

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak pomoc spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení. Pomoc, ktorá tieto podmienky nespĺňa, posúdi Komisia v súlade s príslušnými rámcami, usmerneniami a oznámeniami.

2.   Akákoľvek individuálna pomoc de minimis poskytnutá medzi 1. januárom 2005 a 30. júnom 2008, ktorá spĺňa podmienky nariadenia (ES) č. 1860/2004, sa považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá v článku 107 ods. 1 zmluvy, a teda je oslobodená od notifikačnej povinnosti v článku 108 ods. 3 zmluvy.

3.   Akákoľvek individuálna pomoc de minimis poskytnutá medzi 1. januárom 2008 a 30. júnom 2014, ktorá spĺňa podmienky nariadenia (ES) č. 1535/2007, sa považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá v článku 107 ods. 1 zmluvy, a teda je oslobodená od notifikačnej povinnosti v článku 108 ods. 3 zmluvy.

4.   Po skončení platnosti tohto nariadenia sa na každú schému pomoci de minimis, ktorá spĺňa podmienky tohto nariadenia, bude toto nariadenie vzťahovať počas obdobia ďalších šiestich mesiacov.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti a obdobie uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Uplatňuje sa do 31. decembra 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. decembra 2013

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)   Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1.

(2)   Ú. v. EÚ C 227, 6.8.2013, s. 3.

(3)  Oznámenie Komisie o pravidle de minimis pri štátnej pomoci (Ú. v. ES C 68, 6.3.1996, s. 9).

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 30).

(5)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5).

(6)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (Ú. v. EÚ L 337, 21.12.2007, s. 35).

(7)  Vec C-222/04, Ministero dell’Economia e delle Finanze/Cassa di Risparmio di Firenze SpA et al., Zb. 2006, s. I-289.

(8)  Vec C-382/99, Holandsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-5163.

(9)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(10)  Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3).

(11)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(12)  Vec C-456/00, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-11949.

(13)  Nariadenie Komisie (ES) č. 875/2007 z 24. júla 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore rybného hospodárstva, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1860/2004 (Ú. v. EÚ L 193, 25.7.2007, s. 6).

(14)  Oznámenie Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6).

(15)  Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 2).

(16)  Napríklad oznámenie Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 20.6.2008, s. 10).

(17)  Nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22).


PRÍLOHA

Maximálne kumulatívne sumy pomoci de minimis poskytované v jednotlivých členských štátoch podnikom v sektore poľnohospodárskej výroby uvedené v článku 3 ods. 3

(EUR)

Členský štát

Maximálne sumy pomoci de minimis

Belgicko

76 070 000

Bulharsko

43 490 000

Česká republika

48 340 000

Dánsko

105 750 000

Nemecko

522 890 000

Estónsko

8 110 000

Írsko

66 280 000

Grécko

109 260 000

Španielsko

413 750 000

Francúzsko

722 240 000

Chorvátsko

28 610 000

Taliansko

475 080 000

Cyprus

7 060 000

Lotyšsko

10 780 000

Litva

25 860 000

Luxembursko

3 520 000

Maďarsko

77 600 000

Malta

1 290 000

Holandsko

254 330 000

Rakúsko

71 540 000

Poľsko

225 700 000

Portugalsko

62 980 000

Rumunsko

180 480 000

Slovinsko

12 320 000

Slovensko

22 950 000

Fínsko

46 330 000

Švédsko

57 890 000

Spojené kráľovstvo

270 170 000


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/18


NARIADENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) č. 1409/2013

z 28. novembra 2013

o štatistike platieb

(ECB/2013/43)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 4,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)

Európska centrálna banka (ECB) vyžaduje na plnenie svojich úloh štatistiky platieb za jednotlivé krajiny, ako aj porovnávacie štatistiky. Článok 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 ustanovuje, že informácie sa môžu zbierať v oblasti štatistiky platieb a platobných systémov. Tieto údaje sú nevyhnutné na identifikáciu a monitorovanie rozvoja na platobných trhoch v členských štátoch a na pomoc pri podpore plynulého fungovania platobných systémov.

(2)

V článku 5.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) sa vyžaduje, aby ECB s pomocou národných centrálnych bánk zhromažďovala štatistické informácie potrebné na zabezpečenie úloh ESCB buď od príslušných vnútroštátnych orgánov, alebo priamo od hospodárskych subjektov. V článku 5.2 štatútu ESCB sa vyžaduje, aby národné centrálne banky v primeranom rozsahu uskutočňovali úlohy uvedené v článku 5.1.

(3)

Eurosystém zhromažďuje informácie o platbách v súlade s usmernením ECB/2007/9 (2). V záujme zvýšenia kvality a spoľahlivosti štatistiky platieb a zabezpečenia plného pokrytia spravodajskej skupiny by sa príslušné informácie mali zhromažďovať priamo od hospodárskych subjektov.

(4)

Metodológia, podľa ktorej sa informácie o platbách zhromažďujú, by mala zohľadniť vývoj právneho rámca pre platby v Európskej únii, najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (3), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (4) a článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (5).

(5)

Môže byť vhodné, aby národné centrálne banky zbierali od aktuálnej spravodajskej skupiny štatistické informácie potrebné na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie ako súčasť širšieho rámca štatistického vykazovania, ktorý národné centrálne banky zavedú v rámci svojej pôsobnosti v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, alebo podľa ustálenej praxe, a ktorý slúži na ostatné štatistické účely, ak to neohrozí plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie. Môže to tiež znížiť záťaž spojenú s vykazovaním. Na podporu transparentnosti je v týchto prípadoch vhodné informovať spravodajské jednotky, že údaje sa zbierajú aj na plnenie iných štatistických účelov. ECB sa môže v osobitných prípadoch spoľahnúť na tieto štatistické informácie, aby uspokojila svoje požiadavky.

(6)

Hoci sa uznáva, že nariadenia prijaté ECB podľa článku 34.1 štatútu ESCB nepriznávajú žiadne práva ani neukladajú žiadne povinnosti členským štátom, ktorých menou nie je euro (ďalej len „členské štáty mimo eurozóny“), článok 5 štatútu ESCB sa vzťahuje tak na členské štáty, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“), ako aj na členské štáty mimo eurozóny. V odôvodnení 17 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa uvádza, že článok 5 štatútu ESCB spolu s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii znamená povinnosť navrhnúť a implementovať na národnej úrovni všetky opatrenia, ktoré členské štáty mimo eurozóny považujú za vhodné na vykonávanie zberu štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať členskými štátmi eurozóny. Vzhľadom na to sa môže uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia rozšíriť na národné centrálne banky členských štátov mimo eurozóny tak, že by národné centrálne banky spolupracovali s Eurosystémom na základe odporúčania ECB.

(7)

Mali by sa uplatňovať normy ochrany a používania dôverných štatistických informácií, ako sú ustanovené v článku 8 nariadenia (ES) č. 2533/98.

(8)

Je potrebné ustanoviť postup na účinné prijímanie technických zmien príloh k tomuto nariadeniu za predpokladu, že tieto zmeny nezmenia základný koncepčný rámec ani neovplyvnia záťaž spojenú s vykazovaním. V rámci tohto postupu sa budú brať do úvahy stanoviská Výboru pre štatistiku ESCB. Národné centrálne banky a iné výbory ESCB môžu navrhovať takéto technické zmeny a doplnenia príloh prostredníctvom Výboru pre štatistiku ESCB,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)

„spravodajské jednotky“ a „rezident“ majú rovnaký význam ako v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98;

b)

„platobná služba“, „poskytovateľ platobných služieb“, „platobná inštitúcia“ a „platobný systém“ majú rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES;

c)

„vydavateľ elektronických peňazí“ a „inštitúcia elektronického peňažníctva“ majú rovnaký význam ako v článku 2 smernice 2009/110/ES;

d)

„prevádzkovateľ platobného systému“ je právny subjekt, ktorý je právne zodpovedný za prevádzkovanie platobného systému.

Článok 2

Aktuálna spravodajská skupina

1.   Aktuálna spravodajská skupina je zložená z poskytovateľov platobných služieb (vrátane vydavateľov elektronických peňazí) a/alebo prevádzkovateľov platobných systémov.

2.   Na spravodajské jednotky sa v celom rozsahu vzťahujú požiadavky na štatistické vykazovanie.

Článok 3

Požiadavky na štatistické vykazovanie

1.   Aktuálna spravodajská skupina vykazuje štatistické informácie národnej centrálnej banke členského štátu, v ktorom je spravodajská jednotka rezidentom, ako je to vymedzené v prílohe III, a berúc do úvahy vysvetlenia a vymedzenia pojmov v prílohách I a II.

2.   Národné centrálne banky vymedzujú a implementujú režim vykazovania, ktorý má aktuálna spravodajská skupina dodržiavať v súlade s vnútroštátnymi špecifikami. Národné centrálne banky zabezpečia, aby tento režim vykazovania poskytoval štatistické informácie požadované na základe tohto nariadenia a umožňoval dôslednú kontrolu dodržiavania minimálnych noriem prenosu, presnosti, súladu s pojmami a revízií, ktoré sú upravené v prílohe IV.

Článok 4

Výnimky

1.   Národné centrálne banky môžu udeliť výnimky spravodajským jednotkám v súvislosti s niektorými alebo so všetkými požiadavkami na vykazovanie ustanovenými týmto nariadením:

a)

v prípade platobných inštitúcií, ak spĺňajú podmienky ustanovené v článku 26 ods. 1 a 2 smernice 2007/64/ES;

b)

v prípade inštitúcií elektronického peňažníctva, ak spĺňajú podmienky ustanovené v článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2009/110/ES;

c)

v prípade iných prevádzkovateľov platobných služieb neuvedených pod písmenami a) a b), ak spĺňajú podmienky ustanovené v článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2009/110/ES alebo podmienky ustanovené v článku 26 ods. 1 a 2 smernice 2007/64/ES.

2.   Národné centrálne banky môžu udeliť výnimky spravodajským jednotkám podľa odseku 1 len vtedy, ak tieto spravodajské jednotky na vnútroštátnej úrovni neprispievajú v štatisticky významnom rozsahu k platobným transakciám pre každý druh platobnej služby.

3.   Národné centrálne banky môžu udeliť výnimky spravodajským jednotkám v súvislosti s vykazovaním transakcií s nepeňažnými finančnými inštitúciami, kde: a) kombinovaná hodnota služieb uvedených v tabuľke 4 prílohy III, ktorou prispeli spravodajské jednotky, ktorým bola udelená výnimka, nepresahuje 5 % na vnútroštátnej úrovni pre každú z takýchto služieb a b) záťaž spojená s vykazovaním by bola inak neprimeraná vzhľadom na veľkosť takýchto spravodajských jednotiek.

4.   Ak národná centrálna banka udelí výnimku podľa odseku 1 alebo 3, oznámi to ECB v rovnakom čase, ako vykazuje informácie podľa článku 6 ods. 1.

5.   ECB uverejní zoznam subjektov, ktorým národné centrálne banky udelili výnimky.

Článok 5

Zoznam poskytovateľov platobných služieb a prevádzkovateľov platobných systémov na štatistické účely

1.   Výkonná rada vytvorí a vedie zoznam poskytovateľov platobných služieb vrátane vydavateľov elektronických peňazí a prevádzkovateľov platobných systémov, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie. Tento zoznam bude založený na existujúcich zoznamoch poskytovateľov platobných služieb a prevádzkovateľov platobných systémov podliehajúcich dohľadu vytvorených vnútroštátnymi orgánmi, ak sú takéto zoznamy k dispozícii.

2.   Zoznam uvedený v odseku 1 a jeho aktualizácie sprístupnia národné centrálne banky a ECB dotknutým spravodajským jednotkám vhodným spôsobom, okrem iného prostredníctvom elektronických prostriedkov, internetu alebo ak o to dotknuté spravodajské jednotky požiadajú, v papierovej podobe.

3.   Zoznam uvedený v odseku 1 má len informačný charakter. Ak je však posledná dostupná elektronická verzia zoznamu uvedeného v odseku 1 nesprávna, ECB neuloží sankciu žiadnemu subjektu, ktorý riadne nesplnil požiadavky na vykazovanie, v rozsahu, v akom sa v dobrej viere spoľahol na nesprávny zoznam.

Článok 6

Včasnosť

1.   Štatistické informácie, ako sú uvedené v prílohe III, poskytujú národné centrálne banky ECB každoročne na konci posledného pracovného dňa mesiaca mája nasledujúceho po roku, ktorého sa štatistické informácie týkajú.

2.   Národné centrálne banky rozhodnú, kedy a v akej periodicite potrebujú prijať údaje od spravodajských jednotiek, tak aby dodržali lehotu na vykazovanie ECB, a informujú o tom spravodajské jednotky.

Článok 7

Overovanie a povinný zber

Národné centrálne banky uplatňujú právo overovať alebo povinne zbierať informácie, ktoré sú spravodajské jednotky povinné poskytovať podľa tohto nariadenia bez toho, aby bolo dotknuté právo ECB uplatniť toto právo samostatne. Národné centrálne banky uplatňujú toto právo najmä vtedy, keď spravodajská jednotka nespĺňa minimálne normy prenosu, presnosti, súladu s pojmami a revízií, ktoré sú uvedené v prílohe IV.

Článok 8

Začiatok vykazovania

Odchylne od článku 6 sa v júni 2015 prvýkrát podľa tohto nariadenia vykazujú štatistické informácie týkajúce sa referenčného obdobia, ktorým je druhý polrok kalendárneho roka 2014 (t. j. od júla 2014).

Článok 9

Zjednodušený postup zmien

Výkonná rada ECB, berúc do úvahy názory Výboru pre štatistiku ESCB, má právo robiť technické zmeny príloh k tomuto nariadeniu za predpokladu, že tieto zmeny nezmenia základný koncepčný rámec ani neovplyvnia záťaž spojenú s vykazovaním. Výkonná rada bez zbytočného odkladu informuje Radu guvernérov o každej takejto zmene.

Článok 10

Záverečné ustanovenie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je v súlade so zmluvami záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Vo Frankfurte nad Mohanom 28. novembra 2013

Za Radu guvernérov ECB

prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)   Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(2)  Usmernenie ECB/2007/9 z 1. augusta 2007 o menovej štatistike a štatistike finančných inštitúcií a trhov (Ú. v. EÚ L 341, 27.12.2007, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11).


PRÍLOHA I

VŠEOBECNÁ ŠTRUKTÚRA ŠTATISTIKY PLATIEB

ČASŤ 1   PREHĽAD

Časť 1.1.   Prehľad tabuliek

1.

Európska centrálna banka (ECB) zostavuje štatistiky platieb pomocou osobitného harmonizovaného zberu údajov riadeného na národnej úrovni každou národnou centrálnou bankou. Údaje sú zostavené v siedmich tabuľkách, ako sú ďalej opísané, ktoré obsahujú národné údaje o každom členskom štáte, ktorého menou je euro (ďalej len „členský štát eurozóny“), a ktoré sú neskôr skombinované do porovnávacích tabuliek pokrývajúcich všetky členské štáty eurozóny.

Tabuľka

Opis hlavného obsahu

Tabuľka 1:

Inštitúcie ponúkajúce platobné služby nepeňažným finančným inštitúciám

Členenie ukazujúce počet vkladov splatných na požiadanie, počet platobných účtov, počet účtov elektronických peňazí a zostatkovú hodnotu na nástrojoch na uloženie elektronických peňazí podľa úverových inštitúcií, inštitúcií elektronického peňažníctva, platobných inštitúcií a iných poskytovateľov platobných služieb a vydavateľov elektronických peňazí.

Tabuľka 2:

Funkcie platobnej karty

Počet kariet vydaných poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sú rezidentmi v danej krajine. Údaje na kartách sa zostavujú s členením podľa funkcie karty.

Tabuľka 3:

Zariadenia prijímajúce platobné karty

Počet terminálov poskytnutých poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sú rezidentmi v danej krajine. Údaje o termináloch rozlišujú medzi bankomatmi, terminálmi na predajných miestach (POS terminály) a terminálmi pre karty elektronických peňazí.

Tabuľky 4:

Platobné transakcie zahŕňajúce nepeňažné finančné inštitúcie

Počet a hodnota platobných transakcií poslaných a prijatých nepeňažnými finančnými inštitúciami prostredníctvom poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú rezidentmi v danej krajine. Transakcie sa zostavujú podľa platobnej služby s geografickým členením.

Tabuľky 5:

Platobné transakcie zahŕňajúce nepeňažné finančné inštitúcie členené podľa typu terminálu

Počet a hodnota platobných transakcií poslaných nepeňažnými finančnými inštitúciami prostredníctvom poskytovateľov platobných služieb. Transakcie sa zostavujú podľa typu terminálu s geografickým členením.

Tabuľka 6:

Účasť vo vybraných platobných systémoch

Počet účastníkov v každom platobnom systéme v danej krajine, pričom sa rozlišujú priami a nepriami účastníci a priami účastníci sú členení podľa druhu inštitúcie.

Tabuľka 7:

Platby spracované vybranými platobnými systémami

Počet a hodnota platobných transakcií spracovaných každým platobným systémom v danej krajine, podľa platobnej služby a s geografickým členením.

Časť 1.2.   Druh informácií

1.

Údaje o stavoch, ako sú uvedené v tabuľkách 1, 2, 3 a 6, sa vzťahujú na koniec obdobia, t. j. pozície v posledný pracovný deň referenčného kalendárneho roka. Indikátory zostatkovej hodnoty na vydaných nástrojoch na uloženie elektronických peňazí sa zostavujú v eurách a týkajú sa nástrojov na uloženie peňazí denominovaných vo všetkých menách.

2.

Údaje o tokoch, ako sú uvedené v tabuľkách 4, 5 a 7, sa týkajú platobných transakcií akumulovaných počas daného obdobia, t. j. spolu za referenčný kalendárny rok. Indikátory hodnoty transakcií sú zostavované v eurách a týkajú sa platobných transakcií denominovaných vo všetkých menách.

Časť 1.3.   Konsolidácia na území jedného štátu

1.

Pre každý členský štát eurozóny je spravodajská skupina zložená z poskytovateľov platobných služieb a/alebo prevádzkovateľov platobných systémov.

2.

Poskytovatelia platobných služieb sú inštitúcie registrované a nachádzajúce sa na danom území vrátane dcérskych spoločností, ktorých materské spoločnosti sa nachádzajú mimo daného územia a pobočiek inštitúcií, ktoré majú ústredie mimo daného územia.

a)

Dcérskymi spoločnosťami sa rozumejú samostatne registrované subjekty, v ktorých má iný subjekt majoritnú účasť alebo sú v jeho úplnom vlastníctve.

b)

Pobočkami sa rozumejú subjekty nezapísané v žiadnom registri, bez samostatnej právnej subjektivity a v úplnom vlastníctve materskej spoločnosti.

3.

Na štatistické účely sa na konsolidáciu poskytovateľov platobných služieb na vnútroštátnej úrovni uplatňujú tieto princípy:

a)

Ak materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti sú poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sa nachádzajú na území toho istého štátu, materská spoločnosť smie konsolidovať vo svojich štatistických výkazoch obchodnú činnosť týchto dcérskych spoločností. To platí len v prípade, že materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti sú klasifikované ako rovnaký druh poskytovateľa platobných služieb.

b)

Ak má inštitúcia pobočky nachádzajúce sa na území iných členských štátov eurozóny, sídlo alebo ústredie nachádzajúce sa v danom členskom štáte eurozóny považuje tieto pobočky za rezidentov v ostatných členských štátoch eurozóny. Naopak, pobočka nachádzajúca sa v danom členskom štáte eurozóny považuje sídlo alebo ústredie, alebo ostatné pobočky tej istej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na území ostatných členských štátov eurozóny, za rezidentov v ostatných členských štátoch eurozóny.

c)

Ak má inštitúcia pobočky nachádzajúce sa mimo územia členských štátov eurozóny, sídlo alebo ústredie nachádzajúce sa v danom členskom štáte eurozóny považuje tieto pobočky za rezidentov v zahraničí. Naopak, pobočka nachádzajúca sa v danom členskom štáte eurozóny považuje sídlo alebo ústredie, alebo ostatné pobočky tej istej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo členských štátov eurozóny, za rezidentov v zahraničí.

4.

Na štatistické účely nie je dovolená konsolidácia poskytovateľov platobných služieb na úrovni medzi štátmi.

5.

Ak je prevádzkovateľ platobného systému zodpovedný za niekoľko platobných systémov nachádzajúcich sa v jednom štáte, vykazuje sa štatistika zvlášť za každý platobný systém.

6.

Inštitúcie nachádzajúce sa v off-shore finančných centrách sa na štatistické účely považujú za rezidentov území, v ktorých sa tieto centrá nachádzajú.

ČASŤ 2.   OSOBITNÉ PRVKY V TABUĽKÁCH 2 AŽ 7

Časť 2.1.   Funkcie platobnej karty (tabuľka 2)

1.

Ak „karta s platobnou funkciou (okrem kariet, ktoré majú len funkciu elektronických peňazí)“ ponúka viacero funkcií, započítava sa do každej uplatniteľnej podkategórie. Preto môže byť celkový počet kariet s platobnou funkciou nižší ako súčet podkategórií. Aby sa zabránilo dvojitému započítaniu, podkategórie sa nesčítavajú.

2.

„Karta s funkciou elektronických peňazí“ môže byť buď „karta, na ktorej môžu byť priamo uložené elektronické peniaze“, alebo „karta, ktorá umožňuje prístup k elektronickým peniazom uloženým na účtoch elektronických peňazí“. Preto je celkový počet kariet s funkciou elektronických peňazí súčtom uvedených dvoch podkategórií.

3.

Celkový počet kariet vydaných rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb je uvedený osobitne v kolónke „celkový počet kariet (bez ohľadu na počet funkcií karty)“. Tento ukazovateľ nemusí byť nevyhnutne súčtom „kariet s hotovostnou funkciou“, „kariet s platobnou funkciou“ a „kariet s funkciou elektronických peňazí“, keďže tieto kategórie sa nemusia vzájomne vylučovať.

4.

Ukazovateľ „karta s kombináciou debetnej funkcie, hotovostnej funkcie a funkcie elektronických peňazí“ sa vzťahuje na kartu vydanú poskytovateľom platobných služieb, ktorá je kombináciou debetnej funkcie, hotovostnej funkcie a funkcie elektronických peňazí. Navyše sa vykazuje v každej z týchto podkategórií:

a)

„karty s hotovostnou funkciou“;

b)

„karty s debetnou funkciou“;

c)

„karty s funkciou elektronických peňazí“.

5.

Ak karta s kombinovanou funkciou ponúka ďalšie funkcie, vykazuje sa aj v príslušnej podkategórii.

6.

Karty sa započítavajú na strane vydavateľa karty bez ohľadu na rezidentskú príslušnosť držiteľa karty alebo umiestnenie účtu, s ktorým je karta spojená.

7.

Každá krajina vykazuje počet kariet, ktoré boli vydané poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sú rezidentmi v danej krajine, bez ohľadu na to, či ide o co-brandovú kartu, alebo nie.

8.

Karty v obehu sú zahrnuté bez ohľadu na to, kedy boli vydané alebo či boli použité.

9.

Zahrnuté sú karty vydané kartovými systémami, t. j. systémami kariet, ktoré zahŕňajú tri alebo štyri strany.

10.

Nie sú zahrnuté karty, ktorých doba platnosti sa skončila, alebo odobraté karty.

11.

Karty vydané obchodníkmi, t. j. karty maloobchodníkov, nie sú zahrnuté okrem tých, ktoré boli vydané v spolupráci s poskytovateľmi platobných služieb, t. j. ide o karty co-brandové.

Časť 2.2.   Zariadenia prijímajúce platobné karty (tabuľka 3)

1.

Vykazujú sa všetky terminály poskytnuté rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb vrátane všetkých terminálov umiestnených vo vykazujúcej krajine a terminálov umiestnených mimo vykazujúcej krajiny.

2.

Subjekt, ktorý poskytuje terminály, je prijímateľ bez ohľadu na vlastníctvo terminálov. Preto sa započítavajú len terminály poskytnuté prijímateľom.

3.

Terminály poskytnuté pobočkami a/alebo dcérskymi spoločnosťami poskytovateľa platobných služieb, ktorý sa nachádza v zahraničí, nevykazuje materský poskytovateľ platobných služieb, ale jeho pobočky a/alebo dcérske spoločnosti.

4.

Každý terminál sa započítava individuálne aj v prípade, že je na jednom obchodnom mieste niekoľko terminálov rovnakého typu.

5.

Ak bankomat ponúka viac ako jednu funkciu, započítava sa do každej príslušnej podkategórie. Preto môže byť celkový počet bankomatov nižší ako súčet podkategórií. Aby sa zabránilo dvojitému započítaniu, podkategórie sa nesčítavajú.

6.

POS terminály sa rozdeľujú do dvoch podkategórií: „EFTPOS terminály“ a „terminály pre karty elektronických peňazí“. Tieto kategórie sa nesčítavajú, keďže ide o podkategórie „z toho“, a nerovnali by sa celkovému počtu.

7.

Ak terminál pre karty elektronických peňazí ponúka viac ako jednu funkciu, započítava sa do každej príslušnej podkategórie. Preto môže byť celkový počet terminálov pre karty elektronických peňazí nižší ako súčet podkategórií. Aby sa zabránilo dvojitému započítaniu, podkategórie sa nesčítavajú.

Časť 2.3.   Platobné transakcie zahŕňajúce nepeňažné finančné inštitúcie (tabuľka 4)

1.

Platobné transakcie sú iniciované nepeňažnými finančnými inštitúciami vo vzťahu k akejkoľvek protistrane alebo sú iniciované poskytovateľmi platobných služieb, ak je protistranou nepeňažná finančná inštitúcia. Patria sem:

a)

platobné transakcie, ktoré sa uskutočňujú medzi dvoma účtami vedenými u rôznych poskytovateľov platobných služieb a ktoré sa vykonávajú s použitím sprostredkovateľa, t. j. kde sú platby poslané inému poskytovateľovi platobných služieb alebo platobnému systému, a

b)

platobné transakcie, ktoré sa uskutočňujú medzi dvoma účtami vedenými u toho istého poskytovateľa platobných služieb, napr. transakcie „on-us“, pričom transakcie sa vyrovnávajú buď na účtoch samotného poskytovateľa platobných služieb, alebo s použitím sprostredkovateľa, t. j. iného poskytovateľa platobných služieb alebo platobného systému.

2.

Platobné transakcie iniciované rezidentským poskytovateľom platobných služieb a vykonané s osobitným príkazom na transakciu, t. j. s použitím platobného nástroja, sú zahrnuté pod „transakcie podľa druhu platobnej služby“.

3.

Prevody peňažných prostriedkov medzi účtami vedenými na to isté meno a tiež medzi rôznymi druhmi účtov sú zahrnuté podľa použitej platobnej služby. Prevody medzi rôznymi druhmi účtov zahŕňajú napríklad prevody z prevoditeľného vkladu na účet s neprevoditeľným vkladom.

4.

V súvislosti s hromadnými platbami sa započítava každá jednotlivá platobná transakcia.

5.

Zahrnuté sú platobné transakcie denominované v cudzej mene. Údaje sa prevedú na eurá s použitím referenčného výmenného kurzu ECB alebo výmenných kurzov uplatnených na tieto transakcie.

6.

Nie sú zahrnuté platobné transakcie iniciované rezidentským poskytovateľom platobných služieb a vykonané bez osobitného príkazu na transakciu, t. j. bez použitia platobnej služby len jednoduchým zaúčtovaním na účet nepeňažnej finančnej inštitúcie. Ak ich nemožno rozlíšiť, sú takéto transakcie zahrnuté pod „transakcie podľa druhu platobnej služby“.

Platobné transakcie spolu

7.

Indikátorom pre „platobné transakcie zahŕňajúce nepeňažné finančné inštitúcie spolu“ je súčet šiestich vzájomne sa vylučujúcich podkategórií: „úhrady“, „inkasá“, „platby kartou s použitím kariet vydaných rezidentskými prevádzkovateľmi platobných služieb (okrem kariet, ktoré majú len funkciu elektronických peňazí)“, „platobné transakcie s použitím elektronických peňazí“, „šeky“ a „ostatné platobné služby“.

Úhrady

8.

Každá transakcia je začlenená len do jednej podkategórie, t. j. buď „iniciovaná na predtlačenom formulári“ alebo „iniciovaná elektronicky“. Keďže sa podkategórie vzájomne vylučujú, celkový počet úhrad je súčtom uvedených podkategórií. Rovnaký princíp platí aj pre celkovú hodnotu úhrad.

9.

Úhrady vykazované ako „iniciované elektronicky“ sa ďalej delia na „iniciované v súbore/sérii“ a „iniciované ako jedna platba“. Keďže sa podkategórie vzájomne vylučujú, celkový počet úhrad iniciovaných elektronicky je súčtom uvedených podkategórií. Rovnaký princíp platí aj pre celkovú hodnotu úhrad iniciovaných elektronicky.

10.

Zahrnuté sú úhrady uskutočnené prostredníctvom bankomatov s funkciou úhrad.

11.

Pod úhrady sú zahrnuté aj transakcie zahŕňajúce hotovosť na jednom alebo na oboch koncoch platobnej transakcie, pri ktorých sa použila platobná služba spočívajúca v úhrade.

12.

Zahrnuté sú aj úhrady používané na vyrovnanie zostatkov transakcií, pri ktorých boli použité karty s kreditnou funkciou alebo s odloženou debetnou funkciou.

13.

Úhrady zahŕňajú aj úhrady v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), ako aj transakcie mimo SEPA. Transakcie mimo SEPA sa vykazujú aj v podkategórii „mimo SEPA“.

14.

Podkategórie „iniciované v súbore alebo sérii“ a „iniciované ako jedna platba“ obsahujú všetky transakcie v rámci SEPA aj mimo SEPA.

15.

„Poslané domáce transakcie“, „poslané cezhraničné transakcie“ a „prijaté cezhraničné transakcie“ obsahujú tak transakcie v rámci SEPA, ako aj mimo SEPA.

16.

Hotovostné platby na účet s použitím formulára banky nie sú zahrnuté do úhrad.

Inkasá

17.

Zahrnuté sú tak jednorazové, ako aj pravidelné inkasá. V prípade pravidelných inkás sa každá jednotlivá platba započítava ako jedna transakcia.

18.

Zahrnuté sú inkasá používané na vyrovnanie zostatkov z transakcií, pri ktorých boli použité karty s kreditnou funkciou alebo s odloženou debetnou funkciou, keďže ide o osobitné platby držiteľa karty vydavateľovi karty.

19.

Inkasá sa ďalej delia na „iniciované v súbore/sérii“ a „iniciované ako jedna platba“. Keďže sa podkategórie vzájomne vylučujú, celkový počet inkás je súčtom uvedených podkategórií. Rovnaký princíp platí aj pre celkovú hodnotu inkás.

20.

Inkasá zahŕňajú všetky inkasá v rámci SEPA, ako aj transakcie mimo SEPA. Transakcie mimo SEPA sa vykazujú aj v podkategórii „mimo SEPA“.

21.

Podkategórie „iniciované v súbore alebo sérii“ a „iniciované ako jedna platba“ obsahujú transakcie v rámci SEPA aj mimo SEPA.

22.

„Poslané domáce transakcie“, „poslané cezhraničné transakcie“ a „prijaté cezhraničné transakcie“ obsahujú tak transakcie v rámci SEPA, ako aj mimo SEPA.

23.

Hotovostné platby z účtu s použitím formulára banky nie sú zahrnuté do inkás.

Platby kartou

24.

Vykazujú sa platobné transakcie s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb bez ohľadu na to, kde sa nachádza značka, pod ktorou bola transakcia uskutočnená.

25.

Transakcie vykazované platobnou službou zahŕňajú údaje o transakciách kartou na virtuálnych predajných miestach, napr. prostredníctvom internetu alebo telefónu.

26.

Platobné transakcie sa uskutočňujú s použitím kariet s debetnou funkciou, kreditnou funkciou alebo s odloženou debetnou funkciou na termináli alebo prostredníctvom iných kanálov. Platobné transakcie kartou sa vykazujú v tomto členení:

a)

„platby kartami s debetnou funkciou“;

b)

„platby kartami s odloženou debetnou funkciou“;

c)

„platby kartami s kreditnou funkciou“;

d)

„platby kartami s debetnou alebo odloženou debetnou funkciou“;

e)

„platby kartami s kreditnou alebo odloženou debetnou funkciou“.

27.

Podkategórie „platby kartami s debetnou alebo odloženou debetnou funkciou“ a „platby kartami s kreditnou alebo odloženou debetnou funkciou“ sa vykazujú len vtedy, ak nemožno identifikovať špecifickú funkciu karty.

28.

Každá transakcia je začlenená len do jednej podkategórie. Keďže sa podkategórie vzájomne vylučujú, celkový počet platieb kartou je súčtom uvedených podkategórií. Rovnaký princíp platí aj pre celkovú hodnotu platieb kartou.

29.

Platobné transakcie s kartami sa členia na „iniciovaná na hmotnom EFTPOS termináli“ a „iniciovaná na diaľku“. Keďže sa podkategórie vzájomne vylučujú, celkový počet platieb kartou je súčtom uvedených podkategórií. Rovnaký princíp platí aj pre celkovú hodnotu platieb kartou.

30.

Zahrnuté nie sú platby kartou s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb, ktoré majú len funkciu elektronických peňazí.

Platobné transakcie s použitím elektronických peňazí

31.

Každá transakcia je začlenená len do jednej podkategórie, t. j. „s kartami, na ktoré môžu byť elektronické peniaze priamo uložené“ alebo „s účtami elektronických peňazí“. Keďže sa podkategórie vzájomne vylučujú, celkový počet platobných transakcií s použitím elektronických peňazí je súčtom uvedených podkategórií. Rovnaký princíp platí aj pre celkovú hodnotu platobných transakcií s použitím elektronických peňazí.

32.

Transakcie spadajúce do kategórie „s účtami elektronických peňazí“ sa ďalej členia tak, aby sa poskytli informácie o tých, ku ktorým je „prístup prostredníctvom karty“.

Šeky

33.

Zahrnuté sú výbery hotovosti šekmi.

34.

Nie sú zahrnuté výbery hotovosti s použitím formulárov bánk.

35.

Nie sú zahrnuté šeky, ktoré boli vydané, ale neboli predložené na zúčtovanie.

Cezhraničné transakcie

36.

V prípade poslaných transakcií, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu, sa cezhraničné transakcie započítavajú v tej krajine, z ktorej transakcia pochádza.

37.

V prípade prijatých transakcií, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu, sa cezhraničné transakcie započítavajú v tej krajine, v ktorej bola transakcia prijatá.

38.

Rozdiel medzi „poslanými cezhraničnými transakciami“ a „prijatými cezhraničnými transakciami“ ukazuje čistý prílev transakcií do vykazujúcej krajiny alebo odlev transakcií z vykazujúcej krajiny.

Tok peňažných prostriedkov

39.

Smer toku peňažných prostriedkov závisí od použitej platobnej služby a iniciačného kanála:

a)

v prípade úhrad, platieb s použitím elektronických peňazí a podobných transakcií, pri ktorých platiteľ iniciuje transakciu, je posielajúci účastník zároveň odosielateľom peňažných prostriedkov a prijímajúci účastník je prijímateľom peňažných prostriedkov;

b)

v prípade inkás, šekov, platieb s použitím elektronických peňazí a podobných transakcií, pri ktorých príjemca iniciuje transakciu, je posielajúci účastník zároveň príjemcom peňažných prostriedkov a prijímajúci účastník je odosielateľom peňažných prostriedkov;

c)

v prípade platieb kartou, hoci je to príjemca, kto iniciuje transakciu, sa s týmito platbami na účely tohto nariadenia zaobchádza ako s platbami, pri ktorých transakciu iniciuje platiteľ.

Časť 2.4.   Platobné transakcie zahŕňajúce nepeňažné finančné inštitúcie členené podľa typu terminálu (tabuľka 5)

1.

Všetky indikátory v tejto tabuľke odkazujú na hotovostné alebo bezhotovostné platobné transakcie uskutočnené na hmotnom (nie virtuálnom) termináli.

2.

Rezidentskí poskytovatelia platobných služieb poskytujú informácie o všetkých platobných transakciách na termináloch poskytnutých (t. j. prijatých) poskytovateľmi platobných služieb.

3.

Rezidentskí poskytovatelia platobných služieb poskytujú informácie o všetkých platobných transakciách s kartami vydanými poskytovateľmi platobných služieb na termináloch poskytnutých nerezidentskými poskytovateľmi platobných služieb.

4.

Platobné transakcie na termináloch poskytnutých pobočkami alebo dcérskymi spoločnosťami poskytovateľov platobných služieb v zahraničí sa nevykazujú materským poskytovateľom platobných služieb.

5.

Transakcie podľa typu terminálu sa na základe rezidentskej príslušnosti poskytovateľa platobných služieb členia do troch kategórií. Kategórie pod písmenami a) a b) sa započítavajú na prijímacej strane a kategória pod písmenom c) sa započítava na vydávacej strane:

a)

platobné transakcie na termináloch poskytnutých rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb;

b)

platobné transakcie na termináloch poskytnutých rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb s kartami vydanými nerezidentskými poskytovateľmi platobných služieb;

c)

platobné transakcie na termináloch poskytnutých nerezidentskými poskytovateľmi platobných služieb s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb.

6.

Podkategórie v rámci každej kategórie a), b) a c) spomenuté v bode 5 sa nespočítavajú.

7.

V tejto tabuľke je geografické členenie založené na umiestnení terminálu.

Časť 2.5.   Účasť vo vybraných platobných systémoch (tabuľka 6)

1.

V tejto tabuľke sa uvádza číslo, druh a inštitucionálny sektor účastníkov (bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú) v platobnom systéme.

2.

Indikátor „počet účastníkov“ predstavuje súčet dvoch podkategórií, ktoré sa vzájomne vylučujú – „priami účastníci“ a „nepriami účastníci“.

3.

Indikátor „priami účastníci“ predstavuje súčet troch podkategórií, ktoré sa vzájomne vylučujú – „úverové inštitúcie“, „centrálna banka“ a „ostatní priami účastníci“.

4.

Indikátor „ostatní priami účastníci“ predstavuje súčet štyroch podkategórií, ktoré sa vzájomne vylučujú – „verejná správa“, „organizácie vykonávajúce zúčtovanie a vyrovnanie“, „ostatné finančné inštitúcie“ a „ostatní“.

Časť 2.6.   Platby spracované vybranými platobnými systémami (tabuľka 7)

1.

Táto tabuľka sa vzťahuje na platobné transakcie spracované prostredníctvom platobného systému.

2.

Platobné transakcie poskytovateľa platobných služieb na jeho vlastný účet sa vykazujú v rámci príslušných indikátorov v tejto tabuľke.

3.

V prípade platobného systému, v ktorom jeho pozície vyrovnáva iný platobný systém, napr. pridružený platobný systém, platia tieto princípy:

a)

systém vyrovnania vykazuje skutočný počet operácií vyrovnania a skutočnú hodnotu vyrovnania;

b)

ak sú platobné transakcie zúčtované mimo platobného systému a len čisté pozície sú zúčtované prostredníctvom platobného systému, započítavajú sa len transakcie na vyrovnanie čistých pozícií, a tieto sú priradené k platobnej službe použitej na transakciu vyrovnania.

4.

Každá platobná transakcia sa započítava len raz na strane posielajúceho účastníka, t. j. odpísanie čiastky z účtu platiteľa a pripísanie na účet príjemcu sa nezapočítavajú osobitne. Pozri oddiel týkajúci sa toku peňažných prostriedkov v časti 2.3.

5.

Pri viacnásobných úhradách, napr. hromadných platbách, sa započítava každá položka platby.

6.

V prípade systémov vyrovnania sa vykazuje hrubý počet a hodnota platobných transakcií, a nie výsledok po vyrovnaní.

7.

Platobné systémy rozlišujú a vykazujú domáce a cezhraničné transakcie na základe rezidentskej príslušnosti posielajúcich a prijímajúcich účastníkov. Klasifikácia „domáce transakcie“ a „cezhraničné transakcie“ odráža to, kde sa dotknuté strany nachádzajú.

8.

Aby sa zabránilo dvojitému započítaniu, cezhraničné transakcie sa započítavajú v tej krajine, z ktorej transakcia pochádza.

9.

Indikátor „platby kartou“ zahŕňa transakcie prostredníctvom bankomatov, ak údaje nemožno rozčleniť; v opačnom prípade sa transakcie prostredníctvom bankomatov uvedú v rámci osobitného indikátora „transakcie prostredníctvom bankomatov“.

10.

Indikátor „platby kartou“ zahŕňa všetky platobné transakcie spracované v platobnom systéme bez ohľadu na to, kde bola karta vydaná alebo použitá.

11.

Zrušené platobné transakcie nie sú zahrnuté. Transakcie, ktoré sa neskôr odmietnu, sú zahrnuté.

PRÍLOHA II

DEFINÍCIE ÚDAJOV

Pojem

Vymedzenie pojmu

Agent (Agent)

„Agent“ má rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Bankomat [ATM (automated teller machine)]

Elektromechanický prístroj, ktorý umožňuje oprávneným používateľom zvyčajne s použitím hmotných kariet, ktoré dokáže čítať prístrojová technika, výber hotovosti z ich účtov a/alebo prístup k iným službám, ako sú napríklad informácie o stave účtu, prevod peňažných prostriedkov alebo prijatie vkladov.

Prístroj, ktorý umožňuje len získanie informácií o stave účtu, sa nepovažuje za bankomat.

Bankomaty sa môžu prevádzkovať online s požiadavkou na autorizáciu v reálnom čase alebo offline.

Bankomat s funkciou úhrad (ATM with a credit transfer function)

Bankomat umožňujúci oprávneným používateľom uskutočniť úhrady s použitím platobnej karty.

Bankomat s funkciou výberu hotovosti (ATM with a cash withdrawal function)

Bankomat umožňujúci oprávneným používateľom výber hotovosti z ich účtov s použitím karty s hotovostnou funkciou.

Celkový počet kariet (bez ohľadu na počet funkcií karty) (Total number of cards (irrespective of the number of functions on the card)

Celkový počet kariet v obehu. Tieto môžu mať jednu alebo viac z týchto funkcií: hotovosť, debet, odložený debet alebo elektronické peniaze.

Centrálna banka (Central bank)

Finančná korporácia a kvázikorporácia, ktorých hlavnou funkciou je emitovať menu, zachovávať vnútornú a vonkajšiu hodnotu meny a mať v držbe všetky medzinárodné rezervy krajiny alebo ich časť.

Cezhraničná transakcia (Cross-border transaction)

Platobná transakcia iniciovaná platiteľom alebo príjemcom, pri ktorej sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa nachádza v inej krajine ako poskytovateľ platobných služieb príjemcu.

Osobitne v prípade platobných systémov: platobná transakcia medzi účastníkmi nachádzajúcimi sa v rôznych krajinách.

Domáca platobná transakcia (Domestic payment transaction)

„Domáca platobná transakcia“ má rovnaký význam ako „vnútroštátna platobná transakcia“, ako je vymedzená v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 260/2012.

EFTPOS terminály (EFTPOS terminals)

EFTPOS terminály, ktoré získavajú informácie o platbách elektronickými prostriedkami a v niektorých prípadoch sú navrhnuté tak, aby umožnili prenos takýchto informácií buď online s požiadavkou na autorizáciu v reálnom čase, alebo offline. Zahrnuté sú terminály bez obsluhy.

Elektronické peniaze (Electronic money)

Elektronicky, ako aj magneticky uchovaná peňažná hodnota, tak ako ju predstavuje nárok voči vydavateľovi, ktorá je vydaná pri prijatí peňažných prostriedkov na účel vykonania platobných transakcií vymedzených v článku 4 ods. 5 smernice 2007/64/ES a ktorá je prijatá inou fyzickou alebo právnickou osobou, ako je vydavateľ elektronických peňazí.

Hotovosť (Cash)

Bankovky a mince v trezoroch peňažných finančných inštitúcií (MFI).

Pamätné mince, ktoré sa bežne nepoužívajú na uskutočnenie platobných transakcií, sa nezapočítavajú.

Inkasá, z toho: mimo SEPA (Direct debits of which: non-SEPA)

Inkasá, ktoré nespĺňajú požiadavky pre inkasá SEPA, ako je to uvedené v nariadení (EÚ) č. 260/2012.

Inkaso iniciované ako jedna platba (Direct debit initiated on a single payment basis)

Elektronicky iniciované inkaso, ktoré je nezávislé od iných inkás, t. j. nie je súčasťou skupiny spoločne iniciovaných inkás.

Inkaso (Direct debit)

Platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, a to prípadne opakovane, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca na základe platiteľovho súhlasu príjemcovi, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu alebo svojmu vlastnému poskytovateľovi platobných služieb.

Inkaso iniciované v súbore/sérii (Direct debit initiated in a file/batch)

Elektronicky iniciované inkaso, ktoré je súčasťou skupiny inkás spoločne iniciovaných platiteľom. Keď sa vykazuje počet transakcií, započítava sa každé inkaso v rámci série ako samostatné inkaso.

Inštitúcia elektronického peňažníctva (Electronic money institution)

„Inštitúcia elektronického peňažníctva“ má rovnaký význam ako v článku 2 smernice 2009/110/ES.

Inštitúcie ponúkajúce

platobné služby

nepeňažným finančným inštitúciám (Institutions offering

payment services to

non-MFIs)

Zahŕňa všetkých prevádzkovateľov platobných služieb, pričom vybrané indikátory pre úverové inštitúcie, platobné inštitúcie a vydavateľov elektronických peňazí sa vykazujú v tabuľke 1.

Iný vydavateľ elektronických peňazí (Other e-money issuer)

Vydavatelia elektronických peňazí, iní ako „inštitúcie elektronických peňazí“ a „úverové inštitúcie“. Pozri vymedzenie pojmu „vydavatelia elektronických peňazí“.

Karta (Card)

Zariadenie, ktoré môže jeho držiteľ použiť buď na uskutočnenie transakcií, alebo na výber peňažných prostriedkov.

Karty ponúkajú držiteľovi karty v súlade s dohodou s vydavateľom karty jednu alebo viac z týchto funkcií: hotovosť, debet, odložený debet, kredit a elektronické peniaze.

Karty prepojené s účtom elektronických peňazí sú zahrnuté do kategórie „karty s funkciou elektronických peňazí“, ako aj do iných kategórií podľa funkcií, ktoré karta ponúka.

Karty sa započítavajú na strane posielajúceho účastníka (t. j. na strane, ktorá vydala kartu).

Karta s debetnou alebo odloženou debetnou funkciou (Card with a debit or delayed debit function)

Karta, ktorá má debetnú funkciu alebo odloženú debetnú funkciu.

Táto kategória sa vykazuje len vtedy, ak údaje nemožno rozčleniť na „karty s debetnou funkciou“ a „karty s odloženou debetnou funkciou“.

Karta s debetnou funkciou (Card with a debit function)

Karta umožňujúca držiteľom karty uskutočňovať nákupy, ktoré sú priamo a bezodkladne zúčtované na ich účtoch bez ohľadu na to, či sú vedené u vydavateľa karty, alebo nie.

Doplnkovým prvkom karty s debetnou funkciou je, že môže byť viazaná na účet umožňujúci prečerpanie. Počet kariet s debetnou funkciou sa vzťahuje na celkový počet kariet v obehu, a nie na počet účtov, s ktorými sú karty spojené.

Rozlišujúcou črtou karty s debetnou funkciou na rozdiel od karty s kreditnou funkciou alebo odloženou debetnou funkciou je zmluvné dojednanie o priamom zúčtovaní peňažných prostriedkov na bežnom účte držiteľa karty.

Karta s funkciou elektronických peňazí (Card with an e-money function)

Karta umožňujúca transakcie s elektronickými peniazmi.

Zahrnuté sú karty, na ktorých môžu byť elektronické peniaze priamo uložené, a karty, ktoré umožňujú prístup k elektronickým peniazom uloženým na účtoch elektronických peňazí.

Karta s funkciou elektronických peňazí, na ktorú boli aspoň raz pripísané elektronické peniaze (Card with an e-money function which has been loaded at least once)

Karta s funkciou elektronických peňazí, na ktorú boli aspoň raz pripísané elektronické peniaze, a preto sa môže považovať za aktivovanú. Pripísanie elektronických peňazí na kartu sa môže interpretovať ako skutočnosť svedčiaca o zámere použiť funkciu elektronických peňazí.

Karta s hotovostnou funkciou (Card with a cash function)

Karta umožňujúca držiteľovi vybrať hotovosť z bankomatu a/alebo vložiť hotovosť do bankomatu.

Karta s kombináciou debetnej funkcie, hotovostnej funkcie a funkcie elektronických peňazí (Card with a combined debit, cash and e-money function)

Karta vydaná poskytovateľom platobných služieb, ktorá má kombináciu debetnej funkcie, hotovostnej funkcie a funkcie elektronických peňazí.

Karta s kreditnou alebo odloženou debetnou funkciou (Card with a credit or delayed debit function)

Karta, ktorá má kreditnú alebo odloženú debetnú funkciu.

Táto kategória sa vykazuje len vtedy, ak údaje nemožno rozčleniť na „karty s kreditnou funkciou“ a „karty s odloženou debetnou funkciou“.

Karta s kreditnou funkciou (Card with a credit function)

Karta umožňujúca držiteľom kariet uskutočňovať nákupy a v niektorých prípadoch aj výbery hotovosti do vopred stanoveného limitu. Poskytnutý úver sa môže v celom rozsahu vyrovnať na konci stanoveného obdobia alebo sa môže vyrovnať čiastočne a neuhradený zostatok sa považuje za pokračovanie v čerpaní úveru, z ktorého sa zvyčajne účtuje úrok.

Rozlišujúcou črtou karty s kreditnou funkciou na rozdiel od karty s debetnou funkciou alebo odloženou debetnou funkciou je zmluvné dojednanie poskytujúce držiteľovi karty úverovú linku umožňujúcu pokračovanie v čerpaní úveru.

Karta s odloženou debetnou funkciou (Card with a delayed debit function)

Karta umožňujúca držiteľom karty, aby ich nákupy boli zúčtované na účte vedenom u vydavateľa karty, a to až do výšky povoleného limitu. Zostatok na tomto účte je potom v plnej miere vyrovnaný na konci vopred stanoveného obdobia. Držiteľovi sa zvyčajne účtuje ročný poplatok.

Rozlišujúcou črtou karty s odloženou debetnou funkciou na rozdiel od karty s kreditnou funkciou alebo debetnou funkciou je zmluvné dojednanie poskytujúce držiteľovi karty úverovú linku, ale s povinnosťou vyrovnať vzniknutý dlh na konci vopred stanoveného obdobia. Tento druh karty sa bežne nazýva „charge karta“.

Karta s platobnou funkciou (okrem kariet, ktoré majú len funkciu elektronických peňazí) [Card with a payment function (except cards with an e-money function only)]

Karta, ktorá má aspoň jednu z týchto funkcií: debetná funkcia, odložená debetná funkcia alebo kreditná funkcia. Karta môže mať aj iné funkcie, ako je funkcia elektronických peňazí, ale karty, ktoré majú len funkciu elektronických peňazí, sa do tejto kategórie nezapočítavajú.

Kartový systém (Card scheme)

Technický a obchodný mechanizmus vytvorený pre jednu alebo viac značiek kariet, ktorý predstavuje organizačný, právny a prevádzkový rámec potrebný na fungovanie služieb poskytovaných danými značkami.

Systémom kariet, ktorý zahŕňa tri strany, je systém kariet, ktorý zahŕňa tieto zúčastnené strany:

a)

samotný systém kariet, ktorý vystupuje ako vydavateľ a prijímateľ;

b)

držiteľa karty;

c)

prijímajúcu stranu.

Systém kariet, ktorý zahŕňa štyri strany, je systém kariet, ktorý zahŕňa tieto zúčastnené strany:

a)

vydavateľa;

b)

prijímateľa;

c)

držiteľa karty;

d)

príjemcu karty.

V prípade transakcií prostredníctvom bankomatov zvyčajne ponúka služby prostredníctvom bankomatu prijímateľ.

Karty, ktoré umožňujú prístup k elektronickým peniazom uloženým na účtoch elektronických peňazí (Cards which give access to e-money stored on e-money accounts)

Pozri vymedzenie pojmu „účty elektronických peňazí“.

Karty, na ktorých môžu byť priamo uložené elektronické peniaze (Cards on which e-money can be stored directly)

Elektronické peniaze na karte v držbe majiteľa elektronických peňazí. Pozri tiež vymedzenie pojmu „elektronické peniaze“.

Miera koncentrácie (Concentration ratio)

Miera koncentrácie z hľadiska objemu: miera počtu, t. j. objem transakcií poslaných piatimi najväčšími účastníkmi platobného systému, a celkový počet, t. j. objem transakcií poslaných prostredníctvom platobného systému.

Miera koncentrácie z hľadiska hodnoty: miera hodnoty, t. j. objem transakcií poslaných piatimi najväčšími účastníkmi platobného systému, a celková hodnota, t. j. objem transakcií poslaných prostredníctvom platobného systému.

Nepeňažná finančná inštitúcia (Non-MFI)

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá nepatrí do sektora MFI.

Na účely štatistiky platieb nie sú do sektora „nepeňažné finančné inštitúcie“ zahrnutí žiadni poskytovatelia platobných služieb.

Nepriamy účastník (Indirect participant)

Účastník vo viacstupňovom platobnom systéme, ktorý na uskutočnenie niektorých činností, hlavne na vyrovnanie, ktoré systém umožňuje, využíva priameho účastníka ako sprostredkovateľa.

Všetky transakcie nepriameho účastníka sú vyrovnané na účte priameho účastníka, ktorý súhlasil s tým, že bude zastupovať dotknutého nepriameho účastníka. Každý účastník, na ktorého sa možno v systéme individuálne obrátiť, sa započítava osobitne bez ohľadu na to, či existuje právny vzťah medzi dvoma alebo viacerými takýmito účastníkmi.

Obchodník (Merchant)

Subjekt, ktorý je oprávnený prijať peňažné prostriedky na výmenu za dodanie tovaru a/alebo služieb a uzavrel zmluvu s poskytovateľom platobných služieb o prijatí takýchto prostriedkov.

Organizácia vykonávajúca zúčtovanie a vyrovnanie (Clearing and settlement organisation)

Každá organizácia vykonávajúca zúčtovanie a vyrovnanie, ktorá je priamym účastníkom v platobnom systéme.

Ostatné finančné inštitúcie (Other financial institutions)

Všetky finančné inštitúcie, ktoré sú účastníkmi platobného systému a ktoré podliehajú dohľadu príslušných orgánov, t. j. buď centrálnej banke, alebo orgánu dohľadu, ale nespadajú pod vymedzenie pojmu úverové inštitúcie.

Ostatné platobné služby (Other payment services)

Zahŕňa obchodné aktivity týkajúce sa platieb, ktoré nie sú zahrnuté do žiadnej z platobných služieb vymedzených v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Ostatní priami účastníci (Other direct participants)

Každý priamy účastník v platobnom systéme okrem úverových inštitúcií a centrálnych bánk.

Peňažné finančné inštitúcie (MFI) [Monetary financial institutions (MFIs)]

Peňažné finančné inštitúcie zahŕňajú všetky inštitucionálne jednotky zahrnuté v podsektoroch centrálna banka (S.121), korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky (S.122) a fondy peňažného trhu (S.123), ako je to uvedené v revidovanom európskom systéme účtov ustanovenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (1).

Peňažné prostriedky (Funds)

Bankovky a mince, bezhotovostné peniaze a elektronické peniaze.

Platba kartou (Card payment)

Platobná transakcia uskutočnená kartou s debetnou funkciou, kreditnou funkciou alebo s odloženou debetnou funkciou na termináli alebo prostredníctvom iných kanálov.

Platba kartou iniciovaná na hmotnom EFTPOS termináli (Card payment initiated at a physical EFTPOS)

Elektronicky iniciovaná platobná transakcia kartou na hmotnom POS termináli umožňujúcom prevody elektronických peňažných prostriedkov. Táto položka zvyčajne zahŕňa platby kartami na termináli na elektronický prevod finančných prostriedkov na predajných miestach (EFTPOS terminál) na obchodnom mieste. Nezahŕňa platobné transakcie s použitím elektronických peňazí.

Platba s použitím elektronických peňazí (E-money payment)

Transakcia, pri ktorej držiteľ elektronických peňazí prevádza hodnotu elektronických peňazí na účet príjemcu zo svojho zostatku, ktorý je buď na karte, na ktorej môžu byť priamo uložené elektronické peniaze, alebo na iných účtoch elektronických peňazí.

Platba s použitím elektronických peňazí s kartami, na ktorých môžu byť elektronické peniaze priamo uložené (E-money payment with cards on which e-money can be stored directly)

Transakcia, pri ktorej držiteľ karty s funkciou elektronických peňazí prevádza určitú hodnotu elektronických peňazí zo svojej karty na účet príjemcu.

Platba s použitím elektronických peňazí z účtov elektronických peňazí (E-money payment with e-money accounts)

Transakcia, pri ktorej sú peňažné prostriedky prevedené z účtu elektronických peňazí platiteľa na účet príjemcu. Pozri vymedzenie pojmu „účty elektronických peňazí“.

Platba s použitím elektronických peňazí z účtov elektronických peňazí, z toho: s prístupom prostredníctvom karty (E-money payment with e-money accounts of which: accessed through a card)

Transakcia, pri ktorej sa použije karta na prístup k účtu elektronických peňazí a následne sú peňažné prostriedky prevedené z účtu elektronických peňazí platiteľa na účet príjemcu. Pozri vymedzenie pojmu „účty elektronických peňazí“.

Platby kartami s debetnou a/alebo odloženou debetnou funkciou (Payments with cards with a debit and/or delayed debit function)

Platobné transakcie uskutočňované s použitím kariet s debetnou funkciou a/alebo s odloženou debetnou funkciou na hmotnom termináli alebo prostredníctvom iných kanálov. Táto podkategória sa vykazuje len vtedy, ak údaje nemožno rozčleniť na „platby kartami s debetnou funkciou“ a „platby kartami s odloženou debetnou funkciou“.

Platby kartami s debetnou funkciou (Payments with cards with a debit function)

Platobné transakcie uskutočňované s použitím kariet s debetnou funkciou na hmotnom termináli alebo prostredníctvom iných kanálov.

Platby kartami s kreditnou a/alebo odloženou debetnou funkciou (Payments with cards with a credit and/or delayed debit function)

Platobné transakcie uskutočňované s použitím kariet s kreditnou funkciou a/alebo s odloženou debetnou funkciou na hmotnom termináli alebo prostredníctvom iných kanálov. Táto podkategória sa vykazuje len vtedy, ak údaje nemožno rozčleniť na „platby kartami s kreditnou funkciou“ a „platby kartami s odloženou debetnou funkciou“.

Platby kartami s kreditnou funkciou (Payments with cards with a credit function)

Platobné transakcie uskutočňované s použitím kariet s kreditnou funkciou na hmotnom termináli alebo prostredníctvom iných kanálov.

Platby kartami s odloženou debetnou funkciou (Payments with cards with a delayed debit function)

Platobné transakcie uskutočňované s použitím kariet s odloženou debetnou funkciou na hmotnom termináli alebo prostredníctvom iných kanálov.

Platby kartou s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb (okrem kariet, ktoré majú len funkciu elektronických peňazí) [Card payments with cards issued by resident PSPs (except cards with an e-money function only)]

Platobné transakcie uskutočňované s použitím kariet s debetnou funkciou, kreditnou funkciou alebo s odloženou debetnou funkciou na termináli alebo prostredníctvom iných kanálov.

Zahrnuté sú všetky platobné transakcie iniciované kartou, t. j.:

a)

všetky transakcie, v ktorých prijímateľ a vydavateľ karty sú rôznymi subjektmi, a

b)

všetky transakcie, v ktorých sú prijímateľ a vydavateľ karty tým istým subjektom.

Zahrnuté sú zrážky z účtu poskytovateľa platobných služieb vyplývajúce z vyrovnania transakcie kartou, v ktorej prijímateľ a vydavateľ karty sú tým istým subjektom.

Zahrnuté sú platobné transakcie prostredníctvom telefónu alebo internetu s použitím karty.

Platobné transakcie s použitím elektronických peňazí nie sú zahrnuté.

Výbery hotovosti a vklady prostredníctvom bankomatov nie sú zahrnuté. Tieto sa vykazujú ako „výbery hotovosti prostredníctvom bankomatov“ a „vklady hotovosti prostredníctvom bankomatov“.

Úhrady prostredníctvom bankomatov nie sú zahrnuté. Tieto sa vykazujú ako „úhrady“.

Poskytnutia hotovosti prostredníctvom POS terminálov nie sú zahrnuté.

Platby kartou s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb iniciované na diaľku (Card payments with cards issued by resident PSPs initiated remotely)

Elektronicky iniciované platobné transakcie kartou, ktoré nie sú iniciované na hmotnom POS termináli. Táto položka zvyčajne zahŕňa platby kartami za tovar a služby kúpené prostredníctvom telefónu alebo internetu.

Platiteľ (Payer)

„Platiteľ“ má rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Platobná iniciačná služba (Payment initiation service)

Platobné iniciačné služby iniciujú platobné transakcie prostredníctvom platobného účtu s možnosťou internetového prístupu. Služby sa poskytujú tretími stranami, ktoré samy nezakladajú predmetný platobný účet.

Platobná inštitúcia (Payment institution)

„Platobná inštitúcia“ má rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Platobná transakcia (Payment transaction)

„Platobná transakcia“ má rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Platobné služby (Payment services)

Pojem „platobné služby“ má rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Platobné transakcie zahŕňajúce nepeňažné finančné inštitúcie celkom (Total payment transactions involving non-MFIs)

Celkový počet transakcií s použitím platobných nástrojov, ktoré zahŕňajú nepeňažné finančné inštitúcie.

Celková hodnota transakcií s použitím platobných nástrojov, ktoré zahŕňajú nepeňažné finančné inštitúcie.

Platobný nástroj (Payment instrument)

„Platobný nástroj“ má rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Platobný systém (Payment system)

„Platobný systém“ má rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Platobný účet (Payment account)

„Platobný účet“ má rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Pobočka (Branch)

Miesto podnikania, iné ako ústredie, ktoré sa nachádza vo vykazujúcej krajine a ktoré zriadil poskytovateľ platobnej služby registrovaný v inej krajine. Nemá právnu subjektivitu a priamo vykonáva niektoré alebo všetky transakcie vlastné obchodnej činnosti poskytovateľa platobných služieb.

Všetky miesta podnikania vytvorené vo vykazujúcej krajine tou istou inštitúciou, ktorá je registrovaná v inej krajine, predstavujú jednu pobočku. Každé z týchto miest podnikania sa započítava ako samostatná organizačná jednotka (pozri „organizačná jednotka“).

Počet prevoditeľných vkladov splatných na požiadanie (Number of transferable overnight deposits)

Počet účtov s vkladmi splatnými na požiadanie, ktoré sú priamo prevoditeľné na požiadanie s cieľom uskutočniť platby vo vzťahu k ostatným hospodárskym subjektom vo forme bežne zaužívaného platobného prostriedku bez značného omeškania, obmedzenia alebo sankcie.

Počet prevoditeľných vkladov splatných na požiadanie, z toho: počet prevoditeľných vkladov splatných na požiadanie, dostupných prostredníctvom internetu alebo osobného počítača (Number of transferable overnight deposits of which: number of internet/PC linked overnight transferable deposits)

Počet účtov s prevoditeľnými vkladmi splatnými na požiadanie v nepeňažných finančných inštitúciách, ku ktorým má držiteľ účtu prístup a môže ich používať elektronicky prostredníctvom internetu alebo bankových aplikácií na osobnom počítači prostredníctvom na to určeného softvéru a telekomunikačných liniek.

Počet vkladov splatných na požiadanie (Number of overnight deposits)

Počet účtov s vkladmi, pri ktorých je možný výber hotovosti a/alebo sú prevoditeľné na požiadanie šekom, prevodným príkazom, debetným zápisom alebo podobne bez zbytočného odkladu, obmedzenia alebo sankcie.

Počet vkladov splatných na požiadanie, z toho: počet vkladov splatných na požiadanie, dostupných prostredníctvom internetu alebo osobného počítača (Number of overnight deposits of which: number of internet/PC linked overnight deposits)

Počet účtov s vkladmi splatnými na požiadanie v nepeňažných finančných inštitúciách, ku ktorým má držiteľ účtu prístup a môže ich používať elektronicky prostredníctvom internetu alebo bankových aplikácií na osobnom počítači prostredníctvom na to určeného softvéru a telekomunikačných liniek.

POS terminál (POS terminal)

Zariadenie na predajnom mieste (point of sale – POS), ktoré umožňuje použitie platobných kariet na hmotnom (nie virtuálnom) predajnom mieste. Platobné informácie sa zachytávajú buď manuálne na papierové kupóny, alebo s použitím elektronických prostriedkov, t. j. EFTPOS.

POS terminál je navrhnutý tak, aby umožnil prenos informácií buď online s požiadavkou na autorizáciu v reálnom čase, a/alebo offline.

Poskytnutie hotovosti prostredníctvom POS terminálu (Cash advance at POS terminals)

Transakcie, pri ktorých držiteľ karty prijme hotovosť prostredníctvom POS terminálu v spojení s platobnou transakciou za tovar alebo služby.

Ak nemožno rozlíšiť údaje pri poskytnutiach hotovosti prostredníctvom POS terminálov, vykazujú sa ako „transakcie prostredníctvom POS terminálov“.

Poskytovatelia platobných služieb [Payment service providers (PSPs)]

„Poskytovatelia platobných služieb“ sú uvedení v článku 1 smernice 2007/64/ES.

Poslaná transakcia (Transaction sent)

Transakcia zahŕňajúca nepeňažné finančné inštitúcie poslaná poskytovateľovi platobných služieb. Informácie poskytuje vo vykazujúcej krajine rezidentský poskytovateľ platobných služieb.

Pre rôzne platobné služby platí:

a)

úhrady sa započítavajú na strane platiteľa;

b)

inkasá sa započítavajú na strane príjemcu;

c)

šeky sa započítavajú na strane príjemcu;

d)

transakcie kartou sa započítavajú na strane platiteľa, t. j. na vydávacej strane;

e)

platobné transakcie s použitím elektronických peňazí sa započítavajú buď na strane platiteľa, alebo na strane príjemcu v závislosti od iniciačného kanálu. Ak sa transakcia započíta na strane platiteľa (príjemcu) pod poslanými transakciami, na strane príjemcu (platiteľa) sa započíta pod prijatými transakciami.

Pokiaľ ide o platobné systémy, ide o transakciu, ktorú účastník poslal na spracovanie platobným systémom.

Poslané transakcie spolu (Total transactions sent)

Celkový počet transakcií zadaných v danom platobnom systéme a v ňom spracovaných.

Celková hodnota transakcií zadaných v danom platobnom systéme a v ňom spracovaných.

Prevoditeľné vklady (Transferable deposits)

Vklady v kategórii „vklady splatné na požiadanie“, ktoré sú priamo prevoditeľné na požiadanie s cieľom uskutočniť platby vo vzťahu k ostatným hospodárskym subjektom vo forme bežne zaužívaného platobného prostriedku bez značného omeškania, obmedzenia alebo sankcie.

Priamy účastník (Direct participant)

Subjekt, ktorý je identifikovaný alebo rozpoznaný platobným systémom a je oprávnený poslať a prijať platobné príkazy do systému a zo systému bez sprostredkovateľa alebo je priamo viazaný pravidlami upravujúcimi tento platobný systém. V niektorých systémoch si priami účastníci vymieňajú aj príkazy v mene nepriamych účastníkov. Každý účastník s individuálnym prístupom do systému sa započítava samostatne.

Prijatá transakcia (Transaction received)

Transakcia zahŕňajúca nepeňažné finančné inštitúcie prijatá od poskytovateľov platobných služieb. Informácie poskytujú rezidentskí poskytovatelia platobných služieb vo vykazujúcej krajine.

Pre rôzne platobné služby platí:

a)

úhrady sa započítavajú na strane príjemcu;

b)

inkasá sa započítavajú na strane platiteľa;

c)

šeky sa započítavajú na strane platiteľa;

d)

transakcie kartou sa započítavajú na strane príjemcu, t. j. na prijímacej strane;

e)

platobné transakcie s použitím elektronických peňazí sa započítavajú buď na strane platiteľa, alebo na strane príjemcu v závislosti od iniciačného kanálu. Ak sa transakcia započíta na strane platiteľa (príjemcu) pod prijatými transakciami, na strane príjemcu (platiteľa) sa započíta pod poslanými transakciami.

Príjemca (Payee)

„Príjemca“ má rovnaký význam ako v článku 4 smernice 2007/64/ES.

Prijímanie (Acquiring)

Ide o služby umožňujúce príjemcovi akceptovať platobný nástroj alebo platobnú transakciu tým, že poskytne verifikačné, autorizačné služby a služby vyrovnania, ktorých výsledkom je prevod peňažných prostriedkov príjemcovi.

Prijímateľ (Acquirer)

Tento pojem sa používa v nasledujúcich prípadoch:

a)

subjekt, ktorý vedie vkladové účty pre príjemcov kariet, t. j. obchodníkov, a ktorému príjemca kariet poskytuje údaje týkajúce sa transakcií. Prijímateľ je zodpovedný za zber informácií o transakciách a vyrovnanie s príjemcami;

b)

pri transakciách prostredníctvom terminálov na predajnom mieste (POS terminály) subjekt, ktorému prijímateľ, zvyčajne obchodník, poskytuje informácie potrebné na spracovanie platby kartou. Prijímateľ je subjekt, ktorý spravuje účet obchodníka;

c)

pri transakciách prostredníctvom bankomatov subjekt, ktorý sprístupní bankovky držiteľovi karty, či už priamo, alebo prostredníctvom tretích strán;

d)

subjekt, ktorý poskytuje terminály bez ohľadu na vlastníctvo terminálov.

Pripísanie elektronických peňazí na kartu a na odpísanie elektronických peňazí z karty (E-money card-loading and unloading)

Transakcia, ktorá umožňuje prevod hodnoty elektronických peňazí od vydavateľa elektronických peňazí na kartu s funkciou elektronických peňazí a naopak. Zahrnuté sú tak transakcie spočívajúce v pripísaní na kartu, ako aj transakcie spočívajúce v odpísaní z karty.

Šek (Cheque)

Písomný príkaz jednej osoby, t. j. vystaviteľa, inej osobe, t. j. šekovníkovi, ktorý je zvyčajne úverovou inštitúciou, na základe ktorého je šekovník povinný zaplatiť na požiadanie v ňom uvedenú sumu vystaviteľovi alebo tretej osobe uvedenej vystaviteľom.

Systém elektronických peňazí (E-money scheme)

Súbor technických pojmov, pravidiel, protokolov, algoritmov, funkcií, právnych a zmluvných dojednaní, obchodných zmlúv a administratívnych postupov, ktoré tvoria základ poskytovania určitého produktu elektronických peňazí. Sem môže byť zahrnuté aj poskytovanie marketingových, spracovateľských alebo iných služieb svojim členom.

Terminál na pripísanie elektronických peňazí na kartu a na odpísanie elektronických peňazí z karty (E-money card-loading and unloading terminal)

Terminál, ktorý umožňuje prevod elektronickej hodnoty od vydavateľa elektronických peňazí k držiteľovi karty s funkciou elektronických peňazí a naopak, t. j. pripísanie na kartu a odpísanie z karty.

Terminál pre karty elektronických peňazí (E-money card terminal)

Terminál umožňujúci prevod hodnoty v elektronickej podobe od vydavateľa elektronických peňazí na kartu s funkciou elektronických peňazí a naopak alebo z karty na účet príjemcu.

Terminál prijímajúci karty elektronických peňazí (E-money card-accepting terminal)

Terminál, ktorý umožňuje držiteľom elektronických peňazí na karte s funkciou elektronických peňazí previesť hodnotu elektronických peňazí z ich karty na účet obchodníka alebo iného príjemcu.

Transakcie na termináloch poskytnutých nerezidentskými poskytovateľmi platobných služieb s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb (Transactions at terminals provided by non-resident PSPs with cards issued by resident PSPs)

Platobné transakcie uskutočnené na všetkých termináloch nadobudnutých nerezidentskými poskytovateľmi platobných služieb, pri ktorých karty použité pri transakciách vydávajú rezidentskí poskytovatelia platobných služieb.

Geografické členenia (ako sú vymedzené v prílohe III) sa vzťahujú na krajinu, kde sú terminály umiestnené.

Transakcie na termináloch poskytnutých rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb (Transactions at terminals provided by resident PSPs with cards issued by resident PSPs)

Platobné transakcie uskutočnené na všetkých termináloch nadobudnutých rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb (t. j. či sú terminály umiestnené v krajine, kde je umiestnený poskytovateľ platobných služieb, alebo mimo tejto krajiny) a pri ktorých karty použité pri transakciách vydávajú rezidentskí poskytovatelia platobných služieb.

Geografické členenia (ako sú vymedzené v prílohe III) sa vzťahujú na krajinu, kde sú terminály umiestnené.

Transakcie na termináloch poskytnutých rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb s kartami vydanými nerezidentskými poskytovateľmi platobných služieb (Transactions at terminals provided by resident PSPs with cards issued by non-resident PSPs)

Platobné transakcie uskutočnené na všetkých termináloch nadobudnutých rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb (t. j. či sú terminály umiestnené v krajine, kde je umiestnený poskytovateľ platobných služieb, alebo mimo tejto krajiny) a pri ktorých karty použité pri transakciách vydávajú nerezidentskí poskytovatelia platobných služieb.

Geografické členenia (ako sú vymedzené v prílohe III) sa vzťahujú na krajinu, kde sú terminály umiestnené.

Transakcie prostredníctvom bankomatov (okrem transakcií s použitím elektronických peňazí) [ATM transactions (except e-money transactions)]

Výbery alebo vklady hotovosti uskutočnené prostredníctvom bankomatu s použitím karty s hotovostnou funkciou, čo zahŕňa všetky relevantné transakcie iniciované kartou, t. j.:

a)

všetky transakcie, v ktorých prijímateľ a vydavateľ karty sú rôznymi subjektmi, a

b)

všetky transakcie, v ktorých prijímateľ a vydavateľ karty sú rovnakými subjektmi.

Platobné transakcie s použitím elektronických peňazí nie sú zahrnuté.

Transakcie prostredníctvom POS terminálov (okrem transakcií s elektronickými peniazmi) [POS transactions (except e-money transactions)]

Transakcie vykonané prostredníctvom POS terminálov s použitím karty s debetnou funkciou, kreditnou funkciou alebo s odloženou debetnou funkciou.

Transakcie s použitím karty s funkciou elektronických peňazí nie sú zahrnuté.

Účty elektronických peňazí (E-money accounts)

Účty, na ktorých sú uchované elektronické peniaze. Zostatok na účte môže držiteľ účtu použiť na uskutočnenie platieb a prevod peňažných prostriedkov medzi účtami. Karty, na ktorých môžu byť priamo uložené elektronické peniaze, nie sú zahrnuté.

Účty elektronických peňazí s prístupom prostredníctvom karty (E-money accounts accessed through a card)

Pozri vymedzenia pojmov „účty elektronických peňazí“ a „karta s funkciou elektronických peňazí“.

Úhrada (Credit transfer)

Platobná služba, ktorá umožňuje platiteľovi nariadiť inštitúcii, v ktorej má zriadený účet, aby previedla peňažné prostriedky príjemcovi. Ide o prevodný príkaz alebo niekoľko prevodných príkazov zadaných na účely poskytnutia peňažných prostriedkov k dispozícii príjemcovi. Tak prevodný príkaz, ako aj peňažné prostriedky v ňom uvedené sa presunú od poskytovateľa platobných služieb platiteľa k poskytovateľovi platobných služieb príjemcu, prípadne prostredníctvom niekoľkých iných sprostredkovateľských úverových inštitúcií a/alebo jedného alebo viacerých platobných a zúčtovacích systémov.

Pod úhrady sú zahrnuté transakcie zahŕňajúce hotovosť na jednom alebo na oboch koncoch platobnej transakcie, pri ktorých sa použila platobná služba spočívajúca v úhrade.

Zahrnuté sú aj úhrady iniciované prostredníctvom bankomatov s funkciou úhrad.

Úhrady iniciované ako jedna platba (Credit transfers initiated on a single payment basis)

Elektronicky iniciovaná úhrada, ktorá je iniciovaná nezávisle, t. j. nie je súčasťou skupiny úhrad iniciovaných spoločne.

Úhrady iniciované elektronicky (Credit transfers initiated electronically)

Každá úhrada, pri ktorej dáva platiteľ príkaz na úhradu bez použitia predtlačeného formulára, t. j. elektronicky. Zahŕňa podania telefaxom alebo inými prostriedkami, ako je automatizované telefonické bankovníctvo, ak sú transformované na elektronické platby bez manuálneho zásahu.

Zahrnuté sú trvalé príkazy pôvodne zadané prostredníctvom predtlačeného formulára, ale potom vykonané elektronicky.

Zahrnuté sú úhrady, ktoré uskutoční prevádzkovateľ platobných služieb na základe finančnej služby, ak je finančná služba iniciovaná elektronicky alebo ak nie je forma podania služby známa a prevádzkovateľ platobnej služby vykonal prevod elektronicky.

Zahrnuté sú úhrady iniciované prostredníctvom bankomatu s funkciou úhrad.

Úhrady iniciované na predtlačenom formulári (Credit transfers initiated in paper-based form)

Úhrada, pri ktorej dáva platiteľ príkaz na úhradu prostredníctvom predtlačeného formulára.

Úhrady iniciované v súbore/sérii (Credit transfers initiated in a file/batch)

Elektronicky iniciovaná úhrada, ktorá je súčasťou skupiny úhrad spoločne iniciovaných platiteľom prostredníctvom na to určenej linky. Pri vykazovaní počtu transakcií sa započítava každá úhrada v rámci série ako samostatná úhrada.

Úhrady, z toho: mimo SEPA (Credit transfers of which: non-SEPA)

Úhrady, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), ako je to uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (2).

Úverová inštitúcia (Credit institution)

„Úverová inštitúcia“ má rovnaký význam ako v článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3).

Verejná správa (Public administration)

Inštitucionálne jednotky, ktoré sú netrhovými výrobcami, ktorých produkcia je určená na individuálnu a kolektívnu spotrebu a sú financované povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov, ako aj inštitucionálne jednotky zapojené hlavne do prerozdeľovania národného dôchodku a bohatstva, ako je to vymedzené v súvislosti so sektorom verejnej správy.

Vklad hotovosti prostredníctvom bankomatov (okrem transakcií s použitím elektronických peňazí) [ATM cash deposit (except e-money transactions)]

Vklad hotovosti uskutočnený prostredníctvom bankomatu s použitím karty s hotovostnou funkciou. Zahŕňa všetky transakcie, pri ktorých je hotovosť vložená prostredníctvom terminálu, bez manuálnej intervencie, a platiteľ je identifikovaný prostredníctvom platobnej karty.

Výber hotovosti prostredníctvom bankomatov (okrem transakcií s použitím elektronických peňazí) [ATM cash withdrawal (except e-money transactions)]

Výber hotovosti uskutočnený prostredníctvom bankomatu s použitím karty s hotovostnou funkciou.

Poskytnutia hotovosti prostredníctvom POS terminálov s použitím karty s debetnou funkciou, kreditnou funkciou alebo odloženou debetnou funkciou sú zahrnuté len vtedy, ak nie sú spojené s platobnou transakciou.

Výbery hotovosti spojené s platobnou transakciou nie sú zahrnuté. Namiesto toho ide o „transakcie prostredníctvom POS terminálov“.

Vydavateľ elektronických peňazí (Electronic money issuer)

„Vydavateľ elektronických peňazí“ má rovnaký význam ako v článku 2 smernice 2009/110/ES.

Vydavateľ karty (Card issuer)

Finančná inštitúcia, ktorá sprístupňuje platobné karty držiteľom kariet, autorizuje transakcie uskutočnené prostredníctvom POS terminálov alebo bankomatov a zaručuje platbu prijímateľovi za transakcie, ktoré sú v súlade s pravidlami príslušného systému.

V prípade systémov, ktoré zahŕňajú tri strany, je samotný kartový systém vydavateľom karty.

V prípade systémov, ktoré zahŕňajú štyri strany, môžu byť vydavateľmi karty tieto subjekty:

a)

úverová inštitúcia;

b)

podnik, ktorý je členom kartového systému a má zmluvný vzťah s držiteľom karty, na základe ktorého sa karta z kartového systému poskytne a používa.

Značka (Brand)

Určitý platobný produkt, najmä karta, ktorá bola jej vlastníkom licencovaná na použitie na danom území.

Zostatková hodnota na nástrojoch na uloženie elektronických peňazí vydaných vydavateľmi elektronických peňazí (Outstanding value on e-money storages issued by electronic money issuers)

Hodnota elektronických peňazí na konci vykazovacieho obdobia vydaných vydavateľmi elektronických peňazí a držaných inými subjektmi ako vydavateľ vrátane iného vydavateľa elektronických peňazí ako vydavateľ.


(1)   Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).


PRÍLOHA III

SYSTÉMY VYKAZOVANIA

Tabuľka 1

Inštitúcie ponúkajúce platobné služby nepeňažným finančným inštitúciám

(koniec obdobia)

 

Číslo

Hodnota

Úverové inštitúcie

Počet vkladov splatných na požiadanie (v tisícoch)

Geo 0

 

z toho:

 

 

Počet vkladov splatných na požiadanie dostupných prostredníctvom internetu alebo osobného počítača (v tisícoch)

Geo 0

 

Počet prevoditeľných vkladov splatných na požiadanie (v tisícoch)

Geo 0

 

z toho:

 

 

Počet prevoditeľných vkladov splatných na požiadanie, dostupných prostredníctvom internetu alebo osobného počítača (v tisícoch)

Geo 0

 

Počet platobných účtov

Geo 0

 

Počet účtov elektronických peňazí

Geo 0

 

Zostatková hodnota na vydaných nástrojoch na uloženie elektronických peňazí (1) (v tisícoch EUR)

 

Geo 0

Inštitúcie elektronického peňažníctva

Počet platobných účtov

Geo 0

 

Počet účtov elektronických peňazí

Geo 0

 

Zostatková hodnota na vydaných nástrojoch na uloženie elektronických peňazí (v tisícoch EUR)

 

Geo 0

Platobné inštitúcie

Počet platobných účtov

Geo 0

 

Ostatní poskytovatelia platobných služieb a vydavatelia elektronických peňazí

Počet platobných účtov

Geo 0

 

Počet účtov elektronických peňazí

Geo 0

 

Zostatková hodnota na vydaných nástrojoch na uloženie elektronických peňazí (v tisícoch EUR)

 

Geo 0


Tabuľka 2

Funkcie platobnej karty

(koniec obdobia, pôvodné jednotky)

 

Číslo

Karty vydané rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb

Karty s hotovostnou funkciou

Geo 0

Karty s platobnou funkciou (okrem kariet, ktoré majú len funkciu elektronických peňazí)

Geo 0

z toho:

 

karty s debetnou funkciou

Geo 0

karty s odloženou debetnou funkciou

Geo 0

karty s kreditnou funkciou

Geo 0

karty s debetnou a/alebo odloženou debetnou funkciou

Geo 0

karty s kreditnou a/alebo odloženou debetnou funkciou

Geo 0

Karty s funkciou elektronických peňazí

Geo 0

Karty, na ktorých môžu byť priamo uložené elektronické peniaze

Geo 0

Karty, ktoré umožňujú prístup k elektronickým peniazom uloženým na účtoch elektronických peňazí

Geo 0

z toho:

 

karty s funkciou elektronických peňazí, na ktoré boli aspoň raz pripísané elektronické peniaze

Geo 0

Celkový počet kariet (bez ohľadu na počet funkcií karty)

Geo 0

z toho:

 

karty s kombináciou debetnej funkcie, hotovostnej funkcie a funkcie elektronických peňazí

Geo 0


Tabuľka 3

Zariadenia prijímajúce platobné karty

(koniec obdobia, pôvodné jednotky)

 

Číslo

Terminály poskytnuté rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb

Bankomaty

Geo 3

z toho:

 

bankomaty s funkciou výberu hotovosti

Geo 3

bankomaty s funkciou úhrad

Geo 3

POS terminály

Geo 3

z toho:

 

EFTPOS terminály

Geo 3

terminály pre karty elektronických peňazí

Geo 3

Terminály pre karty elektronických peňazí

Geo 3

z toho:

 

terminály na pripísanie elektronických peňazí na kartu a na odpísanie elektronických peňazí z karty

Geo 3

terminály prijímajúce karty elektronických peňazí

Geo 3


Tabuľka 4

Platobné transakcie zahŕňajúce nepeňažné finančné inštitúcie

(celkovo za obdobie; počet transakcií v miliónoch; hodnota transakcií v miliónoch EUR)

 

Poslané

Prijaté

 

Počet transakcií

Hodnota transakcií

Počet transakcií

Hodnota transakcií

Transakcie podľa druhu platobnej služby

Úhrady

Geo 3

Geo 3

Geo 2

Geo 2

Iniciované na predtlačenom formulári

Geo 1

Geo 1

 

 

Iniciované elektronicky

Geo 1

Geo 1

 

 

Iniciované v súbore/sérii

Geo 1

Geo 1

 

 

Iniciované ako jedna platba

Geo 1

Geo 1

 

 

z toho:

 

 

 

 

mimo SEPA

Geo 1

Geo 1

 

 

Inkasá

Geo 3

Geo 3

Geo 2

Geo 2

Iniciované v súbore/sérii

Geo 1

Geo 1

 

 

Iniciované ako jedna platba

Geo 1

Geo 1

 

 

z toho:

 

 

 

 

mimo SEPA

Geo 1

Geo 1

 

 

Platby kartou s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb (okrem kariet, ktoré majú len funkciu elektronických peňazí)

Geo 3

Geo 3

 

 

Platby kartami s debetnou funkciou

Geo 1

Geo 1

 

 

Platby kartami s odloženou debetnou funkciou

Geo 1

Geo 1

 

 

Platby kartami s kreditnou funkciou

Geo 1

Geo 1

 

 

Platby kartami s debetnou a/alebo odloženou debetnou funkciou

Geo 1

Geo 1

 

 

Platby kartami s kreditnou a/alebo odloženou debetnou funkciou

Geo 1

Geo 1

 

 

Iniciované na hmotných EFTPOS termináloch

Geo 1

Geo 1

 

 

Iniciované na diaľku

Geo 1

Geo 1

 

 

Platby s použitím elektronických peňazí vydaných rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb

Geo 3

Geo 3

Geo 2

Geo 2

S kartami, na ktorých môžu byť priamo uložené elektronické peniaze

Geo 1

Geo 1

 

 

S účtami elektronických peňazí

Geo 1

Geo 1

 

 

z toho:

 

 

 

 

s prístupom prostredníctvom karty

Geo 1

Geo 1

 

 

Šeky

Geo 3

Geo 3

Geo 2

Geo 2

Ostatné platobné služby

Geo 3

Geo 3

Geo 2

Geo 2

Platobné transakcie zahŕňajúce nepeňažné finančné inštitúcie spolu

Geo 3

Geo 3

Geo 2

Geo 2


Tabuľka 5

Platobné transakcie zahŕňajúce nepeňažné finančné inštitúcie členené podľa typu terminálu

(celkovo za obdobie; počet transakcií v miliónoch; hodnota transakcií v miliónoch EUR)

 

Počet transakcií

Hodnota transakcií

Transakcie podľa typu terminálu  (2)

a)

Transakcie na termináloch poskytnutých rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb

Geo 3

Geo 3

z toho:

 

 

vbery hotovosti z bankomatov (okrem transakcií s elektronickými peniazmi)

Geo 3

Geo 3

vklady hotovosti prostredníctvom bankomatov (okrem transakcií s elektronickými peniazmi)

Geo 3

Geo 3

transakcie prostredníctvom POS terminálov (okrem transakcií s elektronickými peniazmi)

Geo 3

Geo 3

pripísanie elektronických peňazí na kartu a odpísanie elektronických peňazí z karty

Geo 3

Geo 3

platby s použitím elektronických peňazí s kartami s funkciou elektronických peňazí

Geo 3

Geo 3

b)

Transakcie na termináloch poskytnutých rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb s kartami vydanými nerezidentskými poskytovateľmi platobných služieb

Geo 3

Geo 3

z toho:

 

 

výbery hotovosti prostredníctvom bankomatov (okrem transakcií s elektronickými peniazmi)

Geo 3

Geo 3

vklady hotovosti prostredníctvom bankomatov (okrem transakcií s elektronickými peniazmi)

Geo 3

Geo 3

transakcie prostredníctvom POS terminálov (okrem transakcií s elektronickými peniazmi)

Geo 3

Geo 3

pripísanie elektronických peňazí na kartu a odpísanie elektronických peňazí z karty

Geo 3

Geo 3

platby s použitím elektronických peňazí s kartami s funkciou elektronických peňazí

Geo 3

Geo 3

c)

Transakcie na termináloch poskytnutých nerezidentskými poskytovateľmi platobných služieb s kartami vydanými rezidentskými poskytovateľmi platobných služieb

Geo 3

Geo 3

z toho:

 

 

výbery hotovosti z bankomatov (okrem transakcií s elektronickými peniazmi)

Geo 3

Geo 3

vklady hotovosti prostredníctvom bankomatov (okrem transakcií s elektronickými peniazmi)

Geo 3

Geo 3

transakcie prostredníctvom terminálov na predajných miestach (okrem transakcií s elektronickými peniazmi)

Geo 3

Geo 3

pripísanie elektronických peňazí na kartu a odpísanie elektronických peňazí z karty

Geo 3

Geo 3

platby s použitím elektronických peňazí s kartami s funkciou elektronických peňazí

Geo 3

Geo 3


Tabuľka 6

Účasť vo vybraných platobných systémoch

(koniec obdobia, pôvodné jednotky)

 

Číslo

Platobný systém (iný ako TARGET2)

Počet účastníkov

Geo 1

Priami účastníci

Geo 1

Úverové inštitúcie

Geo 1

Centrálna banka

Geo 1

Ostatní priami účastníci

Geo 1

Verejná správa

Geo 1

Organizácie vykonávajúce zúčtovanie a vyrovnanie

Geo 1

Ostatné finančné inštitúcie

Geo 1

Ostatné

Geo 1

Nepriami účastníci

Geo 1


Tabuľka 7

Platby spracované vybranými platobnými systémami

(celkovo za obdobie; počet transakcií v miliónoch; hodnota transakcií v miliónoch EUR)

 

Poslané

 

Počet transakcií

Hodnota transakcií

Platobný systém (iný ako TARGET2)

Transakcie spolu

Geo 4

Geo 4

Úhrady

Geo 4

Geo 4

Iniciované na predtlačenom formulári

Geo 1

Geo 1

Iniciované elektronicky

Geo 1

Geo 1

Inkasá

Geo 4

Geo 4

Platby kartou

Geo 4

Geo 4

Transakcie prostredníctvom bankomatov (okrem transakcií s použitím elektronických peňazí)

Geo 4

Geo 4

Platby s použitím elektronických peňazí

Geo 4

Geo 4

Šeky

Geo 4

Geo 4

Ostatné platobné služby

Geo 4

Geo 4

Miera koncentrácie

Geo 1

Geo 1


Geografické členenie

Geo 0

Geo 1

Geo 2

Geo 3

Geo 4

 

 

 

Tuzemsko

 

Tuzemsko

Tuzemsko a cezhraničné kombinované

Cezhraničné

Členenie podľa jednotlivých krajín pre všetky krajiny Únie

Tuzemsko

Cezhraničné

 

 

 

Zahraničie

 


(1)  Zostatková hodnota na nástrojoch na uloženie elektronických peňazí vydaných emitentmi elektronických peňazí.

(2)  Geografické (Geo) členenie je založené na umiestnení terminálu.


PRÍLOHA IV

MINIMÁLNE NORMY, KTORÉ MÁ UPLATŇOVAŤ AKTUÁLNA SPRAVODAJSKÁ SKUPINA

Spravodajské jednotky musia spĺňať tieto minimálne normy, aby vyhoveli požiadavkám Európskej centrálnej banky (ECB) na štatistické vykazovanie.

1.

Minimálne normy pre prenos:

a)

vykazovanie údajov musí byť včasné a v súlade s termínmi, ktoré stanoví príslušná národná centrálna banka;

b)

štatistické výkazy musia mať formu a formát odvodený od technických požiadaviek na vykazovanie, ktoré stanoví príslušná národná centrálna banka;

c)

spravodajská jednotka musí poskytnúť údaje o jednej alebo viacerých kontaktných osobách príslušnej NCB;

d)

musia sa dodržiavať technické špecifikácie pre prenos údajov do príslušných národných centrálnych bánk.

2.

Minimálne normy pre presnosť:

a)

štatistické informácie musia byť správne: musia sa dodržať všetky lineárne obmedzenia (napr. podsúčty musia súhlasiť s celkovými súčtami) a údaje musia byť konzistentné v rámci všetkých intervalov vykazovania;

b)

spravodajské jednotky musia byť schopné poskytnúť informácie o vývoji, ktorý naznačujú prenesené údaje;

c)

štatistické informácie musia byť úplné a nesmú obsahovať nepretržité a štrukturálne medzery; na chýbajúce údaje je potrebné upozorniť, vysvetliť ich príslušnej národnej centrálnej banke, a pokiaľ je to možné, čo najskôr doplniť;

d)

spravodajské jednotky musia dodržiavať zásady zaokrúhľovania, ktoré stanoví príslušná národná centrálna banka pre technický prenos údajov.

3.

Minimálne normy pre súlad s pojmami:

a)

štatistické informácie musia byť v súlade s vymedzením pojmov a klasifikáciami uvedenými v tomto nariadení;

b)

v prípade odchýlok od vymedzenia týchto pojmov a klasifikácií musia spravodajské jednotky pravidelne monitorovať a vyčísliť rozdiel medzi použitým meradlom a meradlom uvedeným v tomto nariadení;

c)

spravodajské jednotky musia byť schopné vysvetliť zmeny v prenesených údajoch v porovnaní s hodnotami za predchádzajúce obdobia.

4.

Minimálne normy pre revízie:

Musia sa dodržiavať zásady a postupy pri revíziách, ktoré ustanoví ECB a príslušná národná centrálna banka. K revíziám odchyľujúcim sa od pravidelných revízií musia byť pripojené vysvetľujúce poznámky.


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/45


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1410/2013

z 23. decembra 2013,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. decembra 2013

Za Komisiu v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)   Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)   Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

IL

153,9

MA

71,1

TN

110,9

TR

117,6

ZZ

113,4

0707 00 05

AL

99,8

JO

158,2

MA

158,2

TR

148,8

ZZ

141,3

0709 93 10

MA

80,0

TR

168,2

ZZ

124,1

0805 10 20

MA

61,8

TR

45,3

ZA

51,6

ZZ

52,9

0805 20 10

MA

70,5

ZZ

70,5

0805 20 30 , 0805 20 50 , 0805 20 70 , 0805 20 90

CN

35,9

IL

102,5

JM

133,9

MA

69,9

TR

73,4

ZZ

83,1

0805 50 10

AR

102,8

TR

63,2

ZZ

83,0

0808 10 80

CN

81,7

MK

33,9

US

92,0

ZZ

69,2

0808 30 90

TR

124,7

US

150,9

ZZ

137,8


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ ZZ “ znamená „iného pôvodu“.


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/47


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1411/2013

z 23. decembra 2013,

ktorým sa stanovujú dovozné clá v sektore obilnín uplatniteľné od 1. januára 2014

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 642/2010 z 20. júla 2010 o pravidlách na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o dovozné clá pre sektor obilnín (2), a najmä na jeho článok 2 ods. 1,

keďže:

(1)

V článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že dovozné clá na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 19 00 , 1001 11 00 , ex 1001 91 20 (pšenica mäkká, na siatie), ex 1001 99 00 (pšenica mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie), 1002 10 00 , 1002 90 00 , 1005 10 90 , 1005 90 00 , 1007 10 90 a 1007 90 00 sú rovnaké ako intervenčná cena platná pre tieto produkty pri dovoze, zvýšená o 55 % a znížená o dovoznú cenu cif uplatniteľnú na príslušnú zásielku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 136 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 1 uvedeného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 642/2010 sa na výpočet dovozného cla na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 19 00 , 1001 11 00 , ex 1001 91 20 (pšenica mäkká, na siatie), ex 1001 99 00 (pšenica mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie), 1002 10 00 , 1002 90 00 , 1005 10 90 , 1005 90 00 , 1007 10 90 a 1007 90 00 použije reprezentatívna dovozná cena cif, ktorá sa denne stanovuje podľa metódy ustanovenej v článku 5 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 1. januára 2014 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nezačnú platiť novostanovené clá.

(5)

Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, je vhodné, aby toto opatrenie nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Od 1. januára 2014 sú dovozné clá v sektore obilnín uvedené v článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu na základe podkladov uvedených v prílohe II.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. decembra 2013

Za Komisiu v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)   Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)   Ú. v. EÚ L 187, 21.7.2010, s. 5.


PRÍLOHA I

Dovozné clá na produkty uvedené v článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007, uplatniteľné od 1. januára 2014

Číselný znak KN

Opis tovaru

Dovozné clo (1)

(EUR/t)

1001 19 00

1001 11 00

PŠENICA (obyčajná) tvrdá vysokej kvality

0,00

strednej kvality

0,00

nízkej kvality

0,00

ex 1001 91 20

PŠENICA mäkká, na siatie

0,00

ex 1001 99 00

PŠENICA mäkká vysokej kvality, iná ako na siatie

0,00

1002 10 00

1002 90 00

RAŽ

0,00

1005 10 90

KUKURICA na siatie, iná ako hybrid

0,00

1005 90 00

KUKURICA iná ako na siatie (2)

0,00

1007 10 90

1007 90 00

CIROK, zrná, iné ako hybrid na siatie

0,00


(1)  Dovozca môže v súlade s článkom 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 642/2010 využiť zníženie cla o:

3 EUR/t, ak sa vykladací prístav nachádza v Stredozemnom mori (za Gibraltárskym prielivom) alebo v Čiernom mori a ak tovar prichádza do Únie cez Atlantický oceán alebo cez Suezský prieplav,

2 EUR/t, ak sa vykladací prístav nachádza v Dánsku, v Estónsku, v Írsku, v Lotyšsku, v Litve, v Poľsku, vo Fínsku, vo Švédsku, v Spojenom kráľovstve alebo v atlantických prístavoch na Iberskom polostrove a ak tovar prichádza do Únie cez Atlantický oceán.

(2)  Dovozca môže využiť paušálnu zľavu 24 EUR/t, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 642/2010.


PRÍLOHA II

Podklady na výpočet ciel stanovených v prílohe I

13.12.2013-20.12.2013

1.

Priemerné hodnoty za referenčné obdobie uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 642/2010:

(EUR/t)

 

Obyčajná pšenica (1)

Kukurica

Pšenica tvrdá vysokej kvality

Pšenica tvrdá strednej kvality (2)

Pšenica tvrdá nízkej kvality (3)

Burza

Minnéapolis

Chicago

Kvotácia

188,44

122,64

Cena FOB USA

216,96

206,96

186,96

Prémia – Záliv

24,04

Prémia – Veľké jazerá

50,52

2.

Priemerné hodnoty za referenčné obdobie uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 642/2010:

Náklady na prepravu: Mexický záliv – Rotterdam:

19,68 EUR/t

Náklady na prepravu: Veľké jazerá – Rotterdam:

52,63 EUR/t


(1)  Pozitívna prémia 14 EUR/t zahrnutá [článok 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 642/2010].

(2)  Negatívna prémia 10 EUR/t [článok 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 642/2010].

(3)  Negatívna prémia 30 EUR/t [článok 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 642/2010].


ROZHODNUTIA

24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/50


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

zo 16. decembra 2013,

ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami

(2013/797/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 291 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1), a najmä na jeho článok 26 ods. 3,

keďže:

1)

Rada 15. októbra 2013 prijala nariadenie (EÚ) č. 1024/2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami.

2)

Plánovanie a výkon úloh, ktorými sa poveruje ECB, by mal v plnom rozsahu uskutočňovať vnútorný orgán zložený z jeho predsedu a podpredsedu, štyroch zástupcov ECB a z jedného zástupcu príslušného vnútroštátneho orgánu v každom zúčastnenom členskom štáte (ďalej len „rada pre dohľad“).

3)

Rada pre dohľad by mala byť hlavným orgánom pri vykonávaní úloh v oblasti dohľadu zo strany ECB, ktoré boli doteraz vždy v rukách príslušných vnútroštátnych orgánov. Z tohto dôvodu by sa mala Rade udeliť právomoc prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa vymenúva okrem iného predseda rady pre dohľad.

4)

V súlade s článkom 26 ods 3. uvedeného nariadenia a po vypočutí rady pre dohľad Európska centrálna banka 22. novembra predložila Európskemu parlamentu na schválenie návrh na vymenovanie predsedu rady pre dohľad. Európsky parlament tento návrh schválil 11. decembra.

5)

ECB následne 11. decembra 2013 predložila Rade návrh na vymenovanie predsedu rady pre dohľad,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pani Danièle NOUYOVÁ sa týmto vymenúva za predsedníčku rady pre dohľad Európskej centrálnej banky.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 16. decembra 2013

Za Radu

predseda

V. JUKNA


(1)   Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63.


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/51


ROZHODNUTIE RADY 2013/798/SZBP

z 23. decembra 2013

o reštriktívnych opatreniach voči Stredoafrickej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29,

keďže:

(1)

Rada 16. decembra 2013 vyjadrila svoje hlboké znepokojenie nad situáciou v Stredoafrickej republike.

(2)

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 5. decembra 2013 rezolúciu 2127 (2013), ktorou sa na Stredoafrickú republiku uvaľuje zbrojné embargo.

(3)

Na vykonanie určitých opatrení je potrebná ďalšia činnosť Únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Predaj, dodávky, transfer alebo vývoz zbraní a súvisiaceho materiálu všetkých typov, vrátane zbraní a streliva, vojenských vozidiel a vybavenia, polovojenského vybavenia a náhradných dielov pre uvedené položky do Stredoafrickej republiky štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo z území členských štátov alebo použitím ich vlajkových plavidiel alebo lietadiel sa zakazuje, a to bez ohľadu na to, či uvedené položky majú pôvod na ich územiach alebo nie.

2.   Zakazuje sa:

a)

poskytovať technickú pomoc, sprostredkovateľské služby a iné služby, vrátane poskytnutia ozbrojeného žoldnierskeho personálu, súvisiace s vojenskými činnosťami a poskytovaním, výrobou, údržbou a používaním zbraní a súvisiaceho materiálu všetkých typov, vrátane zbraní a streliva, vojenských vozidiel a vybavenia, polovojenského vybavenia a náhradných dielov pre uvedené položky, priamo alebo nepriamo akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Stredoafrickej republike alebo na použitie v tejto krajine;

b)

poskytovať financovanie alebo finančnú pomoc v súvislosti s vojenskými činnosťami, najmä príspevky, pôžičky a poistenie vývozného úveru, ako aj poistenie a zaistenie, na akýkoľvek predaj, dodávky, transfer alebo vývoz zbraní a súvisiaceho materiálu alebo na poskytovanie súvisiacej technickej pomoci, sprostredkovateľských služieb a iných služieb, priamo alebo nepriamo, akejkoľvek osobe, subjektu alebo orgánu v Stredoafrickej republike alebo na použitie v tejto krajine;

c)

zúčastňovať sa vedome a úmyselne na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je obchádzanie zákazov uvedených v písmenách a) alebo b).

Článok 2

1.   Článok 1 sa nevzťahuje na:

a)

predaj, dodávky, transfer alebo vývoz zbraní a súvisiaceho materiálu určeného výhradne na podporu misie pre konsolidáciu mieru v Stredoafrickej republike (MICOPAX), medzinárodnej misie na podporu Stredoafrickej republiky pod africkým vedením (MISCA), integrovanej kancelárie Organizácie Spojených národov pre budovanie mieru v Stredoafrickej republike (BINUCA) a jej strážnej jednotky, osobitnej regionálnej jednotky Africkej únie (AU-RTF) a francúzskych síl nasadených v Stredoafrickej republike alebo na použitie týmito subjektmi;

b)

predaj, dodávky, transfer alebo vývoz ochranného oblečenia vrátane nepriestrelných viest a vojenských heliem, ktoré do Stredoafrickej republiky dočasne vyváža personál Organizácie Spojených národov, personál Únie alebo jej členských štátov, zástupcovia médií a humanitárni a rozvojoví pracovníci a sprievodný personál, a to výlučne na svoju osobnú potrebu;

c)

predaj, dodávky, transfer alebo vývoz ručných zbraní a súvisiaceho materiálu určeného výhradne na použitie medzinárodnými hliadkami, ktoré v trojštátnej chránenej oblasti v povodí rieky Sanga zaisťujú bezpečnosť a ochranu pred pytliactvom, pašovaním slonoviny a zbraní a pred inými činnosťami, ktorými sa porušujú vnútroštátne právne predpisy alebo medzinárodné záväzky Stredoafrickej republiky.

2.   Článok 1 sa nevzťahuje na:

a)

predaj, dodávky, transfer alebo vývoz nesmrtiaceho vojenského materiálu určeného výhradne na humanitárne alebo ochranné použitie a súvisiacu technickú pomoc;

b)

predaj, dodávky, transfer alebo vývoz zbraní a iného súvisiaceho smrtiaceho vybavenia určeného bezpečnostným silám Stredoafrickej republiky výhradne na podporu alebo použitie v rámci reformy bezpečnostného sektora v Stredoafrickej republike;

c)

predaj, dodávky, transfer alebo vývoz zbraní a súvisiaceho materiálu a súvisiacu technickú alebo finančnú pomoc vrátane personálu,

ktoré vopred schválil výbor stanovený podľa bodu 57 rezolúcie BR OSN 2127 (2013).

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 23. decembra 2013

Za Radu

predseda

L. LINKEVIČIUS


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/53


ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 17. decembra 2013

o oznámení Španielskeho kráľovstva týkajúcom sa prechodného národného programu uvedeného v článku 32 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách

[oznámené pod číslom C(2013) 9089]

(Iba španielske znenie je autentické)

(2013/799/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (1), a najmä na jej článok 32 ods. 5 druhý pododsek,

keďže:

(1)

Španielske kráľovstvo v súlade s článkom 32 ods. 5 prvým pododsekom smernice 2010/75/EÚ predložilo Komisii prechodný národný program (PNP) elektronickou poštou z 21. decembra 2012 (2) a úradným listom z 28. decembra 2012, ktorý bol Komisii doručený 2. januára 2013 (3).

(2)

PNP sa posúdil v súlade s článkom 32 ods. 1, 3 a 4 smernice 2010/75/EÚ a s vykonávacím rozhodnutím Komisie 2012/115/EÚ (4).

(3)

Komisia pri posúdení úplnosti PNP, ktorý predložilo Španielske kráľovstvo, zistila, že mnohé zariadenia zahrnuté v PNP nezodpovedali zariadeniam nahláseným v registri emisií z roku 2009, ktorý Španielske kráľovstvo predložilo v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES (5). Rovnako zistila aj, že pri zariadení 5 sa podiel na dosiahnutí stropu PNP pre SO2 za obdobie 2001 – 2007 vypočítal na základe minimálnej miery odsírenia, pričom za obdobie 2008 – 2010 sa tento podiel vypočítal metódou emisného limitu, hoci neboli splnené podmienky na použitie tejto metódy.

(4)

Nesúlad medzi údajmi v PNP a v registri emisií podľa smernice 2001/80/ES predstavoval prekážku posúdenia PNP, a preto Komisia vo svojom liste z 11. júna 2013 (6) požiadala Španielske kráľovstvo, aby poskytlo objasnenie zistených rozdielov. Takisto ho požiadala, aby prepočítalo podiel zariadenia 5 na dosiahnutí stropu PNP pre SO2.

(5)

Španielske kráľovstvo predložilo Komisii dodatočné informácie listom z 28. júna 2013 (7), v ktorom objasnilo rozdiely medzi informáciami v PNP a v registri emisií z roku 2009 podľa smernice 2001/80/ES. Ďalej v predmetnom liste uviedlo, že nie je nutné korigovať podiel zariadenia 5 na dosiahnutí stropu PNP pre SO2.

(6)

Komisia po ďalšom posúdení PNP a dodatočných informácií, ktoré poskytlo Španielske kráľovstvo, zaslala 19. septembra 2013 Španielskemu kráľovstvu ďalší list (8), v ktorom potvrdila svoje stanovisko k použitiu metódy minimálnej miery odsírenia na výpočet podielu zariadenia 5 na dosiahnutí stropu PNP pre SO2. Ďalej skonštatovala, že pri zariadení 2 Španielske kráľovstvo použilo na výpočet podielu daného zariadenia na dosiahnutí stropu PNP na rok 2016 emisný limit pre SO2 vo výške 800 mg/Nm3 na základe ustanovení článku 5 ods. 2 smernice 2001/80/ES, ktoré Komisia nepovažuje za uplatniteľné na tento účel. Takisto skonštatovala, že pri deviatich zariadeniach použilo na výpočet ich podielu na dosiahnutí stropu PNP na rok 2016 emisný limit pre NOx vo výške 1 200 mg/Nm3 na základe poznámky 2 k tabuľke C.1 v dodatku C prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2012/115/EÚ, ale neposkytlo žiadne informácie o prchavých zložkách tuhého paliva používaného v predmetných zariadeniach, ktoré by opodstatnili uplatnenie uvedenej poznámky. Komisia požiadala Španielske kráľovstvo aj o dodatočné informácie o opatreniach plánovaných pri každom z týchto zariadení zahrnutých do PNP s cieľom zabezpečiť včasné dodržanie emisných limitov, ktoré budú platné od 1. júla 2020. Napokon požiadala Španielske kráľovstvo, aby poskytlo dodatočné údaje o zariadeniach spaľujúcich viacero druhov paliva alebo o zariadeniach pozostávajúcich z viacerých typov zariadení, pokiaľ ide o množstvo použitých palív, emisné limity, priemerný prietok odpadových plynov a konverzné faktory osobitne pri každom z použitých palív alebo typov zariadení.

(7)

Španielske kráľovstvo v liste z 30. septembra 2013 (9), ktorý doplnilo listom z 10. októbra 2013 (10), zodpovedalo otázky Komisie a poskytlo dodatočné údaje. Pokiaľ ide o zariadenie 2, zopakovalo svoje stanovisko, že nie je potrebné zmeniť použitý emisný limit SO2, pretože zastávalo názor, že článok 5 ods. 2 smernice 2001/80/ES je v tomto ohľade uplatniteľný. Pokiaľ ide o zariadenie 5, trvalo na svojom tvrdení, že pri ňom oprávnene možno používať kombináciu metód minimálnej miery odsírenia a emisného limitu. Španielske kráľovstvo poskytlo informácie o prchavých zložkách tuhého paliva používaného v období 2001 – 2010 v deviatich zariadeniach, pri ktorých sa na výpočet stropu na rok 2016 použil emisný limit NOx vo výške 1 200 mg/Nm3, z ktorých vyplývalo, že len pri zariadeniach 3, 4, a 19 bol priemerný ročný podiel prchavých látok v použitých tuhých palivách nižší ako 10 % v každom roku v období 2001 – 2010, pričom pri zariadeniach 13, 15, 17, 18, 24 a 25 priemerná ročná hladina presahovala 10 % v jednom alebo viacerých rokoch. Španielske kráľovstvo argumentovalo, že pri všetkých deviatich zariadeniach priemerná bola hodnota prchavých zložiek za celé referenčné obdobie (2001 – 2010) pod hodnotou uvedenou v poznámke 2 k tabuľke C.1 v dodatku C prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2012/115/EÚ.

(8)

Komisia na základe informácií, ktoré dostala od španielskych orgánov 30. septembra 2013 a 10. októbra 2013, zistila, že pri zariadeniach spaľujúcich viacero druhov paliva, pri ktorých mala k dispozícii informácie o emisných limitoch všetkých spaľovaných palív, ako aj pri jednom zariadení, pri ktorom dostala informácie o priemernej hodnote emisných limitov za všetky palivá, je potrebné objasniť, ako sa vypočítal podiel týchto zariadení na dosiahnutí celkového stropu, a špecifikovať emisné limity a priemerné ročné prietoky odpadových plynov použité pri každom palive spaľovanom v daných zariadeniach.

(9)

Po konečnom posúdení PNP, ktorý oznámilo Španielske kráľovstvo, zmenenom v súlade s dodatočnými informáciami a zahŕňajúcom veľké spaľovacie zariadenia uvedené v prílohe I k tomuto rozhodnutiu, Komisia určila tri hlavné prvky, ktoré nie sú v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami, konkrétne:

v prípade zariadenia 2: Komisia nepovažuje za vhodné uplatňovať emisný limit vo výške 800 mg/Nm3 pre SO2 na výpočet jeho podielu na dosiahnutí stropu PNP na rok 2016 na základe článku 5 ods. 2 smernice 2001/80/ES, keďže predmetný emisný limit nie je uvedený v článku 32 ods. 3 druhom pododseku smernice 2010/75/EÚ,

v prípade zariadenia 5: Komisia nepovažuje za vhodnú metódu výpočtu jeho podielu na dosiahnutí stropu PNP pre SO2, pri ktorej sa kombinuje koncepcia minimálnej miery odsírenia a koncepcia emisného limitu,

v prípade zariadení 13, 15, 17, 18, 24 a 25: Komisia nepovažuje za vhodné uplatňovať emisný limit vo výške 1 200 mg/Nm3 pre NOx na výpočet ich podielu na dosiahnutí stropu PNP na rok 2016, pretože podmienky na uplatnenie tohto emisného limitu (stanovené v poznámke 2 k tabuľke C1 dodatku C prílohy k vykonávaciemu nariadeniu 2012/115/EÚ) nie sú splnené.

(10)

Navyše Komisia v PNP identifikovala viacero zariadení, pri ktorých sú informácie ešte stále rozporné a/alebo je potrebné doplniť chýbajúce údaje. Úplný zoznam chýbajúcich údajov a žiadostí o objasnenie je zahrnutý v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

(11)

Z uvedených dôvodov by sa PNP Španielskeho kráľovstva nemal prijať,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Prechodný národný program, ktorý Španielske kráľovstvo 14. decembra 2012 oznámilo Komisii podľa článku 32 ods. 5 smernice 2010/75/EÚ a ktorý zahŕňa veľké spaľovacie zariadenia uvedené v prílohe I k tomuto rozhodnutiu, nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 32 ods. 1, 3 a 4 smernice 2010/75/EÚ a vo vykonávacom nariadení 2012/115/EÚ, a preto sa neprijíma.

2.   Ak Španielske kráľovstvo plánuje realizovať prechodný národný program podľa článku 32 ods. 5, musí vykonať všetky potrebné opatrenia na to, aby v korigovanej verzii plánu vyriešilo tieto prvky:

a)

pokiaľ ide o zariadenie 2 – opraviť emisný limit použitý na výpočet jeho podielu na dosiahnutí stropu SO2 na rok 2016; pri zariadení nemožno oprávnene použiť emisný limit vo výške 800 mg/Nm3 pre SO2 na výpočet jeho podielu na dosiahnutí stropu PNP na rok 2016 na základe článku 5 ods. 2 smernice 2001/80/ES, keďže predmetný emisný limit nie je uvedený v článku 32 ods. 3 druhom pododseku smernice 2010/75/EÚ;

b)

pokiaľ ide o zariadenie 5 – opraviť metódu použitú na výpočet jeho podielu na dosiahnutí stropu PNP na rok 2016 pre SO2; predmetný podiel je potrebné vypočítať na celé obdobie 2001 – 2010 buď na základe minimálnej miery odsírenia alebo na základe emisných limitov;

c)

pokiaľ ide o zariadenia 13, 15, 17, 18, 24 a 25 – opraviť emisné limity použité na výpočet ich podielov na dosiahnutí stropu NOx na rok 2016; na to, aby tieto zariadenia boli oprávnené na použitie emisného limitu vo výške 1 200 mg/Nm3, musí Španielske kráľovstvo preukázať, že priemerný ročný objem prchavých zložiek tuhého paliva použitého v zariadeniach nepresahoval 10 % v referenčných rokoch zohľadnených na účely PNP;

d)

správne aktualizovať celkové emisné stropy na všetky roky vypočítané v súlade opravenými hodnotami uvedenými v predchádzajúcich bodoch;

e)

objasniť všetky otázky a doplniť všetky údaje uvedené v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Španielskemu kráľovstvu.

V Bruseli 17. decembra 2013

Za Komisiu

Janez POTOČNIK

člen Komisie


(1)   Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.

(2)  Ares(2012)1551138.

(3)  Ares(2013)146.

(4)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 10. februára 2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa prechodných národných programov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 52, 24.2.2012, s. 12).

(5)  Smernica 2001/80/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001,, s. 1).

(6)  Ares(2013)1984918.

(7)  Ares(2013)2535734.

(8)  Ares(2013)3085135.

(9)  Ares(2013)3145031.

(10)  Ares(2013)3217081.


PRÍLOHA I

ZOZNAM ZARIADENÍ ZAHRNUTÝCH V PNP

Číslo

Názov zariadenia v PNP

Celkový menovitý tepelný príkon k 31. 12. 2010 (v MW)

1

C.T. Litoral I

1 222

2

C.T. Litoral II

1 268

3

C.T. Compostilla I (G2 a 3)

1 332

4

C.T. Compostilla I (G4 a 5)

1 960

5

C.T. As Pontes

3 800

6

C.T. Teruel (Andorra)

3 000

7

C.T. Besós 3 (CTCC)

722

8

C.T. San Roque (G2) (CTCC)

711

9

C.T. Foix

1 315

10

C.T. Los Barrios

1 645

11

C.T. Puentenuevo

976

12

C.T. Tarragona I (CTCC)

676

13

C.T. Anllares

953

14

C.T. La Robla I

691

15

C.T. La Robla II

951

16

C.T. Meirama

1 437

17

C.T. Narcea I

193

18

C.T. Narcea II

459

19

C.T. Narcea III

993

20

C.T. Aboño I

919

21

C.T. Aboño II

1 364

22

C.T. Soto III

830

23

C.T. de Lada 4

986

24

C.T. de Velilla 1

430

25

C.T. de Velilla 2

1 010

26

Central GICC Puertollano

670

27

San Ciprián I

147

28

San Ciprián II

147

29

San Ciprián IIII

147

30

Cogecan

93

31

Sniace Cogeneración I

126

32

Sniace Cogeneración II

126

33

Solal

146

34

Solvay I

376


PRÍLOHA II

ZOZNAM ÚDAJOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 1 ODS. 2 PÍSM. E)

1.

Pokiaľ ide o zariadenie 6, pri ktorom sa na rok 2016 použila miera odsírenia 92 %, je potrebné poskytnúť objasnenie, či sú splnené podmienky uplatnenia tejto hodnoty stanovené v tabuľke C3 dodatku C prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2012/115/EÚ (uzatvorená zmluva na montáž vybavenia na odsírovanie dymových plynov alebo zariadenia na vstrekovanie vápna, na ktorých sa začali montážne práce pred 1. januárom 2001).

2.

Pokiaľ ide o zariadenia 1, 2, 3, 4, 6, 13, 14, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 30 a 34, je potrebné poskytnúť objasnenie, ako sa vypočítali ich podiely na dosiahnutí celkových stropov PNP.

3.

Pokiaľ ide o zariadenie 34, je potrebné osobitne poskytnúť údaje o prietoku odpadových plynov za každé palivo spaľované v tomto zariadení.

24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/58


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 18. decembra 2013

o finančnom príspevku Únie na rok 2013 na pokrytie výdavkov vzniknutých Francúzsku, Holandsku, Nemecku, Portugalsku a Španielsku na účely zneškodňovania organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty

[oznámené pod číslom C(2013) 8999]

(Iba francúzske, holandské, nemecké, portugalské a španielske znenie je autentické)

(2013/800/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (1), a najmä na jej článok 23 ods. 5 a 6,

keďže:

(1)

Podľa článku 22 smernice 2000/29/ES sa členským štátom môže poskytnúť finančný príspevok Únie na „rastlinnolekársku kontrolu“ na pokrytie výdavkov priamo súvisiacich s potrebnými opatreniami, ktoré sa vykonali alebo sa plánujú vykonať na účely zneškodňovania škodlivých organizmov zavlečených z tretích krajín alebo z iných oblastí do Únie, na účel ich eradikácie alebo ak to nie je možné, na zabránenie ich šíreniu.

(2)

Nemecko podalo tri žiadosti o finančný príspevok. Prvá bola podaná 30. apríla 2013 v súvislosti s opatreniami prijatými v roku 2012 na eradikáciu alebo zabránenie šíreniu organizmu Diabrotica virgifera v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Výskyt ohniska tohto škodlivého organizmu sa tam zistil v auguste a septembri 2012.

(3)

Druhá bola podaná 30. apríla 2013 v súvislosti s opatreniami prijatými od augusta 2011 do augusta 2012 na kontrolu organizmu Anoplophora glabripennis v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Výskyt ohniska tohto škodlivého organizmu sa tam zistil v roku 2009.

(4)

Tretiu žiadosť podalo Nemecko 24. apríla 2013 v súvislosti s opatreniami prijatými v roku 2012 na eradikáciu alebo zabránenie šíreniu organizmu Diabrotica virgifera v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko. Výskyt ohnísk tohto škodlivého organizmu sa zistil v rôznych krajinských alebo mestských okresoch uvedenej krajiny (Alb-Donaukreis, Biberach, Breisgau-Hochschwarzwald, Emmendingen, Karlsruhe, Konstanz, Loerrach, Rastatt a Ravensburg) v rôznych rokoch, t. j. 2009, 2010, 2011 a 2012. Opatrenia prijaté v uvedených rokoch boli spolufinancované už v rokoch 2009, 2010, 2011 a 2012.

(5)

Španielsko podalo 17. apríla 2013 štyri žiadosti o finančný príspevok. Prvá sa týkala opatrení na intenzívnejšie inšpekcie, ktoré sa prijali v roku 2012 v štyroch autonómnych spoločenstvách pozdĺž hranice s Portugalskom na kontrolu organizmu Bursaphelenchus xylophilus.

(6)

Druhá žiadosť Španielska sa týkala opatrení prijatých alebo plánovaných na rok 2013 na kontrolu organizmu Bursaphelenchus xylophilus v Galícii. Výskyt ohniska tohto škodlivého organizmu sa zistil v oblasti As Neves v roku 2010.

(7)

Tretia žiadosť sa týka opatrení prijatých alebo plánovaných na rok 2013 na kontrolu organizmu Pomacea insularum v Katalánsku. Výskyt ohniska tohto škodlivého organizmu sa zistil v roku 2010.

(8)

Štvrtá žiadosť Španielska sa týkala opatrení prijatých alebo plánovaných na rok 2013 na kontrolu organizmu Bursaphelenchus xylophilus v Extremadure. Výskyt ohniska tohto škodlivého organizmu sa zistil v oblasti Valverde del Fresno v roku 2012.

(9)

Francúzsko podalo 30. apríla 2013 dve žiadosti o finančný príspevok. Prvá žiadosť sa týkala opatrení prijatých alebo plánovaných od júla 2012 do novembra 2013 na kontrolu organizmu Anoplophora glabripennis v Alsasku. Vo Francúzsku boli prijaté opatrenia po tom, ako sa v júli 2011 zistil výskyt tohto škodlivého organizmu v pohraničnej oblasti s Nemeckom.

(10)

Druhá žiadosť sa týkala opatrení prijatých alebo plánovaných od októbra 2012 do septembra 2013 na kontrolu organizmu Rhynchophorus ferrugineus v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur (PACA). Výskyt primárneho ohniska tohto škodlivého organizmu sa zistil v roku 2009. Opatrenia prijaté od septembra 2009 do septembra 2012 boli spolufinancované už v rokoch 2010 a 2012.

(11)

Holandsko podalo 30. apríla 2013 jednu žiadosť o finančný príspevok. Táto žiadosť sa týkala opatrení prijatých od júla do októbra 2012 v oblasti Winterswijk na kontrolu organizmu Anoplophora glabripennis. Výskyt tohto škodlivého organizmu sa zistil 10. júla 2010.

(12)

Portugalsko podalo 30. apríla 2013 dve žiadosti o finančný príspevok v súvislosti s opatreniami prijatými na kontrolu organizmu Bursaphelenchus xylophilus. Prvá žiadosť sa týkala opatrení prijatých alebo plánovaných na roky 2013 a 2014 v kontinentálnom Portugalsku, v nárazníkovom pásme na hranici so Španielskom.

(13)

Druhá žiadosť Portugalska sa týkala výlučne opatrení súvisiacich s tepelným ošetrením dreva alebo obalového materiálu z dreva v oblasti Setubal v roku 2013. Opatrenia prijaté v rokoch 2010, 2011 a 2012 boli spolufinancované už v rokoch 2011 a 2012.

(14)

Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Portugalsko vo svojich žiadostiach vypracovali program činností v každej z jednotlivých krajín s cieľom eradikovať alebo zabrániť šíreniu uvedených škodlivých organizmov zavlečených na ich územia. V týchto programoch sa bližšie určujú ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, opatrenia, ktoré je potrebné vykonať, ich trvanie a náklady na ne.

(15)

Všetky tieto opatrenia spočívajú v rôznych opatreniach v oblasti zdravia rastlín vrátane zničenia kontaminovaných stromov alebo plodín, aplikácie prípravkov na ochranu rastlín, sanitárnych techník, inšpekcií a testov vykonaných oficiálne alebo na oficiálnu žiadosť s cieľom sledovať prítomnosť príslušných škodlivých organizmov alebo rozsah kontaminácie týmito organizmami, ako aj nahradenie zničených rastlín v zmysle článku 23 ods. 2 písm. a), b) a c) smernice 2000/29/ES.

(16)

Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Portugalsko požiadali o vyčlenenie finančného príspevku Únie na tieto žiadosti v súlade s požiadavkami článku 23 smernice 2000/29/ES, a najmä s jeho odsekmi 1 až 4, ako aj v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1040/2002 (2).

(17)

Technické informácie, ktoré poskytlo Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko a Portugalsko, umožnili Komisii presne a komplexne analyzovať túto situáciu. Komisia dospela k záveru, že podmienky na udelenie finančného príspevku Únie, stanovené najmä v článku 23 smernice 2000/29/ES, boli splnené. Preto je vhodné poskytnúť finančný príspevok Únie na pokrytie výdavkov v súvislosti s týmito žiadosťami.

(18)

Opatrenia a výdavky, ktoré sú oprávnené na finančný príspevok Únie, boli objasnené listom Generálneho riaditeľstva Komisie pre zdravie a spotrebiteľov (GR SANCO) adresovaným vedúcim pracovníkom zodpovedným za oblasť zdravia rastlín z 25. mája 2012.

(19)

Podľa článku 23 ods. 5 druhého pododseku smernice 2000/29/ES môže finančný príspevok Únie pokryť až 50 % oprávnených nákladov na opatrenia, ktoré sa prijali v rámci obdobia najviac dvoch rokov odo dňa zistenia výskytu alebo ktoré sa plánujú na toto obdobie. Podľa uvedeného článku tretieho pododseku sa však toto obdobie môže predĺžiť až na štyri roky, ak sa stanovilo, že cieľ opatrení sa dosiahne v primerane dlhom dodatočnom období. V tom prípade sa miera finančného príspevku Únie na príslušné roky znižuje.

(20)

S ohľadom na závery výboru Komisie pre hodnotenie v oblasti zdravia rastlín z 24. až 26. júna 2013 týkajúce sa posúdenia príslušných žiadostí je vhodné predĺžiť toto dvojročné obdobie na príslušné žiadosti a zároveň znížiť mieru finančného príspevku Únie na tieto opatrenia na 45 % oprávnených výdavkov určených na tretí rok a 40 % na štvrtý rok realizácie týchto žiadostí.

(21)

Finančný príspevok Únie v maximálnej miere 50 % oprávnených výdavkov by sa mal preto vzťahovať na tieto žiadosti: Nemecko, Bádensko-Württembersko, Diabrotica virgifera, krajinské okresy Alb-Donaukreis, Biberach, Karlsruhe, Rastatt a Ravensburg (2012), Nemecko, Diabrotica virgifera, Porýnie-Falcko (2012), Španielsko, Extremadura, Bursaphelenchus xylophilus (2013), Francúzsko, Anoplophora glabripennis (november 2012 až október 2013), Holandsko, Anoplophora glabripennis, oblasť Winterswijk (júl až október 2012).

(22)

Finančný príspevok Únie v maximálnej miere 45 % oprávnených výdavkov by sa mal preto vzťahovať na tieto žiadosti: Nemecko, Anoplophora glabripennis (august 2011 až august 2012), Nemecko, Bádensko-Württembersko, Diabrotica virgifera, krajinské okresy Breisgau-Hochschwarzwald a mesto Freiburg (2012), keďže na príslušné opatrenia už bol na základe vykonávacích rozhodnutí Komisie 2011/868/EÚ (3) a 2012/789/EÚ (4) pridelený finančný príspevok Únie na prvé dva roky ich vykonávania.

(23)

Finančný príspevok Únie v maximálnej miere 40 % oprávnených výdavkov by sa mal okrem toho vzťahovať na štvrtý rok týchto žiadostí: Nemecko, Bádensko-Württembersko, Diabrotica virgifera, krajinské okresy Emmendingen, Konstanz a Lörrach (2012), Španielsko, Katalánsko, Pomacea insularum (2013), Španielsko, Galícia, Bursaphelenchus xylophilus (2013), Francúzsko, Rhynchophorus ferrugineus (október 2012 až september 2013), Portugalsko, Bursaphelenchus xylophilus, oblasť Setubal (2013), keďže na opatrenia už bol na základe rozhodnutia Komisie 2010/772/EÚ (5) (Nemecko, Španielsko, Pomacea insularum, Francúzsko a Portugalsko), vykonávacích rozhodnutí 2011/868/EÚ (Nemecko, Španielsko a Portugalsko) a/alebo 2012/789/EÚ (Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Portugalsko) pridelený finančný príspevok Únie na prvé tri roky ich vykonávania.

(24)

Podľa článku 23 ods. 6 prvého a druhého pododseku smernice 2000/29/ES je možné podľa vývoja situácie v Únii vykonať ďalšie opatrenia a rozhodne sa o pridelení finančného príspevku Únie na takéto ďalšie opatrenia. Opatrenia musia spĺňať určité požiadavky alebo ďalšie podmienky, ak sú potrebné na dosiahnutie daného cieľa. Okrem toho sa v článku 23 ods. 6 treťom podoseku stanovuje, že v prípade, ak je cieľom týchto dodatočných opatrení v prvom rade chrániť iné územia Únie ako územie daného členského štátu, možno rozhodnúť, že finančný príspevok Únie pokryje viac ako 50 % výdavkov.

(25)

V prípade spolufinancovania opatrení proti organizmu Bursaphelenchus xylophilus v Portugalsku uplynulo maximálne štvorročné obdobie stanovené v článku 1 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1040/2002 od roku 2012. Vzhľadom na veľký význam organizmu Bursaphelenchus xylophilus pre ihličnaté stromy a drevo rýchlosť, akou sa táto choroba šíri, malú vzdialenosť Španielska od oblasti vymedzenej výskytom tohto škodlivého organizmu v Portugalsku a možný vplyv na lesníctvo Únie a medzinárodný obchod s drevom sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa dosiahol cieľ fytosanitárnej ochrany územia Únie tak v Portugalsku, ako aj v ostatných členských štátoch. V prípade uvedených opatrení by malo ísť o opatrenia Portugalska v nárazníkovom pásme pozdĺž hranice so Španielskom. Preto by sa mali tieto ďalšie opatrenia v rámci žiadosti Portugalska na roky 2013 a 2014 na kontrolu organizmu Bursaphelenchus xylophilus v nárazníkovom pásme pozdĺž hranice so Španielskom spolufinancovať. Okrem toho je vhodné poskytnúť na túto žiadosť vyššiu mieru finančného príspevku Únie, konkrétne mieru 75 %, keďže uvedené opatrenia sa považujú za opatrenia zamerané predovšetkým na ochranu iných území Únie ako územia Portugalska.

(26)

Španielsko vykonalo intenzívne inšpekcie v súvislosti s organizmom Bursaphelenchus xylophilus v hraničnej oblasti s Portugalskom v autonómnych spoločenstvách Andalúzia, Kastília-León, Extremadura a Galícia, ako aj v oblastiach, ktoré nie sú vymedzené výskytom uvedeného škodlivého organizmu. Cieľom uvedených inšpekcií je intenzívny dohľad nad včasným zistením a eradikáciou v týchto oblastiach v záujme ochrany zvyšného územia Únie. Španielsko už vyčlenilo značné zdroje na obmedzenie dvoch izolovaných výskytov ohniska organizmu Bursaphelenchus xylophilus v Extremadure a Galícii. Uvedené opatrenie sa vzhľadom na veľký význam organizmu Bursaphelenchus xylophilus pre ihličnaté stromy a drevo, rýchlosť, akou sa táto choroba šíri, a možný vplyv na lesníctvo Únie a medzinárodný obchod s drevom považuje za zamerané predovšetkým na ochranu územia Španielska, ako aj iného územia Únie ako územia Španielska. Preto by sa mala na túto žiadosť poskytnúť vyššia miera finančného príspevku, konkrétne miera 75 %.

(27)

V rámci misie Potravinového a veterinárneho úradu (Food and Veterinary Office, ďalej len „FVO“) Komisie v apríli 2013 sa pri uplatňovaní mimoriadnych opatrení proti organizmu Bursaphelenchus xylophilus, ktoré sa prijali na základe vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2012/535/EÚ (6), zistilo niekoľko nedostatkov. Uvedené nedostatky sa týkajú opatrení Portugalska v nárazníkovom pásme pozdĺž hranice so Španielskom. Ide najmä o to, že v lehotách stanovených vykonávacím rozhodnutím 2012/535/EÚ neboli vyrúbané, odvezené ani zlikvidované stromy napadnuté háďatkom borovicovým, ktoré sú uhynuté, choré alebo sa nachádzajú v oblastiach zasiahnutých požiarom alebo víchrom. Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia sa z tých istých dôvodov rozhodla vykonávacími rozhodnutiami 2011/868/EÚ a 2012/789/EÚ znížiť úroveň spolufinancovania v prípade podobných žiadostí na roky 2011 a 2012, je podľa všetkého vhodné spolufinancovanie týchto opatrení ešte viac znížiť. Uvedené zníženie by malo zodpovedať obdobiu, za ktoré by FVO v rámci svojej misie zistil nesprávne vykonávanie opatrení Únie, t. j. prvým trom mesiacom roku 2013.

(28)

Podľa článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 (7) sa opatrenia v oblasti zdravia rastlín financujú prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Na účely finančnej kontroly týchto opatrení by sa mali uplatňovať články 9, 36 a 37 uvedeného nariadenia.

(29)

V súlade s článkom 84 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (8) a článkom 94 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (9) sa predtým, ako dôjde k viazaniu výdavkov z rozpočtu Únie, prijme rozhodnutie o financovaní, ktoré prijme inštitúcia, na ktorú boli delegované právomoci, v ktorom sa stanovia hlavné prvky opatrenia spojeného s výdavkami.

(30)

Toto rozhodnutie je finančným rozhodnutím o výdavkoch uvedených v požiadavkách na spolufinancovanie predložených členskými štátmi.

(31)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre zdravie rastlín,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Týmto sa na základe žiadostí predložených členskými štátmi a analyzovaných Komisiou schvaľuje vyčlenenie finančného príspevku Únie na rok 2013 na pokrytie výdavkov vzniknutých Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Holandsku a Portugalsku v súvislosti s potrebnými opatreniami uvedenými v článku 23 ods. 2 písm. a), b) a c) smernice 2000/29/ES a prijatými na účely zneškodňovania príslušných organizmov, na ktoré sa vzťahujú žiadosti v prílohe I.

2.   Na základe žiadostí podaných Španielskom a Portugalskom a analyzovaných Komisiou sa týmto schvaľuje vyčlenenie finančného príspevku Únie na rok 2013 na pokrytie výdavkov vzniknutých uvedeným členským štátom v súvislosti s ďalšími opatreniami v zmysle článku 23 ods. 6 na kontrolu organizmu Bursaphelenchus xylophilus, na ktoré sa vzťahujú žiadosti v prílohe II.

Článok 2

Celková suma finančného príspevku Únie uvedeného v článku 1 ods. 1 a 2 predstavuje 7 713 355,31 EUR. Maximálna výška finančného príspevku Únie pre jednotlivé žiadosti sa uvádza v prílohe I, resp. prílohe II.

Článok 3

Finančný príspevok Únie stanovený v prílohách I a II sa vypláca za týchto podmienok:

a)

príslušný členský štát predložil dokumentáciu, ktorá potvrdzuje prijaté opatrenia v súlade s ustanoveniami stanovenými v nariadení (ES) č. 1040/2002;

b)

príslušný členský štát predložil Komisii žiadosť o platbu v súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 1040/2002.

Vyplatenie finančného príspevku nemá vplyv na overenia, ktoré Komisia vykonala v zmysle článku 23 ods. 8 druhého pododseku, článku 23 ods. 10 a článku 24 smernice 2000/29/ES.

Finančný príspevok Únie sa nevyplatí, ak sa žiadosť o platbu uvedená v písmene b) podá po 31. októbri 2014. Pre opatrenia, ktoré Portugalsko prijme v nárazníkovom pásme pozdĺž hranice so Španielskom neskôr v priebehu roka 2014, výnimočne platí lehota na podanie tejto žiadosti 31. októbra 2015.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko, Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike, Holandskému kráľovstvu a Portugalskej republike.

V Bruseli 18. decembra 2013

Za Komisiu

Tonio BORG

člen Komisie


(1)   Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1040/2002 zo 14. júna 2002, ktorým sa ustanovujú vykonávacie predpisy pre poskytovanie finančného príspevku Spoločenstva na fytosanitárnu kontrolu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2051/97 (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 38).

(3)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/868/EÚ z 19. decembra 2011 o finančnom príspevku Únie na pokrytie výdavkov vzniknutých Nemecku, Španielsku, Taliansku, Cypru, Malte, Holandsku a Portugalsku v roku 2011 v súvislosti so zneškodňovaním organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty (Ú. v. EÚ L 341, 22.12.2011, s. 57).

(4)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/789/EÚ zo 14. decembra 2012 o finančnom príspevku Únie v súlade so smernicou Rady 2000/29/ES na pokrytie výdavkov vzniknutých Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Cypru, Holandsku a Portugalsku na rok 2012 v súvislosti s bojom proti organizmom škodlivým pre rastliny alebo rastlinné výrobky (Ú. v. EÚ L 348, 18.12.2012, s. 22).

(5)  Rozhodnutie Komisie 2010/772/EÚ zo 14. decembra 2010 o finančnom príspevku Únie na rok 2010 na pokrytie výdavkov vzniknutých Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Cypru a Portugalsku na účely zneškodňovania organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty (Ú. v. EÚ L 330, 15.12.2010, s. 9).

(6)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/535/EÚ z 26. septembra 2012 o núdzových opatreniach na prevenciu šírenia Bursaphelenchus xylophilus (Steiner et Buhrer) Nickle et al. (háďatka borovicového) v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 266, 2.10.2012, s. 42).

(7)  Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(9)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).


PRÍLOHA I

ŽIADOSTI NA ZÁKLADE ČLÁNKU 23 ODS. 5 SMERNICE 2000/29/ES, NA KTORÉ SA POSKYTUJE FINANČNÝ PRÍSPEVOK ÚNIE

Oddiel I

Žiadosti, v prípade ktorých finančný príspevok Únie zodpovedá 50 % oprávnených výdavkov

Členský štát

Zneškodňované škodlivé organizmy

Napadnuté rastliny

Rok

a

Oprávnené výdavky vrátane režijných nákladov (EUR)

Maximálna výška finančného príspevku Únie (EUR)

Nemecko, Porýnie-Falcko

Diabrotica virgifera

Zea mays

2012

1

37 925,05

18 962,52

Nemecko, Bádensko-Württembersko, krajinské okresy Alb-Donaukreis, Biberach, Karlsruhe a Ravensburg (prvý rok opatrení), Rastatt (druhý rok opatrení)

Diabrotica virgifera

Zea mays

2012

1 alebo 2

76 335,15

38 167,58

Španielsko, Extremadura (ohnisko v r. 2012)

Bursaphelenchus xylophilus

ihličnaté stromy

2013

2

873 501,52

436 750,76

Francúzsko, Alsasko

Anoplophora glabripennis

rôzne druhy stromov

november 2012 až október 2013

2

157 334,94

78 667,47

Holandsko, Winterswijk

Anoplophora glabripennis

rôzne druhy stromov

júl až október 2012

1

389 548,48

194 774,24


Oddiel II

Žiadosti, v prípade ktorých má miera finančného príspevku Únie na základe použitia zásady znižovania inú sadzbu

Členský štát

Zneškodňované škodlivé organizmy

Napadnuté rastliny alebo rastlinné produkty

Rok

a

Oprávnené výdavky vrátane režijných nákladov (EUR)

Miera (%)

Maximálna výška finančného príspevku Únie (EUR)

Nemecko, Bádensko-Württembersko, krajinský okres Breisgau-Hochschwarzwald a mesto Freiburg

Diabrotica virgifera

Zea mays

2012

3

17 716,79

45

7 972,56

Nemecko, Bádensko-Württembersko, krajinské okresy Emmendingen, Lörrach, Konstanz

Diabrotica virgifera

Zea mays

2012

4

48 067,72

40

19 227,09

Nemecko, Severné Porýnie-Vestfálsko

Anoplophora glabripennis

rôzne druhy stromov

august 2011 – august 2012

3

156 536,72

45

70 441,52

Španielsko, Katalánsko

Pomacea insularum

Oryza sativa

2013

4

1 685 969,84

40

674 387,93

Španielsko, Galícia

Bursaphelenchus xylophilus

ihličnaté stromy

2013

4

1 632 820

40

653 128

Francúzsko, región PACA

Rhynchophorus ferrugineus

Palmaceae

október 2012 – september 2013

4

476 231,32

40

190 492,52

Portugalsko, oblasť Setubal, tepelné ošetrenie

Bursaphelenchus xylophilus

drevo a obalový materiál z dreva

2013

4

35 845

40

14 338

Vysvetlivky: a = rok vykonávania opatrení uvedených v žiadosti.


PRÍLOHA II

ŽIADOSTI NA ZÁKLADE ČLÁNKU 23 ODS. 6 SMERNICE 2000/29/ES, NA KTORÉ SA POSKYTUJE FINANČNÝ PRÍSPEVOK ÚNIE

Členský štát

Zneškodňované škodlivé organizmy

Napadnuté rastliny alebo rastlinné produkty

Rok

a

Oprávnené výdavky vrátane režijných nákladov (EUR)

Miera (%)

Maximálna výška finančného príspevku Únie (EUR)

Španielsko, intenzívny inšpekčný program na hranici s Portugalskom

Bursaphelenchus xylophilus

ihličnaté stromy

2012

1

533 935,71

75

400 451,75

Portugalsko, kontinentálne Portugalsko, nárazníkové pásmo na hranici so Španielskom

Bursaphelenchus xylophilus

ihličnaté stromy

roky 2013 a 2014

1 a 2

6 554 124,50  EUR

(= 7 490 428  EUR × 87,5 %, t. j. znížené o 12,5 %, čo lineárne zodpovedá jednému štvrťroku v roku 2013 z ôsmich za oba roky)

75

4 915 593,37

Vysvetlivky: a = rok vykonávania opatrení uvedených v žiadosti.


Celkový finančný príspevok Únie (EUR)

7 713 355,31


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/65


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 23. decembra 2013,

ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre inovácie a siete a zrušuje Rozhodnutie 2007/60/ES zmenené rozhodnutím 2008/593/ES

(2013/801/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (1), a najmä na jeho článok 3,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 58/2003 splnomocňuje Komisiu delegovať na výkonné agentúry právomoci, aby v jej mene a na jej zodpovednosť vykonali program alebo projekt Únie alebo ich časť.

(2)

Zverenie úloh týkajúcich sa vykonávania programov výkonným agentúram má Komisii umožniť, aby sa sústredila na hlavné aktivity a funkcie, ktorých vykonávanie nie je možné zabezpečiť externe, bez straty kontroly nad činnosťami, ktoré riadia uvedené výkonné agentúry, a konečnej zodpovednosti za tieto činnosti.

(3)

Delegovanie úloh spojených s vykonávaním programov na výkonnú agentúru si vyžaduje jednoznačné oddelenie fáz programovania zahŕňajúcich vysokú mieru voľnosti pri prijímaní politicky motivovaných rozhodnutí – toto je oblasť, ktorou sa zaoberá Komisia – a vykonávania programov, ktoré by sa malo zveriť výkonnej agentúre.

(4)

Rozhodnutím 2007/60/ES (2) Komisia zriadila Výkonnú agentúru pre transeurópsku dopravnú sieť a poverila ju riadením činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskej dopravnej siete.

(5)

Následne rozhodnutím 2008/593/ES (3) Komisia predĺžila obdobie činnosti Výkonnej agentúry pre transeurópsku dopravnú sieť a upravila jej ciele a úlohy tak, že sa stala zodpovednou aj za poskytovanie finančnej pomoci z rozpočtu transeurópskej dopravnej siete v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013.

(6)

Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť sa osvedčila ako dobre organizovaná agentúra, ktorá zverené úlohy vykonáva účinne, efektívne a v súlade s právnym rámcom upravujúcim jej činnosť. Priebežné hodnotenie agentúry ukázalo, že si udržiava vysoké hodnoty ukazovateľov výkonnosti a zabezpečuje technické a finančné riadenie k spokojnosti zainteresovaných strán. Agentúra sa úspešne podieľala na vykonávaní programu transeurópskej dopravnej siete a umožnila Komisii, aby sa sústredila na svoje politické a inštitucionálne úlohy a zlepšenie ich riadenia. V rámci priebežného hodnotenia sa takisto ukázalo, že agentúra je nákladovo efektívnejším riešením riadenia programu transeurópskej dopravnej siete, než by bolo spravovanie programu samotnou Komisiou. Odhaduje sa, že delegovaním úloh na agentúru sa v období 2008 až 2015 usporilo približne 8,66 milióna EUR.

(7)

Vo svojom oznámení z 29. júna 2011 pod názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (4) navrhla Komisia využiť možnosť rozsiahlejšieho využívania existujúcich výkonných agentúr na vykonávanie programov Únie vo viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020.

(8)

Analýza ekonomickej efektívnosti v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 58/2003 ukázala, že delegovaním riadenia častí programu Nástroj na prepojenie Európy v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií (5), ako aj častí výskumu v oblasti dopravy a energetiky v rámci programu Horizont 2020 (6) na Výkonnú agentúru pre transeurópsku dopravnú sieť by sa tieto programy dali efektívne vykonať s nižšími nákladmi, než keby ich riadila Komisia. Odhaduje sa, že pri takomto delegovaní riadenia programu na agentúru prinesie zvýšenie efektívnosti počas viacročného finančného rámca 2014 – 2020 približne 54 miliónov EUR. Analýza zároveň ukázala, že sústredením riadenia projektov infraštruktúry a výskumu v oblasti dopravy a energetiky v jednej agentúre by sa dosiahli výrazné úspory z rozsahu a synergia medzi týmito činnosťami. Rozšírenie mandátu agentúry by umožnilo Komisii a zainteresovaným stranám využiť odborné znalosti agentúry a ťažiť z kvalitného programového riadenia a poskytovania služieb. Zároveň by sa tým zabezpečila kontinuita činností pre príjemcov programu transeurópskej dopravnej siete a silný obraz Únie ako podporovateľa programov riadených agentúrou. Okrem toho z analýzy vyplýva, že pri programoch transeurópskej dopravnej siete (7) a Marco Polo (8) by bol návrat k internému riadeniu rušivý a viedol by k zníženiu efektívnosti.

(9)

V záujme zabezpečenia jasnej identity výkonných agentúr Komisia pri tvorbe ich nových mandátov podľa možností zoskupila ich prácu do tematických politických oblastí.

(10)

Nová agentúra by mala mať rozšírený mandát na riadenie častí týchto programov:

nový program Nástroj na prepojenie Európy; riadenie tohto programu sa zameriava na realizáciu technických projektov, ktoré nezahŕňajú prijímanie politických rozhodnutí, a vyžaduje si vysokú úroveň technickej a finančnej expertízy počas celého cyklu projektu,

časti osobitného programu Horizont 2020 v časti III – Spoločenské výzvy; riadenie tohto programu sa zameriava na realizáciu technických projektov, ktoré nezahŕňajú prijímanie politických rozhodnutí, a vyžaduje si vysokú úroveň technickej a finančnej expertízy počas celého cyklu projektu,

zvyšná časť programu transeurópskej dopravnej siete, ktorý bol zverený Výkonnej agentúre pre transeurópsku dopravnú sieť v kontexte viacročného finančného rámca na roky 2000 – 2006 (k roku 2007) a viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013; riadenie tohto programu sa zameriava na realizáciu technických projektov, ktoré nezahŕňajú prijímanie politických rozhodnutí, a vyžaduje si vysokú úroveň technickej a finančnej expertízy počas celého cyklu projektu,

zvyšná časť programu Marco Polo, ktorý v kontexte viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 riadil Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie; riadenie tohto programu sa zameriava na realizáciu technických projektov, ktoré nezahŕňajú prijímanie politických rozhodnutí, a vyžaduje si vysokú úroveň technickej a finančnej expertízy počas celého cyklu projektu.

(11)

V záujme zabezpečenia časového súladu vykonávania tohto rozhodnutia a príslušných programov je potrebné zabezpečiť, aby agentúra plnila svoje úlohy súvisiace s vykonávaním týchto programov s výhradou a od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto programov.

(12)

Mala by sa zriadiť Výkonná agentúra pre inovácie a siete. Mala by nahradiť Výkonnú agentúru pre transeurópsku dopravnú sieť zriadenú rozhodnutím 2007/60/ES zmeneným rozhodnutím 2008/593/ES a stať sa jej právnym nástupcom. Mala by sa riadiť všeobecným štatútom stanoveným v nariadení (ES) č. 58/2003.

(13)

Rozhodnutie 2007/60/ES a rozhodnutie 2008/593/ES by sa preto mali zrušiť a mali by sa stanoviť prechodné ustanovenia.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre výkonné agentúry,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zriadenie

Týmto sa zriaďuje Výkonná agentúra pre inovácie a siete (ďalej len „agentúra“) od 1. januára 2014 do 31. decembra 2024.

Štatút agentúry sa riadi nariadením (ES) č. 58/2003.

Agentúra nahrádza výkonnú agentúru zriadenú rozhodnutím 2007/60/ES zmeneným rozhodnutím 2008/593/ES a stáva sa jej právnym nástupcom.

Článok 2

Sídlo

Agentúra sídli v Bruseli.

Článok 3

Ciele a úlohy

1.   Agentúre sa týmto zveruje vykonávanie častí týchto programov Únie:

a)

Nástroj na prepojenie Európy;

b)

osobitný program Horizont 2020, časť III – Spoločenské výzvy.

Tento odsek sa uplatňuje s výhradou a od dátumu nadobudnutia účinnosti každého z uvedených programov.

2.   Agentúre sa týmto zveruje vykonávanie zvyšnej časti týchto programov:

a)

program transeurópskej dopravnej siete;

b)

program Marco Polo.

3.   Agentúra je v súvislosti s vykonávaním častí programov Únie uvedených v odsekoch 1 a 2 poverená týmito úlohami:

a)

riadením niektorých fáz vykonávania programov a niektorých etáp počas trvania osobitných projektov na základe príslušných pracovných programov prijatých Komisiou, ak na to Komisia splnomocnila agentúru na základe aktu o delegovaní;

b)

prijímaním nástrojov na plnenie rozpočtu, pokiaľ ide o príjmy a výdavky, a vykonávaním všetkých činností potrebných na riadenie programu, ak na to Komisia splnomocnila agentúru na základe aktu o delegovaní;

c)

poskytovaním podpory pri vykonávaní programov, ak na to Komisia splnomocnila agentúru na základe aktu o delegovaní.

Článok 4

Funkčné obdobia

1.   Členovia riadiaceho výboru sa vymenúvajú na dva roky.

2.   Riaditeľ agentúry sa vymenúva na päť rokov.

Článok 5

Dohľad a požiadavka na podávanie správ

Agentúra spadá pod kontrolu Komisie a podáva pravidelné správy o pokroku v plnení programov Únie alebo ich častí, ktoré jej boli zverené, podľa podmienok a v intervaloch, ktoré sa stanovia v akte o delegovaní.

Článok 6

Plnenie prevádzkového rozpočtu

Agentúra plní svoj prevádzkový rozpočet v súlade s ustanoveniami nariadenia Komisie (ES) č. 1653/2004 (9).

Článok 7

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.   Rozhodnutie 2007/60/ES zmenené rozhodnutím 2008/593/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014. Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie.

2.   Agentúra sa považuje za právneho nástupcu výkonnej agentúry zriadenej rozhodnutím 2007/60/ES zmeneným rozhodnutím 2008/593/ES.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 28 ods. 2, článok 29 ods. 2, článok 30 a článok 31 ods. 2 rozhodnutia C(2013) 9235, toto rozhodnutie nemá vplyv na práva a povinnosti zamestnancov agentúry vrátane jej riaditeľa.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

V Bruseli 23. decembra 2013

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)   Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1.

(2)  Rozhodnutie Komisie 2007/60/ES z 26. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť podľa nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 (Ú. v. EÚ L 32, 6.2.2007, s. 88).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2008/593/ES z 11. júla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/60/ES, pokiaľ ide o úpravu úloh a obdobie činnosti Výkonnej agentúry pre transeurópsku dopravnú sieť (Ú. v. EÚ L 190, 18.7.2008, s. 35).

(4)  KOM(2011) 500 v konečnom znení.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení nástroja Spájame Európu (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104); a rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – Rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1692/2006, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo na poskytovanie finančnej pomoci Spoločenstva na zlepšenie environmentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (Marco Polo II) (Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 1).

(9)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1653/2004 z 21. septembra 2004, ktorým sa na základe nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 o štatúte výkonných agentúr poverených určitými úlohami, týkajúcich sa riadenia programov Spoločenstva, stanovuje vzorové finančné nariadenie pre výkonné agentúry (Ú. v. EÚ L 297, 22.9.2004, s. 6).


AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/68


ROZHODNUTIE RADY PRE SPOLUPRÁCU EÚ – IRAK č. 1/2013

z 8. októbra 2013,

ktorým sa prijíma jej rokovací poriadok a rokovací poriadok Výboru pre spoluprácu

(2013/802/EÚ)

RADA PRE SPOLUPRÁCU EÚ – IRAK,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej článok 111,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 117 dohody sa určité ustanovenia dohody predbežne vykonávajú od 1. augusta 2012.

(2)

S cieľom prispieť k účinnému vykonávaniu dohody by sa mal čo najskôr vytvoriť inštitucionálny rámec. V tomto zmysle prijíma Rada pre spoluprácu potrebné opatrenia.

(3)

V článku 111 ods. 3 dohody sa stanovuje, že Rada pre spoluprácu prijme svoj rokovací poriadok. Rada pre spoluprácu prijme aj rokovací poriadok Výboru pre spoluprácu, aby Výbor pre spoluprácu začal svoju činnosť čo najskôr.

(4)

Rada pre spoluprácu môže svoje rozhodnutia prijímať prostredníctvom písomného postupu, v súlade s článkom 10 rokovacieho poriadku Rady pre spoluprácu.

(5)

Toto rozhodnutie je potrebné prijať prostredníctvom písomného postupu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Jediný článok

Týmto sa prijímajú rokovacie poriadky Rady pre spoluprácu a Výboru pre spoluprácu, ktoré sú uvedené v prílohách I a II.

V Bruseli 8. októbra 2013

Za Radu pre spoluprácu EÚ – IRAK

predsedníčka

C. ASHTON


PRÍLOHA I

ROKOVACÍ PORIADOK RADY PRE SPOLUPRÁCU EÚ – IRAK

Článok 1

Predsedníctvo

Rade pre spoluprácu predsedá počas 12-mesačného obdobia striedavo predseda Rady EÚ pre zahraničné veci v mene Európskej únie a jej členských štátov a minister zahraničných vecí Iraku. Prvé obdobie sa začína dňom prvého zasadnutia Rady pre spoluprácu a končí sa 31. decembra toho istého roku.

Článok 2

Zasadnutia

Rada pre spoluprácu zasadá na ministerskej úrovni raz za rok. Na žiadosť ktorejkoľvek strany sa môžu so súhlasom strán uskutočniť mimoriadne zasadnutia Rady pre spoluprácu. Ak sa strany nedohodnú inak, každé stretnutie Rady pre spoluprácu sa uskutoční na obvyklom mieste konania zasadnutí Rady Európskej únie v deň, na ktorom sa dohodnú obidve strany. Zasadnutia Rady pre spoluprácu zvolávajú spoločne tajomníci Rady pre spoluprácu po dohode s predsedom.

Článok 3

Zastúpenie

Ak sa členovia Rady nemôžu zúčastniť, je možné ich zastúpiť. V prípade, ak si člen želá byť zastúpený, musí pred zasadnutím, na ktorom má byť zastúpený, predsedovi oznámiť meno svojho zástupcu. Zástupca člena Rady pre spoluprácu vykonáva všetky práva daného člena.

Článok 4

Delegácie

Členov Rady pre spoluprácu môžu sprevádzať úradníci. Predseda je pred každým zasadnutím informovaný o plánovanom zložení delegácie každej strany.

Ak sú v programe zasadnutia záležitosti týkajúce sa Európskej investičnej banky, zástupca Európskej investičnej banky sa zúčastní na zasadnutiach Rady pre spoluprácu ako pozorovateľ.

Na zasadnutia Rady pre spoluprácu môžu byť v prípade potreby a po vzájomnej dohode pozvaní odborníci alebo zástupcovia iných subjektov, a to ako pozorovatelia alebo aby poskytli informácie o konkrétnej téme.

Článok 5

Sekretariát

Zástupca Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie a zástupca misie Iraku v Európskej únii spoločne konajú ako tajomníci Rady pre spoluprácu.

Článok 6

Korešpondencia

Korešpondencia adresovaná Rade pre spoluprácu sa zasiela predsedovi Rady pre spoluprácu na adresu Rady Európskej únie.

Obidvaja tajomníci zabezpečia, aby sa korešpondencia zasielala predsedovi Rady pre spoluprácu a v prípade potreby sa rozposlala ostatným členom Rady pre spoluprácu. Táto korešpondencia sa zasiela Generálnemu sekretariátu Komisie, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, stálym zastúpeniam členských štátov a Generálnemu sekretariátu Rady Európskej únie, ako aj misii Iraku v Európskej únii.

Oznámenia predsedu Rady pre spoluprácu sú obidvoma tajomníkmi zaslané týmto adresátom a v prípade potreby postúpené ostatným členom Rady pre spoluprácu na adresy uvedené v druhom odseku.

Článok 7

Verejnosť

Pokiaľ sa nerozhodne inak, zasadnutia Rady pre spoluprácu sú neverejné.

Článok 8

Program zasadnutí

1.   Predseda vypracuje predbežný program každého zasadnutia. Tento program zašlú tajomníci Rady pre spoluprácu adresátom uvedeným v článku 6 najneskôr 15 dní pred začiatkom zasadnutia. Predbežný program obsahuje body, o ktorých zaradenie do programu bol predseda požiadaný najneskôr 21 dní pred začiatkom zasadnutia, pričom sú tieto body zahrnuté do predbežného programu, len ak bola podporná dokumentácia doručená tajomníkom najneskôr do dátumu odoslania predbežného programu. Rada pre spoluprácu prijíma program na začiatku každého zasadnutia. Bod, ktorý nie je zahrnutý do predbežného programu, môže byť do programu zahrnutý v prípade, že s tým obidve strany súhlasia.

2.   Predseda môže po dohode so stranami skrátiť obdobie uvedené v odseku 1 s cieľom zohľadniť podmienky osobitného prípadu.

Článok 9

Zápisnica

Návrh zápisnice z každého zasadnutia vypracujú obidvaja tajomníci spoločne. V zápisnici sa spravidla vo vzťahu ku každému bodu programu uvádza toto:

dokumentácia predložená Rade pre spoluprácu,

vyhlásenia, ktoré sa zaznamenali na požiadanie člena Rady pre spoluprácu,

prijaté rozhodnutia, dohodnuté vyhlásenia a prijaté závery.

Návrh zápisnice sa predkladá Rade pre spoluprácu na schválenie. Po schválení zápisnicu podpíše predseda a obidvaja tajomníci. Zápisnica sa založí do archívu Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie, ktorý bude pôsobiť ako depozitár dokumentov dohody. Overená kópia sa zašle všetkým adresátom uvedeným v článku 6 tohto rokovacieho poriadku.

Článok 10

Rozhodnutia a odporúčania

1.   Rada pre spoluprácu prijíma rozhodnutia a vydáva odporúčania na základe vzájomnej dohody strán. Prípady, v ktorých môže Rada pre spoluprácu prijať rozhodnutia, sú uvedené v samotnej dohode.

Rada pre spoluprácu môže prijať rozhodnutie alebo vydať odporúčanie prostredníctvom písomného postupu, ak s tým obidve strany súhlasia. V prípade, že sa Rada pre spoluprácu rozhodne využiť písomný postup, strany môžu na základe vzájomnej dohody stanoviť termín, na konci ktorého môže predseda Rady pre spoluprácu po oznámení obidvoch tajomníkov vyhlásiť, či strany udelili spoločný súhlas.

2.   Rozhodnutia a odporúčania Rady pre spoluprácu sa v zmysle článku 111 dohody nazývajú „rozhodnutie“ a „odporúčanie“ v uvedenom poradí, potom nasleduje poradové číslo, dátum ich prijatia a všeobecný opis ich predmetu. Rozhodnutia a odporúčania Rady pre spoluprácu podpisuje predseda a overujú obidvaja tajomníci. Rozhodnutia a odporúčania sa zasielajú všetkým adresátom uvedeným v článku 6 tohto rokovacieho poriadku. Každá strana môže rozhodnúť o uverejnení rozhodnutí a odporúčaní Rady pre spoluprácu vo svojej príslušnej úradnej publikácii.

Článok 11

Jazyky

Úradnými jazykmi Rady pre spoluprácu sú úradné jazyky obidvoch strán. Pokiaľ sa nerozhodne inak, rozhodnutia a odporúčania Rady pre spoluprácu sa zakladajú na dokumentácii vyhotovenej v týchto jazykoch.

Článok 12

Výdavky

Európska únia a Irak znášajú samostatne svoje výdavky, ktoré im vznikli na základe ich účasti na zasadnutiach Rady pre spoluprácu, týkajúce sa zamestnancov, cestovného, diét, ako aj poštových a telekomunikačných výdavkov. Výdavky spojené s tlmočením na zasadnutiach, prekladom a rozmnožovaním dokumentov znáša Európska únia s výnimkou výdavkov spojených s tlmočením alebo prekladom do úradného jazyka Iraku alebo z úradného jazyka Iraku, ktoré znáša Irak. Ostatné výdavky spojené s usporiadaním zasadnutí znáša hosťujúca strana.

Článok 13

Výbor pre spoluprácu

1.   V súlade s článkom 112 dohody sa zriaďuje Výbor pre spoluprácu s cieľom pomáhať Rade pre spoluprácu pri plnení jej úloh. Výbor sa skladá zo zástupcov Európskej únie na jednej strane a zo zástupcov vlády Irackej republiky na strane druhej, spravidla na úrovni vyšších štátnych úradníkov.

2.   Výbor pre spoluprácu pripravuje zasadnutia a rokovania Rady pre spoluprácu, v prípade potreby vykonáva rozhodnutia a odporúčania Rady pre spoluprácu a vo všeobecnosti zabezpečuje plynulý priebeh vzťahu a riadne fungovanie dohody. Výbor posudzuje všetky otázky predložené Radou pre spoluprácu, ako aj všetky ostatné otázky, ktoré sa vyskytnú v priebehu bežného vykonávania dohody. Výbor predkladá Rade pre spoluprácu návrhy alebo akékoľvek návrhy rozhodnutí alebo odporúčaní na schválenie.

Rada pre spoluprácu môže preniesť ktorúkoľvek zo svojich právomocí na Výbor pre spoluprácu.

3.   Ak dohoda poukazuje na povinnosť konzultovať alebo možnosť konzultácie, alebo ak sa strany rozhodnú konzultovať na základe vzájomne dohody, môže sa táto konzultácia uskutočniť v rámci Výboru pre spoluprácu. Ak obidve strany súhlasia, konzultácia môže pokračovať v Rade pre spoluprácu.


PRÍLOHA II

ROKOVACÍ PORIADOK VÝBORU PRE SPOLUPRÁCU

Článok 1

Predsedníctvo

Výboru pre spoluprácu predsedá počas 12-mesačného obdobia striedavo zástupca Európskej únie a zástupca vlády Irackej republiky.

Prvé obdobie sa začína dňom prvého zasadnutia Rady pre spoluprácu a končí sa 31. decembra toho istého roku.

Článok 2

Zasadnutia

Výbor pre spoluprácu zasadá najmenej raz za rok a so súhlasom obidvoch strán vtedy, keď si to vyžadujú okolnosti. Každé zasadnutie Výboru pre spoluprácu sa koná v čase a na mieste dohodnutom obidvoma stranami.

Zasadnutia Výboru pre spoluprácu zvoláva predseda. Každoročné zasadnutie Výboru pre spoluprácu sa zvoláva pred každoročným zasadnutím Rady pre spoluprácu. Zasadnutie by sa malo zvolať v dostatočnom predstihu, aby sa Výboru pre spoluprácu umožnila príprava zasadnutia Rady pre spoluprácu.

Článok 3

Delegácie

Predseda je pred každým zasadnutím informovaný o plánovanom zložení delegácie každej strany.

Článok 4

Sekretariát

Zástupca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a zástupca vlády Irackej republiky spoločne vykonávajú funkciu tajomníkov Výboru pre spoluprácu. Všetky oznámenia adresované predsedovi Výboru pre spoluprácu aj oznámenia, ktoré zasiela predseda Výboru pre spoluprácu, ustanovené v tomto rozhodnutí sa zasielajú tajomníkom Výboru pre spoluprácu a tajomníkom a predsedovi Rady pre spoluprácu.

Článok 5

Verejnosť

Pokiaľ sa nerozhodne inak, zasadnutia Výboru pre spoluprácu sú neverejné.

Článok 6

Program zasadnutí

1.   Predseda vypracuje predbežný program každého zasadnutia. Tento program zašlú tajomníci Výboru pre spoluprácu adresátom uvedeným v článku 4 najneskôr 15 dní pred začiatkom zasadnutia.

Predbežný program obsahuje body, o ktorých zaradenie do programu bol predseda požiadaný najneskôr 21 dní pred začiatkom zasadnutia, pričom tieto body sú zahrnuté do predbežného programu len vtedy, ak bola podporná dokumentácia doručená tajomníkom najneskôr do dátumu odoslania predbežného programu.

Výbor pre spoluprácu môže požiadať odborníkov, aby sa zúčastnili na jeho zasadnutiach a poskytli informácie o konkrétnych otázkach.

Výbor pre spoluprácu prijíma program na začiatku každého zasadnutia. Bod, ktorý nie je zahrnutý do predbežného programu, sa môže zaradiť do programu v prípade súhlasu obidvoch strán.

2.   Predseda môže po dohode so stranami skrátiť obdobie uvedené v odseku 1 s cieľom zohľadniť podmienky osobitného prípadu.

Článok 7

Zápisnica

Z každého zasadnutia sa vyhotoví zápisnica zakladajúca sa na predsedovom zhodnotení záverov, ku ktorým dospel Výbor pre spoluprácu. Zápisnicu po schválení Výborom pre spoluprácu podpíšu predseda a tajomníci a zaregistruje ju každá strana. Kópia zápisnice sa zašle všetkým adresátom uvedeným v článku 4.

Článok 8

Rozhodnutia a odporúčania

V osobitných prípadoch, keď Rada pre spoluprácu splnomocní Výbor pre spoluprácu prijať určité rozhodnutia alebo odporúčania v súlade s článkom 13 ods. 2 rokovacieho poriadku Rady pre spoluprácu, sa tieto akty nazývajú „rozhodnutie“ a „odporúčanie“ v uvedenom poradí, potom nasleduje poradové číslo, dátum ich prijatia a opis ich predmetu. Rozhodnutia a odporúčania Výboru pre spoluprácu sa prijímajú na základe spoločnej dohody strán.

Výbor pre spoluprácu môže prijímať rozhodnutia alebo vydávať odporúčania prostredníctvom písomného postupu, ak s tým obidve strany súhlasia. Keď sa Výbor pre spoluprácu rozhodne využiť písomný postup, strany môžu na základe vzájomnej dohody stanoviť lehotu, na konci ktorej môže predseda Výboru pre spoluprácu po oznámení obidvoch tajomníkov vyhlásiť, či strany udelili spoločný súhlas.

Rozhodnutia a odporúčania Výboru pre spoluprácu podpisuje predseda a overujú obidvaja tajomníci a zasielajú sa všetkým adresátom uvedeným v článku 4 tohto rokovacieho poriadku. Každá strana môže rozhodnúť o uverejnení rozhodnutí a odporúčaní tohto Výboru pre spoluprácu vo svojej príslušnej úradnej publikácii.

Článok 9

Výdavky

Európska únia a Irak znášajú samostatne svoje výdavky, ktoré im vznikli na základe ich účasti na zasadnutiach Výboru pre spoluprácu, týkajúce sa zamestnancov, cestovného a diét, ako aj poštových a telekomunikačných výdavkov. Výdavky spojené s tlmočením na zasadnutiach, prekladom a rozmnožovaním dokumentov znáša Európska únia, s výnimkou výdavkov spojených s tlmočením alebo prekladom do úradného jazyka Iraku alebo z úradného jazyka Iraku, ktoré znáša Irak. Ostatné výdavky spojené s usporiadaním zasadnutí znáša hosťujúca strana.

Článok 10

Podvýbory a špecializované pracovné skupiny

Výbor pre spoluprácu sa v súlade s článkom 13 rokovacieho poriadku Rady pre spoluprácu môže rozhodnúť vytvoriť podvýbory alebo špecializované pracovné skupiny podliehajúce Výboru pre spoluprácu, ktorý informujú o každom svojom zasadnutí. Výbor pre spoluprácu sa môže rozhodnúť zrušiť akékoľvek existujúce podvýbory alebo pracovné skupiny, vymedziť alebo zmeniť ich právomoci, vytvoriť ďalšie podvýbory alebo ustanoviť podvýbory a pracovné skupiny, aby mu pomáhali pri plnení jeho povinností. Tieto podvýbory a pracovné skupiny nemajú rozhodovaciu právomoc.


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/74


ROZHODNUTIE RADY PRE SPOLUPRÁCU EÚ – IRAK č. 2/2013

z 8. októbra 2013

o vytvorení troch špecializovaných podvýborov a schválení ich právomocí

(2013/803/EÚ)

RADA PRE SPOLUPRÁCU EÚ – IRAK,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej článok 112,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 117 dohody sa určité ustanovenia dohody predbežne vykonávajú od 1. augusta 2012.

(2)

Inštitucionálny rámec dohody by sa mal vytvoriť čo najskôr, aby sa prispelo k účinnému vykonávaniu dohody.

(3)

V článku 112 dohody sa stanovuje, že Rade pre spoluprácu pomáha pri plnení jej úloh Výbor pre spoluprácu a Rada pre spoluprácu môže rozhodnúť o zriadení akéhokoľvek iného špecializovaného podvýboru alebo subjektu, ktorý jej bude môcť pomáhať pri plnení jej úloh, a Rada pre spoluprácu určí zloženie a stanoví úlohy takýchto výborov alebo subjektov, ako aj spôsob ich práce.

(4)

Mali by sa zriadiť tri podvýbory, aby sa umožnili diskusie na odbornej úrovni o kľúčových oblastiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti predbežného vykonávania dohody. Zoznam podvýborov aj rozsah pôsobnosti jednotlivých podvýborov sa môže zmeniť po ďalšej dohode strán.

(5)

Rada pre spoluprácu môže svoje rozhodnutia prijímať prostredníctvom písomného postupu v súlade s článkom 10 rokovacieho poriadku Rady pre spoluprácu.

(6)

Toto rozhodnutie je potrebné prijať prostredníctvom písomného postupu, aby podvýbory začali svoju činnosť čo najskôr,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Jediný článok

Týmto sa zriaďujú podvýbory uvedené v prílohe I.

Týmto sa schvaľujú právomoci podvýborov, ktoré sú stanovené v prílohe II.

V Bruseli 8. októbra 2013

Za Radu pre spoluprácu EÚ – Irak

predsedníčka

C. ASHTON


(1)   Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 20.


PRÍLOHA I

RADA PRE SPOLUPRÁCU EÚ – IRAK

Zriadené podvýbory

1.

Podvýbor pre ľudské práva a demokraciu

2.

Podvýbor pre obchod a súvisiace záležitosti

3.

Podvýbor pre energetiku a súvisiace záležitosti


PRÍLOHA II

Právomoci podvýborov ustanovených v prílohe I na základe Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej

Článok 1

Každý podvýbor sa môže na svojich zasadnutiach zaoberať vykonávaním Dohody o partnerstve a spolupráci v niektorej oblasti alebo vo všetkých oblastiach, ktoré pokrýva.

Podvýbory môžu rokovať aj o témach alebo osobitných projektoch súvisiacich s príslušnými oblasťami dvojstrannej spolupráce.

Na požiadanie ktorejkoľvek strany sa môžu predložiť aj individuálne prípady.

Článok 2

Podvýbory podliehajú Výboru pre spoluprácu. Podvýbory po každom zasadnutí podávajú správy a predkladajú svoje závery Výboru pre spoluprácu.

Článok 3

Podvýbory sú zložené zo zástupcov strán.

Na základe dohody obidvoch strán môžu podvýbory v prípade potreby pozvať na svoje zasadnutia odborníkov a môžu ich vypočuť v súvislosti s osobitnými bodmi programu zasadnutí podvýboru.

Článok 4

Strany predsedajú podvýborom striedavo v súlade s pravidlami o striedavom predsedníctve Výboru pre spoluprácu, pričom podvýborom predsedá zástupca Európskej únie na jednej strane a zástupca vlády Irackej republiky na strane druhej.

Článok 5

Zástupca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a zástupca vlády Irackej republiky spoločne plnia úlohy stálych tajomníkov podvýborov. Všetky oznámenia týkajúce sa špecifického podvýboru sa postupujú dvom stálym tajomníkom.

Článok 6

Podvýbory zasadajú najmenej raz do roka a vždy, keď si to vyžadujú okolnosti, a to po dohode strán na základe písomnej žiadosti ktorejkoľvek zo strán. Každé zasadnutie sa koná na mieste určenom obidvoma stranami a v čase, na ktorom sa strany dohodli.

Stály tajomník druhej strany odpovie na žiadosť jednej zo strán o zasadnutie podvýboru do 15 pracovných dní od jej prijatia.

Vo zvlášť naliehavých prípadoch môžu byť zasadnutia podvýboru zvolané v kratšom čase, ak s tým obidve strany súhlasia.

Predseda je pred každým zasadnutím informovaný o plánovanom zložení delegácie obidvoch strán.

Zasadnutia podvýboru zvolávajú spoločne obidvaja stáli tajomníci po dohode s tajomníkmi Výboru pre spoluprácu.

Článok 7

Body na zaradenie do programu sa predkladajú stálym tajomníkom minimálne 15 pracovných dní pred konaním daného zasadnutia podvýboru. Akákoľvek podporná dokumentácia sa poskytuje stálym tajomníkom minimálne 10 pracovných dní pred konaním zasadnutia.

Na základe týchto bodov sa navrhne a rozošle predbežný program spoločne s dostupnou podpornou dokumentáciou tajomníkom Výboru pre spoluprácu, ako aj stálym zastúpeniam členských štátov najneskôr päť pracovných dní pred konaním zasadnutia podvýboru. Za mimoriadnych okolností sa s písomným súhlasom obidvoch stálych tajomníkov môžu body zaradiť do programu aj v kratšej časovej lehote.

Článok 8

Pokiaľ sa nerozhodne inak, zasadnutia podvýboru sú neverejné.

Článok 9

Z každého zasadnutia sa vypracuje zápisnica. Kópia zápisnice a závery z každého zasadnutia podvýboru sa predkladajú tajomníkom Výboru pre spoluprácu. Kópie sa zasielajú aj stálym zastúpeniam členských štátov.


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/78


ODPORÚČANIE ASOCIAČNEJ RADY EÚ – MAROKO č. 1/2013

zo 16. decembra 2013,

o vykonávaní akčného plánu EÚ – Maroko európskej susedskej politiky, ktorým sa vykonáva posilnený štatút (2013 – 2017)

ASOCIAČNÁ RADA EÚ – MAROKO,

so zreteľom na Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej, a najmä na jej článok 80,

keďže:

(1)

Podľa článku 80 euro-stredomorskej dohody má Asociačná rada právomoc prijať odporúčania, ktoré považuje za vhodné na účely dosiahnutia cieľov dohody.

(2)

Podľa článku 90 euro-stredomorskej dohody strany majú prijať akékoľvek všeobecné alebo osobitné opatrenia potrebné na splnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z uvedenej dohody a zabezpečujú, aby sa dosiahli ciele stanovené v dohode.

(3)

Strany euro-stredomorskej dohody schválili znenie akčného plánu EÚ – Maroko európskej susedskej politiky, ktorým sa vykonáva posilnený štatút (2013 – 2017).

(4)

Akčný plán EÚ – Maroko európskej susedskej politiky prispeje k vykonávaniu euro-stredomorskej dohody tak, že strany súhlasne vypracujú a prijmú konkrétne opatrenia, ktoré poslúžia ako praktické usmernenie pri vykonávaní dohody.

(5)

Akčný plán EÚ – Maroko európskej susedskej politiky má dvojaký účel, stanovuje konkrétne opatrenia v záujme splnenia záväzkov, ku ktorým sa strany zaviazali na základe euro-stredomorskej dohody, a poskytuje širší rámec pre ďalšie utužovanie vzťahov medzi EÚ a Marokom s cieľom dosiahnuť významnú mieru hospodárskej integrácie a prehĺbiť politickú spoluprácu v súlade s celkovými cieľmi euro-stredomorskej dohody,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Jediný článok

Asociačná rada odporúča, aby strany vykonávali akčný plán EÚ – Maroko európskej susedskej politiky, ktorým sa vykonáva posilnený štatút (2013 – 2017) (1), pokiaľ vykonávanie smeruje k dosiahnutiu cieľov Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej.

V Bruseli 16. decembra 2013

Za asociačnú radu

predseda

S. MEZOUAR


(1)  Pozri dokument st17584/13 na http:// register.consilium.europa.eu


24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/79


ROZHODNUTIA VÝBORU PRE VNÚTROZEMSKÚ DOPRAVU SPOLOČENSTVA A ŠVAJČIARSKA č. 1/2013

zo 6. decembra 2013,

ktorým sa mení príloha 1 k dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o železničnej a cestnej preprave tovaru a cestujúcich

(2013/804/EÚ)

VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o železničnej a cestnej preprave tovaru a cestujúcich (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej článok 52 ods. 4,

keďže:

(1)

V článku 52 ods. 4 prvej zarážke dohody sa stanovuje, že Spoločný výbor by mal prijímať rozhodnutia o revízii prílohy 1.

(2)

Príloha 1 bola naposledy zmenená rozhodnutím č. 1/2010 Spoločného výboru z 22. decembra 2010.

(3)

V oblastiach, na ktoré sa dohoda vzťahuje, boli prijaté nové právne akty Európskej únie. Príloha 1 by sa preto mala revidovať a zosúladiť so zmenami v príslušných právnych predpisoch Európskej únie. Na účely právnej zrozumiteľnosti a zjednodušenia je vhodné nahradiť prílohu 1 k dohode prílohou k tomuto rozhodnutiu,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

Príloha 1 k dohode sa nahrádza textom v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1.   Na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (1) sa na základe reciprocity uznávajú:

a)

bezpečnostné osvedčenia udelené vnútroštátnym bezpečnostným orgánom v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. a);

b)

vnútroštátne bezpečnostné orgány zriadené vo Švajčiarskej konfederácii a v Európskej únii v súlade s článkom 16.

2.   V súlade s článkom 8 ods. 2 a 4 smernice 2004/49/ES sa Švajčiarska konfederácia a Európska únia navzájom informujú o národných bezpečnostných predpisoch a pravidelne si oznamujú všetky ich zmeny s cieľom poskytnúť ich k dispozícii priemyselnému odvetviu a prevádzkovateľom.

Článok 3

1.   Na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES (2) sa na základe reciprocity uznávajú:

a)

vyhlásenia o zhode alebo vhodnosti na použitie stanovené v článku 11 a vymedzené v prílohe IV, ktoré predložili výrobcovia alebo ich splnomocnený zástupca;

b)

osvedčenia o overení stanovené v bode 2.3 prílohy VI, ktoré vydali notifikované orgány akreditované alebo uznané vo Švajčiarsku alebo v členskom štáte Európskej únie;

c)

vyhlásenia o overení stanovené v článku 18 ods. 1 a vymedzené v prílohe V, ktoré predložil obstarávateľ alebo výrobca alebo ich splnomocnený zástupca;

d)

povolenia na uvedenie do prevádzky subsystémov a vozidiel vrátane povolení doručených do 19. júla 2008, a to najmä podľa RIC a RIV, ako aj povolenia podľa typu vozidla doručené národným bezpečnostným orgánom podľa kapitoly V;

e)

zoznam orgánov posudzovania zhody Švajčiarskej konfederácie a Európskej únie stanovený v článku 28.

2.   V súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 17 ods. 3 smernice 2008/57/ES sa Švajčiarska konfederácia a Európska únia navzájom informujú o vnútroštátnych technických a prevádzkových predpisoch, ktoré dopĺňajú príslušné ustanovenia EÚ, alebo sa od nich odchyľujú, a pravidelne si oznamujú všetky ich zmeny.

3.   V súlade s článkom 28 ods. 1 smernice 2008/57/ES Švajčiarska konfederácia oznámi Európskej komisii orgány posudzovania zhody zriadené vo Švajčiarskej konfederácii. Európska komisia uverejní túto informáciu na svojej webovej stránke s uvedením zoznamu týchto orgánov (informačný systém NANDO).

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

V Bruseli 6. decembra 2013

Za Európsku úniu

predseda výboru

Fotis KARAMITSOS

Za Švajčiarsku konfederáciu

vedúci delegácie Švajčiarskej konfederácie

Peter FÜGLISTALER


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (smernica o bezpečnosti železníc) (Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1).


PRÍLOHA

„PRÍLOHA 1

UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA

V súlade s článkom 52 ods. 6 tejto dohody bude Švajčiarsko uplatňovať právne predpisy, ktoré sú rovnocenné s týmito:

Príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie

ODDIEL 1 - POVOLENIE NA VÝKON POVOLANIA

Smernica Rady 96/26/ES z 29. apríla 1996 o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa v cestnej nákladnej a osobnej doprave a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dôkazov odbornej spôsobilosti určených na to, aby týmto prevádzkovateľom uľahčili uplatňovanie práva na slobodu podnikania vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave (Ú. v. ES L 124, 23.5.1996, s. 1), naposledy zmenená smernicou Rady 98/76/ES z 1. októbra 1998 (Ú. v. ES L 277, 14.10.1998, s. 17).

ODDIEL 2 - SOCIÁLNE NORMY

Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 8), naposledy zmenené nariadením Komisie (EÚ) č. 1266/2009 zo 16. decembra 2009 (Ú. v. ES L 339, 22.12.2009, s. 3).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 484/2002 z 1. marca 2002, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 881/92 a (EHS) č. 3118/93 na účely zavedenia vodičského osvedčenia (Ú. v. ES L 76, 19.3.2002, s. 1).

Na účely tejto dohody:

a)

sa uplatňuje len článok 1 nariadenia (ES) č. 484/2002;

b)

Európske spoločenstvo a Švajčiarska konfederácia oslobodzujú od povinnosti mať vodičské osvedčenie všetkých občanov Švajčiarskej konfederácie, členského štátu Európskeho spoločenstva a členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru;

c)

Švajčiarska konfederácia nemôže oslobodiť občanov iných štátov než tých, ktoré sú uvedené pod písm. b), od povinnosti mať vodičské osvedčenie bez predchádzajúcej konzultácie s Európskym spoločenstvom a bez jeho súhlasu.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS (Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 35), naposledy zmenená smernicou Komisie 2009/5/ES z 30. januára 2009 (Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2009, s. 45).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 581/2010 z 1. júla 2010 týkajúce sa maximálnych lehôt na ukladanie relevantných údajov z jednotiek vozidla a z kariet vodiča (Ú. v. EÚ L 168, 2.7.2010, s. 16).

ODDIEL 3 – TECHNICKÉ NORMY

Motorové vozidlá

Smernica Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa prípustnej hladiny zvuku a výfukovom systéme motorových vozidiel (Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 16) naposledy zmenená smernicou Komisie 2007/34/ES zo 14. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 155, 15.6.2007, s. 49).

Smernica Rady 88/77/EHS z 3. decembra 1987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených pre používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom určených pre používanie vo vozidlách (Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 33), naposledy zmenená smernicou Komisie 2001/27/ES (Ú. v. ES L 107, 18.4.2001, s. 10).

Smernica Rady 91/671/EHS zo 16 decembra 1991 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa povinného použitia bezpečnostných pásov vo vozidlách s hmotnosťou menšou než 3,5 t (Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 26), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/20/ES (Ú. v. EÚ L 115, 9.5.2003, s. 63).

Smernica Rady 92/6/EHS z 10. februára 1992 o montáži a používaní zariadení obmedzujúcich rýchlosť pre určité kategórie motorových vozidiel v Spoločenstve (Ú. v. ES L 57, 2.3.1992, s. 27), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/85/ES z 5. novembra 2002 (Ú. v. ES L 327, 4.12.2002, s. 8).

Smernica Rady 92/24/EHS z 31. marca 1992, ktorá sa týka zariadení alebo podobných rýchlosť obmedzujúcich palubných systémov určitých kategórií motorových vozidiel (Ú. v. ES L 129, 14.5.1992, s. 154), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/11/ES z 11. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 44, 14.2.2004, s. 19).

Smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/7/ES z 18. februára 2002 (Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 47).

Nariadenie Rady (ES) č. 2411/98 z 3. novembra 1998 o uznávaní rozlišovacieho znaku členského štátu, v ktorom sú motorové a ich prípojné vozidlá evidované, v doprave vo vnútri Spoločenstva (Ú. v. ES L 299, 10.11.1998, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/30/ES zo 6. júna 2000 o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových automobilov prevádzkovaných v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 203, 10.8.2000, s. 1) naposledy zmenená smernicou Komisie 2010/47/EÚ z 5. júla 2010 (Ú. v. EÚ L 173, 8.7.2010, s. 33).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES z 28. septembra 2005 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2005, s. 1) naposledy zmenená smernicou Komisie 2008/74/ES z 18. júla 2008 (Ú. v. EÚ L 192, 19.7.2008, s. 51).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/40/ES zo 6. mája 2009 o kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 6.6.2009, s. 12).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1), zmenené nariadením Komisie (EÚ) č. 582/2011 z 25. mája 2011 (Ú. v. EÚ L 167, 25.6.2011, s. 1).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 vzhľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I a III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 167, 25.6.2011, s. 1), zmenené nariadením Komisie (EÚ) č. 64/2012 z 23. januára 2012 (Ú. v. EÚ L 28, 31.1.2012, s. 1).

Preprava nebezpečného tovaru

Smernica Rady 95/50/ES zo 6. októbra 1995 o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru (Ú. v. ES L 249, 17.10.1995, s. 35), naposledy zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/54/ES zo 17. júna 2008 (Ú. v. EÚ L 162, 21.6.2008, s. 11).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13) naposledy zmenená smernicou Komisie 2012/45/EÚ z 3. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 332, 4.12.2012, s. 18).

Na účely tejto dohody sa vo Švajčiarsku uplatňujú tieto odchýlky od smernice 2008/68/ES:

1.   Cestná doprava

Odchýlky pre Švajčiarsko podľa článku 6 ods. 2 písm. a) smernice 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru

RO - a - CH - 1

Predmet: Preprava motorovej nafty a vykurovacieho oleja s UN číslom 1202 v cisternových kontajneroch.

Odkaz na oddiel I.1 prílohy I k tejto smernici: body 1.1.3.6 a 6.8

Obsah prílohy k smernici: Odchýlky vzťahujúce sa na množstvá prepravované jednou dopravnou jednotkou, nariadenia týkajúce sa zhotovenia cisterien.

Obsah vnútroštátnych právnych predpisov: cisternové kontajnery, ktoré nie sú vyrobené podľa bodu 6.8 ale podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré majú kapacitu s objemom 1 210 l alebo menej a ktoré sú používané na prepravu vykurovacieho oleja alebo motorovej nafty s UN číslom 1202, môžu využiť výnimky podľa bodu 1.1.3.6 ADR.

Prvotný odkaz na vnútroštátne právne predpisy: dodatok 1, odseky 1.1.3.6.3 písm. b) a 6.14 Vyhlášky o cestnej preprave nebezpečného tovaru (SDR; RS 741.621).

Dátum skončenia platnosti: 1. január 2017.

RO - a - CH - 2

Predmet: Výnimka z požiadavky na prepravný doklad pre určité množstvá nebezpečného tovaru podľa vymedzenia v bode 1.1.3.6.

Odkaz na oddiel I.1 prílohy I k tejto smernici: 1.1.3.6 a 5.4.1.

Obsah prílohy k smernici: Požiadavka mať prepravný doklad.

Obsah vnútroštátnych právnych predpisov: preprava nevyčistených prázdnych kontajnerov patriacich do kategórie prepravy 4 a naplnených alebo prázdnych fliaš so stlačeným plynom do dýchacích prístrojov, ktoré používajú záchranné služby alebo sú súčasťou potápačského výstroja, ak v množstve nepresahuje limitné hodnoty podľa 1.1.3.6, nepodlieha povinnosti mať prepravný doklad stanovený v 5.4.1.

Prvotný odkaz na vnútroštátne právne predpisy: dodatok 1, odsek 1.1.3.6.3 písm. c) Vyhlášky o cestnej preprave nebezpečného tovaru (SDR;RS 741.621).

Dátum skončenia platnosti: 1. január 2017.

RO - a - CH - 3

Predmet: Preprava nevyčistených prázdnych zásobníkov spoločnosťami obsluhujúcimi skladovacie zariadenia pre kvapaliny ohrozujúce vodu.

Odkaz na oddiel I.1 prílohy I k tejto smernici: 6.5, 6.8, 8.2 a 9.

Obsah prílohy k smernici: zhotovenie, vybavenie a kontrola cisterien a vozidiel, odborné vzdelávanie vodičov.

Obsah vnútroštátnych právnych predpisov: Vozidlá a nevyčistené prázdne cisterny / kontajnery používané spoločnosťami obsluhujúcimi skladovacie zariadenia pre kvapaliny ohrozujúce vodu, ktoré obsahujú kvapaliny počas údržby pevných cisterien, nie sú predmetom predpisov o zhotovení, vybavení a kontrole alebo predpisov o označovaní a identifikácii oranžovými tabuľkami podľa predpisov stanovených ADR. Podliehajú osobitnému označovaniu a predpisom o identifikácii a vodič vozidla nie je povinný absolvovať odborné vzdelávanie podľa bodu 8.2.

Prvotný odkaz na vnútroštátne právne predpisy: dodatok 1, odsek 1.1.3.6.3.10 Vyhlášky o cestnej preprave nebezpečného tovaru (SDR;RS 741.621).

Dátum skončenia platnosti: 1. január 2017.

Odchýlky pre Švajčiarsko podľa článku 6 ods. 2 písm. b) bodu i) smernice 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru

RO - bi - CH - 1

Predmet: Preprava domáceho odpadu obsahujúceho nebezpečné látky do zariadení na zneškodňovanie odpadu.

Odkaz na oddiel I.1 prílohy I k tejto smernici: 2, 4.1.10, 5.2 a 5.4.

Obsah prílohy k smernici: klasifikácia, kombinované balenie, značenie a označovanie, dokumentácia.

Obsah vnútroštátnych právnych predpisov: Pravidlá obsahujú ustanovenia týkajúce sa zjednodušenej klasifikácie domáceho odpadu obsahujúceho (domáci) nebezpečný tovar odborníkom uznaným príslušným orgánom, používania vhodných nádob a odborného vzdelávania vodičov. Domáci odpad, ktorý podľa odborného pracovníka nemožno zaradiť, sa môže v malých množstvách previesť do strediska na spracovanie odpadu, s príslušnými údajmi podľa balení a prepravných jednotiek.

Prvotný odkaz na vnútroštátne právne predpisy: dodatok 1, odsek 1.1.3.7 Vyhlášky o cestnej preprave nebezpečného tovaru (SDR;RS 741.621).

Poznámky: Tieto pravidlá sa môžu uplatňovať len na prepravu domáceho odpadu obsahujúceho nebezpečné látky medzi verejnými strediskami na spracovanie odpadu a zariadeniami na zneškodňovanie odpadov.

Dátum skončenia platnosti: 1. január 2017.

RO - bi - CH - 2

Predmet: Spätná preprava ohňostrojov

Odkaz na oddiel I.1 prílohy I k tejto smernici: 2.1.2, 5.4.

Obsah prílohy k smernici: Klasifikácia a dokumentácia.

Obsah vnútroštátnych právnych predpisov: S cieľom uľahčiť spätnú prepravu ohňostrojov s UN číslami 0335, 0336 a 0337 od maloobchodníkov k dodávateľom, predpokladajú sa výnimky, pokiaľ ide o údaje o čistej hmotnosti a klasifikáciu výrobku v prepravnom doklade.

Prvotný odkaz na vnútroštátne právne predpisy: dodatok 1, odsek 1.1.3.8 Vyhlášky o cestnej preprave nebezpečného tovaru (SDR;RS 741.621).

Poznámky: Čo sa týka výrobkov určených pre maloobchod, podrobné kontroly presného obsahu jednotlivých položiek nepredaných výrobkov v každom balení sú prakticky nemožné.

Dátum skončenia platnosti: 1. január 2017.

RO - bi - CH - 3

Predmet: Osvedčenie o školení ADR pre cesty vykonané na účely prepravy vozidiel, ktoré mali poruchu, cesty súvisiace s opravami, cesty vykonané na účely preskúmania cisternových vozidiel/cisterien a cesty uskutočnené cisternovými vozidlami odborníkmi zodpovednými za preskúmanie daného vozidla.

Odkaz na oddiel I.1 prílohy I k tejto smernici: 8.2.1.

Obsah prílohy k smernici: Vodiči vozidiel musia absolvovať výcvikové kurzy.

Obsah vnútroštátnych právnych predpisov: Osvedčenie o školení ADR a školenie ADR sa nevyžaduje pre cesty vykonané na účely prepravy vozidiel, ktoré mali poruchu, alebo testovacie jazdy spojené s opravami, cesty vykonané v cisternových vozidlách na účely preskúmania cisternového vozidla alebo jeho cisterny a cesty uskutočnené odborníkmi zodpovednými za preskúmanie cisternového vozidla.

Prvotný odkaz na vnútroštátne právne predpisy: Inštrukcie Federálneho ministerstva životného prostredia, dopravy, energetiky a komunikácií (DETEC) vydané 30. septembra 2008 týkajúce sa cestnej prepravy nebezpečného tovaru.

Poznámky: V niektorých prípadoch vozidlá, ktoré mali poruchu alebo na ktorých prebiehajú opravy, a cisternové vozidlá, ktoré sa pripravujú na technickú kontrolu alebo sú kontrolované, v čase kontroly ešte obsahujú nebezpečný tovar.

Požiadavky podľa 1.3 a 8.2.3 sa uplatňujú aj naďalej.

Dátum skončenia platnosti: 1. január 2017.

2.   Železničná doprava

Odchýlky pre Švajčiarsko podľa článku 6 ods. 2 písm. a) smernice 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru

RA - a - CH - 1

Predmet: Preprava motorovej nafty a vykurovacieho oleja s UN číslom 1202 v cisternových kontajneroch.

Odkaz na oddiel II.1. prílohy II k tejto smernici: 6.8

Obsah prílohy k smernici: Predpisy týkajúce sa zhotovenia cisterien.

Obsah vnútroštátnych právnych predpisov: Povolené sú cisternové kontajnery, ktoré nie sú vyrobené podľa 6.8 ale podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré majú kapacitu s objemom 1 210 l alebo menej a ktoré sú používané na prepravu vykurovacieho oleja alebo motorovej nafty s číslom UN 1202.

Prvotný odkaz na vnútroštátne právne predpisy: Príloha k Vyhláške DETEC z 3. decembra 1996 týkajúcej sa prepravy nebezpečného tovaru po železnici a lanovými dráhami (RSD, RS 742.401.6), a dodatok 1, kapitola 6.14 Vyhlášky o cestnej preprave nebezpečného tovaru (SDR, RS 741.621).

Dátum skončenia platnosti: 1. január 2017.

RA - a - CH - 2

Predmet: Prepravný doklad.

Odkaz na oddiel II.1. prílohy II k tejto smernici: 5.4.1.1.1.

Obsah prílohy k smernici: Všeobecné informácie vyžadované v prepravnom doklade.

Obsah vnútroštátnych právnych predpisov: Použitie spoločného pojmu v prepravnom doklade a pripojený zoznam, ktorý obsahuje vyššie uvedené predpísané informácie.

Prvotný odkaz na vnútroštátne právne predpisy: Príloha k Vyhláške DETEC z 3. decembra 1996 týkajúcej sa prepravy nebezpečného tovaru po železnici a lanovými dráhami (RSD, RS 742.401.6).

Dátum skončenia platnosti: 1. január 2017.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2010, s. 1).

ODDIEL 4 – PRÁVA NA PRÍSTUP K ŽELEZNICI A PRÁVA NA TRANZIT

Smernica Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc Spoločenstva (Ú. v. ES L 237, 24.8.1991, s. 25).

Smernica Rady 95/18/ES z 19. júna 1995 o licenciách železničných podnikov (Ú. v. ES L 143, 27.6.1995, s. 70).

Smernica Rady 95/19/ES z 19. júna 1995 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a účtovaní poplatkov za infraštruktúru (Ú. v. ES L 143, 27.6.1995, s. 75).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernica 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (smernica o bezpečnosti železníc) (Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44), naposledy zmenená smernicou Komisie 2009/149/ES z 27. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2009, s. 65).

Nariadenie Komisie (ES) č. 62/2006 z 23. decembra 2005 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa telematických aplikácií pre subsystém nákladnej dopravy transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú. v. EÚ L 13, 18.1.2006, s. 1), zmenené nariadením Komisie (EÚ) č. 328/2012 zo 17. apríla 2012 (Ú. v. EÚ L 106, 18.4.2012, s. 14).

Nariadenie Komisie (ES) č. 653/2007 z 13. júna 2007 o používaní spoločných európskych vzorov bezpečnostných osvedčení a žiadostí v súlade s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES a o platnosti bezpečnostných osvedčení predkladaných podľa smernice 2001/14/ES (Ú. v. EÚ L 153, 14.6.2007, s. 9), zmenené nariadením Komisie (EÚ) č. 445/2011 z 10. mája 2011 (Ú. v. EÚ L 122, 11.5.2011, s. 22).

Rozhodnutie Komisie 2007/756/ES z 9. novembra 2007, ktorým sa prijíma spoločná špecifikácia národného registra vozidiel uvedená v článku 14 ods. 4 a 5 smerníc 96/48/ES a 2001/16/ES (Ú. v. EÚ L 305, 23.11.2007, s. 30), zmenené rozhodnutím Komisie 2011/107/EÚ z 10. februára 2011 (Ú. v. EÚ L 43, 17.2.2011, s. 33).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1) naposledy zmenená smernicou Komisie 2013/9/EÚ z 11. marca 2013 (Ú. v. EÚ L 68, 12.3.2013, s. 55).

Rozhodnutie Komisie 2008/163/ES z 20. decembra 2007 o technickej špecifikácii interoperability v súvislosti s aspektom bezpečnosť v železničných tuneloch v systéme transeurópskych konvenčných a vysokorýchlostných železníc (Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2008, s. 1), naposledy zmenené rozhodnutím Komisie 2012/464/EÚ z 23. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 217, 14.8.2012, s. 20).

Rozhodnutie Komisie 2008/164/ES z 21. decembra 2007 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa osôb so zníženou pohyblivosťou v transeurópskom konvenčnom železničnom systéme a systéme transeurópskych vysokorýchlostných železníc (Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2008, s. 72), zmenené rozhodnutím Komisie 2012/464/EÚ z 23. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 217, 14.8.2012, s. 20).

Rozhodnutie Komisie 2008/232/ES z 21. februára 2008 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému železničné koľajové vozidlá systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (Ú. v. EÚ L 84, 26.3.2008, s. 132), zmenené rozhodnutím Komisie 2012/464/EÚ z 23. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 217, 14.8.2012, s. 20).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 352/2009 z 24. apríla 2009 o prijatí spoločnej bezpečnostnej metódy hodnotenia a posudzovania rizík, ako sa uvádza v článku 6 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2009, s. 4).

Rozhodnutie Komisie 2010/713/EÚ z 9. novembra 2010 o moduloch pre postupy posudzovania zhody, vhodnosti na použitie a overenia ES, ktoré sa majú použiť v technických špecifikáciách pre interoperabilitu prijatých podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES (Ú. v. EÚ L 319, 4.12.2010, s. 1).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1158/2010 z 9. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie osvedčení o bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 326, 10.12.2010, s. 11).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1169/2010 z 10. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie povolenia týkajúceho sa bezpečnosti železníc (Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2010, s. 13).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 201/2011 z 1. marca 2011 o vzore vyhlásenia o zhode s povoleným typom železničného vozidla (Ú. v. EÚ L 57, 2.3.2011, s. 8).

Rozhodnutie Komisie 2011/229/EÚ zo 4. apríla 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému ‚koľajové vozidlá – hluk‘ transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú. v. EÚ L 99, 26.3.2008, s. 1), zmenené rozhodnutím Komisie 2012/464/EÚ z 23. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 217, 14.8.2012, s. 20).

Rozhodnutie Komisie 2011/274/EÚ z 26. apríla 2011 o technickej špecifikácii pre interoperabilitu týkajúcej sa subsystému Energia systému transeurópskych konvenčných železníc (Ú. v. EÚ L 126, 14.5.2011, s. 1), zmenené rozhodnutím Komisie 2012/464/EÚ z 23. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 217, 14.8.2012, s. 20).

Rozhodnutie Komisie 2011/275/EÚ z 26. apríla 2011 o technickej špecifikácii pre interoperabilitu týkajúcu sa subsystému infraštruktúry systému transeurópskych konvenčných železníc (Ú. v. EÚ L 126, 14.5.2011, s. 53), zmenené rozhodnutím Komisie 2012/464/EÚ z 23. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 217, 14.8.2012, s. 20).

Rozhodnutie Komisie 2011/291/EÚ z 26. apríla 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému železničných koľajových vozidiel – rušňov a osobných železničných koľajových vozidiel – systému transeurópskych konvenčných železníc (Ú. v. EÚ L 139, 26.5.2011, s. 1), naposledy zmenené rozhodnutím Komisie 2012/464/EÚ z 23. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 217, 14.8.2012, s. 20).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 445/2011 z 10. mája 2011 o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 653/2007 (Ú. v. EÚ L 122, 11.5.2011, s. 22).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 454/2011 z 5. mája 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému ‚telematické aplikácie v osobnej doprave‘ transeurópskeho železničného systému (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2011, s. 11), zmenené nariadením Komisie (EÚ) č. 665/2012 zo 20. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 194, 21.7.2012, s. 1).

Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/633/EÚ z 15. septembra 2011 o spoločných špecifikáciách registra železničnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 256, 1.10.2011, s. 1).

Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/665/EÚ zo 4. októbra 2011 o Európskom registri povolených typov železničných vozidiel (Ú. v. EÚ L 264, 8.10.2011, s. 32).

Rozhodnutie Komisie 2012/88/EÚ z 25. januára 2012 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystémov riadenia-zabezpečenia a návestenia transeurópskeho železničného systému (Ú. v. EÚ L 51, 23.2.2012, s. 1).

Rozhodnutie Komisie 2012/757/EÚ zo 14. novembra 2012 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému prevádzka a riadenie dopravy systému železníc v Európskej únii a o zmene a doplnení rozhodnutia 2007/756/ES (Ú. v. EÚ L 345, 15.12.2012, s. 1).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1077/2012 zo 16. novembra 2012 o spoločnej bezpečnostnej metóde pre vykonávanie dozoru národnými bezpečnostnými orgánmi po vydaní bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia (Ú. v. EÚ L 320, 17.11.2012, s. 3).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1078/2012 zo 16. novembra 2012 o spoločnej bezpečnostnej metóde monitorovania vykonávaného železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry po vydaní bezpečnostného osvedčenia alebo bezpečnostného povolenia a subjektmi zodpovednými za údržbu (Ú. v. EÚ L 320, 17.11.2012, s. 8).

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 321/2013 z 13. marca 2013 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému ‚železničné koľajové vozidlá – nákladné vozne‘ systému železníc v Európskej únii, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Komisie 2006/861/ES (Ú. v. EÚ L 104, 12.4.2013, s. 1).

ODDIEL 5 – INÉ OBLASTI

Smernica Rady 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov (Ú. v. Ú. v. ES L 316, 31.10.1992, s. 19).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/54/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti (Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 39).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 319, 29.11.2008, s. 59).“


Korigendá

24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 352/88


Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 1256/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku na základe konania podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 384/96, s pôvodom v Thajsku na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, s pôvodom na Ukrajine na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia a ktorým sa ukončujú konania týkajúce sa dovozu uvedeného výrobku s pôvodom v Bosne a Hercegovine a v Turecku

( Úradný vestník Európskej únie L 343 z 19. decembra 2008, s. 1 )

Strana 4, odôvodnenie 20 písm. f) Vyvážajúci výrobcovia na Ukrajine, druhá zarážka

namiesto:

„—

Verejná akciová spoločnosť Interpipe Nizhnedneprovsk Tube Rolling Plant“

má byť:

„—

Verejná akciová spoločnosť Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant“.

Strana 36, odôvodnenie 350, tabuľka, stĺpec „Spoločnosť“, riadok pre Ukrajinu

Strana 37, článok 1 ods. 2, tabuľka, stĺpec „Spoločnosť“, riadok pre Ukrajinu

namiesto:

„OJSC Interpipe Nizhnedneprovsk Tube Rolling Plant …“

má byť:

„OJSC Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant …“.