(1)

Nariadením (ES) č. 1136/2006 (2) Rada uložila antidumpingové clo na dovoz pákových mechaník (ďalej len „PM“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (3) Rada vykonávacím nariadením Rady (ES) č. 796/2012 (4) znovu uložila konečné antidumpingové opatrenia uložené na dovoz PM s pôvodom v ČĽR (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“).

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (5) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036.

(4)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podalo 30. mája 2017 združenie výrobcov pákových mechaník (ďalej len „žiadateľ“) v mene troch výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje približne 95 % celkovej výroby PM v Únii. Žiadosť o preskúmanie sa odôvodnila tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Keďže Komisia po konzultácii s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) 1. septembra 2017 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(7)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Komisia okrem toho úradne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov/používateľov, o ktorých bolo známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, ako aj orgány ČĽR o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(8)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany tiež dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie Generálneho riaditeľstva pre obchod.

(9)

Vo svojom oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(10)

S výberom vzorky sa v oznámení o začatí revízneho prešetrovania počítalo vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v Číne.

(11)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Požadované informácie zahŕňali objem výroby a výrobnú kapacitu. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie ČĽR pri Európskej únii, aby určilo ďalších prípadných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní, a/alebo sa na nich obrátilo.

(12)

Žiadny z 33 čínskych vývozcov/výrobcov, ktorí boli oslovení, ani iný čínsky vývozca/výrobca nepredložili ani neposkytli požadované informácie.

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že vybrala predbežnú vzorku výrobcov z Únie. Podľa článku 17 základného nariadenia sa vzorka vyberala na základe objemu predaja podobného výrobku. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 75 % odhadovanej celkovej výroby výrobného odvetvia Únie a viac ako 75 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. V stanovenej lehote jej neboli doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola preto potvrdená. Táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(14)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť boli všetci neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní. Komisia požiadala uvedené strany, aby sa prihlásili a o svojich spoločnostiach poskytli informácie uvedené v prílohe II k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(15)

Okrem toho sa Komisia v počiatočnej fáze obrátila na 26 dovozcov identifikovaných v žiadosti o revízne prešetrovanie a vyzvala ich, aby vysvetlili svoju činnosť a vyplnili prílohu II k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(16)

Žiadny z dovozcov sa Komisii neprihlásil.

(17)

Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a trom používateľom identifikovaným v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(18)

Dotazníky boli zaslané aj 38 výrobcom v potenciálnych tretích krajinách s trhovým hospodárstvom, konkrétne v Kambodži, Indii, Iráne, Japonsku, vo Švajčiarsku, v Thajsku a na Ukrajine. Žiadny z výrobcov v žiadnej z potenciálnych analogických krajín nepredložil Komisii úplne vyplnený dotazník.

(19)

Traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky zaslali vyplnený dotazník. Vyplnený dotazník nedoručil žiadny z používateľov.

(20)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, žiadny čínsky vyvážajúci výrobca nespolupracoval a neposkytol vyplnený dotazník.

(21)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie

(22)

Prešetrovaným výrobkom sú tak, ako aj v pôvodnom prešetrovaní, PM všeobecne používané na archivovanie listov a iných dokumentov v zoraďovačoch spisov alebo rýchloviazačoch. Tieto PM pozostávajú z robustných oblúkových kovových prvkov (zvyčajne z dvoch) upevnených na zadnej doske a najmenej z jedného otváracieho mechanizmu, ktorý umožňuje vkladanie a zakladanie listov a iných dokumentov, s pôvodom v ČĽR (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), ktoré sú v súčasnosti zaradené pod číselný znak KN ex 8305 10 00 (kód TARIC 8305100050).

(23)

Usúdilo sa, že prešetrovaný výrobok vyrábaný v ČĽR a vyvážaný do Únie a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný v Únii majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Preto sa považovali za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(24)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(25)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 12 a 20, pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny čínsky vývozca/výrobca. Komisia preto informovala čínske orgány, že vzhľadom na nespoluprácu môže Komisia uplatniť článok 18 základného nariadenia týkajúci sa zistení týkajúcich sa ČĽR. Komisia v tejto súvislosti od čínskych orgánov nedostala žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(26)

V dôsledku toho v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia boli zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach, najmä na verejne dostupných informáciách, ako sú oficiálne webové sídla spoločností, informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie a informácie získané od spolupracujúcich strán v priebehu revízneho prešetrovania (konkrétne od žiadateľa a výrobcov z Únie zaradených do vzorky).

(27)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty sa v oznámení o začatí revízneho prešetrovania počítalo s použitím analogickej krajiny. Ak zo strany žiadnej vhodnej analogickej krajiny nedošlo k spolupráci, Komisia alternatívne plánovala použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii. Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k vhodnosti tohto základu na stanovenie normálnej hodnoty. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(28)

Čo sa týka vývoznej ceny, pre nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR i neprepojených dovozcov na trhu Únie Komisia nedokázala zistiť žiadne objemy alebo ceny predaja na vývoz podľa transakcií. V tejto súvislosti Komisia uvažovala o alternatívnych prostriedkoch na stanovenie vývoznej ceny.

(29)

Po prvé sa posudzovalo, či údaje Eurostatu alebo iné štatistické údaje, ako sú údaje, ktoré Komisii poskytli členské štáty v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“), overené porovnaním s inými dostupnými údajmi, by sa mohli využiť ako alternatívne prostriedky na stanovenie vývozných cien. Údaje Eurostatu sa však použiť nemohli, pretože dovozná štatistika zahŕňala aj iný dovoz, ako len dovoz prešetrovaného výrobku. Podobne databáza podľa článku 14 ods. 6 neumožňovala porovnať vývozné ceny s vývoznými cenami výrobného odvetvia Únie podľa jednotlivých druhov. V databáze TARIC, ako aj v databáze podľa článku 14 ods. 6 sa zaznamenáva objem PM v kilogramoch, zatiaľ čo normálna hodnota je založená na kusoch.

(30)

Komisia sekundárne uvažovala aj o použití vývozných cien uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie. Je potrebné pripomenúť, že táto metodika sa použila v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uvedenom v odôvodnení 2 a že v zásade takisto umožňuje porovnanie podľa jednotlivých druhov. Faktúry, ktoré obsahovala žiadosť o revízne prešetrovanie, sa však vzťahovali na vývozné ceny na trhy iných tretích krajín.

(31)

Vzhľadom na to sa nemohol uskutočniť žiaden výpočet dumpingu na základe vývozných cien na trh Únie a nebolo možné potvrdiť zistenie o existencii dumpingu. Prešetrovanie bolo preto zamerané na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(32)

Pokiaľ ide o prešetrovanie pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu sa analyzovali tieto prvky: vzťah medzi normálnou hodnotou a vývoznými cenami na trhy tretích krajín; výrobná kapacita, výroba a voľná kapacita v ČĽR, ako aj atraktívnosť trhu Únie vo vzťahu k dovozom z ČĽR.

(33)

Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa normálna hodnota porovnala s vývoznými cenami z ČĽR na trhy iných tretích krajín v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(34)

V súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia sa normálna hodnota musela stanoviť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) alebo vývoznej ceny z analogickej krajiny do iných krajín vrátane Únie. Ak tieto metodiky nie sú k dispozícii, normálna hodnota sa môže stanoviť aj na inom odôvodnenom základe vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej v Únii za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.

(35)

V žiadosti výrobného odvetvia Únie o revízne prešetrovanie je vymenovaných viacero výrobcov v krajinách s trhovým hospodárstvom mimo Únie (konkrétne v Indii, Iráne a Thajsku).

(36)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia plánovala požiadať o spoluprácu v Indii, Thajsku a Iráne. V oznámení o začatí revízneho prešetrovania bolo uvedené, že ak výrobcovia v krajinách s trhovým hospodárstvom mimo Únie nebudú ochotní spolupracovať, Komisia má v úmysle použiť ako základ pre stanovenie normálnej hodnoty ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii. Skutočne zaplatené alebo splatné ceny v Únii boli skutočne základom pre určenie normálnej hodnoty v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uvedenom v odôvodnení 2.

(37)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, po začatí revízneho prešetrovania boli výrobcovia, rovnako ako ďalší potenciálni výrobcovia v iných krajinách, ktorí mohli byť identifikovaní z verejne dostupných zdrojov, náležite oslovení Komisiou.

(38)

Jeden iránsky výrobca PM naznačil ochotu spolupracovať, ale poskytol len čiastočnú odpoveď na dotazník. Napriek žiadostiam Komisie tento výrobca neposkytol žiadne ďalšie informácie. Informácie, ktoré poskytol tento výrobca, boli značne neúplné a/alebo nekonzistentné, a preto sa nemohli použiť ako základ pre výpočet normálnej hodnoty.

(39)

Žiadny ďalší výrobca v žiadnej z ďalších potenciálnych analogických krajín, ktorých Komisia oslovila, nespolupracoval.

(40)

Za takýchto okolností nezostala Komisii iná možnosť, ako opierať sa pri stanovení normálnej hodnoty o ceny skutočne zaplatené alebo splatné v Únii.

(41)

Žiadna zainteresovaná strana nepredložila pripomienky k vhodnosti tohto základu na stanovenie normálnej hodnoty.

(42)

Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia a ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 34 až 41, normálna hodnota sa stanovila použitím ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej v Únii za podobný výrobok, s ktorým sa obchodovalo v rámci bežného obchodovania.

(43)

Normálna hodnota sa teda stanovila ako vážená priemerná predajná cena na domácom trhu fakturovaná neprepojeným zákazníkom výrobcami z Únie zaradenými do vzorky.

(44)

Najprv sa zistilo, či bol predaj podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. či celkový objem takéhoto predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja dotknutého výrobku, ktorý sa vyviezol do Únie. Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa informácie týkajúce sa celkového objemu predaja na vývoz do Únie museli stanoviť na základe dostupných skutočností. Ako sa uvádza v odôvodnení 29, štatistiky Eurostatu a ostatné štatistiky sa na účely stanovenia pokračovania dumpingu považovali za nevhodné. Môžu sa však použiť na vyjadrenie úrovne dovozu dotknutého výrobku do Únie. Na základe toho sa predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky na domácom trhu považoval za celkovo dostatočne reprezentatívny počas obdobia revízneho prešetrovania, pričom sa zohľadnila dôvernosť údajov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 63. Vzhľadom na nespoluprácu vývozcov v ČĽR nebolo možné analyzovať reprezentatívnosť podľa jednotlivých druhov.

(45)

Komisia následne preskúmala, či by sa predaj na domácom trhu uskutočnený každým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky mohol považovať za uskutočnený pri bežnom obchodovaní, t. j. či priemerné predajné ceny každého výrobcu z Únie zaradeného do vzorky boli rovnaké alebo vyššie ako priemerné výrobné náklady, a teda ziskové.

(46)

Preto sa stanovilo, že predaj výrobcov z Únie bol v priemere ziskový, a normálna hodnota sa teda stanovila na základe vážených priemerných predajných cien pre všetok predaj PM uskutočnený výrobcami z Únie zaradenými do vzorky na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(47)

Vzhľadom na nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia dospela k záveru, že informácie o vývozných cenách z ČĽR do tretích krajín uvedené v žiadosti o preskúmanie boli najvhodnejším základom pre výpočet vývoznej ceny dotknutého výrobku do Únie.

(48)

Porovnanie medzi váženou priemernou normálnou hodnotou a váženou priemernou vývoznou cenou sa vykonalo na základe ceny zo závodu. V tejto súvislosti sa vykonali úpravy normálnej hodnoty a vývoznej ceny vzhľadom na rozdiely v nákladoch na vnútroštátnu prepravu a námornú prepravu podľa článku 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia na základe prvkov uvedených v žiadosti o preskúmanie. Z uvedeného porovnania vyplynulo, že vývozná cena na trhy tretích krajín v žiadosti o preskúmanie bola o 22,1 až 32,2 % nižšia ako normálna hodnota. Naznačuje to, že vývozné ceny na trh Únie by v prípade zrušenia antidumpingových opatrení boli s veľkou pravdepodobnosťou dumpingové.

(49)

Keďže vyvážajúci výrobcovia neprejavili záujem o spoluprácu, nasledujúce závery sa opierajú najmä o informácie obsiahnuté v žiadosti o revízne prešetrovanie a informácie poskytnuté výrobným odvetvím Únie v priebehu prešetrovania, overené porovnaním s pokiaľ možno verejne dostupnými informáciami.

(50)

Na základe toho sa zistilo, že výrobná kapacita ČĽR, pokiaľ ide o PM, sa odhaduje v rozmedzí 600 miliónov a 850 miliónov kusov, pričom je podobná výrobnej kapacite odhadovanej v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (7) (600 až 700 mil. kusov).

(51)

Okrem toho, ako sa už stanovilo v predchádzajúcom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (8), vzhľadom na charakter výrobného procesu v ČĽR (hlavne manuálna výroba) sa výrobná kapacita v ČĽR pre PM ľahko môže zvýšiť, okrem iného prostredníctvom zamestnania ďalších pracovných síl, a to len s obmedzenými investíciami do zariadenia.

(52)

Výrobná kapacita v ČĽR je preto približne o 240 až 340 % vyššia ako spotreba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania a výrazne vyššia ako výroba v Únii počas toho istého obdobia.

(53)

V žiadosti o revízne prešetrovanie sa výroba PM v ČĽR odhadovala na približne 350 miliónov kusov, a preto konzervatívny odhad voľnej kapacity je na úrovni 260 miliónov kusov. Táto voľná kapacita zhruba zodpovedá celej spotrebe v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(54)

Na základe uvedených skutočností možno odôvodnene dospieť k záveru, že v ČĽR je k dispozícii značná voľná kapacita. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 49 až 53, je veľmi pravdepodobné, že takáto voľná kapacita by bola v prípade zrušenia antidumpingových opatrení nasmerovaná na trh Únie.

(55)

Napriek poklesu spotreby PM na trhu Únie zostáva dopyt Únie po PM značný a predstavuje približne 45 % svetového trhu. Trh Únie zostáva najväčším trhom pre PM na svete.

(56)

Počet ostatných trhov, na ktorých sa používajú PM, je obmedzený. Okrem toho sú dané trhy oveľa menšie ako trh Únie, a preto by neboli schopné absorbovať veľkú prebytočnú kapacitu ČĽR. Na základe dostupných informácií je navyše spotreba PM v ČĽR veľmi nízka a neočakáva sa, že by sa významne zvýšila.

(57)

Ako sa uvádza v odôvodnení 48, porovnanie vývozných cien z ČĽR do tretích krajín s cenami na trhu Únie ukázalo, že prevládajúce ceny na trhu Únie boli vo všeobecnosti vyššie. Táto skutočnosť spôsobuje, že trh Únie je pre takýto lacný dovoz príťažlivejší, pretože môže vytvárať viac ziskov.

(58)

Dospelo sa preto k záveru, že v prípade zrušenia antidumpingových opatrení by bol trh Únie atraktívnym trhom pre čínsky vývoz.

(59)

Vzhľadom na tieto úvahy, ak by sa príslušné opatrenia zrušili, je pravdepodobné, že vývoz prešetrovaného výrobku z ČĽR by bol vo významných množstvách nasmerovaný na trh Únie. Ako sa uvádza v odôvodneniach 34 až 48, tento dovoz by sa s najväčšou pravdepodobnosťou realizoval za dumpingové ceny.

(60)

Vzhľadom na významnú nadmernú kapacitu v Číne, obmedzenú veľkosť čínskeho domáceho trhu a atraktívnosť trhu Únie sa dospelo k záveru, že čínsky dovoz prešetrovaného výrobku do Únie by sa vo významných množstvách zvýšil, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení. Komisia okrem toho dospela k záveru, že tento dovoz by sa pravdepodobne uskutočňoval za dumpingové ceny. Existuje preto vysoká pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(61)

Počas posudzovaného obdobia vyrábali PM v Únii šiesti známi výrobcovia. Troch z týchto výrobcov zastupuje žiadateľ. Uvedení šiesti výrobcovia z Únie predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Traja výrobcovia z Únie zastúpení žiadateľom boli zaradení do vzorky, ako sa uvádza v odôvodneniach 13 až 21. Vzorka predstavuje viac ako 75 % celkovej výroby a objemu predaja v Únii, ako sa opisuje v odôvodnení 13.

(62)

Na jedného z výrobcov nezaradených do vzorky, spoločnosť Mi.me.ca. Srl, Taliansko, bol v priebehu obdobia revízneho prešetrovania v januári 2017 vyhlásený konkurz (9). Dvaja ďalší výrobcovia z Únie, ktorí neboli zaradení do vzorky, spoločnosť EJA International, Holandsko a Technoel, Taliansko, prestali vyrábať PM po uplynutí posudzovaného obdobia v roku 2018.

(63)

Vzhľadom na to, že z troch spoločností zaradených do vzorky sú dve prepojenými spoločnosťami, údaje použité na analýzu ujmy sa poskytujú v indexovanej podobe v tomto nariadení tak, aby sa zachovala dôvernosť citlivých obchodných informácií podľa článku 19 základného nariadenia.

(64)

Na základe dôkazov uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, dodatočných údajov poskytnutých žiadateľom a na základe vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa stanovilo, že celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala 270 až 330 mil. kusov.

(65)

Komisia odhadla objem dovozu prešetrovaného výrobku z ČĽR na základe údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6 počas posudzovaného obdobia uplatnením konverzného faktora na celkové objemy v kilogramoch. Komisia takisto použila uvedený konverzný faktor v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti s cieľom previesť štatistické údaje o dovoze (uvedené v kilogramoch) na kusy, a to stanovením konverzie voči priemernej hmotnosti najreprezentatívnejšieho druhu.

(66)

Žiadateľ navrhol použiť iný konverzný faktor, ktorý bol mierne nižší ako konverzný faktor použitý v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti. Komisia tento návrh zamietla z toho dôvodu, že nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by poukazoval na zmenu dovozných trendov a/alebo spotreby v Únii. Komisia preto nezmenila konverzný faktor použitý v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(67)

Spotreba v Únii bola určená na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a objemu dovozu z tretích krajín do Únie, vychádzajúc z údajov, ktoré Komisii oznámili členské štáty v súlade s databázou podľa článku 14 ods. 6

(68)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie vychádzal z informácií, ktoré poskytli výrobcovia z Únie v štádiu pred začatím prešetrovania, a z overených informácií, ktoré poskytli traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vo svojich odpovediach na dotazník.

(69)

Ako sa uvádza v odôvodnení 63, dôverné údaje od troch spoločností zaradených do vzorky sa nemôžu zverejniť v týchto tabuľkách. Preto tam, kde to bolo potrebné, použili sa indexy na znázornenie trendov počas posudzovaného obdobia.

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(70)

Ako sa uvádza v tabuľke 1, spotreba v Únii sa v posudzovanom období znížila o 11 %, čo možno vysvetliť postupnou digitalizáciou riadenia administratívy a elektronického podávania, ktorá viedla k zníženiu objemu papierového podávania a následne aj ku klesajúcej spotrebe prešetrovaného výrobku.

(71)

Ako sa uvádza v odôvodnení 67, Komisia stanovila objem dovozu z ČĽR počas posudzovaného obdobia na základe údajov z databázy podľa článku 14 ods. 6.

Podľa týchto údajov sa dovoz z ČĽR do Únie a jeho podiel na trhu vyvíjal tak, ako je uvedené v tabuľke 2:

Tabuľka 2

Objem dovozu PM z ČĽR a podiel na trhu

(72)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu PM z ČĽR každoročne značne znižoval, pričom na konci obdobia revízneho prešetrovania dosiahol zanedbateľnú úroveň. V roku 2015 sa dovoz PM z Číny znížil o 45 % a v nasledujúcom roku o viac ako 70 %. Nakoniec sa v období revízneho prešetrovania objem dovozu znížil natoľko, že predstavoval len niekoľko tisíc kusov.

(73)

V dôsledku toho sa v posudzovanom období výrazne znížil aj podiel ČĽR na trhu. Klesol z 5,6 % v roku 2014 na takmer 0 % na konci obdobia revízneho prešetrovania.

(74)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a absenciu alternatívnych zdrojov nebolo možné stanoviť presnú dovoznú cenu. Dôvodom, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 29, je skutočnosť, že štatistiky sa považovali za nevhodné, keďže jeden zo zdrojov zahŕňal aj iný dovoz než dovoz dotknutého výrobku, pričom iný zdroj neumožňoval porovnanie vývozných cien s cenami výrobného odvetvia Únie podľa jednotlivých druhov.

(75)

Napriek tomu sa usúdilo, že dovozné ceny zaznamenané v databáze podľa článku 14 ods. 6 boli vhodné na identifikáciu celkového trendu dovozných cien z ČĽR. Vývoj trendu dovozných cien z ČĽR do Únie je uvedený v tabuľke 3:

Tabuľka 3

Priemerná cena dovozu PM z ČĽR

(76)

Ako je uvedené v tabuľke 3, dovozné ceny sa v roku 2015 zvýšili o 13 % a v roku 2016 sa znížili o 3,5 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa cenová úroveň zvýšila o 46 %. Tento celkový trend by sa však mal posudzovať na základe veľmi malého dovozného množstva počas obdobia revízneho prešetrovania, ktoré sa nemôže považovať za reprezentatívne pre cenové úrovne v prípade neexistencie opatrení.

(77)

V dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov a nedostatku alternatívnych zdrojov informácií nebolo možné vypočítať žiadne rozpätie podhodnotenia ceny počas obdobia revízneho prešetrovania.

(78)

Dovoz PM z tretích krajín iných ako ČĽR pochádzal hlavne z Indie. Malé množstvá dovozu sa zaznamenali aj z Egypta, Izraela, Japonska, Srbska, Švajčiarska, Taiwanu, Ukrajiny a USA.

(79)

V tabuľke 4 je uvedený súhrnný objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a trendy cien dovozu PM z iných tretích krajín.

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín iných ako ČĽR

(80)

Celkovo sa objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil, a to o 49 %.

(81)

Keďže celková spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla, uvedené zvýšenie objemu sa počas toho istého obdobia premietlo do zvýšenia podielu na trhu z 3,8 % v roku 2014 na 6,3 % počas obdobia revízneho prešetrovania.

(82)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 29, dostupné štatistické údaje neboli vhodné na stanovenie vývozných cien do Únie. Preto, podobne ako v prípade dovozu PM z ČĽR, pre dovoz z iných tretích krajín sa mohli stanoviť len trendy dovozných cien. Priemerná cena výrobku dovážaného z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia sa postupne zvyšovala. K najprudšiemu nárastu došlo v roku 2015, keď sa ceny zvýšili o 40 %. V roku 2016 ceny stúpli o 17,5 % a počas obdobia revízneho prešetrovania opäť klesli o 10,3 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia ceny zvýšili o 48 %.

(83)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(84)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia posúdila makroekonomické ukazovatele týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie na základe údajov získaných od žiadateľa, ktoré overila porovnaním s informáciami, ktoré poskytli niekoľkí výrobcovia z Únie vo fáze pred začatím prešetrovania, a s overenými vyplnenými dotazníkmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia posúdila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Treba poznamenať, ako sa uvádza v odôvodnení 61, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali podstatnú časť výroby v Únii.

(85)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

(86)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, priemerné jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(87)

Ako sa uvádza v odôvodnení 63, vzhľadom na to, že dve z troch spoločností zaradených do vzorky sú prepojené, údaje sa uvádzajú v tabuľke 5 v indexovanej podobe, aby sa zachovala dôvernosť citlivých obchodných informácií v zmysle článku 19 základného nariadenia.

(88)

V tabuľke 5 sa uvádza celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii za posudzované obdobie:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity PM v Únii

(89)

Celkový objem výroby v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšil len mierne a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol úroveň vyššiu o 2 %.

(90)

Výrobná kapacita Únie zostala počas posudzovaného obdobia nezmenená.

(91)

V dôsledku toho miera využitia kapacity Únie sledovala trend objemu výroby počas posudzovaného obdobia. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia miera využitia kapacity zvýšila o 2 % v dôsledku zvýšenia objemu výroby.

(92)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali tak, ako sa uvádza v tabuľke 6:

Tabuľka 6

Objem predaja PM v Únii a trhový podiel výrobného odvetvia Únie

(93)

Zatiaľ čo objem výroby výrobcov z Únie zostal relatívne stabilný, ako sa uvádza v tabuľke 5, objem predaja výrobcov z Únie na trhu Únie počas posudzovaného obdobia klesol o 9 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa však zvýšil o 2 %, najmä v dôsledku klesajúcej spotreby v Únii a poklesu dovozu z ČĽR.

(94)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba výrobného odvetvia Únie zvýšila o 2 %, pričom, ako sa uvádza v odôvodneniach 70 a 93, spotreba v Únii klesla o 11 % a objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesol o 9 %. Toto zvýšenie výroby sa vysvetľuje zvýšením predaja výrobcov z Únie na vývoz.

(95)

V posudzovanom období sa zamestnanosť a produktivita vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita v odvetví výroby PM v Únii

(96)

Počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil o 2 % a produktivita zostala nezmenená.

(97)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 31, nebolo možné potvrdiť zistenie o existencii dumpingu. Prešetrovanie bolo preto zamerané na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia antidumpingových opatrení.

(98)

V predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti výrobné odvetvie Únie vykazovalo známky zotavenia z účinkov minulého dumpingu. Počas posudzovaného obdobia v rámci súčasného prešetrovania pokračoval proces zotavovania, čo dokazuje priaznivý vývoj hlavných ukazovateľov ujmy pre výrobné odvetvie Únie. Okrem toho bol nižší dopyt na trhu Únie, ktorý v posudzovanom období spôsobil pokles spotreby o 11 % (pozri tabuľku 1), kompenzovaný zvýšením predaja na vývoz, ako sa uvádza v odôvodnení 94.

(99)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné predajné ceny a jednotkové náklady Únie

(100)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 5 %.

(101)

V rovnakom období sa priemerné jednotkové výrobné náklady znížili o 4 %.

(102)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali tak, ako sa uvádza v tabuľke 9:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie pre PM na jedného zamestnanca

(103)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 4 %.

(104)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala tak, ako sa uvádza v tabuľke 10:

Tabuľka 10

Zásoby PM výrobného odvetvia Únie

(105)

Úroveň zásob sa do roku 2016 zvýšila o 8 % a za posudzované obdobie o 82 %. Toto náhle zvýšenie zásob na konci posudzovaného obdobia bolo vysvetlené výrobným odvetvím Únie ako účinok sezónneho predaja, ku ktorému došlo len v dôsledku skutočnosti, že obdobie revízneho prešetrovania sa skončí v júli, pretože najvyššia hodnota predaja PM sa tradične dosahuje v decembri, zatiaľ čo výroba je stabilná počas celého roka.

(106)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(107)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa počas prvých dvoch rokov zvýšila o 34 % a počas obdobia revízneho prešetrovania prudko klesla. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia znížila o 10 %, ale zostala nad úrovňou cieľového zisku 5 %stanovenou v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti.

(108)

V období od roku 2014 do roku 2016 sa zvýšil o 20 % a počas obdobia revízneho prešetrovania prudko klesol. Celkove počas posudzovaného obdobia klesol o 58 %.

(109)

Investície výrobného odvetvia Únie do výroby podobného výrobku sa v roku 2015 znížili o 13 %, v roku 2016 sa mierne zvýšili o 4 % a počas obdobia revízneho prešetrovania sa ďalej zvýšili o 12 %. To viedlo k miernemu 3 % zvýšeniu v priebehu posudzovaného obdobia.

(110)

Návratnosť investície sa meria dosiahnutým ziskom alebo stratou pri investícii v pomere k objemu investovaných finančných prostriedkov. Počas posudzovaného obdobia sa začala na úrovni 42 % a po dvoch rokoch v roku 2016 sa zvýšila o 51 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa však návratnosť investícií znížila na úroveň nižšiu ako na začiatku posudzovaného obdobia, ale stále zostala na úrovni 36 %.

(111)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas posudzovaného obdobia, vzhľadom na zavedené antidumpingové clá, bolo výrobné odvetvie Únie schopné ďalej sa zotaviť z ujmy, ktorú predtým utrpelo. Ukazovatele ujmy ako výroba, využitie kapacity a podiel na trhu vykazovali pozitívne trendy a ziskovosť zostala počas celého obdobia nad úrovňou cieľového zisku. To umožnilo výrobnému odvetviu Únie investovať do opatrení zvyšujúcich produktivitu a znížiť jednotkové výrobné náklady, pričom priemerné náklady práce vzrástli.

(112)

Dovoz PM z ČĽR počas posudzovaného obdobia mal len obmedzený vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Vďaka platným opatreniam bol počas celého obdobia trhový podiel tohto dovozu na trhu nízky. Čínsky dovoz PM však zostal na trhu Únie prítomný, s výnimkou obdobia revízneho prešetrovania, čo bolo signálom pokračujúceho záujmu.

(113)

Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie malo prospech zo zavedených antidumpingových opatrení, keďže sa naďalej zotavovalo z účinkov minulého dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(114)

Ako je uvedené v odôvodnení 31, nebolo možné potvrdiť zistenie o existencii dumpingu. Usúdilo sa však, že ak by uplynula platnosť antidumpingových opatrení, existovala by pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu (pozri odôvodnenie 60).

(115)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preto preskúmala, či by sa opakovala značná ujma, ak by platnosť opatrení proti ČĽR uplynula.

(116)

S cieľom určiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa analyzovali tieto prvky: i) výrobná kapacita a voľná kapacita dostupná v ČĽR, ii) možné úrovne cien čínskeho dovozu, ak by platnosť opatrení uplynula, iii) správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov v iných tretích krajinách, iv) atraktívnosť trhu Únie a v) vplyv čínskeho dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(117)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 52 a 53, výrobcovia v ČĽR majú značnú výrobnú kapacitu v Číne a v dôsledku toho voľnú kapacitu, ktorá značne prekračuje celkovú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(118)

Navyše sa nezistili sa žiadne prvky, ktoré by mohli naznačovať akýkoľvek výrazný nárast domáceho dopytu po PM v ČĽR alebo na trhu niektorej inej tretej krajiny v blízkej budúcnosti. Vzhľadom na pokles spotreby PM v Únii počas posudzovaného obdobia Komisia dospela k záveru, že domáci dopyt v Číne alebo na trhoch iných tretích krajín by nemohol absorbovať dostupnú voľnú kapacitu.

(119)

Ako sa uvádza v odôvodnení 47, vyvážajúci výrobcovia v Číne neprejavili ochotu spolupracovať. Z tohto dôvodu sa ako najvhodnejší základ pre možné cenové úrovne čínskeho dovozu považovali vývozné ceny z ČĽR do tretích krajín uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(120)

Úrovne cien tohto vývozu sa tiež považovali za odôvodnený odhad možných budúcich úrovní vývoznej ceny do Únie, ak by platnosť opatrení uplynula.

(121)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 42 a 48, čínske vývozné ceny do tretích krajín boli o 22,1 % až 32,2 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Podobne sa zistilo, že rozpätia podhodnotenia predstavujú 8,9 % až 17,8 %.

(122)

Na tomto základe sa dospelo k záveru, že dovoz z Číny s veľkou pravdepodobnosťou spôsobí veľký tlak na ceny výrobného odvetvia Únie, ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili.

(123)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 55 až 57, trh Únie je najväčším jednotným trhom pre PM a pre čínskych výrobcov sú ceny navyše atraktívne. Neexistujú žiadne ďalšie významné vývozné trhy, ktoré by absorbovali čínsku nadmernú kapacitu, pretože PM sa využívajú len na obmedzenom počte trhov. Čínski vyvážajúci výrobcovia by preto mali silnú motiváciu presmerovať svoj vývoz do Únie, kde by dosiahli vyššie ceny a zároveň by naďalej dokázali výrazne podhodnocovať predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Okrem toho by mali motiváciu vyvážať prinajmenšom časť svojej voľnej kapacity za nízke ceny na trh Únie.

(124)

Dospelo sa preto k záveru, že ak by platnosť antidumpingových opatrení uplynula, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR majú potenciál a motiváciu značne zvýšiť objem svojho vývozu PM do Únie za dumpingové ceny a výrazne podhodnotiť ceny výrobného odvetvia Únie.

(125)

Zvýšenie dovozu za nízke ceny by spôsobilo značný tlak na ceny na trhu Únie, ktorý je na ceny citlivý. Výrobné odvetvie Únie podľa scenára, v rámci ktorého si zachová súčasnú úroveň cien, nebude schopné udržať svoj objem predaja a podiel na trhu v konkurencii dovozu za nízke ceny z Číny. Je vysoko pravdepodobné, že ak by platnosť opatrení uplynula, čínsky podiel na trhu by prudko rástol. Najpravdepodobnejšie by to bolo na úkor výrobného odvetvia Únie. Strata objemu predaja by viedla k nižšej miere využitia kapacity a k rastu priemerných výrobných nákladov. To by viedlo k zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie a k zníženiu jeho ziskovosti, ktorá sa medzi rokom 2016 a obdobím revízneho prešetrovania znížila o viac než 40 %, hoci bola počas celého posudzovaného obdobia nad úrovňou cieľového zisku. Podľa tohto scenára by akékoľvek zvýšenie nákladov viedlo v krátkodobom horizonte k poklesu ziskovosti pod cieľový zisk, čo by viedlo k tomu, že by predchádzajúce snahy výrobného odvetvia Únie, ktoré bolo doteraz schopné udržať požadovanú úroveň investícií zaručujúcich jeho konkurencieschopnosť, stratili svoj účinok, ktoré mali na jeho zotavenie.

(126)

Ak by sa však výrobné odvetvie Únie rozhodlo znížiť úroveň svojich cien v úsilí udržať si objem predaja a podiel na trhu, takmer okamžite by nastalo zhoršenie jeho finančnej situácie. Ak by výrobné odvetvie Únie muselo znížiť svoje predajné ceny na trhu Únie o 8,9 %, čo zodpovedá najnižšej hodnote zisteného podhodnotenia (pozri odôvodnenie 121), s cieľom vyrovnať sa cenám prichádzajúcich čínskych výrobkov, v skutočnosti by sa stalo okamžite stratovým.

(127)

Podľa tohto scenára je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení by malo priamy negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, pretože by priamo viedlo k stratovej situácii. V strednodobom horizonte by to nebolo udržateľné a viedlo by k zatvoreniu výrobných prevádzok a napokon k zániku výrobného odvetvia Únie. Je potrebné poznamenať, že už počas posudzovaného obdobia sa počet výrobcov z Únie znížil zo šiestich na troch.

(128)

Preto je možné dospieť k záveru, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy v dôsledku čínskeho dovozu PM a že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa zhoršila a viedla k značnej ujme.

(129)

Skutočnosť, že čínsky dovoz PM v súčasnosti vstupuje na trh Únie v oveľa menšom množstve ako pred zavedením opatrení, dokazuje, že vďaka súčasnému antidumpingovému clu sa podarilo úspešne obnoviť nenarušené podmienky hospodárskej súťaže medzi čínskymi vývozcami prešetrovaného výrobku a výrobným odvetvím Únie. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 128 a 130, Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že uplynutie platnosti opatrení by viedlo k opätovnému výskytu ujmy.

(130)

Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu čínskeho dumpingového PM za ceny, ktoré by podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, čo by opätovne viedlo k situácii spôsobujúcej ujmu pre výrobné odvetvie Únie podobnej tej, ktorú zažívalo v čase, kedy boli opatrenia prvýkrát prijaté. V dôsledku toho by bola životaschopnosť výrobného odvetvia Únie vystavená vážnemu riziku.

(131)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(132)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(133)

Je potrebné pripomenúť, že pri pôvodnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na dotknuté strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(134)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(135)

Prešetrovaním sa preukázalo, že prípadné uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. To by v krátkom čase viedlo k zníženiu ziskovosti a dokonca k stratovosti výrobného odvetvia Únie, čo by malo negatívny vplyv aj na ostatné faktory ujmy, ako je objem výroby, miera využitia, investície a zamestnanosť. V dlhodobejšom horizonte nebude takáto situácia udržateľná, pričom výrobcovia z Únie budú nútení zatvoriť svoje prevádzky na trhu Únie.

(136)

Výrobné odvetvie Únie v minulosti dokázalo, že je životaschopným odvetvím s pozitívnymi hospodárskymi a finančnými výsledkami. V situácii faktickej absencie dumpingového dovozu z Číny sa mu podarilo udržať si ziskovosť so ziskovým rozpätím presahujúcim cieľový zisk.

(137)

Zachovanie antidumpingových opatrení v platnosti je preto v záujme výrobného odvetvia Únie.

(138)

Ako sa uvádza v odôvodnení 16, žiadny dovozca nespolupracoval na tomto prešetrovaní, ani neposkytol požadované informácie. Je potrebné pripomenúť, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení na dovozcov by nebol výrazný. Vzhľadom na absenciu dôkazu poukazujúceho na inú skutočnosť je teda možné potvrdiť, že v súčasnosti platné opatrenia nemajú výrazný negatívny účinok na finančnú situáciu dovozcov a že pokračovanie opatrení by na nich nemalo neprimeraný vplyv.

(139)

Dovozcovia PM sú zvyčajne takisto používateľmi PM, keďže ich dovážajú na účely výroby pákových zakladačov. Ako sa uvádza v odôvodnení 15, na začiatku prešetrovania bolo oslovených 26 známych dovozcov/používateľov, ale žiadny z nich neodpovedal na formulár na výber vzorky ani nepredložil žiadne pripomienky.

(140)

Pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že náklady na PM v maloobchodnej cene pákových zakladačov predstavovali len veľmi malý percentuálny podiel a vplyv cla (ak vôbec o nejakom možno hovoriť) sa nepovažoval za významný.

(141)

Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že je pravdepodobné, že bez akýchkoľvek opatrení proti dumpingovému dovozu by výrobné odvetvie Únie stratilo väčšinu svojho podielu na trhu a v dlhodobejšom horizonte by dokonca mohlo zaniknúť. Určite by to viedlo k závislosti výrobcov pákových zakladačov od dovozu a k výraznému zníženiu hospodárskej súťaže na trhu Únie.

(142)

Na tomto základe možno dospieť k záveru, že opatrenia týkajúce sa PM nie sú v rozpore so všeobecným záujmom Únie.

(143)

Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú žiadne nevyvrátiteľné dôvody v záujme Únie proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz PM s pôvodom v ČĽR.

(144)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa odporúča zachovanie existujúcich opatrení vzťahujúcich sa na dovoz PM s pôvodom v ČĽR. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na vznesenie námietok. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(145)

Vzhľadom na nedávnu judikatúru Súdneho dvora (10) je vhodné stanoviť sadzbu úrokov z omeškania, ktorá sa má zaplatiť v prípade vrátenia konečného cla, keďže relevantné platné ustanovenia o clách takúto úrokovú sadzbu nestanovujú a uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel by viedlo k neprimeraným narušeniam medzi hospodárskymi subjektmi v závislosti od toho, v ktorom členskom štáte by sa uskutočnilo colné konanie.

(146)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 neposkytol stanovisko k opatreniam, ktoré sa stanovujú v tomto nariadení,