(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 17. februára 2021 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) na základe základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Keďže neboli splnené podmienky stanovené v článku 14 ods. 5a základného nariadenia, dovoz dotknutého výrobku počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií nepodliehal registrácii.

(3)

Komisia 17. septembra 2021 poskytla stranám súhrn navrhovaných predbežných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v súlade s článkom 19a základného nariadenia (skoré predbežné poskytnutie informácií). Pripomienky predložili tri strany. Pripomienky však mali všeobecnú povahu a netýkali sa presnosti výpočtov. Uvedené pripomienky sa preto riešili iba v konečnej fáze.

(4)

Komisia 14. októbra 2021 uložila predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Číne vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1812 (3) (ďalej len „predbežné nariadenie“).

(5)

Po poskytnutí informácií o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), navrhovatelia, vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, Čínska obchodná komora (ďalej len „CCCME“), viacerí používatelia vrátane Európskeho združenia oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“), viacerí dovozcovia a vláda Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) predložili písomné podania, v ktorých vyjadrili svoje stanoviská k predbežným zisteniam v lehote stanovenej článkom 2 ods. 1 predbežného nariadenia.

(6)

Po uložení predbežných opatrení bola zainteresovaným stranám, ktoré o to požiadali, poskytnutá možnosť vypočutia. Vypočutie sa uskutočnilo s navrhovateľmi, so združením Eurofer, spoločnosťou NLMK Europe (ďalej len „NLMK“), spoločnosťou Misano S.p.A. (ďalej len „Misano“) a spoločnosťou Imerys France (ďalej len „Imerys“).

(7)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Na tento účel sa zorganizovali dodatočné krížové kontroly na diaľku s dvoma výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, a to so spoločnosťou GrafTech France S.N.C. (ďalej len „GrafTech France“) a spoločnosťou Showa Denko Europe GmbH (ďalej len „Showa Denko“), ako aj s jedným vyvážajúcim výrobcom, spoločnosťou Nantong Yangzi Co., Ltd. (ďalej len „skupina Yangzi“).

(8)

Komisia 19. januára 2022 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Číne (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(9)

Po konečnom poskytnutí informácií bola zainteresovaným stranám, ktoré o to požiadali, poskytnutá možnosť vypočutia. Vypočutie sa uskutočnilo s navrhovateľmi, CCCME a spoločnosťou Fangda Carbon New Material Co., Ltd. (ďalej len „skupina Fangda“).

(10)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v náležitých prípadoch zohľadnené v tomto nariadení. Na základe pripomienok, ktoré predložila spoločnosť Liaoning Dantan Technology Group Co., Ltd. (ďalej len „Liaoning Dantan“), Komisia prehodnotila svoje zistenia týkajúce sa výpočtu dumpingového rozpätia a oznámila to tejto strane.

(11)

CCCME tvrdila, že v podnete sa nadmerne používali dôverné údaje a žiadala Komisiu, aby v tomto konaní aj v budúcich konaniach podnikla kroky potrebné na to, aby strany mohli poskytnúť relevantné a zmysluplné pripomienky.

(12)

Komisia sa domnievala, že verzia podnetu, ktorá bola poskytnutá na nahliadnutie zainteresovaným stranám, obsahovala všetky základné dôkazy a zhrnutie dôverných údajov, ktoré nemalo dôverný charakter, aby zainteresované strany mohli vyjadriť zmysluplné pripomienky a uplatniť svoje právo na obhajobu počas celého konania.

(13)

Komisia ďalej pripomenula, že článok 19 základného nariadenia a článok 6.5 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“) umožňujú ochranu dôverných informácií za okolností, keď by zverejnenie informácií predstavovalo pre konkurenta výraznú konkurenčnú výhodou alebo malo značný nepriaznivý vplyv na osobu poskytujúcu informácie, alebo na osobu, od ktorej táto osoba informácie získala.

(14)

Tvrdenie sa preto zamietlo.

(15)

Po predbežnom a konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Misano, skupina Fangda a CCCME tvrdili, že antidumpingové opatrenia by sa mali pozastaviť podľa článku 14 ods. 4 základného nariadenia z dôvodu zmien na trhu, ktoré vznikli po skončení obdobia prešetrovania.

(16)

Bez toho, aby bolo dotknuté výlučné právo Komisie rozhodnúť o uplatnení článku 14 ods. 4 základného nariadenia, Komisia v tejto fáze poznamenala, že tieto strany neposkytli žiadny dôkaz na podporu zistenia, že výrobné odvetvie Únie už netrpí ujmu. Strany namiesto toho na podporu tvrdenia o nepravdepodobnom pokračovaní alebo opätovnom výskyte ujmy poukazovali na očakávania rastu, zvyšovanie cien a očakávané znižovanie objemov dovozu. Ako sa vysvetľuje ďalej v odôvodnení 138, Komisia zistila, že údajné zvyšovanie ceny dovozu z Číny nevyhnutne neznamená, že sa ujma prestala alebo prestane vyskytovať. Komisia preto usúdila, že v tejto fáze nie sú potrebné žiadne ďalšie kroky.

(17)

Keďže k výberu vzorky neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 12 až 17 predbežného nariadenia.

(18)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(19)

Niektoré zainteresované strany vrátane spoločnosti Trasteel International SA (ďalej len „Trasteel“) upozornili, že posudzované obdobie zahŕňa obdobie s výnimočne vysokými cenami súvisiacimi s nedostatkom ponuky a zvýšenými cenami hlavnej suroviny (v rokoch 2017 – 2018) a končí sa obdobím ovplyvneným pandémiou COVID-19 (v roku 2020). Žiadali, aby posudzované obdobie zahŕňalo rok 2016, keď sa trh považoval za „normálny“. Spoločnosť Trasteel po konečnom poskytnutí informácií svoju požiadavku zopakovala.

(20)

Táto požiadavka bola zamietnutá. Posudzované obdobie bolo určené pri začatí a podľa zavedenej praxe zahŕňalo obdobie prešetrovania a tri predchádzajúce kalendárne roky. Analýza tohto obdobia poskytla Komisii potrebné údaje na to, aby dospela k presným zisteniam, pričom bolo možné vziať do úvahy všetky výnimočné okolnosti.

(21)

V predbežnej fáze boli doručené štyri tvrdenia, ktoré sa týkali vymedzenia výrobku, a to od výrobcu z Únie (Sangraf Italy), používateľa (NLMK), neprepojeného dovozcu (CTPS Srl) a CCCME. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 30 až 38 predbežného nariadenia, Komisia zamietla tri žiadosti o vylúčenie, ale prijala požiadavku vylúčiť z rozsahu prešetrovania konektory dovážané samostatne.

(22)

Po predbežnom poskytnutí informácií čínska vláda, združenie Eurofer, spoločnosti NLMK, Imerys, Misano, skupina Fangda a spoločnosť Liaoning Dantan tvrdili, že Komisia v plnom rozsahu nezohľadnila rozdiely medzi druhmi grafitových elektródových výrobkov. Podľa týchto zainteresovaných strán na jednej strane tvoria väčšinu grafitových elektród, ktoré Čína vyváža do Únie, malopriemerové elektródy s vysokým výkonom (HP) alebo supervysokým výkonom (SHP) používané v panvových peciach a malé množstvo veľkopriemerových elektród s ultravysokým výkonom (UHP). Na druhej strane výrobné odvetvie Únie vyrába väčšinou veľkopriemerové elektródy UHP používané v elektrických oblúkových peciach. Tieto zainteresované strany doplnili, že HP/SHP elektródy na jednej strane a UHP elektróda na strane druhej sa líšia, pokiaľ ide o vstupný materiál (koks), výrobnú technológiu, použitie a kvalitu výrobkov, a patria do rozdielnych trhových segmentov. Neexistuje žiadna možnosť vzájomnej zámeny. Požadovali, aby boli malé elektródy (rozlične vymedzené): s priemerom 500 mm alebo menej pre združenie Eurofer, s priemerom 350 mm alebo menej pre spoločnosť NLMK, s priemerom 500 mm alebo menej pre spoločnosť Imerys, s priemerom 130 – 250 mm pre spoločnosť COMAP, s priemerom 450 mm alebo menej pre skupinu Fangda a CCCME vylúčené z vymedzenia.

(23)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer, skupina Fangda a CCCME zopakovali svoje tvrdenia. Spoločnosť CTPS Srl okrem toho požiadala, aby sa vylúčili aj elektródy s priemerom 400 mm alebo menej. Spoločnosť Trasteel však požiadala, aby sa vylúčili elektródy s priemerom 450 mm alebo menej. Tvrdili, že v Únii nie je dostatočná výroba týchto malopriemerových elektród. Okrem toho tvrdili, že vysoký počet grafitových elektród s priemerom nad 350 mm sú HP elektródy používané v panvových peciach a že aj tie by sa mali vylúčiť z vymedzenia. Komisia zamietla tieto tvrdenia vzhľadom na zistenie v odôvodneniach 27 až 31.

(24)

Zároveň po konečnom poskytnutí informácií výrobcovia z Únie namietali proti vylúčeniu grafitových elektród s priemerom 350 mm alebo menej z vymedzenia výrobku. Výrobcovia z Únie tvrdili, že sú schopní zvýšiť výrobu grafitových elektród s priemerom 350 mm. Podľa ich názoru zníženie výroby a predaja grafitových elektród s priemerom 350 mm v Únii v posudzovanom období bolo následkom, a nie príčinou rastúceho prílevu lacného nespravodlivého dovozu z Číny.

(25)

Komisia však poznamenala, že výroba grafitových elektród s priemerom 350 mm alebo menej sa v Únii začala znižovať v roku 2018, v čase, keď sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie zvyšoval a čínsky trhový podiel klesal. Následne, keď sa začal čínsky podiel na trhu zvyšovať v rokoch 2019 a 2020, výroba všetkých veľkostí elektród v Únii klesala. Tieto trendy neumožňujú Komisii potvrdiť tvrdenia výrobcov z Únie v tejto súvislosti.

(26)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Henschke GmbH žiadala, aby sa používala klasifikácia RP/HP/SHP/UHP a aby sa z uloženia antidumpingových opatrení vylúčili RP/HP/SHP grafitové elektródy. Komisia toto tvrdenie zamietla. Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 37 predbežného nariadenia, neexistuje žiadna oficiálna norma odvetvia, ktorá by umožňovala jasné rozlišovanie medzi rôznymi triedami grafitových elektród, najmä medzi triedami HP/SHP a UHP.

(27)

Komisia zistila, že menší priemer grafitových elektród majú hlavne grafitové elektródy triedy HP/SHP, zatiaľ čo väčšie grafitové elektródy sú triedy UHP. Pri chýbajúcom presnom vymedzení rôznych tried sa však zdalo, že pri veľkostiach priemerov približne 400 – 500 mm existuje prekrytie. Komisia okrem toho tiež zistila, že grafitové elektródy triedy HP/SHP sa bežne používajú v panvových peciach, zatiaľ čo grafitové elektródy triedy UHP sa takmer výlučne používajú v elektrických oblúkových peciach. Keďže navrhovatelia poskytli príklady, pri ktorých to tak nie je, zdalo sa, že táto zameniteľnosť je predsa len veľmi obmedzená.

(28)

Komisia takisto zistila, že vo výrobnom procese elektród s menšou veľkosťou sa do veľkej miery používal ropný koks nižšej triedy, zatiaľ čo vysokokvalitný a drahý ihličkový koks sa používal na výrobu väčších elektród s ultravysokým výkonom. Zdalo sa tiež, že výrobný proces, ktorý sa síce od výrobcu k výrobcovi menil, bol vo všeobecnosti kratší a jednoduchší pri HP/SHP elektródach ako pri UHP elektródach (napr. kratší proces grafitizácie, nižší počet impregnácií a opätovného vypaľovania). Komisia preto dospela k záveru, že medzi grafitovými elektródami s menším a väčším priemerom teda do istej miery existuje rozdiel jednak v technických vlastnostiach, jednak v použití.

(29)

Niektorí používatelia z Únie uvádzali ťažkosti pri obstarávaní grafitových elektród s malým priemerom od výrobcov z Únie a tvrdili, že výrobné odvetvie Únie nevyrába tento druh elektród v dostatočných množstvách, pretože sa zameralo na elektródy s väčším priemerom/vyšších tried. Ďalej tvrdili, že okrem Číny je dostupných málo alternatívnych zdrojov dodávok vhodnej kvality. Komisia zároveň poznamenala, že využitie kapacity výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania bolo 55,8 % a že teda výrobné odvetvie Únie má voľnú kapacitu na výrobu väčších množstiev všetkých priemerov.

(30)

Komisia takisto poznamenala, že výroba grafitových elektród v Únii s menovitým priemerom 350 mm alebo menej bola minimálna a predstavovala menej ako 1 % výroby grafitových elektród v Únii. Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že grafitové elektródy s menovitým priemerom 400 mm alebo viac sa v Únii vyrábali vo významnejších množstvách.

(31)

Komisia preto dospela k záveru, že hoci neexistuje žiadna jasná hranica z hľadiska veľkostí HP/SHP elektród a UHP grafitovými elektródami, keďže sa zdá, že grafitové elektródy s menovitým priemerom 350 mm alebo menej sú väčšinou, ak nie výhradne, HP/SHP elektródy. Mali odlišné použitie, výrobné procesy a technické vlastnosti v porovnaní s UHP elektródami. Okrem toho výrobné odvetvie Únie vyrába práve UHP elektródy a práve na ne môže mať dumpingový dovoz isté negatívne účinky.

(32)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia považovala za vhodné vylúčiť z vymedzenia výrobku grafitové elektródy s menovitým priemerom 350 mm alebo menej.

(33)

Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 32 a 33 predbežného nariadenia, ktorým sa z vymedzenia výrobku vylučujú konektory.

(34)

Komisia sa okrem toho rozhodla, ako už bolo vysvetlené, že z vymedzenia výrobku vylúči grafitové elektródy a menovitým priemerom 350 mm (4) alebo menej.

(35)

Po predbežnom poskytnutí informácií Komisia dostala písomné pripomienky k predbežným zisteniam dumpingu od troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, čínskej vlády, CCCME a navrhovateľa.

(36)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 47 až 168 predbežného nariadenia.

(37)

Po predbežnom poskytnutí informácií čínska vláda, ako aj CCCME a spoločnosť Liaoning Dantan predložili pripomienky k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(38)

Čínska vláda najskôr uviedla, že prvá správa o krajine týkajúca sa ČĽR (ďalej len „správa“) (5) je chybná a rozhodnutia prijaté na jej základe nemajú skutkový a právny základ. Konkrétnejšie čínska vláda tvrdila, že pochybuje o tom, že správa môže predstavovať oficiálne stanovisko Komisie. Zo skutkového hľadiska je podľa čínskej vlády skreslená, jednostranná a bez súvisu s realitou. Skutočnosť, že Komisia vydala správy o krajine iba v prípade niekoľkých vybraných krajín, navyše vyvoláva obavy v súvislosti so zaobchádzaním podľa doložky najvyšších výhod. Čínska vláda ďalej zastáva názor, že odvolávanie sa na správu nie je zo strany Komisie v súlade s duchom spravodlivého a primeraného práva, keďže vedie k prezumpcii viny.

(39)

Pokiaľ ide o prvý bod týkajúci sa významu správy v rámci právnych predpisov EÚ, Komisia pripomenula, že článkom 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa nepredpisuje osobitný formát správ o výrazných deformáciách ani sa nevymedzuje spôsob ich uverejnenia. Komisia pripomenula, že správa je faktickým technickým dokumentom, ktorý sa používa iba v súvislosti s prešetrovaním na ochranu obchodu. Správa sa preto náležite vydala ako pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je čisto opisný a v ktorom sa nevyjadrujú žiadne politické názory, preferencie ani úsudky. Nemá to vplyv na jej obsah, konkrétne na objektívne zdroje informácií o existencii výrazných deformácií čínskeho hospodárstva, ktoré sú relevantné na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia. Pokiaľ ide o poznámky, podľa ktorých je správa fakticky chybná a jednostranná, Komisia uviedla, že správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správach tretích strán od medzinárodných organizácií, akademických štúdiách a článkoch vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojoch. Keďže bola zverejnená v decembri 2017, všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Dosiaľ žiadna strana nepredložila dôkazy o tom, že by zdroje použité v správe boli nesprávne.

(40)

V reakcii na tvrdenie čínskej vlády týkajúce sa porušenia zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod Komisia pripomenula, že ako je stanovené v článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, správa o krajine sa vypracúva pre akúkoľvek krajinu, len ak má Komisia podložené informácie naznačujúce možnú existenciu výrazných deformácií v určitej krajine alebo odvetví danej krajiny. Komisia mala po nadobudnutí účinnosti ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia v decembri 2017 takéto informácie o známkach výrazných deformácií v prípade Číny. Komisia v októbri 2020 uverejnila aj správu o deformáciách v Rusku a v prípade potreby môžu nasledovať ďalšie správy. Ďalej Komisia pripomenula, že správy sa na uplatňovanie článku 2 ods. 6a nevyžadujú. V článku 2 ods. 6a písm. c) sú opísané podmienky, za ktorých Komisia vydáva správy o krajine, pričom podľa článku 2 ods. 6a písm. d) navrhovatelia nie sú povinní správu využiť a podľa článku 2 ods. 6a písm. e) existencia správy o krajine nie je podmienkou na začatie prešetrovania podľa článku 2 ods. 6a. Podľa článku 2 ods. 6a písm. e) dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách v akejkoľvek krajine, ktoré predložia navrhovatelia a ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 6a písm. b), postačujú na začatie prešetrovania na tomto základe. Pravidlá týkajúce sa výrazných deformácií špecifických pre jednotlivé krajiny sa preto uplatňujú na všetky krajiny bez rozdielu, a to bez ohľadu na existenciu správy o krajine. V dôsledku toho pravidlá týkajúce sa deformácií v krajine zo svojej podstaty neporušujú zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod.

(41)

Po druhé, čínska vláda a CCCME tvrdili, že vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s antidumpingovou dohodou, najmä s jej článkom 2.2, v ktorom sa stanovuje taxatívny zoznam situácií, v ktorých normálnu hodnotu možno vytvoriť, pričom „výrazné deformácie“ medzi nimi nie sú. Používanie údajov z vhodnej reprezentatívnej krajiny navyše podľa čínskej vlády nie je v súlade s článkom VI ods. 1 písm. b) GATT a článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, v ktorých sa vyžaduje, aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty použili výrobné náklady v krajine pôvodu.

(42)

Po tretie, čínska vláda, ako aj CCCME a spoločnosť Liaoning Dantan tvrdili, že postupy prešetrovania Komisie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie sú v súlade s pravidlami WTO, keďže Komisia nevzala do úvahy záznamy čínskych výrobcov bez toho, aby určila, či tieto záznamy sú v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami v Číne, čím porušila článok 2.2.1.1 antidumpingovej dohody. V tejto súvislosti čínska vláda pripomenula, že v rozhodnutí odvolacieho orgánu vo veci Európska únia – Antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu z Argentíny (ďalej len „DS473“) a v správe poroty týkajúcej sa sporu Európska únia – Metodiky úpravy nákladov II (Rusko) (ďalej len „DS494“) sa uvádza, že podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, pokiaľ záznamy vedené prešetrovaným vývozcom alebo výrobcom zodpovedajú – v prijateľných medziach – presne a spoľahlivo všetkým skutočným nákladom, ktoré vznikli konkrétnemu výrobcovi alebo vývozcovi v súvislosti s dotknutým výrobkom, môžu sa považovať za záznamy, ktoré „primerane odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom dotknutého výrobku“ a prešetrujúci orgán by mal takéto záznamy použiť na určenie výrobných nákladov prešetrovaných výrobcov.

(43)

Pokiaľ ide o druhé a tretie tvrdenie o údajnej nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO, konkrétne s ustanoveniami článkov 2.2 a 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, ako aj zisteniami v sporoch DS473 a DS494, Komisia odkázala na odôvodnenie 54 predbežného nariadenia, v ktorom už podobné tvrdenia zainteresovaných strán boli zamietnuté. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že pojem výrazné deformácie uvedený v článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je uvedený medzi situáciami, v ktorých je prípustné vytvoriť normálnu hodnotu podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody, Komisia pripomenula, že v tuzemských právnych predpisoch sa nemusia používať rovnaké termíny ako v uvedených dohodách, aby boli s nimi v súlade, a že sa domnieva, že článok 2 ods. 6a je plne v súlade s príslušnými pravidlami antidumpingovej dohody (a najmä s možnosťami vytvoriť normálnu hodnotu podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody). V každom prípade, keďže tieto tvrdenia neobsahujú žiadne nové prvky, boli zamietnuté.

(44)

Po štvrté, čínska vláda uviedla, že Komisia by mala byť konzistentná a mala by v plnej miere preskúmať, či v reprezentatívnej krajine existujú tzv. deformácie trhu. Bezprostredné prijatie údajov z reprezentatívnej krajiny bez takéhoto vyhodnotenia predstavuje „dvojitý meter“. To isté sa podľa názoru čínskej vlády týka hodnotenia cien a nákladov výrobného odvetvia EÚ.

(45)

Pokiaľ ide o štvrtý bod, v ktorom sa Komisia vyzýva, aby overila, či údaje z tretích krajín použité v konaní Komisie nie sú ovplyvnené deformáciami trhu, Komisia pripomenula, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pri vytváraní normálnej hodnoty pristupuje k použitiu zvolených údajov iných ako cien a nákladov na domácom trhu vo vyvážajúcej krajine len vtedy, keď stanoví, že dané údaje sú najvhodnejšie na vyjadrenie nedeformovaných cien a nákladov. Komisia je v rámci tohto postupu viazaná používaním výhradne nedeformovaných údajov. V tejto súvislosti sa zainteresované strany v skorých fázach prešetrovania vyzývajú, aby sa vyjadrili k navrhovaným zdrojom na určenie normálnej hodnoty. Komisia tieto pripomienky v plnej miere zohľadňuje vo svojom konečnom rozhodnutí o tom, ktoré nedeformované údaje by sa mali použiť na výpočet normálnej hodnoty. Pokiaľ ide o žiadosť čínskej vlády, aby Komisia vyhodnotila možné deformácie na vnútornom trhu EÚ, Komisia nevidí význam tohto bodu pre posúdenie existencie výrazných deformácií v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia.

(46)

Po piate, spoločnosť Liaoning Dantan tvrdila, že Komisia uviedla v odôvodnení 54 predbežného nariadenia veľmi všeobecné tvrdenie a výslovne nevysvetlila právny základ v dohodách WTO vrátane protokolu o pristúpení Číny k WTO na podporu uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Pri chýbajúcom veľmi jasnom zdôvodnení, prečo Komisia zastáva tento názor, poskytnutie informácií Komisie nespĺňa právne normy primeraného odôvodnenia, ktoré by opodstatňovalo jej rozhodnutie uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(47)

Pokiaľ ide o piate tvrdenie predložené spoločnosťou Liaoning Dantan, Komisia nesúhlasila. V odôvodnení 54 predbežného nariadenia Komisia uviedla dôvody, prečo sú platné právne predpisy EÚ v súlade s WTO. Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Liaoning Dantan, ktoré sa týkalo protokolu o pristúpení Číny k WTO, Komisia pripomenula, že v antidumpingových konaniach týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri určovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to pokiaľ ide o štandard trhového hospodárstva, ako aj použitie metodiky, ktorá nie je založená na striktnom porovnaní s čínskymi cenami alebo nákladmi. Spoločnosť Lianoning Dantan si navyše zrejme spája povinnosť uviesť dôvody vecného uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia s údajnou povinnosťou vysvetliť právny základ WTO, z ktorého vychádza uplatňovanie článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia v odôvodneniach 57 až 113 predbežného nariadenia podrobne vysvetlila dôvody uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia, čím si v plnej miere splnila svoju právnu povinnosť poskytnúť primerané odôvodnenie. V dôsledku toho bolo tvrdenie spoločnosti Liaoning Dantan zamietnuté.

(48)

CCCME okrem tvrdení o zlučiteľnosti WTO s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia tiež tvrdila, že päťročné plány v Číne sú iba usmerňujúcimi dokumentmi vyjadrujúcimi politické názory do budúcnosti. Podľa CCCME preto nie sú záväzné, keďže sa ani neprijímajú rovnakým spôsobom ako zákony alebo dekréty. Okrem toho CCCME poukázala na to, že podobné dokumenty existujú aj v Európe, nájdu sa dokonca aj medzi politickými dokumentmi Komisie.

(49)

Komisia pripomenula, že čínsky systém plánovania stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa ústredná vláda a miestne vlády musia zamerať. Príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov zodpovednými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Ako sa v správe podrobne opisuje, ciele stanovené v plánovacích nástrojoch sú v skutočnosti záväzného charakteru, pričom v rámci systému plánovania sa zdroje prideľujú odvetviam, ktoré vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (6). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(50)

Spoločnosť Liaoning Dantan namietala aj proti tomu, že Komisia sa na účel preukázania existencie výrazných deformácií odvolávala na viacero prierezových faktorov, ktoré v Číne existujú. Spoločnosť Liaoning Dantan najmä tvrdila, že byť členom a stálom riaditeľom Čínskeho združenia uhlíkového priemyslu neznamená, že štát zasahuje do prevádzky spoločnosti Liaoning Dantan, nehovoriac o akomkoľvek vplyve na jeho obchodné rozhodnutia. Spoločnosť Liaoning Dantan podobne uviedla, že ako podnik v súkromnom vlastníctve v plnej miere podlieha moderným trhovo orientovaným pravidlám správy a riadenia spoločnosti a za svoje prevádzkové činnosti zodpovedá výlučne súkromným akcionárom spoločnosti podľa práva obchodných spoločností ČĽR. Spoločnosť Liaoning Dantan ďalej tvrdila, že existencia zasahovania štátu by sa nerovnala výrazným deformáciám a že Komisia má zákonnú povinnosť zistiť rušivý vplyv údajného zasahovania štátu na jej ceny a náklady.

(51)

Tvrdenia spoločnosti Liaoning Dantan, ktoré sa týkajú údajnej neexistencie výrazných deformácií napriek existujúcemu zasahovaniu vlády, nemožno prijať. Po prvé, spoločnosť Liaoning Dantan neuviedla žiadne informácie, ktorými by sa spochybnili zistenia Komisie (pozri odôvodnenie 90 predbežného nariadenia) o tom, že sa grafitové elektródy považujú za podporované odvetvie, a preto podliehajú deformáciám. To isté platí v prípade deformácií, ktoré sa týkajú vstupov potrebných na výrobu prešetrovaného výrobku (pozri najmä odôvodnenia 90 a 110 predbežného nariadenia). Po druhé, hoci sa spoločnosť Liaoning Dantan domnievala, že byť členom a stálym riaditeľom Čínskeho združenia uhlíkového priemyslu nepredstavuje zasahovanie zo strany štátu, nenamietla proti poznámke v odôvodnení 86 predbežného nariadenia, že účelom združenia bolo „realizovať líniu, usmernenia a politiky strany“ a že združenie „uznáva celkové vedúce postavenie Komunistickej strany Číny“. Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Liaoning Dantan, že ide o podnik v súkromnom vlastníctve s modernou správou a riadením spoločnosti, Komisia v odôvodneniach 57 až 111 predbežného nariadenia opísala značné zasahovanie vlády v ČĽR, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami. Tieto deformácie ovplyvňujú obchodné subjekty bez ohľadu na vlastnícku štruktúru alebo systém riadenia. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(52)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda, ako aj CCCME, spoločnosť Liaoning Dantan a skupina Fangda predložili ďalšie pripomienky, ktoré sa týkali uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(53)

Čínska vláda zopakovala svoje stanovisko, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s antidumpingovou dohodou a že správa má skutkové a právne chyby

(54)

Konkrétnejšie čínska vláda tvrdila, že obsah správy presahuje náležitý rozsah antidumpingových prešetrovaní, nesprávne sa v nej vykladajú čínske inštitúcie a legitímne konkurenčné výhody čínskych spoločností a bežné inštitucionálne rozdiely medzi Čínou a EÚ sa prezentujú ako základ pre záver, že čínske hospodárstvo je ovplyvnené výraznými deformáciami trhu. V tejto súvislosti čínska vláda kritizovala postup Komisie poskytujúci všetkým stranám príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu. Čínska vláda tvrdila, že Čína od začiatku požaduje, aby Komisia stiahla správu namiesto jej dopĺňania alebo upravovania a že čínska vláda nemá žiadnu povinnosť ani potrebu správu pripomienkovať.

(55)

Čínska vláda okrem toho považovala prešetrovanie Komisie za postup v rozpore s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a so správami WTO o urovnaní sporov vo veciach DS473 a DS494, keďže si Komisia nesplnila povinnosť preukázať, že výrazné deformácie trhu majú za následok to, že účtovné záznamy čínskych podnikov primerane nevyjadrujú výrobné a predajné náklady týkajúce sa prešetrovaných výrobkov, keďže predmetom analýzy sú jednotlivé podniky, nie vlády ani inštitúcie. V dôsledku toho sa čínskymi rozsiahlymi makroekonomickými politikami alebo členstvom podniku v odvetvovom združení nedajú vysvetliť konkrétne problémy, akým je nedostupnosť údajov o nákladoch podniku.

(56)

Komisia s tým nesúhlasila. Po prvé, v súvislosti s údajnými faktickými nedostatkami správy čínska vláda iba opakuje skoršie tvrdenie, ktoré sa riešilo v odôvodnení 39. Pokiaľ ide o požiadavku čínskej vlády stiahnuť správu namiesto toho, aby sa zainteresovaným stranám poskytla príležitosť vyjadriť pripomienky k jej obsahu, Komisia pripomenula, že podľa článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia Komisia nie je povinná vypracovať a zverejniť správy, v ktorých sa opisujú okolnosti na príslušnom trhu, keď existujú odôvodnené známky výrazných deformácií – ako v prípade ČĽR – ale Komisia takisto musí poskytnúť zainteresovaným stranám dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať takúto správu a podporné dôkazy a musí sa o ne opierať. Komisia vzala na vedomie, že sa čínska vláda rozhodla nevyužiť túto možnosť, a v dôsledku toho poznamenala, že požiadavku čínskej vlády stiahnuť správu bez diskusie o jej obsahu a dôkazoch nemožno prijať. Po druhé, pokiaľ ide o zlučiteľnosť prešetrovacích postupov Komisie s právom WTO, Komisia sa už obšírne zaoberala tvrdením čínskej vlády v odôvodnení 54 predbežného nariadenia, ako aj v odôvodnení 43, vrátane názoru Komisie, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú v úplnom súlade s povinnosťami Únie v rámci WTO. Komisia pripomenula, že existencia výrazných deformácií spôsobuje to, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty a že právo WTO, ako ho vykladá porota a odvolací orgán WTO vo veci DS473, v zásade umožňuje použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, ak je taká úprava potrebná a opodstatnená.

(57)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla tvrdenia týkajúce sa správy a zopakovala svoje stanoviská vyjadrené predošle, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je zlučiteľný s antidumpingovou dohodou. Toto tvrdenie sa opakovalo v podaní skupiny Fangda. Skupina Fangda ako člen CCCME výslovne súhlasila so stanoviskom CCCME.

(58)

Pokiaľ ide o správu, CCCME zopakovala, že Komisia tým, že sa opiera o správu, dookola opakuje tvrdenie, že vývozcovia musia vyvrátiť tvrdenia v správe, ktorá bola v každom prípade vypracovaná na konkrétny účel slúžiť výrobcom z Únie ako základ na začatie prešetrovaní na ochranu obchodu a v ktorej sa v tomto prípade dokonca prešetrované odvetvie vôbec nespomína. CCCME preto pripomenula, že dôkazné bremeno nesie prešetrujúci orgán.

(59)

CCCME okrem toho zopakovala svoje tvrdenie, že päťročné plány v Číne sú iba usmerňujúcimi dokumentmi, na rozdiel od „zákonov“, „vyhlášok“ alebo „nariadení“, ktoré majú záväznú povahu. V tejto súvislosti CCCME zdôraznila, že podobné usmerňujúce dokumenty existujú aj v Európe.

(60)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO, CCCME uviedla, po prvé, že pojem „výrazné deformácie“ uvedený v článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa neobjavuje v žiadnom pravidle antidumpingovej dohody WTO ani v GATT 1994. Konkrétne pojem „výrazné deformácie“ nepatrí do žiadnej z kategórií uvedených v článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO. Pokiaľ ide o použitie údajov z tretej krajiny, CCCME uviedla, že hoci sa podľa Odvolacieho orgánu v spore DS473 použitie údajov zo zdroja mimo vyvážajúcej krajiny nezakazuje, Komisia zrejme ignoruje skutočnosť, že Odvolací orgán zdôraznil aj to, že „toto však neznamená, že prešetrujúci orgán môže jednoducho nahradiť výrobné náklady v krajine pôvodu výrobnými nákladmi zo zdroja mimo krajiny pôvodu“, ako aj to, že „ak prešetrujúci orgán použije akékoľvek informácie zo zdroja mimo krajiny pôvodu na určenie „výrobných nákladov v krajine pôvodu“ podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody, musí zabezpečiť, aby sa na základe týchto informácií dospelo k „výrobným nákladom v krajine pôvodu“, čo si môže vyžadovať, aby prešetrujúci orgán informácie upravil.“. Prístup Komisie sa preto podľa názoru CCCME javí v rozpore s povinnosťami Únie podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO. Po druhé, CCCME usúdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia odporuje článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a rozhodnutiu vo veci DS437, pretože podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, len čo Komisia stanoví existenciu „výrazných deformácií“, nevyžaduje sa od nej, aby overila splnenie oboch podmienok článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, a to či sú záznamy v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami vyvážajúcej krajiny a či primerane vyjadrujú náklady spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku.

(61)

CCCME navyše zopakovala svoje predchádzajúce tvrdenie, že podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa posúdenie údajných výrazných deformácií musí vykonať v prípade každého vývozcu a výrobcu samostatne a že Komisia by preto mala opodstatniť svoje posúdenie aspoň v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zahrnutého do vzorky. To isté tvrdenie uviedla aj skupina Fangda.

(62)

Tvrdenia CCCME nebolo možné prijať. Po prvé, pokiaľ ide o údajné dookola opakované tvrdenie Komisie a dôkazné bremeno, Komisia pripomenula – ako už uviedla v odôvodneniach 53 a 55 predbežného nariadenia – že bod 3.3.1 predbežného nariadenia obsahuje úplné posúdenie Komisie, ktoré sa týka existencie výrazných deformácií. Komisia nevidela v spôsobe vykonávania tohto posúdenia žiadne opakovanie, t. j., Komisia sa totiž opierala o dostupné dôkazy vrátane správy a zainteresované strany mali príležitosť uviesť pripomienky k uvedeným dôkazom. Po druhé, pokiaľ ide o povahu päťročných plánov, Komisia poznamenala, že aj keď existencia a povaha plánovacích dokumentov v Únii nemajú v súvislosti s týmto prešetrovaním žiadny význam, pripomenula, ako už podrobne vysvetlila v odôvodneniach 73 a 74 predbežného nariadenia a v odôvodnení 49, že osobitná povaha odvetvového plánovania v Číne nie je len v komplexnosti pokrývajúcej prakticky celú priemyselnú výrobu v krajine, ale aj v priamych účinkoch podnikateľských rozhodnutí účastníkov trhu vzhľadom na finančné a ďalšie mechanizmy, ktoré podnecujú takýchto účastníkov, aby tieto päťročné plány (ďalej len „5RP“) dodržiavali. Ako príklad Komisia pripomenula, že podľa 13. 5RP „[v]šetky miestne vlády a vládne útvary musia tvrdo pracovať na organizácii, koordinácii a usmerňovaní vykonávania tohto plánu. Vykonávať budeme dynamické monitorovanie a hodnotenie vykonávania tohto plánu. […] Postupy schvaľovania projektov a iniciatív zahrnutých do tohto plánu sa zjednodušia a stanoví sa ich priorita pri výbere miesta, dostupnosti pozemku a podmienkach financovania. Zabezpečíme, aby audítorské úrady zohrávali úlohu pri dohľade nad vykonávaním“ (7). Po tretie, čo sa týka údajnej nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO, najmä s ustanoveniami článkov 2.2 a 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, a zistení vo veci DS473, Komisia zopakovala svoje stanovisko vyjadrené v odôvodnení 54 predbežného nariadenia, ako aj v odôvodnení 56, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je v úplnom súlade so záväzkami Únie podľa práva WTO a že právo WTO, ako ho vyložila porota WTO a odvolací orgán vo veci DS473, umožňuje použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, keď je taká úprava potrebná a opodstatnená. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že pojem výrazných deformácií uvedený v článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je zahrnutý medzi situáciami, v ktorých je prípustné vytvárať normálnu hodnotu podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody, sa už vyriešil v odôvodnení 43. Po štvrté, vzhľadom na individuálne posudzovanie výrazných deformácií v prípade každého vyvážajúceho výrobcu Komisia pripomenula, že len čo sa určí, že z dôvodov existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, Komisia môže vytvoriť normálnu hodnotu s použitím nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Takéto určenie sa vykonalo na základe posúdenia uvedeného v odôvodneniach 57 až 111 predbežného nariadenia a uplatnilo sa jednotlivo na každého vyvážajúceho výrobcu. Komisia ďalej pripomenula, že článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia umožňuje použiť domáce náklady, len ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. V spise však nie je žiadny dôkaz, ktorým by sa preukázalo, že to tak je.

(63)

Spoločnosť Liaoning Dantan predložila pripomienky, ktoré sa týkali zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO, ako aj s právnymi normami primeraného odôvodnenia, ktoré by opodstatňovalo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(64)

Konkrétnejšie spoločnosť Liaoning Dantan tvrdila, že i) Komisia iba zopakovala, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je zlučiteľný s WTO, pričom už bližšie nerozviedla skutočný právny základ zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a s právom WTO, a ii) neuviedla žiadne vysvetlenie týkajúce sa časti oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, ktorá sa považuje za naďalej platnú, nehovoriac o zdôvodnení podporujúcom tento názor. V dôsledku toho spoločnosť Liaoning Dantan zaujala stanovisko, že použitie údajov z tretej krajiny na vytvorenie normálnej hodnoty na základe údajnej existencie výrazných deformácií je nezlučiteľné s článkom 2.2 a článkom 2.2.1.1 a so správami o urovnaní sporu vo veci DS473.

(65)

Spoločnosť Liaoning Dantan ďalej pripomenula, že Komisia má právnu povinnosť určiť deformačný účinok údajných zásahov štátu a že v dôsledku toho spoločnosť Liaoning Dantan nemusí predkladať dôkazy na preukázanie opaku. Podľa názoru spoločnosti Liaoning Dantan si preto Komisia nesplnila svoju povinnosť posúdiť existenciu výrazných deformácií v prípade každého vývozcu a výrobcu samostatne v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(66)

Tvrdenia spoločnosti Liaoning Dantan sa musia zamietnuť. Po prvé, tvrdenie o zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO sa už podrobne riešilo predtým. Komisia preto pripomenula svoje stanovisko vyjadrené v odôvodnení 54 predbežného nariadenia, ako aj v odôvodneniach 43 a 56. Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Liaoning Dantan týkajúce sa oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, Komisia pripomína svoje stanovisko vyjadrené v odôvodnení 47. Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie o individuálnom posudzovaní v prípade každého vyvážajúceho výrobcu, Komisia odkázala na odôvodnenie 62, v ktorom sa toto tvrdenie riešilo.

(67)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdili sa zistenia uvedené v odôvodneniach 57 až 113 predbežného nariadenia, pokiaľ ide o existenciu výrazných deformácií a to, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(68)

Hoci CCCME zopakovala svoje pochybnosti o tom, či Mexiko možno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu na určenie normálnej hodnoty čínskych vývozcov, uznala aj snahu Komisie vybrať primeranú výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ktoré odrážajú požiadavky článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(69)

Keďže neboli predložené žiadne nové tvrdenia ani iné pripomienky, Komisia potvrdila výber Mexika za reprezentatívnu krajinu, ako sa uvádza v odôvodneniach 114 až 148 predbežného nariadenia.

(70)

Komisia uviedla podrobnosti týkajúce sa zdrojov použitých na stanovenie normálnej hodnoty v odôvodneniach 139 až 168 predbežného nariadenia. Po uverejnení predbežného nariadenia niekoľko strán predložilo pripomienky k rôznym zdrojom použitým na stanovenie normálnej hodnoty.

(71)

Po predbežnom poskytnutí informácií zopakovalo Európske združenie uhlíka a grafitu (ďalej len „združenie ECGA“) svoje tvrdenie, že Komisia by mala vychádzať z reprezentatívnych cien ropného koksu (kód HS 2713 12) pri vytváraní normálnej hodnoty a že ceny použité v predbežnej fáze boli umelo nízke, keďže tieto ceny sa vzťahovali hlavne na materiály s nízkou kvalitou, ktoré nemožno použiť na výrobu grafitových elektród.

(72)

Ako bolo uvedené v odôvodneniach 140 a 145 predbežného nariadenia, Komisia sa predbežne rozhodla stanoviť referenčnú hodnotu na základe mexickej dovoznej ceny agregovanej na úrovni krajiny. Zdrojom informácií bola databáza Global Trade Atlas (ďalej len „databáza GTA“). V nadväznosti na tvrdenie združenia ECGA Komisia analyzovala problém a na základe údajov z tej istej databázy ako v predbežnej fáze (t. j. databázy GTA) zistila podrobnejšie informácie o dovoze, v ktorých sa rozlišuje medzi rôznymi miestami dovozu do Mexika, že ropný koks (kód HS 2713 12) sa zo Spojených štátov amerických do Mexika dovážal po mori i po súši. Z mexických colných štatistických údajov v databáze GTA vyplýva, že dovozná cena bola približne 2 144 USD za tonu pri dovoze cez mexické pohraničné mesto Nuevo Laredo (z USA po súši), zatiaľ čo pri dovoze do iných častí Mexika bola cena približne 200 USD za tonu. Na základe verejne dostupných informácií (8) Komisia usúdila, že cena 200 USD za tonu nemohla predstavovať náklady na vysokokvalitný ropný koks potrebný na výrobu grafitových elektród, ale zodpovedala palivu s podstatne nižšou kvalitou používanému na výrobu elektriny a v cementárskych peciach. Komisia navyše zistila, že mexický výrobca grafitových elektród, spoločnosť GrafTech Mexico, má sídlo v blízkosti mesta Nuevo Laredo a aj jeho hlavný dodávateľ ropného koksu má sídlo v blízkosti tohto mesta na strane USA. Mexický výrobca potvrdil, že jeho ropný koks sa dováža v značných množstvách cez Nuevo Laredo a používa sa na výrobu grafitových elektród. Komisia sa preto rozhodla použiť dovoznú cenu zistenú v Nuevo Laredo na stanovenie referenčnej hodnoty ropného koksu ako reprezentatívnej hodnoty pre vysokokvalitný ropný koks používaný konkrétne na výrobu grafitových elektród.

(73)

Vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií spoločnosť Liaoning Dantan tvrdila, že Komisia uplatnila nesprávny konverzný koeficient FOB/CIF na prevod mexických dovozných údajov FOB z databázy GTA. Strana najmä tvrdila, že náklady na dopravu boli prehnané a že Komisia by mala na mexický dovoz použiť osobitný koeficient, keďže väčšina dotknutého dovozu sa uskutočnila z USA.

(74)

Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 151 predbežného nariadenia, Komisia stanovila nedeformovanú cenu surovín na základe váženého priemeru cien dovozu (CIF). Hoci väčšina krajín vykazuje hodnotu svojho dovozu na úrovni colnej hranice (napríklad CIF v prípade dodávky po mori), Mexiko vykazuje hodnotu svojho dovozu bez zohľadnenia nákladov na námornú prepravu (t. j. na úrovni FOB). Na účely predbežných výpočtov Komisia preto upravila hodnoty vykázané Mexikom s cieľom dospieť k hodnote na colnej hranici (t. j. na úrovni CIF).

(75)

Komisia preskúmala tvrdenie a uznala, že použitý konverzný koeficient FOB/CIF nevyjadruje primeraným spôsobom pôvod tovaru dovezeného do Mexika. Komisia sa preto rozhodla stanoviť koeficient FOB/CIF na základe skutočného pôvodu dovezeného tovaru. Pri dovoze cez Nuevo Laredo sa neuplatnil žiadny koeficient, keďže tovar bol dovezený po súši.

(76)

Tabuľka výrobných faktorov grafitových elektród uvedená v odôvodnení 150 predbežného nariadenia tak bola nahradená touto tabuľkou:

Výrobné faktory grafitových elektród

(77)

Po predbežnom poskytnutí informácií skupina Fangda a spoločnosť Liaoning Dantan zdôraznili, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v odôvodnení 155 predbežného nariadenia, Komisia nestanovila cenu elektriny na základe cien uverejnených mexickou Federálnou komisiou pre elektrinu (ďalej len „Comisión Federal de Electricidad“ alebo „CFE“).

(78)

Komisia prijala tvrdenie a zmenila referenčnú hodnotu ceny za elektrinu v súlade s odôvodnením 155 predbežného nariadenia. Komisia použila cenu CFE pre priemyselných používateľov vysokonapäťovej siete, nazývaných „DIT“ (10).

(79)

Spoločnosť Liaoning Dantan navyše zopakovala tvrdenie, ktoré už uviedla po druhom zázname, že ceny elektriny v Mexiku sú deformované smerom nahor, pretože nová mexická vláda údajne utlmila výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a investície do nej, pričom v roku 2019 uprednostnila štátom vlastneného výrobcu energie CFE na úkor súkromných prevádzkovateľov zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Táto strana ďalej tvrdila, že priamym dôsledkom tejto deformácie je, že poplatky za prenos v referenčnej cene treba upraviť tak, aby zohľadňovali nedeformovanú hodnotu pred zásahom mexického štátu na trhu, t. j. pred rokom 2019, keď prevzala moc nová mexická vláda.

(80)

Komisia poznamenala, že strana nepredložila žiadne nové dôkazy. Okrem toho, ako už bolo uvedené v odôvodnení 157 predbežného nariadenia, strana sa predtým odvolávala len na niekoľko tlačových článkov, keď tvrdila, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov v Mexiku je údajne ohrozená. Žiadny konkrétny dôkaz, ktorým by sa preukázalo, že to tak skutočne je, však nebol poskytnutý, a čo je dôležitejšie, že ceny za elektrinu v Mexiku boli ovplyvnené touto údajnou politikou mexickej vlády. Komisia preto toto tvrdenie zamietla, ako aj požiadavku o úpravu poplatkov za prenos na hodnoty spred roka 2019.

(81)

Spoločnosť Liaoning Dantan zopakovala tvrdenie, že percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov získaný z výročnej správy spoločnosti GrafTech International Ltd. za rok 2020 nebolo vhodné použiť ako referenčnú hodnotu, pretože pochádzal z konsolidovaných finančných údajov rôznych spoločností usadených v krajinách s odlišnou úrovňou príjmov vrátane vysokopríjmových krajín, ako napríklad USA.

(82)

Komisia objasnila, že opísaná metodika sa uplatnila na základe výhradne aktuálnych finančných údajov ľahko dostupných v reprezentatívnej krajine a že nič v spise nenasvedčuje tomu, že by použitá úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov nebola primeraná. Zainteresované strany boli o tejto skutočnosti informované v dvoch záznamoch o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty. Spoločnosť mala teda dosť príležitostí na to, aby poskytla dôkazy, že úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti GrafTech International Ltd. nebola primeraná, alebo navrhla alternatívnu referenčnú hodnotu, ktorá by nahradila deformovaný percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ale neurobila to. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(83)

Tá istá strana takisto tvrdila, že niektoré výdavky vykázané spoločnosťou GrafTech International Ltd. vo výročnej správe za rok 2020 by sa mali odstrániť zo zoznamu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použitých na stanovenie ich percentuálneho podielu (t. j. náhrada vo forme akcií a úprava oceňovania podľa trhovej hodnoty).

(84)

Komisia preskúmala toto tvrdenie a usúdila, že je opodstatnené. Predajné, všeobecné a administratívne náklady boli preto po odstránení týchto výdavkov stanovené na úrovni 10,4 % na základe priamych výrobných nákladov.

(85)

Spoločnosť Liaoning Dantan tvrdila, že Komisia mala určiť referenčnú hodnotu spotrebných materiálov a režijných nákladov spojených s výrobou oddelene od ostatných vstupov. Tvrdila, že Komisia mala namiesto toho použiť jej skutočné náklady na spotrebný materiál a režijné náklady. Spoločnosť Liaoning Dantan a CCCME ďalej tvrdili, že to isté platí aj v prípade výpočtu nákladov na dopravu pri dodávke surovín, pričom Komisia s cieľom získať nedeformované náklady na dopravu vyjadrila tieto náklady na dopravu ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny. Strany tvrdili, že vzhľadom na to, že náklady na suroviny sa prepočítali uplatnením nedeformovaných cien, v podstate došlo k prepojeniu nákladov na dopravu aj so zvýšením hodnoty surovín, čo podľa nich nie je správne, keďže takéto prepojenie neexistuje.

(86)

Komisia poznamenala, že v prípade každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcovu náklady agregované v rámci spotrebného materiálu predstavovali 0,01 % až 2,1 % celkových priamych výrobných nákladov. Komisia sa preto domnievala, že spotrebný materiál mal veľmi obmedzený vplyv na výrobné náklady ako celok, a teda na výpočet normálnej hodnoty. V dôsledku toho sa rozhodla nevypočítavať samostatnú referenčnú hodnotu pre spotrebný materiál, ale vyjadriť ho ako percentuálny podiel z celkových nákladov na suroviny na základe údajov o nákladoch vykázaných vyvážajúcimi výrobcami a potom tento percentuálny podiel uplatniť na prepočítané náklady na suroviny pri použití stanovených nedeformovaných cien. Komisia navyše skonštatovala, že výrazné deformácie sa stanovili v bode 3.3.1 predbežného nariadenia. V tom prípade sa podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia môžu použiť domáce náklady, ale len v tom rozsahu, v akom sa na základe presných a primeraných dôkazov s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Žiadne takéto dôkazy v súvislosti s výrobnými faktormi zoskupenými v rámci spotrebného materiálu strany nepredložili a nenašla ich ani Komisia. Komisia preto údaje vykázané spoločnosťou Liaoning Dantan nemohla použiť. Komisia dospela k záveru, že jej metodika výpočtu nedeformovanej hodnoty v prípade spotrebných materiálov bola primeraná a že v spise neboli k dispozícii žiadne lepšie informácie. Spoločnosť Liaoning Dantan nepredložila alternatívu k použitiu dovozných hodnôt z databázy GTA ani alternatívu nedeformovanej referenčnej hodnoty pre spotrebný materiál. Tvrdenie v súvislosti so spotrebným materiálom sa preto zamietlo.

(87)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Liaoning Dantan týkajúce sa metodiky Komisie na stanovenie nedeformovanej hodnoty jej režijných nákladov spojených s výrobou, ako sa uvádza v odôvodnení 166 predbežného nariadenia, Komisia poznamenala, že údaje o režijných nákladoch neboli vo finančných výkazoch výrobcu v reprezentatívnej krajine samostatne ľahko dostupné. Keď sa navyše zistia výrazné deformácie, podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa môžu použiť domáce náklady, ale len v tom rozsahu, v akom sa na základe presných a primeraných dôkazov s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Žiadne takéto dôkazy v súvislosti s režijnými nákladmi spoločnosť Liaoning Dantan nepredložila a nenašla ich ani Komisia. Komisia preto usúdila, že táto metodika výpočtu nedeformovanej hodnoty režijných nákladov bola primeraná a že žiadne lepšie informácie neboli k dispozícii. Spoločnosť Liaoning Dantan nenavrhla alternatívnu nedeformovanú referenčnú hodnotu režijných nákladov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(88)

V súvislosti s tvrdením spoločnosti Liaoning Dantan a CCCME, ktoré sa týkalo metodiky Komisie na stanovenie nedeformovaných nákladov na čínsku vnútrozemskú dopravu pri dodávke surovín, ako sa uvádza v odôvodnení 153 predbežného nariadenia, Komisia poznamenala, že spoločnosť Liaoning Dantan a CCCME nepredložili žiadne dôkazy, že náklady na dopravu neboli ovplyvnené výraznými deformáciami v ČĽR, a nepredložili ani alternatívny spôsob, ako by Komisia mala samostatne vypočítať nedeformované náklady na dopravu každej suroviny. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(89)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 169 a 170 predbežného nariadenia. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, tieto odôvodnenia boli potvrdené.

(90)

Spoločnosť Liaoning Dantan tvrdila, že Komisia by mala znovu vypočítať predajné, všeobecné a administratívne náklady na základe podrobného rozčlenenia nákladov (napr. nákladov na dopravu a všetkých vedľajších nákladov), ktoré by umožnilo určiť konkrétny percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov na predaj na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(91)

Komisia objasnila, že opísaná metodika sa uplatnila preto, že finančné údaje dostupné v reprezentatívnej krajine neobsahovali podrobné informácie o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch, aby sa vylúčili náklady na dopravu a vedľajšie náklady. Zainteresované strany boli o tejto skutočnosti informované v dvoch záznamoch o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty. Spoločnosť mala teda dostatočnú príležitosť na to, aby navrhla vhodnú referenčnú hodnotu, ktorou by sa nahradili údajne deformované predajné, všeobecné a administratívne náklady. Neurobila to však. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(92)

Skupina Yangzi tvrdila, že Komisia nepoužila informácie z vybranej reprezentatívnej krajiny, t. j. z Mexika, ale použila vývozné ceny z USA. Strana tvrdila, že v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa jasne uvádza, že po výbere reprezentatívnej krajiny sa má Komisia držať tohto výberu, okrem veľmi výnimočných a náležite odôvodnených okolností. Použitím vývozných cien z USA ako vhodnej referenčnej hodnoty Komisia toto pravidlo nedodržala.

(93)

Komisia stanovila referenčnú hodnotu ropného koksu, ako sa uvádza v odôvodnení 72, na základe mexických dovozných štatistík, ktoré sa týkali dovozu do Nuevo Laredo, a nie na základe vývozných štatistík USA. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(94)

Skupina Yangzi a spoločnosť Liaoning Dantan takisto tvrdili, že Komisia by nemala obmedziť zdroj informácií na jedno miesto vstupu do Mexika, a že prístav dovozu a spôsob prepravy nemožno považovať za objektívne kritérium, pretože vedie k veľmi deformovanej a nereprezentatívnej cene ropného koksu.

(95)

V článku 2 ods. 6a písm. a) sa uvádza, že na určenie výrobných nákladov môže Komisia použiť zodpovedajúce výrobné a predajné náklady vo vhodnej reprezentatívnej krajine za predpokladu, že príslušné údaje sú ľahko dostupné. Pokiaľ sú informácie ľahko dostupné, Komisia teda má istú mieru voľnej úvahy pri výbere najvhodnejšieho zdroja informácií, ktorý použije na stanovenie referenčnej hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Komisia usúdila, že nič nebráni použitiu dovozných údajov konkrétnych spoločností (napríklad na stanovenie zisku alebo predajných, všeobecných a administratívnych nákladov) alebo použitiu dovozných štatistík týkajúcich sa miesta vstupu, keď sú najvhodnejšie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(96)

Skupina Yangzi tvrdila, že Komisia nestanovila spoločnosť GrafTech Mexico ako jediného výrobcu grafitových elektród v Mexiku a že iné spoločnosti môžu vyrábať grafitové elektródy nižšej kvality s použitím dovážaného ropného koksu s nižšou kvalitou.

(97)

V priebehu prešetrovania Komisia určila, že spoločnosť GrafTech Mexico je jediným výrobcom prešetrovaného výrobku v Mexiku. Zainteresované strany boli o tejto skutočnosti informované prostredníctvom dvoch záznamov o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty uvedených v odôvodneniach 43 a 44 predbežného nariadenia a boli vyzvané, aby predložili pripomienky. Žiadne pripomienky neboli doručené ani po prvom, ani po druhom zázname. Komisia navyše podotkla, že zainteresované strany nepredložili žiadne dôkazy o existencii iných výrobcov grafitových elektród v Mexiku. Komisia v každom prípade usúdila, že počet výrobcov grafitových elektród neovplyvnil stanovenie referenčnej hodnoty ropného koksu používaného na výrobu grafitových elektród, pretože referenčná hodnota je stanovená na úrovni dovozných štatistík, a nie na úrovni výrobcu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(98)

Skupina Yangzi tvrdila, že Komisia nedisponovala podpornými dôkazmi, ktoré by preukazovali, že ceny približne 200 USD za tonu sa týkali rôznych tried a použití ropného koksu, ktoré sa nepoužívali pri výrobe dotknutého výrobku. Skupina Fangda a CCCME okrem toho tvrdili, že ropný koks používaný na výrobu energie nie je deklarovaný pod kódom HS 2713 12, ale pod kódom HS 2713 11.

(99)

Treba poznamenať, že skupina Yangzi neposkytla žiadne dôkazy na podloženie svojho tvrdenia. Komisia sa odvolala na tvrdenie, ktoré predložilo združenie ECGA, že ceny ropného koksu (kód HS 2713 12) používaného v predbežnej fáze boli umelo nízke (to je približne 750 USD za tonu) a že tieto ceny neboli reprezentatívne pre ceny ropného koksu, ktoré platili rôzne spoločnosti za výrobu grafitových elektród po celom svete. Združenie ECGA konkrétne tvrdilo, že najnižšia cenová ponuka pre takúto triedu bola počas obdobia prešetrovania vždy vysoko nad 750 USD za tonu. Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 72, Komisia si pri skúmaní tohto tvrdenia všimla, že v mexickej dovoznej štatistike uvedenej v databáze GTA sa ukázal významný rozdiel medzi priemernou dovoznou cenou ropného koksu (kód HS 2713 12) dovážaného cez mexické pohraničné mesto Nuevo Laredo (z USA po súši) a dovozom do iných častí Mexika, pričom v druhom prípade bola preukázaná 10-krát nižšia priemerná cena za tonu za rovnaký vstup.

(100)

Komisia porovnala dovoznú cenu 200 USD za tonu s dôkazmi získanými počas prešetrovania. Dôkazy okrem iného obsahovali: i) zoznam nákupov ropného koksu dovážaného čínskymi výrobcami zaradenými do vzorky; ii) kópie nákupnej faktúry indických výrobcov, ktoré poskytlo združenie ECGA a z ktorých vyplýva, že cena ropného koksu nebola nižšia ako 800 USD za tonu; iii) informácie, ktoré poskytlo združenie ECGA v rámci pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií a v ktorých odkazovalo na čínske webové sídlo (11) s dovoznými štatistikami. Okrem toho po konečnom poskytnutí informácií poskytli skupina Fangda a spoločnosť Liaoning Dantan dovozné ceny v ČĽR na základe toho istého čínskeho webového sídla, na ktorom sa ceny triedy ropného koksu používaného na výrobu grafitových elektród počas obdobia prešetrovania uvádzali v rozmedzí od 900 USD do 3 200 USD za tonu. Komisia sa preto domnievala, že nízka cena 200 USD za tonu nemôže odrážať náklady na triedu ropného koksu potrebnú na výrobu grafitových elektród. Ako sa uvádza v odôvodnení 72, táto jednotková dovozná cena vo výške 200 USD za tonu je blízka dovoznej cene ropného koksu nižších tried, ktorý sa používa výlučne na výrobu energie (ropný koks nekalcinovaný, kód HS 2713 11), za cenu 60 USD za tonu.

(101)

A napokon žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla dôkazy o tom, že ropný koks dovážaný za 200 USD za tonu by bolo možné použiť na výrobu grafitových elektród. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla a potvrdila svoje rozhodnutie vylúčiť dovoz na mexických colných úradoch, kde bol vážený priemer dovoznej ceny približne 200 USD za tonu.

(102)

Skupina Fangda a CCCME ďalej tvrdili, že Komisia neposkytla žiadne nesporné dôkazy ani primerané vysvetlenie, prečo sa ropný koks dovážaný cez Nuevo Laredo používal v podstate ako vstupný materiál na výrobu grafitových elektród. Hoci Komisia podľa vlastného uváženia zabezpečuje, aby sa používaním údajov o dovoze presnejšie zohľadnila situácia výroby vyvážajúceho výrobcu, aby sa „zaistilo, že takéto informácie sa použijú na určenie ‚výrobných nákladov v krajine pôvodu‘ “ , takéto selektívne použitie údajov o dovoze musí byť objektívne a spravodlivé a musí byť podložené nespornými dôkazmi.

(103)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že postup Komisie spočívajúci v ďalšom hodnotení pripomienok všetkých strán bol orientovaný na výsledky, najmä pokiaľ ide o údaje o ropnom kokse (kalcinovanom). Ak Komisia považovala za potrebné ďalej rozčleniť colné údaje o dovoze Mexika v rámci kódu HS 2713 12, mala Komisia alebo navrhovatelia navrhnúť vedeckú metódu rozdelenia a základ na odlíšenie ropného koksu (kalcinovaného), ktorý sa používa na výrobu grafitových elektród, od iných použití. Rozlišovanie podľa ceny alebo miesta colného vyhlásenia bolo nespoľahlivé. Čínska vláda navyše tvrdila, že tento prístup nie je v súlade s rozhodnutím, ktoré prijala Komisia v prešetrovaní spojovacích materiálov (12), v ktorom Komisia neprijala dôkazy CCCME a výrobcov spojovacích materiálov na preukázanie toho, že údaje o dovoze z niektorých krajín sa mali vylúčiť. Čínska vláda preto požaduje, aby EÚ zostala objektívne neutrálna a ku všetkým prípadom pristupovala jednotne, a nepoužívala metódu, ktorá prináša najvyššie dumpingové rozpätie.

(104)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 140 a 145 predbežného nariadenia, Komisia sa rozhodla stanoviť referenčnú hodnotu na základe mexickej dovoznej ceny agregovanej na úrovni krajiny na základe databázy GTA, keďže nebol k dispozícii žiadny iný zdroj informácií pre reprezentatívnu krajinu, a takisto neexistovala ľahko dostupná medzinárodná referenčná hodnota. Pokiaľ ide o kód HS 2713 12, v colnom sadzobníku Mexika nie je žiadne ďalšie rozdelenie medzi rôzne druhy tried a žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla metodiku umožňujúcu rozlíšenie medzi triedou ropného koksu používaného na výrobu grafitových elektród a inými triedami. Komisia zistila, že dovoz na úrovni mexických vstupných miest colnej správy poskytoval potrebné rozlíšenie medzi rôznymi druhmi tried, pričom triedy, ktoré vstupovali cez miesto Nuevo Laredo, v maximálnej miere predstavujú ropný koks, ktorý možno použiť na výrobu grafitových elektród. Zároveň bol dovoz na ostatných vstupných miestach buď zanedbateľný (pozri odôvodnenie 113), alebo za cenu 200 USD za tonu. Pokiaľ ide o druhý prípad, ako je vysvetlené v odôvodnení 101, žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla dôkaz o tom, že by sa na výrobu grafitových elektród mohla použiť táto trieda s nižšou cenou. Komisia teda určila, že na účely stanovenia referenčnej ceny ropného koksu používaného na výrobu grafitových elektród možno vziať do úvahy iba dovoz vstupujúci cez miesto Nuevo Laredo. Komisia okrem toho preskúmala úroveň dovozných cien v mieste Nuevo Laredo a zistila, že vážený priemer dovozných cien stanovený na základe značného objemu dovozu bol v rozpätí cien ropného koksu používaného na výrobu grafitových elektród počas obdobia prešetrovania, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia, ako je vysvetlené v odôvodnení 108. Jediný identifikovaný výrobca prešetrovaného výrobku v reprezentatívnej krajine, konkrétne spoločnosť GrafTech Mexico, navyše uviedol, že väčšina jeho potrieb bola uspokojovaná dovozom cez Nuevo Laredo. Komisia preto, podobne ako pri prešetrovaní spojovacích materiálov, zohľadnila všetky vyššie opísané prvky a nevychádzala len z cenového rozdielu medzi rôznymi mexickými vstupnými miestami colnej správy. Komisia preto zamietla tvrdenia, že dovozné ceny ropného koksu do Mexika boli nereprezentatívne alebo neprimerané.

(105)

Skupina Fangda tvrdila, že list spoločnosti GrafTech International z 21. decembra 2021 týkajúci sa dovozu ihličkového koksu spoločnosťou GrafTech Mexico sa nesmie brať do úvahy, pretože spoločnosť GrafTech International nebola zaregistrovaná ako zainteresovaná strana. List bol okrem toho doručený po lehote na predloženie pripomienok a Komisia nepreskúmala presnosť a primeranosť poskytnutých informácií.

(106)

Podľa základného nariadenia, a najmä jeho článku 2 ods. 6a písm. e), Komisia zhromažďuje údaje potrebné na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Znamená to, že Komisia je povinná aktívne vyhľadávať informácie, nie len zohľadňovať informácie, ktoré jej predložia zainteresované strany. Okrem toho v základnom nariadení nič nebráni Komisii ako prešetrujúcemu orgánu opierať sa o informácie, ktoré nepredložila zainteresovaná strana, pokiaľ sú dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, súčasťou spisu, ku ktorému majú zainteresované strany prístup bez toho, aby bol dotknutý článok 19 základného nariadenia. Komisia je preto ako prešetrujúci orgán plne oprávnená, dokonca povinná, vziať do úvahy a preskúmať všetky informácie, ktoré má k dispozícii. Komisia usúdila, že list uvedený v predchádzajúcom odôvodnení obsahuje relevantné informácie a je nesporné, že list bol vložený do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, ku ktorému mali zainteresované strany prístup. Okrem toho informácie v liste len dopĺňali ostatné prvky, ktoré Komisia zvažovala s cieľom dospieť k záveru, že miesto dovozu Nuevo Laredo by sa malo použiť ako referenčná hodnota pre príslušný vstup, a najmä že údaje sú v súlade s nákladmi na kvalitu a triedu vstupu použitého na výrobu prešetrovaného výrobku vo vybranej reprezentatívnej krajine a že boli vo vybranej reprezentatívnej krajine ľahko dostupné.

(107)

Skupina Fangda, CCCME, spoločnosť Liaoning Dantan a skupina Yangzi tvrdili, že dovozná cena v Nuevo Laredo bola deformovaná a nereprezentatívna pre prémiový ropný koks príslušnej triedy. Tieto dovozné ceny boli vyššie ako bežná trhová cena a nemohli sa považovať za nezávislé trhové ceny. Ďalej tvrdili, že vysokú cenu spôsobila motivácia prepojeného dodávateľa z USA zvýšiť svoje ceny z dôvodu rozdielnej sadzby dane z príjmov medzi USA a Mexikom. Dovozná cena by mohla odzrkadľovať aj cenu superprémiového ropného koksu, zatiaľ čo čínski výrobcovia používajú nižšie triedy. Spoločnosť Liaoning Dantan a skupina Yangzi uviedli, že vo výročnej správe spoločnosti GrafTech International za rok 2020 sa uvádza, že spoločnosť GrafTech používala kvalitnejšie zmesi ihličkového koksu. Vo výročnej správe spoločnosti GrafTech International sa uvádza, že „naša výroba ropného ihličkového koksu špeciálne pre grafitové elektródy nám poskytuje príležitosť vyrábať superprémiový ropný ihličkový koks najvyššej kvality“. Tým by sa (čiastočne) vysvetlila extrémne vysoká cena vývozu z USA do Mexika. Takisto poznamenali, že dovozné ceny v Mexiku boli počas obdobia prešetrovania pomerne stabilné, zatiaľ čo ceny dovozu do ČĽR vykazovali pokles.

(108)

Komisia usúdila, že referenčná hodnota pre ropný koks používaný na výrobu grafitových elektród by mala odrážať náklady reprezentatívnej krajiny, a nie dovozné ceny, ktoré možno nájsť v iných krajinách. Poznamenala, že vážená priemerná dovozná cena 2 144 USD za tonu bola v rozpätí cien, ktoré predložili skupina Fangda a spoločnosť Liaoning Dantan, ako sa uvádza v odôvodnení 100.

(109)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 104, Komisia zistila, že vstup, ktorý používajú vyvážajúci výrobcovia grafitových elektród, najlepšie predstavuje táto referenčná hodnota. Okrem toho, na rozdiel od vyhlásenia strán na podporu ich tvrdenia, že ceny boli stabilné, Komisia zistila, že medzi najvyšším a najnižším váženým priemerom mesačných dovozných cien v Nuevo Laredo ceny kolísali v rozpätí 20 %. Komisia napokon zistila, že výročná správa spoločnosti GrafTech International neobsahovala žiadne dôkazy týkajúce sa podielu rôznych tried ropného koksu, ktoré nakupovala spoločnosť GrafTech Mexico, alebo že trieda, ktorú vyrába spoločnosť GrafTech International, je vyššia ako zvyčajná vysokokvalitná trieda, ktorá sa používa pri výrobe grafitových elektród. Komisia v dôsledku toho potvrdila, že dovozná cena v Nuevo Laredo bola primeranou referenčnou cenou v reprezentatívnej krajine.

(110)

Skupina Fangda a CCCME tvrdili, že Komisia vylúčila dovoz z iných krajín bez toho, aby poskytla vysvetlenie.

(111)

Na rozdiel od tohto tvrdenia Komisia zohľadnila všetky pôvody (t. j. USA a Nemecko). Nemecký dovoz sa však považoval za zanedbateľný, keďže tento dovoz predstavoval približne 0,009 % z celkového množstva dovezeného cez Nuevo Laredo (13). Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(112)

Spoločnosť Liaoning Dantan okrem toho tvrdila, že Komisia nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že dovoz na ďalších piatich vstupných miestach (14) nebol reprezentatívny pre ropný koks vhodný na výrobu grafitových elektród.

(113)

Týchto ďalších päť vstupných miest, o ktorých sa strany zmienili, predstavovalo spolu 255 ton alebo 2,6 % celkového mexického dovozu. Komisia preto usúdila, že tieto množstvá sú príliš nízke na to, aby boli reprezentatívne. V každom prípade, aj keby sa týchto ďalších päť vstupných miest zohľadnilo, referenčná cena by zostala takmer nezmenená (iba o 0,1 % nižšia). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(114)

Spoločnosť Liaoning Dantan tvrdila, že Komisia nemala zohľadniť iba dovoz cez Nuevo Laredo, keďže spoločnosť GrafTech International vyhlásila, že väčšina, ale nie všetok ropný koks, sa dovážal cez Nuevo Laredo.

(115)

Komisia pripomenula, že referenčnú hodnotu nestanovila na základe dovozných cien spoločnosti GrafTech Mexico, ale skôr na základe mexických dovozných štatistík. Ako už bolo vysvetlené, ďalšie vstupné miesta sa nezohľadnili, pretože vážený priemer dovozných cien za tonu neodrážal cenu kvality používanej na výrobu grafitových elektród a dovážané množstvá neboli reprezentatívne. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(116)

Skupina Fangda, spoločnosť Liaoning Dantan a CCCME tvrdili, že Komisia mala zvážiť povahu, vlastnosti alebo špecifikácie materiálu a použitie tovaru na stanovenie nedeformovaných výrobných nákladov. Strany predovšetkým zdôraznili, že kalcinovaný ropný koks používaný na výrobu grafitových elektród má rôzne triedy a že cenové rozdiely medzi rôznymi triedami sú značné. Skupina Fangda a CCCME okrem toho tvrdili, že použitím mexického dovozu špičkového ropného koksu s vysokými cenami (v priemere 2 144 USD za tonu, čo je približne to isté alebo dokonca viac ako trhová cena špičkového ropného koksu) sa nevzala do úvahy skutočnosť, že čínske spoločnosti používajú obyčajný kalcinovaný ropný koks, ako aj špičkový kalcinovaný ropný koks.

(117)

Komisia pripomenula, že strany mali veľa príležitostí vyjadriť sa k navrhovaným referenčným hodnotám a žiadna z dotknutých strán neposkytla spoľahlivé a ľahko dostupné údaje týkajúce sa referenčných cien v reprezentatívnej krajine, ktoré by odrážali údajné rôzne triedy kalcinovaného ropného koksu alebo špičkového ropného koksu. Komisia podotkla, že zainteresované strany, ktoré predložili toto tvrdenie, neposkytli žiadne dôkazy o tom, že existujú technické a/alebo chemické rozdiely medzi údajnými rôznymi triedami ropného koksu a ako sa tieto rozdiely odrážajú v nákupoch, ktoré nahlásili dotknuté strany. Ich tvrdenia boli založené výlučne na rozdieloch v ich vlastných nákupných cenách. Jeden z dotknutých vyvážajúcich výrobcov navyše opomenul nahlásiť, že používal iný druh ropného koksu, ktorého nákupná cena bola výrazne vyššia ako použitá referenčná hodnota. Okrem toho, ako uznali všetky zainteresované strany, pre tento vstup nie je ľahko dostupná žiadna medzinárodná referenčná hodnota. Vzhľadom na uvedené úvahy a ako sa uvádza v odôvodnení 104, Komisia stanovila spoľahlivú referenčnú hodnotu pre ropný koks, ktorá je ľahko dostupná a čo najpresnejšie odráža výrobný faktor používaný na výrobu grafitových elektród vo vybranej reprezentatívnej krajine. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(118)

Skupina Fangda, CCCME a spoločnosť Liaoning Dantan zopakovali svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 88 o čínskych nákladoch na dopravu. Strany však nepredložili žiadny nový dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(119)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Liaoning Dantan tvrdila, že Komisia mala stanoviť náklady na spotrebu plynu na základe nedeformovanej ceny, a nemala ju zahrnúť do spotrebného materiálu. Komisia tvrdenie prijala a výpočet zrevidovala. Ako je uvedené v odôvodnení 9, Komisia oznámila konečný výpočet strane a neboli doručené žiadne pripomienky.

(120)

Skupina Yangzi tvrdila, že Komisia mala použiť iný pomer konverzie šrotu po dodatočných krížových kontrolách na diaľku, ktoré sa uskutočnili v decembri 2021. Komisia toto tvrdenie preskúmala a zistila, že navrhovaný pomer nebol založený na úplnom výrobnom procese grafitových elektród spoločnosti, ale zahŕňal len obmedzený počet spomedzi mnohých krokov výroby. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(121)

Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 35 až 90, Komisia vzala do úvahy pripomienky zainteresovaných strán predložené po predbežnom poskytnutí informácií a po konečnom poskytnutí informácií, ako sa podrobne opisuje v odôvodnení 119, a náležite prepočítala dumpingové rozpätia.

(122)

Ako sa uvádza v odôvodnení 179 predbežného nariadenia, úroveň spolupráce bola v tomto prípade nízka, pretože vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval iba približne 62 % celkového vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania. Komisia na základe toho považovala za vhodné stanoviť celoštátne dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre druhy výrobku, ktoré v reprezentatívnych množstvách predáva vyvážajúci výrobca s najvyšším zisteným dumpingovým rozpätím. Takto stanovené dumpingové rozpätie bolo 74,9 %.

(123)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny nákladov, poistného a prepravného (CIF) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(124)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 181 až 185 predbežného nariadenia.

(125)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe informácií poskytnutých výrobným odvetvím Únie a objemov dovozu (na úrovni TARIC) vykázaných v databáze Eurostatu. Vzhľadom na zmenu vymedzenia výrobku (odôvodnenie 34) sa údaje upravili, ale trendy stanovené v predbežnom nariadení zostali nezmenené.

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

(126)

Spotreba grafitových elektród v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 25 %. Vysoká spotreba z rokov 2017 a 2018 bola spôsobená vysokým dopytom oceliarskeho priemyslu Únie, ktorý sa zotavoval z krízy v oceliarskom priemysle. Výrobcovia ocele navyše v situácií náhleho nárastu cien grafitových elektród vytvárali zo strachu pred ďalším zvyšovaním cien zásoby grafitových elektród. Podľa údajov združenia Eurofer klesla výroba ocele z elektrických oblúkových pecí v roku 2019 na nižšie hodnoty (–6,6 %) v porovnaní s rokom 2018. Dopyt po grafitových elektródach klesol. Keďže cena grafitových elektród výrazne klesla, odberateľské odvetvie si už nepotrebovalo vytvárať zásoby. Výrobcovia ocele preto znižovali svoje zásoby grafitových elektród. Dopyt ešte viac klesol v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19.

(127)

Jedna zainteresovaná strana, spoločnosť Misano, spochybnila metodiku, ktorú Komisia použila na úpravu dovozu v rámci kódu TARIC 8545110090 s cieľom vylúčiť z tohto dovozu grafitové elektródy s objemovou hmotnosťou menej ako 1,5 g/cm3 alebo s elektrickým odporom viac ako 7,0 μ.Ω.m, na ktoré sa toto prešetrovanie nevzťahovalo. Spoločnosť Misano však nepredložila žiadnu alternatívnu metodiku, ktorú by Komisia mohla použiť. Komisia napriek tomu zvažovala, že by ako alternatívu k údajom za rok 2019 použila priemer za roky 2017 – 2019, poznamenala však, že rozdiel oproti pôvodne použitej metodike by bol marginálny a nezmenil by sa celkový trend. Táto úprava v podobe uplatnenia alternatívnej metodiky by v skutočnosti spočívala v odpočítaní 8 % namiesto 7,5 % z celkového objemu dovozu a 2,8 % namiesto 3,3 % z celkovej hodnoty dovozu. V dôsledku toho Komisia potvrdila svoju metodiku, ktorú použila v predbežnom nariadení na úpravu dovozu v rámci kódu TARIC 8545110090, ako je opísané v odôvodnení 187 predbežného nariadenia.

(128)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu Comext. Aby sa zohľadnilo vylúčenie menších grafitových elektród z vymedzenia výrobku, Komisia odpočítala 9,1 % z celkového objemu čínskeho dovozu určeného na základe metodiky uvedenej v predchádzajúcom odôvodnení. Pri tomto odhade podielu (na objeme) čínskeho dovozu elektród s menovitým priemerom 350 mm alebo menej sa vychádzalo z údajov o vývoze, ktoré poskytli čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(129)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Fangda spochybnila presnosť úpravy celkového objemu čínskeho dovozu, ktorý sa po vylúčení menších grafitových elektród znížil o 9,1 %, a požiadala Komisiu, aby podrobnejšie zvážila skutočný objem dovozu dotknutého výrobku z Číny. Skupina Fangda však nešpecifikovala, akým spôsobom bola metodika Komisie neprimeraná alebo nepresná, ani nenavrhla alternatívnu, presnejšiu metodiku. V skutočnosti ani nebolo zrejmé, či sa skupina Fangda domnievala, že Komisia nadhodnotila alebo podhodnotila dovoz menších grafitových elektród. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(130)

Trendy stanovené v predbežnom nariadení sa v dôsledku tejto úpravy nezmenili.

(131)

Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe údajov o dovoze a údajov výrobného odvetvia Únie o predaji na trhu Únie.

(132)

Dovoz z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(133)

V situácii klesajúcej spotreby sa čínsky dovoz zvýšil na úkor výrobného odvetvia Únie. Objem dovozu z Číny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 12 % a jeho podiel na trhu sa zvýšil o 50 %, pričom v období prešetrovania dosiahol 33,8 % (+ 11,3 percentuálneho bodu). Trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa znížil o 5,9 percentuálneho bodu, a to z úrovne 61,1 % v roku 2017 na úroveň 55,2 % v roku 2020 (tabuľka 5).

(134)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe databázy Eurostatu Comext. Komisia s cieľom zohľadniť zmeny vymedzenia výrobku odpočítala 6,5 % z celkovej hodnoty čínskeho dovozu. Pri tomto odhade podielu (na hodnote) čínskeho dovozu elektród s menovitým priemerom 350 mm alebo menej sa vychádzalo z údajov o vývoze, ktoré poskytli čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(135)

Trendy stanovené v predbežnom nariadení sa v dôsledku tejto úpravy nezmenili.

(136)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (v EUR/t)

(137)

Vzhľadom na to, že po úprave vymedzenia výrobku nebol žiadny významný rozdiel v trendoch v tabuľke 3 a keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 194 až 196 predbežného nariadenia.

(138)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Fangda a CCCME poznamenali, že podľa ich výpočtu sa od konca obdobia prešetrovania do septembra 2021 dovozné ceny z Číny zvýšili o 37,5 %. Komisia však poznamenala, že zistenia o dumpingu a ujme boli založené na období prešetrovania. Okrem toho zvýšenie ceny samo osebe nevyhnutne neznamená, že sa už dovoz neuskutočňuje za dumpingové ceny alebo že už nedochádza k ujme, najmä v situácii, ako uznali aj skupina Fangda a CCCME, keď celosvetový rast cien ropy viedol k zvýšeniu cien hlavného vstupného materiálu, ropného ihličkového koksu, čo ďalej zvýšilo náklady na výrobu grafitových elektród. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(139)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 197 až 201 predbežného nariadenia.

(140)

Pokiaľ ide o tento oddiel, Komisia upravila objemy výroby v súlade so zmenou vymedzenia výrobku. Trendy stanovené v predbežnom nariadení sa v dôsledku tejto úpravy nezmenili.

(141)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 202 až 205 predbežného nariadenia.

(142)

Celková výroba v Únii sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Výroba

(143)

V súlade so zmenou vymedzenia výrobku sa upravil objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu. Táto úprava bola založená na údajoch, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Trendy stanovené v predbežnom nariadení sa v dôsledku tejto úpravy nezmenili.

(144)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(145)

Predaj sa v rokoch 2017 a 2018 zvyšoval, a potom v období 2018 – 2020 klesal. Všeobecný trend zodpovedá vývoju spotreby. Pokles predaja (–32 %) počas posudzovaného obdobia bol však výraznejší ako pokles spotreby (–25 %).

(146)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v dôsledku toho poklesol o 5,9 percentuálneho bodu. Podiel tretích krajín iných ako ČĽR na trhu klesol o 5,4 percentuálneho bodu. Výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu z dôvodu čínskeho dovozu, ktorého trhový podiel sa počas rovnakého obdobia zvýšil o 11,3 percentuálneho bodu (tabuľka 2).

(147)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Fangda a CCCME tvrdili, že spotreba v Únii klesla (o 42 955 ton od roku 2017 do konca obdobia prešetrovania) a že spotreba v Únii je v absolútnom vyjadrení väčšia ako zodpovedajúci pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie (o 33 751 ton od roku 2017 do konca obdobia prešetrovania). Komisia usúdila, že pokles predaja by sa nemal brať v absolútnych číslach, ale mal by sa posudzovať vo vzťahu k poklesu spotreby. Podiel na trhu je v tejto súvislosti relevantným ukazovateľom, z ktorého vyplýva, že výrobné odvetvie Únie stratilo v posudzovanom období podiel na trhu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(148)

Keďže k tomuto oddielu neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 209 predbežného nariadenia.

(149)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Fangda a CCCME poznamenali, že údaje o zamestnanosti sa počas posudzovaného obdobia zvýšili, aby podporili názor, že výrobné odvetvie Únie bude v blízkej budúcnosti rásť. Komisia však poznamenala, že zamestnanosť sledovala trendy výroby a spotreby na trhu Únie. Po počiatočnom náraste v rokoch 2017 a 2018 zamestnanosť od roku 2018 do konca posudzovaného obdobia neustále klesala. V dôsledku toho nemožno z údajov o zamestnanosti vyvodiť záver, že výrobné odvetvie Únie očakávalo budúci rast, a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(150)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 210 až 212 predbežného nariadenia.

(151)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 213 až 215 predbežného nariadenia.

(152)

Zmena vymedzenia výrobku nemala žiadny vplyv na mikroukazovatele. Dôvodom je skutočnosť, že žiadny z výrobcov z Únie zaradených do vzorky v posudzovanom období nevyrábal elektródy s menovitým priemerom 350 mm alebo menej. Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 216 až 240 predbežného nariadenia.

(153)

Pokiaľ ide o situáciu výrobného odvetvia Únie, Komisia najprv poznamenala, že trendy stanovené v predbežnom nariadení sa v dôsledku úpravy vymedzenia výrobku nezmenili.

(154)

Po predbežnom poskytnutí informácií niektoré zainteresované strany poznamenali, že niektoré ukazovatele (kapacita, zamestnanosť, predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok) vykazovali počas posudzovaného obdobia pozitívny trend a vzhľadom na úroveň zisku výrobného odvetvia Únie posudzovaného ako celku tvrdili, že nedošlo k ujme. Toto tvrdenie, že na základe dostupných makroekonomických a mikroekonomických údajov nemožno konštatovať, že výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená značná ujma, zopakovala spoločnosť Trasteel, skupina Fangda a CCCME po konečnom poskytnutí informácií.

(155)

Po prvé, treba pripomenúť, že všetky hlavné makroukazovatele vykazovali počas posudzovaného obdobia výrazný negatívny trend: podiel na trhu (z 61,1 % na 55,2 %), predaj v EÚ (–32 %) a výroba (–28 %). Komisia posúdila všetky relevantné ekonomické faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia, v súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia, a hoci poznamenala, že nie všetky ukazovatele ujmy vykazovali negatívny trend, dospela k záveru, že ukazovatele celkovo preukazujú značnú ujmu.

(156)

Po druhé, ako je dôkladne vysvetlené v odôvodneniach 216 až 218 predbežného nariadenia, časť výrobného odvetvia (spoločnosť GrafTech) sa do určitej miery považovala za dočasne chránenú pred priamou trhovou konkurenciou a v analýze boli jednotlivé časti výrobného odvetvia rozlíšené. Ak sa do úvahy nevezme spoločnosť GrafTech, mikroukazovatele vykazovali vcelku veľmi negatívny obraz.

(157)

Niekoľko zainteresovaných strán sa vyjadrilo k metodike, ktorú Komisia použila na ekonomickú analýzu výrobného odvetvia Únie, v rámci ktorej Komisia venovala osobitnú pozornosť výkonnosti spoločnosti GrafTech.

(158)

Po prvé, jedna strana, spoločnosť Misano, usúdila, že Komisia omylom „považovala“ predaj spoločnosti GrafTech France „za chránenú pred priamou konkurenciou dovozu“. Predaj spoločnosti GrafTech France na základe dlhodobých zmlúv sa neuskutočňoval v podmienkach, v ktorých nedochádzalo k hospodárskej súťaži, ale ponúkal sa neprepojeným zákazníkom spoločnosti GrafTech France v čase, keď títo zákazníci nakupovali grafitové elektródy od výrobného odvetvia Únie a dodávateľov mimo EÚ vrátane čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(159)

Komisia sa však domnievala, že cieľom aj výsledkom dlhodobých zmlúv bolo zabezpečenie určitých objemov predaja za určité ceny. Dlhodobé zmluvy poskytovali zákazníkom určitú istotu, pokiaľ ide o ponuku a ceny v čase, keď boli dopyt a ceny vysoké, pričom chránili spoločnosť GrafTech pred možným budúcim poklesom dopytu, ako aj pred možnými nekalými praktikami z tretích krajín od momentu, keď sa tieto dlhodobé zmluvy uzatvorili s jej zákazníkmi. Komisia okrem toho poznamenala, že spoločnosť GrafTech France mala veľmi odlišnú úroveň zisku v porovnaní s dvomi ďalšími spoločnosťami zaradenými do vzorky a že hlavným rozdielom a kľúčovým vysvetľujúcim faktorom tohto rozdielu je existencia týchto dlhodobých zmlúv.

(160)

Po druhé, niektoré strany vrátane združenia Eurofer tvrdili, že na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v predbežnom nariadení, platnosť týchto dlhodobých zmlúv neuplynie do konca roku 2022, pretože niektoré z nich budú buď predĺžené, alebo obnovené.

(161)

Komisia ďalej skúmala tento problém a skutočne sa ukázalo, že spoločnosť GrafTech po diskusiách s niektorými svojimi zákazníkmi predĺžila existujúce dlhodobé zmluvy s týmito klientmi na jeden alebo dva roky. Existencia týchto predĺžených dlhodobých zmlúv ako taká nenaznačovala, že priaznivé podmienky, ktoré existovali pre túto spoločnosť počas obdobia prešetrovania, budú pokračovať, keďže predĺženia zahŕňali zmeny zmlúv vyplývajúce z diskusií s jej zákazníkmi. Podrobná analýza ďalších informácií, ktoré spoločnosť GrafTech poskytla ako dôverné, pokiaľ ide o tieto zmeny dlhodobých zmlúv, vrátane podrobností týkajúcich sa objemov a cien, umožnila Komisii potvrdiť jej predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 253 a 254, a takisto že spoločnosť GrafTech bola v čase opätovného rokovania o jej dlhodobých zmluvách vystavená rovnakému tlaku zo strany dumpingového dovozu ako ostatní výrobcovia v Únii. Okrem toho predĺžené dlhodobé zmluvy pokrývali iba menšiu časť celkového predaja spoločnosti GrafTech. Na veľkú väčšinu objemu predaja, dokonca aj keď sa vezmú do úvahy predĺžené dlhodobé zmluvy, sa už koncom roku 2023 súčasné dlhodobé zmluvy nebudú vzťahovať. Tento podiel sa na konci roka 2024 ešte zvýši. Komisia takisto poznamenala, že platnosť niektorých dlhodobých zmlúv uplynula v roku 2021 a tieto zmluvy neboli obnovené. Napokon Komisia poznamenala, že priemerné predajné ceny spoločnosti GrafTech za prvý polrok 2021 v porovnaní s obdobím prešetrovania klesli (a to aj pokiaľ ide o predaj v rámci dlhodobých zmlúv), čo naznačuje, že spoločnosť GrafTech bola ovplyvnená dovozom grafitových elektród z Číny za nízke ceny. Predĺženie a obnovenie niektorých dlhodobých zmlúv preto nezmenilo záver o ujme.

(162)

Po tretie, jedna strana, a to spoločnosť Trasteel, ktorá je dovozcom grafitových elektród, tvrdila, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na použitie sektorovej analýzy ako analytického nástroja a že Komisia nevykonala „objektívne preskúmanie“. Komisia však založila svoju analýzu na objektívnom kritériu, a to na existencii dlhodobých zmlúv.

(163)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Trasteel namietala proti metodike a tvrdila, že za výrobcov, ktorým bola spôsobená ujma, možno považovať iba malú časť výrobcov z Únie, a nie výrobné odvetvie Únie ako celok.

(164)

V súlade s prístupom uvedeným v odôvodnení 218 predbežného nariadenia a ako je vysvetlené v odôvodneniach 253 až 254 uvedeného nariadenia Komisia zistila, že aj spoločnosť GrafTech bola ovplyvnená dovozom z Číny za nízke ceny a že zisková časť výrobného odvetvia nemohla ovplyvniť neziskovú časť. Posúdenie Komisie sa teda týkalo výrobného odvetvia Únie ako celku. Spoločnosť Trasteel nevysvetlila, prečo toto prešetrovanie nebolo objektívne, a nenavrhla alternatívnu metodiku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(165)

Na základe uvedeného a z dôvodov uvedených v odôvodneniach 241 až 254 predbežného nariadenia Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(166)

Po predbežnom poskytnutí informácií niektoré strany spochybnili príčinnú súvislosť a tvrdili, že výrobné odvetvie Únie a čínske výrobné odvetvie vyrábajú odlišné výrobky: výrobné odvetvie Únie vyrába veľké elektródy/elektródy vyššej triedy a čínske výrobné odvetvie vyrába malé elektródy/elektródy nižšej triedy. Z prešetrovania však vyplýva, že grafitové elektródové systémy dovážané z Číny a systémy vyrábané výrobným odvetvím Únie sa do značnej miery prekrývajú. Hoci Komisia poznamenala, že neexistuje žiadna odvetvová norma a že triedy si určujú samotní výrobcovia, [80 – 90] % vývozu čínskych výrobcov zaradených do vzorky predstavovali triedy UHP. Komisia takisto poznamenala, že [70 – 80] % grafitových elektród vyvážaných čínskymi výrobcami zaradenými do vzorky malo priemer 500 mm alebo viac. Dovoz z Číny a výroba v EÚ sa preto do značnej miery prekrývajú. Tvrdenie, že neexistuje priama hospodárska súťaž a že výrobné odvetvie Únie a čínske výrobné odvetvie vyrábajú odlišné výrobky, sa preto zamietlo.

(167)

Okrem toho niektoré výrobky dovážané z Číny, ktoré výrobné odvetvie Únie nevyrábalo alebo ktoré vyrábalo len v malých množstvách, boli z vymedzenia výrobku vylúčené. To ešte viac posilňuje príčinnú súvislosť.

(168)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Trasteel poukázala na zvýšenie predajných cien v Únii počas posudzovaného obdobia a tvrdila, že bežná reakcia trhu na čínsky dumping by znamenala, že výrobné odvetvie Únie zníži svoje ceny, aby nestratilo svoj podiel na trhu. Podľa spoločnosti Trasteel z toho vyplýva, že k ujme nedošlo. Ak by výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, znížilo by svoje ceny, aby nestratilo podiel na trhu. Komisia už poukázala na pokles cien počas obdobia prešetrovania v odôvodneniach 219 a 220 predbežného nariadenia. Ako sa vysvetlilo v odôvodneniach 221 a 223 uvedeného nariadenia, pokles bol ešte výraznejší v prípade predaja na „voľnom trhu“, ktorý podliehal konkurenčnému tlaku dovozu. Ani výrazné zníženie predajných cien výrobného odvetvia Únie však nezabránilo strate jeho podielu na trhu v dôsledku nárastu dumpingového dovozu z ČĽR.

(169)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 256 a 257 predbežného nariadenia.

(170)

Po predbežnom poskytnutí informácií niekoľko strán zopakovalo pripomienky týkajúce sa analýzy nepripísania ujmy, a najmä pandémie COVID-19 a vplyvu dlhodobých zmlúv spoločnosti GrafTech. Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Trasteel, skupina Fangda a CCCME zopakovali tieto pripomienky a trvali na tom, že ťažkosti, ktorým čelí výrobné odvetvie Únie, súvisia s vplyvom pandémie COVID-19 a výsledným znížením dopytu oceliarskeho priemyslu po grafitových elektródach.

(171)

Pandémii COVID-19 bola venovaná pozornosť v odôvodnení 258 predbežného nariadenia. Komisia opakuje, že čínsky dovoz sa začal zvyšovať pred pandémiou napriek klesajúcej spotrebe v EÚ a že čínsky podiel na trhu sa od roku 2018 neustále zvyšuje.

(172)

Komisia preto potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 258 predbežného nariadenia.

(173)

Niektoré strany tvrdili, že dlhodobé zmluvy spoločnosti GrafTech zablokovaním niektorých jej zákazníkov prispeli k ekonomickému chaosu zvyšku výrobného odvetvia. Inými slovami, tieto dlhodobé zmluvy údajne zabránili tomu, aby sa dopyt po grafitových elektródach rozdelil medzi rôznych výrobcov z Únie, najmä v ťažkých časoch (poklesu dopytu súvisiaceho s pandémiou).

(174)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Trasteel tvrdila, že ak by sa dala nájsť nejaká príčinná súvislosť, týkala by sa len malej časti predaja v Únii (na ktorý sa nevzťahujú dlhodobé zmluvy), a nie väčšiny predaja výrobného odvetvia Únie.

(175)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Po prvé, na rozdiel od toho, čo tvrdila spoločnosť Trasteel, „prevažnú väčšinu“ predaja v Únii počas obdobia prešetrovania „nechránili“ dlhodobé zmluvy. Podľa údajov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie, sa naopak väčšina predaja v Únii počas obdobia prešetrovania uskutočnila mimo dlhodobých zmlúv. Po druhé, dlhodobé zmluvy nemožno považovať za zdroj ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Prešetrovaním sa skôr ukázalo, že príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie, bol čínsky dumpingový dovoz. Komisia navyše poznamenala, že počas obdobia prešetrovania predaj spoločnosti GrafTech neprepojeným zákazníkom v porovnaní s rokom 2019 výrazne klesol. Predaj ostatných výrobcov z Únie zaradených do vzorky bez dlhodobých zmlúv s ich zákazníkmi sa v tom istom období znížil v menšej miere. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 161, priemerné predajné ceny spoločnosti GrafTech za prvý polrok 2021 v porovnaní s obdobím prešetrovania klesli, čo naznačuje, že spoločnosť GrafTech bola ovplyvnená dovozom grafitových elektród z Číny za nízke ceny.

(176)

Komisia preto dospela k záveru, že uvedený dumpingový dovoz spôsobil počas posudzovaného obdobia výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že príčinná súvislosť nebola oslabená dlhodobými zmluvami spoločnosti GrafTech do takej miery, aby dovoz nespôsobil značnú ujmu.

(177)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 261 a 264 predbežného nariadenia.

(178)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Fangda a CCCME tvrdili, že veľký podiel výroby výrobného odvetvia Únie sa používa na vývoz, čo má vplyv na celkovú prevádzkovú výkonnosť výrobného odvetvia Únie a že uskutočnenie vývozu prerušilo príčinnú súvislosť. Komisia však zvážila vývoznú výkonnosť výrobného odvetvia Únie a pripomenula, ako sa vysvetlilo v odôvodnení 267 predbežného nariadenia, že celková vývozná výkonnosť vykazovala podobné trendy ako v prípade predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, ale predaj na vývoz v relatívnom vyjadrení klesol menej ako predaj na trhu Únie.

(179)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 265 a 267 predbežného nariadenia.

(180)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 268 predbežného nariadenia.

(181)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodnení 269 predbežného nariadenia.

(182)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že žiadny z faktorov analyzovaných jednotlivo alebo spoločne neoslabil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, do tej miery, že by takáto súvislosť už nebola reálna a podstatná. Komisia preto potvrdila záver uvedený v odôvodneniach 270 až 274 predbežného nariadenia.

(183)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Trasteel, dovozca grafitových elektród, tvrdila, že výrobné odvetvie Únie nepotrebuje ochranu, pretože ceny dotknutého výrobku sa zvyšujú. Prešetrovaním sa však zistila existencia značnej ujmy počas obdobia prešetrovania a v každom prípade toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi, že sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie zmenila. Tvrdenie sa preto zamietlo ako neopodstatnené.

(184)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 276 až 280 predbežného nariadenia.

(185)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosti Trasteel a Misano tvrdili, že uloženie antidumpingových ciel poškodí postavenie dovozcov na trhu, keďže zákazníci nemusia byť ochotní nakupovať za vyššiu cenu. Jedna strana uviedla, že 50 % jej obratu pochádza z predaja grafitových elektród dovážaných z Číny.

(186)

Pokiaľ ide o hospodárske dôsledky pre dovozcov, ako sa opisuje v odôvodnení 281 predbežného nariadenia, prešetrovaním sa zistilo, že obchodná činnosť dovozcov zaradených do vzorky je zisková s váženým priemerom zisku približne 4 % a uloženie opatrení by malo len obmedzený vplyv na ich ziskovosť.

(187)

Komisia takisto poznamenala, že sadzby konečného antidumpingového cla pre čínske spolupracujúce spoločnosti boli nižšie ako miera cenového podhodnotenia. Očakáva sa preto, že neprepojení dovozcovia a obchodníci by mali byť stále schopní dovážať grafitové elektródy z Číny za konkurencieschopnú, zato spravodlivú cenu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(188)

Spoločnosti Trasteel a Misano takisto vyjadrili pripomienky k záujmu dovozcov a obchodníkov v súvislosti s nedostatočnou kapacitou výrobného odvetvia Únie a rizikom nedostatku, najmä pokiaľ ide o elektródy s malým priemerom. Tieto pripomienky boli podobné pripomienkam niektorých používateľov a pozornosť sa im venuje ďalej v oddiele 6.3.

(189)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu neprepojených dovozcov, potvrdili sa závery uvedené v odôvodneniach 281 až 284 predbežného nariadenia.

(190)

Po predbežnom poskytnutí informácií niektoré strany tvrdili, že antidumpingové clá ohrozia ziskovosť a konkurencieschopnosť používateľov. Zároveň tvrdili, že odberateľské odvetvie nemôže spoľahlivo obstarávať grafitové elektródy, ktoré potrebuje na pokračovanie svojej činnosti, bez dovozu z Číny. Po konečnom poskytnutí informácií združenie Eurofer, skupina Fangda a CCCME zopakovali, že existuje značné riziko nedostatku dodávok, najmä v prípade grafitových elektród s malým priemerom.

(191)

Používatelia zastupujú najmä oceliarsky priemysel, ale ako uviedla spoločnosť Imerys, aj niektorých menších používateľov, ako sú výrobcovia tavených minerálnych oxidov, ako je tavený oxid hlinitý a tavený oxid zirkoničitý.

(192)

Pokiaľ ide o spoločnosť Imerys, Komisia poznamenala, že veľká časť elektród, ktoré používa, sú elektródy s bežným výkonom, ktoré vzhľadom na ich fyzikálne vlastnosti nepatria do rozsahu tohto prešetrovania. Komisia takisto poznamenala, že po analýze všetkých podaní vrátane podania od spoločnosti Imerys spoločnosť Imerys používa malé a veľmi malé elektródy, ktoré boli vylúčené z vymedzenia výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 32.

(193)

Preto za predpokladu, že vzhľadom na fyzikálne vlastnosti tavených minerálnych oxidov čelili výrobcovia tavených minerálnych oxidov podobným obmedzeniam, keďže majú podobné výrobné zariadenia, Komisia očakávala, že vylúčením grafitových elektród s menovitým priemerom 350 mm alebo menej z vymedzenia výrobku sa obmedzia možné negatívne dôsledky na takýchto používateľov.

(194)

Pokiaľ ide o oceliarsky priemysel, potvrdili sa súvisiace zistenia odôvodnení 285 až 289 predbežného nariadenia, pričom sa takisto zaznamenali, ako je doložené v pripomienkach združenia Eurofer po konečnom poskytnutí informácií, ťažkosti pri získavaní grafitových elektród s malým priemerom, ktorým v súčasnosti čelia niektorí výrobcovia ocele v EÚ.

(195)

Komisia zároveň poznamenala, že navrhovatelia vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií zopakovali, že výrobcovia z Únie majú na výrobu grafitových elektród s malým priemerom dostupné kapacity.

(196)

Komisia napokon pripomenula, že opatrenia umožnia len obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž medzi výrobcami grafitových elektród z Únie a čínskymi výrobcami a nebudú brániť používateľom v pokračovaní dodávok z Číny.

(197)

Tvrdenia, že antidumpingové clá by ohrozili ziskovosť a konkurencieschopnosť používateľov a že odberateľské odvetvie nemôže spoľahlivo obstarávať grafitové elektródy, boli preto zamietnuté.

(198)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 290 a 291 predbežného nariadenia.

(199)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Fangda a CCCME požiadali Komisiu, aby zvážila možný nepriaznivý vplyv opatrení na environmentálne ciele Únie. Komisia však usúdila, že opatrenia nebudú predstavovať žiadne riziko, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, ako sa vysvetlilo v odôvodnení 288 predbežného nariadenia a odôvodneniach 196 a 197, a preto nebudú brániť dosiahnutiu environmentálnych cieľov a zelenej transformácie Únie. Naopak, cieľom opatrení je obnoviť rovnaké podmienky pre výrobcov z Únie a prispieť k zabezpečeniu rozmanitosti ponuky pre používateľov, čo podporí výrobu ocele v elektrických oblúkových peciach v Únii.

(200)

Vzhľadom na uvedené Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodnení 292 predbežného nariadenia.

(201)

Podľa článku 9 ods. 4 tretieho pododseku základného nariadenia Komisia posúdila vývoj objemov dovozu počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií s cieľom zohľadniť dodatočnú ujmu, ak by v danom období došlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu prešetrovaného dovozu. Podľa databázy Surveillance 2 porovnanie objemov dovozu dotknutého výrobku v období prešetrovania s objemami v období skorého predbežného poskytnutia informácií neukázalo žiadne ďalšie podstatné zvýšenie dovozu (došlo k zvýšeniu len o 5,5 %). Požiadavky na zvýšenie stanoveného rozpätia ujmy podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia preto neboli splnené a neboli vykonané žiadne úpravy, pokiaľ ide o rozpätie ujmy.

(202)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 168 až 177 predbežného nariadenia, ktoré sú upravené v tabuľke v odôvodnení 206.

(203)

Pokiaľ ide o reziduálne rozpätie, vzhľadom na to, že spolupráca s vývozcami z Číny bola slabá, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 179 predbežného nariadenia, Komisia považovala za vhodné stanoviť reziduálne rozpätie na základe dostupných skutočností. Toto rozpätie bolo stanovené na úrovni najvyššieho rozpätia predaja pod cieľovú cenu stanoveného pre druhy výrobku, ktoré vyvážajúci výrobca predáva so zisteným najvyšším rozpätím predaja pod cieľovú cenu v reprezentatívnych množstvách. Takto vypočítané reziduálne rozpätie predaja pod cieľovú cenu sa stanovilo na úrovni 187,1 %.

(204)

Keďže neexistujú žiadne pripomienky týkajúce sa odôvodnení 308 až 309 predbežného nariadenia a keďže rozpätia primerané na odstránenie ujmy zostali vyššie ako dumpingové rozpätia zistené aj v konečnej fáze, Komisia usúdila, že článok 7 ods. 2a základného nariadenia sa v danom prípade nedá uplatniť a namiesto toho sa uplatňuje článok 7 ods. 2

(205)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(206)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby ciel, ktoré budú uložené, stanovené takto:

(207)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Colné sadzby sú uplatniteľné výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa naň uplatňovať žiadna individuálna antidumpingová colná sadzba.

(208)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (15). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré spoločnosti umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(209)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(210)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú colné orgány zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(211)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(212)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou.

(213)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (16), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(214)

Po predbežnom poskytnutí informácií skupina Nantong Yangzi Carbon poukázala na to, že skupinu tvoria traja výrobcovia: konkrétne spoločnosti Nantong Yangzi Carbon Co., Ltd., Nantong Jiangdong Carbon Co. Ltd. a Wulanchabu Xufeng Carbon Technology Co. Ltd. Na účely výberu predbežného antidumpingového cla preto treba zmeniť predbežné nariadenie s cieľom uviesť názvy všetkých výrobcov v rámci skupiny Nantong Yangzhi Carbon. Okrem toho treba ich názvy uviesť aj na účely uloženia konečného antidumpingového cla.

(215)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

1.

Členské štáty s aktívnou účasťou prevádzkovateľov potravinárskych podnikov by mali monitorovať glykoalkaloidy α-solanín a α-chaconín v zemiakoch a zemiakových výrobkoch. Ak je to možné, najmä v spracovaných zemiakových výrobkoch by sa mali analyzovať aj produkty rozkladu β- a γ- solanín a chaconín a aglykón solanidín.

2.

Aby sa zabránilo enzymatickému rozkladu α-chaconínu, najmä pri analýze surových zemiakov (so šupou/ošúpaných), k zemiakom by sa mal pridať 1 % roztok kyseliny mravčej v metanole v pomere 1 : 2 (objem : hmotnosť), keď sa pred extrakciou a procesom čistenia zemiaky miešajú a homogenizujú. Odporúčanými analytickými metódami sú kvapalinová chromatografia s UV-DAD detekciou (ďalej len „LC-UV-DAD“) alebo kvapalinová chromatografia – hmotnostná spektrometria (ďalej len „LC-MS“). Iné analytické metódy sa môžu použiť za predpokladu, že sú k dispozícii dôkazy preukazujúce, že tieto metódy prinášajú spoľahlivé výsledky pre jednotlivé glykoalkaloidy. Kvantifikačný limit (ďalej len „LOQ“) na stanovenie každého glykoalkaloidu by mal byť podľa možnosti približne 1 mg/kg a nemal by presiahnuť 5 mg/kg.

3.

Členské štáty by mali za aktívnej účasti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov vykonávať vyšetrovania s cieľom identifikovať faktory vedúce k hladinám vyšším ako orientačná úroveň 100 mg/kg pre sumu α-solanínu a α-chaconínu v zemiakoch a spracovaných zemiakových výrobkoch.

4.

Členské štáty a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov by mali úradu EFSA do 30. júna každého roka poskytnúť údaje za predchádzajúci rok na účely zhromaždenia týchto údajov do jednej databázy v súlade s požiadavkami uvedenými v usmerneniach EFSA o štandardnom opise vzorky (SSD) pre potraviny a krmivá a dodatočnými osobitnými požiadavkami úradu EFSA na podávanie správ (2). V prípade zemiakov a spracovaných zemiakových výrobkov je dôležité uviesť odrodu a veľkosť zemiakov (priemerná hmotnosť zemiakov, najmä v prípade zemiakov so šupou), či išlo o skoré zemiaky alebo skladované zemiaky (t. j. neskoré zemiaky a/alebo zemiaky skladované počas dlhšieho obdobia), miesto odberu vzoriek (výrobca, veľkoobchod, maloobchod) a či zemiaky boli alebo neboli ošúpané (3).