Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európsku sociálnu chartu, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ako aj na správy a odporúčania komisárky Rady Európy pre ľudské práva, Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) a iných mechanizmov Rady Európy,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ďalšie zmluvy Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. apríla 2011 s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na následné správy o implementácii a hodnotiace správy,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(5) a na závery Rady z 8. decembra 2016 o urýchlení procesu integrácie Rómov a z 13. októbra 2016 o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 14/2016,

–  so zreteľom na správy Európskeho parlamentu z roku 2010 o stratégii EÚ v oblasti začlenenia Rómov a na správu o rodových aspektoch európskeho rámca pre národné stratégie integrácie Rómov z roku 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – protirómske zmýšľanie v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o potrebe posilneného strategického rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov po roku 2020 a zintenzívnení boja proti protirómskemu zmýšľaniu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o ochrane a nediskriminácii menšín v členských štátoch EÚ, prijaté 7. februára 2018(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o náraste neofašistického násilia v Európe(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o minimálnych normách pre menšiny v EÚ(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. septembra 2019 s názvom Správa o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2019)0406)(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2018 s názvom Správa o hodnotení rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2018)0785)(15),

–  so zreteľom na konania o porušení povinnosti, ktoré boli uznané v rozpore so smernicou 2000/43/ES o rasovej rovnosti – diskriminácii rómskych detí vo vzdelávaní (konania o porušení č. 20142174, č. 20152025 a č. 20152206),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o situácii rómskych žien (SOC/585-EESC-2018),

–  so zreteľom na Poznanskú deklaráciu partnerov zo západného Balkánu o integrácii Rómov v rámci procesu rozširovania EÚ,

–  so zreteľom na Druhý prieskum EÚ týkajúci sa menšín a diskriminácie (EU-MIDIS II) Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA),

–  so zreteľom na všeobecné politické odporúčanie č. 13 Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI),

–  so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na mapu chudoby Svetovej banky z roku 2016, ktorá jasne určuje najviac zaostávajúce regióny v Európe,

–  so zreteľom na príslušné správy a odporúčania výskumných inštitúcií a rómskych a prorómskych organizácií občianskej spoločnosti vrátane rómskych mimovládnych organizácií pôsobiacich na miestnej úrovni,

–  so zreteľom na európske iniciatívy občanov týkajúce sa iniciatívy „Minority SavePack“ a iniciatívy „Kohézna politika pre rovnosť regiónov a udržateľnosť regionálnych kultúr“,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0147/2020),

A.  keďže Rómovia predstavujú najväčšiu etnickú menšinu v Európe;

B.  keďže v súčasnom rámci sa vyzdvihla rozmanitosť pod zastrešujúcim pojmom „Rómovia“; keďže sa v ňom neuznala rozmanitosť obyvateľstva rómskeho pôvodu; keďže pojem Rómovia alebo zdvojený pojem Sinti a Rómovia sa používali v čase, keď aktéri s rozhodovacími právomocami rozhodovali o rómskych politikách bez skutočného zapojenia rómskych komunít, a preto majú tieto komunity pocit odcudzenia, a keďže toto vymedzenie uplatňované v politikách a diskusiách EÚ neodráža rôznorodosť rómskej komunity, ktorá ich preto často kritizuje;

C.  keďže rozmanitosť rómskeho obyvateľstva sa musí oveľa lepšie zohľadniť v legislatívnom návrhu o rovnosti, začlenení a účasti Rómov po roku 2020; keďže pojem „Rómovia“ zahŕňa osoby patriace do komunity Rómov, Kalé, Manuši, Lovári, Rissende, Bojaša, Domare, Kalderaši, Romaničal a Sinti; keďže nové vymedzenie pojmu „Rómovia“ lepšie zahŕňa aj tých, ktorí sú stigmatizovaní ako Cigáni bez toho, aby mali príslušný etnický pôvod, ako sú Egypťania, Aškaliovia alebo Travelleri;

D.  keďže značná časť Rómov v Európe žije vo vidieckych aj v mestských oblastiach vo veľmi neistých a zlých sociálno-ekonomických podmienkach(16); keďže väčšina Rómov je zbavená základných ľudských práv vo všetkých oblastiach života;

E.  keďže podľa EÚ – MIDIS II 61 % občanov EÚ sa domnieva, že diskriminácia Rómov je v ich krajine rozšírená; keďže hlboko zakorenené, pretrvávajúce, štrukturálne a často inštitucionálne a vládne protirómske zmýšľanie naďalej existuje na všetkých úrovniach európskej spoločnosti a každodenne sa prejavuje ako hlavná prekážka pri dosahovaní plného potenciálu Rómov ako občanov EÚ v plnej miere požívajúcich základné práva, sociálne začlenenie a rovnosť vo všetkých sférach života vrátane bývania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti;

F.  keďže Rómovia naďalej čelia rastúcej miere nenávistných prejavov; najmä na verejnosti, v sociálnych médiách a zo strany verejných činiteľov, politikov a úradníkov; keďže sú tiež obeťami policajného násilia vrátane kolektívnych trestov, rasového profilovania, segregácie v oblasti bývania a vzdelávania; keďže na boj proti tomuto javu sú potrebné osobitné opatrenia; keďže nedostatky v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu a v oblasti trestného práva vedú k nedostatočnej úrovni ochrany a prístupu k spravodlivosti pre obete policajného násilia a obete sú často prenasledované štátnymi orgánmi;

G.  keďže boj proti protirómskemu zmýšľaniu prostredníctvom existujúcich antidiskriminačných právnych predpisov nestačí; keďže členské štáty EÚ by mali preukázať odhodlanie prelomiť začarovaný kruh protirómskeho zmýšľania, a to najmä pri jednaní rómskych občanov s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi správnymi orgánmi, chrániť rovnosť a nediskrimináciu svojich rómskych občanov a umožniť plné využívanie ich základných ľudských práv;

H.  keďže rasizmus voči Rómom vedie k násiliu a zabíjaniu; keďže miera obťažovania motivovaného nenávisťou a trestných činov z nenávisti je naďalej voči Rómom výrazne vysoká a keďže väčšina incidentov motivovaných nenávisťou nie je ohlásená;

I.  keďže podľa EÚ – MIDI II v roku 2016 približne 80 % Rómov v deviatich členských štátoch EÚ s najväčším počtom rómskeho obyvateľstva žila pod hranicou chudoby v danej krajine; keďže chudoba je výsledkom a zároveň hybnou silou protirómskeho zmýšľania, vylúčenia v oblasti vzdelávania, zamestnania, zdravia a bývania; keďže hlavným cieľom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu bolo vymaniť z rizika chudoby 20 miliónov ľudí vrátane Rómov; keďže počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením klesol v rokoch 2008 až 2017 o 3,1 milióna, EÚ je naďalej ďaleko od dosiahnutia svojho cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je zníženie tohto počtu o 20 miliónov do roku 2020;

J.  keďže každá tretia osoba rómskeho pôvodu žije v príbytku bez pitnej vody a každá desiata v príbytku bez elektrickej energie; keďže len o niečo viac než polovica má v dome splachovací záchod alebo sprchu a 78 % Rómov žije v preplnených obydliach; keďže veľký počet Rómov stále žije v neformálnych, nehygienických a nelegálnych osadách v nevyhovujúcich životných podmienkach; keďže mnohí nemajú identifikačné doklady a zdravotné poistenie(17);

K.  keďže 43 % Rómov je pri kúpe alebo prenájme nehnuteľnosti na bývanie diskriminovaných a nepozná dostatočne svoje práva v oblasti rovnosti; keďže legalizácia vlastníckych práv by mala byť podľa možnosti posilnená, a to najmä v neformálnych osadách; keďže zrušenie neformálnych osád (nútené vysťahovanie) by malo byť spojené s dostatočnými sprievodnými opatreniami vrátane ponuky alternatívneho bývania; keďže neboli prijaté žiadne právne ani politické opatrenia proti členským štátom s cieľom ukončiť segregáciu v oblasti bývania a nútené vysťahovanie a zabezpečiť prístup ku kvalitnému bývaniu; keďže nedostatočný prístup k bývaniu a verejným službám, ako je čistá voda a hygiena, má negatívny vplyv na vzdelávanie, zamestnanosť a výsledky v oblasti zdravia a celkovo nepriaznivo ovplyvňuje sociálne začlenenie;

L.  keďže priemerná dĺžka života a zdravotný stav Rómov sú naďalej výrazne horšie ako v prípade nerómskych obyvateľov vo všetkých európskych krajinách; keďže priemerná dĺžka života pri narodení v EÚ je 76 rokov u mužov a 82 rokov u žien a keďže u Rómov sa odhaduje o 10 rokov kratšia; keďže údaje okrem toho potvrdzujú, že miera úmrtnosti dojčiat v rómskych komunitách značne prekračuje priemer EÚ, ktorý je na úrovni 4,3 úmrtí na tisíc živonarodených detí;

M.  keďže mnohí Rómovia trpia mimoriadne vysokou mierou negramotnosti a predčasného ukončenia školskej dochádzky; keďže len každé druhé rómske dieťa navštevuje predškolské zariadenie alebo materskú školu a veľmi malý podiel detí pokračuje v školskej dochádzke po ukončení povinnej školskej dochádzky; keďže 50 % Rómov vo veku od 6 do 24 rokov nie je v procese vzdelávania; keďže len 21 % rómskych žien a 25 % rómskych mužov vo veku 16 – 24 rokov má ukončené stredoškolské vzdelanie (ISCED3) alebo vyššie vzdelanie; keďže v roku 2019 ukončilo vzdelávanie 68 % rómskych detí predčasne napriek tomu, že cieľom podľa rámca EÚ pre Rómov a stratégie EÚ 2020 bolo 10 %; keďže len 18 % rómskych detí postúpilo na vyššiu úroveň vzdelávania a miera absencií a predčasného ukončenia školskej dochádzky bola u rómskych žiakov podstatne vyššia ako v inej kategórii žiakov; keďže diskriminačná nesprávna diagnostika mnohých rómskych detí ako detí s osobitnými vzdelávacími potrebami vedie k tomu, že neprimeraný počet rómskych detí navštevuje školy pre deti so zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho sú vyčlenené z bežného školského systému a často dostávajú nižšiu kvalitu vzdelanie; keďže priama a nepriama segregácia rómskych detí je prax, ktorá sa ešte vždy v členských štátoch uplatňuje;

N.  keďže Rómovia čelia diskriminácii v prístupe k iniciatívam v oblasti zamestnanosti, ako je záruka pre mladých ľudí, keďže verejné služby zamestnanosti často nemajú kapacitu na to, aby ich oslovili, alebo uplatňujú postupy nepriamej diskriminácie; keďže miera platenej práce Rómov vo veku 20 – 64 rokov na úrovni 43 % bola výrazne nižšia ako priemer EÚ vo výške 70 % v roku 2015, keďže situácia mladých ľudí je podstatne horšia, pričom 63 % Rómov vo veku 16 – 24 rokov nie je zamestnaných, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 12 %, keďže výsledky ukazujú značný rodový rozdiel, pričom 72 % mladých žien rómskeho pôvodu nie je zamestnaných, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy v porovnaní s 55 % mladých rómskych mužov; keďže 43 % rómskych mužov a 22 % rómskych žien má určitú formu platenej práce; keďže prijatie Európskeho piliera sociálnych práv zdôraznilo základné právo každého na prácu a posilnenie sociálnych práv, čo má pozitívny vplyv na život ľudí patriacich k marginalizovaným skupinám, ako sú Rómovia; keďže mnohí Rómovia, ktorí žijú na hranici extrémnej chudoby, je v tejto situácii nútených prijímať pracovné miesta so mzdou hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy, ostatní sú nútení prežívať z neformálnych činností, ako je zber kovového šrotu alebo plastových fliaš, čo výrazne zvyšuje šance na vykorisťovanie týchto ľudí;

O.  keďže v odborných správach a v správe Európskej komisie z roku 2019 o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov sa uznáva, že faktory úspechu zahŕňajú prierezové, medziodvetvové a integrované prístupy k riešeniu diskriminácie a multidimenzionálneho vylúčenia a že rómske ženy, rómske LGBT osoby, Rómovia so zdravotným postihnutím čelia prierezovej diskriminácii; keďže v správach sa okrem priorít uvádza potreba podporovať prístup Rómov k spravodlivosti so zameraním na obete prierezovej diskriminácie a posilnenie schopnosti orgánov pre otázky rovnosti, aby mohli riešiť situáciu diskriminácie Rómov;

P.  keďže problematikou práv žien sú osobitne dotknuté Rómky, ktoré často čelia vystupňovaným formám verbálneho, fyzického, psychologického a rasového obťažovania a etnickej segregácii v zariadeniach zdravotnej starostlivosti o matky; keďže rómske ženy sú umiestňované v oddelených miestnostiach s oddelenými kúpeľňami a stravovacími zariadeniami; keďže v niektorých členských štátoch museli Rómky systematicky podstupovať nútenú sterilizáciu a nepodarilo sa im získať primeranú nápravu vrátane odškodnenia za vyplývajúce porušovanie ich ľudských práv;

Q.  keďže nespravodlivosť v oblasti životného prostredia sa pravidelne spája so zdravotnými rizikami a negatívnymi dôsledkami pre Rómov a keďže sú Rómovia neprimerane postihnutí environmentálnou záťažou, majú menší prístup k environmentálnym zdrojom a službám a sú diskriminovaní, pokiaľ ide o ich právo na informácie, účasť na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia;

R.  keďže prvý európsky rámec pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov zaradil nevyhnutnosť zlepšiť situáciu Rómov do európskej politickej agendy, vytvoril dôležité inštitucionálne štruktúry a siete a vyvinul tlak na členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie na riešenie ich nedostatkov; keďže na základe výsledkov hodnotenia súčasného rámca EÚ je nevyhnutné, aby vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov, ktoré sa riadia návrhom na obdobie po roku 2020, pokračovali a boli naďalej zdokonaľované, pričom sa požaduje väčší súlad s právnymi predpismi zo strany členských štátov a podpora uplatňovania záväznejších cieľov na zvýšenie záväzku a zodpovednosti; keďže lepšie vykonávanie vnútroštátnych stratégií si vyžaduje, aby sa takéto stratégie začlenili do vnútroštátnych, regionálnych a miestnych odvetvových politík a aby sa efektívnejšie využívali finančné prostriedky EÚ, najmä v prípade dlhodobých integračných projektov;

S.  keďže treba predložiť legislatívny návrh týkajúci sa rovnosti, začlenenia, účasti Rómov a boja proti protirómskemu zmýšľaniu, ktorý by sa mal vypracovať na základe realistickejších kvantitatívnych a kvalitatívnych rozčlenených údajov zhromaždených v spolupráci s rómskymi organizáciami občianskej spoločnosti (AM 87) vrátane organizácií na miestnej úrovni;

T.  keďže rómska kultúra je súčasťou kultúry a hodnôt Európy a Rómovia prispeli ku kultúrnemu bohatstvu, rozmanitosti, hospodárstvu i spoločnej histórii EÚ (AM 89); keďže ochrana a posilňovanie kultúrneho dedičstva súvisiaceho s národnostnými menšinami v členských štátoch zohráva kľúčovú úlohu v sociálnej súdržnosti;

U.  keďže v súlade so zásadou subsidiarity sú členské štáty zodpovedné za rozvoj a účinné vykonávanie vnútroštátnych stratégií začleňovania Rómov; keďže na vykonávanie vnútroštátnych stratégií začleňovania ľudí rómskeho pôvodu na obdobie po roku 2020 by mali byť v miestnych, regionálnych a národných rozpočtoch členských štátov vyčlenené primerané finančné prostriedky, ktoré by mali byť doplnené finančnými prostriedkami EÚ; keďže by sa mali vytvoriť účinné a posilnené mechanizmy monitorovania, dohľadu a sankcií; keďže EÚ a členské štáty musia zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky pridelili na ciele a projekty, ktoré majú najväčší potenciálny dlhodobý vplyv na situáciu Rómov, a aby boli finančné prostriedky riadne vynaložené a nedochádzalo k ich zneužívaniu;

V.  keďže približne polovica Rómov v Európe žije mimo Európskej únie; keďže ich situácia je naďalej mimoriadne problematická vo väčšine kandidátskych, potenciálnych kandidátskych a krajín európskeho susedstva; keďže Európska únia môže mať veľký vplyv na ich situáciu prostredníctvom prístupových rokovaní, ako aj prostredníctvom poskytovania finančnej pomoci;

W.  keďže by sa mala lepšie zabezpečiť rovnocenná účasť a posilnenie postavenia Rómov pri tvorbe politiky na všetkých úrovniach; keďže miestne, regionálne, vnútroštátne a európske zainteresované strany (MVO, aktivisti, experti, členovia komunít atď.) by mali byť výrazne zapojené do tvorby, vykonávania a monitorovania verejných politík zameraných na ľudí rómskeho pôvodu v období po roku 2020;

X.  keďže väčšina znevýhodnených komunít Rómov často zaostáva a je vylúčená z výhod vnútroštátnych programov začleňovania z dôvodu obmedzení metodík mapovania používaných pri identifikácii komunít, ktoré sú v najväčšej núdzi; keďže pri navrhovaní intervencie programu by sa analýzy mali zamerať na presnú geografickú oblasť a počet rodín či osôb, ktoré čelia sociálno-ekonomickému vylúčeniu;

Y.  keďže ciele v oblasti začleňovania Rómov by mali byť v súlade s horizontálnymi cieľmi Európskej únie, a to najmä s plánom obnovy, novým viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027, európskou zelenou dohodou, Európskym pilierom sociálnych práv, európskym semestrom, cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030, novou spoločnou poľnohospodárskou politikou, Fondom na spravodlivú transformáciu, novým programom v oblasti zručností pre Európu, európskou digitálnou stratégiou a stratégiou pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu; keďže politická podpora je kľúčovým prvkom pre začlenenie rómskeho obyvateľstva; keďže zaistenie politického záväzku a zodpovednosti členských štátov si vyžaduje zásadnú mobilizáciu hlavných zainteresovaných strán na všetkých úrovniach vrátane Rady;

Z.  keďže protirómske zmýšľanie v našich spoločnostiach existuje už stáročia a počas holokaustu nadobudlo svoju najkrutejšiu formu, v rámci ktorej bolo vyhladených približne 500 000 Rómov; keďže protirómske zmýšľanie malo na území dnešného Rumunska takmer 500 rokov podobu otroctva Rómov; keďže v dôsledku stáročí diskriminácie a sociálneho vylúčenia Rómovia nemohli účinne a výrazne profitovať z nepretržitého sociálno-ekonomického rozvoja našich spoločností; keďže boli nechaní napospas osudu a v dôsledku toho sa prehĺbili rozdiely medzi rómskym a bežným obyvateľstvom;

AA.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že situácia marginalizovaných rómskych komunít v preľudnených osídleniach a osadách sa zhoršila, že rasizmus, diskriminácia, vylúčenie, policajné násilie voči Rómom a protirómske zmýšľanie, keď Rómovia sú označovaní za šíriteľov vírusu, sa zhoršili a keďže Rómovia majú obmedzený prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti, pitnej vode, hygiene a potrave, sú viac ohrození nákazou ochorenia COVID-19; keďže krízová situácia spôsobená ochorením COVID-19 preto viac než jasne poukázala na naliehavú potrebu, aby EÚ a jej členské štáty riešili otázku začleňovania Rómov; keďže členské štáty by mali poskytovať núdzovú podporu a lekársku starostlivosť s cieľom obmedziť šírenie vírusu, keďže hrozí, že hospodárske a sociálne dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 najviac postihnú rómske obyvateľstvo a prehĺbia existujúce nerovnosti vo všetkých prioritných oblastiach začleňovania Rómov;

Legislatívny návrh EÚ o rovnosti, začlenení účasti Rómov a boji proti protirómskemu zmýšľaniu; strategický návrh EÚ na obdobie po roku 2020, priority a primerané financovanie

1.  konštatuje, že Rómovia sú vystavení pretrvávajúcemu protirómskemu zmýšľaniu – osobitnej forme rasizmu – čo vedie k najvyšším mieram chudoby a sociálneho vylúčenia; s poľutovaním konštatuje, že napriek nepretržitému sociálno-ekonomickému rozvoju v EÚ a úsiliu o zabezpečenie začlenenia Rómov na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa celková situácia rómskeho obyvateľstva v EÚ nezlepšila; často z dôvodu pretrvávajúceho protirómskeho zmýšľania a nedostatku politickej vôle; vyzýva preto Komisiu, aby išla príkladom a zaviedla politiku začleňovania Rómov do všetkých fáz a úrovní hlavných politík, programov a projektov s cieľom začleniť hľadisko Rómov do všetkých fáz a úrovní hlavných politík, programov a projektov, ale bez vylúčenia cieleného prístupu, a aby zabránila diskriminácii v politike EÚ vo všeobecnosti a uľahčila pozitívnu činnosť a aktívnu pomoc rómskemu obyvateľstvu; vyzýva aj členské štáty, aby sa vydali touto cestou a vytvorili politiky, ktoré pomôžu aktívne začleňovať Rómov do našich spoločností;

2.  vyzýva Komisiu, aby na základe dôkladného posúdenia vplyvu a v rámci systematických konzultácií s rómskym obyvateľstvom, (pro-)rómskymi expertmi a mimovládnymi organizáciami z vnútroštátnej, regionálnej a najmä miestnej úrovne, ako aj ďalších zainteresovaných strán, ako sú Rada Európy a FRA, predložila legislatívny návrh týkajúci sa rovnosti, začlenenia, účasti Rómov a boja proti protirómskemu zmýšľaniu; domnieva sa, že tento návrh by mohol byť založený na článku 19 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako vhodný krok na boj proti diskriminácii Rómov na základe etnického pôvodu; zastáva názor, že predtým použité odporúčanie Rady nie je postačujúcou formou aktu, pretože nebolo právne záväzné a nemalo významný pozitívny vplyv na rómske obyvateľstvo; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila vnútornú rôznorodosť tejto komunity v prioritných oblastiach návrhu smernice EÚ na obdobie po roku 2020 a zaistila, že žiadna skupina nebude vynechaná, a rozhodne podporuje, aby sa na označenie rómskych komunít v politikách a diskusiách EÚ po roku 2020 používalo označenie „Rómovia“; poznamenáva, že v návrhu verejnej politiky týkajúcej sa Rómov na obdobie po roku 2020 by mala byť výslovne uvedená rovnocenná účasť Rómov vo všetkých oblastiach verejného života, politická účasť a takisto ich jazyk, umenie, kultúra, história a životné prostredie ako dodatočné opatrenia k štyrom hlavným prioritným oblastiam, ktorými sú vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a zdravotná starostlivosť;

3.  zastáva názor, že návrhu musí uprednostňovať dosiahnutie významného pozitívneho vplyvu; mal by byť kombináciou sociálno-hospodárskych aspektov s prístupom založeným na právach vrátane plánu na odstránenie nerovností, v oblasti bývania, zdravia, zamestnanosti a vzdelávania; mal by zahŕňať konkrétne, porovnateľné, dosiahnuteľné, záväzné a časovo ohraničené ciele na ochranu a zlepšenie začlenenia Rómov vrátane tých, ktorí patria do skupín, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii, ako sú mladí ľudia, ženy a dievčatá, LGBTI osoby a osoby so zdravotným postihnutím, na podporu inkluzívneho vzdelávania, rozvoja v ranom detstve a na boj proti diskriminácii a segregácii; mal by uprednostňovať prístup spravodlivosti vzhľadom na kolektívny a štrukturálny charakter diskriminácie Rómov; zdôrazňuje, že návrh Európskej komisie na obdobie po roku 2020 by sa mal zamerať na boj proti chudobe a protirómskemu zmýšľaniu, zlepšovanie životných a zdravotných podmienok a kombinovanie cieleného a všeobecného prístupu;

4.  konštatuje, že na to, aby bol budúci proces začleňovania Rómov v EÚ úspešný a dôveryhodný, je potrebná zásadná zmena prístupu, ktorá by sa pri tvorbe politík voči Rómom posunula od paternalistického k nepaternalistickému prístupu; zdôrazňuje, že vnútroštátne úsilie zamerané na začleňovanie Rómov by sa malo urýchliť vo všetkých členských štátoch EÚ; zdôrazňuje však, že dôraz by sa mal klásť na tých, ktorí majú početné rómske obyvateľstvo, kde neúčinný proces začleňovania Rómov predstavuje makroekonomické výzvy, prehlbuje regionálne rozdiely a tým brzdí sociálnu súdržnosť EÚ; zdôrazňuje, že podpora EÚ týmto krajinám by sa mala merať vo vzťahu k výzvam a že by sa mala venovať väčšia pozornosť účinnosti politík a opatrení v týchto krajinách, zastáva názor, že návrh stratégie na obdobie po roku 2020 by mal obsahovať aj vonkajšiu zložku týkajúcu sa pristupujúcich kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín, ako aj susedných krajín, prostredníctvom ktorých by EÚ mohla podporovať tieto krajiny pri vypracúvaní komplexných dlhodobých stratégií začleňovania Rómov a poskytovať finančnú podporu v oblastiach, ako sú vzdelávanie, zdravotnícke, bývanie a zamestnanosť;

5.  vyzýva Komisiu, aby posilnila prepojenie medzi hlavnými finančnými a politickými nástrojmi EÚ a cieľmi týkajúcimi sa sociálno-ekonomického rozvoja a začleňovania Rómov, ktoré sú stanovené v právne záväznom návrhu Komisie; vyzýva Komisiu, aby mobilizovala financovanie rodovej rovnosti, začleňovania a účasti Rómov v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a plánu obnovy EÚ; v tejto súvislosti trvá na tom, že subjekty, ktoré sa zapájajú do diskriminačných praktík proti Rómom alebo ktoré na tento účel prijímajú rozhodnutia alebo vykonávajú opatrenia, by nemali byť oprávnené na financovanie z rozpočtu Únie; vyzýva Komisiu, členské štáty a krajiny rozšírenia, aby prispôsobili existujúce hlavné finančné mechanizmy tak, aby sa stali flexibilnými pre kombinované využívanie finančných prostriedkov v rómskych komunitách tým, že umožnia prístup k informáciám, dosahu, budovaniu kapacít, poskytovaniu technickej pomoci a zárukám počas procesu podávania žiadostí o financovanie; zastáva názor, že finančné prostriedky sa často najúčinnejšie vynakladajú na miestnej úrovni miestnymi samosprávami a mimovládnymi organizáciami, a preto vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančné prostriedky, ktoré im boli priamo pridelené a zapájala miestnych zástupcov Rómov do vykonávania; zastáva názor, že v záujme podpory rómskych a prorómskych organizácií občianskej spoločnosti by sa mali zohľadniť pružnejšie požiadavky na spolufinancovanie, keďže mnohé mimovládne organizácie, najmä z miestnej úrovne, si nemôžu dovoliť vlastné finančné príspevky, čo predstavuje prekážku v prístupe miestnych mimovládnych organizácií k finančným prostriedkom EÚ; vyzýva Komisiu, aby účinne reagovala na obavy týkajúce sa stále sa zmenšujúceho priestoru pre nezávislú občiansku spoločnosť v niektorých členských štátoch; je znepokojený tým, že pandémia koronavírusu by mohla viesť ku škrtom vo vzťahu k programom práv a hodnôt v budúcom VFR na roky 2021 – 2027, čo negatívne ovplyvní organizácie občianskej spoločnosti obhajujúce rómske komunity, a tým aj dosah na rómske komunity; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne riešili toto riziko;

6.  vyzýva členské štáty, aby dopĺňali finančnú podporu EÚ s cieľom zlepšiť situáciu Rómov; vyzýva členské štáty, aby uviedli výšku finančných prostriedkov nevyhnutných na realizáciu navrhovaných opatrení na začlenenie Rómov a spresnili, koľko finančných prostriedkov by bolo na takéto opatrenia k dispozícii z vnútroštátnych rozpočtov a koľko z rozpočtu EÚ;

7.  vyzýva členské štáty, aby lepšie integrovali metodiky mapovania marginalizovaných rómskych komunít a posilnené mechanizmy financovania do svojich regionálnych a miestnych štruktúr rozvoja, ktoré umožnia cielenejšie investície do marginalizovaných rómskych komunít a lepšie zapájanie rómskych komunít do využívania finančných prostriedkov, aby sa zaručilo, že vyčlenené prostriedky sa dostanú k Rómom, riadne sa vynaložia a nebudú zneužívané;

Zber rozčlenených údajov

8.  zdôrazňuje potrebu systematického zberu spoľahlivých a rozčlenených etnických a rodových údajov s cieľom informovať o potrebách a analýze kontextu, pomôcť pri stanovovaní cieľov a ukazovateľov vplyvu s cieľom zabezpečiť najlepší výsledok, pokiaľ ide o zosúladenie potrieb s plánovaním a rozpočtovaním na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ; zdôrazňuje význam alternatívnych metód hodnotenia vplyvu v záujme zníženia rozdielov medzi politickými rámcami a vykonávaním v praxi; pripomína, že kritickým obmedzením pre niektoré intervencie je priepasť medzi ambíciami a kapacitou existujúcej štruktúry na dosiahnutie výsledkov z dôvodu nedostatku plánovania založeného na údajoch, nedostatočného zostavovania rozpočtu a vzniku nových nepredvídaných potrieb;

9.  pripomína, že Európsky dvor audítorov v roku 2016 dospel k záveru, že monitorovanie a posudzovanie pokroku v rámci národnej stratégie integrácie Rómov predstavuje významnú výzvu pre všetky navštívené členské štáty; vyzýva Komisiu, aby ako priamy vstup pre ďalšiu generáciu programov vytvorila inovatívne prístupy orientované na vplyv a založené na údajoch;

10.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na spoločnej metodike zberu a zverejňovania údajov o rovnosti v členení podľa etnického pôvodu vymedzených v smernici EÚ o rasovej rovnosti, ktorá je dobrovoľná, anonymná a zabezpečuje ochranu osobných údajov, sebaidentifikáciu a konzultácie s príslušnými komunitami s cieľom získať spoľahlivé porovnateľné údaje v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi rámcami a právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov na podporu politík založených na dôkazoch, zlepšiť účinnosť prijatých stratégií a opatrení a identifikovať štrukturálne problémy;

11.  vyzýva členské štáty, aby využívali všetky dostupné údaje na stanovenie referenčných hodnôt a usmerňovanie tvorby programov politiky; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vypracovať presnejší profil rómskeho obyvateľstva a jeho potrieb, a to aj v kandidátskych krajinách; zdôrazňuje, že usmernenia Agentúry pre základné práva by v tejto súvislosti mali kľúčový význam;

Rovnaká účasť Rómov na rozhodovacích procesoch, vnútroštátne stratégie začleňovania

12.  vyzýva Komisiu, aby v politickej diskusii aj pri rozhodovaní vytvorila inkluzívny mechanizmus, a zaručila tak rovnocennú účasť rómskych a prorómskych organizácií občianskej spoločnosti, expertov a členov komunít zo všetkých úrovní, a prešla od paternalistického prístupu k nepaternalistickému, vrátane tých, ktorí pôsobia na miestnej a regionálnej úrovni, pričom sa zohľadní rodové hľadisko; vyzýva členské štáty, aby podporovali voličské vzdelávanie a volebnú účasť Rómov;

13.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila pracovnú skupinu pre Rómov na úrovni EÚ s cieľom uľahčiť začleňovanie Rómov do rôznych oblastí politiky a posilniť postavenie rómskeho obyvateľstva prostredníctvom podpory budovania kapacít všetkých aktérov zapojených do riadenia a vykonávania politík EÚ a vnútroštátnych rómskych politík, a to podstatným, dôstojným, nestranným, inkluzívnym a transparentným spôsobom; vyzýva členské štáty, aby urobili to isté pri vytváraní vlastných národných stratégií integrácie Rómov po roku 2020; zdôrazňuje, že miestne a regionálne zainteresované strany vrátane MVO, aktivistov, miestnych expertov, regionálnych expertov, členov komunít, osôb zasiahnutých protirómskym zmýšľaním sa musia výrazne zapojiť do rozvoja, vykonávania a monitorovania národných stratégií integrácie a iných verejných politík zameraných na ľudí s rómskym pôvodom, čím sa účasť Rómov stane záväznou spoločnou normou kvality pre budúci rámec s stratégie vnútroštátneho začleňovania;

14.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov na obdobie po roku 2020, ktoré budú doplnené komplexným rámcom spoločného hodnotenia a primeraným a vopred stanoveným rozpočtom, ktorý bude začlenený do národných, regionálnych a miestnych rozpočtov podliehajúcich pravidelnému preskúmaniu a hodnoteniu a bude zodpovedať rozsahu potrieb sociálneho začleňovania Rómov; zdôrazňuje, že pri zostavovaní miestnych, regionálnych a národných rozpočtov musí byť medzi prioritami aj začleňovanie Rómov; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných stratégií začleňovania zahrnuli boj proti neznášanlivosti voči Rómom do horizontálneho prístupu, a to vo všetkých oblastiach verejného života; vyzýva Komisiu, aby do odporúčaní pre jednotlivé krajiny zahrnula posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov z národných stratégií začleňovania;

Protirómske zmýšľanie a prierezová diskriminácia

15.  opakuje svoju pozíciu a odporúčania navrhnuté v uznesení z 25. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti protirómskemu zmýšľaniu; keďže doteraz boli prijaté obmedzené opatrenia, vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania začlenila do svojho návrhu EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov po roku 2020, najmä odporúčania týkajúce sa protirómskeho zmýšľania a pravdy a zmierenia, keďže sú základným kameňom budovania silnej a inkluzívnej spoločnosti; dôrazne odmieta politický kontext a populizmus s cieľom vybudovať vládnu politiku s cieľom podnietiť protirómske zmýšľanie, spraviť z Rómov obetných baránkov a podporovať priamu aj nepriamu diskrimináciu alebo segregáciu; zastáva názor, že takéto politické opatrenia sú v rozpore nielen s národnými ústavami, ale aj základnými právami a hodnotami, ako sú zakotvené v zmluvách EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby prijala okamžité opatrenia a začala konania o porušení povinnosti v prípade, že existuje riziko porušenia práva EÚ;

16.  vyzýva členské štáty, aby oficiálne uznali protirómske zmýšľanie za osobitnú formu rasizmu voči Rómom;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili protirómske zmýšľanie vo všetkých kľúčových oblastiach návrhu voči Rómom po roku 2020 a požaduje účinné európske a vnútroštátne legislatívne a politické opatrenia na riešenie tohto javu tak v členských štátoch, ako aj v krajinách zapojených do procesu rozširovania; domnieva sa, že boj proti protirómskemu zmýšľaniu je horizontálnym problémom a mal by sa zohľadniť vo všetkých oblastiach politiky Únie vrátane nových technológií; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby nové technológie navrhnuté a používané orgánmi presadzovania práva nevytvárali riziko diskriminácie rasových a etnických menšín; vyzýva Komisiu, aby ďalej začleňovala prácu vnútroštátnych orgánov pre rovnosť do rozvoja a vykonávania budúceho politického rámca; ďalej žiada Komisiu, aby rozvíjala silnejšie synergie medzi vnútroštátnymi orgánmi pre rovnosť a národnými kontaktnými miestami pre Rómov (NRCP) s cieľom bojovať proti protirómskemu zmýšľaniu; vyzýva členské štáty, aby zaručili skutočnú nezávislosť, mandát a potrebné zdroje orgánov pre rovnosť, aby mohli plniť svoje úlohy v oblasti podpory a ochrany základných práv, a to aj Rómov; zastáva názor, že orgány pre rovnosť sú správne inštitúcie na zhromažďovanie údajov a vytváranie trendov v oblasti protirómskeho zmýšľania a ich nasmerovanie na európsku úroveň;

18.  vyzýva členské štáty, aby Rómom zabezpečili rovnaký prístup k spravodlivosti a rovnosť pred zákonom; vyzýva členské štáty, aby chránili Rómov pred hrozbami extrémnych pravicových skupín, vyšetrili prípady zneužívania zo strany polície a zabezpečili účasť Rómov v orgánoch presadzovania práva a bezpečnostných silách;

19.  podnecuje členské štáty, aby prijali usmernenia a vypracovali školenia pre policajné zložky proti neprimeranej kriminalizácii Rómov, etickému profilovaniu, nadmerným postupom zastavovania a prehľadávania, tzv. nevyžiadaným útokom na rómske osady, svojvoľnému zhabanie a zničeniu majetku, nadmernému používaniu sily počas zatýkania, útokom, hrozbám, ponižujúcemu zaobchádzaniu, fyzickému zneužívaniu a popieraniu práv počas policajného výsluchu a väzby) a pri nedostatočnej kontrole trestných činov spáchaných na Rómoch, poskytovaniu nedostatočnej alebo žiadnej pomoci, ochrane (napríklad v prípadoch obchodovania s ľuďmi a obetí domáceho násilia) alebo vyšetrovaniu v prípade trestných činov nahlásených Rómami (najmä trestné činy z nenávisti); vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vyšetrenie takýchto prípadov podniknutých príslušnými orgánmi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané nápravné opatrenia;

20.  víta vyhlásenia Rady Európy, že nenávistné prejavy v online priestore si vyžadujú ďalšie úvahy a ďalšie opatrenia na reguláciu a nové spôsoby boja proti týmto prejavom, ako sú napríklad technológie alternatívnej argumentácie a overovania faktov;

21.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné praktické vykonávanie a presadzovanie smernice o rasovej rovnosti a zabezpečili účinné presadzovanie rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii s cieľom bojovať proti pretrvávajúcemu protirómskemu zmýšľaniu; opakuje svoju výzvu Rade, aby odblokovala rokovania o horizontálnej antidiskriminačnej smernici, keďže je predpokladom dosiahnutia rovnosti v EÚ;

22.  ďalej vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje úsilie v boji proti diskriminácii, nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti v rámci vnútroštátnych antidiskriminačných právnych predpisov a antidiskriminačných právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o monitorovanie situácie postihnutých rómskych obetí a poskytnutie právnej pomoci;

23.  pripomína povinnosť členských štátov podľa smernice o rasovej rovnosti s cieľom vymenovať špecializovaný orgán na podporu rovnakého zaobchádzania so všetkými osobami bez diskriminácie na základe rasy a etnického pôvodu;

24.  zastáva názor, že EÚ a členské štáty by mali konať, pokiaľ ide o situáciu a práva osôb, u ktorých sa prelínajú dôvody diskriminácie v EÚ, najmä žien, migrantov, LGBTI osôb a osôb so zdravotným postihnutím;

25.  pripomína rozhodujúcu úlohu médií pri znižovaní protirómskych postojov prostredníctvom nediskriminačného pokrytia menšín;

Zdravie

26.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali opatrenia na zlepšenie prístupu ku kvalitnej a cenovo dostupnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti pre Rómov vrátane sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti, najmä pre ženy, deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím; opätovne pripomína, že v tejto súvislosti je kľúčovým prvkom zlepšenie prístupu k zdravotníckym službám – fyzický prístup, ako aj odstránenie nehmotných prekážok predsudkov a rasizmu;

27.  vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na zlepšenie všeobecného zdravotného stavu rómskych komunít prostredníctvom zdravotnej a sexuálnej výchovy, prostredníctvom mobilných skríningových kontrolných činností v segregovaných oblastiach, prostredníctvom vzdelávacích kampaní v oblasti zdravia zameraných na prevenciu a prostredníctvom odbornej prípravy zdravotníckych a sociálnych pracovníkov v oblasti rozmanitosti, čo prispieva k prispôsobovaniu zdravotníckych systémov EÚ na rozmanitosť;

28.  dôrazne odsudzuje etnickú segregáciu Rómok v zariadeniach zdravotnej starostlivosti o matky; vyzýva členské štáty, aby okamžite zakázali všetky formy etnickej segregácie v zdravotníckych zariadeniach vrátane zariadení zdravotnej starostlivosti o matky;

29.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné a včasné prostriedky nápravy pre všetky obete nútenej sterilizácie, a to aj vytvorením účinných systémov odškodňovania;

Rovnaký a spravodlivý prístup k vzdelávaniu, rómskemu umeniu, jazyku a kultúre

30.  vyzýva Komisiu, aby navrhla nové nástroje financovania alebo podprogramy, ktoré by dopĺňali opatrenia členských štátov zamerané na cielenú a prispôsobenú podporu v oblasti kvalitného vzdelávania rómskych žiakov od 3 rokov, ktorí zápasia s extrémnou chudobou a nemajú prístup k existujúcim a budúcim iniciatívam EÚ v oblasti financovania vzdelávania a sociálneho začlenenia, ako sú Erasmus Plus, záruka pre deti alebo Európsky sociálny fond plus;

31.  konštatuje, že v oblasti vzdelávania sociálne znevýhodnených rómskych detí sa v niektorých členských štátoch dosiahol v predchádzajúcich rokoch len obmedzený pokrok, a to najmä pre nedostatok politickej vôle a protirómske zmýšľanie, čo spôsobuje, že priepasť medzi rómskymi a nerómskymi žiakmi a študentmi, pokiaľ ide o výsledky vzdelávania, zostáva vysoká; pripomína, že zabezpečenie toho, aby mali rómske deti rovnaký štart do života, je nevyhnutným krokom na prelomenie cyklu medzigeneračného prenosu chudoby; naliehavo vyzýva členské štáty, aby si osvojili holistický prístup vo všetkých oblastiach politiky a aby zaradili vzdelávanie rómskych detí do programov vlád;

32.  odporúča, aby sa vzdelávanie zraniteľných rómskych žiakov začalo čo najskôr s ohľadom na konkrétne podmienky v každom členskom štáte, a to tak, že sa začlenia do cenovo dostupných, prístupných a inkluzívnych služieb v ranom detstve a služieb starostlivosti o deti; naliehavo žiada členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali stratégie a programy zamerané na uľahčenie prístupu Rómov k zariadeniam starostlivosti o deti, školám a univerzitám, čo je podmienka osobného a profesijného rozvoja, a pripomína, že mimoškolské aktivity, ako je šport alebo umelecké činnosti, sú výbornými prostriedkami začleňovania;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili primerané financovanie MVO, ktoré zabezpečujú takéto aktivity, pretože tieto činnosti sú kľúčové pre vytvorenie prostredia a podmienok, v ktorých majú deti zo všetkých prostredí rovnaké príležitosti; domnieva sa, že v tejto oblasti je kľúčová aj výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

34.  je osobitne znepokojený vysokou mierou segregácie rómskych detí na školách a diskriminačným postupom umiestňovania rómskych detí na školách pre deti s duševným postihnutím, ktoré pretrvávajú v niektorých členských štátoch; naliehavo vyzýva príslušné členské štáty, aby takéto praktiky ukončili v súlade s platnými antidiskriminačnými právnymi predpismi; vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali opatrenia na odstraňovanie akejkoľvek formy školskej alebo triednej segregácie Rómov v súlade s odporúčaním Rady z roku 2013, a to prostredníctvom vykonávania širokého spektra opatrení, do ktorých sú aktívne zapojené miestne zainteresované strany, najmä rómski rodičia a deti, ako aj komunitné organizácie, a rozvojom opatrení zvyšovania informovanosti;

35.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky školy a inšpektoráty skutočne plnili svoju zákonnú povinnosť nesegregovať školu a aby sa zaviazali každoročne zhromažďovať a zverejňovať informácie o situácii v oblasti školskej segregácie na všetkých úrovniach, a to aj tým, že budú sankcionovať tých, ktorí to nedodržiavajú; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy, ako je zriadenie, kapacita a zabezpečenie ministerskej komisie pre desegregáciu, s cieľom podporiť školy, ktoré chcú odstrániť segregáciu, a postihovať tých, ktorí ich nedodržiavajú (PN 251); pripomína, že Komisia začala tri postupy v prípade nesplnenia povinnosti týkajúce sa segregácie rómskych detí; zastáva názor, že v posledných rokoch sa napriek úsiliu Komisie nepodarilo dosiahnuť žiadne zlepšenie; vyzýva preto Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky a v prípade potreby predložila tieto prípady Európskemu súdnemu dvoru;

36.  pripomína naliehavú potrebu zapojiť rómskych rodičov do každej fázy školskej dochádzky ich detí; naliehavo žiada členské štáty, aby vypracovali programy zamerané na začlenenie rómskych rodičov do procesu školského vzdelávania a vzdelanostného a osobného rozvoja ich detí; zdôrazňuje, že schopnosť členských štátov zabezpečiť zapojenie rómskych rodičov závisí do veľkej miery od viacerých faktorov, tak spoločenských, ako aj hospodárskych, a požaduje osobitnú podporu, pokiaľ ide o integritu v oblasti zdravia, zabezpečenie školskej stravy a dodávky šatstva, pre rómske rodiny, ktoré čelia hospodárskym, sociálnym a zdravotným ťažkostiam a problémom s bývaním; domnieva sa, že pre deti, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku a/alebo sú negramotné a nemajú základné zručnosti, by sa mali navrhnúť nové príležitosti na ich ďalšie vzdelávanie; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby;

37.  vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili rovnaký prístup rómskych detí ku kvalitnému vzdelávaniu, a to aj prostredníctvom komunitného vzdelávania a príležitostí na celoživotné vzdelávanie; vyzýva členské štáty, aby v bežných školských osnovách a médiách systematicky riešili problematiku rešpektovania rozmanitosti, medzikultúrneho porozumenia a ľudských práv; a zahrnuli odbornú prípravu v oblasti ľudských práv, vedenia a demokratického občianstva, ako aj rímsku históriu do svojich školských osnov a šírili a rozširovali rómske univerzitné programy na európskej úrovni;

38.  vyzýva členské štáty, aby navrhli zákony a politické opatrenia s cieľom zabezpečiť nápravu všetkým rómskym deťom, ktoré boli nesprávne diagnostikované a umiestnené do osobitných škôl alebo len do rómskych tried a škôl na základe etnického pôvodu, a následne im boli zamietnuté základné práva a príležitosti na kvalitné vzdelávanie a kvalitné pracovné miesta;

39.  zastáva názor, že ochorenie COVID-19 si vyžiadalo aktívne využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) a metód; zdôrazňuje však, že pandémia odhalila nedostatočnú pripravenosť na digitálnu transformáciu, keďže mnohé rodiny s rómskym pôvodom a ich školy nie sú vybavené primeranými nástrojmi a zručnosťami IKT a často si nemôžu dovoliť elektrickú energiu a digitálnu prepojenosť; domnieva sa, že vlastníctvo zariadenia IKT je transformačným bodom digitálneho vzdelávania, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila súbor nástrojov IKT a rozdelila ho medzi najzraniteľnejšie rodiny a deti s cieľom poskytnúť im základné nástroje na diaľkové vzdelávanie a pripraviť ich na digitálny vek; domnieva sa, že prístup k internetu a zručnostiam v oblasti IKT je základným kameňom nadchádzajúceho digitálneho veku pre každého občana, a preto je nevyhnutné posilniť postavenie Rómov; vyzýva preto Komisiu, aby do návrhu na obdobie po roku 2020 začlenila ustanovenia týkajúce sa prístupu na internet; vyzýva členské štáty, aby do svojich učebných osnov pridávali zručnosti v oblasti IKT už od útleho veku a investovali do programov digitálnej gramotnosti, ktoré môžu podporovať rómske deti;

40.  vyzýva členské štáty, aby podporovali rómsky jazyk, kultúru a históriu v učebných osnovách, múzeách a iných formách kultúrneho a historického vyjadrenia a aby uznali prínos rómskej kultúry ako súčasti európskeho dedičstva; vyzýva členské štáty, aby vypracovali súdržné a konzistentné opatrenia s vhodnými rozpočtami na stimuláciu, podporu a propagovanie rómskeho umenia a kultúry, na výskum a zachovanie hmotného a nehmotného dedičstva tradičnej rómskej kultúry a na oživenie a propagáciu tradičných remesiel Rómov;

Kvalitné a cenovo dostupné bývanie, environmentálna spravodlivosť

41.  zdôrazňuje, že bývanie nie je komoditou, ale nevyhnutnosťou, bez ktorej sa ľudia nemôžu v plnej miere zúčastňovať na živote spoločnosti a mať prístup k základným právam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich politík začlenili odporúčania uvedené v správe komisára Rady Európy pre ľudské práva „ECSR: Právo na cenovo dostupné bývanie: zanedbávaná povinnosť Európy“, s osobitným odkazom na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty urýchlene prijali povinnosť byť viazané článkom 31 revidovanej Európskej sociálnej charty, ktorý sa zaoberá právom na bývanie, a aby zvýšili investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania s cieľom odstrániť záťaž nákladov na bývanie, najmä medzi marginalizovanými skupinami;

42.  rozhodne podporuje členské štáty, aby zabezpečili, aby boli Rómovia riadne registrovaní prostredníctvom preukazov totožnosti a rodných listov a aby bol ich majetok (pozemky a domy) riadne zaregistrovaný, a aby do budúcnosti zaručili flexibilnejšie právne a administratívne postupy;

43.  vyzýva členské štáty, aby minimalizovali účinky pandémie COVID-19 v preplnených obydliach Rómov, kde žijú v neľudských podmienkach, a to prostredníctvom legalizácie ich neformálnych osád, investícií do infraštruktúry a skvalitnenia bývania v novolegalizovaných neformálnych osadách;

44.  vyzýva členské štáty, aby prijali komplexný mechanizmus s cieľom zabezpečiť, aby sa zabránilo diskriminácii a zneužívaniu Rómov v oblasti bývania a aby sa takáto diskriminácia sankcionovala, aby sa riešil problém bezdomovectva a aby sa kočovným Rómom poskytli dostatočné a primerané táboriská; vyzýva členské štáty, aby zabránili ďalšiemu nútenému vysťahovávaniu Rómov tým, že zabezpečia, aby sa takéto praktiky vždy uskutočňovali v plnom súlade s medzinárodným, európskym a vnútroštátnym právom, vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby dotknuté osoby dostali primerané oznámenie a primerané informácie, a poukazuje na to, že k vysťahovaniu by nemalo dôjsť bez poskytnutia náhradného štandardného, cenovo dostupného a kvalitného bývania v oddelenom prostredí, ktoré má prístup k verejným službám; zdôrazňuje naliehavú potrebu verejných investícií s cieľom prekonať segregáciu; vyzýva členské štáty, aby podporovali priestorovú desegregáciu, poukazuje na to, že geografická izolácia a segregácia bývania bráni príslušníkom etnických menšín získať dôstojné pracovné miesta, a to bez ohľadu na úroveň ich kvalifikácie; poznamenáva, že veľmi dôležité je nájsť riešenie problematiky vysťahovania zapojením rôznych inštitúcií, pričom opatrenia zamerané na rómske bývanie by sa mali začleniť do širších vnútroštátnych činností a legislatívnych iniciatív, ktoré sa zameriavajú na programy sociálneho bývania alebo pomoci;

45.  pripomína, že dôsledky vypuknutia ochorenia Covid-19 pociťujú väčšinou najodkázanejšie osoby vrátane rómskych komunít v celej EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že rómske komunity sú naďalej diskriminované a marginalizované z dôvodu pandémie koronavírusu; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 prijali naliehavé opatrenia na riešenie nedostatku vody, primeranej sanitácie, elektrickej energie a potrebnej infraštruktúry v chudobných rómskych komunitách; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere začlenili rómske osady do dezinfekčných opatrení, aby počas pandémie zakázali zrušenie základných verejnoprospešných služieb, zvážili dotovanie spotrebiteľských nákladov pre najzraniteľnejšie osoby a osoby, ktoré prišli o príjem, alebo zmrazenie platieb až do konca obdobia plánu obnovy a aby poskytli finančnú podporu rodičom samoživiteľom/osamelým matkám na starostlivosť o deti, platby nájomného a iné výdavky na domácnosť s cieľom zmierniť finančné ťažkosti, najmä vzhľadom na stratu pracovných miest;

46.  vyzýva na uplatňovanie Aarhuského dohovoru v celej EÚ, v ktorom sa spájajú environmentálne práva s ľudskými právami; odporúča, aby sa nespravodlivosť v oblasti životného prostredia začlenila do návrhu na obdobie po roku 2020, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala riešením rôznych foriem environmentálnej diskriminácie;

Rómske ženy a dievčatá

47.  zdôrazňuje potrebu uprednostniť rodové hľadisko a rodovo citlivé politiky a bojovať proti násiliu (vrátane obchodovania s ľuďmi); nalieha na všetky členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Istanbulský dohovor, aby tak bezodkladne urobili; konštatuje, že budúce politiky musia uznať tieto rozdiely a riešiť ich tým, že rómskym ženám poskytnú konkrétne zásahy a konkrétne formy podpory; zdôrazňuje, že by sa mali zvážiť osobitné opatrenia na posilnenie postavenia rómskych žien a dievčat, ktoré sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii;

48.  žiada vlády členských štátov, miestne orgány a prípadne inštitúcie EÚ, aby zapájali rómske ženy prostredníctvom organizácií žien a príslušných zainteresovaných strán do prípravy, vykonávania, hodnotenia a monitorovania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a aby vytvárali prepojenia medzi orgánmi pre rodovú rovnosť, organizáciami pre práva žien a stratégiami sociálneho začleňovania s cieľom budovať dôveru s komunitami a zabezpečiť citlivý prístup k miestnym podmienkam;

49.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že do svojich národných stratégií pre integráciu bude začlenená osobitná kapitola o právach žien a rodovej rovnosti a že opatrenia v oblasti podpory rodovej rovnosti zamerané na práva žien a hľadisko rodovej rovnosti boli uplatňované v každej ich časti, najmä pri prideľovaní finančných prostriedkov, a to v súlade so závermi Rady o rámci EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov, v ktorých sa požaduje „uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých politikách a činnostiach na podporu začleňovania Rómov“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, či politiky dosahujú požadované zlepšenia situácie rómskych žien a dievčat, a aby prijali opatrenia, ak neexistuje dostatočný pokrok;

50.  vyzýva členské štáty, aby navrhli opatrenia na podporu rómskych žien, aby v plnej miere využili svoj potenciál a možnosti konať ako nezávislí, sebestační a emancipovaní aktívni občania; vyzýva členské štáty, aby povinne rozšírili rómske zdravotné a školské mediačné systémy na všetky rómske komunity s cieľom zabezpečiť mediátora na každých 500 ľudí, ako aj riadne finančné a podporné systémy, v dôsledku čoho budú mediátori zohrávať dôležitejšiu úlohu v procese začleňovania;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby jasnejšie zapojili rómske dievčatá a ženy do aktívnych politík trhu práce vrátane záruky pre mladých ľudí;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili dodržiavanie základných práv rómskych žien a detí a tiež aby si rómske ženy a dievčatá – aj prostredníctvom informačných kampaní – uvedomovali svoje práva, ktoré im zaručujú platné vnútroštátne predpisy o rodovej rovnosti a zákaze diskriminácie, a aby ďalej bojovali proti patriarchálnym a sexistickým tradíciám;

Kvalitné služby zamestnanosti

53.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitné služby zamestnanosti pre rómsku mládež vrátane tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania a odbornej prípravy a ktorí zápasia s extrémnou chudobou;

54.  vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o usmerneniach a normách pre politiky prijímania pracovníkov bez diskriminácie určené pre členské štáty a zamestnávateľov vrátane odporúčaní na prijatie plánov v oblasti rovnosti na podnikovej úrovni a v odvetvových kolektívnych zmluvách a na zavedenie pracovných skupín pre rozmanitosť na pracovisku vrátane boja proti stereotypom, predsudkom a negatívnym postojom, predchádzania diskriminácii pri nábore, povýšeniach, odmeňovaní a prístupe k odbornej príprave; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto akčné plány v oblasti rovnosti by mali slúžiť aj na podporu etnickej a kultúrnej rozmanitosti na pracovisku, na vypracovanie vnútorných predpisov proti rasizmu, s rasizmom súvisiacej diskriminácii a obťažovaniu na pracovisku, na monitorovanie a skúmanie procesov náboru, kariérneho postupu a udržiavania pracovnej sily z hľadiska rovnosti s cieľom identifikovať priame aj nepriame diskriminačné postupy, prijímať nápravné opatrenia na zníženie nerovnosti v každej z týchto oblastí a v tejto súvislosti zhromažďovať údaje o rovnosti v súlade s normami v oblasti ochrany údajov a základných práv;

55.  zdôrazňuje, že najkritickejšími bodmi, ktoré treba riešiť v oblasti zamestnanosti Rómov, sú účinný prechod zo vzdelávania na otvorený trh práce; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti rôznym formám nedeklarovanej práce a diskriminácii zo strany zamestnávateľov, zosúladiť dopyt po pracovnej sile s ponukou pracovnej sily;

56.  vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok prijať akčný plán na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a aby zaradila začleňovanie Rómov ako ukazovateľ do sociálneho prehľadu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby Rómom zabezpečili prístup k dôstojným pracovným miestam a spravodlivé mzdy a pracovné podmienky a zaručili, aby systémy sociálnej ochrany a sociálne služby boli primerané, prístupné a potenciálni príjemcovia ich reálne využívali, a to aj pokiaľ ide o všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť bez diskriminácie, ako aj o systémy minimálneho príjmu a dôchodkové práva;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, parlamentom a radám na nižšej ako národnej úrovni členských štátov a kandidátskych krajín, Agentúre Európskej únie pre základné práva, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Európskemu výboru regiónov, Rade Európy a Organizácii Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22. (2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (3) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55. (4) Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13. (5) Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1. (6) Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 4. (7) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 171. (8) Prijaté texty, P8_TA(2019)0032. (9) Prijaté texty, P8_TA(2019)0075. (10) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 21. (11) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 24. (12) Prijaté texty, P8_TA(2018)0428. (13) Prijaté texty, P8_TA(2018)0447. (14) Európska komisia, Správa o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov – rok 2019. (15) Európska komisia, Hodnotenie rámca EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov v polovici obdobia. (16) FRA, Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie Rómovia – vybrané výsledky - rok 2016. (17) Agentúra EÚ pre základné práva, Druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie: Rómovia – vybrané výsledky, 2016.