EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 10. 2020
COM(2020) 620 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
Únia rovnosti:
strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov
{SWD(2020) 530 final}
Kde je podstata ľudstva, keď každý jeden deň dochádza k vylučovaniu Rómov zo spoločnosti a ďalší ľudia sú odsúvaní do úzadia len kvôli farbe svojej pleti alebo kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu?
Predsedníčka Komisie von der Leyenová, správa o stave Únie 2020
Európa má povinnosť chrániť menšiny pred rasizmom a diskrimináciou. Protirómske zmýšľanie musíme vymeniť za otvorenosť a prijatie, nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti za toleranciu a rešpekt k ľudskej dôstojnosti a šikanu za vzdelávanie o holokauste. Predovšetkým musíme podporovať rozmanitosť ako úžasný dar, vďaka ktorému je Európa silná a odolná. Preto Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby sa pridali k záväzku ukončiť rasizmus a diskrimináciu, ktoré nehanebne postihujú naše veľké etnické rómske menšiny. Naliehame na členské štáty, aby sa zaviazali k novému strategickému rámcu EÚ pre rovnosť, začlenenie a účasť Rómov s cieľom dosiahnuť sociálnu spravodlivosť a väčšiu rovnosť v každom zmysle slova.
Prejav predsedníčky von der Leyenovej, podpredsedníčky Jourovej a komisárky Dalliovej
pred pamätným dňom rómskeho holokaustu 2020
I.
Úvod
Budovanie Únie rovnosti je jednou z hlavných priorít Komisie. EÚ má k dispozícii právne nástroje a komplexné politiky na vybudovanie skutočnej Únie rovnosti. Ako sa však uvádza v akčnom pláne EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, diskriminácia z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu stále pretrváva. Osobitne to platí pre Rómov, ktorí sú často marginalizovaní. Mnohí Rómovia z celkového odhadovaného počtu 10 – 12 miliónov v Európe
stále vo svojom každodennom živote čelia diskriminácii, protirómskemu zmýšľaniu a sociálno-ekonomickému vylúčeniu.
Komisia v roku 2011 prijala rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020
. Jeho hlavným cieľom bolo bojovať proti sociálno-ekonomickému vylúčeniu Rómov v EÚ a v krajinách zapojených do procesu rozširovania, a to podporovaním rovnakého prístupu ku vzdelaniu, k zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Vyzýval členské štáty, aby pripravili vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, určili vnútroštátne kontaktné miesta pre Rómov a stanovili vnútroštátne ciele. Rada o dva roky neskôr prijala odporúčanie o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch, ktoré členským štátom poskytlo usmernenia o tom, ako majú posilniť vykonávanie svojich národných stratégií
. Región západného Balkánu sa dobrovoľne pripojil k rámcu EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020.
Tieto dva nástroje boli dôležité
pri zaraďovaní začlenenia Rómov na popredné miesto v programe EÚ a členských štátov a pri mobilizácii politických, právnych a finančných nástrojov EÚ. Za posledných 10 rokov však bol celkový pokrok v začlenení Rómov obmedzený, aj keď v jednotlivých oblastiach politiky a krajinách sú výrazné rozdiely.
Vzdelávanie je oblasť, v ktorej sa dosiahol najväčší pokrok, najmä vďaka zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a zlepšeniu účasti na vzdelávaní v ranom detstve a povinnej školskej dochádzke. Počet prípadov segregácie rómskych žiakov vo vzdelávaní sa však zvýšil. Riziko chudoby Rómov a ich vlastné vnímanie svojho zdravotného stavu sa zlepšili, no poskytovanie zdravotnej starostlivosti je naďalej obmedzené. Prístup k zamestnaniu sa nezlepšil a podiel mladých Rómov, ktorí nemajú zamestnanie, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave, sa dokonca zvýšil. Situácia týkajúca sa bývania zostáva zložitá, a to najmä v dôsledku neprimeraného a segregovaného bývania. Existujú dôkazy o určitom poklese v skúsenostiach Rómov s diskrimináciou a o zvýšenom prijatí Rómov širokou verejnosťou. Protirómske zmýšľanie, trestné činy z nenávisti, obchodovanie s Rómami, a najmä so ženami a s deťmi, však naďalej vzbudzujú veľké obavy
.
Ukončenie rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov poskytuje príležitosť posilniť kroky na riešenie pretrvávajúcich nedostatkov. Má to o to väčší význam, pretože pandémia COVID-19 odhalila, že vylúčené a marginalizované rómske komunity sú v extrémnej miere vystavené negatívnym zdravotným a sociálno-ekonomickým dôsledkom.
Na dosiahnutie výraznejšieho a rýchlejšieho pokroku sa v tomto oznámení stanovuje nový strategický rámec EÚ pre Rómov, ktorý podporuje skutočnú rovnosť, sociálno-ekonomické začlenenie a zmysluplnú účasť Rómov. Členské štáty sú v prvej línii skutočnej zmeny pre Rómov, ktorá si vyžaduje posilnený politický záväzok, no EÚ im môže pomôcť vytvoriť účinný prístup a vybaviť ich správnymi nástrojmi. Tento strategický rámec vychádza zo zistení z hodnotenia predchádzajúceho rámca, rozsiahlych konzultácií
, výročných hodnotení vykonávania vnútroštátnych stratégií
a analýzy dôvodov obmedzenej účinnosti opatrení v minulosti
. Rámec reaguje na výzvy Európskeho parlamentu, Rady a občianskej spoločnosti na posilnenú iniciatívu EÚ po roku 2020
. Uznáva, že nie všetci Rómovia sú sociálne vylúčení, ale všetci môžu zažívať diskrimináciu a oslabenie svojho postavenia. V tomto rámci sa zaujíma prierezový prístup citlivý na kombináciu etnickej príslušnosti s inými aspektmi identity a na spôsoby, ako tieto prelínania prispievajú k jedinečným skúsenostiam s diskrimináciou.
Tento strategický rámec EÚ prispieva aj k niekoľkým ďalším iniciatívam. Priamo prispieva k vykonávaniu akčného plánu EÚ proti rasizmu a Európskeho piliera sociálnych práv a k dosahovaniu cieľov Agendy 2030 OSN a cieľov udržateľného rozvoja.
Dosiahnutie rovnosti a začlenenia si vyžaduje, aby sa použil zvýšený objem zdrojov a aby sa tieto zdroje lepšie nasmerovali, a takisto je potrebné zapojenie a partnerstvo rómskych komunít, všetkých úrovní verejnej správy, sektorov a zainteresovaných strán (vnútroštátne vlády, inštitúcie EÚ, medzinárodné organizácie, občianska spoločnosť, ako aj priemysel a akademická obec). Osobitne dôležitá je úzka spolupráca medzi európskou a vnútroštátnou úrovňou. Na úrovni EÚ sa v tomto strategickom rámci stanovujú ambiciózne spoločné ciele a zámery. Na vnútroštátnej úrovni by mali vlády vyvinúť silné národné strategické rámce pre Rómov s cieľom prijať dlhodobé záväzky a úzko spolupracovať s inštitúciami EÚ v oblasti rovnosti, začlenenia a účasti Rómov. Ako sa navrhuje v záveroch Rady z roku 2016, Komisia prijme návrh na preskúmanie a nahradenie odporúčania Rady z roku 2013.
II.
Spoločné ciele pre rovnosť, začlenenie a účasť Rómov
Hodnotenie súčasného rámca a závery, ktoré z neho vyvodili Európsky parlament, Rada a niekoľko celoeurópskych a vnútroštátnych organizácií občianskej spoločnosti
poukazujú na potrebu obnoviť a zintenzívniť záväzok dosiahnuť rovnosť, začlenenie a účasť Rómov na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Silnejší záväzok je nevyhnutný na boj proti pretrvávajúcej diskriminácii vrátane protirómskeho zmýšľania a na zlepšenie začlenenia Rómov v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bývania
. Rómovia by mali byť zapojení od prípravy až po vykonávanie opatrení. Zároveň by mali opatrenia zohľadňovať rozmanitosť a potreby konkrétnych skupín v rámci populácie Rómov.
Komisia preto stanovuje sedem cieľov na úrovni EÚ na obdobie do roku 2030. Tri z uvedených cieľov sú horizontálne a týkajú sa oblasti rovnosti, začlenenia a účasti. Ostatné štyri ciele sú sektorové a týkajú sa oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravia. Na účinné vykonávanie týchto cieľov je potrebné, aby bolo možné merať pokrok. Z tohto dôvodu Komisia po prvý raz navrhuje kvantitatívne hlavné ciele EÚ na monitorovanie dosahovania uvedených cieľov. Hoci si takéto ciele vyžadujú, aby sa do roku 2030 dosiahol minimálny pokrok, dlhodobým cieľom aj naďalej zostáva zabezpečenie skutočnej rovnosti a prekonanie priepasti medzi Rómami a väčšinovým obyvateľstvom. Tieto ciele vychádzajú zo skúseností s prieskumami v rómskych komunitách a sú výsledkom hĺbkovej konzultácie medzi Agentúrou EÚ pre základné práva (FRA), členskými štátmi a rómskou a prorómskou občianskou spoločnosťou. V ďalej uvedených tabuľkách sa stanovuje sedem cieľov, ciele na úrovni EÚ, pokrok, ktorý sa má dosiahnuť, a súčasná situácia.
Skúmajú sa aj iné ukazovatele.
III.
Obnovené a posilnené vnútroštátne opatrenia v oblasti rovnosti, začlenenia a účasti
Splnenie cieľov tohto strategického rámca si vyžaduje opatrenia na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Jedine takýto komplementárny prístup môže priniesť reálnu zmenu v praxi. Členské štáty majú hlavné právomoci v oblastiach, ktoré sú súčasťou tohto rámca, a je potrebný štruktúrovaný prístup. Situácia Rómov v jednotlivých krajinách sa líši, no na to, aby sa dosiahla reálna zmena v každodennom živote Rómov, je potrebné posilniť záväzok a zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni. Zahŕňa to aj zapojenie občianskej spoločnosti a všetkých relevantných zainteresovaných strán do prípravy národných strategických rámcov pre Rómov.
Rozvoj vnútroštátnych opatrení prostredníctvom národných strategických rámcov pre Rómov
Členské štáty sa vyzývajú, aby pripravili, prijali a vykonávali národné strategické rámce pre Rómov, ktoré budú zahŕňať:
ospoločné znaky,
ominimálne záväzky, ktoré by mali platiť pre všetkých,
omožné ďalšie záväzky v závislosti od vnútroštátneho kontextu a
oambicióznejšie záväzky pre členské štáty s veľkým podielom rómskeho obyvateľstva.
Návrhy na tieto prvky sú uvedené ďalej. Ak je to možné, mali by sa stanoviť konkrétne vnútroštátne ciele. Komisia v tomto procese poskytne akúkoľvek potrebnú pomoc. Navyše podporí aj
vnútroštátne opatrenia, a to aj presadzovaním právnych predpisov v oblasti rovnosti, zahrnutím rovnosti, začlenenia a účasti Rómov do politických iniciatív EÚ, mobilizovaním fondov EÚ pre Rómov a bojom proti protirómskemu zmýšľaniu.
Členské štáty sa vyzývajú, aby prípravu týchto národných rámcov dokončili do septembra 2021 a zaslali ich Komisii.
|
Spolu s týmto oznámením Komisia prijíma aj návrh odporúčania Rady o rovnosti, začlenení a účasti Rómov, v ktorom sa stanovuje zoznam konkrétnych opatrení, ktoré majú členské štáty prijať, aby dosiahli ciele EÚ. Tieto dva dokumenty sa preto dopĺňajú. Navrhované odporúčanie okrem toho poskytuje usmernenia o budovaní kapacít zainteresovaných strán a partnerstvách medzi nimi vrátane vnútroštátnych kontaktných miest pre Rómov, subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, občianskej spoločnosti a regionálnych a miestnych aktérov. Okrem toho poskytuje usmernenia na zabezpečenie lepšieho využívania fondov EÚ a vnútroštátnych fondov a účinné vnútroštátne monitorovanie národných strategických rámcov pre Rómov, podávanie správ o nich a ich hodnotenie.
III.1 Usmernenia pre národné opatrenia nasledujúce spoločný, no diferencovaný prístup
S cieľom pomôcť členským štátom s prípravou zmysluplných a účinných národných strategických rámcov pre Rómov Komisia navrhuje niekoľko spoločných znakov, ako aj minimálne záväzky pre všetky národné strategické rámce pre Rómov. Keďže sa však podiel Rómov a ich vnútroštátny kontext v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, Komisia okrem toho navrhuje aj ďalšie a cielenejšie záväzky. Zohľadňujú sa tak rozmanité situácie v členských štátoch a umožňuje sa spoločný, no diferencovaný prístup.
Po prvé, Komisia navrhuje, aby všetky národné strategické rámce pre Rómov mali tieto spoločné znaky:
üPosilniť zameranie na rovnosť na doplnenie prístupu založeného na začlenení: Riešenie štyroch oblastí politiky (vzdelávanie, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť a bývanie) prostredníctvom integrovaného prístupu je na začlenenie Rómov stále kľúčové, no okrem toho je potrebné aj jasné zameranie na rovnosť. Konkrétne by mal byť boj proti diskriminácii a protirómskemu zmýšľaniu kľúčovým cieľom a prierezovou prioritou v každej oblasti politiky a takisto by mal dopĺňať prístup založený na začlenení. Toto spoločné zameranie by malo zabezpečiť účinný prístup Rómov k ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a k rovnakým príležitostiam.
üPodporiť účasť prostredníctvom posilnenia postavenia, spolupráce a dôvery: Je potrebné zabezpečiť zmysluplnú účasť Rómov vo všetkých fázach tvorby politiky. Politická, ekonomická a kultúrna angažovanosť Rómov by sa mala podporovať s pocitom spolupatričnosti ako plnohodnotných členov spoločnosti. Je potrebné zabezpečiť posilnenie postavenia a budovanie kapacít Rómov, občianskej spoločnosti a orgánov verejnej správy, čím sa posilní spolupráca a dôvera medzi zainteresovanými stranami a medzi rómskymi a nerómskymi komunitami.
üZohľadniť rozmanitosť medzi Rómami: Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich strategické rámce zahŕňali všetkých Rómov na ich území, a zohľadniť potreby rozmanitých skupín prostredníctvom prierezového prístupu. Mali by pamätať na to, ako sa rôzne aspekty identity môžu prelínať a zintenzívňovať tak diskrimináciu. Mali by stanoviť kvantitatívne a/alebo kvalitatívne ciele na zabezpečenie zohľadnenia rozmanitosti, pokiaľ ide o vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, mobilitu a iné osobné charakteristiky.
üSkombinovať uplatňovanie hľadiska rovnosti a osobitné, ale nie výlučné zameranie na Rómov: Národné strategické rámce pre Rómov by mali spájať uplatňovanie hľadiska rovnosti a osobitné, ale nie výlučné zameranie, aby sa zabezpečilo, že všeobecné služby budú inkluzívne a budú poskytovať ďalšiu cielenú podporu na zlepšenie účinného rovnakého prístupu Rómov k právam a službám. Mali by slúžiť ako nástroje plánovania na použitie vnútroštátnych fondov a fondov EÚ na opatrenia zamerané na Rómov a inkluzívnu všeobecnú reformu.
üzlepšovať stanovenie cieľov, zber údajov, monitorovanie a podávanie správ Práca na dosahovaní hlavných cieľov na úrovni EÚ a príslušných kvantitatívnych a/alebo kvalitatívnych vnútroštátnych cieľov môže viesť k skutočnému pokroku smerom k rovnosti, začleneniu a účasti Rómov. Údaje by sa mali získavať pravidelne, aby sa mohli použiť pri podávaní správ a monitorovaní a aby zlepšili transparentnosť a zodpovednosť a podporovali prenos politík a učenie sa.
Po druhé, Komisia v rámci uvádzania spoločných znakov do praxe, budovania na skúsenostiach so súčasným rámcom a zohľadňovania širokých konzultácií, ktoré sa uskutočnili za posledné dva roky, vyzýva všetky členské štáty, aby do svojich národných strategických rámcov pre Rómov začlenili aspoň tieto záväzky:
Vo vnútroštátnom strategickom rámci by sa mali stanoviť:
a)vnútroštátne východiská a ciele na dosiahnutie cieľov a zámerov EÚ založených na komplexnom posúdení potrieb;
b)ciele a opatrenia pre konkrétne skupiny (rómske deti, ženy, mladí ľudia, starší Rómovia alebo Rómovia so zdravotným postihnutím, migrujúci občania EÚ, štátni príslušníci tretích krajín, Rómovia bez štátnej príslušnosti), aby sa zohľadnila rozmanitosť Rómov, a to vrátane opatrení uplatňujúcich rodové hľadisko a citlivých voči deťom/rôznym vekovým skupinám;
c)opatrenia na boj proti protirómskemu zmýšľaniu a diskriminácii (napr. prostredníctvom národných akčných plánov na boj proti rasizmu);
d)opatrenia na zabezpečenie sociálno-ekonomického začlenenia marginalizovaných Rómov, najmä v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bývania;
e)kombinácia cielených a všeobecných opatrení, v ktorých sa zohľadňujú konkrétne miestne problémy a explicitne riešia prekážky, ktoré Rómom bránia v rovnakom prístupe k všeobecným politikám;
f)vyhradený rozpočet na vykonávanie a monitorovanie s plným využitím sociálnych inovácií a súkromného kapitálu;
g)mechanizmy na podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov;
h)systém konzultácií a spolupráce týkajúcich sa politiky s rómskou a prorómskou občianskou spoločnosťou, so sektorovými ministerstvami, subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie, s inými vnútroštátnymi inštitúciami pre ľudské práva a inými zainteresovanými stranami a
i)budovanie kapacít na podporu aktívnej účasti občianskej spoločnosti vo všetkých fázach tvorby politík a zabezpečenie jej zapojenia do procesov v rámci vnútroštátnych platforiem a platforiem na úrovni EÚ.
Vnútroštátne kontaktné miesta pre Rómov by mali:
a)dostať mandát, dostatočné zdroje a personál na zabezpečenie stálej koordinácie a monitorovania a
b)predkladať pravidelné správy o pokroku a zúčastňovať sa na hlavných činnostiach siete národných kontaktných miest pre Rómov spravovanej Komisiou.
|
Po tretie, okrem týchto spoločných znakov a minimálnych záväzkov môže byť dôležité aj ďalšie vnútroštátne úsilie podľa konkrétneho vnútroštátneho kontextu. Problémy v oblasti rovnosti, začlenenia a účasti Rómov sa líšia v závislosti od veľkosti rómskej populácie a jej podielu na celkovej populácii a takisto v závislosti od širšieho hospodárskeho kontextu a histórie vylúčenia a diskriminácie. Líšia sa aj na základe toho, kde a ako Rómovia žijú (vidiecke, mestské, mobilné a segregované oblasti), a na základe konkrétnych aspektov ako nadnárodná mobilita, migrácia alebo problémy spojené s občianskou dokumentáciou. Tieto rôzne problémy možno zohľadniť v národných strategických rámcoch pre Rómov s diferencovanými cieľmi, úrovňami investícií a typmi politických riešení. V závislosti od vnútroštátneho kontextu (ako sú možnosti zberu údajov, využitie cieleného alebo všeobecného financovania EÚ, relatívna veľkosť a konkrétne potreby populácie Rómov v danej krajine) vyzýva Komisia členské štáty, aby prijali ďalšie záväzky takto:
Vo vnútroštátnom strategickom rámci by sa takisto mali stanoviť:
a)vnútroštátne kvantitatívne a kvalitatívne ciele pre všetkých sedem cieľov EÚ a súvisiacich zámerov (v závislosti od dostupnosti údajov);
b)spôsob, akým sa budú v prípade Rómov investovať finančné prostriedky a finančné nástroje EÚ a členských štátov a
c)spôsob, akým inštitucionálne alebo administratívne reformy prispejú k rovnosti a začleneniu.
Vnútroštátne kontaktné miesta pre Rómov by mali vykonávať aj strednodobé posúdenie a revíziu vnútroštátneho strategického rámca.
|
Po štvrté, v oblastiach, kde Rómovia tvoria značnú časť obyvateľstva (t. j. výrazne viac ako 1 %), je podpora ich rovnosti a začlenenia dôležitá nielen z hľadiska základných práv, ale má aj jasný ekonomický význam. V krajinách s väčším podielom rómskeho obyvateľstva predstavuje táto skupina rastúci podiel populácie v školopovinnom veku a budúcej pracovnej sily. Pokrok v sociálno-ekonomickom začlenení Rómov má potenciál znížiť nedostatok pracovných síl a zručností v čase nepriaznivého demografického vývoja a znížiť sociálne výdavky. Investície do lepšieho vzdelania a zvyšovania zručností predtým vylúčenej pracovnej sily môžu mať pozitívny vplyv na rast produktivity. Ak sa zabezpečí, že Rómovia budú môcť využiť svoj potenciál prispieť k hospodárstvu a spoločnosti všeobecne, povedie to k lepším sociálnym a hospodárskym výsledkom pre všetkých.
To odôvodňuje potrebu intenzívnejších záväzkov a podpory EÚ, najmä pokiaľ ide o využívanie fondov EÚ na cielené opatrenia aj inkluzívne všeobecné reformy. V tejto súvislosti sa členské štáty s významnou rómskou populáciou vyzývajú, aby naplno využili navrhovaný špecifický cieľ ESF+ týkajúci sa podpory sociálno-ekonomického začlenenia marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia. Takisto sa povzbudzujú, aby urobili viac na zaistenie toho, aby sa dostupné finančné prostriedky účinne dostali k Rómom. Vyžaduje si to aj zber údajov rozdelených podľa etnickej príslušnosti a pohlavia na podporu návrhu, monitorovania a revízie politík.
Komisia teda vyzýva členské štáty s významným podielom rómskeho obyvateľstva, aby do svojich národných strategických rámcov pre Rómov zahrnuli okrem minimálnych záväzkov a záväzkov založených na vnútroštátnom kontexte aj ambicióznejšie záväzky, podľa ktorých platí toto:
Vo vnútroštátnom strategickom rámci by sa takisto mal:
a)predstaviť plán alebo súbor opatrení na predchádzanie protirómskemu zmýšľaniu a diskriminácii, segregácii vo vzdelávaní a bývaní a protirómskym predsudkom a stereotypom a na boj proti nim (aj online);
b)uplatňovať hľadisko rovnosti a začleňovania Rómov na regionálnej a miestnej úrovni a
c)stanoviť spôsob, akým sa budú investovať finančné prostriedky a finančné nástroje EÚ a samotného členského štátu do inkluzívnej všeobecnej politickej reformy a cielených opatrení.
Úloha vnútroštátneho kontaktného miesta pre Rómov by sa mala posilniť, aby mohlo:
a)spoľahnúť sa na osobitný tím a inštitucionálny mandát, ktorý zabezpečí politickú váhu, účinnú medzisektorovú koordináciu a uplatňovanie hľadiska rovnosti a začleňovania Rómov na regionálnej a miestnej úrovni;
b)byť zapojené (riadiacimi orgánmi fondov EÚ) do koordinácie medzivládnych diskusií o rozdelení fondov EÚ pre Rómov a do systematického monitorovania ich využívania (napr. prostredníctvom monitorovacích výborov, zisťovania vplyvu na začlenenie Rómov);
c)zabezpečiť vnútroštátnu konzultáciu a dialóg na posilnenie postavenia Rómov (najmä mladých ľudí a žien) a
d)zabezpečiť, aby verejné politiky a univerzálne služby účinne pomohli Rómom vrátane tých, ktorí žijú v odľahlých vidieckych oblastiach (napr. núdzové a strednodobé opatrenia v čase kríz, legislatívna reforma, plánovanie politík v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, bývania, v iných oblastiach sociálno-ekonomického začlenenia, sociálnych služieb, dopravy, systémov minimálnej mzdy a právnych predpisov v oblasti boja proti diskriminácii).
|
Nakoniec, pri vypracovávaní a vykonávaní národných strategických rámcov pre Rómov sa členským štátom odporúča zohľadniť spoločné základné princípy začlenenia Rómov
. V prílohe 1
sa uvádzajú ďalšie usmernenia pre plánovanie a vykonávanie politík pri boji proti protirómskemu zmýšľaniu a viacgeneračnej chudobe
, podpore účasti a posilnenia postavenia Rómov, zohľadňovaní rozmanitosti medzi Rómami a spájaní cielených a všeobecných prístupov. Okrem toho sa tu stanovujú odporúčania na lepšie riešenie vznikajúcich výziev, ako napr. zaoberanie sa neprimeraným vplyvom kríz, akou je pandémia COVID-19, na Rómov, zabezpečenie digitálnej inklúzie a poskytovanie environmentálnej spravodlivosti. Navyše obsahuje usmernenia o podpore rómskeho umenia, histórie a kultúry (a zvyšovania povedomia o nich) a sociálnych inováciách a politických experimentoch.
Komisia podporí členské štáty pri príprave a vykonávaní ich národných strategických rámcov pre Rómov nielen prostredníctvom finančnej podpory a koordinačných opatrení ako vzájomné učenie alebo budovanie kapacít, no aj prostredníctvom metodickej podpory a pomoci z programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) na prípravu systémov monitorovania a hodnotenia. Členské štáty okrem toho môžu dostať podporu od agentúry FRA, subjektov pre rovnaké zaobchádzanie a ostatných vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva a vnútroštátnych štatistických úradov na zabezpečenie/zlepšenie kapacít na pravidelný zber údajov na vnútroštátnej úrovni. Podpora EÚ sa bude regulovať podľa úrovne záväzkov jednotlivých členských štátov.
III.2
Podávanie správ o vnútroštátnych opatreniach a pokroku pri dosahovaní cieľov a ich monitorovanie
Na zabezpečenie efektívnejšieho zberu údajov, podávania správ a monitorovania pokroku pri dosahovaní cieľov EÚ aj vnútroštátnych cieľov navrhnutých vyššie Komisia po prvý raz navrhuje použitie portfólia ukazovateľov (pozri prílohu 2). To by bolo naozaj hodnotné pre vzájomné učenie medzi členskými štátmi. Toto portfólio pripravila pracovná skupina pre ukazovatele a podávanie správ o Rómoch, ktorú koordinuje FRA a jej súčasťou sú vnútroštátne kontaktné miesta pre Rómov, vnútroštátne štatistické úrady a Komisia. Okrem toho to umožní aj podávanie správ o opatreniach stanovených v navrhovanom odporúčaní Rady.
Podávanie správ a monitorovanie, pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia, budú prebiehať na úrovni EÚ a aj vnútroštátnej úrovni. Komisia v roku 2022 zhodnotí národné strategické rámce pre Rómov, posúdi záväzky, ktoré prijali členské štáty, a poskytne usmernenia pre akékoľvek potrebné zlepšenia.
Od členských štátov sa žiada, aby podávali správy o vykonávaní národných strategických rámcov pre Rómov každé dva roky od roku 2023, a to aj pokiaľ ide o opatrenia na podporu rovnosti, začlenenia a účasti s plnohodnotným využitím portfólia ukazovateľov. Podávanie správ by sa malo zamerať na vykonávanie záväzkov stanovených v národných rámcoch, a ak je to vhodné, aj na dosahovanie vnútroštátnych cieľov. Tieto správy by sa mali uverejniť, čím sa zvýši transparentnosť a podporí sa získavanie poznatkov v oblasti politiky. O strategických rámcoch a konečných správach by sa malo diskutovať aj vo vnútroštátnych parlamentoch.
Komisia žiada agentúru FRA o vykonávanie pravidelného prieskumu o Rómoch v štvorročných cykloch so začiatkom v roku 2020, aby sa tak získali potrebné východiskové, strednodobé a konečné údaje na meranie zmien. Od FRA sa okrem toho žiada, aby pomohla členským štátom v ich úsilí pri zbere údajov a podávaní správ, a to aj prostredníctvom pracovnej skupiny pre ukazovatele a podávanie správ o Rómoch, a poskytla údaje na monitorovanie a analýzu vnútroštátneho pokroku Komisiou.
Vnútroštátne správy poslúžia spolu so vstupmi od občianskej spoločnosti a údajmi FRA ako základ pre pravidelné monitorovacie správy Komisie, ktoré sa vydávajú každé dva roky. Komisia vykoná aj strednodobé hodnotenie a hodnotenie ex-post strategického rámca EÚ pre Rómov.
IV.
Opatrenia EÚ
Členské štáty zohrávajú pri praktických zmenách pre Rómov kľúčovú úlohu. Opatrenia EÚ doplnia vnútroštátne úsilie, aby sa tak podporil pokrok smerom k dosahovaniu cieľov a zámerov EÚ do roku 2030.
IV.1
Presadzovanie právnych predpisov EÚ
Opatrenia na boj proti protirómskemu zmýšľaniu a diskriminácii voči Rómom sú založené na stanovenom právnom rámci EÚ vrátane všeobecných zásad nediskriminácie a rovnosti stanovených v zmluvách, potvrdených v Charte základných práv EÚ, ako aj v smernici o rasovej rovnosti a rámcovom rozhodnutí Rady o rasizme a xenofóbii
. Ako sa zdôrazňuje v akčnom pláne EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, komplexný systém ochrany proti diskriminácii si v prvom rade vyžaduje účinné presadzovanie právneho rámca, aby sa zabezpečilo dodržiavanie jednotlivých práv a povinností v praxi. Táto práca presahuje záujmy Rómov, no pre rómske komunity bude mať priame výhody.
Komisia bude aj naďalej monitorovať a presadzovať uplatňovanie smernice o rasovej rovnosti vyšetrovaním systematickej diskriminácie a v prípade potreby aj začatím konania o nesplnení povinnosti na rýchle podnietenie zmien vo vnútroštátnych právnych predpisoch a politike. Za posledné roky sa venovala zvýšená pozornosť diskriminácii proti rómskym deťom vo vzdelávaní. Komisia poskytne usmernenia a odbornú prípravu a ponúkne finančnú pomoc na zber údajov o rovnosti a účinné vykonávanie a presadzovanie uvedenej smernice, a to aj prostredníctvom zastupovania záujmov obetí. Ako bolo oznámené v rámci akčného plánu EÚ proti rasizmu, Komisia v roku 2021 predstaví správu o uplatňovaní smernice a v roku 2022 na ňu nadviaže prípadnými právnymi predpismi. Komisia bude okrem toho aj naďalej podporovať prácu subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, ktoré vo svojej práci pripisujú vysokú prioritu snahám o zlepšenie situácie a skúseností Rómov. Komisia bude monitorovať vykonávanie odporúčania Komisie o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie. Dôležitou témou správy za rok 2021 bude úloha a nezávislosť subjektov pre rovnaké zaobchádzanie a potenciálna potreba nových právnych predpisov na posilnenie úlohy týchto subjektov.
Komisia bude aj naďalej pokračovať vo svojej práci v oblasti predchádzaniu rasizmu a xenofóbii a boja proti nim, a to najmä posilnením zaznamenávania a oznamovania trestných činov z nenávisti s podporou agentúry FRA, bude zlepšovať stratégie odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva a posilní podporu obetí trestných činov z nenávisti. Podľa FRA Rómovia zažívajú vysokú mieru (30 % respondentov rómskeho pôvodu) obťažovania motivovaného nenávisťou. Komisia opätovne potvrdzuje svoj záväzok zabezpečiť plnú a správnu transpozíciu a vykonávanie rámcového rozhodnutia Rady o rasizme a xenofóbii a v prípade potreby začať postupy v prípade nesplnenia povinnosti
. Nevyhnutným predpokladom na boj proti protirómskemu zmýšľaniu je úplná a správna transpozícia minimálnych noriem v oblasti kriminalizácie nenávistných prejavov a popierania, ospravedlňovania alebo zľahčovania holokaustu do právnych predpisov členských štátov. Podobne ako iní ľudia s menšinovým etnickým alebo rasovým pôvodom aj Rómovia čelia nenávistným prejavom online a protirómske zmýšľanie je jedným z najčastejšie ohlasovaných dôvodov nenávistných prejavov. Komisia bude aj naďalej spolupracovať s IT spoločnosťami na boj proti nezákonným nenávistným prejavom online a svoje úsilie rozšíri aj na iné platformy sociálnych médií. Rámcové rozhodnutie dopĺňa smernica o právach obetí, ktorej cieľom je okrem iného zabezpečiť spravodlivosť, ochranu a podporu pre obete trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov. Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) rieši konkrétne potreby obetí nenávistných prejavov vrátane Rómov
.
IV.2
Začlenenie hľadiska rovnosti Rómov do politických iniciatív EÚ a mobilizácia fondov EÚ pre Rómov
Začlenenie hľadiska rovnosti, začlenenia a účasti Rómov do všetkých relevantných iniciatív Komisie bude zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stanovených v tomto strategickom rámci. Pri tvorbe politík, od sociálno-ekonomického začlenenia po umelú inteligenciu, od zelenej dohody po digitálnu integráciu a od riešenia nenávistných prejavov až po migračné politiky, zahŕňa začlenenie rozmeru rovnosti aj zabezpečenie toho, aby politiky EÚ a vnútroštátne politiky slúžili záujmom všetkých Rómov. Ako súčasť aktivít na podporu rovnosti pre všetkých a rovnosti v každom zmysle slova sa bude interná pracovná skupina Komisie pre otázky rovnosti snažiť zaručiť, aby boli boj proti diskriminácii z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu a jej prelínanie s inými dôvodmi diskriminácie integrované do všetkých politík, právnych predpisov a programov financovania EÚ. Pri vykonávaní akčného plánu EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 sa vždy bude zohľadňovať pohľad Rómov. Usmernenia a odborná príprava o začlenení hľadiska podporia všetkých, ktorí sú zapojení do začlenenia hľadiska rovnosti do všetkých fáz intervencií EÚ a v celom politickom cykle Komisie sa budú podporovať aktívnejšie konzultácie s organizáciami zastupujúcimi Rómov.
Interná pracovná skupina Komisie pre problematiku Rómov bude aj naďalej spolupracovať s rôznymi útvarmi Komisie na rôznych úrovniach v kľúčových oblastiach priorít, ako napr. efektívne využívanie fondov EÚ na podporu rovnosti a začlenenia Rómov.
Ako súčasť nástroja NextGeneration EU podporí nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti investície a reformy, ktoré sú zásadné na trvalú obnovu, a posilní hospodársku a sociálnu odolnosť a súdržnosť. Aby mohli členské štáty prijímať podporu, budú musieť pripraviť plány obnovy a odolnosti, v ktorých budú riešiť hospodárske a sociálne dôsledky krízy, digitálnu a zelenú transformáciu a relevantné priority identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra. Táto podpora poskytne členským štátom možnosti na podporu začlenenia marginalizovaných skupín vrátane Rómov a iných osôb s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Návrhy viacročného finančného rámca, ktoré predložila Komisia, podporujú začlenenie Rómov a boj proti diskriminácii, a to najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Komisia v roku 2019 zdôraznila dôležitosť začlenenia Rómov v niekoľkých správach o krajinách v rámci európskeho semestra. Tento aspekt by sa mal zohľadniť a riešiť v programoch na roky 2021 – 2027.
V návrhoch nariadení o spoločných ustanoveniach, ESF+, EFRR a EPFRV predložených Komisiou:
üsa poskytuje finančná podpora na vykonávanie národných strategických rámcov a opatrení týkajúcich sa Rómov vrátane ľudských kapacít, infraštruktúry a činností na budovanie kapacít,
üsa stanovuje, že všetky programy budú počas ich prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia podporovať rovnosť príležitostí pre všetkých bez diskriminácie na základe rodu, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie,
üsa vyžaduje plnenie tematických (národný strategický politický rámec pre Rómov a národný strategický politický rámec pre sociálne začlenenie a znižovanie chudoby) a horizontálnych (Charta základných práv) základných podmienok v období 2021 – 2027,
üsa vyžaduje, aby sa aspoň 25 % zdrojov z ESF+ použilo na posilnenie sociálneho začlenenia a aby sa aspoň minimálne množstvo zdrojov vyčlenilo pre najodkázanejšie osoby, a
üzdôrazňuje sa „zásada partnerstva“, teda zapojenie všetkých relevantných zainteresovaných strán vrátane subjektov, ktoré zastupujú organizácie občianskej spoločnosti pre sociálne začlenenie, nediskrimináciu a základné práva do prípravy a vykonávania programov a dohôd o partnerstve a do monitorovacích výborov.
Keďže väčšinu rozpočtu EÚ implementujú členské štáty v rámci zdieľaného riadenia, zohrávajú kľúčovú úlohu pri príprave verejných politík a maximalizovaní využívania programov financovania na podporu Rómov. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby zacielili finančné prostriedky v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGeneration EU na riešenie výziev a potrieb Rómov s cieľom plniť záväzky prijaté v ich národných strategických rámcoch pre Rómov. Cieľom Komisie bude zabezpečiť, aby boli výzvy špecifické pre jednotlivé krajiny, ktoré boli identifikované v rámci európskeho semestra, náležite riešené v nadchádzajúcich dohodách o partnerstve a aby sa opatrenia presadzujúce rovnosť a začlenenie vykonávali prostredníctvom operačných programov. Komisia bude dôkladne monitorovať, či je v programových dokumentoch na roky 2021 – 2027 v takýchto členských štátoch zavedená a zohľadnená dvojitá stratégia, ktorá na jednej strane zabezpečí inkluzívne služby a na druhej strane poskytne cielené programy pre marginalizované rómske komunity. Základné podmienky uplatniteľné na konkrétne fondy EÚ v rokoch 2021 – 2027, ktoré navrhla Komisia, majú za cieľ zabezpečiť dodržiavanie základných práv, ako aj rovnosti, začlenenia a účasti Rómov.
S cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť, pokiaľ ide o intervencie týkajúce sa Rómov, Komisia podporí nadnárodné vzdelávanie týkajúce sa politiky aj financovania, ako je napríklad sieť EURoma riadiacich orgánov a vnútroštátnych kontaktných miest pre Rómov.
Program InvestEU v rámci svojho okna sociálnych investícií a zručností môže takisto prispieť k sociálno-ekonomickému začleneniu marginalizovaných skupín vrátane Rómov. Môže sa to udiať prostredníctvom inovatívnych prístupov vo financovaní, ako sú dlhopisy so sociálnym vplyvom a projekty orientované na výsledky, a to aj prostredníctvom spojenia s grantmi a/alebo finančnými nástrojmi EÚ zo sektorových programov alebo kombinácie rôznych tokov financovania EÚ. Komisia bude realizovať cielené pilotné iniciatívy s cieľom otestovať a ukázať pracovné prístupy ku konkrétnym aspektom začlenenia (bývanie, zamestnanosť, sociálne zabezpečenie) prostredníctvom využitia inovatívnych prístupov vo financovaní, ktoré možno prebrať/rozšíriť alebo zopakovať v rámci väčších programov na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ. Členské štáty budú môcť v rámci Nástroja technickej podpory požiadať o technickú podporu pri začleňovaní hľadiska rovnosti Rómov do tvorby politík a reformných procesov.
IV.3
Opatrenia a podpora EÚ na presadzovanie účasti, začlenenia a rozmanitosti Rómov
V akčnom pláne EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 sa Komisia zaviazala ísť ako inštitúcia príkladom, a to tak, že prijme kroky na výrazné zlepšenie reprezentatívnosti zamestnancov Komisie prostredníctvom opatrení zameraných na nábor a výber. Pri vykonávaní týchto opatrení Komisia zaručí, aby sa týkali aj Rómov. Komisia vyzýva ostatné inštitúcie EÚ, aby na svojich príslušných pracoviskách prijali kroky na posilnenie rozmanitosti a začlenenia.
Komisia bude organizovať pravidelné stretnutia so zástupcami členských štátov a organizáciami občianskej spoločnosti na úrovni EÚ a medzinárodnými organizáciami so silnejším mandátom v oblasti vzájomného učenia. Takisto zabezpečí pravidelnú komunikáciu medzi zainteresovanými stranami. Komisia bude v rokoch 2021 – 2027 naďalej organizovať stretnutia týkajúce sa politiky súdržnosti s organizáciami občianskej spoločnosti („štruktúrovaný dialóg“). Bude organizovať uzavreté stretnutia, kde bude prebiehať dialóg s rómskymi organizáciami občianskej spoločnosti o vývoji v oblasti politiky súdržnosti.
V súlade s návrhom Európskeho parlamentu Komisia spustí nový cyklus budovania kapacít rómskej občianskej spoločnosti, aby sa tak umožnilo koordinované nezávislé občianske monitorovanie a podávanie správ, pričom sa bude vychádzať z poznatkov získaných z projektu
Rómsky občiansky monitoring
(2017 – 2020). Správy z koordinovaného nezávislého občianskeho monitorovania sú naplánované v dvojročných cykloch so začiatkom v roku 2022.
Komisia sa bude snažiť maximalizovať vplyv európskej rómskej platformy, pričom spojí vnútroštátne vlády, EÚ, zástupcov medzinárodných organizácií a rómskej občianskej spoločnosti a bude sa usilovať podnietiť spoluprácu a výmenu skúseností. Zorganizuje preskúmanie vnútroštátnych strategických rámcov podľa témy, krajiny a regiónu na základe zistení z projektu rómskeho občianskeho monitorovania a z vnútroštátnych monitorovacích správ.
Komisia prostredníctvom svojho financovania národných rómskych platforiem podporí reformu týchto platforiem, a to najmä tak, že zabezpečí, aby boli reprezentatívne pre vnútroštátnu rómsku populáciu. Mali by sa rozšíriť o ďalšie zainteresované strany (napr. organizácie na ochranu práv detí, súkromný sektor), aby sa umožnilo nové učenie, využil potenciál sociálnych inovácií, zmenila mentalita a dosiahla dlhodobá sociálna zmena. Aby sa podporila aktívna angažovanosť Rómov, najmä žien a mládeže, mal by sa zvoliť zástupca platformy, ktorý bude zabezpečovať vytváranie sietí medzi národnými a európskymi platformami pre Rómov, a rómskej mládeži by sa mali ponúknuť špeciálne stáže alebo nižšie pozície vo vnútroštátnych štruktúrach spojených s vykonávaním národných platforiem pre Rómov. Synergie s ostatnými iniciatívami na úrovni EÚ, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, najmä v rámci projektu občianskeho monitorovania, by sa mali využiť na podporu vzájomného učenia a prenosu politiky.
IV.4
Opatrenia a podpora EÚ na presadzovanie rovnosti a boj proti protirómskemu zmýšľaniu
Komisia na podporu rovnosti Rómov prostredníctvom boja proti protirómskemu zmýšľaniu podporí činnosti, ktoré podporujú pozitívne príbehy a rómske vzory, bojujú proti negatívnym stereotypom, zvyšujú povedomie o rómskej histórii a kultúre a podporujú pravdu a zmierenie v rámci programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty.
Komisia v spolupráci s organizáciou UNESCO uskutoční spoločnú kampaň na boj proti dezinformáciám, nenávistným prejavom a konšpiračným teóriám vrátane tých, ktoré sa týkajú Rómov. Bude aj naďalej podporovať súkromný sektor prostredníctvom platformy EÚ pre charty rozmanitosti a hľadať spôsoby spolupráce s médiami na prezentáciu pozitívnych príbehov a podporu rovnosti a rozmanitosti vo všetkých sférach. Komisia na základe existujúcich skúseností
pripraví sériu seminárov o rasových a etnických stereotypoch, a to aj voči Rómom, na ktorých sa stretnú novinári, organizácie občianskej spoločnosti a zástupcovia osôb s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom.
Komisia bude v rámci svojej komunikačnej činnosti propagovať výhody rovnosti a rozmanitosti. Komisia zorganizuje sériu podujatí na zvýšenie informovanosti s dôrazom na členské štáty s veľkými rómskymi komunitami s cieľom bojovať proti stereotypom, podporovať kultúrnu rozmanitosť, posilňovať postavenie rómskych detí, mladých ľudí a žien ako vzorov v rozmanitých komunitách, zvyšovať povedomie o nich a spájať rôzne komunity.
Povedomie o dôsledkoch viacnásobnej diskriminácie proti rómskym ženám bude zosúladené s komunikačnou kampaňou v celej EÚ o boji proti rodovým stereotypom, ktorá uplatňuje medzisektorový prístup na všetky sféry života a je súčasťou stratégie pre rodovú rovnosť.
Komisia:
–
bude presadzovať existujúce právne predpisy EÚ, ktoré chránia Rómov pred diskrimináciou a rasizmom a v prípade potreby vyplní medzery;
–
začlení hľadisko rovnosti Rómov do politických iniciatív EÚ a zmobilizuje fondy EÚ pre Rómov;
–
prijme kroky na zvýšenie rozmanitosti zamestnancov Komisie;
–
spustí nový cyklus budovania kapacít rómskej občianskej spoločnosti a posilní európske a národné platformy pre Rómov;
–
bude podporovať pozitívne príbehy a rómske vzory, bojovať proti negatívnym stereotypom, zvyšovať povedomie o rómskej histórii a kultúre a podporovať pravdu a zmierenie.
V.
Podpora rovnosti, začlenenia a účasti Rómov mimo EÚ
EÚ a členské štáty by mali podporovať rovnosť, začlenenie a účasť Rómov vo svojej vonkajšej činnosti, najmä v rámci politiky rozširovania, susedskej politiky, rozvojovej politiky a humanitárnej politiky.
Región západného Balkánu predstavuje pre EÚ geostrategickú prioritu. V oznámení Komisie z februára 2020 sa vyzýva na zosúladenie s politikami EÚ, a to aj pri podpore najviac znevýhodnených osôb. Partneri zo Západného Balkánu už dobrovoľne dosiahli súlad s rámcom EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020. Navyše sa im podarilo dosiahnuť pozoruhodné pokroky. Počas samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal v máji 2020 v Záhrebe, lídri EÚ opätovne potvrdili svoju podporu európskej perspektívy západného Balkánu a takisto svoje odhodlanie zvýšiť podporu politickej, hospodárskej a sociálnej transformácie tohto regiónu. Privítali silný záväzok partnerov zo západného Balkánu k uprednostňovaniu demokracie a právneho štátu vrátane ľudských práv, rodovej rovnosti a práv menšín.
Prítomnosť Rómov na západnom Balkáne je dôležitá a podobná členským štátom EÚ s významnou rómskou populáciou. Existuje presvedčivý argument, prečo riešiť rovnosť, začlenenie a účasť Rómov v EÚ a na západnom Balkáne rovnako, vrátane uplatňovania rovnakých cieľov do roku 2030. V júli 2019 premiéri krajín západného Balkánu prijali Deklaráciu o integrácii Rómov v rámci procesu rozširovania EÚ, v ktorej sa zaviazali pred pristúpením dosiahnuť konkrétne zlepšenie situácie Rómov, pokiaľ ide o vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie, evidenciu obyvateľov a nediskrimináciu. EÚ bude pokračovať v podpore vykonávania deklarácie a práce na zbere údajov, rozpočtovaní reagujúcom na potreby Rómov a mapovaní rómskych obydlí. Postupné zosúladenie s cieľmi a metodikou EÚ bude súčasťou európskej perspektívy pre všetky krajiny, ktoré chcú vstúpiť do EÚ.
Partneri zo západného Balkánu, podobne ako členské štáty EÚ v procese semestra, predstavujú výročné programy hospodárskej reformy (ERP) vrátane reforiem na zvýšenie konkurencieschopnosti a zlepšenie podmienok pre inkluzívny rast a tvorbu pracovných miest. V programoch ERP sa informuje o sociálnom začlenení, znižovaní chudoby a rovnosti príležitostí, aj pokiaľ ide o Rómov. Nástroj predvstupovej pomoci na roky 2021 – 2027 bude po prijatí pokračovať v podpore reforiem a zosúlaďovania s požiadavkami EÚ na regionálnej a celoštátnej úrovni. V hospodárskom a investičnom pláne pre západný Balkán sa určujú prioritné oblasti investícií na zvýšenie konvergencie, rastu a konkurencieschopnosti v regióne, najmä pri podpore marginalizovaných skupín a menšín, hlavne rómskych komunít. Ďalšie relevantné fondy EÚ súvisiace s obnovou po pandémii COVID-19 alebo inými podpornými opatreniami v rámci vonkajších vzťahov, ako napr. Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), sa takisto zmobilizujú na podporu začlenenia Rómov.
EÚ bude naďalej podporovať nediskrimináciu a rovnosť na celom svete na základe strategického rámca EÚ a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2020 – 2024), ako aj akčných plánov EÚ pre rodovú rovnosť a zahrnie rómske otázky pri vykonávaní usmernení EÚ týkajúcich sa nediskriminácie vo vonkajšej činnosti z roku 2019. Opatrenia EÚ budú dopĺňať vnútroštátne iniciatívy a podporovať občiansku spoločnosť. Rovnosť a začlenenie Rómov bude pravidelným bodom programu v dialógoch o ľudských právach a iných politických dialógoch s tretími krajinami, ktoré majú významnú rómsku populáciu. EÚ sa bude aj naďalej aktívne angažovať v oblasti rovnosti Rómov na regionálnych a multilaterálnych fórach, najmä v Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácii Spojených národov.
VI.
Záver
Rómovia už stáročia prispievajú ku kultúrnemu bohatstvu, k rozmanitosti, hospodárstvu a spoločnej histórii Európy. EÚ má povinnosť chrániť svoju rómsku menšinu pred diskrimináciou, protirómskym zmýšľaním a sociálnym vylúčením. Dosiahnutie rovnosti, začlenenia a účasti Rómov si vyžaduje, aby sa spojili všetky inštitúcie EÚ, vnútroštátne vlády a agentúry EÚ, subjekty pre rovnaké zaobchádzanie a iné ľudskoprávne inštitúcie a aby spoločne prijali opatrenia v partnerstve s občianskou spoločnosťou a medzinárodnými organizáciami a s plným zapojením samotných Rómov. Komisia žiada Európsky parlament o podporu tohto strategického rámca a vyzýva Radu, aby pracovala na rýchlom prijatí navrhovaného odporúčania o rovnosti, začlenení a účasti Rómov a zaručila tak úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou. Ak budeme spolupracovať, môžeme do roku 2030 dosiahnuť skutočný pokrok a vytvoriť Európu, v ktorej rómski jednotlivci a rómske komunity v celej svojej rozmanitosti budú mať rovnaké príležitosti vo všetkých sférach života, budú čerpať zo sociálno-ekonomického začlenenia a rovnakou mierou sa zúčastňovať na spoločnosti.