Zaručenie práva na azyl 

Cieľom EÚ je chrániť osoby, ktoré utekajú pred prenasledovaním alebo vážnymi hrozbami vo svojej krajine.

Ľudia z rôznych končín sveta, ktorí sú nútení opustiť svoju krajinu z dôvodu porušovania ľudských práv alebo prenasledovania, môžu požiadať o azyl v EÚ. V Ženevskom dohovore z roku 1951 sú stanovené kritériá, na základe ktorých by mal byť človek uznaný za utečenca. Krajiny EÚ sú zmluvnými stranami tohto dohovoru a majú medzinárodnú povinnosť poskytnúť ochranu oprávneným osobám.

EÚ začlenila podmienky na získanie medzinárodnej ochrany do svojich právnych predpisov. Okrem toho pre osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na priznanie postavenia utečenca, ale napriek tomu sa ukáže, že im hrozí vážne nebezpečenstvo, EÚ rozšírila pojem ochrany o tzv. doplnkovú ochranu, v rámci ktorej sú osoby chránené pred návratom do krajiny, kde im hrozí smrť, mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie.

Právo na azyl a doplnkovú ochranu je zaručené v článku 18 a článku 19 Charty základných práv EÚ.

EÚ poskytuje dočasnú ochranu aj v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb z krajín mimo EÚ, ktoré sa nemôžu vrátiť do krajiny pôvodu. Toto ustanovenie bolo aktivované, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, aby sa ponúkla rýchla a účinná pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine.

illustration human rights - family    

 

Členské štáty EÚ sa dohodli na spoločnej európskej azylovej politike. Táto politika bola aktualizovaná Paktom o migrácii a azyle, ktorý bol prijatý začiatkom roka 2024 s cieľom reagovať na výzvy súvisiace s riadením migrácie v celej EÚ. Pakt nadobudne platnosť v roku 2026.                                                                                                                      Postupy udeľovania azylu musia byť spravodlivé a účinné v celej Únii. To je základom spoločného európskeho azylového systému (CEAS).                                                      CEAS pozostáva z niekoľkých právnych predpisov, ktoré pokrývajú všetky aspekty azylového konania. Patrí medzi ne:

  • nariadenie EÚ o riadení azylu a migrácie, ktoré určuje, ako sa krajiny EÚ podieľajú na riadení žiadostí o azyl na základe zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti;
  • nové nariadenie o azylovom konaní, ktoré stanovuje jasné pravidlá podávania žiadostí o azyl a zabezpečuje ochranu práv žiadateľov o azyl;
  • nové nariadenie o preverovaní, ktoré pomôže zistiť totožnosť, ako aj prípadné bezpečnostné a zdravotné riziká osôb, ktoré vstupujú do EÚ bez splnenia podmienok vstupu. To otvára cestu k rýchlejšiemu určeniu správneho postupu, ktorý majú orgány uplatniť;
  •  rýchlejšie hraničné azylové konanie, ktoré možno uplatniť na vonkajších hraniciach a ktoré umožňuje preskúmať žiadosti o azyl do 12 týždňov a poskytuje žiadateľom bezplatnú právnu pomoc;
  • aktualizovaná smernica o podmienkach prijímania, ktorá stanovuje minimálne spoločné normy pre životné podmienky žiadateľov o azyl a ktorá zabezpečuje, aby žiadatelia mali prístup k bývaniu, stravovaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti;
  • nové nariadenie o kvalifikácii, ktoré stanovuje, kto sa považuje za utečenca alebo osobu požívajúcu doplnkovú ochranu, a ktoré poskytuje príjemcom rad práv (povolenia na pobyt, cestovné doklady, prístup k zamestnaniu a vzdelávaniu, sociálna starostlivosť a zdravotná starostlivosť).

Ďalšie informácie