Zmluvou sa zriadilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), ktoré spojilo šesť krajín (Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko) v práci zameranej na integráciu a hospodársky rast prostredníctvom obchodu.
Vytvoril sa ňou spoločný trh založený na voľnom pohybe:
- tovarov;
- osôb;
- služieb;
- kapitálu.
Zmluva bola podpísaná súbežne s druhou zmluvou, ktorou sa zriadilo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).
Rímska zmluva bola niekoľkokrát zmenená a v súčasnosti sa nazýva Zmluva o fungovaní Európskej únie.

HLAVNÉ BODY

Ciele

Cieľom EHS a spoločného trhu bolo:
- pretvoriť podmienky obchodu a výroby na území šiestich členských štátov a
- slúžiť ako krok k bližšiemu politickému zjednoteniu Európy.

Osobitné ciele

Signatári súhlasili, že:

položia základy užšieho spojenectva medzi národmi Európy;
zaistia hospodársky a sociálny pokrok svojich krajín prostredníctvom jednotných opatrení na odstránenie obchodných a ostatných prekážok medzi sebou;
zlepšia životné a pracovné podmienky svojich občanov;
zaistia vyvážený obchod a spravodlivú hospodársku súťaž;
znížia hospodárske a sociálne rozdiely medzi rôznymi regiónmi EHS;
postupne zrušia obmedzenia týkajúce sa medzinárodného obchodu prostredníctvom spoločnej obchodnej politiky;
budú dodržiavať zásady Charty OSN;
spoja svoje zdroje na udržanie a posilnenie mieru a slobody a vyzvú ostatné národy Európy, ktoré zdieľajú túto myšlienku, aby sa v tomto úsilí k nim pridali.

Spoločný trh

Zmluvou sa:

zriaďuje spoločný trh, v ktorom signatárske krajiny súhlasia s postupným zosúlaďovaním svojich hospodárskych politík;
vytvára jednotný hospodársky priestor s voľnou hospodárskou súťažou medzi spoločnosťami. Zmluvou sa ustanovuje základ pre harmonizáciu podmienok, ktorými sa upravuje obchodovanie s výrobkami a službami, nad rámec podmienok, na ktoré sa už vzťahujú iné zmluvy [Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) a Euratom];
všeobecne zakazujú obmedzujúce dohody a štátne dotácie, ktoré môžu mať vplyv na obchod medzi týmito šiestimi krajinami;
zahŕňajú zámorské krajiny a územia šiestich členov do týchto opatrení a colnej únie s cieľom podporiť ich hospodársky a sociálny rozvoj.

Colná únia

Zmluvou sa zrušujú kvóty (t. j. strop na dovoz) a clá medzi jej šiestimi signatármi.
Zmluvou sa zriadila spoločná vonkajšia sadzba na dovoz z krajín mimo EHS, ktorou sa nahrádzajú predchádzajúce sadzby jednotlivých štátov.
Colnú úniu dopĺňala spoločná obchodná politika. V rámci tejto politiky, ktorá sa už neriadi na vnútroštátnej úrovni, ale na úrovni EHS, sa odlišuje colná únia od samotného združenia voľného obchodu.

Spoločné politiky

Zmluvou sa medzi členskými krajinami na začiatku zriadili určité politiky ako spoločné politiky vrátane:
- spoločnej poľnohospodárskej politiky (články 38 až 47)
- spoločnej obchodnej politiky (články 110 až 116)
- dopravnej politiky (články 74 až 84).
Zmluvou sa umožnilo vytvorenie ďalších spoločných politík v prípade, ak nastane takáto potreba. Po roku 1972 EHS zaviedli spoločné opatrenia v oblastiach environmentálnej, regionálnej, sociálnej a priemyselnej politiky.
Tieto politiky boli doplnené o vytvorenie:
- Európskeho sociálneho fondu s cieľom zlepšiť pracovné príležitosti pracovníkov a zvýšiť ich životnú úroveň;
- Európskej investičnej banky (EIB) s cieľom uľahčiť hospodársky rozvoj vytvorením investičného financovania.

Inštitúcie

Zmluvou sa zriadili inštitúcie a mechanizmy rozhodovania, vďaka čomu je možné vyjadriť národné záujmy, ako aj spoločnú víziu.
K hlavným inštitúciám patrili:
- Rada ministrov,
- Komisia,
- Parlamentné zhromaždenie (ktoré sa neskôr stane Európskym parlamentom),
- Súdny dvor.
Prvým trom inštitúciám radí v procese rozhodovania Hospodársky a sociálny výbor.