24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/23

(1)

Na zasadnutí Európskej rady v Barcelone, ktoré sa konalo 15. a 16. marca 2002, sa rozhodlo: „že európsky preukaz zdravotného poistenia nahradí súčasné papierové formy potrebné na lekárske ošetrenie v inom členskom štáte. Komisia v tomto zmysle predloží návrh pred jarným zasadnutím Európskej rady v roku 2003. Takýmto preukazom sa zjednodušia postupy, nezmenia sa však existujúce práva a povinnosti“ (bod 34).

(2)

Vzhľadom na to, že používanie zdravotných preukazov a preukazov sociálneho zabezpečenia sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši, európsky preukaz zdravotného poistenia (ďalej len „EPZP“) sa spočiatku zaviedol vo formáte, v ktorom sú údaje potrebné na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a úhradu nákladov čitateľné voľným okom. Tieto informácie sa môžu dodatočne začleniť do elektronického nosiča. Využívanie elektronického nosiča sa v neskoršom štádiu ďalej zovšeobecní.

(3)

Európsky preukaz zdravotného poistenia musí zodpovedať jednotnému vzoru vymedzenému správnou komisiou, ktorý by mal pomôcť zjednodušiť prístup k zdravotnej starostlivosti a pomôcť zabrániť nezákonnému, protiprávnemu alebo podvodnému využívaniu preukazu.

(4)

Obdobie platnosti európskych preukazov zdravotného poistenia stanovujú inštitúcie členského štátu, ktoré ich vydávajú. V období platnosti európskeho preukazu zdravotného poistenia by sa malo zohľadniť predpokladané trvanie nároku poistenca.

(5)

V prípade mimoriadnych okolností by sa mal vydať náhradný certifikát k EPZP s obmedzenou platnosťou. „Mimoriadnymi okolnosťami“ môže byť krádež alebo strata európskeho preukazu zdravotného poistenia alebo náhly odchod v lehote príliš krátkej na vydanie európskeho preukazu zdravotného poistenia. O náhradný certifikát k EPZP môže požiadať poistenec alebo inštitúcia štátu pobytu.

(6)

Európsky preukaz zdravotného poistenia by sa mal používať vo všetkých prípadoch dočasného pobytu, počas ktorého poistenec vyžaduje zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na účel pobytu, či už ide o cestovanie, profesijnú činnosť alebo štúdium. Európsky preukaz zdravotného poistenia sa však nemôže použiť vtedy, ak účelom pobytu v zahraničí je výhradne získanie zdravotnej starostlivosti.

(7)

V súlade s článkom 76 nariadenia (ES) č. 883/2004 by členské štáty mali spolupracovať na zavedení postupov, ktoré majú zabrániť tomu, aby osoba, ktorej zanikne nárok na vecné dávky zdravotnej starostlivosti v jednom členskom štáte a ktorej vznikne nárok na vecné dávky v inom členskom štáte, naďalej používala európsky preukaz zdravotného poistenia vydaný inštitúciou prvého členského štátu po dátume, od ktorého už nemá od tohto štátu nárok na vecné dávky.

(8)

Európsky preukaz zdravotného poistenia vydaný pred nadobudnutím účinnosti nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 zostáva v platnosti do dátumu skončenia platnosti uvedeného na preukaze.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Európsky preukaz zdravotného poistenia potvrdzuje nárok poistenca a dôchodcu, ako aj ich rodinných príslušníkov s pobytom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, na vecné dávky, ktoré sú potrebné zo zdravotných dôvodov, pri zohľadnení povahy dávok a očakávanej dĺžky pobytu.

Európsky preukaz zdravotného poistenia sa nemôže použiť v prípade, keď cieľom dočasného pobytu je získanie lekárskeho ošetrenia.

2.

Európsky preukaz zdravotného poistenia je individuálny preukaz vystavený na meno držiteľa preukazu.

3.

Obdobie platnosti európskeho preukazu zdravotného poistenia stanovuje inštitúcia, ktorá ho vydáva.

4.

Vecné dávky poskytnuté inštitúciou členského štátu pobytu na základe platného európskeho preukazu zdravotného poistenia uhrádza príslušná inštitúcia v súlade s platnými ustanoveniami. Platný európsky preukaz zdravotného poistenia je preukaz, ktorého obdobie platnosti uvedené na preukaze neuplynulo.

Príslušná inštitúcia nesmie odmietnuť náhradu nákladov na dávky z dôvodu, že osoba prestala byť poistencom inštitúcie, ktorá vydala európsky preukaz zdravotného poistenia, za predpokladu, že držiteľovi preukazu alebo náhradného certifikátu k EPZP boli poskytnuté dávky v rámci obdobia platnosti preukazu alebo certifikátu.

5.

V prípade, že mimoriadne okolnosti bránia vydaniu európskeho preukazu zdravotného poistenia, príslušná inštitúcia vydá náhradný certifikát k EPZP s obmedzeným obdobím platnosti. O náhradný certifikát k EPZP môže požiadať buď poistenec alebo inštitúcia štátu pobytu.

6.

Európsky preukaz zdravotného poistenia a náhradný certifikát k EPZP zodpovedajú jednotnému vzoru, ktorý spĺňa charakteristiky a technické špecifikácie stanovené rozhodnutím správnej komisie.

7.

Európsky preukaz zdravotného poistenia obsahuje tieto údaje:

8.

Európsky preukaz zdravotného poistenia sa môže použiť vo všetkých prípadoch dočasného pobytu, počas ktorého poistenec potrebuje vecné dávky, bez ohľadu na účel pobytu, či už ide o cestovanie, profesijnú činnosť alebo štúdium.

9.

Európsky preukaz zdravotného poistenia potvrdzuje nárok držiteľa preukazu v členskom štáte pobytu na vecné dávky zdravotnej starostlivosti, ktoré sa stanú nevyhnutnými zo zdravotných dôvodov a ktoré sa poskytujú počas dočasného pobytu v inom členskom štáte s cieľom zabrániť tomu, aby bol držiteľ preukazu nútený vrátiť sa pred skončením plánovaného trvania pobytu do príslušného štátu alebo štátu miesta bydliska, aby získal ošetrenie, ktoré potrebuje.

Účelom dávok tohto druhu je umožniť poistencovi, aby mohol pokračovať v pobyte za podmienok bezpečných pre jeho zdravotný stav.

10.

Európsky preukaz zdravotného poistenia nepokrýva vecné dávky zdravotnej starostlivosti v prípadoch, keď cieľom pobytu je získať lekárske ošetrenie.

11.

Európsky preukaz zdravotného poistenia zaručuje, že s držiteľom preukazu sa v členskom štáte pobytu zaobchádza rovnako (postupy a sadzby) ako s osobou, na ktorú sa vzťahuje systém nemocenského poistenia tohto štátu.

12.

V prípade, že osobe zanikne nárok na vecné dávky zdravotnej starostlivosti na základe právnych predpisov jedného členského štátu a vznikne jej nárok na vecné nemocenské dávky na základe právnych predpisov druhého členského štátu, inštitúcie dotknutých členských štátov by mali spolupracovať tak, aby sa zabránilo tomu, aby poistenec naďalej používal európsky preukaz zdravotného poistenia vydaný inštitúciou prvého členského štátu po dátume, od ktorého už nemá nárok na vecné dávky v tomto členskom štáte. Inštitúcia druhého členského štátu poskytne v prípade potreby nový európsky preukaz zdravotného poistenia.

13.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.