30.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 207/32

1.

víta oznámenie o vytvorení nového rámca partnerstva, keďže sa v ňom zdôrazňuje skutočnosť, že problém migrácie je komplexný a treba ho riešiť na rozličných úrovniach; Poukazuje na to, že azyl je základným ľudským právom chráneným medzinárodným právom a medzinárodnými záväzkami, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty. Vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby vytvorili bezpečné a legálne spôsoby pre utečencov, ako sú humanitárne koridory, víza z humanitárnych dôvodov a posilnenie zlučovania rodín. Členské štáty by mali preskúmať možnosť predkladania žiadostí o azyl na svojich ambasádach a konzulátoch;

2.

uznáva, že oznámenie zahŕňa inovatívny prístup založený predovšetkým na spolupráci s tretími krajinami pri zohľadnení tak záujmov EÚ, ako aj záujmov partnerských štátov s cieľom zabezpečiť lepšie riadenie migrácie;

3.

podporuje a uznáva potrebu, aby EÚ hovorila jedným hlasom a zapojila všetky príslušné zainteresované strany a inštitúcie. Miestne a regionálne orgány môžu a mali by zohrávať úlohu v spoločnom úsilí s EÚ a vnútroštátnou úrovňou, ako aj s tretími krajinami s cieľom implementovať komplexné migračné partnerstvá (dohody). Ide predovšetkým o regióny a obce s početnou diaspórou pochádzajúcou z krajín, ktorých sa týka rámec partnerstva;

4.

súhlasí s tým, že je nutné vyvinúť väčšie úsilie, pretože EÚ ešte stále čelí humanitárnej kríze. Tretie krajiny a partneri EÚ poskytujú útočisko miliónom utečencov, pričom v mnohých prípadoch ide o maloletých bez sprievodu, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, ako aj početným ekonomickým migrantom, ktorí sa usilujú dostať do Európy. V tejto súvislosti je potrebné, aby medzinárodná spolupráca medzi EÚ a tretími krajinami získala nový rozmer a zaviedli sa ňou dodatočné nástroje prispôsobené tak, aby vhodne reagovali na aktuálne a nadchádzajúce migračné výzvy;

5.

vyzýva EK, aby povzbudzovala všetky subjekty – členské štáty, inštitúcie EÚ a kľúčové tretie krajiny – k spolupráci v partnerstve s cieľom zaviesť poriadok do migračných tokov a predchádzať nebezpečným cestám uchádzačov o azyl a ekonomických migrantov bez dokladov, ktorí sú v rukách prevádzačov alebo obchodníkov s ľuďmi. VR si zároveň uvedomuje, že treba uskutočniť okamžité kroky na riešenie a odstránenie základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania v krajinách pôvodu. Je nevyhnutná spolupráca na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa spoločná európska migračná politika stala skutočnosťou, a to v súlade s európskou migračnou agendou;

6.

uznáva, že migrácia a rozvojové politiky spolu úzko súvisia. Toto prepojenie je zásadnou súčasťou diskusií týkajúcich sa rozvojovej agendy OSN po roku 2015, o ktorej sa rozhodlo v septembri 2015 v New Yorku. Účinné a humánne riadenie migrácie treba považovať za kľúčové pre úspešnú implementáciu agendy. VR si veľmi dobre uvedomuje výhody a príležitosti bezpečnej, riadnej a regulárnej migrácie pre migrantov, krajiny pôvodu, ako aj tranzitné a cieľové krajiny. Rovnako poukazuje na význam zapojenia diaspór do rozvoja ich krajín pôvodu. Je si tiež vedomý negatívneho vplyvu neregulárnej migrácie na migrantov a povinnosti krajín pôvodu prijať svojich občanov v rámci readmisných postupov a konaní o návrate v súlade so smernicou EÚ o návrate a medzinárodnými nástrojmi;

7.

opakovane dáva najavo svoju podporu európskej migračnej agende z roku 2015 načrtávajúcej rozličné opatrenia, ktoré treba prijať súbežne v snahe riešiť externé a interné hľadiská aktuálneho problému migrácie. Externá agenda sa zameriava na partnerstvá s tretími krajinami v záujme stanovenia dôveryhodných a dosiahnuteľných cieľov zameraných na zníženie počtu ľudí nútených k úteku zohľadňujúc pritom základné príčiny neregulárnej migrácie;

8.

súhlasí s tým, že okrem krokov, ktoré už EÚ zrealizovala, ako napríklad summit vo Vallette, vyhlásenie EÚ a Turecka, dialóg na vysokej úrovni o migrácii, revidovaná európska susedská politika, stretnutie lídrov západného Balkánu, je potrebné ďalšie posilnenie strategického, dlhodobého prístupu EÚ k tretím krajinám a internej súdržnosti a spolupráce s členskými štátmi EÚ. Vyžaduje si to koordinovanejší, systematickejší a štruktúrovanejší prístup, aby sa mohli maximalizovať synergie a vzájomné pôsobenie vnútorných a vonkajších politík Únie. Rovnako treba zaručiť priamy prístup regionálnych a miestnych orgánov k fondom v rámci európskej susedskej politiky, ako aj k iným fondom, ktoré sa týkajú regiónu Stredozemia;

9.

súhlasí s tým, že okrem obmedzenia možností neregulárnej migrácie a nelegálneho vstupu do EÚ musí EÚ posilniť súdržné, dôveryhodné a účinné readmisné politiky a konania o návrate s krajinami pôvodu, ktorých súčasťou bude zapojenie prisťahovaleckých komunít v štátoch Únie, pri súčasnom rešpektovaní ľudských práv a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a zohľadnení skutočnej schopnosti krajín pôvodu alebo tranzitu zaručiť práva vrátených alebo repatriovaných osôb;

10.

so zreteľom na medzinárodnú povinnosť poskytnúť ochranu žiadateľom o azyl a všetkým osobám, ktoré majú právo na iné formy medzinárodnej ochrany, bez ohľadu na to, či bol ich vstup do EÚ regulárny alebo nie, EHSV vyzýva, aby tretie krajiny vytvorili hotspoty pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Tieto hotspoty by mali byť zriadené v tretích krajinách, spravované Európskou úniou a medzinárodnými organizáciami (UNHCR) a ich úlohou by bolo skúmať legitímnosť žiadostí o azyl. Osobám, ktorým sa prizná právo na azyl alebo medzinárodnú ochranu, by sa na presun do európskej krajiny podľa ich výberu mali zabezpečiť riadne dopravné prostriedky, aby sa nemuseli plaviť na chatrných plavidlách používaných prevádzačmi;

11.

súhlasí s tým, že EÚ musí zabezpečiť spôsoby, ako sa ľudia môžu dostať do EÚ legálne – či už s cieľom požiadať o medzinárodnú ochranu alebo si hľadať pracovné, vzdelávacie, výskumné alebo investičné príležitosti;

12.

vyzýva EÚ a EK, aby trvali na lepšej spolupráci medzi rozličnými orgánmi a agentúrami, ktoré sa venujú boju proti obchodníkom s ľuďmi a prevádzačom (Frontex, Nato, EUNAVFORMED, Európske stredisko na boj proti prevádzačom v rámci Europolu), a na lepšej výmene spravodajských informácií medzi týmito agentúrami a agentúrami členských štátov;

13.

vyzýva EÚ, aby poskytla ďalšiu podporu organizáciám, ako je Úrad pre medzinárodnú migráciu (OMI), ktoré pomáhajú pri návrate migrantov, ktorí sa dostanú do tranzitných krajín a zistia, že boli oklamaní alebo si neželajú pokračovať v ceste do EÚ;

14.

víta hlavný cieľ rámca partnerstva, ktorým je súdržná a cielená angažovanosť a koordinovaný postup Únie a jej členských štátov vďaka spoločným prostriedkom, nástrojom a pákam s cieľom dosiahnuť komplexné partnerstvá (dohody) s tretími krajinami v záujme lepšieho riadenia migrácie pri plnom rešpektovaní humanitárnych záväzkov všetkých partnerov a ich záväzkov v oblasti ľudských práv;

15.

plne podporuje krátkodobý cieľ, ktorým je zachraňovať životy v Stredozemnom mori, a žiada dlhodobý cieľ, ktorým bude spolupráca s partnerskými krajinami s cieľom predchádzať uskutočňovaniu nebezpečných ciest organizovaných zločineckými skupinami; podporuje cieľ zaviesť stimuly na návrat a readmisiu do krajín pôvodu a umožniť migrantom a utečencom zostať čo možno najbližšie k svojim domovom. Prioritu musia mať žiadosti zraniteľných osôb, a najmä maloleté osoby bez sprievodu, pričom by sa mal v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora vždy klásť prvoradý dôraz na ich najlepší záujem. V tejto súvislosti žiada Európsku komisiu, aby vyvinula ďalšie úsilie v súvislosti s problematikou maloletých osôb bez sprievodu v migračnom procese, ktorej riešenie spadá zvyčajne do právomoci regiónov. Netrpezlivo očakáva novú komplexnú stratégiu Komisie, ktorá sa má implementovať na dosledovanie Akčného plánu týkajúceho sa maloletých bez sprievodu (2011 – 2014), aby sa zohľadnila situácia nezvestných detí alebo detí bez sprievodu;

16.

opakovane pripomína záväzok EÚ riešiť dlhodobé hospodárske, sociálne a demografické výzvy a problém nedostatku pracovnej sily v EÚ prostredníctvom cielených nových politík v oblasti legálnej migrácie v súlade s európskou migračnou agendou EÚ a ďalšími kľúčovými nástrojmi migračnej politiky. Možno tak urobiť tiež podporou legitímnych ambícií osôb s dlhodobým pobytom zúčastňovať sa na verejnom a politickom živote a zapájať sa doňho. Migrácia z tretích krajín by mohla zaistiť udržateľný rast hospodárstva EÚ a Európa potrebuje kvalifikované osoby na zabezpečenie konkurencieschopnosti na celosvetovej úrovni. Partnerské krajiny sa zároveň obávajú úniku mozgov. Riešením ako zabrániť úniku mozgov v partnerských krajinách by mohla byť cirkulujúca migrácia;

17.

pripomína Rade, že VR môže pomôcť sprostredkovať dialóg a spoluprácu s miestnymi a regionálnymi orgánmi v krajinách pôvodu migrantov a tranzitných krajinách, napríklad prostredníctvom existujúcich orgánov a platforiem (ARLEM, CORLEAP, zmiešané poradné výbory a pracovné skupiny). Táto spolupráca je potrebnou podmienkou na zavedenie opatrení pred odchodom, ktoré pripravujú migrantov pred ich legálnym príchodom do EÚ alebo utečencov pred ich presídlením z partnerských krajín, ktoré im v súčasnosti poskytujú útočisko (napríklad Turecko, Libanon a Jordánsko);

18.

navrhuje uľahčiť výmenu informácií medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi EÚ a krajinami pôvodu ekonomických migrantov, čo by značne znížilo podnety na neregulárnu migráciu. Súčasťou takejto výmeny informácií by malo byť zvyšovanie informovanosti o readmisných dohodách, informovanie osôb, ktoré sa chcú dostať do EÚ, o skutočných pracovných príležitostiach v EÚ, nebezpečenstvách súvisiacich s využívaním nelegálnych migračných ciest, skutočnej situácii, pokiaľ ide o pravidlá a predpisy týkajúce sa medzinárodnej ochrany, ktoré sú často skreslené v snahe presvedčiť migrantov k tomu, aby sa zverili do rúk obchodníkov s ľuďmi, možnosti zamestnania, dostupných výhod v rámci systému sociálneho zabezpečenia atď.;

19.

súhlasí s tým, že do rozvojovej politiky EÚ by sa mali začleniť pozitívne stimuly s cieľom zvýhodniť krajiny, ktoré si plnia svoju medzinárodnú povinnosť znovu prijať svojich štátnych príslušníkov, a tie, ktoré spolupracujú pri riadení migrácie z tretích krajín, ako aj tie, ktoré prijímajú opatrenia umožňujúce náležite prijímať osoby, ktoré utekajú pred konfliktmi a prenasledovaním;

20.

súhlasí s tým, že predpokladom úspechu nového prístupu je kombinácia pozitívnych a negatívnych stimulov pre partnerské krajiny. Zároveň je potrebné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi stimulmi v rámci riadenia migrácie a globálnou rozvojovou pomocou EÚ. Plnenie readmisných dohôd s tretími krajinami by nemalo byť jedinou podmienkou poskytovania pomoci, pretože to môže ohroziť dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja a záväzkov týkajúcich sa odstránenia extrémnej chudoby a nerovnosti, ktoré pre EÚ vyplývajú z Lisabonskej zmluvy. Malo by sa jasne rozlišovať medzi schopnosťou a ochotou partnerských krajín spolupracovať s EÚ pri riadení migrácie, pretože ide o dva aspekty, ktoré sa zásadne odlišujú. VR sa v tejto súvislosti domnieva, že využitie oficiálnej rozvojovej pomoci by sa malo zameriavať na projekty v oblasti bezpečnosti a riadenia hraníc len v prípade, ak jednoznačne predstavujú prínos pre príjemcov. Partnerské krajiny, ktoré nie sú schopné implementovať dohody v oblasti migrácie, by mali aj napriek tomu dostávať pomoc z finančných a iných nástrojov zameranú na plnenie migračných dohôd EÚ;

21.

vyzýva preto EÚ, aby sa snažila rozvíjať prispôsobené dohody o partnerstvách s tretími stranami, ktoré skutočne odrážajú potreby, obavy a možnosti tretích strán a zohľadňujú skutočnosť, že rozliční partneri čelia rôznym problémom a rôznym okolnostiam;

22.

nabáda členské štáty EÚ, ktoré majú tradíciu úzkych vzťahov s určitými krajinami (historické, kultúrne, hospodárske atď.), aby využili tieto prepojenia na podporu spolupráce s týmito krajinami a medzi nimi navzájom s cieľom uľahčiť readmisiu a reintegráciu readmitovaných osôb;

23.

nabáda Európsku komisiu, aby čo možno najskôr dokončila rokovania s Jordánskom a Libanonom o nových prioritách partnerstva vyplývajúcich z preskúmania európskej susedskej politiky z roku 2015. V Libanone, Jordánsku a Tureckom sa nachádza väčšina z 5 miliónov sýrskych utečencov. V prípade každej deviatej osoby žijúcej momentálne v Jordánsku – takmer 700 000 zo 6,7 milióna obyvateľov – ide o osobu utekajúcu pred sýrskou občianskou vojnou. V Libanone je to 1,1 milióna zo 4,6 milióna obyvateľov a v Turecku ide o vyše 2,5 milióna z celkového počtu 79,5 milióna obyvateľov;

24.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s dohodou medzi EÚ a Tureckom z 18. marca 2016, a to predovšetkým vzhľadom na niekoľko závažných otázok z oblasti ľudských práv týkajúcich sa zadržiavania žiadateľov o azyl v hotspotoch na gréckych ostrovoch v Egejskom mori, ale aj pokiaľ ide o návrat žiadateľov o azyl do Turecka ako „prvej krajiny azylu“ alebo „bezpečnej tretej krajiny“ a rovnako vzhľadom na obavy, že Turecko môže vracať utečencov do Sýrie na základe vlastného rozhodnutia. VR takisto dáva najavo znepokojenie v súvislosti s pomalým tempom budovania kapacít gréckych azylových systémov na riadenie azylového procesu v hotspotoch, meškajúcim poskytovaním pomoci Grécku, doterajšou veľmi nízkou mierou presídlenia utečencov z Turecka a oneskoreniami pri vyplácaní finančných prostriedkov EÚ na úsilie Turecka pri podpore sýrskych utečencov;

25.

odsudzuje zoznam 16 prioritných krajín, ktoré sú v oznámení vybrané bez skutočných záruk na uzavretie nových dohôd, pretože nie všetky možno považovať za „bezpečné tretie krajiny“ a/alebo že nie všetky tieto krajiny majú akceptovateľnú úroveň dodržiavania ľudských práv. Dokonca aj v prípade, ak sa pravidlo „bezpečnej tretej krajiny“ v týchto dohodách nebude uplatňovať, vysiela príklad Turecka znepokojivé signály v tomto ohľade; EÚ musí zriadiť mechanizmy na kontrolu procesu prijímania v týchto krajinách;

26.

očakáva prijatie strategického oznámenia o Tunisku. Pokračovanie jeho mierového a demokratického porevolučného prechodu k stabilnému hospodárstvu a bezpečnosti by vyslalo veľmi pozitívny signál regiónu a EÚ by mala preto tento prechod podporiť;

27.

pripomína, že situácia v Líbyi si vyžaduje osobitnú pozornosť a strategické kroky a víta angažovanosť, ktorá sa v tomto smere predpokladá v oznámení. VR zdôrazňuje význam spolupráce s líbyjskými miestnymi a regionálnymi orgánmi a žiada EK, aby plne podporila úsilie zo strany VR a ARLEM zamerané na podporu iniciatív v oblasti spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi EÚ a ich líbyjskými partnermi, ktoré sa začali na minulom plenárnom zasadnutí ARLEM v Nikózii (iniciatíva z Nikózie);

28.

víta kladenie dôrazu na spoluprácu s tranzitnými krajinami, ktoré zvyčajne znášajú značnú finančnú záťaž – predovšetkým na miestnej a regionálnej úrovni – pri poskytovaní útočiska žiadateľom o azyl a neregulárnym migrantom. V newyorskom vyhlásení o utečencoch a migrantoch, ktoré bolo prijaté na pôde OSN v septembri 2016, sa uznáva, že veľké pohyby utečencov a migrantov neprimerane silno postihujú susedné a tranzitné krajiny a zaťažujú ich kapacity. Miestne a regionálne orgány tranzitných krajín by preto mali mať prístup k budovaniu kapacít, finančnej pomoci a výmene informácií pod záštitou EÚ. Vyzýva EÚ, aby sem zahrnula nástroje, ktoré podporujú priamu partnerskú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi z EÚ a partnerských krajín, s cieľom zlepšiť schopnosť plánovania a riadiace kapacity na miestnej a regionálnej úrovni;

29.

súhlasí s tým, že nevyhnutnou súčasťou akejkoľvek dohody bude spoločné úsilie na zaistenie fungujúcich konaní o návrate a readmisie neúspešných uchádzačov o azyl a neregulárnych migrantov. VR uznáva, že miestne a regionálne orgány krajín pôvodu majú popredné postavenie v rámci migračných politík, pretože nesú zodpovednosť v mnohých kľúčových oblastiach, ako je poskytovanie prístupu na trh práce, ubytovanie, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, čo má priamy dosah na ich schopnosť reintegrovať navrátené osoby a tým zaistiť sociálnu súdržnosť a udržateľné spoločnosti. Každodenné problémy týkajúce sa prijímania, integrácie a reintegrácie migrantov sú citeľné najmä na miestnej a regionálnej úrovni. Dohody by sa preto mali zameriavať na posilnenie účinnosti a udržateľnosti konaní o návrate a poskytovanie primeraných finančných prostriedkov pre osoby, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú pre návrat, ako aj na pomoc krajinám pôvodu pri reintegrácii svojich občanov, ktorí boli readmitovaní;

30.

domnieva sa, že viacúrovňové riadenie je najvhodnejším prostriedkom na vytváranie všeobecného súboru opatrení a iniciatív, ktoré umožnia dosiahnuť optimálne výsledky v oblasti prijímania, integrácie a reintegrácie migrantov;

31.

pripomína, že je potrebná výmena osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v EÚ a tretích krajinách, a to vo všetkých aspektoch migrácie vrátane – avšak nie iba – integračných a reintegračných politík, riešenia problému neregulárnej migrácie, rozpoznania včasných varovných signálov a/alebo včasného predchádzania krízovým situáciám, boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s migrantmi [v súlade s akčným plánom proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020), Protokolom proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, stratégiou EÚ na roky 2012 – 2016 zameranou na odstránenie obchodovania s ľuďmi a Palermským protokolom]. VR má dobrú pozíciu na to, aby mohol nadviazať kontakty s mestami a regiónmi v partnerských krajinách, uľahčiť a podporiť výmenu inovačných myšlienok a postupov a podporiť efektívnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do plánovania a vykonávania imigračných a integračných politík v súlade s viacúrovňovým riadením a zásadou subsidiarity;

32.

súhlasí s tým, že odborné poznatky a zdroje členských štátov majú zásadný význam z hľadiska splnenia cieľov dohôd a že efektívna spolupráca závisí od sietí expertov EÚ priamo v teréne vrátane tých, ktorí majú znalosti v oblasti miestneho a regionálneho rozmeru migrácie. VR preto víta vyslanie európskych styčných úradníkov pre migráciu do prioritných krajín pôvodu a tranzitných krajín, aby pomohli koordinovať spoluprácu s EÚ v oblasti boja proti prevádzaniu migrantov a vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vymenovali vhodných expertov na splnenie tejto úlohy;

33.

podporuje využitie existujúcich finančných nástrojov a trustových fondov na dosiahnutie krátkodobých cieľov dohody, v tejto súvislosti však apeluje na členské štáty EÚ, aby bezodkladne poskytli príslušné príspevky do týchto fondov, tak ako sľúbili;

34.

zdôrazňuje význam preskúmania synergií medzi existujúcimi fondmi, ako je napríklad nástroj pre utečencov v Turecku (3 miliardy EUR), núdzový trustový fond EÚ pre Afriku (1,8 miliardy EUR), Regionálny trustový fond EÚ (1 miliarda EUR) a ďalšími finančnými nástrojmi, ktoré by potenciálne mohli poskytnúť financie do výšky 8 miliárd EUR v období 2016 – 2020 na naplnenie dohôd. Takisto je nutné preskúmať možné synergie so štrukturálnymi fondmi;

35.

víta návrh ambiciózneho plánu pre vonkajšie investície, ktorý predložila Komisia a ktorý by sa venoval základným príčinám neregulárnej migrácie, podporil by partnerské krajiny pri zvládaní dôsledkov neregulárnej migrácie v Afrike a susedných krajinách EÚ, pričom by zároveň prispel k dosiahnutiu ďalších rozvojových cieľov OSN. Vyzýva Komisiu, aby čo možno najrýchlejšie rozpracovala tento nástroj, a to v rámci úzkeho dialógu s členskými štátmi EÚ a medzinárodnými partnermi;

36.

víta navrhovaný plán pre vonkajšie investície pre Afriku a susedné krajiny EÚ, ktorého cieľom je mobilizácia investícií (prostredníctvom zlepšeného podnikateľského prostredia, zriadenia jednotného kontaktného miesta pre žiadosti o financovanie investícií a financovanie zo súkromného sektora) a posilnenie tvorby pracovných miest v partnerských krajinách;

37.

víta zintenzívnenie technickej pomoci EÚ a podpory hospodárskych a štrukturálnych reforiem na zlepšenie podnikateľského prostredia. VR osobitne požaduje, aby navrhovaná technická pomoc zahŕňala miestne orgány a podniky a podporovala ich pri vypracúvaní väčšieho počtu financovateľných projektov, ktoré zlepšujú všeobecné podnikateľské prostredie, a pri oboznamovaní medzinárodnej investorskej komunity s týmito projektmi;

38.

je presvedčený o krátkodobom a dlhodobom dosahu navrhovaného investičného plánu na zlepšenie udržateľného rozvoja partnerských krajín EÚ, ktoré sú hlavnými krajinami pôvodu migrantov alebo tranzitných krajín, ktorými prechádzajú uchádzači o azyl a neregulárni migranti. Navrhovaný plán sa bude teda priamo venovať základným príčinám neregulárnej migrácie a prispeje k znižovaniu podnetov na neregulárnu migráciu;

39.

uznáva význam EÚ, členských štátov, tretích krajín, medzinárodných finančných inštitúcií, európskych bilaterálnych rozvojových inštitúcií, ako aj súkromného sektora ako prispievateľov k investičnému plánu. VR víta iniciatívu EK v podobe predloženia ambiciózneho plánu pre vonkajšie investície, prostredníctvom ktorého sa má zhromaždiť 62 miliárd EUR ako príspevok na dosiahnutie rozvojových cieľov OSN a tým aj riešiť otázka základných príčin neregulárnej migrácie;

40.

v tejto súvislosti žiada, aby sa táto iniciatíva Komisie zavŕšila podpísaním konkrétnej dohody s členskými štátmi a ostatnými medzinárodnými partnermi, ktorá ich bude zaväzovať poskytnúť ako stimul na nové verejné a súkromné investície zdroje zodpovedajúce výške celkového príspevku Európskej únie;

41.

víta plán, ktorý bol predložený v septembri a ktorý vychádza z troch pilierov: mobilizácia súkromných investícií; posilnenie technickej pomoci a zlepšenie všeobecného podnikateľského prostredia. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie neobsahuje žiadnu zmienku o miestnych a regionálnych orgánoch a zdôrazňuje význam nasmerovania pomoci a zdrojov k miestnym a regionálnym orgánom. Do druhého piliera musia byť jednoznačne zapojené aj miestne a regionálne orgány a VR musí byť partnerom pri jeho implementácii. Atlas decentralizovanej spolupráce VR môže slúžiť ako užitočný nástroj na identifikovanie projektov, ktoré treba financovať a možných partnerov na spoluprácu; Požaduje, aby miestne a regionálne orgány mali zastúpenie v riadiacej štruktúre plánu pre vonkajšie investície;

42.

vyzýva preto EK, aby do prípravy plánu zapojila VR ako zástupcu miestnych a regionálnych orgánov v EÚ, z ktorých mnohé majú rozsiahle skúsenosti s rozvojovou spoluprácou;

43.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti na zapojenie rozličných skupín diaspóry v členských štátoch EÚ, ktoré by mohli byť partnermi pri poskytovaní investícií v ich krajinách pôvodu. Migranti z rozvojových krajín poslali v roku 2013 domov vyše 400 miliárd EUR: Tieto remitencie sú spravidla stabilnejšie než iné toky súkromného kapitálu, keďže sa počas nedávnej celosvetovej finančnej krízy znížili len o 5 % a rýchlo dosiahli úrovne z obdobia pred začatím krízy. Dobrým príkladom toho, aký potenciál majú remitencie, je skutočnosť, že remitencie zaslané v roku 2013 do Senegalu predstavovali 10 % jeho HDP;

44.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány v EÚ ako aj v tretích krajinách môžu a mali by zohrávať úlohu v spoločnom úsilí s EÚ a vnútroštátnou úrovňou, ako aj s krajinami s cieľom implementovať komplexné migračné partnerstvá. Miestne a regionálne orgány majú predovšetkým kľúčovú úlohu pri zvyšovaní povedomia a poskytovaní potrebných informácií občanom v krajinách pôvodu, tranzitných krajinách a cieľových krajinách;

45.

potenciálni migranti si musia byť vedomí rizík a nebezpečenstiev, ktorým sa vystavujú počas svojich snáh dostať sa do EÚ neregulárnym spôsobom. Takisto musia byť informovaní o podmienkach a štruktúrach cieľových krajín vrátane informácií o trhu práce, prístupu k príslušnému odbornému školeniu a jazykovým kurzom, ako aj podmienkach pre znovuzjednotenie rodín. Potenciálnych migrantov treba informovať o kultúrnych rozdieloch medzi ich krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, pričom ich treba upozorniť na neprijateľné správanie a praktiky;

46.

občania a podniky v cieľových krajinách by mali byť informovaní o prínosoch migrácie a mali by byť primerane vyškolení na poskytovanie pomoci pri integrácii migrantov. Tieto informácie možno najlepšie získať na miestnej a regionálnej úrovni, kde majú orgány najbližšie k občanom. Vhodná legálna migrácia a dlhodobé integračné politiky na miestnej a regionálnej úrovni sú prostriedkami boja proti javom, akými sú rasizmus a xenofóbia;

47.

pripomína, že navrhovaný rámec partnerstva sa síce zmieňuje o potrebe posilnenia budovania miestnych kapacít prostredníctvom rozvojových a susedských politík, nešpecifikuje však konkrétne opatrenia ako to dosiahnuť. VR môže a mal by byť partnerom pri snahách o budovanie miestnych a regionálnych kapacít;

48.

zdôrazňuje, že je potrebné investovať do miestnych kapacít a do opatrení miestnych a regionálnych orgánov v partnerských krajinách. Miestne orgány by mali byť partnermi vo všetkých pilieroch plánu pre vonkajšie investície. VR podporuje návrh európskej platformy miestnych a regionálnych samospráv pre rozvoj (PLATFORMA) o spolupráci medzi mestami v EÚ a mestami v partnerských krajinách ako kľúčový nástroj na zavedenie nového prístupu, budovanie kapacít a výmenu odborných poznatkov pri riadení migrácie na miestnej úrovni. V tejto súvislosti sa domnieva, že plán pre vonkajšie investície by mal finančne podporovať spoluprácu medzi mestami a spoluprácu medzi regiónmi;

49.

zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ, členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a týmito orgánmi navzájom môže pomôcť riadiť migráciu účinnejšie v prospech všetkých strán. Na to je potrebné, aby EÚ a členské štáty podporovali miestne a regionálne orgány finančne ako aj politicky.