30.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 207/87

1.

poukazuje na to že poskytovanie základného širokopásmového prístupu sa po prvýkrát považuje za univerzálnu službu. Európski občania majú právo na prístup k funkčným internetovým službám za prijateľné ceny, pričom tieto služby musia umožniť plnú účasť na digitálnom hospodárstve a digitálnej spoločnosti na celom území Európskej únie. Ide o veľmi dôležitý krok na ceste k digitálnemu začleneniu, aj s ohľadom na nevyhnutné osobitné tarifné podmienky alebo poskytovanie poukážok občanom s osobitnými potrebami, ako aj pre obce a mestá s ohľadom na vytvorenie bezplatných verejných prístupových miest WLAN.

2.

Domnieva sa, že zabezpečenie základného prístupu k širokopásmovému pripojeniu je všeobecnoprospešným cieľom a jeho uznanie za univerzálnu službu musí byť sprevádzané úplným uznaním záväzkov vyplývajúcich z univerzálnej služby, čo má rozhodujúci význam v takých oblastiach, v ktorých trh túto službu nezabezpečuje a v ktorých sú rozhodujúce verejné investície.

3.

Uvedomuje si, že od prepracovania telekomunikačného právneho rámca EÚ v roku 2009 došlo k značným zmenám. Tento rámec síce prispel k zaručeniu základného poskytovania širokopásmového pripojenia v EÚ, ale rýchlo sa objavujú nové potreby a spotrebiteľské zvyklosti a v najbližších rokoch bude tento trend pokračovať. Rozvoj internetu vecí, virtuálna a rozšírená realita, cloud computing, spracovávanie veľkých množstiev dát, služby a aplikácie hospodárstva spoločného využívania zdrojov, Priemysel 4.0 – to všetko povedie k ešte väčšiemu dopytu po výkonných prenosových sieťach a spojeniach.

4.

Zdôrazňuje, že infraštruktúra zajtrajška sa vytvára dnes.

5.

Podčiarkuje, že vzhľadom na zintenzívnenú dátovú spotrebu (1) a pribúdanie súčasného využívania dát, rýchlosť nahrávania resp. sťahovania a nevyhnutnosť celoplošného pokrytia a prenosu takmer v reálnom čase, ktorý má zároveň zodpovedať potrebám a byť spoľahlivý, bude potrebné dať k dispozícii mimoriadne výkonné siete, na ktoré je v celej Európe napojených stále viac koncových používateľov. V niektorých krajinách (Japonsko, Kórea) je gigabitové pripojenie už realitou a Európa by sa oň mala usilovať v záujme rastu a zamestnanosti, konkurencieschopnosti a vnútornej súdržnosti.

6.

Považuje za dôležité, aby ekonomické a spoločenské subjekty, napríklad vysoké a ostatné školy, výskumné strediská a dopravné uzly, poskytovatelia služieb verejnosti, ako sú nemocnice a vzdelávacie ústavy, ako aj podniky mali vysokorýchlostné internetové pripojenie, ktoré používateľom umožní nahrávanie a sťahovanie dát s rýchlosťou aspoň 1 Gbit/s.

7.

Zastáva názor, že všetky mestské a vidiecke domácnosti v EÚ by mali disponovať internetovým pripojením s rýchlosťou sťahovania najmenej 100 Mbit/s, z ktorého je možné urobiť pripojenie až s rýchlosťou 1 Gbit/s.

8.

Súhlasí s názorom Komisie, že všetky mestské oblasti a hlavné pozemné dopravné trasy by mali mať neprerušované pokrytie 5G, a prihovára sa za strednodobý cieľ, aby do roku 2020 bolo pripojenie 5G aspoň v jednom veľkomeste každého členského štátu dostupné ako komerčná služba. Európska komisia musí čo najskôr ukončiť chýbajúcu normalizáciu pre novú bezdrôtovú technológiu, aby sa zabránilo uplatňovaniu samostatných riešení. Cieľ zaviesť túto technológiu do roku 2020 je veľmi ambiciózny aj z iných dôvodov: existujúce siete 4G, ktoré boli nedávno zavedené, majú potenciál zvýšiť svoj výkon o oveľa viac ako 1 000 MBit/s a telekomunikačné podniky investovali značné prostriedky do ich výstavby. Preto je možné, že v tejto oblasti nebude veľká ochota k ďalšej zmene technológie, ak na to nebudú vytvorené príslušné rámcové podmienky.

9.

Víta nový systém poukážok na verejné Wi-Fi pripojenie, zriadenie fondu pre širokopásmové pripojenie v spolupráci s EIB, ako aj cieľ zvýšiť v rámci finančného plánovania na obdobie po roku 2020 budúcu finančnú podporu a považuje to za krok správnym smerom.

10.

Víta návrh Komisie, že v spolupráci s ním zriadi do konca roka 2016 participatívnu platformu pre širokopásmové pripojenie s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň zapojenia a spolupráce relevantných verejných a súkromných subjektov v oblasti investícií do širokopásmového pripojenia, ako aj pokrok v realizácii národných plánov širokopásmového pokrytia. Je pripravený k rozsiahlej a konštruktívnej spolupráci pri vytváraní tejto platformy.

11.

Navrhuje, aby sa na zasadnutiach platformy rokovalo o týchto ťažiskových témach: politické možnosti: overenie najvhodnejších politických možností so zohľadnením rozdielnych miestnych a regionálnych právomocí a špecifických potrieb miestnej a regionálnej úrovne; technologické možnosti: diskusia o využívaní technológií, ktoré sú pre tieto územia najvhodnejšie; finančné možnosti: účasť EIB na rokovaniach a overenie možných synergií jednotlivých fondov (NPE, EFSI, EŠIF), ako aj nového systému poukážok WiFi4EU; ďalšie možnosti: prehľad investícií do IT a širokopásmových pripojení a podpora zručností v oblasti IKT a elektronickej verejnej správy, pokiaľ ide o opatrenia na budovanie miestnych a regionálnych kapacít.

12.

Za dôležitý účinok platformy pre širokopásmové pripojenie považuje jej príspevok k rýchlejšiemu, lepšiemu a udržateľnému budovaniu vysokorýchlostných širokopásmových sietí vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach EÚ z dôvodu ich vážnych štrukturálnych, hospodárskych a sociálnych problémov, a tým k zmenšeniu veľkých rozdielov v digitalizácii.

13.

Konštatuje, že plány sú v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality, keďže ide o problematiku presahujúcu hranice členských štátov, ktorá sa jednotne, kvalitne a účinne dá riešiť iba v celej EÚ.

14.

Berie na vedomie, že pri európskom digitálnom vnútornom trhu ide o odstránenie tuhých štruktúr a digitalizáciu vnútorného trhu EÚ. Zámerom preskúmania súboru predpisov o telekomunikáciách je podporiť hospodárstvo a konkurencieschopnosť Európy, povzbudiť aktívnu účasť miest a obcí na jednotnom digitálnom trhu a napĺňať čoraz náročnejšie potreby Európanov v oblasti pripojenia.

15.

Poukazuje na to, že označovanie území pojmami „vidiecke“, „najvzdialenejšie a odľahlé“, ako aj „riedko osídlené“ súkromných investorov odrádza od investovania do IKT infraštruktúr takto označovaných území. Pokiaľ ide o budovanie širokopásmových pripojení, majú tieto územia v porovnaní s mestskými aglomeráciami spoločné problémy, napríklad štrukturálne nízky a fragmentovaný dopyt alebo vyššie náklady na vybudovanie a udržiavanie infraštruktúry v prepočte na jednotku (t. j. koncového používateľa).

16.

Poukazuje na to, že rozhodujúcim podnetom k súkromným investíciám je predovšetkým potreba konektivity, čo vedie k tomu, že trhové subjekty nedosahujú ukazovatele hospodárnosti na územiach, na ktorých hustota osídlenia nezaručuje dopyt, ktorý by odôvodňoval náklady na budovanie zodpovedajúcich sietí. Na územiach, ktoré sú postihnuté zlyhaním alebo deformáciou trhu, majú územné samosprávy najrozmanitejšie úlohy. Naozaj sú dôkazy o tom, že miestne a regionálne samosprávy v Európe konajú v súvislosti s iniciatívami za rozšírenie, resp. modernizáciu širokopásmového pripojenia ako inštitúcie, ktoré tieto činnosti financujú, preberajú súvisiace riziká alebo sú ich iniciátormi či sprostredkovateľmi.

17.

Zdôrazňuje význam rozšírenia vysokorýchlostných širokopásmových sietí ďalšej generácie, hlavne v riedko osídlených oblastiach. Treba privítať všetky s tým súvisiace regulačné a finančné opatrenia.

18.

Upozorňuje na prílišnú preťaženosť, ktorú môže priniesť väčšia dostupnosť vysokorýchlostného pripojenia v oblastiach excelentnosti a/alebo znalostí. V týchto oblastiach by sa sústreďovala výrobná činnosť a viac obyvateľov, čo by malo na tieto regióny negatívny vplyv. Na druhej strane v iných oblastiach by nastal drastický pokles, a to najmä pokiaľ ide o digitálne inovačné činnosti a úbytok technologických odborníkov. Preto treba stimulovať čo najhomogénnejšie vysokorýchlostné pripojenie.

19.

Poukazuje na to, že z hľadiska rozvoja celej EÚ je potrebné vyriešiť problém takzvaného „posledného úseku“ a že na jeho vyriešenie sú potrebné pružné opatrenia.

20.

Navrhuje, aby sa v najbližšom období finančného plánovania popri prostriedkoch na rozvoj základnej siete vyčlenili aj prostriedky na rozširovanie prístupových sietí na vidieku a v najvzdialenejších oblastiach.

21.

Poukazuje na to, že ceny za konektivitu poskytujú užitočné poznatky o intenzite konkurencie a efektívnosti komunikačných trhov. Porovnávanie týchto cien umožňuje rôznym subjektom, vrátane telekomunikačných prevádzkovateľov, politických činiteľov a spotrebiteľov, posúdiť pokrok pri dosahovaní ich cieľov. Na skutočnosť, že indikátory porovnávania cien môžu byť zaujímavé z hľadiska konektivity poukázala OECD vo svojej správe Measuring the Digital Economy. A New Perspective  (2).

22.

Zdôrazňuje, že pri rozširovaní a plánovaní sietí je dôležité, aby verejné orgány bezprostredne disponovali bezporuchovým internetovým pripojením. Na zabezpečenie kvality tohto pripojenia je dôležité štátne usmerňovanie a poradenstvo poskytované miestnej úrovni, aby sa investície vynakladali čo najoptimálnejšie a aby zodpovedajúce služby mohol čo najrýchlejšie využívať čo najväčší počet používateľov.

23.

Konštatuje, že na dosiahnutie cieľov EÚ do roku 2020, pokiaľ ide o zabezpečenie širokopásmového pripojenia a jeho rozšírenie, sú v naplánovanom programovom období 2014 až 2020 vyčlenené prostriedky EÚ vo výške približne 22 miliárd eur, ktoré sú určené na modernizáciu, resp. rozšírenie jestvujúcej širokopásmovej infraštruktúry. Prostriedky EÚ majú rozhodujúci význam nielen pre svoj bezprostredný prínos k financovaniu širokopásmovej infraštruktúry, ale aj pre podporný účinok, ktorý sa od nich očakáva, keďže majú slúžiť ako podnet k investovaniu z iných zdrojov, vrátane súkromných.

24.

Zdôrazňuje, že telekomunikačné systémy piatej generácie (5G) budú v najbližších desiatich rokoch najdôležitejším prvkom digitálnej spoločnosti. Európa vynaložila značné úsilie, aby celosvetový vývoj nasmerovala na túto strategickú technológiu, pri ktorej sa pri drôtovej aj bezdrôtovej komunikácii využíva tá istá infraštruktúra, a tým dosiahla pokrok v budovaní budúcej prepojenej spoločnosti. Ponúkne tak takmer univerzálnu konektivitu s mimoriadne veľkým pásmovým rozsahom nielen používateľom, ale aj vzájomne prepojeným objektom (internet vecí). Preto sa vychádza z toho, že budúca infraštruktúra 5G bude na prospech pri rozličných aplikáciách a v rôznych sektoroch, vrátane komerčného využívania (napr. poloautomatické riadenie vozidiel, elektronické zdravotnícke služby, energetický manažment, prípadné bezpečnostné aplikácie atď.).

25.

Poukazuje na oznámenie Komisie k ťažiskám normalizácie IKT (3), ktoré bolo zverejnené v apríli a v ktorom navrhla konkrétne opatrenia na urýchlený vývoj spoločných noriem sústredením na päť ťažiskových oblastí, ku ktorým patrí aj komunikácia v sieti 5G.

26.

Osobitne zdôrazňuje, že v každom prípade treba zabrániť tomu, aby sa pre sieť 5G v rôznych regiónoch zaviedli rôzne normy, ktoré nebudú vzájomne kompatibilné.

27.

Poukazuje na to, že miestna úroveň môže prispieť k rozširovaniu tejto siete a k podávaniu žiadostí a môže pomôcť aj pri plánovaní tejto siete. Takto sa už pri plánovaní a budovaní nových sietí 5G môžu zohľadniť miestne plány budovania nových ulíc a umiestnenie iných infraštruktúrnych zariadení.

28.

Považuje za dôležité poukázať na to, že zavádzanie výrobkov a služieb, založených na využívaní vysokorýchlostného spojenia v sieti 5G v celej EÚ je možné iba za predpokladu pokrytia celej EÚ rýchlymi internetovými pripojeniami. Okrem toho považuje za dôležité vyhnúť sa chybám, ktoré sa urobili pri zavádzaní siete 4G, a dbať na to, aby sa kvalita a rýchlosť sietí jednotlivých členských štátov EÚ navzájom príliš neodlišovala. Vybudovanie siete 5G by malo postupovať súčasne a rovnakou rýchlosťou v celej EÚ.

29.

Víta iniciatívu dať všetkým obecným úradom, ktoré o to majú záujem, možnosť ponúknuť bezplatne občanom kvalitné pripojenie WLAN, a to vo verejných zariadeniach a ich okolí, ako sú parky, verejné priestranstvá atď. V EÚ je ešte stále veľa miest, ktoré nedisponujú dostatočným internetovým pripojením, a takisto občanov, ktorí si nemôžu dovoliť internetové pripojenie. Tento program tu urobí nápravu.

30.

Zdôrazňuje, že treba dbať na to, aby tento systém zostal obmedzený na nové bezplatné prístupové body WLAN. Malo by sa zabrániť tomu, aby iniciatívy financované z verejných zdrojov konkurovali jestvujúcim súkromným systémom.

31.

Víta plány Komisie na rýchle vytvorenie možnosti uskutočniť program WiFi4EU, podľa ktorého môžu miestne samosprávy podľa súčasného plánovania už začiatkom leta 2017 podávať príslušné žiadosti.

32.

Víta rýchle opatrenia financovania založené na poukážkach verejného sektora, ktoré sa dajú rýchlo vykonať a rýchlo prinášajú výsledky a menej byrokracie a ktoré sa, pokiaľ ide o finančnú pomoc Európskej únie, doteraz nepoužívali, avšak poukazuje na to, že treba riadne predvídať potenciálne slabé stránky poukážkového systému (nedostatok transparentnosti, omeškania alebo iné problémy súvisiace s vyplácaním, rozdiely v pravidlách obstarávania v členských štátoch), aby podniky pri projektoch neboli odrádzané od používania poukážkového systému.

33.

Zdôrazňuje, že pri rozdeľovaní finančnej pomoci sa musia nájsť také postupy, ktorými sa zabezpečí, že z programu WiFi4EU budú mať úžitok aj menšie obce a vidiecke oblasti.

34.

Zdôrazňuje, že prostriedky, ktoré sa môžu rozdeliť sú obmedzené, a že Komisia sa snaží o čo najrýchlejšiu a celoplošnú realizáciu iniciatívy WiFi4EU, a preto by aj územné samosprávy mali byť čo najskôr informované o plánovanom programe a zodpovedajúcich podmienkach.

35.

Včasné zverejnenie okrem toho miestnym samosprávam umožní začať s prípravou tak, aby pri zverejnené výzvy na predkladanie ponúk bolo možné rýchlo požiadať o prostriedky a aby samosprávy mohli dostupné zdroje rýchlo použiť pre svoje obyvateľstvo, krajinu a všeobecne pre EÚ.

36.

Zastáva názor, že má určite rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o zapojenie miestnych a regionálnych samospráv a podporu výmeny informácií a osvedčených postupov.

37.

Považuje za dôležité poukázať na to, že sa miestnym samosprávam musí vysvetliť, že sú pre sieť WLAN, ktorá sa má budovať, povinné poskytnúť širokopásmové pripojenia a zabezpečiť každodennú údržbu siete. Poukazuje na to, že iniciatíva WiFi4EU musí byť udržateľná a prevádzkové náklady, ktoré vzniknú miestnym samosprávam pri jej realizácii, musia byť nízke.

38.

Odporúča, aby sa vypracovali minimálne požiadavky na sieť WiFi4EU. Vypracovanie jednotných požiadaviek zabráni tomu, aby sa vytvorila sieť, ktorá bude založená na zastaralej technológii alebo bude mať problémy s kvalitou. Odporúča tiež vytvoriť úvodnú stránku s podrobnejšími informáciami o iniciatíve WiFi4EU, ako aj o miestach, kde sa uplatňuje.

39.

Poukazuje na to, že siete, ktoré sa majú vybudovať musia byť používateľsky bezpečné, a preto odporúča použiť modely sietí na základe eduroam (4)/govroam (5). Takéto modely umožňujú používateľovi autentifikovanému v sieti využívať celoeurópsky roaming a na autentifikáciu používateľov je možné využiť riešenia eIDAS (6).

40.

Pokiaľ ide o zaručenie jednoduchosti pre používateľa, považuje za vhodné, aby sa nepoužíval captive portal a aby sa prípadne až po autentifikácii používateľa prešlo na cieľovú stránku (landing page). Používanie siete tak bude pre koncových používateľov jednoduchšie a rýchlejšie. Cieľová stránka, na ktorú sa prejde po autentifikácii, umožní používateľom nájsť prípadné informácie o službách ponúkaných miestnymi samosprávami a môže obsahovať krátku informáciu o cieľoch iniciatívy WiFi4EU.

41.

Zdôrazňuje, že by sa malo zabrániť dopytovaniu rôznych údajov o používateľoch, pretože im je to nepríjemné a môže u nich spôsobiť nepodloženú obavu, že tieto údaje budú použité na reklamné správy a iné neželané účely. Preto víta skutočnosť, že poskytovanie osobných údajov sa uvádza ako jeden z dôvodov, pre ktoré miestne bezdrôtové pripojenie nemožno považovať za bezplatné.

42.

Víta myšlienku neustále kontrolovať kvalitu siete WiFi4EU a výsledky kontroly sprístupňovať verejnosti.

43.

Považuje celoeurópsku spoločnú sieť v rámci WiFi4EU (SSID) za podstatnú, pretože na jednej strane bude dobrou reklamou iniciatívy EÚ za vytvorenie siete WLAN, a na druhej strane obchodnou značkou celoeurópskej rýchlej a bezpečnej siete WLAN. Existujúce podobné systémy, ktoré sú v súlade s minimálnymi technickými požiadavkami a všetkými ostatnými kritériami iniciatívy WiFi4EU, no nedostali finančnú pomoc, by mali mať takisto možnosť sa na požiadanie pripojiť k spoločnej značke, čím by sa rozšírila pôsobnosť iniciatívy.