This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document E2009C0329
EFTA Surveillance Authority Decision No 329/09/COL of 15 July 2009 on the Norwegian scheme on support for alternative, renewable heating and electricity savings in private households (Norway)
Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 329/09/COL z 15. júla 2009 o nórskom programe podpory alternatívnych opatrení v oblasti obnoviteľných energií na vykurovanie a úspor elektrickej energie v súkromných domácnostiach (Nórsko)
Rozhodnutie Dozorného orgánu EZVO č. 329/09/COL z 15. júla 2009 o nórskom programe podpory alternatívnych opatrení v oblasti obnoviteľných energií na vykurovanie a úspor elektrickej energie v súkromných domácnostiach (Nórsko)
Ú. v. EÚ L 70, 17.3.2011, pp. 49–56
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2009/329/oj
17.3.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 70/49 |
ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ORGÁNU EZVO
č. 329/09/COL
z 15. júla 2009
o nórskom programe podpory alternatívnych opatrení v oblasti obnoviteľných energií na vykurovanie a úspor elektrickej energie v súkromných domácnostiach
(Nórsko)
DOZORNÝ ORGÁN EZVO (1),
SO ZRETEĽOM NA Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a jej protokol 26,
SO ZRETEĽOM NA Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24,
SO ZRETEĽOM NA článok 1 ods. 2 časti I a článok 4 ods. 4, článok 6 a článok 7 ods. 3 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (4),
SO ZRETEĽOM NA usmernenia dozorného orgánu o uplatňovaní a interpretácii článkov 61 a 62 Dohody o EHP (5),
SO ZRETEĽOM NA rozhodnutie dozorného orgánu 195/04/COL zo 14. júla 2004 o vykonávacích ustanoveniach uvedených v článku 27 časti II protokolu 3 (6),
PO VYZVANÍ zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (7) a so zreteľom na ich pripomienky,
keďže:
I. SKUTOČNOSTI
1 POSTUP
Listom z 13. októbra 2006 (vec č. 393383) nórske Združenie výrobcov tepla (Varmeprodusentenes Forening) (8) podalo podnet, podľa ktorého bola v súvislosti s nórskym programom alternatívnych opatrení v oblasti obnoviteľných energií na vykurovanie a úspor elektrickej energie v súkromných domácnostiach poskytnutá štátna pomoc (9). Navrhovateľ je nezávislá organizácia, ktorej cieľom je chrániť záujmy výrobcov pecí na drevo. Navrhovateľ predložil doplňujúce informácie listom z 19. októbra 2006 (vec č. 395451).
Dozorný orgán sa po výmene korešpondencie (10) 19. decembra 2007 rozhodol začať konanie ustanovené v článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3. Rozhodnutie dozorného orgánu č. 716/07/COL začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP k Ú.v. EÚ (11). Dozorný orgán vyzval zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky.
Nórske orgány predložili svoje pripomienky 4. februára 2008 (vec č. 463573).
Dozorný orgán dostal tiež pripomienky od zúčastnených strán, ktoré boli postúpené nórskym orgánom 21. mája 2008, 26. mája 2008 a 14. januára 2009 (veci č. 477954, 477902 a 503830). Nórske orgány predložili svoje poznámky k týmto pripomienkam listami z 25. júna 2008, zo 4. júla 2008 a 6. marca 2009 (veci č. 483303, 484722 a 511580).
Listom z 2. apríla 2009 navrhovateľ predložil ďalšie informácie (vec č. 514264), ktoré boli postúpené nórskym orgánom 8. apríla 2009 (vec č. 514886). Nórske orgány predložili ďalšie pripomienky listom zo 7. mája 2009 (vec č. 517749).
Dňa 21. apríla 2009 sa zástupcovia dozorného orgánu stretli so zástupcami Nórskeho združenia pre bioenergiu (12), nezávislého združenia, ktorého cieľom je propagovať racionálne využitie bioenergie v Nórsku. Združenie NOBIO predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu dozorného orgánu 21. mája 2008 (vec č. 477954).
2 OPIS NAVRHOVANÉHO OPATRENIA
2.1 PROGRAM ALTERNATÍVNEHO VYKUROVANIA
Program alternatívneho vykurovania bol zavedený v roku 2006 (13). Nórske orgány vysvetlili, že zámerom programu je stimulovať spotrebiteľov, aby investovali do niektorých vykurovacích technológií šetrných k životnému prostrediu, ktoré sú na nórskom trhu menej rozšírené a ktoré môžu prispieť k zníženiu spotreby elektrickej energie súkromných domácností (14). Nórske orgány vysvetlili, že program alternatívneho vykurovania sa vzťahuje len na také technológie, ktoré sú vyhovujúcou náhradou za elektrickú energiu ako primárny zdroj vykurovania. Program zahŕňa pece a kotly na pelety, tepelné čerpadlá pre teplovodné vykurovacie systémy a kontrolné systémy na zníženie spotreby elektrickej energie. Od augusta 2008 (15) sa program vzťahuje aj na investície do solárnych kolektorov pre teplovodné vykurovacie systémy.
Na financovanie majú nárok len tie domácnosti, ktoré podajú prihlášku a investujú do príslušných vykurovacích technológií. Dotácie sa vyplácajú ex post, po tom ako príjemca predložil potvrdenie o kúpe. Súkromné domácnosti môžu žiadať o náhradu prostriedkov do maximálnej výšky 20 % zdokumentovaných a oprávnených nákladov. Dotácie sa obmedzujú na 4 000 NOK za pece na pelety a elektronické kontrolné systémy. Limit v prípade tepelných čerpadiel, kotlov na pelety a solárnych kolektorov je 10 000 NOK.
Túto schému štátnej pomoci administratívne spracúva spoločnosť Enova SF, štátny podnik („ statsforetak “), ktorého jediným vlastníkom je ministerstvo pre ropu a energiu.
2.2 VNÚTROŠTÁTNY PRÁVNY ZÁKLAD PRE OPATRENIE POMOCI
Právnym základom programu je štátny rozpočet. Tento program bol navrhnutý nórskou vládou v parlamentnom návrhu č. 82 (2005 – 2006) a prijatý parlamentom v septembri 2006. Rozpočet programu bol pozmenený prijatými odporúčaniami v parlamentnom návrhu č. 22 (2006 – 2007), parlamentnom návrhu č. 59 (2007 – 2008) a parlamentnom návrhu č. 1 (2008 – 2009).
2.3 ROZPOČET A DĹŽKA TRVANIA
Program inicioval v roku 2006 parlamentný návrh č. 82 (2005 – 2006). Tento návrh parlament prijal 15. septembra 2006 s rozpočtom 46 miliónov NOK. V súlade s parlamentným návrhom č. 22 (2006 – 2007) bol neskôr, v rámci poslednej revízie štátneho rozpočtu na rok 2006, rozpočet programu navýšený o 25 miliónov NOK na 71 miliónov NOK.
V roku 2007 spoločnosť Enova nedostala ďalšie finančné prostriedky na program, pretože sa však v roku 2006 vyčerpali len 2 milióny NOK, parlament rozhodol preniesť zvyšných 69 miliónov NOK do rozpočtu programu na rok 2007.
V roku 2007 sa čerpalo 40 miliónov NOK. Zostávajúcich 29 miliónov NOK nevyčerpaných zdrojov z rozpočtu na rok 2007 sa prenieslo do rozpočtu na rok 2008. K týmto prostriedkom bolo zo štátneho rozpočtu vyčlenených ďalších 31 miliónov NOK (16). Celkový rozpočet schémy pomoci na rok 2008 predstavoval teda 60 miliónov NOK.
V roku 2008 sa čerpalo 30 miliónov NOK. Zvyšných 30 miliónov NOK sa prenieslo do rozpočtu na rok 2009. Spolu s novými prostriedkami vo výške 40 miliónov NOK vyčlenenými z rozpočtu (17) predstavuje celkový rozpočet na rok 2009 sumu 70 miliónov NOK.
Od začiatku bolo na program zo štátneho rozpočtu vyčlenených spolu 142 miliónov NOK, pričom do konca roka 2008 sa vyčerpalo 72 miliónov NOK; program nemá vymedzený časový rámec (18).
2.4 DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA
Dozorný orgán začal konanie vo veci formálneho zisťovania vzhľadom na skutočnosť, že program alternatívneho vykurovania by mohol zahŕňať štátnu pomoc. Hoci priamymi príjemcami pomoci v rámci programu sú koneční spotrebitelia, program je zameraný na podporu využívania určitých vykurovacích technológií. Dozorný orgán si preto položil otázku, či nie je poskytnutá nepriama pomoc výrobcom, dovozcom a/alebo predajcom vykurovacích technológií, na ktoré sa vzťahuje program.
Dozorný orgán mal pochybnosti o tom, či je možné program považovať za zlučiteľný s plnením dohody o EHP. Konkrétnejšie, dozorný orgán mal pochybnosti, či by bolo možné uplatniť usmernenia o pomoci na ochranu životného prostredia, keďže nepriama pomoc by neprispela k zníženiu množstva energie použitej výrobcami a/alebo dovozcami vo výrobnom cykle. Dozorný orgán si ďalej položil otázku, či by bolo možné program považovať za zlučiteľný podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.
3 PRIPOMIENKY NÓRSKYCH ORGÁNOV
Nórske orgány tvrdia, že jedinými príjemcami pomoci v rámci programu alternatívneho vykurovania sú súkromné domácnosti, ktoré nie sú podnikom v zmysle pravidiel hospodárskej súťaže EHP, preto sa uvedené opatrenie nemôže považovať za opatrenie predstavujúce štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.
Nórske orgány okrem toho tvrdia, že program nie je selektívny, keďže výhoda poskytnutá príjemcovi je odôvodnená povahou alebo štruktúrou systému, ktorého je súčasťou, a preto program nemožno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Nórske orgány ďalej tvrdia, že program nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí jej narušením, keďže pece na drevo a technológie, pre ktoré je určená pomoc, nemožno považovať za nahraditeľné výrobky, a teda nie sú zastúpené na tom istom relevantnom trhu výrobkov. Nórske orgány za relevantný trh považujú trh s „takými technológiami, ktoré môžu nahradiť elektrické vykurovanie a poskytovať rovnakú úroveň vykurovacieho komfortu ako elektrické vykurovanie počas dňa a noci, alebo odbornejšie povedané, základné vykurovacie systémy.“ (19) Naopak, pece na drevo by sa podľa orgánov mali klasifikovať ako doplnkový zdroj tepla, ktorý sa využíva popri základnom zdroji. Pece na drevo by sa teda mali charakterizovať ako takzvané „maximálne (špičkové)“ vykurovacie systémy.
Konečne, ak by dozorný orgán zistil, že program predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, nórske orgány tvrdia, že program je odôvodniteľný v súlade s článkom 61 ods. 2 písm. a), ako aj s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP na základe jeho sociálneho, prípadne environmentálneho cieľa.
4 PRIPOMIENKY TRETÍCH STRÁN
Dozorný orgán dostal pripomienky od dvoch tretích strán: nórskeho Združenia výrobcov tepla, ako navrhovateľa, a od združenia NOBIO.
4.1 PRIPOMIENKY NAVRHOVATEĽA
Navrhovateľ si myslí, že program alternatívneho vykurovania tvorí protiprávnu štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Domnieva sa, že podporu pre súkromné domácnosti treba považovať za podporu, ktorá predstavuje nepriamu výhodu pre výrobcov a/alebo dovozcov vykurovacích technológií zaradených do programu. Konkrétnejšie, podľa informácií, ktoré predložil navrhovateľ, predaj pecí na pelety sa po zavedení programu zvýšil. Navrhovateľ tvrdí, že zavedenie schémy štátnej pomoci poskytlo výrobcom, dovozcom a maloobchodným predajcom pecí na pelety príležitosť na zvýšenie odbytu a ziskov.
Navrhovateľ okrem toho tvrdí, že opatrenie narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením, pretože pece na drevo, ktoré sú podobné ako pece na pelety, nie sú do programu zahrnuté.
Napokon sa navrhovateľ domnieva, že program v jeho súčasnej podobe nie je možné odôvodniť ani článkom 61 ods. 2 písm. a), ani článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.
4.2 PRIPOMIENKY ZDRUŽENIA NOBIO
Združenie NOBIO podporuje stanovisko nórskych orgánov a domnieva sa, že program zahŕňa len priamu finančnú pomoc pre súkromné domácnosti, a nie pre podniky, a že program preto nezahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.
Ak by však dozorný orgán zistil, že program predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, NOBIO tvrdí, že program je odôvodnený, tak podľa článku 61 ods. 2 písm. a), ako aj článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, na základe jeho sociálneho, prípadne environmentálneho cieľa.
II. POSÚDENIE
1 EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI
Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie:
„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s uplatňovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“
Na to, aby sa opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musia byť splnené tieto kumulatívne podmienky: opatrenie musí i) byť poskytnuté štátom alebo zo štátnych zdrojov; ii) poskytovať príjemcom selektívnu hospodársku výhodu; iii) narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením; a iv) byť schopné ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.
1.1 EXISTENCIA ŠTÁTNYCH ZDROJOV
Program alternatívneho vykurovania financuje nórsky štát prostredníctvom prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu. Uvedené opatrenia teda poskytuje štát prostredníctvom štátnych zdrojov.
1.2 UPREDNOSTNENIE URČITÝCH PODNIKOV ALEBO VÝROBY URČITÝCH DRUHOV TOVARU
Na to, aby štátna podpora predstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí tiež podniku prinášať hospodársku výhodu a musí byť selektívna v tom zmysle, že uprednostňuje „určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“.
1.2.1 Udelenie hospodárskej výhody podnikom
Prvou otázkou, ktorú treba analyzovať, je, či uvedený program poskytuje podnikom hospodársku výhodu (20).
Priami príjemcovia dotácie v rámci programu alternatívneho vykurovania sú súkromné domácnosti, ktoré vo všeobecnosti nemožno klasifikovať ako podnik v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Poskytnutie dotácie jednotlivcovi alebo spotrebiteľom, tak ako je vymedzené, však nevylučuje existenciu štátnej pomoci (21). Aj keď prvým alebo priamym príjemcom pomoci z opatrenia nie sú podniky, podnikom môže byť každopádne poskytnutá nepriama pomoc. V znení článku 61 ods. 1 Dohody o EHP s odkazom na „štátnu pomoc poskytovanú (…) akoukoľvek formou“ je zahrnuté poskytnutie priamej ako aj nepriamej pomoci, ako to potvrdzuje prax Európskej komisie (22) a judikatúra (23) Európskeho súdneho dvora (24). Preto posúdenie toho, či bola podniku poskytnutá nepriama pomoc, sa musí vykonávať prípad od prípadu.
Program alternatívneho vykurovania je zameraný na podporu predaja určitých vykurovacích technológií (25). Preto v tomto prípade treba posúdiť otázku, či podniky pôsobiace v odvetví technológií, na ktoré sa vzťahuje program, získavajú nepriamu hospodársku výhodu, ktorá môže spadať do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.
V článku 61 ods. l Dohody o EHP sa nerozlišujú opatrenia štátu na základe ich dôvodov alebo cieľov, ale sa vymedzujú len na základe ich účinkov (26). Otázkou teda je, či program alternatívneho vykurovania má účinok poskytnutia nepriamej hospodárskej výhody podnikom, ktoré pôsobia v oblasti vykurovacích technológií zaradených do programu.
Dozorný orgán nesúhlasí s názorom nórskych orgánov, podľa ktorých existencia nepriamej pomoci závisí od toho, či konečným a prevládajúcim cieľom je poskytnúť pomoc podnikom, takže iba schémy, ktoré sú zostavené tak, aby obchádzali zákaz štátnej pomoci, môžu predstavovať nepriamu pomoc.
V posudzovanom prípade dotácia pre súkromné domácnosti na investície do určitých alternatívnych vykurovacích technológií založených na obnoviteľných energiách poskytuje domácnostiam ekonomický stimul na kúpu týchto výrobkov. Opatrenie motivuje spotrebiteľov, aby prešli z tradičných elektrických vykurovacích systémov na alternatívne vykurovacie systémy (27). Vyšší dopyt spotrebiteľov môže viesť k vyšším ziskom z týchto druhov technológií, čo poskytuje výhodu podnikom, ktoré pôsobia v oblasti technológií zahrnutých do programu v porovnaní s ostatnými podnikmi (28).
Skutočnosť, že si spotrebitelia môžu vybrať medzi technológiami zahrnutými do programu, neznamená, že bola vylúčená súvislosť medzi priamou dotáciou od štátu pre spotrebiteľa a výhodou poskytnutou v prospech príslušných podnikov (29).
Hoci má táto výhoda nepriamy charakter, program alternatívneho vykurovania bol pripravený tak, že existuje priama súvislosť medzi poskytnutím pomoci spotrebiteľovi a nákupom príslušnej technológie. Aby bolo možné získať dotáciu, spoločnosti Enova SF sa musí predložiť doklad o kúpe jednej z technológií, na ktoré sa vzťahuje program alternatívneho vykurovania.
Vzhľadom na uvedené sa dozorný orgán domnieva, že program alternatívneho vykurovania poskytuje nepriamu výhodu podnikom pôsobiacim v oblasti alternatívnych vykurovacích systémov založených na obnoviteľných energiách.
1.2.2 Kritérium selektívnosti
Ďalej treba analyzovať, či je opatrenie selektívne, t. j. či uprednostňuje „určité podniky, alebo výrobu určitých druhov tovaru“.
Dozorný orgán sa domnieva, že program alternatívneho vykurovania je selektívny v tom, že uprednostňuje (selektívne) len podniky pôsobiace v oblasti alternatívnych vykurovacích technológií založených na obnoviteľných energiách, na ktoré sa vzťahuje program (t. j. pece a kotly na pelety, tepelné čerpadlá a solárne kolektory pre teplovodné vykurovacie systémy a kontrolné systémy na zníženie spotreby elektrickej energie). Žiadne iné podniky, vrátane podnikov pôsobiacich v oblasti iných vykurovacích technológií založených na obnoviteľných zdrojoch energie, nemôžu mať prospech z dotácií vyplácaných v rámci programu (30).
Nórske orgány sa domnievajú, že výhoda poskytnutá v rámci programu alternatívneho vykurovania je odôvodnená povahou alebo celkovou štruktúrou systému, ktorého je súčasťou. Dozorný orgán tento názor nezdieľa.
Európsky súdny dvor a Súdny dvor EZVO dôsledne tvrdia, že opatrenia, ktorými sa poskytujú určitým príjemcom výhody, nie sú selektívne, ak môžu byť odôvodnené povahou alebo celkovou štruktúrou systému, ktorého sú súčasťou (31). Ak má byť selektívne opatrenie odôvodnené logikou systému, musí existovať všeobecný systém, na ktorý sa vzťahuje. Okrem toho sa judikatúra sústredila na posúdenie, či je opatrenie odôvodnené povahou a logikou všeobecného systému v súvislosti so schémami, ktoré určitým spôsobom tvoria výnimku z daňového systému, systému poplatkov alebo iných podobných všeobecnejšie uplatniteľných systémov. Nórske orgány nepredložili žiadny argument v súvislosti so všeobecným systémom, na ktorý sa opatrenie pomoci vzťahuje. Program alternatívneho vykurovania nepriamo poskytuje výhody určitým podnikom pôsobiacim v oblasti technológií, na ktoré sa vzťahuje program. Vzhľadom na uvedené musí teda dozorný orgán konštatovať, že opatrenie je selektívne v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.
1.3 NARUŠENIE HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE A OVPLYVNENIE OBCHODU MEDZI ZMLUVNÝMI STRANAMI
Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a musí mať schopnosť ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.
Dozorný orgán nemusí určiť, či pomoc má skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi EHP a či je hospodárska súťaž skutočne narušená, má len preskúmať, či má daná pomoc potenciál ovplyvniť takýto obchod a hroziť narušením hospodárskej súťaže (32). Akákoľvek pomoc poskytnutá podniku, ktorý pôsobí na trhu EHP, môže spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvniť obchod (33).
Program alternatívneho vykurovania (nepriamo) poskytuje výhodu podnikom, ktoré pôsobia v oblasti alternatívnych vykurovacích technológií založených na obnoviteľných energiách. Stimulovanie dopytu spotrebiteľov po technológiách zahrnutých do programu je vnútornou zložkou programu alternatívneho vykurovania.
Ďalej, podľa číselných údajov, ktoré má dozorný orgán k dispozícii, napríklad predaj jednej z technológií, na ktoré sa vzťahuje program, pecí na pelety, sa po zavedení programu v Nórsku zvýšil a stabilizoval. Pre porovnanie, predaj pecí na drevo, teda technológie, na ktorú sa program nevzťahuje, nevykázal počas rovnakého obdobia takýto pozitívny vývoj.
Z toho dôvodu je možné konštatovať, že táto pomoc hrozí narušením hospodárskej súťaže.
Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa vplyvu na trh, ak sa štátnou pomocou posilní postavenie jedného podniku v porovnaní s inými konkurenčnými podnikmi pôsobiacimi na vnútornom trhu EHP, tieto konkurenčné podniky treba považovať za podniky ovplyvnené uvedenou pomocou (34).
Na európskom trhu pôsobia podniky zaoberajúce sa vykurovacími technológiami, preto program alternatívneho vykurovania ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.
Preto treba konštatovať, že pomoc hrozí narušením hospodárskej súťaže a je schopná ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.
1.4 ZÁVER
Dozorný orgán sa domnieva, že nórsky program alternatívneho vykurovania predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.
2 PROCEDURÁLNE POŽIADAVKY
Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, „Dozorný orgán EZVO musí byť v dostatočnom čase upovedomený o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohol podať svoje pripomienky. […] Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.“
Nórske orgány neoznámili program alternatívneho vykurovania dozornému orgánu pred jeho zavedením. Dozorný orgán preto konštatuje, že si nórske orgány nesplnili svoje povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3.
3 ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI
Nórske orgány tvrdia, že pomoc je odôvodniteľná podľa článku 61 ods. 2 písm. a), prípadne článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP v spojení s usmerneniami dozorného orgánu o štátnej pomoci pri ochrane životného prostredia.
3.1 ZLUČITEĽNOSŤ PODĽA ČLÁNKU 61 ODS. 2 PÍSM. A) DOHODY O EHP
Podľa článku 61 ods. 2 písm. a) Dohody o EHP je pomoc „sociálnej povahy“ zlučiteľná s plnením Dohody o EHP, ak je „poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov“.
Dozorný orgán uvádza, že výnimky zo zákazu štátnej pomoci sa vykladajú striktne. Nórsky program alternatívneho vykurovania je určený pre všetky súkromné nórske domácnosti. Podľa názoru dozorného orgánu, aby sa program mohol považovať za zlučiteľný podľa článku 61 ods. 2 písm. a) Dohody o EHP, musí mať sociálnu povahu v takom zmysle, že musí prinášať výhody pre znevýhodnenú vrstvu obyvateľstva (35). Keďže opatrenie sa vzťahuje na všetky súkromné domácnosti na základe poradia, v akom podajú žiadosť, program nemožno považovať za pomoc sociálnej povahy v zmysle článku 61 ods. 2 písm. a) Dohody o EHP.
3.2 ZLUČITEĽNOSŤ PODĽA ČLÁNKU 61 ODS. 3 PÍSM. C) DOHODY O EHP
Podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP môže byť pomoc vyhlásená za zlučiteľnú s plnením Dohody o EHP, ak ide o „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“.
3.2.1 Usmernenia na ochranu životného prostredia
Dozorný orgán vydal usmernenia, ktorými sa ustanovujú kritériá, ktoré bude uplatňovať pri posudzovaní toho, či sa opatrenia štátnej pomoci určené na ochranu životného prostredia môžu považovať za zlučiteľné s plnením Dohody o EHP v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Program alternatívneho vykurovania sa začal v roku 2006. V tom čase platili usmernenia dozorného orgánu o ochrane životného prostredia naposledy revidované 23. mája 2001 (36). Dozorný orgán prijal nové usmernenia na ochranu životného prostredia 16. júla 2008 (37), ktoré sú platné od uvedeného dátumu. Takže program, ktorý zahŕňa obe tieto rôzne časové obdobia, sa musí posúdiť na základe oboch súborov usmernení v súlade so zásadami ustanovenými v bode 74 usmernení z roku 2001 a bodu 205 usmernení z roku 2008.
Situácia, keď nepriama pomoc prináša výhody niektorým výrobcom, dovozcom a/alebo predajcom určitých vykurovacích technológií pre súkromné domácnosti, však nie je upravená ani v usmerneniach z roku 2001 ani v usmerneniach z roku 2008.
3.2.2 Zlučiteľnosť priamo podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP
Keďže opatrenia z roku 2001 ani 2008 nie sú priamo uplatniteľné na nórsky program alternatívneho vykurovania, dozorný orgán posúdi jeho zlučiteľnosť priamo podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (38). Výnimky v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP sa musia vykladať striktne (39) a môžu sa udeliť, iba ak je možné určiť, či pomoc prispeje k dosiahnutiu cieľa spoločného záujmu, ktorý by nebolo možné zabezpečiť len za normálnych trhových podmienok. Túto takzvanú „zásadu opodstatnenia náhrady“ prijal ESD vo veci Philip Morris (40).
Zhodnotenie zlučiteľnosti štátnej pomoci v zásade spočíva vo vyvažovaní negatívnych účinkov pomoci na hospodársku súťaž a pozitívnych účinkov v zmysle spoločného záujmu (41). Na to, aby sa schéma štátnej pomoci mohla považovať za zlučiteľnú podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, musí:
— |
sa zamerať na vhodne stanovený cieľ spoločného záujmu, |
— |
byť vhodne navrhnutá, aby sa naplnil cieľ spoločného záujmu, a v tejto súvislosti musí byť primeraným nástrojom, mať stimulačný účinok a byť proporcionálna, |
— |
nesmie narúšať hospodársku súťaž a obchod v EHP v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom (42). |
Dozorný orgán musí preskúmať, či cieľ sledovaný opatrením je nevyhnutný z hľadiska cieľov spoločného záujmu a, ak je, či ide o taký postup sledovania tohto cieľa, ktorý najmenej narúša hospodársku súťaž.
Vhodne stanovený cieľ spoločného záujmu
Program alternatívneho vykurovania sleduje cieľ ochrany životného prostredia tým, že motivuje spotrebiteľov, aby investovali do technológií šetrných pre životné prostredie, ktoré sú na nórskom trhu rozšírené v obmedzenej miere. Nórske orgány tvrdia, že väčšia miera rozšírenia alternatívnych vykurovacích technológií, na ktoré sa vzťahuje program, zníži spotrebu elektrickej energie nórskych domácností. Zníženie spotreby elektrickej energie na vykurovanie súkromných domácností a stimulovanie využívania alternatívnych vykurovacích systémov založených na obnoviteľných energiách je možné považovať za cieľ prínosný z hľadiska životného prostredia.
V odôvodnení deväť preambuly Dohody o EHP sa ustanovuje spoločný cieľ zameraný na zachovanie, ochranu a zlepšenie kvality životného prostredia a na zabezpečenie obozretného a racionálneho využívania prírodných zdrojov na základe zásady udržateľného rozvoja. Dozorný orgán sa domnieva, že schéma štátnej pomoci, ktorej cieľom je nasmerovať spotrebu energie smerom k obnoviteľným zdrojom, je v súlade s cieľmi spoločného záujmu.
Vhodne navrhnutá schéma
Kritériá na zaradenie technológie do programu sú formulované na základe toho, či je technológia vhodná ako náhrada za elektrické vykurovanie. Nórske orgány vysvetlili, že do programu sú zaradené len technológie, ktoré možno kategorizovať ako takzvané „základné vykurovacie systémy“. Podľa nórskych orgánov „základné vykurovacie systémy“ sú „také technológie, ktoré môžu nahradiť elektrické vykurovanie a poskytovať rovnakú úroveň vykurovacieho komfortu ako elektrické vykurovanie počas dňa a noci“ (43).
Nórske orgány vysvetlili, že alternatívne vykurovacie technológie založené na obnoviteľných energiách, na ktoré sa vzťahuje program, majú tri spoločné črty: museli byť na nórskom trhu rozšírené v obmedzenej miere, musia byť schopné nahradiť elektrické vykurovanie a vyžadujú si minimálny zásah užívateľa. Dozorný orgán zaznamenal, že nie všetky technológie, na ktoré sa vzťahuje programu alternatívneho vykurovania, sú schopné úplne nahradiť elektrické vykurovanie (44). Nórske orgány však zdôvodnili, že technológie zahrnuté do programu sú lepšie skonštruované na systematické znižovanie množstva elektrickej energie spotrebovanej na vykurovanie v bežnej domácnosti.
Poskytovanie dotácií spotrebiteľom s cieľom podporiť prechod domácností z dopytu po elektrických vykurovacích systémoch na alternatívne vykurovacie systémy založené na obnoviteľných energiách sa javí ako primeraný nástroj na priame ovplyvnenie správania spotrebiteľov. Bez podpory poskytnutej štátom v rámci programu alternatívneho vykurovania by sa dopyt spotrebiteľov za rovnaké časové obdobie tak sľubne nezmenil v prospech vykurovacích technológií založených na obnoviteľných energiách.
Ak niektoré opatrenia šetrné pre životné prostredie nedosiahnu účinok, štátnu pomoc možno v princípe považovať za zlučiteľnú (45). Program alternatívneho vykurovania je zameraný na zabezpečenie stimulov pre spotrebiteľov v prospech investícií do technológií šetrných pre životné prostredie vhodných na zníženie spotreby elektrickej energie, ktoré sú na nórskom trhu vykurovacích systémov pre domácnosti rozšírené v obmedzenej miere.
Dozorný orgán sa okrem toho domnieva, že výška pomoci je obmedzená na minimum nevyhnutné na stimulovanie prechodu spotrebiteľov z elektrických vykurovacích systémov na alternatívne vykurovacie systémy založené na obnoviteľných energiách, na ktoré sa vzťahuje program. Program alternatívneho vykurovania zahŕňa náhradu zdokumentovaných a oprávnených nákladov najviac do výšky 20 % s maximálnou hodnotou 4 000 NOK alebo 10 000 NOK v závislosti od typu technológie. Maximálna čiastka poskytnutá na kúpu alternatívnej vykurovacej technológie je proporcionálna k nákladom na príslušnú technológiu.
Z tohto dôvodu dozorný orgán konštatuje, že program je vhodne navrhnutý, aby prinášal cieľ spoločného záujmu v oblasti ochrany životného prostredia.
Neexistuje narušenie hospodárskej súťaže ani obchodu v EHP v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom
Na záver treba posúdiť, či potenciál pomoci narušiť hospodársku súťaž a obchod v Európskom hospodárskom priestore má povahu, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom.
Dotácie sa vyplácajú priamo spotrebiteľom, ktorí si môžu slobodne vybrať z výrobkov, ktoré spĺňajú objektívne kritériá programu bez ohľadu na podnik, ktorý takéto alternatívne vykurovacie technológie ponúka. Program teda vylučuje zbytočné narušenie hospodárskej súťaže a obchodu v EHP v oblasti technológií, na ktoré sa vzťahuje.
Navrhovateľ tvrdí, že program narúša hospodársku súťaž, pretože zahŕňa pece na pelety, ale nezahŕňa pece na drevo. Podľa navrhovateľa pece na drevo predstavujú technológiu, ktorá sa výrazne podobá na pece na pelety, a mali by byť zahrnuté do programu. Naopak nórske orgány tvrdia, že pece na drevo nespĺňajú objektívne kritériá programu alternatívneho vykurovania. Dozorný orgán sa domnieva, že, hoci navrhovateľ môže mať pravdu, ak poukazuje na konkurenčný vzťah medzi pecami na drevo a všetkými, alebo len niektorými, technológiami zahrnutými do programu, zdá sa, že pece na drevo nespĺňajú požiadavky, aby sa mohli kvalifikovať ako technológie dotované v rámci programu. Z tohto hľadiska dozorný orgán nemá námietky voči objektívnym kritériám programu ani zhodnoteniu nórskych orgánov, ktoré vykurovacie technológie sú vhodnejšie pre plnenie cieľov ochrany životného prostredia sledovaných programov. Program alternatívneho vykurovania vychádza z troch objektívnych kritérií spôsobilosti (t. j. obmedzené rozšírenie na trhu, schopnosť nahradiť elektrickú energiu ako primárny zdroj vykurovania a minimálny zásah užívateľov), z ktorých všetky alebo niektoré kritériá podľa všetkého pece na drevo nespĺňajú. Dozorný orgán okrem toho potvrdzuje, že pece na drevo už v Nórsku predstavujú dobre rozšírenú technológiu. Dozorný orgán sa preto domnieva, že kritériá oprávnenosti v rámci schémy štátnej pomoci sú objektívne odôvodnené a že schéma neporušuje iné ustanovenia Dohody o EHP, vrátane pravidiel nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo rovnakého zaobchádzania. Dozorný orgán si ďalej myslí, že nórske orgány ešte viac obmedzili negatívny vplyv na hospodársku súťaž tým, že ustanovili relatívne nízku intenzitu pomoci. Dozorný orgán preto tvrdí, že možné narušenie hospodárskej súťaže vo vzťahu k peciam na drevo a iným potenciálne konkurenčným technológiám nie je v rozpore so spoločným záujmom a javí sa odôvodniteľné na základe uvedenej skúšky vyváženosti.
Z tohto dôvodu sa dozorný orgán domnieva, že program je zameraný na vhodne stanovený cieľ spoločného záujmu; je vhodne navrhnutý na dosahovanie cieľa spoločného záujmu a v tejto súvislosti je vhodným nástrojom, ktorý má stimulačný účinok a je proporcionálny; a konečne, nenarúša hospodársku súťaž ani obchod v EHP v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom. Vzhľadom na uvedené dozorný orgán konštatuje, že program je odôvodnený na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.
4 ZÁVER
Na základe predchádzajúcich úvah dozorný orgán konštatuje, že nórsky program podpory alternatívnych opatrení v oblasti obnoviteľných energií na vykurovanie a úspor elektrickej energie v súkromných domácnostiach predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.
Nórskym orgánom sa pripomína povinnosť predkladať ročné správy o vykonávaní uvedeného programu, ktorá im vyplýva z článku 21 časti II protokolu 3 v spojení s článkom 6 rozhodnutia č. 195/04/COL.
Nórskym orgánom sa tiež pripomína, že všetky plány na úpravu tohto programu sa musia oznámiť dozornému orgánu,
PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Nórsky program podpory alternatívnych opatrení v oblasti obnoviteľných energií na vykurovanie a úspor elektrickej energie v súkromných domácnostiach predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Schéma štátnej pomoci je zlučiteľná s plnením Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.
Článok 3
Iba anglické znenie je autentické.
V Bruseli 15. júla 2009
Za Dozorný úrad EZVO
Per SANDERUD
predseda
Kristján A. STEFÁNSSON
člen kolégia
(1) Ďalej len „dozorný orgán“.
(2) Ďalej len „Dohoda o EHP“.
(3) Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.
(4) Ďalej len protokol 3.
(5) Usmernenia o uplatňovaní a interpretácii článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ktoré prijal a vydal Dozorný orgán EZVO 19. januára 1994, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „Ú. v.“) ES L 231, 3.9.1994, s. 1 a v dodatku EHP č. 32 z 3. 9. 1994, s. 1. Ďalej len usmernenia o štátnej pomoci. Aktualizovaná verzia usmernení o štátnej pomoci je uverejnená na webovej lokalite dozorného orgánu http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/guidelines/
(6) Rozhodnutie č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 uverejnené v Ú. v. EÚ L 139, 25.5.2006, s. 37 a v dodatku EHP č. 26 z 25. 5. 2006, s. 1, zmenené a doplnené. Konsolidovaná verzia rozhodnutia je uverejnená na webovej lokalite dozorného orgánu: http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/legaltext/.
(7) Uverejnené v Ú. v. EÚ C 96, 17.4.2008, s. 14 a v dodatku EHP č. 20 zo 17. 4. 2008, s. 58.
(8) Ďalej len „navrhovateľ“.
(9) Ďalej len „program alternatívneho vykurovania“.
(10) Podrobnejšie informácie o rôznej korešpondencii medzi dozorným orgánom a nórskymi orgánmi sa nachádzajú v rozhodnutí dozorného orgánu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, rozhodnutie č. 716/07/COL.
(11) Uverejnené v Ú. v. EÚ C 96, 17.4.2008, s. 14 a v dodatku EHP č. 20 zo 17. 4. 2008, s. 58.
(12) Ďalej len „NOBIO“.
(13) Ďalšie informácie o programe možno nájsť na webovej lokalite spoločnosti Enova SF: http://www.minenergi.no/ a http://www.minenergi.no/sitepageview.aspx?sitePageID=1062
(14) Parlamentný návrh č. 82 (2005 – 2006), tlačové správy ministerstva pre ropu a energiu č. 98/06 z 25. augusta 2006 a č. 107/06 zo 14. septembra 2006.
(15) Pozri parlamentný návrh č. 1 (2008 – 2009), s. 56.
(16) Parlamentný návrh č. 59 (2007 – 2008), s. 123.
(17) Parlamentný návrh č. 1 (2008 – 2009), s. 56.
(18) V parlamentnom návrhu č. 59 (2007 – 2008) nórske orgány uviedli, že program bude revidovaný na základe konečného rozhodnutia dozorného orgánu.
(19) List nórskeho ministerstva pre ropu a energiu z 15. januára 2007 (vec č.: 406849), s. 5.
(20) Na účely práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže sa podniky definujú ako subjekty, ktoré vykonávajú ekonomické činnosti bez ohľadu na svoje právne postavenie, pozri napríklad rozsudok vo veci C-41/90, Höfner a Elser, Zb. 1991, s. I-1979, bod 21.
(21) Vec C-156/98, Nemecko/Komisia, Zb. 2000, s. I-6857.
(22) Ďalej len „Komisia“.
(23) Vec C-156/98, Nemecko/Komisia, Zb. 2000, s. I-6857; vec C-382/99, Holandsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-5163; vec C-457/00, Belgicko/Komisia, Zb. 2003, s. I-6931, bod 57; pozri tiež stanovisko AG Jacobs vo veci C-457/00, bod 59.
(24) Ďalej len „ESD“.
(25) Parlamentný návrh č. 82 (2005 – 2006), strana 1.
(26) Vec C-382/99, Holandsko/Komisia, bod 61; vec C-487/06 P, British Aggregates Association/Komisia, rozsudok z 22. decembra 2008, bod 87.
(27) Podobné argumenty sa nachádzajú v rozhodnutí Komisie z 24. januára 2007, K(2006) 6630, vo veci N 270/2006, bod 40.
(28) Pozri rozhodnutie Komisie z 26. apríla 2006, K(2006) 1519, vo veci N 142/2005, bod 3.1.
(29) Pozri rozhodnutie Komisie z 24. januára 2007, K(2006) 6630, vo veci N 270/2006, bod 43.
(30) Ibid. body 46 – 47.
(31) Vec C-143/99, Adria-Wien pipeline GmbH a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke GmbH, Zb. 2001, s. I-8365, bod 42 a rozsudok Súdneho dvora EZVO v spojených veciach E-5/04, E-6/04 a E-7/04, Fesil a Finnfjord a i./Dozorný orgán EZVO, Zbierka rozhodnutí EZVO 2005, strana 117, bod 77.
(32) Pozri rozsudok Súdneho dvora EZVO v spojených veciach E-5/04, E-6/04 a E-7/04, Fesil a Finnfjord a i./Dozorný orgán EZVO, Zbierka rozhodnutí EZVO 2005, strana 117, bod 93, vec C-372/97, Taliansko/Komisia, Zb. 2004, s. I-3679, bod 44, a vec C-66/02, Taliansko/Komisia, Zb. 2005, s. I-10901, bod 112.
(33) Spojené veci T-92/00 a T-103/00, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, Zb. 2002, s. II-1385, bod 72.
(34) Vec E-6/98, Nórska vláda/Dozorný orgán EZVO, Zb. 1999 s. 74, bod 58, a vec 730/79, Philip Morris/Komisia, Zb. 1980, s. I-2671, bod 11. Pozri tiež vec C-75/97, Belgicko/Komisia, Zb. 1999, s. I-3671, bod 47 a veci T-217/02, Ter Lembeek/Komisia, Zb. 2006, s. II-4483, bod 181.
(35) Pozri napríklad usmernenia o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o ES a článku 61 Dohody o EHP pre štátnu pomoc v leteckom sektore, Ú. v. ES C 350, 10.12.1994, s. 7, oddiel III.3.
(36) Ďalej len „usmernenia z roku 2001“.
(37) Ďalej len „usmernenia z roku 2008“.
(38) Pozri vec T-288/97, Regione Autonoma Friuli Venezia Giulia/Komisia, Zb. 2001, s. II-1169, bod 72.
(39) Vec C-301/96, Nemecko/Komisia, Zb. 2003, s. I-9919 bod 66 a 105.
(40) Vec 730/79, Philip Morris/Komisia, Zb. 1980, s. I-2671.
(41) Pozri Akčný plán štátnej pomoci Komisie zo 7. júna 2005, KOM(2005) 107, bod 11.
(42) Pozri rozhodnutie Komisie z 24. januára 2007, K(2006) 6630, vo veci N 270/2006, bod 67.
(43) List nórskeho ministerstva pre ropu a energiu z 15. januára 2007 (vec č.: 406849), s. 5.
(44) Podľa príručky pre kupujúcich solárnych kolektorov spojených s teplovodnými vykurovacími systémami (technológia zahrnutá do programu) pripravenej spoločnosťou Enova SF môžu napríklad tieto systémy uspokojiť len do 50 % celkovej spotreby na vykurovanie domácnosti. Ak majú solárne kolektory dostatok slnečnej energie, sú schopné nepretržitej prevádzky bez pravidelnej kontroly, a, keď sú v prevádzke, poskytujú spotrebiteľovi pohodlný, avšak len čiastočný, zdroj alternatívneho vykurovania. Príručka pre kupujúcich je k dispozícii na webovej lokalite spoločnosti Enova SF:
http://www.minenergi.no/sitepageview.aspx?sitePageID=1083.
(45) Obe usmernenia, z roku 2001 aj z roku 2008, sa zaoberajú pomocou pre obnoviteľné zdroje energie, pričom túto pomoc ponímajú ako určitú formu náhrady za hospodársku nevýhodu, ktorá je spojená s obnoviteľnými zdrojmi energie v konkurencii so zdrojmi energie, ktoré sú menej šetrné pre životné prostredie, pozri body 49 – 59 usmernení z roku 2001 a body 48 – 50 usmernení z roku 2008.