Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán

[COM(2020) 57 final]

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán

[COM(2020) 641 final]

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020

[COM(2020) 660 final]

(2021/C 220/14)

Spravodajca:	Andrej ZORKO
Pomocný spravodajca:	Ionuţ SIBIAN

Konzultácia	Európska komisia, 11. 11. 2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	3. 3. 2021
Prijaté v pléne	24. 3. 2021
Plenárne zasadnutie č.	559
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	243/1/10

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta oznámenia Komisie prijaté v roku 2020 v súvislosti s rozšírením Európskej únie o západný Balkán (1) a súhlasí s tým, že integrácia partnerov zo západného Balkánu do EÚ predstavuje geostrategickú investíciu do mieru, stability, bezpečnosti a hospodárskeho rastu celého kontinentu.

1.2.

EHSV súhlasí so závermi záhrebského samitu (2), na ktorom vedúci predstavitelia EÚ opätovne potvrdili odhodlanie EÚ posilniť spoluprácu s týmto regiónom a uvítali záväzok partnerov zo západného Balkánu dôsledne a rozhodne vykonať potrebné reformy. Západný Balkán je neoddeliteľnou súčasťou Európy a geostrategickou prioritou EÚ.

1.3.

EHSV je presvedčený, že pri riešení spoločných výziev a problémov, ktoré sú nielen politické, ale aj hospodárske a sociálne, by mali sociálni partneri a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti (OOS) (3) zohrávať väčšiu úlohu v celom procese rozširovania a mali by sa doň aktívnejšie zapájať. Komisia by mala jasnejšie vymedziť pojem „kľúčové zainteresované strany“. Organizovaná občianska spoločnosť je napokon mostom medzi politikou a ľuďmi a pomáha sledovať, či sa v praxi skutočne uplatňujú základné zásady, ako je sloboda prejavu, právny štát, nezávislosť médií, rovnaké zaobchádzanie a boj proti korupcii.

1.4.

EHSV víta revidovanú metodiku rozširovania, ktorú Komisia prijala v roku 2020 (4). Keďže cieľom revízie bolo dosiahnuť, aby bol proces dôveryhodnejší, predvídateľnejší a politickejší, Komisia by ju mala uplatňovať v prípade Albánska a Severného Macedónska hneď, ako Rada EÚ prijme rokovacie rámce, a mala by rýchlo objasniť, ako ju prispôsobiť aj Čiernej Hore a Srbsku, ktoré už vyjadrili svoju ochotu prijať ju.

1.5.

EHSV víta skutočnosť, že rokovacie kapitoly sa usporiadajú do tematických blokov a že rokovania o každom bloku sa otvoria ako celok. Myšlienka uplatňovania súboru prísnych podmienok konkrétnym spôsobom uľahčí kandidátskym krajinám pokrok v reformách. EHSV je takisto mimoriadne spokojný s tým, aký dôraz sa kladie na význam bloku základných hodnôt, a so skutočnosťou, že pokrok v tejto oblasti bude určovať celkové tempo rokovaní.

1.6.

EHSV víta návrhy Komisie na posilnenie procesu pristúpenia a „zelenú“, ktorú dala Rada v súvislosti so začatím prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom (5), vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tento proces bol opäť zablokovaný, a žiada, aby EÚ konala ako dôveryhodný partner a čo najskôr odstránila prekážky, ktoré bránia začatiu rokovaní.

1.7.

EHSV oceňuje skutočnosť, že Komisia pripisuje veľký význam budovaniu dôvery medzi všetkými zainteresovanými stranami a zabezpečeniu toho, aby bol proces pristúpenia založený na vzájomnej dôvere a jasných spoločných záväzkoch, aby si znovu získal dôveryhodnosť na oboch stranách a využil sa celý jeho potenciál.

1.8.

Vzhľadom na ťažkosti, ktoré majú členské štáty pri dosahovaní jednomyseľnosti v súvislosti s rozširovaním, sa EHSV domnieva, že Rada by mala znovu preskúmať možnosť zavedenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou, prinajmenšom vo všetkých prechodných fázach procesu pristúpenia k EÚ (6). To by poskytlo členským štátom silnú politickú úlohu, v súlade so zámerom novej metodiky, no zároveň by im to zabránilo v tom, aby marili prebiehajúci proces, čo je presne ten dôvod, prečo sa oslabuje dôvera v rozširovanie a transformačný potenciál politiky.

1.9.

EHSV je presvedčený, že na obnovenie dôvery v rozširovanie a zlepšenie spôsobov, akými EÚ oslovuje svojich prirodzených spojencov v regióne, by EÚ mala umožniť politickým vedúcim predstaviteľom a občanom zo západného Balkánu zapojiť sa v poradnej funkcii do činností a diskusií prebiehajúcich v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. EÚ by pritom nadviazala na precedens Európskeho dohovoru, ktorý vznikol krátko po roku 2000 (7).

1.10.

EHSV je pevne presvedčený, že EÚ by mala investovať aj do rozvoja horizontálnych štruktúr občianskej spoločnosti tým, že sociálnym partnerom a iným OOS zo západného Balkánu poskytne odborné znalosti, technickú podporu a regionálne a medzinárodné príležitosti na budovanie sietí, okrem iného s cieľom zabezpečiť, aby zohrávali v procese rozširovania aktívnejšiu úlohu. Na zabezpečenie kontroly transparentnosti a zodpovednosti politických elít západného Balkánu by EÚ mala OOS v tomto regióne zadávať vypracúvanie pravidelných „tieňových“ správ o stave demokracie (8).

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že budovanie národných kapacít OOS a uľahčovanie regionálnej spolupráce, ako aj výmena odborných poznatkov by mali zostať medzi prioritami EÚ a štátneho financovania. Ďalej je potrebné vzájomné uznanie a spolupráca medzi sociálnymi partnermi a ostatnými OOS na zvýšenie úrovne, pokiaľ ide o výzvy, ktoré prináša program reforiem v regióne a pokrok v procese rozširovania EÚ.

1.12.

EHSV oceňuje, že s cieľom pomôcť partnerom zo západného Balkánu zmierniť výrazný dosah pandémie a oživiť hospodársku a sociálnu konvergenciu s EÚ by podpora EÚ mala byť štedrá a zahŕňať oveľa viac než len prístup k programom EÚ. Medzi nápady, ktoré si vyžadujú náležitú pozornosť, patrí postupné otváranie európskych štrukturálnych a investičných fondov partnerom zo západného Balkánu (napríklad na podporu infraštruktúrnych projektov), rozšírenie využívania mechanizmov finančnej stability EÚ, umožnenie regiónu podieľať sa na spoločnej poľnohospodárskej politike alebo umožnenie cirkulujúcej migrácie (9).

1.13.

EHSV víta Európsku zelenú dohodu (10), ktorá zahŕňa konkrétne ciele pre západný Balkán, ako aj usmernenia pre vykonávanie zelenej agendy pre západný Balkán, ktoré sú súčasťou hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán (11). Vyzýva partnerov z regiónu, aby s EÚ spolupracovali na prijatí ekologických politík do roku 2030 a dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050.

1.14.

EHSV očakáva, že ďalšie správy o jednotlivých krajinách by mali mať jasnú štruktúru na monitorovanie toho, ako vlády západného Balkánu zaobchádzajú s občianskou spoločnosťou. Táto kontrola by mala poskytnúť základ na reakciu prostredníctvom politických opatrení, ak by zhoršenie situácie malo následky a pokrok by priniesol konkrétne výhody. To v konečnom dôsledku posilní dôveryhodnosť a transformačný potenciál politiky rozširovania smerom na západný Balkán.

1.15.

EHSV opätovne vyzýva inštitúcie EÚ a vlády krajín západného Balkánu, aby zabezpečili posilnenie celkových kapacít sociálnych partnerov a zároveň v plnej miere zachovali ich nezávislosť. Fungujúci sociálny dialóg by mal byť dôležitým prvkom prístupových rokovaní EÚ. EHSV zdôrazňuje, že so sociálnymi partnermi by sa mali konzultovať všetky príslušné legislatívne návrhy, a to systematickejšie a včas a vo všetkých fázach vypracúvania strategických dokumentov (12).

1.16.

EHSV žiada, aby sa konferencie alebo fóra občianskej spoločnosti na vysokej úrovni usporadúvali tesne pred pravidelnými samitmi EÚ – západný Balkán alebo ako ich sprievodné podujatia, aby mohli byť vypočuté názory občianskej spoločnosti na témy, o ktorých sa na samitoch rokuje (13). Takéto konzultácie sú nevyhnutné na zabezpečenie objektívneho vzostupného monitorovania pokroku v procese rokovania. EHSV by mohol zohrávať kľúčovú rolu pri týchto podujatiach.

1.17.

EHSV opakovane zdôrazňuje odporúčania uvedené v príspevku sekcie EHSV pre vonkajšie vzťahy (REX) k samitu EÚ – západný Balkán zo 6. mája 2020 (14), ako aj v nedávnom stanovisku EHSV na tému Prínos občianskej spoločnosti k zelenej agende a udržateľnému rozvoju západného Balkánu ako súčasť procesu pristúpenia k EÚ prijatom 18. septembra 2020 (15) (16).

1.18.

EHSV žiada súčasné portugalské predsedníctvo Rady EÚ, a najmä nadchádzajúce slovinské predsedníctvo, aby v roku 2021 ponechali politiku rozširovania smerom na západný Balkán na poprednom mieste agendy EÚ.

2.   Rozširovanie EÚ smerom na západný Balkán je dôležité

2.1.

Dôveryhodná perspektíva pristúpenia je kľúčovým stimulom a hnacím motorom transformácie v regióne, ktorý je ironicky už geografickou enklávou v EÚ v obklopení členských štátov, takže pristúpenie by zväčšilo našu kolektívnu bezpečnosť a prosperitu. Je to kľúčový nástroj podpory demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv, ktoré sú zároveň hlavnými motormi hospodárskej integrácie a základnou oporou podpory regionálneho zmierenia a stability.

2.2.

Zachovanie a posilnenie tejto politiky je preto nevyhnutné pre dôveryhodnosť EÚ, ako aj pre jej úspech a vplyv v tomto regióne aj mimo neho, a to najmä v čase zvýšenej geopolitickej súťaže. Preradenie rozširovania na menej dôležité miesto na zozname priorít EÚ alebo spomalenie procesu by iným aktérom, ktorí často nemajú demokratické ambície spoločné s EÚ, predovšetkým Rusku a Číne, mohlo uľahčiť zasahovanie na Balkáne a získanie priazne takých krajín, ako je Srbsko, Čierna Hora a Bosna a Hercegovina, čo sa preukázalo aj počas prebiehajúcej pandémie. Takéto cudzie mocnosti môžu zmariť úsilie EÚ o zaručenie bezpečnosti kontinentu.

2.3.

Výzvy súčasnosti, ako je globalizácia, starnúce spoločnosti, migrácia, zmena klímy, sociálne rozdiely, terorizmus, radikalizácia, organizovaná trestná činnosť, kybernetické útoky a COVID-19, dokazujú, že EÚ a región západného Balkánu majú nielen podobné záujmy, ale v čoraz väčšej miere aj rovnaké problémy. Zo strategického, z politického a hospodárskeho hľadiska sú tak EÚ a západný Balkán na jednej lodi. Táto vzájomná závislosť si vyžaduje spoločné kroky, ak majú úspešne napredovať v dnešnom zložitom a nepredvídateľnom svete (17).

3.   Vplyv EÚ spočíva v jej dôveryhodnosti

3.1.

Z prieskumu spoločnosti Ipsos realizovaného v roku 2020 (18) vyplýva, že verejná mienka v tomto regióne je aj naďalej výrazne naklonená členstvu v EÚ (v priemere 82,5 %). Ľudia v krajinách západného Balkánu stále podporujú integráciu do EÚ pravdepodobne preto, lebo v nej vidia príležitosť na veľmi potrebnú zmenu v kvalite riadenia a hospodárskej výkonnosti svojich krajín. Ľudia kladne hodnotia úlohu EÚ pri národných politických (39,7 %) a hospodárskych (40,3 %) reformách. Okrem toho je možné, že si občania západného Balkánu spájajú EÚ so slobodou pracovať a cestovať, ale aj s mierom a bezpečnosťou.

3.2.

EHSV vyjadruje spokojnosť s bezprecedentnou solidaritou, ktorú EÚ prejavila západnému Balkánu počas pandémie COVID-19, a to aj tým, že sprístupnila nástroje a platformy EÚ, ktoré sú zvyčajne vyhradené len pre členské štáty EÚ, a umožnila účasť na nich [napr. Výbor pre zdravotnú bezpečnosť (HSC), Európska agentúra pre lieky (EMA) a dohoda o spoločnom obstarávaní]. Vyjadruje nádej, že takéto začlenenie do politík a nástrojov EÚ bude pokračovať aj v období po odznení pandémie. Na druhej strane sa obáva, že oneskorenia v schopnosti EÚ poskytnúť krajinám západného Balkánu naliehavo potrebné vakcíny proti ochoreniu COVID-19 by v tomto regióne mohli negatívne ovplyvniť obraz EÚ u verejnosti.

3.3.

Podľa uvedeného prieskumu spoločnosti Ipsos (2020) je však 52,1 % respondentov v celom regióne nespokojných s pokrokom svojej krajiny, pokiaľ ide o pristúpenie k EÚ, a najmä s pomalým tempom procesu. Rastúci počet občanov na západnom Balkáne si myslí, že ich krajiny nikdy nevstúpia do EÚ, a je znepokojený tým, že „EÚ ich nechce“. Viac ako 44,9 % respondentov v Bosne a Hercegovine, 42 % v Srbsku, 40,5 % v Severnom Macedónsku a 36,8 % v Albánsku očakáva, že ich krajina sa stane členom EÚ až po roku 2040, prípadne nikdy (19). To naznačuje, že súčasná vysoká úroveň všeobecnej podpory EÚ v tomto regióne bude pravdepodobne udržateľná len v tej miere, nakoľko vierohodná sa ukáže vyhliadka na pristúpenie. Časy, keď mohla EÚ považovať proeurópsky postoj partnerov na západnom Balkáne za samozrejmosť, sa tak chýlia ku koncu.

3.4.

EHSV poukazuje na to, že veľké množstvo stanovísk politických strán Európskeho parlamentu, vlád členských štátov EÚ a inštitúcií EÚ nie je vždy navzájom zosúladených, čo môže regiónu vysielať nejednotné a mätúce signály. EHSV je presvedčený, že je potrebná väčšia vnútorná súdržnosť medzi rôznymi aktérmi zapojenými do formulácie politiky rozširovania v členských štátoch, aby mohli vystupovať jednotne.

3.5.

Inštitúcie EÚ, ako sú Komisia a Európsky parlament (EP), by mali lepšie komunikovať a užšie spolupracovať s členskými štátmi v procese hodnotenia pokroku a navrhovania stratégií pomoci a reakcie poskytovanej partnerom zo západného Balkánu. Komisia by mala rozvíjať užšie dvojstranné kontakty s členskými štátmi, napríklad organizovaním stretnutí s ministerstvami zahraničných vecí a národnými parlamentmi s cieľom diskutovať o rozširovaní, a mala by lepšie koordinovať svoje činnosti s ostatnými aktérmi na úrovni EÚ a regionálnymi aktérmi (ako je Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Rada, EP, EHSV, Výbor regiónov a Rada pre regionálnu spoluprácu), ako aj s občianskou spoločnosťou. EP by mal ďalej podporovať lepšiu spoluprácu s národnými parlamentmi v EÚ a medzi nimi ako prostriedok na podporu ich „europeizácie“ (20).

3.6.

EHSV súhlasí so záverom Komisie (21), že je potrebné viac sa zamerať na politickú povahu procesu a zabezpečiť intenzívnejšie vedenie a spoluprácu členských štátov EÚ na vysokej úrovni. EHSV takisto zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby toto intenzívnejšie politické vedenie a spolupráca boli konštruktívne a prospešné, a že je veľmi dôležitá účinná pomoc.

3.7.

EHSV je presvedčený, že podpora EÚ a jej záväzok k procesu rozširovania na západnom Balkáne musia byť významné a viditeľné. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby sa výsledky uskutočňovaných reforiem správne prezentovali a aby ich vplyv predstavoval zvýšenie kvality života ľudí.

3.8.

Komisia by v členských štátoch EÚ aj v regióne mala na miestnej úrovni zintenzívniť a diverzifikovať svoje komunikačné úsilie, pokiaľ ide o rozširovanie, a to prostredníctvom svojich miestnych kancelárií a delegácií, ale aj iniciatív, ktoré zahŕňajú miestne zainteresované strany a sociálnych partnerov. Spoľahlivá komunikácia partnerov zo západného Balkánu o rozsiahlej podpore EÚ, ako aj všeobecnejšie o nákladoch a výhodách európskej integrácie závisí aj od existencie slobodných a životaschopných médií v regióne. Z tohto dôvodu by Komisia mala trvať na dodržiavaní slobody médií partnermi zo západného Balkánu a investovať do rozvoja a udržateľnosti tohto odvetvia.

4.   Demokratická konsolidácia regiónu je nespochybniteľná

4.1.

Prieskum spoločnosti Ipsos (2020) odhaľuje, že ústredným bodom nespokojnosti ľudí sú ich národní politici a národné inštitúcie. Respondenti z celého regiónu pochybujú o tom, že ich vodcovia sa skutočne angažujú v programe integrácie do EÚ, a ostro kritizujú skorumpované a nefunkčné štátne inštitúcie (22).

4.2.

Zdá sa, že ani prijatím demokratických ústav, ani na základe dôslednej demokratickej podmienenosti EÚ sa na západnom Balkáne nepodarilo prekonať neformálne mocenské štruktúry, ovládnutie štátu a patronát nad ním, ale naopak boli ešte posilnené (23). Slabé demokratické inštitúcie a vzostup autokratickej vládnej moci na západnom Balkáne môže obmedziť normy právneho štátu, nezávislosť súdnictva a slobodu médií v týchto krajinách.

4.3.

EÚ by nemala brať ohľad na politikov v regióne, ktorí sa zjavne vyhýbajú svojmu záväzku k demokracii. Závažnosť upozorňovania na „ovládnutie štátu“ v stratégii Komisie z roku 2018 zameranej na tento región (24) alebo kritické hodnotenie rôznych krajín vo výročných správach sa výrazne zmenší, ak úradníci EÚ alebo politici členských štátov cestujúci na západný Balkán nebudú používať rovnakú rétoriku (25). Je nepravdepodobné, že bez súboru demokratických právnych predpisov, ktoré by tlačili na mocenské monopoly, stranícku organizáciu a hospodársku súťaž alebo neformálne praktiky, by politici zo západného Balkánu venovali pozornosť európskym demokratickým požiadavkám, pokiaľ je ich nerešpektovanie práve tým faktorom, ktorý ich udržuje pri moci.

4.4.

Úsilie inštitúcií EÚ zlepšiť kvalitu demokracie na západnom Balkáne prostredníctvom procesu pristúpenia by sa výrazne posilnilo, ak by sa v súčasných členských štátoch diskutovalo o demokratických reformách a ak by sa táto problematika riešila spolu s nádejnými členmi EÚ. Mnoho rokov prísnej demokratickej podmienenosti uplatňovanej na krajiny západného Balkánu uchádzajúce sa o členstvo prinieslo množstvo vedomostí a praktických skúseností v súvislosti s tým, čo pomáha a čo nepomáha pri podnecovaní domácich reforiem správy vecí verejných. Partneri zo západného Balkánu by tak mohli prispievať do diskusií EÚ o ochrane právneho štátu, slobody médií a občianskej spoločnosti, napríklad v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (26).

4.5.

EÚ by tiež mala uznať, že rozvíjajúca sa prax v Rade, ktorá spočíva v zadržiavaní sľúbených odmien napriek hmatateľnému pokroku v regióne, odrádza tamojších politikovod vykonávania programu reforiem EÚ, a tak vzniká riziko odklonenia od cieľa aj u tých politických vodcov na západnom Balkáne, ktorí sú najviac naklonení reformám a motivovaní konsenzom.

5.   Nestabilná sociálno-ekonomická situácia

5.1.

EHSV takisto víta prijatie hospodárskeho a investičného plánu (27), ktorého cieľom je urýchliť dlhodobú obnovu, posilniť hospodársky rast a podporiť reformy potrebné na dosiahnutie pokroku na ceste k pristúpeniu k EÚ vrátane priblíženia krajín západného Balkánu k jednotnému trhu EÚ. Jeho cieľom je rozvinúť nevyužitý hospodársky potenciál regiónu a značný priestor na posilnenie hospodárskej spolupráce a obchodu v rámci neho.

5.2.

EHSV je presvedčený, že všetky tieto kroky prijaté Komisiou sú veľmi pozitívne a mali by byť hlavným impulzom pre túto politiku. V skutočnosti je však situácia stále náročná (najnovšie oznámenie Komisie o politike rozširovania EÚ a jej výročné správy o krajinách dobre odrážajú pretrvávajúce problémy (28)).

5.3.

Pandémia COVID-19 určite spôsobila veľké otrasy, pokiaľ ide o ponuku tovarov a služieb a dopyt po nich, pokles výroby, zvýšenie nezamestnanosti a zvýšenie sociálnych ťažkostí. Hospodárske problémy v regióne však predchádzajú kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Od finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy v roku 2008 bol proces hospodárskej a sociálnej konvergencie s EÚ, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa, veľmi pomalý alebo neexistoval. Občania západného Balkánu, ktorí neboli schopní urýchliť hospodársky rozvoj odstránením štrukturálnych problémov, ako je nedostatok verejných a súkromných investícií alebo rýchlo starnúce obyvateľstvo, bezmocne hľadeli do budúcnosti plnej neúprosného odopierania. Pandémia tieto sociálno-ekonomické problémy iba prehĺbila a hrozí riziko, že v strede Európy sa vytvorí de facto enkláva nedostatočného rozvoja (29).

5.4.

EHSV zdôrazňuje, že posilnená hospodárska spolupráca a obchod v regióne musia pomáhať pri vytváraní dôstojných, bezpečných a kvalitných pracovných miest a zmenšovaní sociálnych rozdielov a nemali by sa zakladať na nekalej hospodárskej súťaži a sociálnom dampingu. V tomto zmysle by EÚ mala poskytnúť väčšiu finančnú a technickú podporu regionálnemu hospodárskemu priestoru a programu budovania prepojenosti krajín západného Balkánu, aby podporila liberalizáciu a integráciu obchodu v regióne (30), a aby sa tiež zabránilo tomu, že sa región stane závislým od nocností mimo EÚ.

5.5.

Západný Balkán má značný nevyužitý hospodársky potenciál a veľký priestor na lepšiu medziregionálnu hospodársku spoluprácu a obchod. Napriek určitému zrýchleniu rastu a vytvárania pracovných miest a zvýšeniu príjmov v posledných rokoch krajiny stále zaostávajú v reformovaní svojich hospodárskych štruktúr a zvyšovaní konkurencieschopnosti. Stále čelia vysokým mieram nezamestnanosti najmä medzi mladými ľuďmi, výraznému nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, pretrvávajúcim neformálnym hospodárstvam, úniku mozgov, nízkej účasti žien na trhu práce a nízkej úrovni inovácie (31). EHSV navrhuje, aby sa zvážila možnosť uplatňovať zásady Európskeho piliera sociálnych práv pri posudzovaní splnenia podmienok pre členstvo v EÚ (32).

5.6.

EHSV je presvedčený, že je veľmi dôležité zvýšiť kvalitu a relevantnosť sústav vzdelávania a odbornej prípravy v regióne a že je nevyhnutné posilniť väzby medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami.

5.7.

Investičné prostredie sa výrazne nemení a vyznačuje sa nedostatkami v oblasti právneho štátu, neprimeraným presadzovaním pravidiel štátnej pomoci, zakorenenou tieňovou ekonomikou, zlým prístupom k financovaniu pre podniky a nízkou úrovňou regionálnej integrácie a prepojenia. Pretrvávajú zásahy štátu do hospodárstva. Je skutočne potrebné zmodernizovať infraštruktúru a investície by sa mali smerovať prostredníctvom jedného rozpracovaného projektu a byť v súlade s prioritami dohodnutými s EÚ.

5.8.

EHSV pripomína, že krajiny západného Balkánu sú veľmi citlivé na vplyv zmeny klímy, ktorý vo všeobecnosti spôsobuje škody na zdraví a hospodárstve, a potrebujú bezodkladné opatrenia na zlepšenie kvality života svojich občanov, najmä detí a mladých ľudí, a to spravodlivou transformáciou na ekologickejší model so zreteľom na zásadu „na nikoho nezabudnúť“ (33). Pokiaľ ide o zmenu klímy na západnom Balkáne, existuje mnoho znepokojujúcich trendov, napríklad veľká závislosť od pevných fosílnych palív. Existuje však aj veľa príležitostí, ako je potenciál energie z obnoviteľných zdrojov a bohatá biodiverzita. Zahrnúť západný Balkán do zelenej dohody je dôležité a nevyhnutné nielen preto, že zmena klímy nepozná štátne ani fyzické hranice, ale aj preto, že je to dôležité pre blaho a zdravie ľudí a pre občanov západného Balkánu predstavuje hmatateľný príspevok EÚ (34).

5.9.

EÚ by mala identifikovať kľúčové odvetvia, ktoré poháňajú hospodárstva partnerov na západnom Balkáne, vrátane malých a stredných podnikov a agropotravinárstva a investovať do nich. EÚ by takisto mala zabezpečiť, aby normy požadované od tohto regiónu nepotláčali rozvoj týchto odvetví opatreniami, ktoré sú v súčasnosti pre západný Balkán príliš obmedzujúce. Namiesto toho sa musí latka upraviť podľa pokroku dosiahnutého v týchto krajinách a tak, aby sa umožnil rast.

5.10.

Hoci EHSV víta finančný balík vo výške 3,3 miliardy EUR, ktorý EÚ zmobilizovala v prospech občanov a podnikov na západnom Balkáne, je potrebné zabezpečiť, aby sa tieto peniaze správne nasmerovali a aby sa prínosy investícií dostali k ľuďom, no zároveň sa zachovala ich opodstatnenosť. EHSV sa domnieva, že po zotavení z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by sa mala podporiť hospodárska a sociálna súdržnosť regiónu, ako aj ekologické politiky a že ekologická transformácia musí byť neoddeliteľnou súčasťou komplexného a výhľadovo orientovaného plánu obnovy na západnom Balkáne.

5.11.

EHSV je presvedčený, že aktívna účasť sociálnych partnerov vrátane podpory kolektívneho vyjednávania a ďalších OOS na plánovaní a uskutočňovaní hospodárskych, sociálnych a iných reforiem môže významne prispieť k zvýšeniu hospodárskej a sociálnej konvergencie, najmä po pandémii COVID-19.

5.12.

Žiadosť Komisie o väčšiu transparentnosť pri využívaní finančných prostriedkov a vykonávaní reforiem je vítaná, ale nie je jasné, či Komisia berie do úvahy, že občianska spoločnosť patrí medzi „kľúčové zainteresované strany“. Žiaľ, v oznámeniach Komisie o západnom Balkáne z roku 2020 sa občianska spoločnosť v skutočnosti takmer nespomína.

6.   Regionálna spolupráca

6.1.

EHSV je presvedčený, že regionálna spolupráca je kľúčovým faktorom zvyšovania životnej úrovne na západnom Balkáne.

6.2.

Samit západného Balkánu v Poznani v roku 2019 a samit EÚ – západný Balkán v Záhrebe v máji 2020 boli príležitosťami pre vedúcich predstaviteľov regiónu, aby sa dohodli na tom, že budú realizovať ambicióznu ekologickú a digitálnu transformáciu a ďalej rozvíjať prepojenosť vo všetkých rozmeroch: doprava, energetika, digitálna oblasť a medziľudské vzťahy.

6.3.

EHSV súhlasí s tým, že zelená agenda, hospodársky a investičný plán, úsilie v oblasti hospodárskej reštrukturalizácie, investície do cestovného ruchu a energetiky a digitálna transformácia sú nesmierne dôležité pre rozvoj a stabilitu regiónu. Poukazuje však na to, že je potrebné zabezpečiť kvalitné a dôstojné pracovné miesta, ktoré ľuďom umožnia bezpečne pracovať, zaručia ich hospodárske a sociálne zabezpečenie a budú im prospešné.

6.4.

EHSV sa domnieva, že na západnom Balkáne by sa osobitná pozornosť mala venovať konkurencieschopnosti, inkluzívnemu rastu, životnej úrovni, udržateľnému rozvoju, prepojenosti a digitálnej transformácii. Podnikateľské kapacity a inovácia sú takisto nevyhnutné na obnovu regiónu a miestnych hospodárstiev. EHSV preto odporúča vo väčšej miere využívať predvstupové fondy EÚ na podporu začínajúcich podnikov, uľahčenie prípravy na podnikanie, podporu inteligentných hospodárskych stratégií v regióne, ako aj na investície do potrebnej infraštruktúry.

6.5.

V oblasti environmentálnej politiky sa EÚ zameriava na postupné vyradenie fosílnych zdrojov energie a ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi. Naproti tomu partneri zo západného Balkánu, najmä Srbsko, prijímajú čínske úvery na výstavbu nových tepelných elektrární na lacné a neefektívne uhlie bez toho, aby vykonali hodnotenie vplyvu na životné prostredie (35). Výsledkom je, že Belehrad, Skopje a Sarajevo počas chladných zimných mesiacov, keď stúpa spotreba energie, neustále súťažia o pozíciu najznečistenejšieho mesta na svete (36). Dá sa jednoznačne predpokladať, že takéto projekty sú nemysliteľné, ak sa má región zapojiť do úsilia EÚ o formovanie ekologickej transformácie, a to aj počas procesu Konferencie o budúcnosti Európy (37).

6.6.

EHSV víta skutočnosť, že na samite západného Balkánu v Poznani bolo prijaté Vyhlásenie o uznávaní kvalifikácií vysokoškolského vzdelávania, ktorou sa stanovil model automatického uznávania kvalifikácií vysokoškolského vzdelávania a období štúdia v zahraničí, považuje však za potrebné zintenzívniť úsilie o rozvoj vzájomného uznávania odborných kvalifikácií s cieľom vytvoriť integrovanejší trh práce a ponúkať mladým ľuďom v regióne veľmi potrebné príležitosti.

6.7.

EHSV zdôrazňuje význam podpory intenzívnejšej spolupráce a cezhraničného partnerstva členských štátov EÚ a partnerov zo západného Balkánu, a to nielen na úrovni vlád, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj na úrovni organizovanej občianskej spoločnosti (38).

7.   Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu v procese pristúpenia a legislatívnom procese

7.1.

EHSV žiada, aby bola organizovaná občianska spoločnosť lepšie uznaná v kontexte revidovanej metodiky. Hoci EHSV víta skutočnosť, že financovanie organizácií občianskej spoločnosti sa v prípade nedostatočného pokroku v danej krajine nezníži, ale s poľutovaním konštatuje, že občianska spoločnosť je v oznámení (39) nedostatočne uznaná, najmä vzhľadom na konkrétne politické, hospodárske a sociálne súvislosti v krajinách západného Balkánu, kde je potrebné posilniť úlohu OOS pri demokratických reformách.

7.2.

EHSV osobitne podporuje prístup v novej metodike na základe blokov a zdôrazňuje zásadný význam úlohy OOS vo všetkých blokoch, s osobitným dôrazom na bloky základných hodnôt a zelenej agendy a udržateľnej prepojenosti.

7.3.

Občianska spoločnosť sa v rámci politických kritérií naďalej posudzuje osobitne ako jeden zo štyroch pilierov demokracie. Intenzita posúdenia sa však veľmi podobne ako v predchádzajúcich správach v jednotlivých krajinách líši a neexistuje nijaký jednotný a systematický odkaz na Usmernenia týkajúce sa podpory EÚ pre občiansku spoločnosť v krajinách zapojených do procesu rozširovania (2014 – 2020) (40), aj keď ide o podrobný nástroj monitorovania. Bez strategického súladu, jasného rámca na monitorovanie a politického záväzku k ďalšej podpore organizovanej občianskej spoločnosti v krajinách zapojených do procesu rozširovania EÚ neposkytuje politickú podporu, ktorú OOS tak veľmi potrebujú, nehovoriac o jasných usmerneniach pre národné vlády (41).

7.4.

EHSV sa domnieva, že pri prístupe založenom na zásluhách nemožno určiť faktickú zásluhu ani ju považovať za úplnú bez akumulovanej účasti OOS a ich objektívneho monitorovania konkrétnych politických súvislostí, v ktorých pôsobia všetci partneri z regiónu.

7.5.

EHSV podporuje návrh Komisie, aby vykonávacie mechanizmy financovania EÚ poskytovali jasný základ ochrany občianskeho priestoru a reakcie na jeho bezprostredné ohrozenia. Na dosiahnutie tohto cieľa sú kľúčové investície do občianskej výchovy, priaznivejšieho prostredia, infraštruktúry občianskej spoločnosti a spoločných opatrení. Účinnú reakciu na zmenšovanie občianskeho priestoru možno dosiahnuť uplatňovaním novozavedenej zásady výkonnosti na podporu činnosti občianskej spoločnosti. Namiesto jednoduchého stiahnutia rozpočtových prostriedkov z krajín, ktoré sa v demokratickom vývoji vracajú späť, by sa mohli finančné prostriedky prerozdeliť ako podpora občianskej spoločnosti zameraná na riešenie demokratického úpadku v daných krajinách (42).

7.6.

Inštitúcie EÚ môžu čerpať z miestnych zdrojov občianskej spoločnosti a získať pomoc od delegácií EÚ v regióne s cieľom mobilizovať občanov v partnerských krajinách západného Balkánu, a tak im poskytnúť možnosť zapojiť sa do platforiem, na ktorých sa budú občania EÚ zúčastňovať výmen počas Konferencie o budúcnosti Európy. Umožniť mladým ľuďom a/alebo bežným občanom západného Balkánu zúčastniť sa na podujatiach Konferencie o budúcnosti Európy určených pre všetkých občanov EÚ by bolo významnou investíciou do sociálneho kapitálu regiónu, a tým by sa na západnom Balkáne vytvorilo väčšie povedomie o záležitostiach EÚ a ich význame pre príslušné krajiny. Takisto by sa tým budovali kontakty medzi ľuďmi z EÚ a príslušného regiónu a zlepšila schopnosť týchto lepšie informovaných občanov udržiavať svoje politické elity pod kontrolou, pokiaľ ide o otázky spojené s procesom integrácie do EÚ (43).

---

(1)  COM(2020) 57 final (5.2.2020) Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán; COM(2020) 641 final (6.10.2020) Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán; COM(2020) 660 final [SWD(2020) 350 final] – [SWD(2020) 351 final] – [SWD(2020) 352 final] – [SWD(2020) 353 final] – [SWD(2020) 354 final] – [SWD(2020) 355 final] – [SWD(2020) 356 final] (6.10.2020) Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020.

(2)  Vyhlásenie zo Záhrebu, 6. mája 2020.

(3)  V súlade so zaužívanou terminológiou EHSV pojmy „občianska spoločnosť“ a „organizácie občianskej spoločnosti“ v tomto stanovisku zahŕňajú sociálnych partnerov [t. j. zamestnávateľov a odborové zväzy) a iné neštátne subjekty (pozri stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Hospodárska a sociálna súdržnosť a európska integrácia západného Balkánu – výzvy a priority (Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 15)].

(4)  COM(2020) 57 final (5.2.2020).

(5)  Závery Rady o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia – Severomacedónska republika a Albánska republika, 25.3.2020.

(6)  Cvijic, Srdjan, Kirchner, Marie Jelenka, Kirova, Iskra a Nechev, Zoran (2019), From enlargement to the unification of Europe: Why the European Union needs a Directorate General Europe for future Members and Association Countries (Od rozširovania po zjednotenie Európy: Prečo Európska únia potrebuje pre budúce členské štáty a pridružené krajiny Generálne riaditeľstvo pre Európu), Open Society Foundations.

(7)  Stratulat, Corina a Lazarevic, Milena (2020), The Conference on the Future of Europe: Is the EU still serious about the Balkans? (Konferencia o budúcnosti Európy: Myslí to EÚ s Balkánom stále vážne?), diskusný dokument EPC, European Policy Centre, Brusel.

(8)  Stratulat a kol. (2019), op. cit., s. 113.

(9)  Stratulat a Lazarević (2019), op. cit.

(10)  COM(2019) 640 final (11.12.2019) Európska zelená dohoda.

(11)  SWD(2020) 223 final [COM(2020) 641 final] (6.10.2020) Guidelines for the Implementation of the Green Agenda for the Western Balkans accompanying the Economic and Investment Plan for the Western Balkans.

(12)  Final declaration of the 7th Western Balkans Civil Society Forum (Záverečné vyhlásenie 7. fóra občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu) – 16. – 17. 4. 2019, Tirana, Albánsko.

(13)  Conclusions of the High Level Conference on Economic and social cohesion in the Western Balkans (Závery konferencie na vysokej úrovni o hospodárskej a sociálnej súdržnosti na západnom Balkáne), 15. mája 2018, Sofia, Bulharsko.

(14)  Príspevok EHSV k samitu EÚ – západný Balkán 6. mája 2020 (uverejnené 28. 4. 2020).

(15)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 114.

(16)  Pozri aj stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Hospodárska a sociálna súdržnosť a európska integrácia západného Balkánu – výzvy a priority (Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 15). a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 156).

(17)  Stratulat a kol. (2019), op. cit.

(18)  Prieskum, ktorého realizáciu zadal Európsky fond pre Balkán v októbri 2020 ako zdroj pre poradnú skupinu Balkans in Europe Policy Advisory Group (BiEPAG) a ktorý sa uskutočnil vo všetkých šiestich krajinách regiónu, prebiehal na národne reprezentatívnej vzorke pozostávajúcej minimálne z 1 000 respondentov starších ako 18 rokov telefonickým a online dopytovaním.

(19)  Stratulat, Corina, Kmezić, Marko, Tzifakis, Nikolaos, Bonomi, Matteo a Nechev, Zoran (2020), Between a rock and a hard place: Public opinion on integration in the Western Balkans (Ťažké rozhodnutie: verejná mienka o integrácii na západnom Balkáne), poradná skupina Balkans in Europe Policy Advisory Group (BiEPAG).

(20)  Balfour, Rosa a Stratulat, Corina (2015) (vyd.), EU member states and enlargement towards the Balkans (Členské štáty EÚ a rozšírenie smerom na Balkán), tematický dokument EPC č. 79, Brusel: European Policy Centre, s. 234.

(21)  COM(2018) 65 final (6.2.2018) Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti.

(22)  Stratulat a kol. (2020), op. cit., s. 5.

(23)  Richter, Solveig a Wunsch, Natasha (2020), Money, power, glory: the linkages between EU conditionality and state capture in the Western Balkans (Peniaze, moc, sláva: väzby medzi podmienenosťou EÚ a ovládnutím štátu na západnom Balkáne), Journal of European Public Policy 27(1), s. 41 – 62.

(24)  COM(2018) 65 final (6.2.2018).

(25)  Stratulat a kol. (2020), op. cit., s. 7.

(26)  Stratulat a Lazarević (2019), op. cit.

(27)  COM(2020) 641 final (6. 10. 2020) Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán.

(28)  COM(2020) 660 final [SWD(2020) 350 final] – [SWD(2020) 351 final] – [SWD(2020) 352 final] – [SWD(2020) 353 final] – [SWD(2020) 354 final] – [SWD(2020) 355 final] – [SWD(2020) 356 final] (6.10.2020) Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2020.

(29)  Bonomi, Matteo a Reljić, Dušan (2017), The EU and the Western Balkans: so near and yet so far (EÚ a západný Balkán: tak blízko, a zároveň tak ďaleko), komentár, Stiftung Wissenschaft und Politik (SWP).

(30)  Stratulat a kol. (2019), op. cit., s. 113, a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Prínos občianskej spoločnosti k zelenej agende a udržateľnému rozvoju západného Balkánu ako súčasť procesu pristúpenia k EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 114).

(31)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Hospodárska a sociálna súdržnosť a európska integrácia západného Balkánu – výzvy a priority (Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 15).

(32)  Tamže.

(33)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 114.

(34)  Tamže.

(35)  Matkovic Puljic, Vlatka; Dave Jones; Charles Moore; Lauri Myllyvirta; Rosa Gierens; Igor Kalaba; Ioana Ciuta; Pippa Gallop; a Sonja Risteska (2019), Chronic coal pollution EU action on the Western Balkans will improve health and economies across Europe (Chronické znečistenie uhlím – opatrenia EÚ na západnom Balkáne zlepšia zdravie a hospodárstva v celej Európe), Health and Environment Alliance, Brusel, s. 18.

(36)  Pozri napríklad European Western Balkans, Sarajevo and Belgrade among the most polluted world capitals (Sarajevo a Belehrad patria k najznečistenejším hlavným mestám na svete), 13. januára 2020; Bateman, Jessica, The young people fighting the worst smog in Europe (Mladí ľudia bojujú s najhorším smogom v Európe), BBC, 2. júla 2020.

(37)  Stratulat a Lazarević (2019), op. cit.

(38)  Niektoré dobré príklady takejto spolupráce možno okrem iného vidieť v stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR), stratégie EÚ pre podunajskú oblasť (EUSDR), CIVINET Slo-Cro-SEE, Balkánskej sieti pre rozvoj vidieka, fóre Western Balkans 6 Chamber Investment Forum (WB6 CIF) a Regionálnej rade odborových zväzov Solidarnost.

(39)  COM(2020) 57 final (5. 2. 2020) Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán.

(40)  Guidelines for EU Support to Civil Society in Enlargement Countries (2014-2020) (Usmernenia týkajúce sa podpory EÚ pre občiansku spoločnosť v krajinách zapojených do procesu rozširovania na roky 2014 – 2020).

(41)  BCSDN Background Analysis of the Enlargement Package 2020: Should Civil Society Be Satisfied with Just Being Acknowledged? (Východisková analýza balíka rozširovania z roku 2020: Mala by byť občianska spoločnosť spokojná s tým, že bude len uznaná?), október 2020.

(42)  BCSDN Feedback on the Consultation of CSOs in the Preparation of IPA III (Spätná väzba ku konzultáciám s OOS pri príprave IPA III), 22. apríla 2020.

(43)  Stratulat a Lazarević (2020), op. cit., s. 7.