EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 10. 2020

COM(2020) 951 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ceny energií a náklady na energie v Európe

{SWD(2020) 951 final}

1.Úvod

V súčasnosti dochádza k prechodu na dekarbonizovaný energetický systém a hospodárstvo. Zásadné zmeny, ktoré prinesie energetická transformácia, si vyžadujú dostatočnú spoločenskú a politickú podporu. Transformáciu trhu by mali uviesť do pohybu ceny energií a náklady na energie (ceny vynásobené spotrebou), aby sa dosiahlo klimaticky neutrálne hospodárstvo a zároveň zachovala cenová dostupnosť energie pre občanov a podniky. V týchto ťažkých časoch zapríčinených krízou COVID-19 je preto ešte oveľa dôležitejšie zabezpečiť spravodlivú energetickú transformáciu, ktorou sa doplnia naše snahy o obnovu, vytvoria rovnaké podmienky v priemysle a zachová cenová dostupnosť energií pre domácnosti. Úspešná energetická transformácia smerujúca ku klimatickej neutrálnosti do roku 2050, ako sa predpokladá v Európskej zelenej dohode, si bude vyžadovať cenovo dostupné energie a zároveň podnieti investície do technológií potrebných na ďalšiu dekarbonizáciu. V súčasnosti, keď sa už vykonáva balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov a v rámci zelenej dohody sa pripravuje niekoľko iniciatív v oblasti energie, zdaňovania a politiky v oblasti klímy, nám monitorovanie cien energií a nákladov na energie pomáha lepšie porozumieť účinkom našich existujúcich politík a poskytuje užitočné podnety v rámci prípravy nadchádzajúcich návrhov.

V tejto správe sa poskytujú komplexné informácie potrebné na pochopenie vývoja cien energií a nákladov na energie v EÚ. Analyzuje sa v nej vývoj cien energií v prípade elektriny, plynu a ropných výrobkov, podrobne sa skúma ich trh a regulačné faktory a uvádzajú sa medzinárodné porovnania. Okrem toho sa v nej hodnotí dôležitosť a vplyv nákladov na energie na naše hospodárstvo, podniky a domácnosti. Na tento účel sa v správe analyzuje vývoj výdavkov EÚ na dovoz energií, podiely nákladov na energie v prípade viac ako 40 odvetví z oblasti výroby, poľnohospodárstva a služieb a vplyv výdavkov na energie na rozpočty domácností na rôznych úrovniach príjmov. Správa sa takisto zaoberá významom daní z energií ako zdroja daňových príjmov a aj rôznymi daňami vzťahujúcimi sa na energetické produkty. A v neposlednom rade sa v nej mapujú rôzne realizované ceny 1 technológií na výrobu elektriny a analyzuje sa ich vplyv na ziskovosť spolu s ďalšími zdrojmi príjmov a nákladmi.

Rovnako ako v prípade vydaní z rokov 2016 a 2018 2 vychádza aj táto správa z údajov a analýz pochádzajúcich z kombinácie prác a externých štúdií Komisie, ktoré umožňujú lepšie porozumieť vývoju cien energií a nákladov na energie v Európe za posledné roky. V správe boli uprednostnené verejne dostupné zdroje štatistických informácií doplnené o súbor osobitných zbierok údajov z oblastí, v ktorých boli verejné údaje nadmerne agregované alebo neexistovali. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa správa zameriava na EÚ27, v dôsledku čoho jej štatistiky a analýzy nie sú v plnej miere porovnateľné s predchádzajúcimi vydaniami. Subvenciami na energiu, ktoré boli zahrnuté v predchádzajúcich vydaniach správy, sa odteraz zaoberá príloha k výročnej správe o stave energetickej únie.

Hoci dostupné historické údaje pokrývajú obdobie do roku 2018 a v niektorých prípadoch do roku 2019, vzhľadom na vážne dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 na ceny energií a náklady na energie sa v rámci možností zahrnuli do správy aj najnovšie údaje, aby zachytila čo najaktuálnejší stav. V porovnaní s dvomi predchádzajúcimi vydaniami tejto správy pandémia ochorenia COVID-19 v niektorých prípadoch obmedzila schopnosť podávania správ, najmä v prípade priemyslu. V niektorých vysoko energeticky náročných odvetviach sa preto do určitej miery znížil rozsah medzinárodných porovnaní a komplexnosť posúdenia dôležitosti cien energií a nákladov na energie.

2.Vývoj cien energií

2.1. Ceny elektriny

Na trhu s elektrinou sa v roku 2016 začal trend rastúcich veľkoobchodných cien, ktorý vyvrcholil koncom roka 2018, pričom v roku 2019 veľkoobchodné ceny prudko klesli v dôsledku klesajúcich nákladov na palivo, utlmenia dopytu a rýchlo sa rozširujúcej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Pokles cien na celom kontinente bol nerovnomerný, čo viedlo k rastúcim cenovým rozdielom medzi rôznymi regionálnymi trhmi. V prvej polovici roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 klesli ceny na niektorých juhoeurópskych regionálnych trhoch o 30 %a v niektorých severných regiónoch až o 70 %. Nerovnomerný pokles je možné vysvetliť nedostatočnými kapacitami prepojení, nerovnomerným nárastom výroby energie z obnoviteľných zdrojov na jednotlivých trhoch a výrazným zvýšením ceny CO2, čo ovplyvnilo najmä členské štáty s väčším podielom fosílnych palív na skladbe zdrojov na výrobu energie. Zdôrazňuje sa tým potreba dodatočných investícií do flexibility sietí, cezhraničných kapacít a obnoviteľných zdrojov na výrobu energie, a to najmä v členských štátoch, ktoré v týchto oblastiach zaostávajú, čo by mohlo pomôcť pri zabezpečení konvergentnejšej trajektórie veľkoobchodných cien.

V roku 2020 spôsobili negatívne dôsledky ochorenia COVID-19 na hospodársku činnosť výrazný pokles dopytu po elektrine, čo spolu s narastajúcim rozširovaním obnoviteľných zdrojov energie a klesajúcimi cenami plynu stlačilo veľkoobchodné ceny elektriny na veľmi nízku úroveň. Okrem toho sú teraz na veľkoobchodných trhoch oveľa častejšie a rozšírenejšie záporné ceny elektriny. Táto situácia, keď výrobcovia musia platiť za to, aby sa vyrobenej elektriny zbavili, je výsledkom nedostatočných prepojení a/alebo skutočnosti, že niektorí výrobcovia nedisponujú technickou flexibilitou alebo nie sú ekonomicky motivovaní k tomu, aby znižovali výrobu.

V medzinárodnom porovnaní je postavenie Európy v posledných rokoch relatívne stabilné. Veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ27 sú nižšie než ceny v Japonsku, Austrálii a Brazílii, ale vyššie než v USA, Kanade a Rusku. Ochorenie COVID-19 spôsobilo výrazný pokles celosvetového dopytu po energiách vrátane elektriny. Ceny elektriny však klesajú rôznym tempom v závislosti od regionálnych energetických mixov, poveternostných podmienok a závažnosti dôsledkov ochorenia COVID-19.

Obrázok 1 – Veľkoobchodné ceny elektriny; najnižšie a najvyššie regionálne ceny a rozptyl

Zdroj: Platts, európske burzy s elektrinou

Poznámka: Sivé pozadie znázorňuje rozdiel medzi maximálnou a minimálnou cenou.

Maloobchodné ceny elektriny za posledné desaťročie stúpali. Od roku 2010 do roku 2019 ceny elektriny pre domácnosti stúpali priemerne o 2,3 % ročne, zatiaľ čo celkové spotrebiteľské ceny sa zvyšovali o 1,4 % ročne. V prípade priemyslu sa ceny elektriny zvyšovali priemerne o 1,1 % ročne, zatiaľ čo ceny priemyselných výrobkov vo všeobecnosti stúpali o 1,3 % ročne. Ceny v prípade veľkých priemyselných spotrebiteľov sa vyvíjali priaznivejšie a počas uvedeného obdobia klesli o 5 %. Maloobchodné ceny sa zvyšovali takmer každý rok s prerušením okolo rokov 2015 – 2016.

Maloobchodné ceny sa v období rokov 2017 – 2019 v dôsledku vyššej energetickej zložky (časť ceny tvorená veľkoobchodnými cenami a v menšej miere nákladmi na komercializáciu dodávania energie) zvýšili, zatiaľ čo sieťové poplatky a dane a odvody zostali relatívne stabilné. Naproti tomu v minulých rokoch veľkoobchodné ceny rovnomerne klesali a zvyšovanie sieťových poplatkov a daní a odvodov, najmä odvodov potrebných na financovanie subvencií na energiu z obnoviteľných zdrojov, vytlačilo ceny nahor. Klesajúce náklady na technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a vyššie ceny uhlíka spustili v poslednom čase vlnu investícii do kapacít obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú z obchodného hľadiska schopné konkurovať iným účastníkom na veľkoobchodnom trhu. Okrem toho by širšie využívanie väčšieho počtu trhovo orientovaných nástrojov, ktoré podporujú energiu z obnoviteľných zdrojov, spolu s postupným rušením predchádzajúcich podporných systémov malo čoraz viac pomáhať obmedziť podiel príplatkov za energiu z obnoviteľných zdrojov na maloobchodných cenách. To je kľúčové vzhľadom na ambicióznejší cieľ v oblasti klímy do roku 2030, ktorý si bude vyžadovať značné rozšírenie kapacít v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v jednotlivých odvetviach a členských štátoch.

Dane a odvody sú naďalej najdôležitejším zdrojom rozdielov v maloobchodných cenách medzi jednotlivými členskými štátmi, pričom vykazujú rozptyl v priemere takmer trikrát vyšší ako v prípade sieťovej a energetickej zložky. Dôvodom sú rozdiely medzi politikami a fiškálnymi nástrojmi členských štátov, ktoré ovplyvňujú zdanenie spotreby elektriny. V roku 2019 sa environmentálne dane zaplatené domácnosťami pohybovali od 1 €/MWh v Luxembursku do 118 €/MWh v Dánsku, zatiaľ čo uplatňované sadzby DPH sa pohybovali od 5 % na Malte do 27 % v Maďarsku. Odvody z obnoviteľných zdrojov energie sa pohybujú od 3 €/MWh vo Švédsku do 67 €/MWh v Nemecku. Okrem toho dane a odvody, ako aj sieťové poplatky (t. j. dve cenové zložky stanovené regulačnými prostriedkami) vo väčšine krajín výrazne presahujú energetickú zložku stanovenú trhovými silami.

Napriek tomu pri maloobchodných cenách pre domácnosti a priemysel od roku 2016 dochádza ku konvergencii, čo je spôsobené najmä zbližovaním sa energetických zložiek. K tomuto pozitívnemu vývoju prispievajú aj prebiehajúca integrácia trhov a určitý pokrok pri zvyšovaní kapacít prepojovacích vedení. Pokles veľkoobchodných cien elektriny v prvej polovici roka 2020 už ovplyvnil maloobchodné ceny pre domácnosti, ktoré začali klesať. Vládne však neistota, pokiaľ ide o udržateľnosť tohto vývoja v roku 2021, najmä vzhľadom na to, že veľkoobchodné ceny za dodávku v roku 2021 boli ochorením COVID-19 ovplyvnené len dočasne.

Obrázok 2 – Ceny pre domácnosti v EÚ v roku 2019 (pásmo DC)

Zdroj: Eurostat

2.2. Ceny plynu

Európske veľkoobchodné ceny plynu v období rokov 2015 – 2019 kolísali medzi 10 a 40 €/MWh. V roku 2014 začali klesať ceny surovej ropy a v roku 2016 stiahli ceny plynu na minimum. Nasledovalo oživenie, ktoré trvalo do konca roka 2018, keď sa začal zvyšovať objem dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG), čo viedlo k výraznému poklesu cien v roku 2019.

V roku 2020 veľkoobchodné ceny plynu ďalej klesali, pričom v máji 2020 dosiahli historické minimum (napríklad cena v holandskom plynárenskom obchodnom uzle TTF klesla na 3,5 €/MWh). Príčinou bol pokles dopytu po plyne v dôsledku náhleho pozastavenia hospodárskej aktivity spôsobeného pandémiou COVID-19. Keďže nedošlo k podobnému poklesu cien uhlia, súčasné nízke ceny plynu a vysoké ceny uhlíka podporujú prechod z uhlia na plyn pri výrobe elektriny, čo pomáha znižovať emisie v odvetví elektrickej energie.

Zatiaľ čo celková variabilita vývoja cien plynu zvyčajne reaguje na indexáciu podľa cien ropy, prudké nárasty cien sú sezónne a zvyčajne k nim dochádza v zime, ako napríklad v marci 2013 a 2018, keď rastie dopyt po vykurovaní a v odvetví výroby elektriny (z dôvodu obmedzenej výroby jadrovej energie a/alebo energie z obnoviteľných zdrojov) alebo keď dodávku obmedzuje nedostupnosť infraštruktúry a/alebo nízky stav zásob. Extrémne nízke ceny sú zriedkavé, ale môže k nim dôjsť, tak ako v rokoch 2009 a 2020, keď dopyt prudko klesol v dôsledku výrazného spomalenia hospodárskeho rastu.

Obrázok 3 – Veľkoobchodné ceny plynu v Európe

Zdroj: Platts, nemecký Spolkový úrad pre hospodárstvo a kontrolu vývozu (BAFA), comext

Hoci indexácia podľa cien ropy zohráva dôležitú úlohu pri cenách plynu na stredomorských trhoch, tento systém stanovovania cien stráca v Európe vplyv, keďže trhy s plynom sú čoraz integrovanejšie, dodávatelia zvyčajne dodávajú plyn priamo z veľkoobchodných trhov a dlhodobé zmluvy sú čoraz viac indexované podľa trhových cien plynu. Rastúcu likviditu európskych plynárenských obchodných uzlov podporujú politiky EÚ v oblasti liberalizácie trhu. Ceny v holandskom plynárenskom obchodnom uzle TTF, ktorého likvidita v posledných rokoch prudko rastie, okrem iného vďaka dovozu LNG, sa stali najdôležitejšou referenčnými cenami v Európe a celosvetový význam TTF rastie. V Európe sa podiel zmlúv nacenených podľa obchodných uzlov v rámci celkovej spotreby plynu zvýšil z 15 % v roku 2005 na 78 % v roku 2019. V strednej Európe, Škandinávii a v Pobaltí nadobudli ceny v obchodných uzloch väčší význam a sú viac zladené s cenami v severozápadných európskych uzloch než s cenami indexovanými podľa cien ropy v USD. Rastúca európska zvrchovanosť, pokiaľ ide o tvorbu jej cien plynu, posilňuje úlohu eura v obchode s energiou v EÚ, keďže znižuje vplyv cien dovozu uvádzaných v USD a vystavenie volatilným medzinárodným komoditným trhom s energiou.

V rámci čoraz globálnejšieho a rozširujúceho sa trhu sa LNG v Európe stal konkurencieschopnou alternatívou k dovozu plynovodmi. Minulý rok dosiahol objem dovozu LNG historické maximum 89 miliárd kubických metrov, čo predstavuje zhruba 25 % celkového objemu dovozu plynu do EÚ a 22 % jej spotreby, čím prispieva k neustálemu zmenšovaniu úlohy indexácie podľa cien ropy a posilňuje bezpečnosť dodávok EÚ prostredníctvom väčšej diverzifikácie zdrojov. V budúcnosti môžu domáci biometán, vodík a syntetické plyny zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri znižovaní rastúcej závislosti EÚ od dovozu plynu po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ a skoršom uzavretí ropných polí EÚ.

V medzinárodnom porovnaní sú európske veľkoobchodné ceny plynu značne nad priemerom cien veľkých výrobcov plynu, ako sú Kanada, Rusko a USA, ale nižšie než v iných krajinách G20, najmä tých, ktoré sú závislé od dovozu LNG, ako napríklad Čína, Japonsko a Južná Kórea. Aj keď rozdiely v medzinárodných veľkoobchodných cenách pretrvávajú, ich absolútna hodnota sa od roku 2015 znižuje spolu s klesajúcimi cenami. V prvej polovici roka 2020 sa táto konvergencia zvýraznila významným poklesom cien v Európe, USA a Ázii v súvislosti s ochorením COVID-19.

Obrázok 4 – Ceny plynu pre domácnosti v EÚ v roku 2019 (pásmo D2)

Zdroj: Eurostat

Maloobchodné ceny plynu pre domácnosti sa počas tohto desaťročia zvyšovali rýchlejšie než inflácia, a to o 2,1 % ročne. V porovnaní s tým sa ceny pre priemysel zvyšovali len o 0,1 % ročne v prípade stredne veľkých spotrebiteľov energie a v prípade veľkých spotrebiteľov dokonca klesali o 1,3 % ročne. Ceny počas tohto obdobia kolísali a niekoľko rokov klesali až do roku 2018, keď sa priemyselné ceny stabilizovali v úzkom rozpätí pred tým, ako minulý rok začali stúpať.

Maloobchodné ceny plynu sú naďalej vo veľkej miere určované veľkoobchodnými cenami plynu, ktoré tvoria väčšinu energetickej zložky a do maloobchodnej ceny sa premietnu po niekoľkých mesiacoch. V roku 2019 sa energetická zložka pohybovala v rozpätí od 45 % ceny pre domácnosti (ktorá v roku 2019 dosiahla úroveň 68 €/MWh) do 67 % ceny pre stredne veľkého priemyselného spotrebiteľa (32 €/MWh) a 78 % ceny pre veľkého priemyselného spotrebiteľa (22 €/MWh).

Zmeny sieťových poplatkov a daní a odvodov sú pri vysvetľovaní dynamiky ceny plynu čoraz dôležitejšie. V období rokov 2010 – 2019 podnietili nárast cien pre domácnosti (2,1 % ročne) sieťové poplatky, ktoré sa zvýšili o 2,6 % ročne, a dane a odvody, ktoré sa zvýšili o 3,6 % ročne, zatiaľ čo energetická zložka sa zvýšila len o 0,8 % ročne. V prípade stredne veľkých priemyselných spotrebiteľov zvyšovanie sieťových poplatkov o 3,2 % ročne a daní a odvodov o 7,8 % ročne bohato vykompenzovalo znižovanie energetickej zložky (1,7 % ročne), čo viedlo k miernemu nárastu celkových cien (0,1 % ročne).

Dane a odvody predstavujú 32 % cien pre domácnosti, ale len 13 % a 16 % cien, ktoré platia stredne veľkí a veľkí priemyselní spotrebitelia. Environmentálne dane v prípade domácnosti aj priemyslu predstavujú najvyšší podiel daní iných ako DPH.

Pomer najvyššej a najnižšej maloobchodnej ceny zostáva pre domácnosti za posledné roky v podstate konštantný v celej EÚ, zatiaľ čo v prípade priemyselných spotrebiteľov bola zaznamenaná mierna konvergencia cien.

Rovnako ako pri elektrine z medzinárodného porovnania vyplýva, že maloobchodné ceny plynu pre domácnosti sú značne vyššie ako ceny vo väčšine krajín G20. V niektorých krajinách sa ceny plynu pre domácnosti javia v porovnaní s veľkoobchodnými cenami ako relatívne nízke a nesúvisiace s vývojom veľkoobchodných cien.

2.3. Ceny ropy

V posledných rokoch boli zaznamenané nové obdobia volatility cien surovej ropy. Ceny surovej ropy v období rokov 2014 – 2016 klesali, od polovice roka 2017 do roku 2018 rástli v dôsledku globálneho dopytu, geopolitického napätia a prerušenia produkcie OPEC, až sa v roku 2019, keď došlo k spomaleniu svetovej ekonomiky a zvýšeniu produkcie bridlicovej ropy v USA, ustálili (na úrovni približne 60 – 70 USD/barel). V roku 2020 ceny prudko klesali v dôsledku poklesu dopytu a obmedzení mobility vyplývajúcich z pandémie ochorenia COVID-19, a to až do polovice apríla 2020, keď sa hlavní výrobcovia ropy dohodli na znížení výroby. Ceny odvtedy stúpajú a je možné, že so zintenzívňovaním svetovej hospodárskej činnosti budú rásť aj naďalej. Očakáva sa však, že do roku 2021 sa ceny ropy už nepriblížia hodnotám z roku 2019.

Obrázok 5 – Ceny surovej ropy (Brent) a európske veľkoobchodné ceny benzínu, nafty a vykurovacieho oleja – Zdroj: Platts, ECB

Neistota a nestálosť cien surovej ropy ovplyvňujú ceny energetického systému a zvyšujú riziká a náklady (na zaistenie) pre dodávateľov a spotrebiteľov. Prostredníctvom zmlúv na základe cien plynu indexovaných podľa cien ropy majú ceny surovej ropy dosah na ceny plynu, ktoré zasa ovplyvňujú ceny na trhu s elektrinou, keďže veľkoobchodné ceny často určujú plynové elektrárne. Vyplýva z toho, že vykonávaním zelenej dohody a dopravou a dodávkami energií šetrnejšími k životnému prostrediu by sa mohla obmedziť volatilita spojená s cenami surovej ropy.

Veľkoobchodné ceny ropných výrobkov boli ovplyvnené hlavne výkyvmi cien surovej ropy. Ovplyvňovali ich však aj iné faktory, ako napríklad rovnováha ponuky a dopytu po konkrétnom ropnom výrobku, údržba rafinérií či sezónnosť.

Maloobchodné ceny od roku 2016 stúpali, pričom v rokoch 2018 a 2019 dosiahli najvyššiu úroveň od rokov 2012 a 2013. V období 2016 – 2019 sa ceny benzínu v nominálnej hodnote zvýšili o 12 % (ročný priemerný nárast o 3 %), ceny nafty o 17 % (ročný priemerný nárast o 4,3 %) a ceny vykurovacieho oleja o 20,3 % (ročný priemerný nárast o 5,1 %), a to v dôsledku rastúcich cien ropy/veľkoobchodných cien a v menšej miere spotrebných daní. Všetky ceny sa vyvíjali podobne, pričom kolísali spolu s cenami surovej ropy, ale v oveľa menšej miere. Vysoký podiel daní (spotrebné dane plus DPH), ktoré môžu predstavovať až 70 % ceny, chráni ceny na čerpacích staniciach pred nestálosťou cien surovej ropy a výmenných kurzov, keďže s naftou sa stále obchoduje len v amerických dolároch.

Spotrebné dane sa podieľajú aj na väčšine prípadov cenových rozdielov medzi ropnými výrobkami v rámci EÚ.

3.Vývoj nákladov na energie

3.1. Výdavky EÚ na dovoz energie 3  

Výdavky EÚ na dovoz energie predstavujú celkový makroekonomický ukazovateľ vyjadrujúci náklady EÚ, ktoré vyplývajú z jej závislosti od fosílnych palív. Je to preto, že väčšina fosílnych palív sa dováža (závislosť od dovozu fosílnych palív v roku 2018 predstavovala 55,7 %). Výdavky na dovoz energie od roku 2016 narastajú, pričom podľa najaktuálnejších nahlásených údajov z roku 2018 dosahujú ročne výšku viac ako 330 miliárd EUR. Došlo teda k zvráteniu klesajúceho trendu, ktorý trval od maxima dosiahnutého v roku 2013 (400 miliárd EUR).

Výdavky boli v poslednom čase tlačené nahor v dôsledku rastúcich cien fosílnych palív, najmä ropy. V roku 2018 tvorila ropa 69 %, plyn 27 % a čierne uhlie 4 % celkových výdavkov na dovoz energie. Ceny ropy a plynu začali koncom roka 2019 klesať, a to by znížilo aj výdavky na dovoz energie, najmä ak by klesla aj spotreba. V prvej polovici roka 2020 došlo v dôsledku vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 na hospodársku aktivitu a dopravu k výraznému poklesu cien a spotreby. Pandémia ochorenia COVID-19 urýchlila čoraz väčšie prenikanie energie z obnoviteľných zdrojov na trh vďaka podpore politík EÚ v oblasti čistej energie, čo prispelo k zníženiu zastúpenia uhlia a plynu v mixe elektrickej energie. To všetko povedie k zníženiu výdavkov EÚ na dovoz energie v roku 2020.

Obrázok 6 – Výdavky EÚ na dovoz energií

Zdroj: výpočet Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku

3.2. Výdavky domácností na energiu

Podiel celkových výdavkov európskych domácností na energiu (okrem dopravy) sa líši v závislosti od úrovne príjmu a krajiny. Podiely výdavkov domácností na energiu pri všetkých úrovniach príjmov od roku 2012 klesali s výnimkou roku 2017, v ktorom sa mierne zvýšili, pričom v roku 2018 opäť poklesli 4 . V roku 2018 dosiahli hodnoty porovnateľné alebo nižšie ako hodnoty pred hospodárskou recesiou v období rokov 2009 – 2012.

V roku 2018 vynaložili najchudobnejšie európske domácnosti (domácnosti v najnižších 10 % príjmového pásma) na energie 8,3 % svojich výdavkov. Domácnosti s nižším stredným príjmom (tretí decil) vynaložili na energie 7,4 % svojich výdavkov a domácnosti so stredným príjmom (piaty decil) 6,7 % svojich výdavkov.

Podľa regiónu vynaložili domácnosti so stredným príjmom v severnej a západnej Európe na tento účel 3 – 8 %, zatiaľ čo domácnosti s rovnakou úrovňou príjmu v strednej a východnej Európe vynaložili10 – 15 %.

Podľa krajiny vynaložili najchudobnejšie domácnosti na tento účel od o niečo viac ako 20 % na Slovensku a v Česku až po menej ako 5 % v Luxembursku, vo Fínsku a vo Švédsku. V absolútnom vyjadrení vynaložili najchudobnejšie domácnosti v EÚ na energetické produkty v priemere celkovú sumu 945 EUR, pričom v jednotlivých členských štátoch sa tieto sumy pohybovali v rozmedzí od menej ako 500 EUR do 2 500 EUR. Je však dôležité zohľadniť, že kúpna sila členských štátov sa značne líši.

Obrázok7 – Výdavky najchudobnejších domácností na energie (okrem dopravy) podľa podielu paliva a energie na ich celkových výdavkoch (2018)

Zdroj: Zber údajov GR ENER ad hoc o spotrebných výdavkoch domácností

Ukazovatele energetickej chudoby európskych domácnosti v rokoch 2017 a 2018 ďalej klesali, rovnako ako od konca trojročnej recesie v roku 2012. Od uvedeného roku do roku 2018 klesol priemerný podiel európskych domácností, ktoré „mali problém vykurovať svoje domovy“, z 11 % na 8 % a podiel európskych domácností, ktoré „meškali s platením účtov za energie“, klesol z 10 % na 7 %, hoci je stále možné pozorovať výrazné rozdiely medzi členskými štátmi.

Z toho všetkého vyplýva, že energetická chudoba v Európe sa v posledných rokoch znížila, čiastočne v dôsledku zlepšenia hospodárskej situácie. Vďaka zriadeniu Strediska EÚ pre monitorovanie energetickej chudoby v roku 2008 je EÚ schopná energetickú chudobu lepšie odhaľovať a riešiť. Okrem toho sa vyvíjajú účinné stratégie na začleňovanie politík na boj proti energetickej chudobe do plánov energetickej transformácie a politík energetickej účinnosti.

V nadväznosti na krízu COVID-19 sa riziko energetickej chudoby zvyšuje, keďže mnohí Európania prichádzajú o prácu a príjem, zatiaľ čo maloobchodné ceny energie a spotreba nemusia klesať rovnakým tempom. Bolo by potrebné riešiť z toho vyplývajúce nepriaznivé sociálne dôsledky a EÚ a členské štáty by mali zaviesť náležité politiky na podporu prístupu k energetickým službám pre tých, ktorí ich potrebujú. V rámci Európskeho piliera sociálnych práv sa energia zaraďuje medzi základné služby a právo na prístup k nim by mal mať každý.

Vlna obnovy oznámená v balíku opatrení NextGenerationEU 5 a v Európskej zelenej dohode by mali pomôcť zabrániť šíreniu energetickej chudoby tým, že domácnostiam pomôžu znížiť ich spotrebu energie v budovách a ich účty, najmä v prípade osôb žijúcich v sociálnom bývaní. Opatrenia EÚ v oblasti ekodizajnu a energetického označovania by takisto mali prispieť k zníženiu spotreby domácich spotrebičov, a tým znížiť účty domácností za elektrinu. Odporúčanie Komisie o energetickej chudobe 6 sprevádzajúce vlnu obnovy takisto poskytne usmernenia aj v oblasti merania energetickej chudoby.

3.3. Náklady na energie v priemysle

Hoci je energia základným prvkom umožňujúcim hospodársku aktivitu, pri vytváraní hodnoty v hospodárstve v EÚ zohráva čoraz skromnejšiu úlohu. V roku 2017 predstavoval nákup energie z makroekonomického hľadiska v rámci celkovej výrobnej hodnoty 1,7 % v prípade priemyslu (2,0 % v roku 2014) a 1 % v prípade služieb (1,2 % v roku 2014).

V prípade priemerného podniku v Európe tvoria náklady na energie relatívne malú časť výrobných nákladov (0 – 3 %). Podiel nákladov na energie na výrobných nákladoch je významnejší v energeticky najnáročnejších výrobných odvetviach (v rozpätí od 3 % do 20 %) a v určitých priemyselných pododvetviach môže dosiahnuť veľmi vysokú úroveň (napr. 40 % v prípade primárneho hliníka, 31 % v prípade zinku, 28 % v prípade ferozliatin a kremíka, 25 % v prípade plochého skla, 71 % v prípade hnojív a 20 % v prípade sekundárnej ocele vyrábanej v elektrickej oblúkovej peci 7 ). Okrem výroby môže byť nákup energie veľmi významným zdrojom nákladov aj v určitých odvetviach poskytujúcich dopravné, informačné a ubytovacie a reštauračné služby.

V období 2010 – 2017 klesli náklady na energie v skúmaných výrobných odvetviach o 13 %. Pokles nákladov na energie bol výraznejší v období 2014 – 2017, keď došlo k poklesu nákladov na energie vo všetkých 30 analyzovaných odvetviach. Náklady na energie klesli napriek miernemu nárastu cien a väčšej hospodárskej aktivite, a to vďaka výraznému zníženiu energetickej náročnosti odvetví, najmä v odvetviach so strednou energetickou náročnosťou. K zníženiu energetickej náročnosti odvetví došlo vďaka nižšej spotrebe energie na výrobnú jednotku a v menšej miere aj vďaka prechodu na iné palivo (z uhlia na plyn a elektrinu) a reštrukturalizácii zloženia výroby (na výrobky s vyššou pridanou hodnotou a nízkou energetickou náročnosťou).

Z medzinárodného hľadiska sú európske ceny elektriny pre priemysel nižšie než ceny v Japonsku, porovnateľné s cenami v Číne, dvakrát vyššie než ceny v USA a vyššie než ceny vo väčšine ostatných krajín G20, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ. Európske ceny plynu sú nižšie ako vo východoázijských krajinách (Japonsko, Južná Kórea, Čína), ale vyššie než vo väčšine ostatných krajín G20 vrátane USA. Dôležitú úlohu pri týchto rozdieloch zohrávajú relatívne vysoké nevratné dane a odvody v EÚ a cenová regulácia a/alebo subvencie v krajinách G20, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ. 

Obrázok 8 – Ceny elektriny (hore) a plynu (dole) v priemysle v EÚ27, Japonsku, Číne a USA

Zdroje: Trinomics (2020) na základe údajov od Eurostatu, CEIC, IEA

Poznámka: Ceny plynu v Číne sú zástupnými cenami podľa priemernej ceny za využívanie plynu pre priemyselných spotrebiteľov v 36 mestách.

Z obmedzených medzinárodných údajov vyplýva, že energeticky náročnejšie európske odvetvia majú podiely nákladov na energie porovnateľné s medzinárodnými obchodnými partnermi. Podiely nákladov týchto odvetví EÚ na energie sú celkovo nižšie alebo podobné ako náklady v USA, pričom pri porovnaní s japonskými odvetviami sú výsledky zmiešané. Pokiaľ ide o hlavné používané palivo, pri porovnaní s Japonskom a USA sú podiely nákladov na energie v týchto odvetviach EÚ zvyčajne vyššie v prípade odvetví s vysokou spotrebou elektrickej energie a podobné alebo nižšie v prípade odvetví s vysokou spotrebou fosílnych palív 8 . Energetická náročnosť energeticky najnáročnejších európskych odvetví je vyššia ako v Japonsku a Kórei, porovnateľná s USA a nižšia ako v Rusku. Energetická náročnosť stredne energeticky náročných odvetví v EÚ je zvyčajne nižšia ako v odvetviach väčšiny medzinárodných obchodných partnerov EÚ (a v niektorých prípadoch je najnižšia) 9 . V európskom priemysle by sa malo pokračovať v úsilí o energetickú efektívnosť, ktoré pomôže znížiť rozdiely v nákladoch na energie v porovnaní s medzinárodnými obchodnými partnermi. Výrobné odvetvia v mnohých krajinách G20, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ, majú často nižšie náklady súvisiace s politikami v oblasti čistej energie, klímy a životného prostredia než tieto odvetvia v Európe a/alebo dostávajú subvencie na energiu. Komisia skúma svoj režim štátnej pomoci a cieľom bezplatného prideľovania emisných kvót je riešenie rizika úniku uhlíka. Ak by okrem toho pretrvávali rozdiely v úrovni ambícií vo svete, pričom EÚ bude svoje klimatické ambície zvyšovať, navrhne Komisia pre vybrané odvetvia ako alternatívu k súčasným opatreniam mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, aby znížila riziko úniku uhlíka.

Negatívne dôsledky ochorenia COVID-19 na ceny energií v roku 2020 by mali spravidla znížiť náklady na energie a podiel energie na výrobných nákladoch (keďže pokles cien energií môže byť vyšší než pokles cien iných výrobných vstupov a konečných výrobkov). To však nemusí byť v plnej miere prípad energeticky náročných odvetví so stálou vysokou úrovňou spotreby energie (napr. odvetvia, ktorých pece musia byť v prevádzke 24 hodín denne bez ohľadu na produkciu).

4.Štátne príjmy zo zdaňovania energie a daní a odvodov uplatňovaných na energetické produkty

V roku 2018 vybrali členské štáty EÚ na daniach z energií 294 miliárd EUR 10 . Dane z energií zostávajú za posledné roky relatívne stabilné ako podiel HDP na úrovni cca 2 %, aj ako podiel na celkových daňových príjmoch, ktorý v roku 2018 predstavoval 4,6 %. Najväčšiu časť daní z energií predstavujú spotrebné dane (z ktorých viac ako 80 % pochádza z ropných výrobkov).

Dane z energií predstavujú pre rozpočet členských štátov významný príjem a slúžia ako rezerva zmierňujúca vplyv volatility cien surovej ropy na maloobchodné ceny ropných výrobkov. Dane z energií takisto zohrávajú úlohu pri podpore energickej transformácie a dekarbonizácii hospodárstva, keďže môžu zintenzívniť cenové signály, ktoré odrádzajú od nehospodárnej spotreby alebo správania škodlivého pre životné prostredie v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“.

Obrázok 9 – Dane z energií v EÚ

Zdroj: Eurostat

Dane predstavujú 41 % cien elektriny pre domácnosti a priemysel a 32 % cien plynu pre domácnosti a priemysel, odvody predstavujú 30 – 34 % cien elektriny pre domácnosti a priemysel a 13 – 16 % cien plynu pre domácnosti a priemysel. Takisto predstavujú 50 % cien vykurovacieho oleja, 60 % cien benzínu a 56 % cien nafty. Druhy daní a odvodov (spotrebné dane, DPH, odvody z energie z obnoviteľných zdrojov, kapacitné odvody, environmentálne dane atď.) a ich význam pre ceny sa pri jednotlivých energetických produktoch a v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Rôzne daňové preferencie a politiky členských štátov majú za následok rôzne odvody, daňové sadzby a výnimky, ktoré sa na produkty uplatňujú. Celkové daňové a odvodové rozdiely medzi domácnosťami a priemyslom zvyčajne súvisia s návratnými daňami (DPH) a daňovými a odvodovými výnimkami, ktoré sa na priemysel uplatňujú z ekonomických dôvodov. Rozdiely medzi plynom a elektrinou sú výsledkom vyšších daní a odvodov v prípade cien elektriny, ktorými sa financujú energetické politiky a/alebo politiky v oblasti klímy, a nižších daní, zanedbateľných odvodov z energie v prípade obnoviteľných zdrojov a daňových výnimiek uplatnených na plyn, ktoré sa spájajú s jeho tradičnou spoločenskou úlohou ako vykurovacieho paliva. A napokon, daňové úľavy na spotrebu fosílnych palív predstavovali v roku 2018 značnú sumu vo výške približne 30 miliárd EUR 11 . 

Pripravované iniciatívy, ktorých cieľom je zosúladiť zdanenie energií s cieľmi a ambíciami zelenej dohody a so záväzkom ukončiť škodlivé subvencie na fosílne palivá, by mali využiť potenciál daní z energií a zníženia podpory fosílnych palív a prispieť tak ku klimatickej neutralite. Takisto je dôležité podporovať väčšiu informovanosť o rôznorodosti a komplexnosti daní a odvodov, ktoré ovplyvňujú ceny energií na rôzne účely a s rôznym vplyvom. Ich kombinovaný vplyv na ceny, a tým aj signál vysielaný spotrebiteľom, by sa takisto mohol posudzovať vzhľadom na rôzne účely týchto daní, najmä na podporu spotreby a činností v súlade s politikami EÚ v oblasti energie a klímy a dosiahnutie spravodlivej a vyváženej transformácie.

Spomalenie hospodárskej a dopravnej aktivity v roku 2020 spôsobené ochorením COVID-19 pravdepodobne povedie k obmedzeniu príjmov daní z energií (najmä spotrebnej dane z pohonných hmôt). Klesne pravdepodobne aj podpora fosílnych palív, najmä znižovanie daňových sadzieb na spotrebné dane z pohonných hmôt pre dopravu, a to v súvislosti s poklesom spotreby pohonných hmôt. Naopak, pokles cien elektriny by mohol viesť k zvýšeniu podpory na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorá je stále viazaná na výkupné ceny.

5.Ceny, náklady a investície na trhoch s elektrinou

Trhy s elektrinou zaisťujú bezpečné a cenovo dostupné dodávky pre spotrebiteľov v EÚ a vysielajú potrebné signály pre investorov, aby bola úroveň týchto dodávok zachovaná v dlhodobom horizonte. Nedeformované ceny vrátane environmentálnych externalít poskytujú trhovým subjektom správne signály na to, aby prijímali potrebné investičné rozhodnutia potrebné pre transformáciu energetiky.

EÚ stanovila právny rámec 12 pripravený na prechod na systém s čoraz väčším podielom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Pokračujú investície do nových výrobných kapacít, najmä pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie na výrobu elektriny (RES-E). V roku 2018 pochádzalo 32 % elektriny vyrobenej v EÚ z obnoviteľných zdrojov energie.

Veľkoobchodné ceny elektriny sa môžu počas jedného dňa výrazne líšiť, keďže elektrizačné sústavy neboli navrhnuté na to, aby uskladňovali veľké množstvo elektriny, ale skôr na to, aby zosúladili ponuku a dopyt v reálnom čase. V dôsledku toho je cenová štruktúra veterných elektrární a fotovoltických generátorov silne ovplyvňovaná meteorologickými podmienkami. Ziskovosť investícií v oblasti RES-E vo veľkej miere určujú tieto „realizované“ ceny, podporné systémy a náklady na technológie. Klesajúce náklady na technológie viedli k zvýšeniu ziskovosti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú na trhoch s elektrinou čoraz konkurencieschopnejšie. Úrovne podpory, ktoré sa čoraz viac určujú na súťažných aukciách, klesajú v prípade veterných aj fotovoltických projektov. Pokračovanie tejto tendencie až k plne trhovo-orientovaným projektom v oblasti RES-E by malo pomôcť obmedziť maloobchodné ceny elektriny prostredníctvom zníženia zložky spojenej s podporou. Čoraz väčší prienik veterných elektrární a fotovoltických generátorov už viedol k poklesu trhových príjmov, ako vyplýva z obrázka 10, v ktorom je použitý príklad výroby fotovoltickej energie.

Obrázok 10 – Realizovaná cena v EUR/MWh (hore) a ako percentuálny podiel ceny základného odberu (dole) v prípade výroby fotovoltickej solárnej energie

Zdroj: Trinomics (2020) 

Očakáva sa, že táto tendencia bude s rastúcim podielom RES-E pokračovať a mohla by kompenzovať zisky z klesajúcich nákladov na technológie. V dôsledku veľkého poklesu spotreby elektriny v prvej polovici roka 2020 vyvolaného krízou COVID-19 dodávky RES-E v niektorých prípadoch dočasne pokryli 50 % dopytu EÚ, čo viedlo k poklesu cien elektriny. Je potrebné vziať si z dôsledkov tejto krízy na trhy s elektrinou ponaučenie. Je to predzvesť situácie, ktorá mala podľa pôvodných predpokladov nastať až v polovici 20. rokov 21. storočia, pričom sa predpokladá, že dosiahnutie aspoň 55 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 povedie k približne 65 % podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Tradičné zdroje na výrobu elektriny, ako napríklad plynové elektrárne, môžu prispôsobiť produkciu zmenám dopytu. Následne sa môžu flexibilní výrobcovia rozhodnúť vyrábať elektrinu na základe cenových signálov a snažiť sa vyrábať vtedy, keď trhové príjmy pokryjú náklady na výrobu dodatočnej jednotky elektriny. Realizované ceny pre flexibilných výrobcov tým síce prevýšia priemerné ceny elektriny, no rastúci podiel energie z obnoviteľných zdrojov závislých od meteorologických podmienok by mohol viesť k zníženiu počtu hodín, počas ktorých sú ceny dostatočne vysoké na dosiahnutie prahu rentability.

6.Závery

Po dvoch až troch rokoch zvyšovania začali veľkoobchodné ceny v roku 2019 klesať v dôsledku spomalenia hospodárstva a zvyšovania ponuky pre konkrétne trhy. V prvej polovici roku 2020 ceny prudko klesli v dôsledku klesajúceho dopytu a obmedzenia mobility vyvolaných pandémiou ochorenia COVID-19. Očakáva sa, že po oživení hospodárstva ceny opäť porastú, ale môže trvať až do roku 2021, kým sa dostanú na úroveň z roku 2019.

Pri veľkoobchodných cenách elektriny dochádzalo ku konvergencii, až kým sa nedávno nezačali na jednotlivých regionálnych trhoch líšiť v dôsledku nedostatočných prepojení a rôznej miery dôležitosti výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci mixu elektrickej energie jednotlivých členských štátov. Vyplýva z toho, že investície do flexibility siete, cezhraničných kapacít a výroby energie z obnoviteľných zdrojov v tých členských štátoch, ktoré v tomto smere zaostávajú, by viedli k integrovanejším a konkurencieschopnejším trhom s potenciálne nižšími cenovými rozdielmi. Úzke prepojenia energetických trhov vedú k tomu, že volatilita cien surovej ropy ovplyvňuje aj ceny plynu a elektriny. Tento vplyv sa však zmenšuje v súvislosti s prenikaním obnoviteľných zdrojov na trhy s energiami a rastúcim významom európskych plynárenských obchodných uzlov, ktoré nahrádzajú používanie cien indexovaných podľa cien ropy v USD a posilňujú medzinárodnú úlohu eura.

Európske maloobchodné ceny mali v období rokov 2017 – 2019 stúpajúcu tendenciu alebo boli relatívne stabilné. V predchádzajúcich rokoch boli poklesy cien dlhodobejšie a v prípade plynu a veľkých priemyselných používateľov boli väčšie ako v prípade elektriny a domácností. V dôsledku toho sa v priebehu desaťročia ceny elektriny a plynu pre domácnosti zvýšili nad úroveň inflácie, zatiaľ čo ceny pre priemysel rástli menej než úroveň priemyselných cenových indexov a pre väčších spotrebiteľov (najmä plynu) klesli. Na rozdiel od vývoja počas väčšiny desaťročia boli za posledné roky dane a sieťové poplatky relatívne stabilné alebo sa mierne zvýšili v dôsledku zmien cien spôsobených zmenami energetickej zložky. Zmiernenie tlaku odvodov z obnoviteľných zdrojov energie na ceny je spojené so širším využívaním trhovo orientovaných nástrojov, ktoré podporujú obnoviteľné zdroje energie, a postupným rušením predchádzajúcich podporných systémov. Očakáva sa teda, že (trhovo orientovaná) energetická zložka bude v budúcnosti zohrávať hlavnú úlohu pri stimulácii cenových zmien, hoci postupne by mali získať čoraz väčší vplyv sieťové poplatky spolu s potrebou financovania investícií do odolnejších a inteligentnejších sietí. Pokiaľ ide o ropné výrobky, ceny na čerpacích staniciach rastú a klesajú v závislosti od kolísania cien surovej ropy, čo na maloobchodnej úrovni zmierňujú dane. Maloobchodné ceny začali v druhom štvrťroku 2020 reagovať na pokles veľkoobchodných cien a utlmený dopyt vyvolaný ochorením COVID-19, aj keď s určitým časovým omeškaním.

Výdavky EÚ na dovoz energie, ktoré po troch rokoch nepretržitého nárastu v roku 2018 dosiahli výšku 331 miliárd EUR, sú pripomienkou nákladov EÚ, ktoré jej vznikajú v dôsledku veľkej závislosti od dovozu fosílnych palív a vystavenia volatilným medzinárodným trhom. Tieto výdavky sa mohli v roku 2019 znížiť v dôsledku nižších cien fosílnych palív v uvedenom roku, a v roku 2020 klesnú vzhľadom na prudký pokles spotreby a cien fosílnych palív spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19.

Podiel nákladov na energie na výrobných nákladoch v jednotlivých priemyselných odvetviach v posledných rokoch vo všeobecnosti výraznejšie klesol, čím sa táto celková klesajúca tendencia rozšírila na celé desaťročie. K poklesu nákladov na energie prispela nižšia energetická náročnosť odvetví, pričom sa stredne energeticky náročné odvetvia pripojili k vysoko energeticky náročným odvetviam, pokiaľ ide o snahy v oblasti energetickej efektívnosti, a to v situácii, keď ceny mierne rástli a zvyšovala sa hospodárska aktivita. Medzinárodné cenové rozdiely zostávajú v posledných rokoch stabilné, pričom európsky priemysel čelí vyšším cenám ako USA a porovnateľným alebo nižším cenám ako ázijskí konkurenti. Z obmedzených údajov o nákladoch na energie a energetickej náročnosti vyplýva, že európske odvetvia majú vyššiu energetickú náročnosť ako odvetvia v Ázii (okrem Číny) a porovnateľnú s odvetviami v USA, pričom čelia vyššiemu podielu nákladov na energie ako odvetvia v Ázii a porovnateľnému alebo nižšiemu ako odvetvia v USA. Niektoré z týchto rozdielov možno vysvetliť subvenciami pre priemysel v členských štátoch G20, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ, a vyššími nákladmi EÚ súvisiacimi s klímou. Na udržanie konkurenčnej výhody na medzinárodných trhoch by mali európske odvetvia naďalej zlepšovať svoju energetickú efektívnosť. Neočakáva sa, že by sa v dôsledku vplyvu ochorenia COVID-19 na ceny energií a hospodársku aktivitu zvýšil tlak nákladov na energie na výrobné náklady priemyslu s výnimkou energeticky náročných odvetví, ktorých spotreba energie je z veľkej časti fixná bez ohľadu na úroveň produkcie.

Európske domácnosti vynakladajú na energiu podiel výdavkov porovnateľný so situáciou pred krízou v roku 2008. Postupný pokles tohto podielu v posledných rokoch spolu s ďalšími ukazovateľmi energetickej chudoby poukazujú na zníženie celkového rizika energetickej chudoby v Európe, ktoré vyplýva zo zlepšení v hospodárstve a z cielenejších energetických politík EÚ potrebných na odhalenie a riešenie energetickej chudoby. Napriek tomu však energetická chudoba zostáva pre EÚ i naďalej výzvou. V roku 2018 vynaložili najchudobnejšie európske domácnosti na energiu (v priemere) 8,3 % svojich celkových výdavkov a v niektorých stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch až 15 % – 22 %. Politické úsilie EÚ by preto malo pokračovať, keďže hospodárske dôsledky ochorenia COVID-19 môžu viesť k zníženiu príjmov domácností, a to najmä tých najchudobnejších.

Dane z energií sú pre členské štáty dôležitým a stabilným zdrojom príjmov. Celkové príjmy z daní z energií, ktoré pochádzajú hlavne zo spotrebných daní na ropné výrobky, v roku 2020 pravdepodobne klesnú v dôsledku vplyvu ochorenia COVID-19 na spotrebu pohonných hmôt. Na energetické produkty sú uložené viaceré druhy daní a odvodov, ktoré majú rôzne účely a ktoré členské štáty uplatňujú rôznymi spôsobmi. Spoločne majú veľmi významný vplyv na ceny, najmä na elektrinu, čo sa v prípade jednotlivých energetických produktov a v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. EÚ a jej členské štáty sa snažia o zosúladenie zdanenia energií s cieľmi v oblasti energetiky a klímy v súlade s iniciatívami navrhovanými v zelenej dohode. Okrem toho by sa mohol kombinovaný účinok všetkých daní a odvodov (nielen z energií) na ceny zohľadniť pri posudzovaní toho, ako podporujú činnosti v súlade s čistou a spravodlivou energetickou transformáciou.

Realizované ceny výroby energie z obnoviteľných zdrojov klesajú a energia z obnoviteľných zdrojov zároveň čoraz viac preniká na trhy. Vzhľadom na očakávaný nárast investícií do obnoviteľných zdrojov energie by sa malo existujúce monitorovanie trhu a podporných systémov zameriavať na to, aby sa dosiahla náležitá rovnováha medzi účinnými tržbami a poskytovaním podporných príjmov (bez rizika), ktoré umožňujú investície.

(1)

     Realizované ceny elektriny sú priemerné ročné ceny, ktoré dostáva výrobca elektriny pri zohľadnení jeho produkcie v jednotlivých obchodných intervaloch roka.

(2)

     COM(2016) 769, COM(2019) 1.

(3)

     EÚ27 a Spojené kráľovstvo.

(4)

     Najnovšie údaje o výdavkoch domácností na energiu (okrem dopravy), ktoré zozbieralo GR pre energetiku.

(5)

     COM(2020) 456 final.

(6)

     C(2020) 9600.

(7)

     V prípade hliníka, plochého skla, zinku, kremíka, hnojív: štúdia o cenách energií a nákladoch na energie a ich vplyve na domácnosti a priemysel, Trinomics et altri (2020). V prípade ocele: technická správa JRC o výrobných nákladoch zo železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v EÚ a tretích krajinách (2020).

(8)

     Odvetviami s vysokou spotrebou elektrickej energie sú výroba neželezných kovov a ocele v elektrických oblúkových peciach. Odvetviami s vysokou spotrebou fosílneho paliva sú napríklad výroba skla, rafinérie a výroba základných chemikálií.

(9)

     V prípadoch, kde boli údaje dostupné, bola energetická náročnosť odvetví v Číne systematicky vyššia ako v EÚ.

(10)

     EÚ27 a Spojené kráľovstvo.

(11)

     Odhad na základe údajov z prílohy o subvenciách na energiu k správe o stave energetickej únie za rok 2020.

(12)

     Smernica (EÚ) 2019/944, nariadenie (EÚ) 2019/943.