Tichomorie
Vzťahy EÚ s tichomorským regiónom majú politický, hospodársky a rozvojový rozmer. EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom tohto regiónu.
EÚ má v Austrálii a na Novom Zélande podobne zmýšľajúcich partnerov, ktorí čelia podobným geostrategickým výzvam a podporujú multilateralizmus a globálny poriadok založený na pravidlách. V júni 2018 sa začali rokovania o komplexnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Austráliou a v apríli 2023 sa uskutočnilo 15. kolo rokovaní. EÚ podpísala dohodu o voľnom obchode s Novým Zélandom v júli 2023.
Samojská dohoda upravuje partnerstvo EÚ s 15 tichomorskými ostrovnými krajinami, ktoré sa zameriava na rozvoj, rybolov a zmenu klímy. EÚ uzavrela partnerstvo aj s tromi tichomorskými zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ).
Právny základ
- Hlava V (vonkajšia činnosť EÚ) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).
- Hlavy I – III a V (spoločná obchodná politika, rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc, medzinárodné dohody) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
- Rámcová dohoda medzi EÚ a Austráliou.
- Partnerská dohoda o vzťahoch a spolupráci medzi EÚ a Novým Zélandom (PARC).
- Dohoda o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ) na strane druhej (Samojská dohoda).
EÚ a tichomorský región
EÚ a tichomorský región udržiavajú dlhodobé vzťahy, zastávajú spoločné hodnoty a majú silné hospodárske a obchodné väzby. EÚ vytvorila v regióne partnerstvá s Austráliou, Novým Zélandom, 15 tichomorskými ostrovnými krajinami a tromi ZKÚ.
EÚ, Austrália a Nový Zéland sú partneri s podobným zmýšľaním, so spoločnými hodnotami a spoločnými záujmami. EÚ nadviazala s oboma krajinami úzke kontakty aj na úrovni vlád a v súkromnom sektore, a to v širokej škále oblastí, ako sú zmena klímy, znižovanie rizika katastrof, svetový obchod založený na pravidlách, bezpečnosť a rozvoj, technologický výskum a ľudské práva.
Vzťahy EÚ s tichomorskými ostrovmi sú odjakživa založené na rozvojovej spolupráci v rámci partnerstva medzi EÚ a členmi OAKTŠ. V posledných rokoch sa tieto vzťahy rozšírili aj na ďalšie oblasti, ako sú životné prostredie, dobrá správa vecí verejných, energetika, zmena klímy, rybné hospodárstvo a ľudské práva.
A. Austrália a Nový Zéland
1. Austrália
Medzi EÚ a Austráliou existuje dlhoročné partnerstvo, ktoré sa datuje do 60. rokov minulého storočia. Základom súčasného vzťahu je rámcová dohoda medzi EÚ a Austráliou z roku 2017, ktorá sa zameriava na politický dialóg, bezpečnostné otázky, medzinárodnú spoluprácu, hospodárstvo a obchod, spravodlivosť, kultúru a vzdelávanie, energetiku a životné prostredie. Dohoda nadobudla platnosť v októbri 2022.
Pre EÚ je Austrália dôležitý hospodársky a obchodný partner. V roku 2022 bola EÚ tretím najväčším partnerom Austrálie v obojstrannom obchode s tovarom, ktorého celkový objem predstavoval 56,4 mld. EUR. Austrália je osemnástym najväčším obchodným partnerom EÚ a medzi hlavnými kategóriami vývozu z EÚ sú stroje a chemické látky. Austrália vyváža do EÚ najmä nerasty, suroviny a priemyselný tovar.
Od roku 2018 prebiehajú medzi EÚ a Austráliou rokovania o komplexnej dohode o voľnom obchode, ktorá by uľahčila ich obchodné výmeny. Pätnáste kolo rokovaní sa uskutočnilo v apríli 2023 v Bruseli, ale strany nedospeli k dohode, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky. Kontakty týkajúce sa voľného obchodu sa obnovili 31. augusta 2023 telekonferenciou medzi austrálskym ministrom obchodu Donom Farrellom a komisárom EÚ pre obchod Valdisom Dombrovskisom.
V novembri 2022 sa uskutočnilo posledné stretnutie vedúcich predstaviteľov Austrálie a EÚ zamerané na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, meniace sa strategické vyhliadky v indicko-tichomorskom regióne, na podporu demokracie, právneho štátu, ľudských práv a multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách, zmenu klímy, životné prostredie a biodiverzitu, dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, ľudské a pracovné práva, energetiku, digitálnu transformáciu a ďalšie otázky spoločného záujmu.
V roku 2024 EÚ potvrdila svoju politickú a hospodársku spoluprácu na vysokej úrovni s Austráliou aj Novým Zélandom. Obe strany usporadúvajú pravidelné stretnutia na ministerskej a parlamentnej úrovni, na ktorých sa rokuje o bezpečnostných obavách a spoločných opatreniach v oblasti boja proti zmene klímy a v oblasti hospodárskej a obchodnej spolupráce. Rokovania týkajúce sa dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Austráliou sa však neobnovili. Európska komisárka pre energetiku Kadri Simson sa 1. apríla 2024 v Sydney stretla s austrálskym ministrom pre zmenu klímy a energetiku Chrisom Bowenom a s ministerkou pre zdroje a ministerkou pre severnú Austráliu Madeleine Kingovou. Komisárka Simsonová sa 8. apríla 2024 opäť stretla s ministrom Kingom v Canberre a 28. mája ministri EÚ a Austrálie (Madeleine King a Don Farrell) podpísali memorandum o porozumení o strategických surovinách. Priama parlamentná spolupráca sa rýchlo obnovila po voľbách do Európskeho parlamentu a 2. decembra 2024 sa v Bruseli konala 43. medziparlamentná schôdza EÚ – Austrália.
2. Nový Zéland
V súčasnosti sú vzťahy medzi EÚ a Novým Zélandom upravené v partnerskej dohode o vzťahoch a spolupráci (PARC), ktorá bola podpísaná v októbri 2016 a nadobudla platnosť v júli 2022. Táto dohoda umožňuje účinnejšiu bilaterálnu spoluprácu, a to tým, že posilňuje politický dialóg a zlepšuje spoluprácu v hospodárskych a obchodných záležitostiach, ako aj v celej škále ďalších oblastí: od inovácií, vzdelávania a kultúry cez migráciu, boj proti terorizmu, boj proti organizovanému zločinu a počítačovej kriminalite až po justičnú spoluprácu. Prvá schôdza spoločného výboru po nadobudnutí platnosti dohody PARC sa uskutočnila vo februári 2023 a druhá 27. mája 2024 v Bruseli. Boli zamerané na zahraničnú politiku, najmä v súvislosti s útokom Ruska proti Ukrajine a s expanziou Číny, ako aj na bezpečnosť, obchod, výskum a inovácie, udržateľný rozvoj, ľudské práva a otázky spravodlivosti. Vedúci predstavitelia uvítali ukončenie rokovaní týkajúcich sa dohody o voľnom obchode a pridruženie Nového Zélandu k výskumnému programu Horizont Európa a podpísanie dohody o výmene osobných údajov. Nový Zéland a EÚ sa dohodli na prehĺbení spolupráce v oblasti zmeny klímy, a to aj prostredníctvom dialógu na vysokej úrovni o klíme a poľnohospodárstve v rámci medzinárodného strategického dialógu o poľnohospodárstve. O týchto záväzkoch sa rokovalo aj 17. októbra 2024 v Bruseli na 18. medziparlamentnej schôdzi EÚ – Nový Zéland.
EÚ je po Číne a Austrálii tretím najväčším obchodným partnerom Nového Zélandu. V roku 2022 predstavoval obojstranný obchod s tovarom medzi EÚ a Novým Zélandom 9,1 mld. EUR. Nový Zéland vyváža do EÚ hlavne potraviny a nerastné suroviny.
B. Ostatné tichomorské krajiny
Týchto 15 tichomorských ostrovných krajín[1] má spoločnú plochu 528 000 km² a sú súčasťou OAKTŠ. Vzťahy EÚ s tichomorskými ostrovnými krajinami sú zamerané na rozvojovú spoluprácu, správu oceánov a zmenu klímy.
Stratégia EÚ týkajúca sa tichomorských ostrovných krajín je stanovená v spoločnom oznámení z roku 2012 s názvom Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím a bola aktualizovaná stratégiou EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne v roku 2021. V tom čase bol jej základom rámec Dohody z Cotonou s krajinami OAKTŠ. V novembri 2023 EÚ a OAKTŠ oficiálne podpísali novú dohodu o partnerstve – Samojskú dohodu. Kľúčové aspekty novej dohody zahŕňajú spoluprácu v oblasti obchodu a investícií, rozvoj a regionalizáciu. Dohoda pokrýva mnoho oblastí, napríklad udržateľný rozvoj a rast, ľudské práva a mier a bezpečnosť s cieľom podporiť regionálnu integráciu. Dohoda sa začala predbežne vykonávať 1. januára 2024. Slúži ako nový právny rámec a upravuje politické a hospodárske vzťahy a spoluprácu medzi EÚ a 79 členmi OAKTŠ na obdobie 20 rokov.
Nová dohoda o partnerstve je postavená na spoločnom základe, ktorý stanovuje hodnoty a zásady spájajúce obe strany. Okrem toho zavádza tri osobitné regionálne protokoly pre Afriku, Karibik a Tichomorie s cieľom podporiť regionálnu integráciu. Regionálne protokoly umožňujú vytvorenie autonómnych štruktúr, ktoré budú nezávisle udržiavať vzťahy s EÚ a troma rôznymi zapojenými regiónmi. Dohoda tiež počíta so silným parlamentným rozmerom v podobe stáleho Spoločného parlamentného zhromaždenia, ktoré bude mať jasnú poradnú úlohu. Okrem toho – s cieľom odrážať silný regionálny rozmer novej dohody – zahŕňa aj tri regionálne parlamentné zhromaždenia, ktoré budú fungovať samostatne a plniť jasnú poradnú úlohu. Pozícia Parlamentu bola vyjadrená v troch uzneseniach (4. októbra 2016, 14. júna 2018 a 28. novembra 2019), ktorými uvítal celkovú štruktúru spolupráce medzi OAKTŠ a EÚ a opätovne zdôraznil význam parlamentného rozmeru partnerstva. EÚ je piaty najväčší obchodný partner tichomorského regiónu a ich celkový objem obchodu v roku 2023 predstavoval 3,9 mld. EUR. Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Tichomorím (DHP) ratifikoval Parlament v januári 2011 a Papua-Nová Guinea v máji 2011. Fidžijská vláda začala uplatňovať dohodu v júli 2014. Samoa takisto pristúpila k dohode a začala ju uplatňovať v decembri 2018. Šalamúnove ostrovy tiež pristúpili k dohode a začali ju uplatňovať v máji 2020. Pristúpenie Tongy, Nieu a Tuvalu k DHP schválil Európsky parlament v decembri 2024.
EÚ je po Austrálii a Japonsku tretím najväčším darcom rozvojovej pomoci, ktorá sa poskytuje krajinám OAKTŠ. Rozvojová pomoc EÚ pre Tichomorie na roky 2021 až 2027 predstavuje približne 750 miliónov EUR (vrátane ZKÚ).
Nový Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Globálna Európa) sa stal hlavným nástrojom financovania spolupráce a rozvoja EÚ s partnerskými krajinami v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 až 2027. Zahŕňa okrem iných nástrojov Európsky rozvojový fond (ERF), ktorý predtým nebol súčasťou rozpočtu EÚ. Začlenenie ERF do rozpočtu Únie posilňuje kontrolné právomoci Parlamentu a prispieva k zvýšeniu legitimity a politickej viditeľnosti vonkajšej pomoci EÚ ako celku.
Tichomorské ostrovné krajiny stoja pred vážnymi rozvojovými a klimatickými problémami. Pokiaľ ide o zmenu klímy, EÚ a malé ostrovné rozvojové štáty Tichomoria podporili uzavretie Parížskej dohody, o ktorej sa rokovalo na 21. konferencii OSN o zmene klímy (COP 21) v roku 2015. 23. zasadnutie (COP 23), ktorému predsedalo Fidži, sa konalo od 6. do 17. novembra 2017 v nemeckom Bonne.
Fórum tichomorských ostrovov – politické zoskupenie 18 členských štátov – je pre EÚ partnerom pri rokovaniach o obchode a financovaní rozvoja. Členmi zoskupenia sú: Austrália, Cookove ostrovy, Mikronézia, Fidži, Kiribati, Nauru, Nový Zéland, Niue, Palau, Papua-Nová Guinea, Marshallove ostrovy, Samoa, Šalamúnove ostrovy, Tonga, Tuvalu, Vanuatu, Nová Kaledónia a Francúzska Polynézia. Nová Kaledónia a Francúzska Polynézia, ako aj Wallis a Futuna tvoria tri ZKÚ EÚ v regióne.
Úloha Európskeho parlamentu
Vzťahy Parlamentu s parlamentmi Austrálie a Nového Zélandu sa začali rozvíjať v roku 1979, keď bola zriadená Delegácia pre vzťahy s Austráliou a Novým Zélandom (DANZ). Odvtedy sa DANZ zapája do pravidelných medziparlamentných schôdzí s austrálskym a novozélandským parlamentom s cieľom posilňovať vzťahy s oboma krajinami a diskutovať o otázkach spoločného záujmu, ako sú poľnohospodárstvo, energetika, životné prostredie a zmena klímy, rozvojová a hospodárska spolupráca, veda a technika, obchod, podpora celosvetovej a regionálnej bezpečnosti v ázijsko-tichomorskom regióne, boj proti terorizmu a ľudské práva. Posledná, 42. medziparlamentná schôdza EÚ – Austrália sa uskutočnila v decembri 2022 v Bruseli. V Bruseli sa okrem toho vo februári 2023 konala 27. medziparlamentná schôdza EÚ – Nový Zéland.
Parlament vo vzťahoch s inými tichomorskými krajinami zastupuje Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Tichomorie – EÚ (DPAC), ktorú tvorí rovnaký počet zástupcov EÚ a Tichomoria. Hlavnou úlohou delegácie je pripravovať zasadnutia Spoločného parlamentného zhromaždenia Tichomorie – EÚ, vyhodnocovať a sledovať činnosti Parlamentu, organizovať stretnutia popredných zástupcov Tichomoria na vysokej úrovni a diskutovať o aktuálnych otázkach týkajúcich sa vykonávania Samojskej dohody. Prvé zasadnutie Spoločného parlamentného zhromaždenia OAKTŠ – EÚ (aj za účasti zástupcov Afriky a Karibiku) sa konalo 21. februára 2024 v Luande (Angola) na tému Nový úsvit vo vzťahoch OAKTŠ – EÚ: smerom k partnerstvu založenému na ľuďoch. Popri tejto schôdzi sa konala ustanovujúca schôdza Parlamentného zhromaždenia Tichomoria – EÚ.
Jonas Kraft