Explicații scrise ale votului Katarína ROTH NEVEĎALOVÁ

Hlasovala som za tento návrh, pretože chráni práva cestujúcich a neoslabuje ich postavenie voči leteckým spoločnostiam. Zachovanie existujúcich nárokov považujem za kľúčové, keďže ide o výsledok dlhoročného vývoja v prospech spotrebiteľov. Je potrebné, aby boli pravidlá jednoznačné a nenechávali priestor na rozdielny právny výklad. Tento návrh som podporila aj preto, že zjednodušuje uplatňovanie práv v praxi a znižuje zbytočnú byrokraciu, čo pomáha bežným občanom vrátane cestujúcich zo Slovenska. Pozitívne hodnotím osobitnú ochranu ľudí so zdravotným postihnutím, osôb so zníženou pohyblivosťou a rodín s deťmi. Návrh zároveň prináša vyvážený prístup, ktorý rešpektuje aj oprávnené záujmy leteckých spoločností a zvyšuje právnu istotu.

Nepodporila som návrh na posilnenú spoluprácu pri zriadení úveru pre Ukrajinu, keďže považujem zvolený postup za problematický z pohľadu zodpovedného nakladania s verejnými financiami. Mechanizmus vytvára dlhodobé finančné záväzky pre časť členských štátov bez jasného a jednotného rámca na úrovni celej EÚ. Zároveň neboli dostatočne presvedčivo vysvetlené pravidlá kontroly využívania finančných prostriedkov ani rozdelenie rizík medzi zapojené krajiny. V situácii, keď mnohé štáty čelia rastúcim sociálnym a rozpočtovým výzvam, považujem za nevyhnutné uprednostňovať riešenia, ktoré sú transparentné, spravodlivé a nezaťažujú daňových poplatníkov neprimeranými rizikami. Podpora Ukrajiny musí byť založená na jasných pravidlách, spoločnej zodpovednosti a dlhodobej udržateľnosti.

Hlasovala som za schválenie dohody medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou, pretože ju vnímam ako praktický a systémový nástroj na lepšiu ochranu vonkajších hraníc Únie. Západobalkánska trasa je dlhodobo jednou z najcitlivejších migračných trás a bez úzkej spolupráce so susednými krajinami nie je možné účinne zvládať nelegálnu migráciu ani súvisiace bezpečnostné riziká. Dôležité pre mňa bolo, že dohoda vytvára jasný právny rámec pre pôsobenie agentúry Frontex na území Bosny a Hercegoviny vrátane presne vymedzených právomocí, zodpovednosti a mechanizmov kontroly. Oceňujem aj dôraz na dodržiavanie základných práv, ochranu osobných údajov a demokratický dohľad. Stabilná a riadená migrácia je v záujme občanov EÚ aj partnerských krajín. Takáto spolupráca prispieva k bezpečnosti, poriadku a dlhodobej stabilite v regióne.

Bola som proti výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ za rok 2025. Dokument podľa mňa viac pracuje s normatívnymi ambíciami než s reálnym zhodnotením možností a limitov, ktorými Európska únia v zahraničnej politike disponuje. Správa len okrajovo berie do úvahy rozdielne historické skúsenosti, záujmy a priority členských štátov a vytvára dojem, že ďalšie prehlbovanie jednotného postupu je možné bez dostatočnej politickej zhody. V citlivých geopolitických otázkach pritom chýba väčšia opatrnosť a dôraz na pragmatizmus. Zároveň mi v nej chýba otvorenejšia analýza slabých miest doterajšej spoločnej politiky a jej skutočných dopadov na bezpečnosť a ekonomické záujmy členských krajín. Zahraničná politika EÚ by mala stáť na realistickom prístupe, rešpekte k národným kompetenciám a hľadaní konsenzu, čo táto správa podľa môjho názoru nedostatočne odráža.

Nemohla som podporiť prijatie výročnej správy o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ za rok 2025. Hoci si uvedomujem zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v Európe, považujem tento dokument za príliš schematický a málo ukotvený v reálnych možnostiach Únie a jej členských štátov. Správa smeruje k rozsiahlejšiemu presunu rozhodovania v oblasti obrany na európsku úroveň bez jasného zohľadnenia toho, že obranná politika je úzko spätá s národnou zodpovednosťou, verejnou podporou a rozpočtovými možnosťami jednotlivých krajín. Nedostatočne sa venuje otázke, kto a za akých podmienok bude navrhované ambície financovať a ako sa zabezpečí ich praktická realizácia. Zároveň chýba triezve zhodnotenie vzťahu k NATO a jasné vymedzenie pridanej hodnoty nových iniciatív. Bez širšieho politického konsenzu a realistického prístupu nemožno budovať dôveryhodnú a udržateľnú európsku obranu.

Tento návrh som podporila, pretože reaguje na dlhodobo zanedbávaný problém výpadkov základných liekov, ktoré ohrozujú zdravie pacientov a stabilitu verejných zdravotných systémov. Pandémia aj opakované krízy jasne ukázali, že nadmerná závislosť Európy od výroby mimo EÚ je rizikom, ktoré si už nemôžeme dovoliť.
Pozitívne hodnotím dôraz na posilnenie výrobných kapacít v Európe a podporu strategických projektov, ktoré majú zabezpečiť spoľahlivé dodávky liekov pre európskych pacientov. Pre SMER – sociálnu demokraciu je zásadné, že verejná finančná podpora je viazaná na jasné povinnosti výrobcov, najmä na uprednostnenie dodávok pre trh EÚ.
Dôležitá je aj lepšia koordinácia medzi členskými štátmi pri tvorbe zásob a spoločnom obstarávaní, čo môže pomôcť predchádzať výpadkom a zvládať krízové situácie. Návrh zároveň zdôrazňuje dostupnosť a cenovú prístupnosť liekov, čím kladie verejné zdravie nad úzke trhové záujmy.

Tento návrh som podporila preto, lebo reaguje na realitu, že transformácia nie je len technologickou výzvou, ale zásadnou zmenou každodenného pracovného života ľudí v regiónoch. Ak má byť táto zmena úspešná, musí byť riadená, predvídateľná a sociálne ukotvená – nie ponechaná výlučne na trhové mechanizmy. Za dôležité považujem, že správa kladie dôraz na plánovanie zmien v podnikoch vopred, zapojenie zamestnancov do rozhodovania a posilnenie práva na vzdelávanie počas pracovného času. Tým sa znižuje riziko náhlych prepúšťaní a sociálnych otrasov, ktoré by najviac zasiahli menej rozvinuté regióny. Pozitívne vnímam aj dôraz na „právo zostať“ – teda vytvárať pracovné príležitosti tam, kde ľudia žijú, a nie nútiť ich odchádzať za prácou. Spravodlivá transformácia má byť nástrojom regionálneho rozvoja, nie zdrojom ďalších nerovností.

Správu som podporila, pretože upozorňuje na rastúce systémové riziká, ktoré môžu v prípade zanedbania ohroziť stabilitu európskej ekonomiky ako celku. Skúsenosti z posledných rokov ukázali, že finančné otrasy sa rýchlo prenášajú medzi sektormi aj krajinami a ich dôsledky napokon znášajú občania. Za kľúčové považujem, že dokument nezužuje diskusiu len na bankový sektor, ale venuje pozornosť aj menej regulovaným oblastiam finančného trhu vrátane nebankových aktérov a nových foriem finančných nástrojov. Práve tam vznikajú riziká, ktoré môžu zostať dlho nepovšimnuté. Rozvoj kapitálových trhov môže byť prínosom, len ak bude sprevádzaný primeranými pravidlami, dôsledným dohľadom a lepšou pripravenosťou na krízové situácie. Finančná stabilita musí zostať verejným záujmom, nie vedľajším produktom trhu.

Správu som podporila, pretože reaguje na vážnu krízu globálneho humanitárneho systému, ktorá má priame dôsledky na milióny ľudí odkázaných na základnú pomoc. Dramatický pokles medzinárodného financovania a oslabovanie multilaterálnych mechanizmov ukazujú, že humanitárna pomoc nemôže byť považovaná za samozrejmosť, ale musí zostať jasnou politickou prioritou.
Za dôležité považujem, že správa kladie dôraz na zachovanie humanitárnej pomoci ako nástroja záchrany životov, nie ako prostriedku politického tlaku či geopolitických záujmov. Pripomína, že účinnosť pomoci sa nemeria len rýchlosťou alebo objemom finančných prostriedkov, ale aj dôveryhodnosťou, transparentnosťou a rešpektovaním medzinárodného humanitárneho práva.
Pozitívne vnímam aj dôraz na praktické fungovanie pomoci v krízových regiónoch vrátane lepšej prípravy na krízy a uznania úlohy žien priamo v teréne. Európska únia má zodpovednosť konať tak, aby jej humanitárna politika bola stabilná, predvídateľná a založená na solidarite, nie na krátkodobých politických kalkuláciách.

Hlasovala som proti návrhu na zmenu volebného aktu, pretože podľa môjho názoru ide o reformu, ktorá prekračuje zdravé hranice parlamentnej práce a otvára dvere k postupnému oslabovaniu osobnej zodpovednosti poslancov. Absolútne rešpektujem potreby poslankýň v období tehotenstva a po pôrode, no riešením by mohlo byť osobné hlasovanie na diaľku, ako to bolo počas pandémie, nie delegovanie svojho hlasu na inú osobu. To je zásadný rozdiel. Delegované hlasovanie znamená, že poslanec odovzdá svoje hlasovacie právo kolegovi, čo môže v budúcnosti vytvoriť precedens, ktorý sa bude ďalej rozširovať. Ak dnes umožníme proxy hlasovanie v tejto jednej oblasti, zajtra sa môže objaviť tlak na rozšírenie na ďalšie situácie, až sa napokon ocitneme v Parlamente, kde polovica poslancov nebude fyzicky prítomná a ich hlas bude vykonávať niekto iný. To je podľa mňa neprijateľné oslabenie mandátu, ktorý nám dali občania. Je tiež ťažko predstaviteľné, aby v mene dlhodobo neprítomného poslanca – napríklad pri vážnej chorobe či bezvedomí – hlasoval niekto iný, hoci poslanec sám nemá možnosť potvrdiť svoj politický postoj. Takáto situácia je nielen právne zložitá, ale aj eticky sporná. Podporujem korektné podmienky pre poslankyne – matky, no nie na úkor autenticity parlamentnej demokracie a osobného výkonu mandátu.