Príčiny odlesňovania a spôsoby, akými ho EÚ rieši
Zistite, čo spôsobuje odlesňovanie a ako nová európska legislatíva eliminuje dovozu tovarov, ktoré boli vyrobené na odlesnenej pôde.
Tempo úbytku lesov na celom svete je alarmujúce. Podľa Organizácie re výživu a poľnohospodárstvo (FAO), špecializovanej organizácie OSN, sa v rokoch 1990 až 2020 v dôsledku odlesňovania stratilo 420 miliónov hektárov lesa, čo je plocha o veľkosti EÚ.
Odlesňovanie predstavuje ničenie lesov, aby sa pôda mohla využívať na iné účely. Degradácia lesov je postupnejší proces spojený s neudržateľným využívaním lesov súvisiaci so stratou ich schopnosti produkovať základné úžitky, ako je drevo alebo biodiverzita.
Tieto procesy prebiehajú najmä v troch hlavných oblastiach, ktorými sú povodie Amazonky (Južná Amerika), Konga (stredná Afrika) a juhovýchodná Ázia. Opačný proces prebieha v EÚ, kde sa v rokoch 2000 až 2021 zvýšil počet lesov o 5,3 %.
Hoci lesy pokrývajú 31 % zemského povrchu, sú domovom väčšiny suchozemskej biodiverzity na Zemi. Pôsobia aj ako zásobníky uhlíka, absorbujú CO2 z atmosféry a sú dôležitým zdrojom príjmov pre približne 25 % svetovej populácie, pričom veľkú časť územia tradične obývajú pôvodní obyvatelia.
Aké sú príčiny odlesňovania a degradácie lesov?
Odlesňovanie a degradácia lesov sú spôsobené najmä ľudskou činnosťou a majú dopad na ľudí na celej planéte.
Priemyselné poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo je hlavnou príčinou odlesňovania vo všetkých regiónoch okrem Európy.
Premena lesov na ornú pôdu je hlavnou príčinou úbytku lesov. Podľa FAO táto premena, najmä s cieľom produkcie palmového oleja a sóje, spôsobuje najmenej 50 % celosvetového odlesňovania.
Pasenie hospodárskych zvierat je zodpovedné za takmer 40 % celosvetového odlesňovania.
V Európe predstavuje premena na ornú pôdu približne 15 % odlesňovania a 20 % je spôsobených pastvou hospodárskych zvierat.
Urbanizácia
Rozvoj miest a infraštruktúry vrátane výstavby a rozširovania ciest predstavuje tretiu najväčšiu príčinu globálneho odlesňovania, ktorá predstavuje niečo viac ako 6 % z celkového počtu. Je však hlavnou príčinou odlesňovania v Európe.
Nadmerné využívanie zdrojov dreva
Medzi ďalšie škodlivé činnosti súvisiace s ľudskou činnosťou patrí nadmerné využívanie dreva vrátane dreva na palivo a nezákonná alebo neudržateľná ťažba dreva.
Klimatické zmeny
Zmena klímy je príčinou a zároveň aj následkom odlesňovania a degradácie lesov. Extrémne udalosti, ktoré vyvoláva, ako sú požiare, suchá a záplavy, majú vplyv na lesy. Na druhej strane úbytok lesov škodí klíme, keďže lesy zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní čistého vzduchu, regulácii kolobehu vody, zachytávaní CO2, zabraňovaní strate biodiverzity a erózii pôdy.
Spotreba tovarov vyrobených na odlesnenej pôde
Veľká časť tropických lesov premenených na poľnohospodárske účely slúži na výrobu celosvetovo obchodovaného tovaru. Spotreba EÚ sa na celosvetovom odlesňovaní podieľa približne 10 %, najmä spotreba palmového oleja a sóje, ktoré predstavujú viac ako dve tretiny.
Podľa štúdie posúdenia vplyvu vypracovanej Európskou komisiou sú hlavné produkty, ktoré EÚ dováža z odlesnenej pôdy, nasledovné:
- Palmový olej 34 %
- Sója 32,8 %
- Drevo 8,6 %
- Kakao 7,5 %
- Káva 7 %
- Kaučuk 3,4 %
- Kukurica 1,6 %
Nové nariadeniu EÚ o výrobkoch nespôsobujúcich odlesňovanie
Odlesňovanie a degradácia lesov majú vplyv na environmentálne ciele EÚ, akými sú boj proti klimatickým zmenám a proti strate biodiverzity, ale aj na ľudské práva, mier a bezpečnosť. Preto sa EÚ usiluje bojovať proti globálnemu úbytku lesov.
V júli 2021 Komisia predstavila novú stratégiu EÚ v oblasti lesného hospodárstva do roku 2030, ktorej cieľom je zvýšiť množstvo a kvalitu lesov EÚ a podporiť ich úlohu ako zachytávačov uhlíka.
V apríli 2023 Parlament schválil nové pravidlá, podľa ktorých sú spoločnosti povinné overovať, či výrobky predávané na európskom trhu neprispeli k odlesňovaniu alebo degradácii lesov kdekoľvek na svete.
Pravidlá sa pôvodne mali uplatňovať od 30. decembra 2024, ale v decembri 2024 Parlament schválil odklad ich uplatňovania o jeden rok. V decembri 2025 Parlament prijal ďalšie cielené zmeny. Všetky podniky majú ešte jeden rok na to, aby dodržali nové pravidlá EÚ na predchádzanie odlesňovaniu. Veľké spoločnosti musia zákon uplatňovať od 30. decembra 2026 a malé spoločnosti od 30. júna 2027.
Na čo sa vzťahuje nový zákon?
Vzťahuje sa na výrobky vrátane palmového oleja, sóje, kakaa, kávy, hospodárskych zvierat a dreva, ako aj na odvodené výrobky, napríklad hovädzie mäso, výrobky z kože a tlačeného papiera, nábytok, kozmetiku a čokoládu.
Spoločnosti budú musieť kontrolovať aj súlad týchto výrobkov vzhľadom na normy v oblasti dodržiavania ľudských práv a zabezpečiť dodržiavanie práv pôvodných obyvateľov.
Parlament rozšíril definíciu pojmu degradácia lesov tak, aby zahŕňala premenu pralesov alebo prirodzene sa obnovujúcich lesov na plantáže alebo iné zalesnené plochy.
Sankcie
Podľa zákona EÚ o odlesňovaní sú krajiny rozdelené na tie s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. Spoločnosti budú musieť vykonávať zjednodušené kontroly výrobkov z krajín s nižším rizikom.
Parlament v novembri 2024 navrhol zavedenie novej kategórie krajín, ktoré nepredstavujú žiadne riziko, definovanej ako krajiny so stabilnou alebo rastúcou rozlohou lesov. Požiadavky na výrobky pochádzajúce z takýchto krajín budú menej prísne.
Ak spoločnosti nevykonajú kontroly, môžu dostať pokutu až do výšky 4 % svojho celkového ročného obratu v EÚ.
Na aktualizácii pravidiel sa budú musieť dohodnúť Parlament a Rada.
