Najčastejšie otázky o digitálnom eure

Aktualizované 17. augusta 2026

Účel a výhody digitálneho eura

• Prečo Európa potrebuje digitálne euro?
• Ako by digitálne euro mohlo zvýšiť strategickú autonómiu Európy?
• Prečo by ľudia mali záujem používať digitálne euro?
• Nahradilo by digitálne euro hotovosť?
• V čom by spočíval prínos digitálneho eura pre obchodníkov?
• Akú pridanú hodnotu by digitálne euro ponúkalo poskytovateľom platobných služieb?

Implementácia a funkčnosť

• Ako by digitálne euro fungovalo?
• Kto by mohol digitálne euro používať?
• Bolo by pri používaní digitálneho eura zachované súkromie?
• Ako by ECB zabezpečila inkluzívnosť a prístupnosť digitálneho eura?
• Ako by ECB zabezpečila, aby platby v digitálnych eurách fungovali v celej eurozóne rovnako?
• Bolo by digitálne euro alternatívnou menou v rámci Eurosystému?
• Ako by boli prepojené okamžité platby a digitálne euro?
• Ako by fungovala technická architektúra digitálneho eura a vychádzala by z technológie distribuovanej databázy transakcií, ako je blockchain?

Stav realizácie projektu a zainteresované strany

• Aký je stav realizácie projektu digitálneho eura?
• Čo je to pilotný test digitálneho eura?
• Kto je do projektu digitálneho eura zapojený?
• Ako sú do tohto procesu zapojení európski zákonodarcovia?
• Ako prebieha vývoj súboru pravidiel digitálneho eura?

Dosah a úvahy

• Bolo by digitálne euro programovateľné?
• Museli by ľudia za používanie digitálneho eura platiť?
• Boli by poskytovatelia platobných služieb za distribúciu digitálneho eura odmeňovaní?
• Môže digitálne euro ohroziť finančnú stabilitu obmedzením sprostredkovateľskej úlohy bánk?
• Boli by platby v Európe v dôsledku zavedenia digitálneho eura viac ohrozené kybernetickými útokmi?
• V čom by sa digitálne euro líšilo od stablecoinov a kryptoaktív?
• Aké by boli náklady projektu digitálneho eura pre Eurosystém?

1. Prečo Európa potrebuje digitálne euro?

Vo svete, v ktorom sa digitálne platby rýchlo stávajú normou, je používanie hotovosti na ústupe a prechod na online nakupovanie sa zrýchľuje. Digitálne euro by bolo digitálnou formou hotovosti, ktorá by spotrebiteľom umožnila prístup k peniazom centrálnej banky v digitálnej podobe, ako doplnok bankoviek a mincí.

Digitálne euro by ľuďom uľahčilo život ako niečo, čo v súčasnosti neexistuje: digitálny platobný prostriedok univerzálne akceptovaný v celej eurozóne pri platbách v obchodoch, online alebo medzi súkromnými osobami.

Rovnako ako hotovosť by aj digitálne euro bolo ľahko dostupné, bezplatné pri uskutočňovaní alebo prijímaní platieb a malo by postavenie zákonného platidla. Zaručovalo by tiež vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany súkromia a vďaka jeho offline funkcionalite by bolo vždy dostupné, aj v prípade problémov s pripojením alebo dočasných výpadkov elektrickej energie.

Digitálne euro by navyše zachovalo menovú suverenitu eurozóny a podporilo strategickú autonómiu Európy zvýšením efektívnosti európskeho platobného ekosystému ako celku, stimulovaním inovácií a posilnením jeho odolnosti voči kybernetickým útokom a technickým poruchám.

Stručne povedané, vďaka digitálnemu euru by boli platby jednoduchšie, bezpečnejšie a efektívnejšie, pričom európski občania a podniky by mohli v digitálnom veku využívať výhody dôveryhodného, inovatívneho platobného prostriedku. Ako doplnok fyzickej hotovosti by Európanom poskytlo slobodu pri výbere spôsobu platieb.

Viac informácií o tom, prečo potrebujeme digitálne euro.

2. Ako by digitálne euro mohlo zvýšiť strategickú autonómiu Európy?

Digitálne euro by prinieslo celoeurópske platobné riešenie dostupné v celej eurozóne, pod európskym vedením a s prevádzkou zabezpečovanou európskymi poskytovateľmi služieb.

Digitálne platby v eurozóne sú v súčasnosti naďalej fragmentované, s rozdielmi medzi jednotlivými krajinami i v možnostiach využitia. Viac ako 60 % krajín eurozóny napríklad nemá vlastný vnútroštátny systém kartových platieb na nákupy v obchodoch. A ak takéto vnútroštátne systémy existujú, zvyčajne fungujú len v rámci danej krajiny, s prípadnými obmedzeniami len na konkrétne typy platieb.

To znamená, že väčšina európskych spotrebiteľov sa pri platbách v rámci svojej domovskej krajiny i pri cezhraničných platbách v rámci eurozóny musí spoliehať na malý počet mimoeurópskych spoločností, ktoré dominujú na platobnom trhu. Digitálne euro by pomohlo znížiť závislosť Európy od mimoeurópskych poskytovateľov platobných služieb tým, že by ponúklo európsku alternatívu a ľuďom by dalo väčšiu slobodu výberu spôsobu platieb.

Vďaka nášmu záväzku uplatňovať otvorené štandardy a poskytnutiu verejnej infraštruktúry na digitálne platby by digitálne euro poskytovateľom umožňovalo jednoducho rozšíriť svoje pôsobenie prostredníctvom celoeurópskych riešení, čím by sa európske platobné prostredie stalo konkurencieschopnejším a inovatívnejším.

Digitálne euro by tak celkovo mohlo premeniť Európu na jedného zo svetových lídrov v oblasti digitálnych financií, kde inovácie slúžia v prospech verejnosti.

3. Prečo by ľudia mali záujem používať digitálne euro?

Digitálne euro by bolo univerzálnym platobným riešením, použiteľným vždy a všade v eurozóne – rovnako ako hotovosť, akurát pripravené na digitálny vek. Bolo by všeobecne akceptovaným digitálnym platobným prostriedkom, ktorý by spotrebitelia mohli bezplatne používať v obchodoch, online alebo pri súkromných platbách. Ľudia by tak získali možnosť platiť digitálne, pričom by stále používali verejné platobné prostriedky. A bolo by dostupné online aj offline.

Digitálne euro by bolo koncipované tak, aby zaručovalo najvyššiu úroveň bezpečnosti a súkromia, v súlade so striktnými normami Európskej únie, ktorá má najprísnejšie zákony o bezpečnosti a ochrane súkromia na svete.

Eurosystém by ľudí na základe ich platieb neidentifikoval. Osobné transakčné údaje z platieb v digitálnych eurách offline by navyše boli známe len platiteľovi a príjemcovi platby.

Digitálne euro by bolo bezpečné a ako verejný statok by zaručovalo prístup pre všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na ich bydlisko a úroveň digitálnych či finančných zručností. Digitálne euro by zohľadňovalo potreby ľudí so zdravotným postihnutím a osôb bez prístupu k bankovému účtu, takže by nikto nebol vylúčený.

Aby bolo digitálne euro použiteľné a prístupné v celej eurozóne, návrh nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure predpokladá povinnú akceptáciu zo strany obchodníkov, ktorí akceptujú digitálne platby, a povinnú distribúciu klientom zo strany bánk.

4. Nahradilo by digitálne euro hotovosť?

Nie. Digitálne euro by bolo doplnkom hotovosti, nie jeho náhradou. Digitálne euro by existovalo popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt ľudí po rýchlych a bezpečných digitálnych platbách. Hotovosť by aj naďalej zostala zákonným platidlom a existovala by paralelne s digitálnym eurom a všetkými v súčasnosti používanými súkromnými elektronickými platobnými prostriedkami.

Prebiehajúci proces navrhovania novej podoby eurových bankoviek so zdokonalenými ochrannými prvkami svedčí o záväzku ECB k budúcnosti hotovosti. ECB víta balík Európskej komisie o jednotnej mene, ktorý zachováva slobodu voľby medzi hotovosťou a digitálnym eurom pri platbách peniazmi centrálnej banky.

Viac informácií o hotovostnej stratégii Eurosystému a procese navrhovania podoby budúcich bankoviek sa nachádza na internetovej stránke ECB.

5. V čom by spočíval prínos digitálneho eura pre obchodníkov?

Digitálne euro by bolo celoeurópskym riešením, ktoré obchodníkom umožní ponúkať svoje produkty a služby zákazníkom v celej Európe vďaka plynulým a konzistentným platbám. Znížilo by závislosť od mimoeurópskych platobných riešení ponukou európskej alternatívy a posilnilo postavenie obchodníkov pri rokovaniach o podmienkach s poskytovateľmi platobných riešení, čím by znížilo ich vlastné náklady.

Pri vývoji digitálneho eura ECB úzko spolupracuje s obchodníkmi a ich zástupcami. Koncepcia digitálneho eura zohľadňuje aspekty, ktoré obchodníci považujú za dôležité, napríklad plynulú integráciu do existujúcich pokladničných systémov, jednoduchosť používania a odolnosť platieb. Digitálne euro by zároveň obchodníkom umožnilo prijímať platby okamžite bez dodatočných nákladov, a to aj bez internetového pripojenia.

Bližšie informácie o našej spolupráci s obchodníkmi sú v správe o integrácii digitálneho eura do platobného ekosystému a v prieskume preferencií používateľov zameranom na drobných obchodníkov.

6. Akú pridanú hodnotu by digitálne euro ponúkalo poskytovateľom platobných služieb?

Poskytovatelia platobných služieb podliehajúci dohľadu, ako napr. banky, by zohrávali kľúčovú úlohu pri distribúcii digitálneho eura. Boli by hlavným styčným bodom pre jednotlivcov, obchodníkov a podniky v prípade všetkých otázok súvisiacich s digitálnym eurom a poskytovali by všetky služby koncovým používateľom.

Model kompenzácie zahrnutý v nariadení o zavedení digitálneho eura podľa návrhu Európskej komisie zabezpečuje primeranú kompenzáciu bánk za poskytované služby. Eurosystém nebude účtovať poplatky za schému ani za spracovanie, čím sa znížia celkové náklady bánk a systému ako celku.

Poskytovatelia platobných služieb by mohli využiť výhody základnej platobnej infraštruktúry poskytovanej digitálnym eurom na vývoj nových doplnkových služieb s pridanou hodnotou, čím by sa podporili inovácie v oblasti retailových platieb v celej eurozóne.

Analýza potenciálnych inovatívnych služieb, ktoré by trh mohol vyvinúť (napríklad podmienené platby), bola jednou z tém v rámci inovačnej platformy ECB. Tieto služby by mohli poskytovateľom platobných služieb priniesť nové obchodné modely, toky príjmov a príležitosti, a to aj v čoraz ťažšie udržateľných klientskych segmentoch, a spotrebiteľom a obchodníkom by mohli poskytnúť praktické výhody.

ECB bude naďalej spolupracovať s trhom s cieľom využiť inovačný potenciál digitálneho eura a analyzovať, ako by digitálne euro mohlo podporiť inovácie v eurozóne.

Bližšie informácie o našej spolupráci s poskytovateľmi platobných služieb sú uvedené v správe o integrácii digitálneho eura do platobného ekosystému.

7. Ako by digitálne euro fungovalo?

Digitálne euro by ľuďom umožnilo uskutočňovať bezpečné okamžité platby vo fyzických obchodoch, online i medzi súkromnými osobami, bez ohľadu na to, v ktorej krajine eurozóny sa nachádzajú alebo ktorého poskytovateľa platobných služieb využívajú.

Digitálne euro by ponúkalo funkcionalitu online aj offline, takže by bolo možné používať ho aj v prípade slabého alebo žiadneho pripojenia na internet.

Používateľ, ktorý by chcel začať používať digitálne euro, by si najskôr musel prostredníctvom svojej banky alebo poskytovateľa platobných služieb v EÚ otvoriť účet digitálneho eura. Po zriadení účtu by bolo možné okamžite uskutočňovať platby, napríklad priložením mobilného telefónu k platobnému terminálu v obchode alebo výberom digitálneho eura ako spôsobu platby počas nákupu online, pričom by sa platba bezprostredne schvaľovala prostredníctvom bankovej aplikácie.

Na realizáciu platieb s využitím offline funkcionality by bolo najskôr potrebné previesť na offline účet digitálneho eura finančné prostriedky. Následne by bolo možné uskutočňovať platby, napríklad priložením telefónu k inému telefónu alebo k platobnému terminálu v obchode.

Platby v digitálnych eurách by boli vždy bezpečné a okamžité – či už vo fyzických obchodoch, online alebo medzi súkromnými osobami.

Ďalšie informácie o fungovaní digitálneho eura

8. Kto by mohol digitálne euro používať?

Ako sa uvádza v návrhu nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure, digitálne euro by bolo k dispozícii súkromným osobám, podnikom a verejným subjektom s prechodným alebo trvalým bydliskom, resp. sídlom v členských štátoch eurozóny.

K digitálnemu euru môžu mať prístup aj ľudia, ktorí cestujú do eurozóny na osobné alebo pracovné účely.

Súkromné osoby, podniky a verejné subjekty s bydliskom, resp. sídlom mimo eurozóny môžu mať prístup k digitálnemu euru prostredníctvom účtov v digitálnych eurách vedených u poskytovateľov platobných služieb usadených alebo pôsobiacich v krajine, ktorá je členom Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v tretej krajine, na základe predchádzajúcej dohody uzavretej medzi EÚ a tretími krajinami a/alebo dohôd uzavretých medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov mimo eurozóny a tretích krajín.

9. Bolo by pri používaní digitálneho eura zachované súkromie?

Ochrana súkromia je jednou z najdôležitejších koncepčných prvkov digitálneho eura a jadrom jeho online a offline funkcionalít.

• Digitálne euro by v režime offline používateľom poskytovalo podobnú úroveň ochrany súkromia ako hotovosť, tak pri posielaní peňazí iným osobám, ako aj pri platbách v obchodoch. Pri platbe offline by boli osobné transakčné údaje danej platby známe len platiteľovi a príjemcovi platby. Kontroly zamerané na pranie špinavých peňazí by vykonávali distribuujúci poskytovatelia platobných služieb počas procesu vkladov a výberov, rovnako ako v súčasnosti v prípade výberov a vkladov v hotovosti.
• V prípade online transakcií by Eurosystém nebol schopný zistiť totožnosť používateľov, ktorí uskutočňujú alebo prijímajú platby, čím by chránil ich osobné údaje. Poskytovatelia platobných služieb by však boli schopní používateľov identifikovať na účely dodržiavania pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí (rovnako ako aj v prípade vášho terajšieho bankového účtu).

To znamená, že Eurosystém by v režime online ani offline nebol schopný priamo priradiť transakcie v digitálnom eure konkrétnym osobám.

Digitálne euro by sa riadilo právnymi predpismi EÚ, ktorých cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi ochranou súkromia a bezpečnosťou. Tento prístup zachováva účinnú ochranu pred nezákonnou činnosťou a zároveň zabezpečuje súkromie jednotlivcov.

Viac o digitálnom eure a ochrane súkromia

10. Ako by ECB zabezpečila inkluzívnosť a prístupnosť digitálneho eura?

Digitálne euro by bolo verejným statkom, rovnako ako dnešné bankovky a mince – ale v digitálnej podobe. Bolo by navrhnuté tak, aby vyhovovalo potrebám všetkých, a aby sa na nikoho nezabudlo.

Inklúzia je pre ECB pri navrhovaní digitálneho eura a príslušnej aplikácie hlavnou zásadou, aby mali všetci Európania prístup k digitálnym platbám za rovnakých podmienok, bez ohľadu na svoje potreby, schopnosti a úroveň digitálnych zručností.

Navrhovaná koncepcia aplikácie digitálneho eura preto zahŕňa špičkové prvky prístupnosti, ktoré idú nad rámec požiadaviek Európskeho aktu o prístupnosti a patria medzi najpokročilejšie na trhu.

Návrh uplatňuje najvyššiu úroveň požiadaviek na prístupnosť podľa usmernení o prístupnosti webového obsahu, prispôsobených mobilným platobným aplikáciám, ktoré sa týkajú vnímania, funkčnosti a kognitívnej prístupnosti. Okrem iných prvkov by aplikácia mala ponúkať pokročilý vizuálny dizajn, plnú navigáciu pomocou klávesnice, podporu čítača obrazovky, zjednodušený jazyk a prevenciu chýb.

Aplikácia je momentálne v štádiu vývoja a bude predmetom testovania počas pilotného testu digitálneho eura, ktorý sa má začať v druhej polovici roka 2027. Požiadavky na aplikáciu sa zároveň budú ďalej overovať prostredníctvom testovania použiteľnosti a prístupnosti, do ktorého budú zapojení členovia nadácie ONCE a zamestnanci ECB a 19 národných centrálnych bánk a ktorého cieľom je zabezpečiť konzistentný a inkluzívny používateľský komfort v celej eurozóne.

V súlade s navrhovaným nariadením o digitálnom eure by aplikácia digitálneho eura bola len jedným z viacerých spôsobov prístupu k základným službám digitálneho eura. Používatelia by mohli mať k digitálnemu euru prístup aj prostredníctvom kanálov ponúkaných ich bankou alebo poskytovateľmi platobných služieb, ktorí by boli pre spotrebiteľov naďalej hlavným styčným bodom.

Bezplatný prístup k základným službám digitálneho eura by mali aj ľudia bez bankového účtu, čo by pomohlo znížiť úroveň finančnej a digitálnej exklúzie. Prieskum preferencií používateľov a spolupráca so spotrebiteľskými organizáciami poukázali na dôležitosť prístupnosti, intuitívneho dizajnu a dostupnosti osobnej podpory – prvky, ku ktorým sa Eurosystém zaväzuje.

11. Ako by ECB zabezpečila, aby platby v digitálnych eurách fungovali v celej eurozóne rovnako?

Za distribúciu digitálneho eura by boli zodpovední poskytovatelia platobných služieb podliehajúci dohľadu, ako sú banky v eurozóne. V záujme rovnakej implementácie schémy digitálneho eura v celej eurozóne Eurosystém v spolupráci s účastníkmi trhu iteratívne vyvíja súbor pravidiel schémy digitálneho eura. Pôjde o jednotný súbor pravidiel, noriem a postupov pre platby v digitálnych eurách a súvisiace činnosti. Cieľom súboru je zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných služieb zapojení do schémy digitálneho eura ponúkali konzistentné a štandardizované základné služby digitálneho eura, aby používatelia v celej eurozóne mali k dispozícii súkromné, bezpečné a harmonizované riešenie bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú, alebo kto je ich poskytovateľ platobných služieb – ako je to v súčasnosti v prípade hotovosti.

12. Bolo by digitálne euro alternatívnou menou v rámci Eurosystému?

Nie. Rovnako ako ani bankovky a mince nie sú alternatívnymi menami, ale len rôznymi formami tej istej meny, digitálne euro by tiež bolo len ďalším spôsobom platieb v eurách. Digitálne euro by uspokojovalo čoraz väčší záujem ľudí a podnikov o digitálne platby.

Viac informácií o platobných preferenciách ľudí sa nachádza v štúdii o platobných zvyklostiach spotrebiteľov v eurozóne (SPACE).

13. Ako by boli prepojené okamžité platby a digitálne euro?

Obchodníci dnes peniaze z bezhotovostných platieb spotrebiteľov v obchodoch nedostávajú hneď. Digitálnym eurom by sa to zmenilo – všetky platby v digitálnych eurách by boli okamžité.

Vyvíjaný jednotný súbor pravidiel, noriem a postupov by umožnil ďalší vývoj riešení okamžitých platieb a ich rozšírenie do všetkých krajín eurozóny. Znížila by sa tým závislosť Európy od malého počtu súkromných mimoeurópskych spoločností, ktoré v súčasnosti dominujú platobnému sektoru.

14. Ako by fungovala technická architektúra digitálneho eura a vychádzala by z technológie distribuovanej databázy transakcií, ako je blockchain?

Digitálne euro by fungovalo na základe centralizovanej zúčtovacej platformy, pričom Eurosystém by spracovával a overoval všetky zúčtované operácie a zostatky. Vzhľadom na to, že digitálne eurá na účtoch ľudí by predstavovali priame záväzky Eurosystému, je dôležité, aby boli v bezpečí a zachovávali tak dôveru v euro i v Eurosystém.

Digitálne euro nie je založené na technológii distribuovanej databázy transakcií (distributed ledger technology – DLT), využíva však kľúčové koncepčné zásady DLT na zvýšenie odolnosti a efektívnosti a na zlepšenie celkovej výkonnosti a spoľahlivosti systému.

Odolná technická architektúra digitálneho eura by vychádzala z osvedčených štandardov. Usporiadanie s viacerými regiónmi, v ktorom je každý región vybavený viacerými servermi výrazne nad rámec štandardných zálohovacích modelov, zabezpečí kontinuitu služieb za každých okolností.

15. Aký je stav realizácie projektu digitálneho eura?

Projekt digitálneho eura napreduje. Prípravná fáza, ktorá sa začala v novembri 2023 a skončila v októbri 2025, priniesla posun v technickom vývoji a poznatkoch z experimentovania. Táto činnosť vychádzala z koncepčných rozhodnutí a technických požiadaviek vymedzených vo výskumnej fáze (2021 – 2023).

V nadväznosti na výskumnú a prípravnú fázu Eurosystém v súčasnosti napreduje v technickej práci, zvyšuje angažovanosť trhu a pokračuje v podpore legislatívneho procesu. Naším cieľom je pripraviť sa na prípadné prvotné vydanie digitálneho eura v priebehu roka 2029 za predpokladu, že do konca roka 2026 bude prijaté potrebné nariadenie o zavedení digitálneho eura.

16. Čo je to pilotný test digitálneho eura?

Eurosystém chce prostredníctvom pilotného testu digitálneho eura posúdiť, ako by digitálne euro mohlo fungovať v praxi. Účastníci testu budú používať beta verziu digitálneho eura v reálnych situáciách na overenie jeho technických funkcií, operačných procesov a používateľského komfortu. Pilotný test by sa mal začať v druhej polovici roka 2027 a trvať dvanásť mesiacov.

Počas testu budú pracovníci zo zúčastnených centrálnych bánk Eurosystému uskutočňovať bežné platby pomocou beta verzie digitálneho eura. Budú si napríklad môcť navzájom posielať peniaze (online aj offline) a platiť vybraným obchodníkom, ako sú kaviarne, reštaurácie a internetové obchody prepojené s ECB a národnými centrálnymi bankami. Beta verzia digitálneho eura sa bude používať len na účely pilotného testu a mala by fungovať podobne ako možná budúca verzia digitálneho eura.

Ako účastníkov testu Eurosystém vybral 36 poskytovateľov platobných služieb, okrem iného banky a nebankových poskytovateľov služieb, ktorí budú poskytovať služby na podporu týchto platieb.

Poznatky získané v rámci pilotného testu pomôžu Eurosystému pri prípravných prácach a prijímaní rozhodnutí o digitálnom eure. Cieľom je zabezpečiť, aby bolo digitálne euro v prípade jeho zavedenia plne pripravené spĺňať potreby všetkých Európanov.

Prečítajte si viac o pilotnom teste digitálneho eura.

17. Kto je do projektu digitálneho eura zapojený?

Eurosystém – ECB spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny – má za cieľ zabezpečiť, aby digitálne euro spĺňalo potreby používateľov. Pravidelne preto komunikuje s tvorcami politík, zákonodarcami, účastníkmi trhu, organizáciami občianskej spoločnosti a zástupcami verejnosti, ktorí by digitálne euro v konečnom dôsledku používali.

Táto komunikácia sa odohráva v rôznych kontextoch, ako je napríklad Rada pre retailové platby v eurách, ktorá združuje zainteresované strany zo všetkých častí európskeho trhu retailových platieb, a skupina pre vývoj súboru pravidiel, zložená z vedúcich odborníkov z verejného a súkromného sektora so skúsenosťami v oblasti financií a platieb (otázka 18).

ECB je tiež v pravidelnom kontakte so:

• súkromnými spoločnosťami, ktoré pripomienkujú technické aspekty digitálneho eura na základe svojej znalosti trhu a testovania v rámci inovačnej platformy digitálneho eura,
• Európskymi organizáciami občianskej spoločnosti prostredníctvom seminárov s cieľom vypočuť si ich názory a podnietiť otvorenú diskusiu,
• potenciálnymi koncovými používateľmi prostredníctvom prieskumov, rozhovorov a cieľových skupín s cieľom oboznámiť sa s ich potrebami a preferenciami.

ECB sa pravidelne zúčastňuje na stretnutiach Euroskupiny s ministrami financií krajín eurozóny a pravidelne poskytuje aktuálne informácie o projekte digitálneho eura Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci.

Viac o riadení projektu a účasti zainteresovaných strán si môžete prečítať tu.

18. Ako sú do tohto procesu zapojení európski zákonodarcovia?

Európska komisia 28. júna 2023 predstavila balík o jednotnej mene, ktorý obsahuje návrhy na podporu používania hotovosti a na vytvorenie rámca pre možnosť vydania digitálneho eura. ECB víta skutočnosť, že návrh na vytvorenie digitálneho eura sprevádza návrh na posilnenie úlohy hotovosti, keďže obidve formy by boli zákonným platidlom aj formami peňazí centrálnej banky. Účelom návrhu nariadenia o digitálnom eure je zabezpečiť, aby prípadné budúce digitálne euro poskytlo ľuďom a podnikom možnosť digitálnych platieb pomocou všeobecne akceptovanej, lacnej, bezpečnej a odolnej formy verejných peňazí v celej eurozóne.

ECB počas legislatívneho procesu podľa potreby poskytuje príslušnú podporu a technické podklady. Eurosystém posúdi všetky potrebné úpravy návrhu digitálneho eura, ktoré môžu vyplynúť z legislatívneho vývoja.

Po prijatí pozície Rady Európskej únie k návrhu právneho predpisu 19. decembra 2025 a pozície Európskeho parlamentu k balíku o jednotnej mene 9. júla 2026 sa začali tripartitné rokovania medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou Európskej únie.

V nadväznosti na výzvu vedúcich predstaviteľov EÚ urýchliť prípravné kroky Eurosystém očakáva včasné ukončenie tripartitných rokovaní a prijatie legislatívy do konca roka 2026.

Rada guvernérov ECB neprijme rozhodnutie o vydaní digitálneho eura skôr, ako bude prijaté nariadenie o zavedení digitálneho eura.

19. Ako prebieha vývoj súboru pravidiel digitálneho eura?

Eurosystém pripravuje návrh súboru pravidiel v úzkej spolupráci s predstaviteľmi európskeho trhu retailových platieb prostredníctvom skupiny pre vývoj súboru pravidiel (Rulebook Development Group – RDG).

Skupina RDG, ktorá pozostáva z vedúcich predstaviteľov európskych asociácií zastupujúcich stranu ponuky aj dopytu európskeho trhu retailových platieb, pracuje na základe koncepčných prvkov digitálneho eura, ktoré už schválila Rada guvernérov ECB.

V rámci skupiny RDG boli vytvorené osobitné tímy, ktoré sa venujú častiam súboru pravidiel, ktoré si vyžadujú osobitné odborné znalosti.

V júni 2025 bol skupine RDG predložený návrh súboru pravidiel schémy digitálneho eura na trhovú konzultáciu, ktorá prebiehala do konca októbra 2025. Eurosystém v období od novembra 2025 do apríla 2026 uskutočnil revíziu prijatých pripomienok, stanovil následné opatrenia a v návrhu súboru pravidiel zaviedol zmeny. V júli 2026 sprístupnil trhu nový predbežný návrh súboru pravidiel.

Súbor pravidiel zohľadní všetky ďalšie úpravy vyplývajúce z diskusií medzi spoluzákonodarcami o nariadení o digitálnom eure podľa návrhu Európskej komisie z júna 2023. Konečná prvá verzia súboru pravidiel schémy digitálneho eura bude dokončená po prijatí nariadenia o digitálnom eure.

Ďalšie informácie o súbore pravidiel schémy digitálneho eura

20. Bolo by digitálne euro programovateľné?

Programovateľné peniaze sú digitálnou formou peňazí používanou na vopred stanovený účel, ako napr. poukazy, s obmedzeniami miesta, času a účastníkov transakcie.

Ako sa predpokladá v návrhu nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure, digitálne euro by nikdy nebolo programovateľnou formou peňazí, mohlo by však umožňovať realizáciu podmienených platieb (napr. možnosť platiť pri dodávke pri nákupoch online).

21. Museli by ľudia za používanie digitálneho eura platiť poplatky?

Digitálne euro by ako verejný statok bolo pre individuálnych používateľov pri bežnom používaní bezplatné.

Banky alebo iní poskytovatelia platobných služieb by mohli klientom ponúkať aj doplnkové služby digitálneho eura, ktoré by boli spoplatnené. Vďaka takýmto službám s pridanou hodnotou, napr. podmieneným platbám, by sa digitálne euro pre používateľov mohlo stať ešte atraktívnejšie. Zákazníkom by mohli umožniť bezpečnejšie nakupovanie online, pretože k prevodu peňazí by došlo až po potvrdení dodania produktu, čím by sa znížilo riziko podvodu a zjednodušilo vracanie peňazí.

22. V akom vzťahu je digitálne euro k ďalším celoeurópskym platobným iniciatívam?

ECB víta európske trhové iniciatívy, ktoré presahujú hranice domácich trhov.

Digitálne euro by malo umožniť rozširovanie domácich a regionálnych schém z hľadiska účelu využitia i cezhraničného pôsobenia, a umožniť tak jednoduchšie, širšie a efektívnejšie akceptovanie riešení európskeho súkromného sektora vďaka používaniu harmonizovaných štandardov. Európski poskytovatelia platobných služieb môžu z týchto príležitostí profitovať, a to najmä prostredníctvom väčšieho geografického dosahu a poskytovania nových služieb.

V návrhu sa predpokladá možnosť integrácie súkromných riešení, napríklad prostredníctvom možnej integrácie do fyzických kariet a existujúcich digitálnych peňaženiek. To by bankám a poskytovateľom platobných služieb umožnilo ponúkať funkciu platieb v digitálnom eure prostredníctvom kanálov a rozhraní, ktoré spotrebitelia už poznajú a ktorým dôverujú. Používatelia by tak nemuseli meniť svoj doterajší spôsob realizácie platieb a zvykať si na úplne nové platobné nástroje. Poskytovatelia by si zároveň mohli zachovať možnosť odlíšiť sa od konkurencie prostredníctvom služieb s pridanou hodnotou a inovácií zameraných na klientov. V oboch prípadoch by digitálne euro mohlo byť „záložným riešením“, ktoré umožňuje plný celoeurópsky dosah, pričom zachováva prístup na trh pre domáce alebo regionálne schémy, kde sú akceptované.

23. Boli by poskytovatelia platobných služieb za distribúciu digitálneho eura odmeňovaní?

Eurosystém podporuje model odmeňovania, ktorý by vytvoril spravodlivé ekonomické stimuly pre všetky subjekty zapojené do ekosystému digitálneho eura. V prípade bánk a iných poskytovateľov platobných služieb by sa model odmeňovania mal zameriavať na prevádzkové náklady distribúcie digitálneho eura.

Podobne ako v prípade iných existujúcich platobných systémov by poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro mali mať možnosť účtovať obchodníkom za tieto služby poplatky. V zmysle návrhu nariadenia Európskej komisie o digitálnom eure bude maximálna výška poplatkov pre obchodníkov a poskytovateľov platobných služieb obmedzená.

Tak ako pri výrobe a emisii bankoviek by náklady spojené s vytvorením systému a infraštruktúry digitálneho eura znášal Eurosystém. Eurosystém by sa okrem toho snažil minimalizovať dodatočné investičné náklady poskytovateľov platobných služieb maximálnym možným využívaním existujúcich infraštruktúr.

24. Môže digitálne euro ohroziť finančnú stabilitu obmedzením sprostredkovateľskej úlohy bánk?

Náš finančný systém, ktorého jadrom je bankový systém, funguje spoľahlivo a Eurosystém chce zachovať kľúčovú úlohu bánk pri zabezpečovaní efektívneho poskytovania úverov ekonomike.

ECB v záujme minimalizácie potenciálnych rizík, ktoré môže digitálne euro predstavovať pre finančný systém, prijala nasledujúce koncepčné rozhodnutia.

• Používatelia by mohli mať na účte len obmedzený objem digitálnych eur. To by zabránilo nadmernému odlevu bankových vkladov a pomohlo zachovať stabilitu nášho finančného systému, i v čase krízy.
• Vďaka prepojeniu účtu digitálneho eura a bankového účtu by používatelia mohli realizovať alebo prijímať i platby prekračujúce maximálny povolený zostatok a okamžite tak preklenúť prípadný nedostatok alebo prebytok prostriedkov bez toho, aby si museli zostatok na svojom účte digitálneho eura vopred navýšiť alebo znížiť (za predpokladu, že na prepojenom bankovom účte majú dostatok prostriedkov).
• Rovnako ako pri hotovosti by sa zo zostatku na účte digitálneho eura neplatil žiadny úrok.

ECB na základe žiadosti, ktorá odznela počas legislatívnych rokovaní, vypracovala technickú analýzu na odhad potenciálnych účinkov rôznych hypotetických limitov držby. Analýza potvrdila, že používanie digitálneho eura na každodenné platby by neohrozilo finančnú stabilitu a že pri viacerých testovaných hypotetických limitoch držby (až do výšky 3 000 € na osobu) na základe žiadosti spoluzákonodarcov by vplyv digitálneho eura nenarušil finančnú stabilitu v eurozóne, a to ani pri vysoko nepravdepodobnom a mimoriadne konzervatívnom krízovom scenári.

25. Boli by platby v Európe v dôsledku zavedenia digitálneho eura viac ohrozené kybernetickými útokmi?

Podobne ako v prípade ďalších digitálnych infraštruktúr by aj digitálne euro mohlo byť cieľom kybernetických útokov. Na zmiernenie tohto rizika by koncepcia digitálneho eura využívala najmodernejšie technológie, ktoré by vytvorili prostredie odolné voči počítačovej kriminalite a zároveň nadčasové. Pri navrhovaní kontrolných mechanizmov kybernetickej bezpečnosti ECB využíva osvedčené postupy Eurosystému z iných trhových infraštruktúr a pravidelné plánované testovanie proti simulovaným útokom.

26. V čom by sa digitálne euro líšilo od stablecoinov a kryptoaktív?

Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky, ktoré by vydával a za ktoré by ručil Eurosystém – Európska centrálna banka a národné centrálne banky krajín eurozóny. Rovnako ako eurové bankovky a mince by bolo zákonným platidlom, čo znamená, že by ním mohol platiť každý. Ako peniaze centrálnej banky a verejný statok by bolo stabilné a spoľahlivé – vždy by ste mohli dôverovať tomu, že jedno digitálne euro má hodnotu jedného eura.

Stablecoiny vytvárajú súkromné spoločnosti. Neručí za ne žiadna centrálna banka ani orgán verejnej správy. Ich hodnota závisí od toho, ako dobre spoločnosť spravuje svoje rezervy a financie, čo môže byť ovplyvnené faktormi mimo jej kontroly. Znamená to, že ich stabilita nie je taká istá ako stabilita eura.

Kryptoaktíva ako Bitcoin alebo Ether sú zase niečo iné. Nie sú kryté žiadnou inštitúciou a nemajú žiadnu základnú hodnotu. Ich ceny sa môžu prudko zvýšiť alebo znížiť a pri strate hodnoty nenesie zodpovednosť žiadna organizácia.

Ďalšie informácie sú na stránke „Čo je bitcoin?“.

27. Aké by boli náklady projektu digitálneho eura pre Eurosystém?

Investícia do digitálneho eura má kľúčový význam pre zachovanie funkčnosti našej meny a platobného sektora v digitálnom veku.

Niektoré z komponentov digitálneho eura, napríklad zúčtovanie platieb, by boli vyvinuté interne v rámci Eurosystému. V prípade iných komponentov, napríklad komponentu offline služieb, sme uzavreli rámcové dohody s externými poskytovateľmi. Rámcové dohody nezahŕňajú žiadne platby a obsahujú záruky umožňujúce úpravu rozsahu pôsobnosti v súlade so zmenami právnych predpisov.

Celkové náklady na vývoj zahŕňajúce externe aj interne vyvinuté komponenty sa odhadujú na 1,3 mld. €, zatiaľ čo ročné prevádzkové náklady od zavedenia by mali dosahovať približne 320 mil. € za rok. Eurosystém pokračuje v prípravách na základe výzvy vedúcich predstaviteľov eurozóny, aby bol pripravený na prípadné vydanie digitálneho eura čo najskôr. Potrebné právne predpisy však ešte neboli prijaté. Modulárna štruktúra prípravných prác preto umožní postupné rozširovanie aktivít a obmedzenie finančných záväzkov.

Eurosystém by znášal náklady spojené so zavedením schémy a infraštruktúry digitálneho eura, rovnako ako pri výrobe a emisii eurových bankoviek, ktoré sú rovnako ako digitálne euro verejným statkom. Tak ako pri bankovkách by tieto náklady boli kryté príjmami z ražobného (príjem ECB z emisie peňazí), a to aj vtedy, ak by bol objem digitálnych eurách v porovnaní s bankovkami v obehu malý. ECB sa zaväzuje udržiavať náklady na nízkej úrovni tým, že bude čo najviac využívať existujúcu infraštruktúru, a zároveň vyvinie digitálne euro, ktoré bude spotrebiteľom i obchodníkom prinášať pridanú hodnotu.

V súlade s jeho podstatou verejného statku by digitálne euro bolo pre spotrebiteľov pri bežnom používaní bezplatné a pre európskych obchodníkov nákladovo efektívne. Eurosystém by za žiadne transakcie spojené s digitálnym eurom neúčtoval poplatky, ani z nich neprofitoval.