Na predloženie návrhu Komisie nie je stanovená lehota.

Kolégium komisárov schváli návrhy Komisie písomným postupom (bez rozpravy) alebo ústnym postupom (s rozpravou). Ak sa požaduje hlasovanie, Komisia rozhoduje jednoduchou väčšinou.

1. Ak sa nazdávate, že EÚ by mala iniciovať právne predpisy, máte niekoľko možností:

   1. začať občiansku iniciatívu – ak zozbierate aspoň milión podpisov od občanov EÚ v najmenej siedmich členských štátoch do jedného roka, môžete požiadať Európsku komisiu, aby konala v oblasti spadajúcej do jej pôsobnosti.
      Viac o iniciatíve občanov

   2. ovplyvnite Vášho poslanca EP, ktorý môže

      1. iniciovať proces, pri ktorom Parlament požiada Komisiu o návrh právneho predpisu. Je to možné iba v prípadoch, keď sa Parlament nazdáva, že sú potrebné nové právne predpisy EÚ na vykonávanie zmlúv. Ak Komisia odmietne predložiť návrh, musí to zdôvodniť.

      2. požiadať výbor Parlamentu, aby navrhol iniciatívnu správu, ktorá, hoci má iba nezáväzný charakter, môže po schválení Parlamentom vyvíjať tlak na Komisiu, aby predložila nové návrhy.

      3. položiť Komisii otázku, na základe ktorej môže Komisia zvážiť predloženie právneho predpisu.
         Viac informácií o otázkach

   3. predložte Európskemu parlamentu petíciu.
      Viac informácií o petíciách

2. Potom, ako Komisia začne s prípravou alebo revíziou právneho prepisu, spravidla otvorí verejnú konzultáciu, ktorá zúčastneným stranám a odborníkom umožní predložiť stanovisko.
   Viac informácií o verejných konzultáciách

Dokument navrhnutý Komisiou je: návrh nariadenia (alebo smernice či rozhodnutia) Európskeho parlamentu a Rady o [predmet].

Odkaz na dokument má tvar COM(štvorciferné označenie roka)štvorciferné poradové číslo.

Komisia na čele s Jeanom-Claudom Junckerom (2014 – 2019) predložila 396 návrhov v rámci riadneho legislatívneho postupu, čo bolo menej ako 584 návrhov predložených druhou Komisiou pod vedením Josého Manuela Barrosa (2009 – 2014), 508 návrhov prvej Barrosovej Komisie (2004 – 2009) a 432 návrhov, ktoré predložila Komisia pod vedením Romano Prodiho (1999 – 2004).

Nižší počet návrhov odráža vedomé rozhodnutie Junckerovej Komisie na začiatku volebného obdobia, že „bude konať menej, ale (...) účinnejšie“. Zároveň však išlo o významné množstvo obšírnych, medzisektorových politických návrhov, ktoré museli preskúmať dva alebo viaceré parlamentné výbory.

Európska komisia pripraví legislatívne návrhy z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť iných inštitúcií alebo krajín EÚ alebo v nadväznosti na iniciatívu občanov, často po verejnej konzultácii. Konečný návrh je súčasne predložený Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom a v niektorých prípadoch Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

1. Riadny legislatívny postup začína predložením legislatívneho návrhu Európskemu parlamentu a Rade.

2. Riadny legislatívny postup sa v súčasnosti uplatňuje v 85 stanovených politických oblastiach pokrývajúcich väčšinu oblastí právomoci EÚ.

3. „Iniciatívnu právomoc“ má Európska komisia. Je zodpovedná za predkladanie väčšiny legislatívnych návrhov. Parlament a Rada však môžu požiadať Komisiu, aby predložila návrh a v niekoľkých jasne vymedzených prípadoch môžu návrhy predložiť aj iné inštitúcie.

4. Parlament môže (väčšinou svojich poslancov) požiadať Komisiu, aby predložila návrh v prípade, keď sa domnieva, že sú potrebné právne predpisy EÚ na vykonávanie zmlúv. Ak Komisia odmietne predložiť návrh, musí to zdôvodniť.

5. Rada (uznášajúca sa jednoduchou väčšinou) môže požiadať Komisiu, aby vykonala štúdie, ktoré ministri pokladajú za potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov a aby jej predložila vhodné návrhy.

6. Zmluvy umožňujú začatie riadneho legislatívneho postupu v týchto veľmi špecifických oblastiach:

   • na podnet štvrtiny členských štátov (justičná spolupráca v trestných veciach, policajná spolupráca)

   • na odporúčanie Európskej centrálnej banky (niektoré články štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky)

   • na žiadosť Súdneho dvora Európskej únie (zriadenie osobitných súdov pri Všeobecnom súde na rozhodovanie v určitých veciach v osobitných oblastiach v prvom stupni, niektoré ustanovenia štatútu Súdneho dvora Európskej únie)

   • na žiadosť Európskej investičnej banky

7. Návrh Komisie môže nasledovať aj po európskej iniciatíve občanov.

8. Návrh Komisie je výsledkom rozsiahleho procesu konzultácií, ktorý môže prebiehať viacerými spôsobmi (povinné hodnotenie vplyvu, správy expertov, konzultácia s národnými expertmi, medzinárodnými organizáciami a/alebo mimovládnymi organizáciami, konzultácia prostredníctvom zelených a bielych kníh atď.).

9. Konzultačný proces sa tiež začína medzi rôznymi oddeleniami Komisie, aby sa zaručilo, že sa zohľadnia všetky hľadiská predmetnej témy (konzultácia medzi útvarmi).

10. Návrh Komisie zvyčajne schvaľuje kolégium komisárov na základe buď písomného postupu (bez diskusie medzi komisármi) alebo ústneho postupu (o téme sa diskutuje na kolégiu komisárov) a je zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie.

11. Komisia svoj legislatívny návrh (spravidla nariadenie, smernicu alebo rozhodnutie) predloží Európskemu parlamentu a Rade, ale aj všetkým národným parlamentom EÚ a prípadne Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Úloha národných parlamentov

12. Podľa protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov a protokolu č. 2 o zásadách subsidiarity a proporcionality v Zmluve o Európskej únii majú národné parlamenty osem týždňov na vydanie odôvodneného stanoviska, ak sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Každý národný parlament má dva hlasy. V prípade dvojkomorového parlamentného systému majú obidve komory po jednom hlase.

13. Ak sa aspoň jedna tretina národných parlamentov domnieva, že legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, návrh sa musí preskúmať („žltá karta“). Ak je legislatívny návrh predložený na základe článku 76 ZFEÚ (justičná spolupráca v trestných veciach a policajná spolupráca), tento prah sa znižuje na jednu štvrtinu. Po preskúmaní na základe „žltej karty“ sa inštitúcia, ktorá návrh pripravila (zvyčajne Komisia), môže rozhodnúť, či návrh právneho predpisu ponechá, zmení alebo stiahne.

14. Okrem toho, ak sa v rámci riadneho legislatívneho postupu jednoduchá väčšina národných parlamentov domnieva, že legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, Komisia musí návrh opätovne preskúmať („oranžová karta“). Po takomto preskúmaní Komisia môže rozhodnúť, či návrh ponechá, zmení alebo stiahne. Ak sa Komisia rozhodne návrh ponechať, musí svoje stanovisko zdôvodniť. Európsky parlament a Rada musia potom pred ukončením prvého čítania zvážiť, či je návrh v súlade so zásadou subsidiarity. Ak Parlament jednoduchou väčšinou hlasov svojich poslancov alebo Rada väčšinou 55 % svojich členov usúdia, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, návrh prepadá.

15. Komisia a Rada musia konzultovať s Hospodárskym a sociálnym výborom (HSV) a Výborom regiónov (VR) o niektorých otázkach alebo ak to Rada uzná za vhodné. Napríklad HSV musí vydať stanovisko k hospodárskej a sociálnej politike a s VR sa musí konzultovať o životnom prostredí, vzdelávaní a doprave. Rada alebo Komisia môžu na predkladanie stanovísk stanoviť lehotu. Konzultovať s oboma výbormi môže aj Európsky parlament. Okrem toho môžu výbory vydávať stanoviská z vlastnej iniciatívy.

Na prvé čítanie Parlamentu nie je stanovená lehota.

Hlasovania vo výbore a v pléne sa riadia jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov.

Po zaslaní návrhu Parlamentu spravodajca a „tieňoví spravodajcovia“ (poslanci, ktorí sú zvyčajne vymenovaní každou politickou skupinou, aby postup sledovali) spravidla začnú zbierať stanoviská príslušných strán. Vaše stanovisko môžete predložiť im, ktorémukoľvek inému poslancovi výboru alebo poslancovi EP.

Vo fáze výboru môže pozmeňujúce návrhy podať iba riadny člen alebo náhradník príslušného výboru, pričom pozmeňujúce návrhy v pléne musí predložiť gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 36 poslancov EP (jedna dvadsatina všetkých poslancov Parlamentu).

Výbory niekedy organizujú verejné vypočutia, na ktorých sa môžete zúčastniť.

Schôdze výborov a plenárne zasadnutia sa vysielajú naživo cez internet. Môžete ich sledovať naživo

Môžete svojmu poslancovi EP odporučiť, ktorý predložený pozmeňujúci návrh považujete za výhodný a naopak.

Parlament prijíma pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v prvom čítaní.

Počas 8. volebného obdobia (2014 – 2019) bol výbor pre občianske slobody zodpovedný za 13 % všetkých spisov v rámci riadneho legislatívneho postupu a za ním nasledoval hospodársky a menový výbor, ktorý bol zodpovedný za 12 % všetkých spisov. Výbor pre životné prostredie a Výbor pre dopravu sa každý zaoberali 11 % všetkých spisov.

Na porovnanie, v 7. volebnom období (2009 – 2014) 14 % spisov týkajúcich sa spolurozhodovania/riadneho legislatívneho postupu smerovalo do Výboru pre životné prostredie, 11 % do Hospodárskeho a menového výboru a 10 % do Výboru pre medzinárodný obchod do Výboru pre občianske slobody.

Predseda Európskeho parlamentu postúpi návrh parlamentnému výboru, ktorý vymenuje spravodajcu zodpovedného za zostavenie návrhu správy obsahujúcej pozmeňujúce návrhy k navrhovanému textu. Výbor hlasuje o tejto správe a všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré k nej predložili ostatní členovia výboru. Európsky parlament potom vedie rozpravu a hlasuje o legislatívnom návrhu v pléne na základe správy a pozmeňujúcich návrhov výboru. Výsledkom je stanovisko Parlamentu v prvom čítaní. Parlament môže schváliť návrh bez zmien alebo predložiť pozmeňujúce návrhy. Môže tiež zamietnuť návrh Komisie a požiadať Komisiu, aby ho stiahla. Pozícia z prvého čítania Parlamentu sa postúpi Rade.

1. Po doručení legislatívneho návrhu Európskej komisie Európskemu parlamentu predseda po konzultácii s príslušnými technickými oddeleniami pridelí návrh gestorskému výboru.

2. Výber výboru závisí od témy návrhu.

3. Ak sa predmet návrhu týka aj ostatných výborov, môže sa im poskytnúť možnosť vyjadriť stanovisko.

4. Ak dôjde ku konfliktu pôsobnosti, napríklad ak vec spadá takmer rovnako do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, o postupe rozhoduje Konferencia predsedov na základe odporúčania konferencie predsedov výborov.

5. Polemiku o pôsobnosti možno vyriešiť pomocou postupov pridružných výborov alebo spoločnými schôdzami výborov a hlasovaním.

6. Súčasne s gestorským výborom pracuje na návrhu aj pridružený výbor, a to na základe spoločne schváleného harmonogramu. Spravodajcovia oboch výborov stanovia oblasti textu, ktoré spadajú do ich výhradnej alebo spoločnej pôsobnosti, a presne sa dohodnú na spolupráci. Spravodajcovia sa vzájomne informujú a mali by si vzájomne schváliť texty, ktoré predkladajú výborom, a ich stanovisko k pozmeňujúcim návrhom. Gestorský výbor by mal bez hlasovania prijať pozmeňujúce návrhy pridruženého výboru vo veciach, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti pridruženého výboru.

7. Ak je medzi gestorským a pridruženým výborom nezhoda, čo sa týka pôsobnosti, Konferencia predsedov môže rozhodnúť, ktorý výbor má akú pôsobnosť, alebo sa môže rozhodnúť pre spoločné schôdze výborov, ak majú oba výbory rovnakú pôsobnosť.

8. V prípade postupu spoločných schôdzí výborov príslušní spravodajcovia pripravia jediný návrh správy, ktorý sa preskúma a o ktorom budú zúčastnené výbory hlasovať na spoločných schôdzach, ktorým spoločne predsedajú.

9. Gestorský výbor Parlamentu najprv overí právny základ návrhu. Môže si vyžiadať stanovisko výboru zodpovedného za právne veci, ktorý sa tiež môže z vlastnej iniciatívy rozhodnúť skontrolovať právny základ.

10. Ak má návrh finančné dôsledky, gestorský výbor musí tiež overiť, či je zlučiteľný s viacročným finančným rámcom, t. j. či je k dispozícii dostatok finančných zdrojov. Takúto kontrolu môže z vlastnej iniciatívy vykonať aj výbor zodpovedný za rozpočet.

11. Ak sa gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 36 poslancov Európskeho parlamentu domnieva, že návrh alebo jeho časti nie sú v súlade so základnými právami EÚ, možno ho postúpiť gestorskému výboru na ochranu základných práv (Výbor pre občianske slobody).

12. Po pridelení návrhu gestorskému výboru vymenuje výbor spomedzi svojich členov spravodajcu. V praxi rozhodujú o tom, ktorá politická skupina sa bude správou zaoberať, koordinátori zastupujúci politické skupiny. Táto skupina navrhne spravodajcu spomedzi svojich členov výboru alebo stálych náhradníkov.

13. Spravodajcovia môžu byť vybraní vopred na základe ročného pracovného programu Komisie, čo im umožní sledovať návrh počas jeho prípravnej fázy predtým, ako je predložený Parlamentu.

14. Ostatné politické skupiny môžu vymenovať tieňového spravodajcu, ktorý je zodpovedný za prípravu stanoviska skupiny a monitorovanie práce spravodajcu.

15. Spravodajca sprevádza návrh počas rôznych fáz postupu, radí výboru (počas posudzovania vo fáze výborov) a Parlamentu celkovo (v plenárnej fáze), čo sa týka všeobecného prístupu.

16. Spravodajca je zodpovedný za predloženie návrhu správy výboru vrátane svojich pozmeňujúcich návrhov k návrhu Komisie.

17. Parlamentný výbor sa spravidla schádza niekoľkokrát, aby preskúmal návrh správy.

18. V prípade kontroverzných alebo „technických“ spisov nie je neobvyklé, ak sa zorganizujú vypočutia s odborníkmi alebo sa zadá vypracovanie štúdií alebo posúdení vplyvu.

19. Počas rozpravy vo výbore Komisia môže obhajovať svoj návrh a odpovedať na otázky členov výboru.

20. Potom, ako je Rade predložený návrh Komisie a Rada na ňom začne pracovať súčasne s Parlamentom, výbor zvyčajne požiada Komisiu a Radu, aby ho informovali o postupe návrhu v Rade a v jej pracovných skupinách.

21. Pridružený výbor a výbory predkladajúce stanovisko predložia svoje stanoviská gestorskému výboru.

22. Každý riadny alebo zastupujúci člen výboru môže predkladať pozmeňujúce návrhy v lehote stanovenej gestorským výborom. Všetky pozmeňujúce návrhy podliehajú hlasovaniu gestorského výboru, ktorý hlasuje jednoduchou väčšinou.

23. Predtým, ako gestorský výbor prikročí k záverečnému hlasovaniu o návrhu legislatívneho aktu, požiada Komisiu, aby predložila svoje stanovisko ku všetkým pozmeňujúcim návrhom prijatým výborom a požiada Radu o reakciu.

24. Správa je po schválení výborom zaradená na program plenárnej schôdze.

25. Pozmeňujúce k správe môže predložiť politická skupina alebo aspoň 36 poslancov a môže ich predložiť na hlasovanie v pléne. Vo všeobecnosti je pravidlom, že termínom na predkladanie nových pozmeňujúcich návrhov v pléne je streda na poludnie v týždni, ktorý predchádza zasadnutiu.

26. Plénum rokuje o legislatívnom návrhu na základe správy, ktorú vypracoval gestorský výbor, vrátane všetkých predložených pozmeňujúcich návrhov, návrhu legislatívneho uznesenia a prípadne dôvodovej správy spravodajcu.

27. V priebehu rozpravy v pléne pred hlasovaním prítomný komisár prednesie a vysvetlí stanovisko Komisie ku všetkým predloženým pozmeňujúcim návrhom. Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim návrhom Parlamentu schvaľuje kolégium komisárov.

28. Parlament najprv hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu Komisie. Potom hlasuje o návrhu, či už v pozmenenej forme alebo v nezmenenom znení, po čom nasleduje hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch k prípadného návrhu legislatívneho uznesenia. Legislatívne uznesenie obsahuje iba vyhlásenie, ktoré vyjadruje, či Parlament schvaľuje alebo zamieta návrh alebo ho mení. Mohli by zahŕňať osobitné žiadosti, ktoré sú zvyčajne adresované ostatným inštitúciám, alebo objasnenia.

29. Všetky uvedené hlasovania prebiehajú jednoduchou väčšinou, t. j. väčšinou odovzdaných hlasov.

30. Parlament môže:

    • zamietnuť návrh ako celok

    • schváliť návrh bez pozmeňujúcich návrhov

    • schváliť ho s pozmeňujúcimi návrhmi

31. Pred hlasovaním o prípadných pozmeňujúcich návrhoch môže predseda Parlamentu požiadať Komisiu, aby vyjadrila svoju pozíciu, a Radu o pripomienky.

32. Ak sa prijme návrh na zamietnutie návrhu predložený gestorským výborom, politickou skupinou alebo aspoň 36 členmi, predseda Parlamentu požiada Komisiu, aby svoj návrh vzala späť. Ak tak Komisia učiní, legislatívny postup sa končí. Ak Komisia odmietne, Parlament môže rozhodnúť o postúpení veci späť parlamentnému výboru. Môže sa tiež rozhodnúť, že tak urobí, ak návrh Komisie v znení zmien alebo inak nezíska väčšinu odovzdaných hlasov.

33. Návrh v znení schválenom Parlamentom spolu so sprievodným uznesením predseda Parlamentu doručí Rade a Komisii ako pozíciu Parlamentu.

34. Keď Parlament dokončí svoje prvé čítanie, Komisia môže prijať „upravený návrh“, do ktorého zapracuje mnohé pozmeňujúce Parlamentu.

35. Na prvé čítanie Parlamentu nie je v zmluve stanovená žiadna lehota.

Rokovania medzi Parlamentom a Radou

36. Od Amsterdamskej zmluvy je možné uzavrieť riadny legislatívny postup v prvom čítaní. Za uplynulé roky bol zaznamenaný rastúci trend, pokiaľ ide o počet dohôd dosiahnutých v prvom čítaní. Na tento účel musia spoluzákonodarcovia (Parlament a Rada) rokovať s výnimkou prípadu, keď oba členské štáty schvália návrh Komisie bez pozmeňujúcich návrhov alebo sa dohodnú na menej významných technických zmenách, ktoré si nevyžadujú rokovania.

37. Ak chce výbor začať rokovania s Radou v súvislosti s dohodou v prvom čítaní, môže po prijatí svojej správy prijať aj rozhodnutie o rokovaní absolútnou väčšinou.

38. Správa výboru predstavuje mandát a oznamuje sa v pléne. Členovia potom majú 24 hodín na vznesenie námietky. Ak v stanovenej lehote nie sú vznesené žiadne námietky, výbor môže začať rokovania. Ak je vznesená námietka, mandát sa predloží na hlasovanie v pléne: mandát môže schváliť jednoduchá väčšina poslancov Parlamentu. V prípade zamietnutia mandátu sa správa výboru a všetky pozmeňujúce návrhy zaradia do programu nasledujúceho plenárneho zasadnutia, na ktorom Parlament môže prijať svoju pozíciu v prvom čítaní, alebo návrh vrátiť späť výboru na prerokovanie (na základe pozmeňujúcich návrhov v pléne) alebo na opätovné posúdenie.

39. Výbor sa môže prípadne usilovať o okamžité získanie mandátu na plenárnom zasadnutí. V takýchto prípadoch výbor predloží svoju správu plénu, ktoré pred uzavretím hlasovania v prvom čítaní Parlamentu môže rozhodnúť o vrátení spisu výboru na prerokovanie spolu so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi prijatými v pléne.

40. Pri medziinštitucionálnych rokovaniach o legislatívnych návrhoch predsedá rokovaciemu tímu Parlamentu predseda gestorského výboru, zatiaľ čo spravodajca pre osobitný spis zohráva vedúcu úlohu pri obhajobe pozície Parlamentu. Tím zahŕňa aj tieňových spravodajcov z politických skupín.

41. Ak sú rokovania úspešné, predseda Výboru stálych zastupiteľov (Coreper), ktorý pripravuje rozhodnutia Rady, zašle list predsedovi gestorského výboru Parlamentu, v ktorom sa Rada zaväzuje schváliť pozmeňujúce návrhy Parlamentu, ak sú v súlade s kompromisom, na ktorom sa spoločne dohodli Rada a Parlament.

42. Predbežnú dohodu musí schváliť gestorský výbor jednoduchou väčšinou hlasov. Gestorský výbor ju potom predloží v pléne.

43. Predbežné dohody majú v pléne prioritu. Hlasovanie k takýmto dohodám prebiehajú po každom hlasovaní o návrhoch na zamietnutie, ale vo všeobecnosti pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch.

Na prvé čítanie Rady nie je stanovená lehota.

Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou okrem prípadov, keď sa jej stanovisko nezhoduje so stanoviskom Komisie, vtedy sa požaduje jednomyseľnosť.

Zistite, akú pozíciu zaujala Vaša vláda k navrhovanému právnemu predpisu a zašlite svoje pripomienky a obavy príslušným vnútroštátnym orgánom.

Ak Rada schváli pozíciu Parlamentu bez zmien, legislatívny akt je schválený a zverejnený ako smernica (alebo nariadenie či rozhodnutie) Európskeho parlamentu a Rady.

Ak Rada navrhne zmeny k pozícii Parlamentu z prvého čítania, výsledným dokumentom je: pozícia Rady prijatá v prvom čítaní.

V legislatívnom období 2014 – 2019 sa 89 % spisov dohodlo v prvom čítaní v porovnaní s 85 % v legislatívnom období 2009 – 2014, 72 % v rokoch 2004 – 2009 a 29 % v rokoch 1999 – 2004.

Priemerný čas na prijatie návrhu Komisie v prvom čítaní – od uverejnenia až po podpis po prijatí aktu v prvom čítaní bol tesne pod 18 mesiacmi v legislatívnom období 2014 – 2019 v porovnaní so 17 mesiacmi v období 2009 – 2014, 16 mesiacmi v období 2004 – 2009 a 11 mesiacmi v rokoch 1999 – 2004.

Prípravné práce v Rade prebiehajú súbežne s prvým čítaním Parlamentu, ale Rada môže formálne uskutočniť svoje prvé čítanie iba na základe pozície Parlamentu. Rada môže: prijať pozíciu Parlamentu, čím sa legislatívny akt považuje za schválený alebo prijať zmeny k pozícii Parlamentu, čím Rada vydá svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní, ktorá je zaslaná Parlamentu na druhé čítanie.

1. Návrh Komisie je zaslaný Rade súčasne s jeho zaslaním Európskemu parlamentu.

2. Prípravné práce v Rade tak prebiehajú súbežne s Európskym parlamentom, ale Rada môže prijať svoju pozíciu až po konaní Parlamentu.

3. Inštitúcie sú nabádané k výmene informácií o postupe a harmonograme rokovaní v rámci riadneho legislatívneho postupu.

4. Ako v prípade Parlamentu, nie je na prvé čítanie Rady stanovená lehota.

5. Rozhodnutia Rady sú pripravované v rámci osobitných pracovných skupín tvorených zástupcami členských štátov, ktorým predsedá zástupca krajiny vykonávajúcej šesťmesačné rotačné predsedníctvo, ktorému pomáha sekretariát Rady. Pracovné skupiny predkladajú správu Výboru stálych predstaviteľov (Coreper, časť I alebo II), ktorý pripravuje každé rozhodnutie Rady na úrovni ministrov.

6. Pred dosiahnutím pozície v prvom čítaní môže Rada v zásade dospieť k dohode, ktorá sa zvyčajne nazýva všeobecné smerovanie.

   1. Môže to predstavovať mandát Rady na rokovania s Parlamentom.

   2. Rada prijíma mandáty na rokovania vo Výbore stálych predstaviteľov (Coreper). Po tom, ako sa rokovania s Parlamentom uzavrú, alebo v prípade, že sa rokovania neuskutočnia, Rada najprv dosiahne „politickú dohodu“, v ktorej sa stanovuje široký rámec jej navrhovanej pozície v prvom čítaní. Podrobnosti tejto dohody potom dopracuje pracovná skupina, overia ich právnici lingvisti (právni experti pre každý jazyk, ktorý dohliadajú nad právnou a jazykovou správnosťou textov) a na nasledujúcej schôdzi je dohoda formálne schválená ako pozícia Rady v prvom čítaní.

   V oboch prípadoch Rada dopracuje svoju pozíciu až po doručení pozmeňujúcich návrhov Parlamentu z prvého čítania a výsledného zmeneného návrhu Komisie.

7. Pozícia v prvom čítaní môže byť schválená bez rozpravy, ak je dohoda dosiahnutá v prípravnej fáze (bod „A“ programu), alebo s rozpravou (bod „B“) alebo vo výnimočných prípadoch písomným postupom. V oboch prvých prípadoch sú rokovania verejné.

8. Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou okrem tém týkajúcich sa daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, obrany a operačnej policajnej spolupráce, pri ktorých sa požaduje jednomyseľnosť.

9. V prvom čítaní Rady môžu nastať štyri možné scenáre:

   1. Ak parlament neschválil žiadne pozmeňujúce návrhy a Rada nemá v úmysle zmeniť návrh Komisie, môže schváliť akt kvalifikovanou väčšinou. Akt je tak schválený.

   2. Ak Parlament predložil pozmeňujúce návrhy, schválenie aktu záleží od toho, či Rada schváli všetky pozmeňujúce návrhy kvalifikovanou väčšinou, ak ich Komisia začlenila do svojho zmeneného návrhu, alebo jednomyseľne, ak tak Komisia neučinila. Ak Rada schváli pozmeňujúce návrhy Parlamentu, akt je schválený.

   Po schválení je akt postúpený na podpis predsedom a generálnym tajomníkom Parlamentu i Rady a je zverejnený v úradnom vestníku.

   3. Hoci to nie je výslovne stanovené v zmluve, všeobecne sa akceptuje, že Rada môže kvalifikovanou väčšinou zamietnuť návrh Komisie ako celok.

      Komisia sa hocikedy počas prvého čítania môže rozhodnúť stiahnuť alebo pozmeniť svoj návrh.

   4. Ak Rada neschváli všetky pozmeňujúce návrhy Parlamentu alebo má v úmysle predložiť vlastné zmeny, prijme pozíciu v prvom čítaní.

10. Text pozície z prvého čítania je zaslaný Parlamentu spolu s odôvodneným stanoviskom a všetkými stanoviskami Rady a/alebo Komisie k zápisnici Rady. Komisia o svojej pozícii informuje Parlament.

11. Parlament je o pozícii Rady z prvého čítania spravidla informovaný na plenárnej schôdzi, ktorá nasleduje po formálnom schválení pozície. Lehoty stanovené v zmluve pre ďalšie fázy postupu sa začínajú potom, ako Parlament oznámi doručenie pozície Rady z prvého čítania v pléne (deň po ohlásení, čo je spravidla vo štvrtok).

12. S cieľom uľahčiť (skorú) dohodu v druhom čítaní (známu aj ako „prerokovaná pozícia z prvého čítania“) sa vždy, keď je to možné, nadväzujú neformálne kontakty v období medzi dosiahnutím politickej dohody a formálnym oznámením pozícii Rady z prvého čítania.

Rokovania medzi inštitúciami EÚ

Ak je zámerom spoluzákonodarcov dosiahnutie dohody v prvom čítaní, organizujú neformálne schôdze, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia Parlamentu (spravodajca a tieňoví spravodajcovia), Rady (predsedajúci pracovnej skupiny a/alebo Coreperu, niekedy aj minister) a Komisie (oddelenie zodpovedné za tému, niekedy aj zodpovedný komisár), tzv. trialógy. Tieto schôdze sú známe ako trialógy.

Cieľom je zabezpečiť, aby boli pozmeňujúce návrhy Parlamentu schválené v pléne prijateľné pre Radu. Komisia často zohráva úlohu sprostredkovateľa v súvislosti s kompromisnými textami.

Spoluzákonodarcovia často rokujú aj po prvom čítaní v Parlamente, ale predtým, ako Rada prijme svoju pozíciu v prvom čítaní. Ak budú tieto rokovania úspešné, povedú k tzv. skorým dohodám v druhom čítaní, keďže pozícia Parlamentu v druhom čítaní, ktorá bude rovnaká ako pozícia Rady v prvom čítaní, ukončí legislatívny postup.

Na rozdiel od rokovaní v prvom čítaní, bude mandát Parlamentu jeho pozícia v prvom čítaní. Ak sú rokovania úspešné, predseda gestorského parlamentného výboru pošle list predsedovi Coreperu, v ktorom sa Parlament zaviaže schváliť pozmeňujúce Rady, ak sú v súlade s dohodnutým kompromisom.

Predbežnú dohodu musí schváliť gestorský výbor jednoduchou väčšinou hlasov. Gestorský výbor ju potom predloží v pléne.

Parlament má na vykonanie druhého čítania tri mesiace s možným predĺžením o jeden mesiac.

Gestorský výbor Parlamentu rozhoduje jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov.

Plénum rozhoduje jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov, ak schvaľuje pozíciu Rady z prvého čítania bez pozmeňujúcich návrhov. Všetky pozmeňujúce návrhy alebo zamietnutie pozície Rady musia byť schválené absolútnou väčšinou poslancov EP.

Možnosť pozmenenia návrhu textu je minimálna. Pozmeňujúce návrhy sa obmedzujú na opätovné predloženie predchádzajúcich pozmeňujúcich návrhov Parlamentu, v ktorých sa zohľadní kompromis medzi Parlamentom a Radou alebo nový právny stav. Stále však môžete kontaktovať svojho poslanca EP a požiadať ho o hlasovanie za akýkoľvek pozmeňujúci návrh a správu alebo proti nim.

Ak Parlament schváli pozíciu Rady z prvého čítania, prijme legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu k pozícii Rady z prvého čítania. Legislatívny akt je schválený a zverejnený ako smernica (alebo nariadenie či rozhodnutie) Európskeho parlamentu a Rady.

Ak Európsky parlament hlasuje o pozmenení pozície Rady, prijme pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v druhom čítaní.

V legislatívnom období 2014 – 2019 bolo 41 z 401 spisov uzavretých v rámci riadneho legislatívneho postupu (10 %) prijatých v tzv. skorých druhom čítaní, keď Parlament prijal vopred prerokovanú (medzi Parlamentom, Radou a Komisiou) pozíciu Rady v prvom čítaní bez pozmeňujúcich návrhov, čo znamená, že akt je prijatý. Priemerná dĺžka postupu pre skorú dohodu v druhom čítaní bola 39 mesiacov.

V období rokov 2009 – 2014 bolo 8 % spisov prijatých v skorom druhom čítaní v priemere do 32 mesiacov. V období rokov 2004 – 2009 bolo 10% spisov prijatých v skorom druhom čítaní v priemere do 25 mesiacov. V období rokov 1999 – 2004 bolo 25% spisov prijatých v skorom druhom čítaní v priemere do 23 mesiacov.

Európsky parlament má tri mesiace (s možným predĺžením na štyri mesiace) na preskúmanie pozície Rady. Pozícia Rady sa najprv postúpi gestorskému výboru, ktorý pripraví odporúčanie Parlamentu do druhého čítania. Plénum hlasuje o odporúčaní vrátane prípadných pozmeňujúcich návrhov, ktorých počet je však obmedzený. Sú štyri možné výsledky druhého čítania: Parlament schváli pozíciu Rady a akt je prijatý; Parlament nestihne prijať rozhodnutie v stanovenej lehote, čím sa akt považuje za prijatý v znení zmien z prvého čítania Rady; Parlament zamietne pozíciu Rady z prvého čítania, čím akt nie je prijatý a postup sa končí; Parlament predloží pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady z prvého čítania a postúpi svoju pozíciu Rade na druhé čítanie.

1. Ak Rada nesúhlasí s pozíciou Parlamentu z prvého čítania, schváli pozíciu Rady v prvom čítaní, ktorú zašle Parlamentu. Parlament tiež dostane oznámenie Komisie, v ktorom sa vysvetľuje jej stanovisko k pozícii Rady, a prečo ho podporuje alebo je proti nemu.

2. Parlament dostane tieto dokumenty:

   • Pozícia Rady v prvom čítaní

   • všetky vyhlásenia zo zápisnice Rady pri schvaľovaní pozície

   • dôvody, ktoré Radu viedli k schváleniu jej pozície

   • stanovisko Komisie

3. Po doručení a overení dokumentov predseda Parlamentu prednesie v pléne oznámenie, v ktorom potvrdí doručenie pozície Rady z prvého čítania a oznámenie Komisie o nej. Dokumenty sú automaticky postúpené gestorskému výboru, ktorý je rovnaký, ako v prvom čítaní. Dokumenty sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch.

4. Na rozdiel od prvého čítania podlieha druhé čítanie prísnym lehotám. Parlament musí konať do troch mesiacov (pričom Parlament alebo Rada môžu požiadať o predĺženie na štyri mesiace). Počiatočným dátumom je oznámenie pozície Rady v pléne v prvom čítaní.

5. Druhé čítanie vo výbore je vo všeobecnosti podobné ako postup prvého čítania, ale textom, ku ktorému sa predkladajú pozmeňujúce návrhy, nie je návrh Komisie, ale pozícia Rady z prvého čítania. Správu vypracúva len gestorský výbor; neexistujú žiadne stanoviská iných výborov.

6. Na prvú schôdzu gestorského výboru môže byť prizvaná Rada, aby predstavila svoju pozíciu.

7. Spravodajca (zvyčajne ten istý poslanec EP, ktorý vypracúval správu v prvom čítaní) vypracuje návrh odporúčania, t. j. správu v druhom čítaní.

8. Návrh odporúčania obsahuje pozmeňujúce návrhy navrhnuté spravodajcom. Predkladať ďalšie pozmeňujúce návrhy môžu iba riadni alebo zastupujúci poslanci gestorského výboru.

9. Pre pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní vo výbore a v pléne sú stanovené obmedzenia. Sú prípustné iba ak ich cieľom je:

   • úplne obnoviť pozíciu Parlamentu z prvého čítania

   • dosiahnuť kompromis medzi Parlamentom a Radou

   • zmeniť alebo doplniť text Rady, ktorý nebol zahrnutý v pôvodnom návrhu Komisie alebo sa od neho obsahovo odlišuje

   • zohľadniť novú skutočnosť alebo právnu situáciu, ktorá nastala od pozície Parlamentu v prvom čítaní.

10. Predseda gestorského výboru rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov.

11. Ak sa voľby do Európskeho parlamentu uskutočnia od prvého čítania, predseda môže rozhodnúť, že sa obmedzenia neuplatňujú.

12. Výbor rozhoduje o pozmeňujúcich návrhoch a odporúčaní pre druhé čítanie jednoduchou väčšinou.

13. Po hlasovaní vo výbore sa odporúčanie postúpi do pléna.

14. V odporúčaní sa navrhuje schválenie, zmena a doplnenie alebo zamietnutie pozície Rady z prvého čítania a zahŕňa stručné odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia.

15. Pozícia Rady a odporúčanie výboru do druhého čítania sú automaticky zahrnuté do návrhu programu plenárnej schôdze na stredu pred termínom pre druhé čítanie Parlamentu, ale môžu sa dostať aj na program skoršej plenárnej schôdze.

16. Pozmeňujúce návrhy môžu v pléne predkladať gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 36 jednotlivých poslancov.

17. Na pozmeňujúce návrhy v pléne sa vzťahujú rovnaké obmedzenia ako vo fáze výborov. O prípustnosti pozmeňujúcich návrhoch predložených v pléne rozhoduje predseda Parlamentu. Rozhodnutie predsedu je konečné.

18. Pred hlasovaním o akýchkoľvek pozmeňujúcich návrhoch môže predseda Parlamentu požiadať Komisiu, aby naznačila, či by ich prijala.

19. V takýchto prípadoch zodpovedný komisár vysvetlí stanovisko Komisie k pozmeňujúcim návrhom počas plenárnej rozpravy pred hlasovaním. Ako v prvom čítaní, stanovisko Komisie pripravuje skupina pre medziinštitucionálne vzťahy a neskôr ho ratifikujú komisári.

20. Tiež je možné vyzvať Radu, aby uviedla pripomienky.

21. Možnými výsledkami druhého čítania sú:

    1. zamietnutie pozície Rady z prvého čítania

    2. žiadne hlasovanie Parlamentu v rámci lehoty

    3. schválenie pozície Rady z prvého čítania bez pozmeňujúcich návrhov (skorá dohoda v druhom čítaní)

    4. Parlament navrhne pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady z prvého čítania

22. gestorský výbor, politická skupina alebo aspoň 36 poslancov môžu navrhnúť zamietnutie pozície Rady. Návrh musí byť schválený väčšinou poslancov Európskeho parlamentu, t. j. absolútnou väčšinou. O každom takomto návrhu sa hlasuje pred hlasovaním o pozmeňujúcich.

23. Zamietnutím pozície Rady z prvého čítania sa končí legislatívny postup: tento postup sa môže opäť začať predložením nového návrhu Komisie. V júli 2005 prevažná väčšina poslancov EP zamietla pozíciu Rady k smernici o patentoch na softvér (smernica o patentovateľnosti vynálezov realizovaných počítačmi), čím sa tento návrh zavrhol. Tento prípad vyvolal otázku, či Komisia môže stiahnuť návrh, ktorý prešiel prvým čítaním. Zatiaľ čo Komisia trvá na svojom práve stiahnuť návrh v ktorejkoľvek fáze, Parlament a Rada argumentujú, že potom, ako Rada schváli svoju pozíciu v prvom čítaní, základom pre zostávajúcu časť postupu je tento text, a nie návrh Komisie. V dôsledku toho Komisia nemôže stiahnuť text, ktorého už nie je „autorom“.

24. Ak Parlament neprijme rozhodnutie do stanovenej lehoty, akt sa považuje za schválený v súlade s pozíciou Rady z prvého čítania.

25. Ak nie sú predložené alebo prijaté žiadne pozmeňujúce návrhy alebo návrhy, predseda iba oznámi, že navrhovaný akt bol prijatý (neexistuje žiadne formálne hlasovanie).

26. Po schválení je legislatívny akt postúpený na podpis predsedom a generálnym tajomníkom Parlamentu i Rady a je zverejnený v úradnom vestníku.

27. Napokon Parlament môže navrhnúť pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady z prvého čítania. Musia spĺňať kritériá pre druhé čítanie a každý z nich musí byť schválený absolútnou väčšinou všetkých poslancov Parlamentu.

28. Výsledok hlasovania je oznámený Rade a Komisii.

29. V zmluve sa osobitne požaduje, aby Komisia doručila písomné stanovisko k pozmeňujúcim návrhom Parlamentu, a tým sa určuje druh hlasovania potrebný v Rade: ak má napríklad Rada v úmysle schváliť pozmeňujúci návrh Parlamentu, ku ktorému Komisia vydala záporné stanovisko, musí rozhodnúť jednomyseľne.

Rokovania medzi inštitúciami EÚ

1. S cieľom úspešne ukončiť rokovania pred zmierovacím konaním musia Parlament a Rada rokovať, keď návrh ešte čaká na druhé čítanie v Parlamente. Rokovania prebiehajú počas neformálnych trojstranných stretnutí (trialógov) vrátane Komisie. Rokovaciemu tímu Parlamentu predsedá predseda gestorského výboru, zatiaľ čo spravodajca zohráva vedúcu úlohu pri obhajobe pozície Parlamentu. Tím zahŕňa aj tieňových spravodajcov z politických skupín. Radu zastupuje predseda príslušnej pracovnej skupiny Rady alebo Coreper, prípadne niekedy minister, a pomáha jej administratívy Rady. Komisiu zvyčajne zastupujú úradníci zodpovední za spis (niekedy zodpovedný komisár) za pomoci generálneho sekretariátu a právneho servisu Komisie.

2. Mandát Parlamentu na tieto rokovania je jeho pozícia v prvom čítaní.

3. Účelom týchto rokovaní je dosiahnuť dohodu o balíku pozmeňujúcich návrhov prijateľných pre Radu i Parlament. Stanovisko Komisie je tiež dôležité, pretože určuje druh hlasovania Rady potrebný pre pozmeňujúce návrhy Parlamentu.

4. Ak sú rokovania úspešné, predseda výboru Coreper zašle list predsedovi gestorského výboru Parlamentu, v ktorom sa Rada zaväzuje schváliť pozmeňujúce návrhy Parlamentu, ak sú v súlade s kompromisom, na ktorom sa spoločne dohodli Rada a Parlament.

5. Predbežnú dohodu musí schváliť gestorský výbor jednoduchou väčšinou hlasov. Gestorský výbor ju potom predloží v pléne.

Rada má na vykonanie druhého čítania tri mesiace s možným predĺžením o jeden mesiac.

Rada hlasuje kvalifikovanou väčšinou o pozmeňujúcich návrhoch Parlamentu, ku ktorým Komisia predložila kladné stanovisko, a jednomyseľne o pozmeňujúcich návrhoch, ku ktorým Komisia predložila záporné stanovisko.

Rada môže reagovať iba na pozmeňujúce návrhy Parlamentu. Môžete svoju vládu informovať o Vašom stanovisku k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom.

Ak Rada prijme pozíciu Parlamentu z druhého čítania, legislatívny akt je schválený a zverejnený ako smernica (alebo nariadenie či rozhodnutie) Európskeho parlamentu a Rady.

Ak Rada neschváli pozíciu Parlamentu v druhom čítaní, legislatívny postup pokračuje v zmierovacom štádiu.

V legislatívnom období 2014 – 2019 sa len štyri z 401 legislatívnych spisov (1 %) dohodli v druhom čítaní (s výnimkou dohôd v skorom druhom čítaní) v porovnaní s 5 % vo volebnom období 2009 – 2014, 13 % vo volebnom období 2004 – 2009 a 24 % v období 1999 – 2004.

Priemerná dĺžka postupu na prijatie v druhom čítaní počas legislatívneho obdobia 2014 – 2019 (s výnimkou dohôd v skorom druhom čítaní) bola 40 mesiacov. Priemerná dĺžka v rokoch 2009 – 2014 a 2004 – 2009 termínov bola 32 mesiacov, zatiaľ čo vo funkčnom období 1999 – 2004 bola 24 mesiacov.

Rada má tri mesiace na preskúmanie pozície Parlamentu z druhého čítania (je možné predĺženie na štyri mesiace). Je informovaná aj o pozícii Európskej komisie k pozmeňujúcim návrhom Parlamentu z druhého čítania. Rada buď prijme pozmeňujúce návrhy Parlamentu, čím sa legislatívny akt považuje za schválený, alebo neprijme všetky pozmeňujúce návrhy. V druhom prípade predseda Rady po dohode s predsedom Parlamentu zvolá schôdzu zmierovacieho výboru.

1. Po oficiálnom doručení pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu z druhého čítania vo všetkých úradných jazykoch začína plynúť čas pre Radu na druhé čítanie.

2. Rada má teraz tri mesiace (alebo štyri mesiace v prípade predĺženia) na konanie.

3. Rada môže schváliť alebo zamietnuť pozmeňujúce návrhy Parlamentu. Pred rozhodnutím jej Komisia doručí svoje stanovisko k nim.

4. Postup je podobný ako pri príprave pozície Rady v prvom čítaní: príslušná pracovná skupina pripraví pozíciu, ktorá je postúpená výboru Coreper a schválená Radou.

5. Počet hlasov potrebných v druhom čítaní Rady závisí od stanoviska Komisie k pozmeňujúcim návrhom Parlamentu. Pozmeňujúce návrhy, ku ktorým Komisia vydá kladné stanovisko, môžu byť v Rade schválené kvalifikovanou väčšinou. Pozmeňujúce návrhy, ku ktorým Komisia vydá záporné stanovisko, si na schválenie v Rade vyžadujú jednomyseľnosť.

6. Ak Rada schváli všetky pozmeňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania, legislatívny akt sa považuje za schválený. Legislatívny akt je podpísaný predsedom a generálnym tajomníkom Európskeho parlamentu i Rady a je zverejnený v úradnom vestníku.

7. Ak Rada neschváli všetky pozmeňujúce návrhy Parlamentu, predseda Rady po dohode s predsedom Európskeho parlamentu do šiestich týždňov (s možnosťou predĺženia o dva týždne) od zamietnutia Radou zvolá schôdzu zmierovacieho výboru.

Zmierovací výbor sa musí zvolať do šiestich (s možnosťou predĺženia na osem) týždňov. Má šesť (alebo po spoločnej dohode osem) týždňov na schválenie spoločného textu.

Delegácia Parlamentu v Zmierovacom výbore schvaľuje spoločný text absolútnou väčšinou (najmenej 14 hlasov 27 v súčasnosti), zatiaľ čo zástupcovia Rady vo všeobecnosti hlasujú kvalifikovanou väčšinou.

Možnosť predkladať pozmeňujúce návrhy nejestvuje, ale môžete informovať poslancov EP, ktorí sú členmi zmierovacieho výboru, a Vašu vládu o bodoch, ktoré by podľa Vás nemali byť zahrnuté do konečného legislatívneho aktu.

Ak sa dosiahne dohoda, výbor predloží „spoločný text“ alebo (v plnom znení) „Spoločný text schválený zmierovacím výborom“.

Počas volebného obdobia 2014 – 2019 neboli žiadne zmierovacie konania. Potvrdil sa tým trend, ktorý sa prejavil počas predchádzajúcich volebných období: vo volebnom období 2009 – 2014 sa 2 % spisov (9 spisov) uskutočnilo v rámci zmierovacieho postupu, čo predstavuje pokles z 5 % spisov (24 spisov) v období 2004 – 2009 a 20 % v období 1999 – 2004.

Zmierovací výbor nebol schopný schváliť spoločný text v prípade:

• hlasových telefónnych služieb v roku 1994

• výboru pre cenné papiere v roku 1998

• smernice o pracovnom čase z roku 2009

• nariadenia o nových potravinách z roku 2011

V rámci šiestich (s možným predĺžením na osem) týždňov po druhom čítaní Rady (v ktorom neprijme všetky pozmeňujúce návrhy z druhého čítania Parlamentu) predseda Rady a predseda Európskeho parlamentu zvolajú zmierovací výbor s rovnakým počtom poslancov a zástupcov Rady. Zmierovací výbor má šesť (s možnosťou predĺženia na osem) týždňov na rozhodnutie o spoločnom texte založenom na pozíciách Parlamentu a Rady z druhého čítania. Ak zmierovací výbor neschváli spoločný text, navrhovaný legislatívny akt sa stáva bezpredmetným a postup sa končí. Ak zmierovací výbor schváli spoločný text, tento sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade do tretieho čítania.

1. Ak Rada neschváli v druhom čítaní všetky pozmeňujúce návrhy Parlamentu, je zvolaný zmierovací výbor.

2. V rámci zmierovacieho výboru dva spoluzákonodarné orgány – Európsky parlament a Rada – rokujú priamo s cieľom dosiahnuť dohodu vo forme spoločného textu.

3. Zmierovací výbor musí byť zvolaný do šiestich týždňov (alebo ôsmych, ak bolo dohodnuté predĺženie lehoty) potom, ako Rada ukončí druhé čítanie a oficiálne oznámi Parlamentu, že nebude akceptovať pozmeňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania.

4. O každom legislatívnom návrhu, ktorý si vyžaduje zmierovací postup, sa rokuje oddelene v rámci osobitného zmierovacieho výboru.

5. Zmierovací výbor zvoláva predseda Rady po dohode s predsedom Parlamentu. Považuje sa za zvolaný, keď sa koná jeho prvá schôdza.

6. Odo dňa prvej schôdze má zmierovací výbor šesť týždňov (s možnosťou maximálneho predĺženia o dva týždne na podnet Parlamentu alebo Rady a po vzájomnej dohode medzi nimi) na prerokovanie a schválenie spoločného textu.

7. Predtým, ako výbor oficiálne začne svoju činnosť, sa konajú prípravné trialógy a zasadnutia o technických otázkach, keď je zrejmé, že Rada nebude môcť prijať pozmeňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania. Schôdze zmierovacieho výboru môžu byť tiež prerušené rokovaniami v rámci trialógu.

8. Na trialógoch a zasadnutiach o technických otázkach sa schádzajú malé tímy vyjednávačov z Parlamentu, Rady a Komisie, z ktorých každý podáva správy svojej delegácii v zmierovacom výbore.

9. V rámci trialógu zastupuje Parlament predseda delegácie v zmierovacom výbore, predseda gestorského parlamentného výboru a spravodajca, ktorým pomáhajú členovia sekretariátu Parlamentu pre zmierovací postup a v prípade potreby aj člen Právnej služby.

10. Radu zastupuje člen Rady alebo zástupca alebo stály zástupca (predseda Coreperu I alebo II v uvedenom poradí) z členského štátu vykonávajúceho funkciu predsedníctva, ktorému poskytujú pomoc členovia sekretariátu Rady vrátane jej právneho servisu.

11. Európsku komisiu zastupuje komisár alebo jeho zástupca (generálny riaditeľ útvaru, ktorý má na starosti spis), za pomoci odborníkov, právneho servisu a administratívy.

12. Na stretnutiach o technických otázkach sa spravidla zúčastňujú experti a štátni úradníci z troch inštitúcií.

13. Rokovania v rámci trialógu sa vedú na základe dokumentu so štyrmi stĺpcami, v ktorom sa uvádzajú pozície Parlamentu a Rady:

    1. Pozícia Rady v prvom čítaní

    2. pozmeňujúce návrhy Parlamentu z druhého čítania

    3. pozícia Rady k pozmeňujúcim návrhom Parlamentu (prijatie, zamietnutie alebo možné kompromisné znenie)

    4. pozícia delegácie Parlamentu k návrhom Rady.

14. V priebehu rokovaní sa obe delegácie snažia o dosiahnutie kompromisov v otázke pozmeňujúcich návrhov, v ktorých prípade existujú významné rozdiely. Na tento účel môžu byť malé pracovné skupiny na politickej či technickej úrovni požiadané o vykonanie dodatočných podrobných úprav znenia.

15. Príslušné rokujúce strany predkladajú výsledky každého trialógu delegáciám Parlamentu a Rady na schválenie: v prípade potreby sa zorganizujú ďalšie trialógy alebo neformálne stretnutia.

16. Zmierovací výbor pozostáva z dvoch rovnako veľkých delegácií: z delegácie Európskeho parlamentu a z delegácie Rady.

    1. Delegácia Rady pozostáva z jedného zástupcu z každého členského štátu (ministri alebo častejšie členovia Výboru stálych predstaviteľov vlád členských štátov Coreper). Delegácii Rady predsedá minister predsedajúci Rade, ktorá je poverená spisom. Uznáša sa kvalifikovanou väčšinou (s výnimkou spisov, v ktorých prípade zmluva požaduje jednomyseľnosť).

    2. Delegácia Parlamentu pozostáva z rovnakého počtu poslancov Parlamentu – 27 – a z 27 náhradníkov (ktorí môžu hlasovať iba vtedy, ak nie je prítomný člen ich politickej skupiny). Traja podpredsedovia Parlamentu sú stálymi členmi zmierovacieho výboru a striedajú sa vo funkcii spolupredsedu. Ďalších poslancov v delegácii menujú politické skupiny v pomernom zastúpení k veľkosti jednotlivých skupín v Parlamente. Väčšina z nich je obvykle vybraná z parlamentného výboru zodpovedného za spis. Vo väčšine prípadov sa delegácia pri svojej činnosti snaží dosiahnuť konsenzus. Pri hlasovaní delegácia prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov všetkých svojich členov (t. j. v súčasnosti 14 hlasov). Viac informácií o parlamentnej delegácii v zmierovacom výbore možno nájsť ďalej v texte.

    3. Komisia, ktorú v zásade zastupuje komisár zodpovedný za spis, sa takisto podieľa na konaní zmierovacieho výboru s cieľom uviesť do súladu pozície Európskeho parlamentu a Rady.

17. Rovnako ako v prípade trialógov je hlavným pracovným nástrojom dokument so štyrmi stĺpcami (pozri bod 13), preložený do všetkých úradných jazykov. Výbor má k dispozícii aj návrh Komisie a jej stanovisko k pozmeňujúcim návrhom Parlamentu z druhého čítania.

18. Zmierovaciemu výboru predsedá spoločne podpredseda Parlamentu a minister členského štátu, ktorý vykonáva funkciu predsedníctva. Zasadá striedavo v priestoroch Parlamentu a Rady, väčšinou v Bruseli.

19. Väčšina zasadnutí zmierovacieho výboru začína trialógom, v rámci ktorého dva zákonodarné orgány objasňujú svoje postoje, a to na základe mandátov svojich príslušných inštitúcií. Komisia pôsobí ako sprostredkovateľ.

20. Inštitúcia, ktorá usporadúva prvú schôdzu zmierovacieho výboru, je zodpovedná za úpravu spoločného textu a sprievodný list, a po konečnom prijatí legislatívneho aktu Európskym parlamentom a Radou, za podpísanie aktu predsedami oboch inštitúcií a jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

21. Ak delegácie Parlamentu a Rady nedosiahnu dohodu v zmierovacom výbore, návrh sa stáva bezpredmetným. Nový postup možno začať len na základe nového návrhu Komisie. K januáru 2020 došlo len k štyrom prípadom, keď sa zmierovaciemu výboru nepodarilo dosiahnuť dohodu o spoločnom texte, konkrétne o „hlasovej telefónii“ (1994), „výbore pre cenné papiere“ (1998), „smernici o pracovnom čase“ (2009) a „nariadení o nových potravinách“ (2011).

    • Organizácia pracovného času

    • Nové potraviny

22. Ak delegácie Parlamentu a Rady dosiahnu kompromis, zmierovací výbor musí schváliť spoločný text. Delegácia Rady ho schváli kvalifikovanou väčšinou (alebo jednomyseľnosťou v prípadoch stanovených v zmluve), zatiaľ čo delegácia Parlamentu hlasuje jednoduchou väčšinou všetkých svojich členov.

23. Hneď, ako sa v zmierovacom výbore dosiahne dohoda o spoločnom texte (alebo neskôr výmenou listov medzi spolupredsedami výboru), generálny sekretariát inštitúcie, v ktorej sa konala prvá schôdza, pripraví návrh legislatívneho textu, a to vo všeobecnosti v jazyku, ktorý bol používaný počas rokovaní. Dočasná verzia je zverejnená čo najskôr po skončení rokovaní na webovej stránke Parlamentu.

24. Po právno-lingvistickej revízii je dokument k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

25. Spolupredsedovia zmierovacieho výboru zašlú spoločný text spolu so sprievodným listom predsedovi Parlamentu a úradujúcemu predsedovi Rady. K tomuto listu sú priložené všetky vyhlásenia inštitúcií. List je tiež zaslaný pre informáciu zástupcovi Komisie, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach v zmierovacom výbore.

26. Dohodu dosiahnutú v zmierovacom výbore musí potvrdiť Parlament aj Rada. Obe inštitúcie hlasujú o spoločnom návrhu v jeho aktuálnom znení samostatne a bez akejkoľvek možnosti jeho ďalších zmien.

Delegácia Parlamentu v zmierovacom postupe

1. Parlament je v zmierovacom postupe zastúpený delegáciou tvorenou počtom poslancov, ktorý je zhodný s počtom členov Rady. Delegácia je vymenúvaná samostatne pre každý zmierovací postup. Jej úlohou je zastupovať celý Parlament pri rokovaniach s Radou.

2. Na začiatku každého volebného obdobia alebo v prípade zásadných zmien v celkovom politickom zložení Európskeho parlamentu počas volebného obdobia Konferencia predsedov určí politické zloženie delegácií v zmierovacom výbore v súlade so zodpovedajúcou silou politických skupín.

3. Traja podpredsedovia s osobitnou zodpovednosťou za zmierovací postup sú zahrnutí v každej delegácii do kvóty členov z každej politickej skupiny. Každej delegácii predsedá jeden z týchto troch podpredsedov: rozhodujú medzi sebou o tom, kto bude zodpovedný za jednotlivé zmierovacie konania, a teda kto bude predsedať príslušným delegáciám. Spravodajca (spravodajcovia) a predseda gestorského parlamentného výboru sú tiež ex officio členovia delegácie, ktorá je súčasťou kvóty ich politickej skupiny.

4. Zostávajúcich členov delegácie vymenúva každá politická skupina pre konkrétny zmierovací postup. Väčšina z nich je z gestorského výboru alebo výborov poskytujúcich stanovisko. Ak sa uplatňuje postup pridružených výborov, delegácia Parlamentu musí zahŕňať spravodajcu každého pridruženého výboru. Politické skupiny musia tiež vymenovať rovnaký počet náhradných členov, ktorí sa môžu aktívne zúčastňovať na rokovaniach delegácie, ale hlasovať môžu iba v prípade, že nahrádzajú riadneho člena.

Organizácia delegácie

6. Delegácia Parlamentu zvolá ustanovujúcu schôdzu, na ktorej sa udelí mandát rokovaciemu tímu – spravidla podpredsedovi delegácie, predsedovi gestorského výboru a spravodajcovi (spravodajcom), aby sa mohli začať schôdze trialógu.

7. Na tejto schôdzi a na všetkých nasledujúcich schôdzach delegácie Parlamentu sa zúčastňuje Komisia. Od jej zástupcov sa očakáva predkladanie a vysvetľovanie stanoviska Komisie k pozmeňujúcim návrhom Parlamentu z druhého čítania a možno aj poskytovanie informácií o prebiehajúcom vývoji v Rade, ktorý im je známy.

8. Členovia delegácie na nadväzujúcich schôdzach nepretržite sledujú priebeh zmierovacieho postupu.

9. Hlavným cieľom schôdzí delegácie je aktualizovať mandát rokovacieho tímu a prerokúvať prípadné kompromisné texty. Dohoda o určitých pozmeňujúcich návrhoch alebo kompromisných návrhoch sa dosiahne len na základe celkovej dohody. Ak zostávajú nevyriešené otázky, delegácia dá pokyny rokovaciemu tímu, ako má viesť rokovania s Radou. Delegácia Parlamentu tiež preskúma procedurálne otázky napríklad o tom, či by sa mal zorganizovať ďalší trialóg, alebo či sa môže zvolať zmierovací výbor, a ak áno, kedy.

10. Na konci postupu delegácia formálne schváli alebo zamietne dohodu dosiahnutú v zmierovacom postupe. Cieľom delegácie je konať na základe konsenzu. Ak je však potrebné hlasovanie, schválenie si vyžaduje podporu absolútnej väčšiny členov (aspoň 14 z možných 27).

11. Delegácii pomáha špecializovaný útvar administratívy Parlamentu, oddelenie legislatívnych záležitostí a špecializované služby: t.j. právna služba, právnici lingvisti a tlačové služby.

Parlament a Rada majú lehotu šesť týždňov na schválenie spoločného textu, ktorá sa môže predĺžiť na osem týždňov, ak sa obe inštitúcie dohodnú. Ak Parlament alebo Rada znenie zamietnu alebo ho neschvália načas, postup sa skončí bez prijatia právneho predpisu.

Parlament schvaľuje spoločnú pozíciu jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov. Rada schvaľuje spoločný text kvalifikovanou väčšinou.

Spoločný text nemožno meniť. Môžete iba požiadať poslanca EP a/alebo Vašu vládu, aby schválili alebo zamietli spoločný text.

Európsky parlament prijíma legislatívne uznesenie o spoločnom texte schválenom zmierovacím výborom, v ktorom spoločný text buď schváli alebo zamietne.

Rada nevypracúva žiadny úradný dokument.

Ak je spoločný text schválený, legislatívny akt je schválený a zverejnený ako smernica (alebo nariadenie či rozhodnutie) Európskeho parlamentu a Rady.

Doposiaľ Parlament zamietol tri spoločné texty:

• Ochrana biotechnologických vynálezov z roku 1995

• Ponuky na prevzatie z roku 2001

• Prístavné služby z roku 2003

Rada spoločný text ešte nikdy nezamietla.

Spoločný text je zaslaný súčasne Parlamentu i Rade na schválenie. Nie je stanovené konkrétne poradie, v ktorom spoluzákonodarcovia musia rozhodnúť. Majú šesť (alebo po spoločnej dohode osem) týždňov na rozhodnutie a nemôžu meniť text. V Parlamente hlasovaniu o spoločnom texte predchádza rozprava v pléne. Ak Parlament a Rada schvália spoločný text, legislatívny návrh je schválený. Ak jeden z nich text zamietne alebo neodpovie v stanovenej lehote, právny predpis sa stáva bezpredmetný a postup sa končí. Znova ho možno začať len prostredníctvom nového návrhu Komisie.

1. Ak je v zmierovacom postupe schválený spoločný text, musí ho v úplnosti schváliť Európsky parlament a Rada v tretích čítaniach. Obe inštitúcie hlasujú oddelene o spoločnom texte, nie je možnosť ďalších zmien.

2. Po úspešnom uzatvorení zmierovacieho postupu sa pripraví návrh spoločného textu, a to na základe spoločného pracovného dokumentu a všetkých úprav dohodnutých v zmierovacom postupe. Najskôr sa vypracuje v jednom jazyku a následne sa preloží do ostatných úradných jazykov. Pôvodná jazyková verzia návrhu spoločného textu sa zašle členom delegácie.

3. Konečná verzia spoločného textu, ktorá prešla právno-lingvistickou kontrolou v Parlamente i v Rade, je spolupredsedami zmierovacieho výboru formálne postúpená predsedovi Parlamentu a úradujúcemu predsedovi Rady. K tomuto listu sú priložené všetky vyhlásenia inštitúcií.

4. Tretie čítanie prebehne do šiestich týždňov od dátumu odoslania tohto listu. Lehota môže by predĺžená najviac o dva týždne na iniciatívu Parlamentu alebo Rady a na základe spoločnej dohody medzi nimi.

Parlament

1. Počas tejto šesťtýždňovej (prípadne predĺženej osemtýždňovej) lehoty poslanci delegácie Európskeho parlamentu dostanú konečnú verziu spoločného textu v príslušných jazykoch spolu so správou, v ktorej sa ozrejmia rôzne fázy a výsledky zmierovacieho postupu vrátane záznamov o hlasovaní delegácie o výsledkoch zmierovacieho postupu. Konečná verzia spoločného textu, správa vypracovaná spravodajcom a predsedom delegácie, sprievodný list a všetky vyhlásenia inštitúcií sú zaslané plenárnym oddeleniam Parlamentu. V tomto momente sú na webovej stránke Parlamentu zverejnené rôzne jazykové verzie dohody.

2. Hlasovaniu o spoločnom texte predchádza rozprava v pléne o výsledku rokovaní a dohode dosiahnutej (alebo nedosiahnutej) s Radou. Táto rozprava sa spravidla začína vyhláseniami podpredsedu, ktorý predsedá delegácii, a spravodajcu. Plénum potom hlasuje o spoločnom návrhu. Schválenie si vyžaduje jednoduchú väčšinu odovzdaných hlasov, inak sa spoločný návrh zamieta.

3. K januáru 2020 Parlament zamietol spoločný text trikrát:

   • Ochrana biotechnologických vynálezov z roku 1995
   • Ponuky na prevzatie z roku 2001
   • Prístavné služby z roku 2003

Rada

1. Spoločný text musí tiež schváliť Rada, ktorá vo všeobecnosti uprednostňuje hlasovanie po treťom čítaní v Parlamente. Rada sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

2. V praxi nie je schválenie spoločného textu v Rade problémom vzhľadom na to, že delegáciu Rady v zmierovacom výbore tvorí jeden zástupca za každý členský štát. Rada doposiaľ nikdy nezamietla dohodu dosiahnutú v zmierovacom postupe.

3. Ak niektorá z inštitúcií neschváli spoločný text, legislatívny postup sa končí a znova ho možno otvoriť len prostredníctvom nového návrhu Komisie.

4. Ak text schváli Parlament i Rada, je predložený na podpis predsedom a generálnym tajomníkom Európskeho parlamentu a Rady a následne sa zverejní v úradnom vestníku.